Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoE/140/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3807208189 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3807208189.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného Majetkový holding, a.s., Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 823 364, proti povinnému W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, M., trvale bytom A., pre vymoženie 12.476,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 16Er/1373/2007-91 zo dňa 10. marca 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I zastavil exekúciu a výrokom II priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi, Exekútorsky úrad so sídlom Samoty 1061, Púchov nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný oprávnený návrhom doručeným exekútorskému úradu dňa 28.06.2007 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/715/06-33 zo dňa 16.03.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.04.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené súdom dňa 11.07.2007. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 6, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 16Er/1373/2007-77 zo dňa 16.08.2010 pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného, a to z pôvodne oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, na nového oprávneného: Majetkový Holding, a.s., IČO: 35 823 364, so sídlom Prievozská 2/A, Bratislava. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2010. Oprávnený doručil dňa 11.01.2016 tamojšiemu súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 05.01.2016. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného- Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. a povinným vznikol uzavretím Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2749512 4 02 a stavebnom úvere č. 2749512 7 01, ktorú povinný uzatvoril dňa 10.06.2005. K doplneniu návrhu predložil zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretú s povinným dňa 10.06.2005 a návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu zo dňa 21.11.2006. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2749512 4 02 a stavebnom úvere č. 2749512 7 01, ktorú povinný uzatvoril dňa 10.06.2005 vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník. Predmetná zmluva je zmluvou typovou, povinný nepoužil predmet plnenia na podnikanie, čo jednoznačne vyplýva z uzavretej zmluvy. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie úverov ". Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári", nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd prvej inštancie za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/715/06-33 zo dňa 16.03.2007. Z pripojených listín a zo samotného exekučného titulu vyplýva, že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna úprava v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí EP. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP). Preto súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil. Nakoľko súd zastavil konanie, v zmysle ust. § 262 ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku lex generalis, rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. V zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku na náhradu trov konania zaviazal oprávneného, pretože v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal, čím oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, pričom pri podávaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel oprávnený predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že napadnuté uznesenie je nesprávne, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP, v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP vychádza rozhodnutie súdu prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na začiatok uviedol, že vydaním napadnutého rozhodnutia bolo porušené právo oprávneného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keď exekučný súd nerešpektoval pri svojom rozhodovaní zákonom stanovené účinky exekučného titulu ako právoplatného súdneho rozhodnutia. Právoplatné súdne rozhodnutia musia exekučné súdy plne rešpektovať k ich zmene možno dospieť výlučne prostredníctvom konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch upravených v CSP. V prejednávanom prípade nebolo právoplatné súdne rozhodnutie napadnuté mimoriadnymi opravnými prostriedkami a teda v príslušnom konaní zrušené a ani zmenené a preto exekučný súd bol a je povinný plne rešpektovať jeho záväznosť a zásadnú nemennosť garantovanú ustanoveniami CSP. Pokiaľ zákonodarca prijatím zákona č. 438/2015 Z.z. dal exekučným súdom právomoc dodatočne vo vykonávacom konaní vecne preskúmať právoplatné súdne rozhodnutia, a to mimo rámca základného konania a v ňom zakotvených riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, potom takáto právna úprava je v priamom rozpore nielen s ustanoveniami CSP, ale tiež v priamom rozpore s článkami Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V tejto súvislosti dal do pozornosti nálezy Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 21/08, PL. ÚS 16/95, Pl. ÚS 16/06. V zmysle uvedených rozhodnutí je z ústavnoprávneho hľadiska absolútne neudržateľné, že k opätovnému vecnému prieskumu a teda k opätovnému vecnému prejednaniu už právoplatne skončenej veci dochádza mimo rámca základného konania, vo vykonávacom konaní. Ustanovenie § 243f Exekučného poriadku nepochybne odporuje zákazu retroaktivity a princípu právnej istoty. Toto ustanovenie umožňuje exekučným súdom dodatočne a spätne vecne preskúmavať právoplatné súdne rozhodnutia už v prebiehajúcich exekučných konaniach. Z pohľadu právnej teórie ide nepochybne o pravú retroaktivitu, keďže nová právna úprava neguje účinky právoplatných súdnych rozhodnutí spätne do minulosti. V tejto súvislosti upozornil oprávnený na to, že uplatňovanie právnej retroaktivity je vylúčené aj v podmienkach procesného práva. Oprávnený mal za to, že nová právna úprava, ktorou bol novelizovaný Exekučný poriadok ignoruje, všetky základné právne poučky o princípoch právneho štátu, jednotnú judikatúru Ústavného súdu a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. S poukazom na uvedené skutočnosti očakáva, že sudcovská obec odmietne aplikovať zjavne protiústavnú novelu Exekučného poriadku. Základné princípy právneho štátu platia pre všetkých rovnako. Právna úprava ochrany spotrebiteľa nemôže byť odrazom svojvôle zákonodarcu a musí rešpektovať základné princípy právneho štátu. Pokiaľ tieto základné princípy nerešpektoval zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu, mali by ich zohľadniť pri svojom rozhodovaní súdy, pretože súdy sú pri svojom rozhodovaní v prvom rade viazané Ústavou SR. Oprávnený žiada, aby odvolací súd dôkladne zvážil všetky nim uvádzané skutočnosti, a aby v záujme ochrany základných práv oprávneného podal v zmysle čl. 125 Ústavy SR návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku s článkami Ústavy SR a odvolacie konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu prerušil. Oprávnený ďalej uvádza, že v súlade s novelou Exekučného poriadku doplnil návrh na vykonanie exekúcie a poskytol aj listinné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Vychádzajúc z právnej úpravy platnej v čase vydania exekučného titulu bolo jedinou podmienkou pre uplatnenie práva zo zmenky predloženie originálu zmenky a súd nebol oprávnený skúmať žiadne ďalšie skutočnosti, okrem platnosti samotnej zmenky. Zákonodarca uložil túto povinnosť oprávneným preto, aby mohol exekučný súd sám kvalifikovane preskúmať, či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky alebo existovalo obmedzenie, či neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Exekučný súd zastavil predmetnú exekúciu z dôvodu, že sa zmenkový súd nezaoberal Zmluvou o mimoriadnom medziúvere, avšak nekonkretizoval jedinú neprijateľnú zmluvnú podmienku, žiadne obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a nekonkretizoval ani rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, na ktoré zmenkový súd neprihliadol. Vzhľadom na uvedené mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Oprávnený si svoju zákonom stanovenú povinnosť doplniť návrh splnil a v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekučný súd mal preskúmať doklady, na základe ktorých mal určiť, či spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a len v tom prípade zastaviť exekúciu. Rovnako mal aj preskúmať existenciu obmedzenie resp. neprípustnosti použitia zmenky vo vzťahu k vymáhanému nároku, avšak zákaz použitia zmenky platí s účinnosť len odo dňa 01.05.2014. V čase vystavenia zmenky teda neexistovalo žiadne obmedzenie a ani žiadny zákaz čo do použitia zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. V tejto súvislosti dal do pozornosti spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu zo dňa 20.10.2015. S poukazom na použitie zmenky na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, mal oprávnený za to, podľa úpravy účinnej v čase podpisu zmluvy a v čase vystavenia zmenky nebol daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Zároveň požiadal, aby konajúci súd podal návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení Exekučného poriadku § 39 ods. 4, § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1, čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a toto konanie do času rozhodnutia Ústavného súdu prerušil. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 CSP. Návrh na prerušenie konania odvolací súd zamietol podľa § 162 ods. 3 CSP. 5. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 1 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 7. Podľa § 164 CSP, ak sú neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. 8. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak: a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu SR (ďalej len ústavný súd), návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí Ministerstvu spravodlivosti. 9. Podľa § 162 ods. 2 CSP súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. 10. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 11. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod na prerušenie konania tak obligatórny v zmysle ust. § 162 CSP, ako aj fakultatívny v zmysle § 164 CSP a preto návrh na prerušenie konania zamietol. 12. Podľa § 243h veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 13. Podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 14. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), dôvodom na zastavenie exekúcie je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 15. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 16. Podľa ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 17. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 18. V preskúmavanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.06.2007 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 12.476,57 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/715/06-33 zo dňa 16.03.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.04.2007 čo do istiny a dňa 24.04.2007 čo do trov konania. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi vydané dňa 11.07.2007. 19. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), oprávnený, ktorý vymáha nárok zo zmenky na základe vykonateľného exekučného titulu od povinného ako fyzickej osoby, bol po účinnosti novely Exekučného poriadku uskutočnenej zákonom č. 438/2015 Z. z. povinný do 30 dní doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným, ako aj priložiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Medzi tieto dôkazy možno zaradiť zmenku, zmluvu uzavretú medzi oprávneným (jeho právnym predchodcom) a povinným, jej prípadne prílohy a dohodu o vyplnení zmenky. Ak si oprávnený túto zákonnú povinnosť splnil, je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (viď § 243f ods. 6). 20. S poukazom na ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený v zákonnej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie. V doplnení uviedol, že pohľadávka vymáhaná v tejto exekúcii je pohľadávkou z titulu nesplateného úveru poskytnutého povinnému pôvodným veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Zaplatenie pohľadávky z úveru bolo zabezpečené vlastnou zmenkou vystavenou povinným na rad spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. , ktorá zmenku indosovala v prospech oprávneného v tejto exekúcii. Z dôvodu porušenia platobných povinností povinným a nezaplatenia úverovej pohľadávky v lehote jej splatnosti bol nárok z nesplateného úveru uplatnený v zmenkovom konaní, v ktorom bolo o nároku zo zmenky právoplatne rozhodnuté v zmenkovým platobným rozkazom pod č.k. 1Zm/715/06-33, ktorý je exekučným titulom v tejto exekúcii. Oprávnený súdu predložil kópiu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a Dohodu o vydaní biankozmenky. 21. Povinnosťou exekučného súdu bolo z predloženého doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu alebo či spotrebiteľská zmluva neobsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal, resp. či plnenie priznané zo zmenky nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. 22. Uvedená preskúmavacia povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. októbra 2015 R 93/2015 publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015, ktoré je aplikovateľné nielen na základné konanie (konanie o veci samej), ale aj na exekučné konanie a podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. 23. Na základe uvedeného dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote doplnil svoj návrh na vykonanie exekúcie, zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa, prípadne v spotrebiteľskej veci súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia zmenky. Povinnosťou súdu v exekučnom konaní je teda vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť. 24. Exekučný súd zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak má jednotlivé dôvody pre zastavenie predpokladané právnou normou preukázané. Tieto skutočnosti však musí exekučný súd skúmať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení na základe oprávneným predložených dokladov podľa ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. 25. V rozhodovanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil dôkazné bremeno a úlohou exekučného súdu bolo na základe doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie exekúcie a následne rozhodnúť buď o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, alebo o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. 26. Tým, že súd prvej inštancie na základe oprávneným predložených listinných dôkazov neskúmal, či zmenkový súd v základnom konaní prihliadol na konkrétne uvedené neprijateľné zmluvné podmienky, prípadné existujúce obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na prípadný rozpor s dobrými mravmi, vec nesprávne právne posúdil z hľadiska existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. 27. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1, 2 CSP. 28. V ďalšom konaní bude úlohou exekučného súdu v naznačenom smere posúdiť, či v rozhodovanej veci je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. 29. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP). 30. Záverom odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie predstavuje zmenu oproti jeho doterajšej rozhodovacej praxi v otázke skúmania dôvodov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Medzičasom však Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal v obdobných veciach viacero rozhodnutí v ktorých dospel k odlišným záverom (napr. uznesenie sp. zn. 3Oboer/5/2017 zo dňa 27. júna 2017, sp. zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24. augusta 2017), preto Krajský súd v Trenčíne pristúpil k prehodnoteniu svojej rozhodovacej činnosti v záujme jej zosúladenia s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR v zmysle čl. 2 ods. 1, 2 CSP. 31. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).