Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115214720 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115214720.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne Československej obchodnej banky, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpenej Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava proti žalovanému C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. T. XXXX/ XXX, N. nad H., štátnemu občanovi E. republiky, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 20C/252/2015-79 zo dňa 16. novembra 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal od žalovaného zaplatenia 1.522,70 eur, úrokov vo výške 18,90 % ročne zo sumy 942,35 eur od 1.4.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.336,08 eur od 1.4.2015 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že dňa 11.2.2004 so žalovaným uzatvorila zmluvu o povolenom prečerpaní č. 07271 001 03, v zmysle bodu 2 Podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu (ďalej "VZP pre prečerpanie"), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Na základe tejto zmluvy o prečerpaní poskytla žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 1.062,21 eur/32.000 Sk formou úveru. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby a sadzba úrokov z omeškania je pohyblivá, zložená zo základnej úrokovej sadzby vyhlasovanej žalobcom pre úvery splatné do jedného roku a z marže vo výške 4,50% ročne a výška sadzby úrokov z omeškania je 15% ročne. Dňa 20.2.2007 sa súčasťou zmluvy o prečerpaní stal dodatok č. 1 k zmluve o povolenom prečerpaní k bežnému účtu č. 07271 001 03 (ďalej len "dodatok"), v zmysle ktorého bol úver poskytovaný pri pohyblivej úrokovej sadzbe vyhlasovanej žalobkyňou v oznámení o stanovených úverových podmienkach vkladov a úverov uverejňovaných v prevádzkovaných priestoroch pobočiek žalobkyne a na jej internetovej stránke. Sadzba úroku z omeškania je vo výške vyhlasovanej žalobkyňou. V zmysle bodu 8. VZP pre prečerpanie bol žalovaný povinný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca zabezpečiť na jeho bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania, t.j. žalovaný nie je povinný splácať istinu počas trvania úverového vzťahu. Žalobkyňa poukázala na prehľadovú tabuľku, v ktorej sú zachytené sumy čerpania úveru (stĺpec označený ako "čerpanie"), vyčerpaný úverový limit (sumu celkovej nesplatenej istiny - stĺpec označený ako "zostatok" vždy ku koncu kalendárneho mesiaca, a úhrady žalovaného (stĺpec označený ako "zaplatené celkom"). V tabuľke je zobrazené aj na aké položky úveru boli jednotlivé úhrady žalovaného započítané. Ak žalovaný vyčerpal plnú sumu úverového limitu a následne čiastočne vrátil sumu čerpania, o túto vrátenú čiastku sa mu obnovil úverový limit. Napríklad v mesiaci január 2005 (stĺpec mesiac) žalovaný uhradil sumu 568,37 eur (stĺpec zaplatené celkom), ktorá bola použitá na úhradu splatnej splátky istiny vo výške 559,75 eur (stĺpec zaplatená istina), splátky zmluvných úrokov vo výške 8,62 eur (stĺpec zaplatené úroky úveru). V tabuľke v stĺpcoch "dlh istina", "dlh úroky z úveru" .... je zobrazené s akou sumou bol žalovaný v omeškaní. Keďže žalovaný nedodržal zmluvné podmienky, žalobkyňa dňa 31.5.2013 určila splatnosť úveru podľa bodu 13. VZP pre prečerpanie. V zmysle Dodatku je úver poskytovaný pri pohyblivej úrokovej sadzbe vyhlasovanej žalobkyňou v oznámení o stanovených úverových podmienkach vkladov a úverov uverejňovaných v prevádzkovaných priestoroch pobočiek žalobkyne a na jej internetovej stránke. Podľa bodu 7 VZP pre prečerpanie budú čiastky, s ktorými je klient v omeškaní úročené aj úrokom z omeškania , ktorého sadzby vyhlasuje žalobkyňa. Výška úroku pri povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu 31.3.2015 sadzbu 18,90% ročne, a úrok z omeškania je ku dňu 1.6.2013 vo výške 8,50% ročne. Žalobkyňa eviduje ku dňu 31.3.2015 voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o prečerpaní v celkovej výške 1.522,70 eur, ktorú predstavuje istina vo výške 942,35 eur, úrok vo výške 393,73 eur vyčíslený k 31.3.2015, úrok z omeškania vo výške 186,62 eur vyčíslený k 31.3.2015. Súd vyzval žalobkyňu, aby špecifikovala výpočet úroku vo výške 393,73 eur, výpočet úroku z omeškania vo výške 186,62 eur, uvedením, z akej sumy, v akej sadzbe, za aké obdobie bol úrok vypočítaný a aká bola jeho výška v čase zosplatnenia úveru, aby špecifikovala výšku istiny 942,35 eur v čase zosplatnenia, výšku úhrad žalovaného po zosplatnení úveru s uvedením dátumu, v akej výške je istina, ktorú žalovaný prečerpal, a akú sumu uhradil, a ktoré zmluvné podmienky žalovaný nedodržal, keď žalobkyňa úver zosplatnila. Ďalej súd žalobkyňu vyzval, aby špecifikovala, z akých položiek pozostáva uplatnený peňažný nárok, špecifikovala čerpanie úveru žalovaným uvedením celkovej sumy a dátumov a súm jednotlivých čerpaní, kedy sa s jednotlivými splátkami dostal žalovaný do omeškania, špecifikovala úhrady žalovaného titulom zmluvy uvedením celkovej sumy, kedy , v akej výške žalovaný vykonal jednotlivé úhrady, na aké položky pohľadávky (istina, úrok, úrok z omeškania, poplatky, prípadne iné) boli jeho úhrady veriteľom započítané, zdôvodnila oprávnenosť týchto jednotlivých položiek (v prípade úrokov a úrokov z omeškania zdôvodniť, z akej sumy je počítaný, za aké obdobie a v akej úrokovej sadzbe), a aby preukázala, že postupovala pri uzatváraní zmluvy so žalovaným v súlade s príslušnými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa na výzvy súdu reagovala písomným podaním zo dňa 2.12.2015, v ktorom uviedla, že prehľadová tabuľka podrobne zobrazuje nesplatenú istinu za jednotlivé obdobia, hodnotu výsledného úroku, úroku z omeškania za jednotlivé obdobia ako aj zmenu hodnoty celkového nároku žalobkyne v čase, a je z nej zrejmé, že žalovaný čerpal úver v plnej výške. Pohľadávka žalobkyne v sume 1.522,70 eur, sa skladá z istiny vo výške 942,35 eur, úroku vo výške 393,73 eur vyčísleného k 31.3.2015, úroku z omeškania vo výške 186,62 eur vyčísleného k 31.3.2015. Žalobkyňa zosplatnila úver k 31.5.2013 z dôvodu, že žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, pretože nezabezpečil na jeho bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. V čase určenia predčasnej splatnosti úveru bola výška nesplatenej istiny 1.062,21 eur a následne žalovaný uhradil dňa 11.6.2013 sumu 47,89 eur, dňa 17.6.2013 sumu 23,10 eur, dňa 16.7.2013 sumu 16,10 eur, dňa 16.8.2013 sumu 16,35 eur, dňa 16.9.2013 sumu 16,42 eur a tieto úhrady v celkovej sume 119,86 eur započítala žalobkyňa na istinu úveru, ktorá ostala v neuhradenej výške 942,35 eur. Úrok 393,73 eur bol vyčíslený k 31.3.2015 podľa čl. III ods. 4 VZP pre prečerpanie zo sumy nesplatenej istiny, a to úrokovou sadzbou vo výške 12,10% ročne od 1.7.2003 do 31.8.2003, vo výške 11,65% ročne od 1.9.2003 do 31.1.2004, vo výške 11,60% ročne od 1.2.2003 do 30.10.2006, vo výške 15% ročne od 1.11.2006 do 30.11.2009, vo výške 16,90% ročne od 1.12.2009 do 31.3.2013, vo výške 18,90% ročne od 1.4.2013 do 31.3.2015. V stĺpci Zaplatené úroky úveru je uvedená výška úhrad započítaných na úrok a v stĺpci U sadzba je uvedená výška sadzby uplatňovaného úroku za jednotlivé mesačné obdobia. Úrok z omeškania vo výške 186,62 eur bol vyčíslený k 31.3.2015 a bol počítaný z dlžnej sumy istiny, úrokov, poplatkov, s úhradou ktorých bol žalovaný v omeškaní. V stĺpcoch "úrok z omeškania" je uvedená výška splatného úroku z omeškania, úhrady započítané na úrok z omeškania a výška sadzby uplatňovaného úroku z omeškania za jednotlivé mesačné obdobia. Z prehľadovej tabuľky vyplývajú úhrady žalovaného za jednotlivé mesačné obdobia - stĺpec označený ako "splátka uhradená klientom" ako aj spôsob zápočtu úhrad uskutočnených žalovaným. Napríklad v mesiaci november 2012 (stĺpec mesiac) žalovaný uhradil sumu 152,55 eur (stĺpec splátka uhradená klientom), ktorá bola použitá na úhradu istiny vo výške 125,41 eur (stĺpec zaplatená istina), na úhradu zmluvných úrokov vo výške 27,14 eur (stĺpec zaplatené úroky úveru). Rovnaká podrobná charakteristika je predkladaná ku všetkým mesačným úhradám žalovaného a tam, kde bol žalovaný v omeškaní s úhradou alebo jej časťou, je zároveň zobrazené s akou sumou bol žalovaný v omeškaní (stĺpce "omeškaná istina", "omeškaný riadny úrok" ...). Od februára 2013 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov voči žalovanému a svoj dlh už v celej výške nevyrovnal. Predložil výpisy z úverového účtu žalovaného, pričom stĺpec "balance" zobrazuje celkové čerpané prostriedky na úverovom účte, stĺpec "amount" riadku úr. z prodl. zobrazuje jednotlivé transakcie žalovaného za jednotlivé dni na úverovom účte, stĺpec "tran code" označuje typ operácie žalovaného: CMP - prijatá platba, CMD- čerpanie žalovaného, CMLC - úrok z omeškania, CMMC - poplatok. 3. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že sporové strany uzavreli dňa 11.2.2004 zmluvu o povolenom prečerpaní č. 07271 001 03, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému ako majiteľovi účtu povolené prečerpanie bežného účtu č. 0611520363/7500 do výšky limitu 32.000 Sk. Súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky banky a Podmienky na povolené prečerpanie bežného účtu. Podľa čl. II bod 1 zmluvy je úver poskytovaný pri pohyblivej úrokovej sadzbe a čerpané peňažné prostriedky až do úverového limitu sa úročia úrokovou sadzbou, ktorá sa skladá zo základnej úrokovej sadzby vyhlasovanej žalobcom pre úvery splatné do jedného roku a z marže vo výške 4,50% ročne a podľa čl. II bod 2 zmluvy výška sadzby úrokov z omeškania je 15% ročne zo súm, ktoré je klient povinný zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúci z tejto zmluvy a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch ich splatnosti. Podľa čl. II bod 4 zmluvy je majiteľ účtu povinný banke hradiť poplatky v súlade s platným sadzobníkom poplatkov a odmien za poskytovanie peňažných a obchodných služieb banky. V zmysle bodu 8 VZP pre prečerpanie majiteľ účtu je povinný zabezpečiť v dohodnutých dňoch splatnosti na svojom bežnom účte, ku ktorému je povolené prečerpanie poskytnuté, dostatok disponibilných peňažných prostriedkov postačujúcich na úhradu mesačných splátok úrokov vrátane úrokov z omeškania. Podľa bodu 13 VZP pre prečerpanie V prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená, či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bolo povolené prečerpanie poskytnuté a ktorá môže ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov majiteľa účtu, najmä ak majiteľ účtu bude v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, je banka oprávnená kedykoľvek potom ako nastane táto skutočnosť písomným oznámením majiteľovi účtu vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého povoleného prečerpania sú splatné ku dňu uvedenému v oznámení (vyhlásení), obmedziť alebo zastaviť čerpanie peňažných prostriedkov, zablokovať všetky jeho účty vedené v banke ešte pred konečným termínom splatnosti záväzkov majiteľa účtu, ktorých splatenie je ohrozené a došlé úhrady použiť na splatenie týchto jeho záväzkov. Dňa 20.2.2007 uzavreli sporové strany dodatku č. 1 k zmluve o prečerpaní k bežnému účtu, ktorým sa zmenilo ustanovenie čl. II ods. 1, ods. 2 zmluvy tak, že úver je poskytovaný pri pohyblivej úrokovej sadzbe vyhlasovanej žalobcom v oznámení o stanovených úverových podmienkach vkladov a úverov v slovenskej mene uverejňovaných v prevádzkovaných priestoroch pobočiek žalobcu a na jeho internetovej stránke. Sadzba úroku z omeškania je vo výške vyhlasovanej žalobcom a majiteľ účtu je povinný ho zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúci z tejto zmluvy, ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch ich splatnosti. Podľa prehľadu úrokových sadzieb stanovila žalobkyňa úrokovú sadzbu od 18.3.2015 pre povolené prečerpanie účtu pre fyzické osoby vo výške 18,90% ročne. Keďže žalovaný napriek viacerým písomným výzvam žalobkyne si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o povolenom prečerpaní, neuhradil splatné úroky, poplatky a úroky z omeškania, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 1.6.2013 oznámila žalobkyňa žalovanému, že jeho celý záväzok vo výške 1.161,55 eur vrátane príslušenstva sa stal dňom 31.5.2013 splatným a vyzvala žalovaného na jeho úhradu najneskôr do 11.6.2013, s upozornením, že inak sa obráti na súd. Z fotokópie doručenky vyplýva, že žalobkyňa zaslala toto oznámenie žalovanému doporučenou poštou a žalovaný ho prevzal dňa 7.6.2013. 4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 1 ods. 3, § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní účtu, § 52 ods. 1, 2 a 3, § 53 ods. 1 a 4, § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z.z. účinného od 1.4.2004, § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, § 497, § 708 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka a uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 11.2.2004 uzavreli sporové strany zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu v zmysle § 710 Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol zo strany žalobkyne žalovanému poskytnutý úverový rámec do 32.000 Sk/1.062,21 eur. Úver je síce absolútnym obchodom a na úver dopadajú ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou , a to Zákonom č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v znení zákona č. 150/2004 Z.z., ktoré nadobudli účinnosť od 1.4.2004, ale podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka sa aj spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona museli dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 Občianskeho zákonníka do troch mesiacov od 1.4.2004, inak sa stali absolútne neplatné v zmysle § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typický občianskoprávny vzťah. Jedná sa o spotrebiteľskú/typovú zmluvu v zmysle § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný obsah zmluvy a zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobkyňa vzorový text zmluvy, zmluvných podmienok používala vo viacerých prípadoch pri poskytovaní úverov iným spotrebiteľom. Veriteľ poskytol žalovanému vedenie účtu a finančné prostriedky v rámci jeho podnikateľskej činnosti, bankového povolenia a žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo vyplýva aj z jeho označenia v zmluve menom priezviskom, rodným číslom, adresou bydliska. Typové/spotrebiteľské zmluvy nesmú v zmysle § 23a zákona č. 634/1992 Zb. obsahovať neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Na zmluvný vzťah založený touto zmluvou sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože úver bol bankou poskytnutý formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte (preddavku) iným spôsobom ako na kreditnú kartu. Ďalej súd uviedol, že podľa § 150 ods. 1 CSP Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a podľa § 132 ods. 1 CSP má žalobkyňa povinnosť už v žalobe označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Z citovaných ustanovení vyplývajú procesné bremena strany, a to bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, pričom v rámci bremena tvrdenia zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, ktorých okruh je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Ak účastník neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, prejaví sa to na výsledku sporu negatívne voči tomuto účastníkovi. Podľa súdu žalobkyňa v konaní neuniesla bremeno tvrdenia ohľadom uplatneného práva na zaplatenie istiny pohľadávky s príslušenstvom. Ani na výzvy súdu, ktoré jej boli doručené dňa 6.11.2015, 3.10.2016 neuviedla, akú celkovú sumu úveru čerpal žalovaný, akú celkovú sumu žalovaný uhradil, z akej sumy, z akých splátok bol úrok z omeškania vypočítaný, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s úhradami. Neuviedla ani, v akých sumách vykonal žalovaný čiastočné úhrady a ani dátumy jednotlivých úhrad, a na aké položky dlhu a v akom rozsahu (istina, úrok, poplatky) tieto úhrady započítala. V žalobe a jej doplnení zo dňa 2.12.2015 žalobkyňa len príkladmo uviedla úhradu úveru v mesiaci január 2005 a november 2012, a 5 úhrad po zosplatnení úveru a spôsob ich započítania na jednotlivé položky dlhu, pričom odkázala na prehľadovú tabuľku. Z prehľadovej tabuľky však vyplýva, že čerpania úveru a úhrady vykonal žalovaný od júla 2003 do septembra 2013, no žalobkyňa jednotlivé položky za uvedené obdobie nevysvetlila. Tieto chýbajúce tvrdenia žalobkyne nemožno nahradiť predložením listín, v tomto prípade prehľadu splátok a úhrad a výpisov z úverového účtu. Súd nemôže nahrádzať nedostatok skutkových tvrdení žalobkyne tým, že z výsledkov dokazovania bude vyvodzovať skutkové tvrdenia o nárokoch žalobkyne. Navyše v prehľadovej tabuľke a výpisu z úverového účtu nie je uvedená celková suma čerpaní úveru a celková suma úhrad. Z prehľadovej tabuľky vyplýva, že žalobkyňa niektoré úhrady žalovaného započítavala i na poplatky (opakovane účtované poplatky v sumách 2 x 3,32 eur, 4 x 8,30 eur, 1 x 13,28 eur, 1 x 28,21 eur, 5 x 36,51 eur, 2 x 10 eur, 7 x 45 eur, 1 x 80 eur, 1 x 90 eur, 1 x 18,25 eur, 1 x 16,07 eur, 1 x 14,68 eur), oprávnenosť účtovania ktorých poplatkov žalobkyňa napriek výzve súdu nijako nevysvetlila. Žalobkyňa sa nedostavila ani na pojednávanie, na ktorom by tiež mohla splniť povinnosť tvrdenia. V danej veci ide pritom o nárok uplatnený voči spotrebiteľovi a súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa žalobkyňa proti žalovanému nedomáha neoprávnených plnení, majúcich základ v neprijateľných zmluvných podmienkach, a či počas trvania úverového vzťahu žalobkyňa časť úhrad započítala na plnenia, ktoré sú v rozpore s predpismi na ochranu práv spotrebiteľa. Súd potom nemohol preskúmať opodstatnenosť uplatneného práva a oddeliť plnenie dovolené od plnenia nedovoleného a nemohol rozhodnúť, v akej sume zaviaže žalovaného k splneniu peňažného dlhu zo zmluvy o úvere. Keďže žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 5. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že trovy konania úspešný žalovaný neuplatnil, a zo spisu mu vznik trov nevyplýva, preto súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie. Poukázala na to, že konajúci súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu úverovej zmluvy, pričom na tento právny vzťah sa nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z.. V danom prípade ide o tzv. absolútny obchod, takže záväzkový vzťah medzi stranami sa spravuje Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu strán. Uvedené dala žalobkyňa do súvislosti s tým, že v celom spore bol žalovaný absolútne nečinný. Žalobkyňa predložila podrobnú špecifikáciu uplatneného nároku, pričom tento má základ v revolvingovom úvere, ktorý žalovanému poskytla. Takýto typ úveru má odlišnosti od ostatných úverov. Nie je časovo ohraničený a je výlučne v dispozícii dlžníka, koľko z úveru vyčerpá. Žalobkyňa súdu zaslala podrobnú špecifikáciu uplatneného nároku, s prehľadom všetkých čerpaní i spôsobom zápočtu jednotlivých úhrad žalovaného. Dateilne opísala ako žalovaný čerpal finančné prostriedky, ako platil úhrady. Tvrdenie súdu, že žalobkyňa nezaslala všetky podklady potrebné na preskúmanie svojho nároku je formálne a arbitrárne. Požiadavka súdu, aby žalobkyňa doslovne prepísala všetkých 119 mesiacov trvania úverového vzťahu je šikanózna a nemá vplyv na zistenie skutkového stavu. Konajúci súd tiež v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza všeobecné konštatovanie o prihliadaní na neprijateľné podmienky, pričom ale tieto žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Tu žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že sa v danom prípade jedná o absolútny obchod, kde sa neaplikujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a okrem toho v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku pre abstraktnú kontrolu neprijateľných podmienok je predpísaný osobitný postup. Nakoniec dala žalobkyňa do pozornosti, že v v obdobných prípadoch bol jej nárok vyhodnotený ako dôvodný a takéto diametrálne odlišné rozhodnutie konajúceho súdu porušuje princíp právnej istoty. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobkyne, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť. 9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné: 10. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnom spore žalobkyňa neuniesla bremeno tvrdenia, ktoré ju zaťažuje. Vychádzajúc z ustanovení čl. 8, § 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktoré strany sporu navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a to jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností strane sporu vyplýva jej právo, resp. protistrane povinnosť. Ak strana sporu splní svoju povinnosť tvrdenia, unesie bremeno tvrdenia. Tu je podstatné poukázať na skutočnosť, že v zmysle §132 ods. 2 CSP strana nemôže opísanie rozhodujúcich skutočností nahradiť odkazom na označené dôkazy. To znamená, že strana svoju povinnosť tvrdenia nemôže splniť tým, že uvedenie, že len uvedie, že dôvodnosť uplatneného nároku vyplýva z predložených, resp. označených dôkazov. Dôkazná povinnosť zasa znamená, že strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak vykonané dôkazy preukážu skutkové okolnosti tvrdené stranou sporu, táto uniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení. Prejednacia zásada predstavuje istý stimul, motiváciu pre strany sporu, pretože ak zostanú pasívni, môže im to priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu, ktorá v tomto smere svoje bremeno neuniesla. 11. Dôvod neúspechu žalobkyne v tomto spore spočíva v neexistencii takých jej tvrdení v spore, z hľadiska ktorých by bolo možné jej uplatnený nárok preskúmať. Žalobkyňa v samotnej žalobe ani v neskorších podaniach, ktoré urobila na výzvu súdu prvej inštancie, neuviedla, akú celkovú sumu úveru čerpal žalovaný, akú celkovú sumu žalovaný uhradil, z akej sumy, z akých splátok bol úrok z omeškania vypočítaný, kedy sa dostal žalovaný do omeškania s úhradami. Neuviedla ani, v akých sumách vykonal žalovaný čiastočné úhrady a ani dátumy jednotlivých úhrad, a na aké položky dlhu a v akom rozsahu (istina, úrok, poplatky) tieto úhrady započítala. Je nesprávna a v rozpore s § 1312 ods. 2 CSP názor žalobkyne, že túto svoju povinnosť tvrdenia môže nahradiť poukazom na ňou predložené listinné dôkazy /žalobkyňa v podaní zo dňa 2.12.2015 žalobkyňa len príkladmo uviedla úhradu úveru v mesiaci január 2005 a november 2012, a 5 úhrad po zosplatnení úveru a spôsob ich započítania na jednotlivé položky dlhu, pričom odkázala na prehľadovú tabuľku/. V tomto zmysle neobstojí ani odvolacie tvrdenie žalobkyne., že súd prvej inštancie odôvodnil svoje napadnuté rozhodnutie tým, že žalobkyňa nezaslala súdu všetky podklady potrebné na preskúmanie svojho nároku. Súd prvej inštancie vyzýval žalobkyňu na splnenie jej povinnosti tvrdenia, teda na opísanie podstatných rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa sporu, a nie na predloženie, či označenie ďalších listinných dôkazov. Takáto jeho požiadavka potom nebola šikanózna ako tvrdí žalobkyňa ale bola, ako vyplýva z vyššie uvedeného, celkom po práve. 12. Nie je namieste ani výhrada žalobkyne v odvolaní, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol len všeobecné konštatovanie o prihliadaní na neprijateľné podmienky, pričom ale tieto žiadnym spôsobom nešpecifikuje. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí len správne uviedol, že práve kvôli nesplneniu povinnosti tvrdenia zo strany žalobkyne nemal ani možnosť preskúmať, či si žalobkyňa v rámci uplatneného nároku neuplatňuje aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Bez skutkových tvrdení žalobkyne nemohol súd prvej inštancie ani preskúmať akým spôsobom zaúčtovala žalobkyňa jednotlivé platby od žalovaného, a teda či ich použila len na splnenie svojich riadnych pohľadávok, alebo aj na pohľadávky, ktoré by mali pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach. Je nemožné, aby konajúci súd vo všeobecnosti uvažoval o všetkých prípadných neprijateľných podmienkach, ktoré by sa mohli v záväzkovom vzťahu medzi stranami sporu vyskytnúť. Aj z tohto dôvodu je splnenie povinnosti tvrdenia žalobkyne dôležité a nevyhnutné. Len po tom, čo žalobkyňa uvedie skutkový a právny dôvod prijatého, resp. požadovaného plnenia, môže konajúci súd skúmať, či tento dôvod nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. 13. Čo sa týka samotného záveru súd prvej inštancie, že medzi žalobkyňou a žalovaným ide o spotrebiteľských záväzkový vzťah, resp. že zmluva o povolenom prečerpaní, ktorú strany uzatvorili, je zmluvou spotrebiteľskou, aj tento záver súdu prvej inštancie je správny. Niet pochýb, že takáto zmluva, ktorá je svojou podstatou zmluvou o úvere /§ 710 Obchodného zákonníka/ je tzv. absolútnym obchodom. Rovnako tak ale niet pochýb, že ide, v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, o zmluvu spotrebiteľskú, pretože sa jedná o typovú zmluvu, ktorá sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a žalovaný ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil /bližšie viď. odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie/. 14. Nakoniec odvolací súd nezistil ani dôvodnosť poslednej odvolacej námietky žalobkyne, že v obdobných prípadoch bol jej nárok vyhodnotený ako dôvodný a takéto diametrálne odlišné rozhodnutie súdu prvej inštancie porušuje princíp právnej istoty. Žalobkyňa neuviedla žiadny konkrétny spor, v ktorom mal byť jej obdobný nárok vyhodnotený ako dôvodný a preto odvolací súd nemohol nijako preskúmať, či sa v tom spore jednalo skutočne o obdobný nárok žalobkyne a za akých podmienok bol uplatňovaný / tu sa má na mysli splnenie povinnosti tvrdenia žalobkyne v žalobe, prípadne neskôr v priebehu sporu/. 15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).