Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5CoSr/2/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116211046 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116211046.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Y. N., bytom Z. XXXX/XX, G., v konaní zastúpený JUDr. Michaelou Mazurkovičovou, advokátkou so sídlom J. Zemana 39, Trenčín proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. novembra 2016, č. k. 24Csr/1/2016 - 68, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod sp. zn. SRSAspA 03288/15 zo dňa 15.2.2016; výrokom II. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 302901410 zo dňa 29.11.2013 zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350 Eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 346 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 696 Eur. Náklady sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne čo predstavuje sumu vo výške 137,03 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou vo výške 208,97 Eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 696 Eur do 8.12.2014. V závere zobral žalobca na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy je 50,91 %. V ten istý deň (29.11.2013) uzatvorili strany sporu aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským súdom sa na účely zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. V čl. 2 ods. 1 zmluvy sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere číslo 302901410, uzatvorenej dňa 29.11.2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporovo jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, podal dňa 23.11.2015 na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž návrh na začatie rozhodcovského konania proti žalobcovi, v procesnom postavení žalovaného, v ktorom sa domáhal zaplatenia nesplatenej istiny úveru vo výške 350 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 350 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, poplatku vo výške 208,97 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 Eur od 9.12.2014 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur. Rozhodcovský súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.2.2016, sp. zn. SRSAspA 03288/15, ktorým návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a teda žalovaného zaviazal na zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 350 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 350 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, poplatku vo výške 208,97 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 Eur od 9.12.2014 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 33 Eur, ako aj trov rozhodcovského konania vo výške 147,28 Eur, ktoré mu povolil splácať v splátkach vo výške 80 Eur mesačne, pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. 3. Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Žaloba bola podaná v zákonnej lehote (čo medzi stranami nebolo sporné). Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy o úvere sa jednoznačne jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere (čo bolo ostatne konštatované aj v samotnej zmluve), na ktorú bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle vyššie uvedeného vznikol medzi stranami spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka. Súd sa v danom prípade zaoberal predovšetkým platnosťou rozhodcovskej zmluvy, od ktorej odvodzovali žalovaný ako aj rozhodcovský súd právomoc konať a rozhodnúť o nároku žalovaného vyplývajúceho zo zmluvy o úvere a v zmysle ktorej sa účastníci dohodli, že ich spory sa budú riešiť pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Žalobca poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy a súd mal preukázanú dôvodnosť uplatnenej námietky neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je spracovaná ako formulárová zmluva a to žalovaným, z čoho je zrejmé, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah (§ 53 ods. 2 OZ). V zmysle uvedeného teda platí fikcia o tom, že rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, opak by musel preukázať dodávateľ, teda v tomto prípade žalovaný. To, že rozhodcovská zmluva je uvedená na samostatnej listine však pre záver o opaku nepostačuje. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že žalovaným deklarovaná "možnosť voľby" súdu v rozhodcovskej zmluve je pre spotrebiteľa len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny súd. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konania na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE 153/2011, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoE 15/2011, sp. zn. 8CoE 5/2012 a ďalšie). Aj právna veda na tento problém reaguje, keď uvádza: " z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu "vnúti" štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami" (Kristián Csach: Štandardné zmluvy, str. 214). Neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy videl súd v tom, že vôľa k tomu, aby strany spor medzi nimi predložili k rozhodnutiu rozhodcovským inštitúciám pochádza len od jednej a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú neplatnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uzavretá rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, nakoľko síce zdanlivo umožňuje riešiť spory vzniknuté medzi účastníkmi zmluvy pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom, avšak výber ponecháva na žalujúcej zmluvnej strane ("...ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde..."). Záleží teda len na rozhodnutí žalujúcej strany (v tomto prípade žalovaného), či podá žalobu na rozhodcovskom súde, ktorý je v prípade jednostranného rozhodnutia žalovaného ako dodávateľa oprávnený vo veci konať. Napriek zdanlivej možnosti výberu medzi konaním na rozhodcovskom súde a všeobecnom súde teda uzatvorená rozhodcovská zmluva reálne neumožňuje spotrebiteľovi vybrať resp. rozhodnúť o súde, ktorý bude jeho spor s dodávateľom prejednávať a v prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, mu ukladá povinnosť podrobiť sa konaniu na rozhodcovskom súde. Uvedené dojednanie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navyše, rozhodcovská zmluva nebola medzi žalobcom a žalovaným osobitne vyjednaná, hoci aj bola vyhotovená vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy. Uvedená rozhodcovská zmluva však predstavuje formulárovú zmluvu, do ktorej žalovaný len doplnil identifikačné údaje žalobcu a číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Celý ostatný text zmluvy bol vopred pripravený žalovaným na predtlačenom formulári, obsah zmluvy preto nemal žalobca možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, zmluva bola uzatváraná spolu so zmluvou o úvere, teda v rámci balíka zmlúv. Keďže rozhodcovská zmluva, z ktorej si rozhodcovský súd odvodzoval právomoc vo veci konať, je absolútne neplatným právnym úkonom, rozhodcovský súd nemal právomoc konať vo veci a ním vydaný rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý nespôsobuje právne účinky. Preto súd rozhodcovský rozsudok, vydaný dňa 15.2.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod sp. zn. SRSAspA 03288/15, zrušil. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku (keďže sa jedná o nulitný právny akt), sa súd nezaoberal ďalšou právnou argumentáciou žalobcu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku (porušenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa), nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech, rozhodol súd o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia, pričom o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti predmetného rozhodnutia vyšší súdny úradník. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo žalobu zamietol. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným, je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou na samostatnej listine a nie je to nijaká rozhodcovská doložka, ktorá by bola neprehľadne umiestnená v rámci iného textu, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude (podľa odbornej literatúry) dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Dôležitým je, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje, alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Zdôraznil, že možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm. r) zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z.), ako aj aktuálne účinného ust. § 9 ods. 2 písm. v) zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z.). Rovnaký záver vyplýva aj z aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ ES o spotrebiteľskom úvere, ako aj zo záverov odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná tiež viacerými rozhodnutiami všeobecných súdov Českej republiky (napr. rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 12.02.2011, sp. zn. 12Cmo 13/2010, rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 01.03.2011, sp. zn. 19Co 481/2010 a iné). S ohľadom na právne závery, vychádzajúce z odbornej literatúry, uviedol, že rozhodcovskú doložku nemožno automaticky považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Medzi žalobcom a žalovaným v predmetnom prípade bola uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnej listine, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Navyše žalobca mal možnosť v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní, tak ako je to uvedené v čl. II. ods. 3, čo však neurobil. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za zmätočné, nejasné a nezrozumiteľné, keďže žalovaný sa vyjadruje ku skutočnostiam, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Žalobca vo svojej žalobe vyjadril presvedčenie o tom, že Rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka. Rozhodcovská zmluva bola spísaná na samostatnom dokumente/listine, avšak je evidentné, že bola dopredu naformulovaná t. j. ide o formulárový dokument, do ktorého boli dopísané len chýbajúce údaje o žalobcovi. Na príslušnom formulárovom dokumente sú dopísané ručne len údaje týkajúce sa žalobcu a čísla úverovej zmluvy. V ČI. II Rozhodcovskej zmluvy sa uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z príslušnej úverovej zmluvy budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá na ňom žalobu alebo pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/2012. Súd preskúmal predložené listinné dôkazy a správne došiel k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva je spracovaná ako formulárová zmluva, a to žalovaným, z čoho je zrejmé, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Žalovaný v tomto súdnom konaní nepreukázal skutočnosť, že zmluvné ustanovenia boli dojednané so žalobcom individuálne. Súd správne vyhodnotil uzavretie rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá robí túto zmluvu neplatnou. Na základe uvedeného ako aj doterajšieho dokazovania vykonaného okresným súdom považuje rozsudok okresného súdu za vecne správny a v súlade so zákonom a navrhoval, aby ho odvolací súd potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. 6. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaného vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a na zistený skutkový stav použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval. Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré boli uplatnené pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje závery, prijaté závery primerane vysvetlil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP, na ktoré odkazuje. 8. V danom spore sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod sp. zn. SRSAspA 03288/15 zo dňa 15.2.2016, ktorému nároku súd prvej inštancie vyhovel, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská zmluva zo dňa 29.11.2013 predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná s tým, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva, nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Žalovaný v podanom odvolaní spochybňuje skutkový a právny záver súdu prvej inštancie a na základe zhodnej argumentácie ako v prvoinštačnom konaní zastáva názor, že predmetné znenie rozhodcovskej doložky o rozhodovaní sporov vylučuje vo vzťahu k spotrebiteľovi možnosť vznesenia námietky neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zdôrazňuje, že predmetná rozhodcovská doložka spotrebiteľa nenúti pri riešení sporu podrobiť sa rozhodovaniu rozhodcovského súdu, ak tak nechce, ale má na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. 9. V danom prípade strany sporu uzavreli dňa 29.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 350 Eur a žalobca sa zaviazal zaplatiť celkové náklady spojené s úverom vo výške 346 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 696 Eur. Náklady sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne čo predstavuje sumu vo výške 137,03 Eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou vo výške 208,97 Eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 696 Eur do 8.12.2014. V ten istý deň (29.11.2013) uzatvorili strany sporu aj rozhodcovskú zmluvu, podľa ktorej rozhodcovským súdom sa na účely zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. V čl. 2 ods. 1 zmluvy sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere číslo 302901410, uzatvorenej dňa 29.11.2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporovo jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, podal dňa 23.11.2015 na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž návrh na začatie rozhodcovského konania proti žalobcovi, v procesnom postavení žalovaného, v ktorom sa domáhal zaplatenia nesplatenej istiny úveru vo výške 350 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 350 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, poplatku vo výške 208,97 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 Eur od 9.12.2014 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 33 Eur. Rozhodcovský súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.2.2016, sp. zn. SRSAspA 03288/15, ktorým návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a teda žalovaného zaviazal na zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 350 Eur, úroku vo výške 39,15 % ročne zo sumy 350 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, poplatku vo výške 208,97 Eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 Eur od 9.12.2014 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 33 Eur, ako aj trov rozhodcovského konania vo výške 147,28 Eur, ktoré mu povolil splácať v splátkach vo výške 80 Eur mesačne, pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. 10. Podľa § 45 ods. 1 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Podľa § 46 ods. 1, veta prvá, zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. 12.Súd prvej inštancie považoval uplatnený žalobný nárok za dôvodný, s ktorým záverom odvolací súd súhlasí. Pokiaľ totiž v danej spotrebiteľskej veci (skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú vec medzi stranami sporu nie je sporná ), bol vydaný rozhodcovský rozsudok - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod sp. zn. SRSAspA 03288/15 zo dňa 15.2.2016, ktorý je v rozpore so zákonom, keďže rozhodcovská zmluva, na ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, bola uzatvorená neplatne, možno súhlasiť s tým, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok jednak tzv. materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a jednak zakladá právo súdu rozhodnúť, na základe podaného žalobného návrhu, že rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní sa zrušuje. Takouto interpretáciou totiž možno dosiahnuť ochranu práv spotrebiteľa a odstrániť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou. 13. K samotnému záveru súdu prvého inštancie v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou - jej platnosťou - je s ohľadom na odvolacie námietky potrebné uviesť, že v danom prípade mal súd prvej inštancie dostatok skutkových podkladov, z ktorých mohol získať podklady pre svoje skutkové a právne závery (zmluva o úvere zo dňa 29.11.2013, rozhodcovská zmluva zo dňa 29.11.2013, Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava pod sp. zn. SRSAspA 03288/15 zo dňa 15.2.2016). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, s ktorým sa možno stotožniť, že rozhodcovská zmluva zo dňa 29.11.2013 nebola so žalobcom individuálne dojednaná, neboli individuálne dojednané podmienky rozhodcovského konania. Aj keď v danom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnej listine a účastníci zmluvy ju uzatvorili slobodne, nemožno prehliadnuť, že rozhodcovská zmluva bola spísaná na predpísanom tlačive, formulárovým spôsobom, ktorého obsah nemohol spotrebiteľ ovplyvniť a bol nútený sa jeho obsahu podriadiť. Odvolací súd nevidí v danom prípade dôvod odkloniť sa už od ustálenej súdnej praxe, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola totiž dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná, bez možnosti zmeniť jej obsah. 14. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách, sú neplatné. 16. Ak je dojednaná podmienka, ukladajúca spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, vyvolanému dodávateľom, je pre jej neprijateľnosť rozhodcovská zmluva neplatná a v rozhodcovskom konaní takto uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a rozhodnutý. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že rozhodcovská zmluva zakladá pre žalobcu právo výberu súdu (rozhodcovského alebo všeobecného), možno súhlasiť s jeho argumentáciou, že predmetná rozhodcovská zmluva umožňuje, aby sa dlžník v spore s veriteľom obrátil aj na všeobecný súd, avšak nemožno opomenúť, že jeho právo je dané iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Voľba súdu sa tak pre spotrebiteľa stáva iluzórnou, pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, ktorý rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi iniciuje. Nakoľko predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho dodávateľ vyvolá ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej v odvolaní, že žalobca mal právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. 17. Nakoľko predmetnú rozhodcovskú zmluvu bolo potrebné posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok absolútnu neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, na ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, dôvodne súd prvej inštancie zrušil namietaný rozhodcovský rozsudok, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).