Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/351/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615203801 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3615203801.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: C. U., a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v X., T. č. 8, zastúpeného AK Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti žalovanému: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., T. C. XXX/X, o zaplatenie 202,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 09. mája 2016, č. k. 1C/45/2015-56, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 99,15 eur, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 99,15 eur od 27.12.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 202,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od 27.12.2013 do zaplatenia titulom ceny neuhradených služieb a náhrady škody ako paušalizovanej zmluvnej pokuty. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca žalobcu je čiastočne dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6807381 zo dňa 13.02.2013 vrátane dodatku k zmluve zo dňa 13.02.2013 žalobca poskytol žalovanému ako účastníkovi jeden kus tzv. SIM karty za účelom umožnenia prihlásenia sa do siete žalobcu a používania elektronických komunikačných služieb v dohodnutom účastníckom programe podľa zmluvy a zároveň poskytol žalovanému na kúpu mobilného telefónu zn. Sony Xperia Tipo white zľavu zo spotrebiteľskej ceny. Žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu, ak poruší svoje zmluvné povinnosti (najmä povinnosť zaplatiť cenu poskytnutých služieb alebo zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov), a to v sume 130,00 eur. Zmluvu aj dodatok uzavrel žalovaný ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie, preto zmluvný vzťah medzi stranami sporu vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah. Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že cenu poskytnutých služieb v období od júla 2013 do októbra 2013 fakturoval žalobca žalovanému spolu v sume 138,65 eur jednotlivými faktúrami. Uvedené sumy žalovaný riadne a včas neuhradil. Žalobca odpísal časť pohľadávky vo výške 39,50 eur. Nakoľko v konaní nebolo žalovaným preukázané, že by žalovaný uhradil žalobcovi zvyšok dlžnej sumy, ako to uviedol žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, súd priznal žalobcovi uplatnenú cenu poskytnutých a neuhradených služieb v sume 99,15 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania. Súd ďalej uviedol, že žalobca sa okrem sumy za neuhradené služby vo výške 99,15 eur domáhal aj zaplatenia sumy 102,92 eur ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá mala predstavovať rozdiel medzi akciovou a predajnou cenou mobilného telefónu z dôvodu porušenia zmluvných povinností tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v rozhodnom období. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný neuhradil cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Nakoľko si však žalobca neuplatňoval svoj nárok ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, dospel k záveru, že je potrebné jeho žalobu v tejto časti zamietnuť, nakoľko v konaní neboli preukázané základné predpoklady pre náhradu škody, a to najmä priama príčinná súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody žalobcu. Žalobcom neboli uvedené skutkové okolnosti preukazujúce príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného zaplatiť cenu služieb a vznikom škody vo výške rozdielu bežnej ceny mobilných zariadení a akciovej. Pokiaľ žalobca uvádza, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, poukázal na to, že ku skončeniu zmluvného vzťahu došlo zo strany žalobcu (odpojenie), resp. k prerušeniu služieb, a teda, keďže v tomto smere žalobca využil svoje právo ukončiť zmluvný vzťah, pričom mal možnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu do ukončenia zmluvy, nie je preukázaná príčinná súvislosť vzniku škody v súvislosti s tým, že žalovaný nezotrval so žalobcom v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Pokiaľ žalobca udáva, že škoda mu vznikla ako rozdiel medzi akciovou cenou a dohodnutou cenou mobilných zariadení, poukázal na to, že bolo na účastníkoch, akú kúpnu cenu za odpredaný predmet kúpy si dohodnú, a teda nemôže dôjsť k vzniku škody tým, že žalovaný neuhradil vyššiu kúpnu cenu, ktorá nebola dohodnutá. Súd preto žalobu žalobcu v rozsahu uplatnenej zmluvnej pokuty ako náhrady škody zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že dňa 09.12. dostal platobný príkaz na sumu 202,07 eur, ktorú aj zaplatil v Tatrabanke na účet žalobcu. Ešte k tomu zaplatil sumu 110,85 eur, tiež na účet žalobcu. Po telefonickom hovore so žalobcom zaplatil teda sumu 312,92 eur, doklad bol priložený k spisu. Zaráža ho, že žalobca zatajil platbu vo výške 312,92 eur. Mal za to, že jeho dlh voči žalobcovi bol zaplatený a dokonca preplatený o sumu 11,7 eur. Je potrebné doručiť žalobcovi doklady o úhradách. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na účte neeviduje žiadnu, ani len čiastočnú úhradu uplatňovanej pohľadávky s príslušenstvom zo strany žalovaného. Na preverenie žalovaným uvádzaných úhrad je potrebné žalovaným predložiť doklady o úhradách. 4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) v napadnutej časti, t. j. okrem výroku, ktorým bola žaloba voči žalovanému vo zvyšnej časti zamietnutá a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v tejto napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, odvolací súd nepreskúmaval, pretože proti tomuto výroku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaného nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP). 5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli žalovaným v odvolaní vznesené a keďže žalovaný v odvolaní tvrdil, že žalovanú sumu žalobcovi uhradil (ktorú skutočnosť žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poprel), vyzval žalovaného, aby odvolaciemu súdu predložil originál dokladu, ktorým preukáže zaplatenie žalovanej sumy žalobcovi. Žalovaný výzvu odvolacieho súd neprevzal; zásielka sa vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. 6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný k vyjadreniu k žalobe priložil kópiu dokladu, o ktorom tvrdil, že ním žalobcovi uhradil žalovanú sumu. Následne sa nedostavil ani na jedno z pojednávaní, konaných pred súdom prvej inštancie; neúčasť na pojednávaní konanom dňa 21.03.2016 ospravedlnil prostredníctvom matky, na pojednávanie konané dňa 09.05.2016 sa bez ospravedlnenia nedostavil, teda v konaní zostal ďalej nečinným, napriek tomu, že súd ho vyzval na predloženie originálu dokladu o zaplatení. Tak ako už bolo uvedené, žalovaný následne nereagoval ani na výzvu odvolacieho súdu, aby odvolaciemu súdu predložil originál dokladu o zaplatení ním tvrdenej sumy žalobcovi. 7. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana sporu má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu; strany sporu sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pretože súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia za strany sporu a vyhľadávať potrebné dôkazy. Nie je povinný po nich pátrať a ani by tak nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajúc rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami sporu. Tie mu nie sú spravidla známe a vôbec dostupné. 8. Základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. Ak si strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť, má to za následok nepriaznivé rozhodnutie pre stranu sporu. 9. V preskúmavanej veci žalovaný nepredložil potrebný dôkaz, ktorým by preukázal, že žalobcom uplatnenú žalovanú sumu zaplatil, ako to tvrdil vo vyjadrení k žalobe, ako aj v odvolaní, a to napriek tomu, že ho súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd k tejto povinnosti vyzval. Odvolací súd preto nemohol brať do úvahy obranu žalovaného, že žalobcom uplatnenú sumu zaplatil, pretože žalovaný v tomto smere neuniesol svoje dôkazné bremeno. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).