Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/69/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116211510 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116211510.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne Československej obchodnej banky, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpenej Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava proti žalovanej Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XX, R., štátnej občianke slovenskej republiky, o zaplatenie 1.486,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 23C/219/2016-39 zo dňa 11. novembra 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e . Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 633,44 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 633,44 eur od 09.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanej náhrada trov konania nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.06.2016 domáhala, aby súd uložil žalovanej zaplatiť sumu 1.486,93 eur, spolu s úrokom z úveru vo výške 19,50% ročne zo sumy 800 eur od 01.05.2016 do zaplatenia, s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.253,65 eur od 01.05.2016 do zaplatenia. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že dňa 19.09.2012 uzatvorila žalobkyňa so žalovanou úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytla žalovanej úver vo forme povoleného prečerpania do výšky úverového limitu 800 eur. Úroková sadzba bola 16,90% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov v zmluve nebola uvedená. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie, všeobecné obchodné podmienky a formulár štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, pričom žalovaná bola povinná splatiť dlh kedykoľvek na požiadanie žalobkyne. Podľa článku II. bod 2 OP sa splácanie úveru uskutočňuje tak, že okamihom prevodu peňažných prostriedkov na účet klienta je najskôr splácaný vyčerpaný úver alebo jeho časť. Podľa článku II. bod 5 OP bola žalovaná povinná zabezpečiť k poslednému dňu mesiaca dostatok peňažných prostriedkov na platenie úrokov. Podľa článku VI. bod 1 písm. e) OP bola žalovaná povinná splatiť vyčerpanú čiastku úveru najmenej jedenkrát v období 12-tich po sebe nasledujúcich mesiacov, najneskôr však do 12 mesiacov po poslednom splatení. V zmysle článku VII. bod 2. písm. a) môže banka písomným oznámením prehlásiť, že všetky pohľadávky sú splatné ku dňu uvedenom v prehlásení, ak majiteľ účtu bude v omeškaní so splatením akejkoľvek čiastky (čl. VII bod 1 písm. a)). Listom zo dňa 01.10.2013 oznámila žalobkyňa žalovanej zosplatnenie úveru ku dňu 30.09.2013, nakoľko nevyrovnala svoj dlh napriek tomu, že už bola niekoľkokrát vyzvaná na jeho úhradu. Oznámenie o zosplatnení bolo uložené na pošte dňa 07.10.2013. Z prehľadu plnenia je preukázané, že žalovaná vyčerpala v období od septembra 2012 do marca 2013 sumy v celkovej 5.563,05 eur. Celkovo zaplatila sumy 4.929,61 eur. Tieto zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, 4, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, prílohy II. bod 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, § 494, § 39, § 45 ods. 1, § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Uviedol, že dňa 19.09.2012 bola medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo zo strany žalobkyne poskytnutie povoleného prečerpania s úverovým rámcom vo výške 800 eur, s úrokovou sadzbou vo výške 16,90% ročne. Táto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko bola uzavretá medzi žalobkyňou, ktorá peňažné prostriedky poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovanou - spotrebiteľom, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej či obchodnej činnosti. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch základnú náležitosť, a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej tiež "RPMN"). Aj úver formou povoleného prečerpania totiž musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov s výnimkou úverov formou povolených prečerpaní, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov (bod 20 rozsudku), alebo úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca (bod 19). O uvedené výnimky sa však v prejednávanej veci nejedná, nakoľko popri tom, že žalovaná bola povinná splatiť úver na požiadanie, bola zároveň povinná v zmysle bodu VI bod. 1 písm. e) OP splatiť vyčerpaný úver aspoň jedenkrát v období 12-tich po sebe nasledujúcich mesiacov. Inak povedané celý úver mal byť splatený aspoň raz v roku. Tieto dve doby splatnosti, jednak splatnosť na požiadanie a jednak splatnosť najmenej jedenkrát v období 12-ich mesiacov obstoja vedľa seba. Teda žalovaná mala povinnosť splatiť úver aspoň raz v období 12-ich mesiacov, prípadne keď ju o to žalobkyňa požiada. Za tohto stavu, keď je dojedaná splatnosť aspoň raz ročne sa nejedná o výnimky uvedené v bode 19 rozsudku a v bode 20 rozsudku, preto predmetná zmluva mala obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. zákona č. 129/2010 Z.z. vrátane RPMN. Povinnosť uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov možno dovodiť aj z prílohy II zákona č. 129/2010 Z.z., kde sa v písm. h) určuje spôsob výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov pri povolenom prečerpaní. Vzhľadom nato, že údaj ročnej percentuálnej miery nákladov zmluva neobsahuje, považuje sa úver poskytnutý v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu za bezúročný a bez poplatkov. Teda od žalovanej nemožno požadovať úrok a ani poplatky. Z dôvodu bezúročnosti súd tak zamietol žalobu v časti 453,65 eur za úrok vyčíslený ku dňu 30.04.2016 a v časti 19,50% úroku z úveru ročne zo sumy 800 eur od 01.05.2016 do zaplatenia. Čo sa týka požadovanej istiny 800 eur, tú súd žalobcovi priznal v sume 633,44 eur a vo zvyšnej časti zamietol. Vzhľadom nato, že splácanie sa vykonávalo v zmysle článku II. bod 2. OP tak, že pri prevode peňažných prostriedkov na účet dochádzalo k splácaniu úveru, a vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, mali peňažné prostriedky slúžiť na započítanie vyčerpanej istiny úveru. Suma 633,44 eur tak predstavuje rozdiel všetkých čerpaní (5.563,05 eur) a všetkých platieb žalovanej (4.929,61 eur), nakoľko tieto platby slúžili k započítaniu. Čo sa týka úroku z omeškania, jednak kapitalizovaného v sume 233,28 eur ako i nekapitalizované, žiadaného v sadzbe 8,50% ročne zo sumy 1.253,65 eur od 01.05.2016, ten súd žalobkyni priznal len zo sumy dlžnej istiny 633,44 eur v sadzbe 8,50% ročne a to od 09.10.2013 a vo zvyšnej časti kapitalizovaný i nekapitalizovaný úrok z omeškania zamietol. Súd nepriznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania za omeškanie s úhradou úroku, vzhľadom nato, že úver bol bezúročný. Teda u žalovanej neexistovala povinnosť, s ktorou by sa ohľadne splatnosti úroku a poplatkov mohla dostať do omeškania. Na základe oznámenia o zosplatnení zo dňa 01.10.2013 vznikla žalovanej povinnosť splatiť dlžnú istinu, avšak vzhľadom nato, že právny úkon je voči druhému účastníkovi účinný až keď mu dôjde, zosplatnenie nemohlo pôsobiť do minulosti, t.j. k dátumu 30.09.2013, ale až dňom kedy sa dostalo do dispozičnej sféry žalovanej. Žalovaná sa dostala do omeškania dňom 09.10.2013, nakoľko dňom 07.10.2013 sa oznámenie dostalo do dispozície žalovanej, keďže týmto dňom bolo uložené na pošte. Nasledujúcim dňom, t.j. 08.10.2013 bola žalovaná v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka povinná dlh splniť, teda do omeškania sa dostala dňom 09.10.2013. V ten deň bola výška úroku z omeškania 8,50% ročne, preto súd priznal úrok z omeškania v tejto sadzbe. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 1.486,93 eur s príslušenstvom, pričom súd rozsudkom vo veci samej žalobcovi priznal sumu 633,44 eur s príslušenstvom, teda v sume 853,49 eur jeho návrh zamietol. V predmetnej veci tak pomer úspechu a neúspechu žalovanej prevýšil pomer úspechu a neúspechu žalobkyne, a preto žalovanej patrí vo vzťahu k žalobkyni náhrada trov konania. Nakoľko žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal. 2. Proti tomuto rozhodnutiu do jeho zamietavej časti podala včas odvolanie žalobkyňa. Nesúhlasila so spôsobom aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. v otázke údaja o ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere, ako ju v tomto prípade vykonal súd prvej inštancie. Aplikácia uvedeného zákona musí byť podľa žalobkyne vykonaná dôsledne s poukazom na charakter poskytovaného produktu. V tomto prípade sa jednalo o produkt povoleného prečerpania, ktorý je typický tým, že nie je časovo ohraničený. Ide o formu tzv. revolvoingového úveru. Ustálená judikatúra priznáva práve s ohľadom na tento osobitný charakter úveru osobitný režim pri aplikácii noriem spotrebiteľského práva. Aj sám zákonodarca v § 1 ods. 4 a v § 10 zákona č. 129/2010 Z.z. uviedol, že na úvery formou povoleného prečerpania sa nevzťahuje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) /o náležitosti údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov v zmluve o úvere/. Žalobkyni nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé, prečo súd prvej inštancie uvedené obmedzujúce ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. na tento prípad nepoužil. Ďalej žalobkyňa poukázal na skutočnosť, že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Obmedzenie zmluvy o povolenom prečerpaní na určitý časový úsek by bolo v rozpore s podstatou tohto produktu ako aj v rozpore s prejavenou vôľou zmluvných strán. Ani súd nemôže svojvoľne zmeniť zmluvné ustanovenia o čase trvania zmluvy, ktoré boli riadne medzi stranami zmluvy dojednané. Okrem toho z ohľadom na uvedený charakter revolvingového úveru je požiadavka súdu na určenie výšky ročnej percentuálnej miery nákladov pri revolvingových úveroch nemožná. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že povinnosť platiť úroky z poskytnutého úveru je základnou povinnosťou dlžníka v zmysle § 497 a § 502 Obchodného zákonníka, ani strany sa nemôžu dohodnúť na bezúročnom poskytnutí peňažných prostriedkov a ani súd nemôže svojím postupom negovať základnú charakteristiku zmluvy o úvere, ktorou je povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru. Na základe uvedeného navrhla žalobkyňa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobkyne, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné: 6. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany sporu uzatvorili, absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a úver poskytnutý žalovanej zo strany žalobkyne je preto bezúročný a bez poplatkov /§ 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona/ 7. Súd prvej inštancie celkom jasne a zrozumiteľne v napadnutom rozhodnutí uviedol, prečo ustanovenia § 1 ods. 4 a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré v prípadoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania nevyžadujú ako náležitosť zmluvy stanovenie údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov, nemožno v danej konkrétnej veci aplikovať. Je tomu tak z dôvodu, že uvedené zákonné ustanovenia dopadajú na zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, čo však nie je tento prípad. Ako správne zistil súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania žalovaná bola povinná splatiť úver na požiadanie žalobkyne, a zároveň bola povinná v zmysle bodu VI bod. 1 písm. e) Obchodných podmienok splatiť vyčerpaný úver aspoň jedenkrát v období 12-tich po sebe nasledujúcich mesiacov. Nejedná sa teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť výlučne na požiadanie alebo do troch mesiacov a preto predmetná zmluva musí obsahovať aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. - údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. 8. Uvedená požiadavka zákona /ktorú žalobkyňa v odvolaní mylne označuje za požiadavku súdu/ nie je v rozpore ani s charakterom daného úveru ako úveru revolvingového ako ho opisuje vo svojom odvolaní žalobkyňa. Skutočnosť, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je možné určiť aj v prípade takýchto tzv. revolvingových úverov vyplýva, ako na to správne súd prvej inštancie poukázal, z ustanovení prílohy II. bod 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ktoré presne určujú postup pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov v prípadoch povoleného prečerpania. 9. S ohľadom na uvedené bol správny záver súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý žalobkyňou žalovanej je bezúročný a bez poplatkov, a niet preto žiadneho dôvodu, aby sa odvolací súd ďalej vyjadroval k odvolacím námietkam žalobkyne ohľadom povinnosti žalovanej platiť úroky z úveru. 10. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).