Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 9Co/15/2026 8709200449 21. 05. 2026 JUDr. Marianna Hirková ECLI:SK:KSPO:2026:8709200449.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: Danucem Slovensko a.s., so sídlom 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973, právne zastúpeného: A. B. C., advokátka, so sídlom D. XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: WAGON TRADING spol. s r.o., so sídlom Cabajská 10, 950 22 Nitra, IČO: 31 657 940, zastúpenému: F. G. A. C. & A. H., I., so sídlom J. I. K. XX/XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, o zriadenie vecného bremena in rem s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 7C/7/2009-822 zo dňa 05.02.2025, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) zriadil vecné bremeno in rem v prospech vlastníka stavieb nachádzajúcich sa v k. ú. E., Obec E., L. E., zapísaných na LV č. XXXX: - cementové hospodárstvo č. súp. XXXX na pozemku parc. reg."C" č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 306 m2, -cementové hospodárstvo č. súp. 4126 na pozemku parc. reg. "C" č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2, -výrobňa betónu č. súp. 4128 na pozemku parc. reg. "C" č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 134 m2, -výrobňa betónu č. súp. 4129 na pozemku parc. reg. "C" č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 129 m2, -výrobňa betónu - D. č. súp. 4130 na pozemku parc. reg. "C" č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 18 m2, spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami (v práve cesty) cez pozemky nachádzajúce sa v k. ú. E., Obec E., L. E., a to cez pozemok parc. reg. "C" č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 178 m2, zapísaný na LV č. XXXX, pozemok parc. reg. "C" č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 17621 m2, zapísaný na LV č. XXXX, pozemok parc. reg. "C" č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 281 m2, zapísaný na LV č. XXXX, pozemok parc. reg. "C" č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6839 m2, zapísaný na LV č. XXXX,
pozemok parc. reg. "C" č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 209 m2, zapísaný na LV č. XXXX, pozemok parc. reg. "E" č. XXXX/X - orná pôda o výmere 28 m2, zapísaný na LV č. XXXX, v rozsahu vymedzenom geometrickými plánmi vyhotovenými M. E. N. - geodet, D. XXXX/XX, E., autorizačne overenými M. E. N., a to geometrickým plánom č. XX/XXXX, vyhotoveným dňa 6.12.2018, autorizačne overeným M. E. N. dňa 10.12.2018 a úradne overeným Okresným úradom E., katastrálnym odborom dňa 14.12.2018 pod č. G1-1173/18 a geometrickým plánom č. 64/2020 zo dňa 9.12.2020, autorizačne overeným dňa 9.12.2020 M. E. N., úradne overeným dňa 14.12.2020 pod č. N./XX Okresným úradom, katastrálnym odborom E., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť rozsudku, na dobu neurčitú, za jednorazovú odplatu vo výške 97.673,97 eur, splatnú do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa čl. 20 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Ústavy Slovenskej republiky, § 151n ods. 1, 2, 3 a § 151o ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. 3. Rozsudok odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporným, že žalobca je vlastníkom stavieb zapísaných na LV č. XXXX k.ú. E., tvoriacich prevádzku cementového hospodárstva a výrobne betónu. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX k.ú. E., vedených ako zastavané plochy a nádvoria a orná pôda, ktoré sú susediacimi parcelami s parcelami, na ktorých sú postavené stavby žalobcu. Rovnako bolo nesporným, že strany neuzavreli dohodu o užívaní nehnuteľností žalovaného, či už vo forme nájmu nehnuteľností, alebo o zriadení práva vecného bremena, na základe ktorých by žalobca mohol užívať nehnuteľnosti žalovaného v rozsahu zabezpečenia si prístupu od stavieb na verejnú komunikáciu. Právni predchodcovia strán mali v minulosti uzavretú dohodu o zriadení vecného bremena in personam, ktorá sa však na žalobcu a žalovaného už nevzťahuje a žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu v roku 2007 nájomnú zmluvu o rozsahu užívania pozemkov, ktorá však skončila výpoveďou zo strany prenajímateľa ku dňu 31.12.2008. Od uvedeného obdobia je vzťah medzi stranami upravený dočasne iba neodkladným opatrením súdu. 4. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol do ust. § 151 Občianskeho zákonníka doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Vecné bremená sú zásahom do vlastníckych práv. Súd ako príslušný orgán môže síce zriadiť vecné bremeno, ale len vo výnimočných zákonom presne určených prípadoch. Občiansky zákonník rozpoznáva tri zákonné možnosti, kedy môže súd rozhodnúť o zriadení vecného bremena. Týmito sú § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. Tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien sú dvojakého druhu: Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z týchto vecných bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to najmä vecné bremená, ktorým zodpovedá napríklad právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok, právo odberu vody zo studne alebo z iného vodného zdroja umiestneného na povinnej nehnuteľnosti, právo odvádzať odpadové vody cez susedný pozemok a pod. Vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané (pôsobia in personam). Tomuto vecnému bremenu zodpovedá napríklad právo doživotne užívať určitú nehnuteľnosť, resp. jej časť, byt alebo miestnosť v nej, právo na zaopatrovanie určitým vecným alebo peňažným plnením od zaviazanej osoby a pod. Toto právo nemožno zmluvne prevádzať a neprechádza na inú osobu.
V oboch prípadoch konkrétne vymedzenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena je určené aktom, na základe ktorého vecné právo vzniklo. 5. Vecné bremená zriadené rozhodnutím súdu, ako aj práva im zodpovedajúce, sú vždy spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti. Viažu sa teda k určitým nehnuteľnostiam a prechádzajú s vlastníctvom týchto nehnuteľností na ich nadobúdateľa. Nie sú teda obmedzené len na určité konkrétne osoby. Už z tejto ich vecnoprávnej povahy vyplýva, že sú časovo neobmedzené a ani súd svojím rozhodnutím nemôže vopred určiť ich zánik (napr. ich viazaním na splnenie určitej podmienky). Časovo obmedzené sú iba vecné bremená, ktorým zodpovedajú práva viazané na určitú konkrétnu osobu, ktoré zanikajú najneskôr smrťou oprávneného. Toto vecné bremeno môže byť spojené len s vlastníctvom nehnuteľnosti a nemôže byť zriadené v prospech osoby, ktorá nie je vlastníkom novovzniknutej nehnuteľnosti. Základnými podmienkami zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka sú: primeraná náhrada, verejný záujem, nevyhnutný rozsah (miera) vecného bremena, zriadenie na základe zákona. 6. Občiansky zákonník priamo neurčuje, či je vecné bremeno zriaďované súdom za náhradu alebo bez náhrady. Avšak, vychádzajúc z ust. čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.“, možno konštatovať, že zriadiť vecné bremeno cesty súdom je možné len za náhradu. Tá musí byť primeraná ujme, ktorú utrpí vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty. Vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadi súd len za primeranú náhradu. Ide o vzájomne podmienený vzťah, čo musí vyplývať z výroku súdneho rozhodnutia, a to aj v prípade, že sa takej náhrady nikto v spore nedomáhal. Vzájomná podmienenosť je dôsledkom aplikácie článku 20 ods. 4 v spojení s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky súdmi Slovenskej republiky. Určenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena je výsledkom posúdenia individuálnych okolností každej prejednávanej veci. Každé rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena je založené na riešení individuálnych otázok. Určenie náhrady za zriadenie vecného bremena je na úvahe súdu, pričom táto musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia cesty utrpí. Ide o jednorazovú náhradu, ktorá má kompenzovať ujmu, že vlastník nemôže iba z dôvodov na strane žalobcov ekonomicky využiť vlastný majetok v plnom rozsahu. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2022 sp. zn. 7Cdo 257/2021). Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Vecné bremeno „in rem“ sa vzťahuje na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. 7. Vecné bremeno cesty podľa § 151o ods. 3 OZ nie je možné zriadiť, ak si môže vlastník stavby zaistiť prístup ku stavbe z verejnej komunikácie, čo však neplatí, ak by náklady s tým spojené boli neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by zriadením vecného bremena bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku. Podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nie je možné zaistiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá za obvyklú cenu, alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou a to za obvyklú cenu (rozhodnutie NS ČR 22Cdo/1897/2004). 8. Náklady súvisiace so zachovaním a opravami nehnuteľnosti, ktorá sa užíva v súvislosti s výkonom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ich znášanie je upravené predovšetkým dohodou účastníkov. Dohoda môže byť uzavretá v ľubovoľnej forme a jej účinnosť nie je viazaná na vklad do katastra nehnuteľností. Ak takáto dohoda nebola uzavretá, každý, kto je oprávnený užívať cudziu nehnuteľnosť na základe vecného bremena, je povinný znášať tieto náklady primerane s prihliadnutím na rozsah a spôsob tohto užívania. Na úhradu týchto nákladov je povinný prispievať pomerne aj sám vlastník povinnej nehnuteľnosti, ak ju spoluužíva. 9. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena súdom v prospech vlastníka stavieb - žalobcu. Vlastník stavieb nie je súčasne aj vlastníkom priľahlých pozemkov a prístup vlastníka stavieb ku verejnej
komunikácii nie je možné zabezpečiť inak. Nebolo zistené, čo bolo preukázané aj ohliadkou na mieste samom, aby si vlastník stavby mohol zaistiť prístup k verejnej komunikácii cez svoje pozemky. 10. Nie je možné konštatovať, aby žalobca sám zmaril možnosť usporiadania vzájomných práv a povinností týkajúcich sa práva prechodu cez pozemky žalovaného odmietnutím uzavretia nájomnej zmluvy. Žalovaný síce v priebehu súdneho konania navrhol žalobcovi uzavretie nájomnej zmluvy na dobu neurčitú pri ním vyčíslenej výške nájomného, avšak odmietnutie uzavretia nájomnej zmluvy nediskvalifikuje žalobcu v jeho práve domáhať sa zriadenia vecného bremena súdom. Návrh zmluvy o zriadení vecného bremena in personam predmetom jednania strán nebol. 11. Medzi stranami bol sporným rozsah zriadeného vecného bremena, ako aj výška primeranej náhrady a spôsob jej ustálenia. Po prijatí záveru o splnení zákonnej podmienky zriadenia vecného bremena súdom, sa súd prvej inštancie v ďalšom vychádzajúc z procesnej obrany žalovaného zaoberal charakterom zriaďovaného práva a to, či sa zriaďuje vecné bremeno in rem, alebo in personam, nevyhnutným rozsahom (miera) vecného bremena obmedzujúcim vlastníka pozemku a výškou primeranej náhrady. 12. Vecné bremená zriadené rozhodnutím súdu sú vždy spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, ak sa strany nedohodnú na iných podmienkach. Viažu sa teda k určitým nehnuteľnostiam a prechádzajú s vlastníctvom týchto nehnuteľností na ich nadobúdateľa. Nie sú teda obmedzené len na určité konkrétne osoby. Zriaďované právo teda pôsobí „in rem.“ 13. Podľa žalobného návrhu nevyhnutný rozsah vecného bremena je odôvodnený rozsahom zodpovedajúcim užívaniu vnútro areálovej komunikácie /cesty/ na základe zmlúv z obdobia jeho právneho predchodcu a aj na základe neodkladného opatrenia súdu, čo zodpovedá trase vyznačenej v geometrických plánoch M. N. pod číslami XX/XXXX a XX/XXXX /tzv. dlhšia trasa/. Podľa vyjadrenia žalovaného nevyhnutný rozsah vecného bremena by mohol zodpovedať rozsahu zodpovedajúceho užívaniu vnútro areálovej komunikácie - cesty tak, ako je vyznačená v geometrickom pláne M. N. pod č. XX/XXXX a XX/XXXX /tzv. kratšia trasa/ pri zvážení možností prechodu cez parcely žalobcu XXXX/ XX F. XXXX/XX. Pre rozsah zriaďovaného práva je rozhodujúca hospodárska potreba stavieb, resp. spôsob a rozsah ich užívania. Súd musí zabezpečiť, aby bolo možné stavbu riadne užívať, predovšetkým však musí dbať, aby vlastník pozemku bol obmedzený čo najmenej. Vnútro areálová komunikácia je zriadená pre využívanie oboch trás a umožňuje žalobcovi vstup do oploteného areálu cez toho času využívanú južnú bránu, ale aj cez severnú bránu, ktorá t.č. na vstup a výstup vozidiel neslúži. Stanovením kratšej trasy by žalobca stratil možnosť vjazdu do areálu organizácie južnou bránou. V danom prípade sa vecným bremenom zabezpečuje právo prechodu ku stavbám žalobcu využívaným na hospodársku, podnikateľskú činnosť a to cementovému hospodárstvu a výrobe betónu. Vzhľadom na všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti, nevyhnutný rozsah (miera) vecného bremena predstavuje tzv. dlhšia trasa, a to vnútro areálová komunikácia vybudovaná na pozemku žalovaného - cesta s betónovým a živičným povrchom, vedúca z miestnej komunikácie, umožňujúca vstup osôb, vjazd vozidiel, výstup osôb a výjazd vozidiel z oploteného areálu žalobcu južnou a severnou bránou tak, ako je to vyznačené v geometrických plánoch N. č. XX/XXXX F. XX/XXXX. Odborné vyjadrenie M. E. O. sa zaoberalo otázkou vchádzania a vychádzania nákladných motorových vozidiel /bez možných rizík poškodenia majetku a nehôd osôb/ k stavbám cementového hospodárstva a betonárne cez pozemky v tzv. kratšej trase v rozsahu geometrického plánu č. XX/XXXX so zahrnutím pozemkov žalobcu XXXX/ XX a XXXX/XX z pohľadu zákonných a technických ustanovení šírky vjazdov a ciest. Tieto znalec vyhodnotil ako vyhovujúce pre bezpečný výjazd vozidiel do areálu a z neho, za vyriešenia možného státia a manipulácie s tovarom pred predajňou a skladom stavebnín H. a doporučenia zníženia najvyššej dovolenej rýchlosti v areáli. Technicky sa preto kratšia trasa javila ako možná pre stanovenie rozsahu vecného bremena. Zo znaleckého posudku znaleckej L. A. I. vo veci posúdenia rizík pri prevádzke cementového hospodárstva však vyplýva, že pri vchádzaní a vychádzaní z areálu iba cez severnú bránu / kratšia varianta/, by bola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb pohybujúcich sa na prevádzke pešo alebo vozidlami. Posúdením dopravy a rizík BOZP pri prevádzke betonárne Poprad (krytá skládka kameniva) žalobcu na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX k. ú. E., pri vchádzaní a vychádzaní pešo a motorovými vozidlami len cez pozemky evidované ako parcely č. XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/XX k. ú. E. možno konštatovať, že ak nákladný automobil vojde do budovy na parcele č. XXXX/XX, tak musí použiť na výstup z budovy parcelu č. XXXX/XX a nie je možný výstup z budovy po
parcelách č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX k. ú. E., a teda žalobca potrebuje prístup k svojej prevádzke (krytá skládka kameniva) aj z južnej strany /kde prístup zabezpečuje dlhšia trasa/. S ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia tak pracovníkov žalobcu, ako aj ostatných užívateľov nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného /napr. prevádzka a sklad stavebnín/, sa javí trasa podľa žalobného návrhu ako zodpovedajúca miere a nevyhnutnému rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného s ohľadom na zistené okolnosti. 14. Pri rozhodovaní o primeranej náhrade súd prvej inštancie vychádzal z kritérií ustálených v rozhodovacej činnosti súdnych autorít, podľa ktorej vecné bremeno podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadi súd len za primeranú náhradu. Určenie náhrady za zriadenie vecného bremena je na úvahe súdu, pričom táto musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia cesty utrpí. Ide o jednorazovú náhradu, ktorá má kompenzovať ujmu, že vlastník nemôže iba z dôvodov na strane žalobcov ekonomicky využiť vlastný majetok v plnom rozsahu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2022 sp. zn. 7Cdo 257/2021). Finančná náhrada je nepochybne jednorazová a teda nemá charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. 15. Pri stanovení finančnej náhrady prvoinštančný súd v základe vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie P. F., vyhotoveného v roku 2022, ktorá komplexne, obsažne a prehľadne ustálila základné koeficienty pre výpočet všeobecnej hodnoty nehnuteľností, všeobecnú hodnotu nehnuteľností, všeobecnú hodnotu vecného bremena – časovo neobmedzeného, tzv. dlhšej varianty práva prechodu a prejazdu cez pozemky v rozsahu 4023 m2 so zohľadnením všetkých parciel a ich výmer, ktorých sa obmedzenie vlastníckeho práva týka. Znalecké posudky ostatných znalcov predložené stranami vyčíslili odplaty buď nekomplexne /zahrnovali neúplné výmery pozemkov/, no najmä odplatu vyčísľovali pre rok 2019, resp. 2020, čo je značný časový posun vo vzťahu k vydanému rozhodnutiu súdu. Bolo potrebné ďalej zohľadniť, že predmetom vecného bremena je právo prechodu a prejazdu ťažkých nákladných vozidiel žalobcu a jeho klientov po vnútro areálovej komunikácii, v dôsledku čoho žalovaný bol nútený z jeho finančných prostriedkov osadiť cestu prevažne živičným kobercom zabraňujúcim nadmerným otrasom na zabránenie možných škôd na priľahlých budovách /viď predložený znalecký posudok znalcom M. E. I./. Vzhľadom k rozsahu vecného bremena je žalovaný obmedzený v realizácii investičných zámerov na priľahlých pozemkoch k ceste. Nie je možné zohľadniť argument žalobcu, že podľa výpisov z listov vlastníctva iba na menšej časti dotknutých parciel, na ktorých bola cesta vybudovaná, je poznamenaný spôsob využívania pozemku číslo 22 – pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba, čo má mať podľa neho podstatný vplyv na závery posudku a výpočet odplaty. Z ohliadky na mieste samom, ako aj zo znaleckého posudku organizácie P. F., str. 16 a 21 posudku je zrejmé, že predmetom ohodnotenia sú spevnené plochy, vnútro areálové komunikácie s asfaltovým kobercom a kanalizácia v celej dĺžke obslužnej trasy, ktoré znalecká organizácia odôvodnene zahrnula do výpočtu všeobecnej hodnoty vecného bremena, teda primeranej náhrady. Výška finančnej náhrady jednorazovej odplaty, sa preto javila primeranou. Súd prvej inštancie nemal dôvod od uvedenej praxe sa odchýliť v smere naznačenom žalovaným a uvažovať o opakovaných ročných platbách. 16. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 17. K rozsahu vzniku vecného bremena namietal, že podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. Nakoľko ide o vecné bremeno k cudzej veci, cesta cez priľahlý pozemok, ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby, musí byť vedená tak, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a zároveň, aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutá cez cudzí pozemok preto musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku, aby bola čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby splnila hlavný účel, aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu. Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí prihliadať na to, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku (právo cesty ako vecné bremeno charakteru in rem), môže slúžiť všetkým osobám, ktoré sa na stavbe zdržiavajú, resp. pre ktoré je potrebné zabezpečiť právo prechodu. Z toho dôvodu musí súd zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá mu vznikla zriadením cesty vlastníkovi zaťaženého pozemku.
Súd prvej inštancie zriadil vecné bremeno v rozsahu dlhšej trasy, čím žalobcovi umožnil prístup na jeho pozemky v oboch smeroch, a to cez južnú bránu ako aj severnú. Zriadil vecné bremeno v rozsahu užívaných pozemkov o celkovej výmere 4.023 m2. Túto trasu na danom mieste vyhodnotil ako nevyhnutný rozsah vecného bremena. Pri odôvodnení rozsahu zriadenia vecného bremena vychádzal zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie A. I., pričom prijal argumentáciu obsiahnutú v znaleckom posudku, podľa ktorého by vchádzanie a vychádzanie z areálu iba cez severnú bránu (kratšia trasa), bola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb pohybujúcich sa na prevádzke pešo alebo vozidlami. Žalovaným navrhovanú trasu prechodu cez severnú bránu a vstup cez krytú skládku kameniva, teda vstup na pozemok žalobcu cez parc. G. P. Q. XXXX/XX a XXXX/XX súd prvej inštancie neakceptoval s tvrdením, že „ak nákladný automobil vojde do budovy na parcele č. XXXX/XX, tak musí použiť na výstup z budovy parcelu č. XXXX/XX a nie je možný výstup z budovy po parcelách č. XXXX/X, XXXX/ XX F. XXXX/XX, kat. územie E., a teda žalobca potrebuje prístup k svojej prevádzke aj z južnej strany, kde prístup zabezpečuje dlhšia trasa.“ Z formulácie odôvodnenia nevie posúdiť, čo mal prvoinštančný súd na mysli. Využitie prístupu aj touto trasou navrhoval s odkazom na závery miestnej ohliadky zo dňa 26.6.2023, kde zamestnanci žalobcu potvrdili, že krytú skládku kameniva (parc. G. P. č. XXXX/XX) s odstupom 8 rokov (teraz aktuálne už 10 rokov) aj reálne využívali na naskladnenie štrku, ale ktorú už danú dobu nevyužívajú. Z miestnej ohliadky teda vyplynulo, že žalovaný pôvodne užíval aj krytú skládku kameniva, ale túto aktuálne nevyužíva z technických dôvodov. Súdny spor trval od roku 2009 a až do rozhodnutia súdu si žalovaný svojím vlastným rozhodnutím nechal znehodnotiť budovu, ktorá pôvodne tvorila súčasť organizácie prác v prevádzke betonárky a ktorú prestal používať. Výklad zákonných podmienok pre zriadenie vecného bremena hovorí vyslovene iba o prístupe na pozemok. Tento by žalobca mal bez problémov zabezpečený aj v prípade, ak by udržal v dobrom technickom stave skrytú skládku kamenina alebo si preorganizoval prechod materiálu tak, že by boli pozemky parc. G. P. č. XXXX/XX a XXXX/XX prepojené. Šírka pozemkov je postačujúca na preorganizovanie tokov tovaru a vyrobeného betónu. V tomto prípade by na prechod a vstup postačovala severná brána a vstup cez pozemok parc. G. P. č. XXXX/XX. Zákon výslovne súdu umožňuje zriadiť vecné bremeno iba v nevyhnutnom možnom rozsahu tak, ako to umožňujú pomery na danom mieste. Znalecký posudok znaleckej organizácie zachytáva režim organizácie dopravy a v tomto kontexte posudzuje BOZP, tak ako je táto realizovaná aktuálne. Žalobca svojím nekonaním za dobu vedenia súdneho sporu zmenil pomery tak, ako je to referované v znaleckom posudku č. XXX/XXXX A. I., ale táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu žalovaného. Pokiaľ súd prvej inštancie prihliadol výlučne len na potreby a záujmy žalobcu, bezdôvodne uprednostnil jeho záujmy a v rozpore so zásadou nevyhnutného rozsahu zriadil vecné bremeno v prospech žalobcu, tak ako to vyhovuje jeho existujúcemu režimu prevádzky. Žalobca disponuje dostatočným rozsahom pozemkov na to, aby si prípadne aj preorganizoval dopravu a prejazdy po svojom pozemku tak, aby nepotreboval vstup z južnej strany. Dôvodnosť kratšej trasy je daná aj tým, že žalovaný v budúcnosti plánoval využiť pozemky parc. G. P. č. XXXX/XX a XXXX/XX a časť aj parc. G. P. č. XXXX/X (ktorá tvorí časť cesty) na výstavbu novej haly na skladovanie, pričom v dôsledku zriadenia vecného bremena, mu takáto možnosť zanikla. V prípade potreby by žalovaný bol ponechaný na ochote žalobcu na zmenu pomerov v danom mieste. S poukazom na tieto skutočnosti hodnotí zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu za závažný zásah do vlastníckych práv žalovaného, a to aj s poukazom na zákonné možnosti zániku vecného bremena, ktoré sú pre žalovaného neprijateľné. Rozhodnutie prvoinštančného súdu, kedy sa tento náležite nevysporiadal s argumentáciou týkajúcou sa využitia E.. G. P. č. XXXX/XX a XX, hodnotí ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. 18. Podpora názoru o jednorazovom charaktere odplaty za zriadenie vecného bremena je v rozhodovacej praxi všetkých súdov veľmi obsiahla, prevažujúca. Spravidla ide o rozhodnutia ohľadom zákonného vecného bremena s odkazom na ustanovenia zákona č. 182/1993 Zb., ako aj s odkazom na zákon č. 66/2009 Z.z., pričom ide o prípad, kedy vecné bremeno vzniklo ex lege. V tomto prípade vecné bremeno vzniklo titulom rozhodnutia súdu. Opakovane používaná argumentácia v tom zmysle, že musí ísť o jednorazovú odplatu z dôvodu, aby túto odplatu neplatil každý ďalší vlastník (ako oprávnený z vecného bremena) pri zmene vlastníctva nemá racionálne opodstatnenie.
Pri výpočte jednorazovej odplaty ide o podstatne vyššiu sumu, kedy znalci viazaní vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pri výpočte odplaty za zriadenie vecného bremena na dobu neurčitú vychádzajú z doby existencie vecného bremena iba po dobu 20 rokov - Príloha č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z., F. VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVAD, F.1 Vecné bremeno. Pri opakujúcom plnení (renta) ide o sumu podstatne nižšiu a bude len spravodlivé, aby ten kto pozemok užíva, za toto právo aj platil. Znalci podľa svojej metodiky dokážu určiť aj výšku odplaty za zriadenie vecného bremena na dobu jedného roka. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaný spoločnosťou P., F. (ktorý súd prvej inštancie z viacerých znaleckých posudkov ako jediný akceptoval), bola zistená hodnota ročného vecného bremena sumou 8.214,28 eur (22.2.2020 - 22.2.2022) : 2 roky = 4.107,19 eur ročne. Pokiaľ je zaťažená nehnuteľnosť užívaná titulom obmedzenia v podobe vecného bremena po neobmedzenú dobu, teda po dobu dlhšiu ako je 20 rokov, je potom logické, aby náhrada za užívanie bola uhrádzaná po celú dobu trvania vecného bremena. Ustálená rozhodujúca prax súdov v tomto smere spôsobuje, že subjekty, ktoré pri výbere možnosti uzavrieť nájomnú zmluvu na užívanie pozemkov, volia skôr cestu vecného bremena, a to z dôvodu, že tento inštitút podstatne viac, ale na úkor vlastníka pozemku chráni. Súdy vo svojich rozhodnutiach síce v rámci právnej úvahy deklarujú, že pri posudzovaní náhrady za zriadenie vecného bremena by mali byť zohľadnené viaceré kritéria. A to je cena pozemku, okolnosti za ktorých stavba zostala bez prístupu na verejnú komunikáciu a všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok prinesú. Všetky tieto kritéria by mali byť obsiahnuté v znaleckom posudku, ktorým sa výlučne preukazuje odplata za zriadenie vecného bremena. Teda právny záver súdov o dôvodnosti jednorazovej odplaty je nielen nelogický, ale porušuje aj ústavnoprávnu požiadavku, aby odplata za obmedzenie vlastníckeho práva bola primeraná. Podmienku primeranosti určite nespĺňa skutočnosť, že výška jednorazovej odplaty je limitovaná predpokladanou dlhšou dobou užívania pozemku ako je doba 20 rokov. Podmienka primeranosti nie je rovnako dodržaná ani v súvislosti s tým, že pokiaľ sa vecné bremeno zriaďuje na dobu dlhšiu ako 20 rokov, jeho výška vypočítaná v danom čase, už s odstupom ubehnutého času nebude zodpovedať aktuálnej trhovej hodnote pozemku, zo základu ktorého znalec vypočítava výšku odplaty za zriadenie vecného bremena. Argumenty smerujúce pre podporu rentovej odplaty za zriadenie vecného bremena, samozrejme pri súdom určenej automatickej viazanosti výšky uznanej ročnej odplaty vypočítanej v konkrétnom čase o percento inflácie, je jednoznačne logickejším a spravodlivejším spôsobom určenia odplaty za obmedzenie vlastníctva. Doterajšiu súdnu prax súdov, ktoré akceptovali jednorazovú odplatu s rešpektovaním 20 ročnej doby, hlavne s ohľadom na zásadnú zmenu ekonomických pomerov v spoločnosti, kedy ceny nehnuteľnosti rastú ročne aj rádovo o niekoľko desiatok percent, ale zásadne len smerom nahor, možno považovať za prekonanú a nezodpovedajúcu ekonomických podmienkam v spoločnosti, ktoré sú definované ekonomickým rastom. Dokonca tento prístup súdov možno hodnotiť ako protiústavný, keď postup, ktorý je už viac ako niekoľko desaťročí opakovane akceptovaný, ale ktorý núti vlastníka pozemku bez možnosti v tejto veci rozhodnúť alebo z jeho strany zasiahnuť, mu určuje odplatu, ktorá nezodpovedá trhovej hodnote nehnuteľnosti, pričom na druhej strane, oprávnenému z vecného bremena, ktorému sa zriadením vecného bremena podstatne zvýši hodnota jeho nehnuteľného majetku, ktorá bude s ďalším nasledujúcim obdobím iba narastať. Pričom podstatné je aj to, že náhrada, ktorú by mal oprávnený z vecného bremena zaplatiť, je s odstupom času užívania pozemkov nepomerne nižšia ako je aktuálna, reálna trhová hodnota pozemkov. Právne posúdenie určenia spôsobu odplaty súdom je v rozpore s Ústavou SR. Podľa platného právneho poriadku, hoci Občiansky zákonník obsahuje ustanovenia o vecnom bremene, v predmetnej právnej norme absentuje zákonná požiadavka odplatnosti zriadenia vecného bremena. Právny základ pre úpravu týchto vzťahov sa nachádza v čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Odplata hoci priznaná v aktuálne vysokej výške, nezodpovedá požiadavke primeranosti. Ako jeden z dôkazov, ktoré boli súdu prvej inštancie predložené je nájomná zmluva zo dňa 31.07.2007, ktorá nadobudla účinnosť od 1.8.2007 a kde si právny predchodca žalovaného (Východoslovenské stavebné hmoty, a.s.) dohodli nájomné za užívanie vnútro areálovej komunikácie v sume 8.000 Sk + DPH mesačne, teda 96.000 Sk ročne a čo predstavuje 3.186,62 eur ročne. Dohodnutá cena nájmu za cestu, ktorá je predmetom konania, v r. 2007 bola sumou 3.186,62 eur ročne. Okrem toho je všeobecne známou skutočnosťou každoročný nárast cien služieb a aj nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie s poukazom na veľmi rýchlo sa meniace pomery v spoločnosti a hoci na daný prípad aplikoval správnu právnu normu, ale zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný mal k dispozícii ako Odborné vyjadrenie č. XX/XXXX znalca M. E. O., úlohou ktorého bolo posúdiť, či je možné vchádzať a vychádzať nákladnými motorovými vozidlami k stavbám žalobcu cez pozemky žalovaného „kratšou trasou“, navrhovanou žalovaným, rovnako aj Znalecký posudok č. XXX/XXXX o posúdení rizík BOZP pri prevádzke žalobcu - nevyužil právo vyjadriť sa k uvedeným dokumentom a na pojednávaní dňa 5.2.2025 uviedol, že v princípe akceptuje obsah týchto dokumentov. Ak žalovaný akceptoval obsah týchto dokumentov, mal by zároveň porozumieť i formuláciám odôvodnenia rozsudku v bode 55. Podľa Odborného vyjadrenia č. 01/2024 znalca M. E. O., sú šírky vjazdov a ciest vyhovujúce, poukázal na stranu 20 odborného vyjadrenia. Vzhľadom na uvedené riziká znalcom, žalobca považoval za nevyhnutné doplniť dokazovanie o posúdenie rizík BOZP pri prevádzke cementového hospodárstva a betonárne Poprad žalobcu, a to Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX o posúdení rizík BOZP pri prevádzke žalobcu, z ktorého jasne vyplýva, že pre dodržanie BOZP pri prevádzke žalobcu je nevyhnutný vstup z obidvoch strán. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca nechal schátrať krytú skládku kameniva a túto z technických dôvodov nevyužíva, čo podľa názoru žalovaného malo vyplynúť z miestnej ohliadky dňa 26.6.2023. Podľa zápisnice z miestnej ohliadky jasne vyplýva, že žalobca krytú skládku kameniva využíva aktuálne na skladovanie štrku. Žalovaný nie je kompetentný vyjadrovať sa k organizácii prevádzky cementového hospodárstva a betonárne žalobcu a súd prvej inštancie rozhodol o rozsahu vecného bremena správne, keď zohľadnil i hospodárske potreby a podnikateľskú činnosť žalobcu. Dĺžka sporu nemôže byť ani na ťarchu žalobcu a nemôže obmedzovať ani jeho podnikateľskú činnosť, ani dodržiavanie BOZP. 20. Žalovaný namietal nesprávnosť priznanej náhrady za vecné bremeno, napriek skutočnosti, že priznaná jednorazová odmena za zriadené vecné bremeno súdom prvej inštancie vychádza zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného znaleckou organizáciou P. F., ktorý predložil súdu sám žalovaný. Vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. v prílohe č. 3, bod F2 - Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena pre časovo neobmedzené trvanie, výslovne stanovuje obdobie 20 rokov, preto námietky žalovaného o nespravodlivosti nie sú na mieste. Takto stanovená hodnota časovo neobmedzeného trvania vecného bremena, vypočítaná v súlade s vyhláškou MS SR znalcom, je dlhodobo akceptovaná súdnou praxou. Úvahy žalovaného o rentovej odplate nemajú oporu v platnej legislatíve, ani v rozhodovacej praxi súdov. Ak namieta žalovaný kritériá, ktoré majú byť zohľadnené v znaleckom posudku, opäť žalobca zopakoval, že znalecký posudok, podľa ktorého rozhodol súd prvej inštancie o odplate za zriadené vecné bremeno v tomto konaní, bol predložený práve žalovaným. Súd ho akceptoval pre jeho komplexnosť, časovú aktuálnosť a primeranosť čo do priznanej výšky (97.637,97 eur), i vzhľadom na obmedzenie žalovaného v realizácii jeho zámerov na priľahlých pozemkoch. 21. Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodnutím č. I./XXXX zo dňa 14.01.2025 rozhodlo o vine znaleckej organizácie P., F. zo spáchania iného správneho deliktu, za čo jej bola uložená sankcia, a to pokuta vo výške 1.500 eur, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.02.2025. Keďže znalecká organizácia pochybila pri stanovení všeobecnej ceny nájmu /navýšený koeficient pre stanovenie triedy, povyšujúcich faktorov, úrokovej sadzby/, tieto faktory sa nutne preniesli aj do navýšeného výpočtu za vecné bremeno na dobu neurčitú, preto je súdom prvej inštancie stanovená jednorazová odplata za zriadené vecné bremeno v danom prípade viac než primeraná. 22. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že rozhodnutie súdu o určení vecného bremena považuje za závažný zásah do práv vlastníka pozemkov. Závažnosť zásahu spočíva v skutočnosti, že namiesto slobodnej vôle vlastníka vo veci rozhoduje súd, pričom podmienky, za ktorých je v tejto veci rozhodnuté, a to s prihliadnutím na dobu neurčitú a skutočnosť, že výška odplaty zodpovedá odplate za zriadenie vecného bremena iba po dobu 20 rokov. Dôležité je aj to, že o výške odplaty sa rozhodne v prvom roku
vzniku vecnoprávneho obmedzenia vlastníka pozemku bez možnosť zmeny odplaty, kedy každoročne ceny pozemkov, a to hlavne v regióne Popradu výrazne narastajú. S poukazom na ust. § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy vecné bremeno o ktorom rozhodol, súd môže byť zrušené iba v prípade, ak nastanú právne skutočnosti, u ktorých predpoklad, že v danom prípade nastanú, je veľmi nepravdepodobný. Všetky tieto skutočnosti sú nezvratným zásahom do práv vlastníka a to za odplatu, ktorá je určená podzákonnou normou a má podľa názoru nielen tohto súdu ale v prevažujúcej praxi súdov zabezpečiť splnenie ústavnoprávnej podmienky obmedzenia vlastníckeho práva za primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4 Ústavy SR). Tieto zásadné skutočnosti žalovaný posudzoval, keď svojím odvolaním odmietol na prvý pohľad vysoké finančné ohodnotenie odplaty za zriadenie vecného bremena. Stav prevádzky sa u žalobu ustálil po dobu 20 rokov, odkedy je vedený súdny spor. Žalobca si upravil svoje pomery tak, ako to jemu vyhovuje a z tohto aktuálneho stavu odvodzuje a uplatňuje svoje nároky. Nikde v zákonnej norme nie je napísané, že vlastník pozemku v súvislosti so vznikom vecného bremena má prihliadať na hospodárske potreby a podnikateľskú činnosť žalobcu. Vecné bremeno v normatívnom texte garantuje výlučne právo dostať sa na pozemok. Táto požiadavka zo strany žalobcu je nad zákonné povinnosti vlastníka pozemku. Vyjadrenie žalobcu týkajúce sa skládky kameniva sú nesprávnou interpretáciou zápisnice o miestnej ohliadke, keď z textu zápisnice z ohliadky na mieste zo dňa 26.6.2023 vyplýva, že sklad štrku podľa vyjadrenia žalobcu slúžil ako sklad štrku, ktorý bol navážaný do skladu sklápačmi a tento bol následne dopravovaný pásmi do betonárky. V budove sa nachádzal stále štrk - materiál, ktorý podľa vyjadrenia žalobcu tam má byť uložený viac ako 8 rokov. Predmetnú skutočnosť si osobne vypočuli konateľ žalovaného aj právny zástupca pri osobnej ohliadke priestorov. Zamestnanci žalobcu potvrdili, že skládka bola aktívne využívaná, ale momentálne jej využitie nie je z technických dôvodov možné. Nie je teda možné súhlasiť s konštatovaním žalobcu o tom, že skládku štrku aktuálne využíva, pretože toto sa reálne neuskutočňuje. Pokiaľ je z hľadiska rozlohy pozemkov možný prístup a výstup aj iným spôsobom ako si to aktuálne zaužíval žalobca, je povinnosťou vlastníka upraviť si svoje pomery tak, aby trasu, ktorá je kratšia, mohol aj reálne využívať. Vlastníka pozemku nemusí zaujímať, že jeho jedna trasa, ktorá aj pôvodne bola aktívne využívaná, nie je v dobrom technickom stave a z toho dôvodu túto ani nemôže využívať. Ak má žalobca možnosť z hľadiska vlastníctva pozemkov sa na svoje pozemky dostať a po úprave budov si vie zabezpečiť BOZP tak, aby nedošlo ku riziku škôd aj kratšou trasou, tak súd nemal nečinnosť žalobcu vyhodnotiť na ťarchu žalovaného. S poukazom na hmotnoprávne podmienky pre určenie vecného bremena nikde nie je v texte zákonnej normy upravené právo súdu prihliadať na podnikateľskú činnosť oprávneného z vecného bremena, na organizáciu dopravy, hlavne ak je v možnostiach žalobcu upraviť si pomery na svojich pozemkoch tak, aby mohol aktívne využívať aj kratšiu trasu. Rozhodnutie prvostupňového súdu je s poukazom na tieto skutočnosti nezákonné z dôvodu, že trasa, ktorú súd určil, nespĺňa podmienku „v nevyhnutnom rozsahu“. 24. Námietka žalovaného týkajúca sa výšky odplaty vychádza z toho, že výška odplaty je upravená podzákonnou normou, obmedzená výlučne na dobu 20 rokov, hoci je veľmi pravdepodobné, že žalobca bude vecné bremeno využívať určite viac ako 20 rokov. Skutočnosť, že doba obmedzenia vlastníka nekorešponduje s dobou počas ktorej sa pri výpočte odplaty vychádzalo, nemôže logicky spĺňať podmienku primeranosti náhrady za užívanie pozemku a cesty. Na tom nič nezmení ani obmedzenie (vo vyhláške) maximálnej doby. V tomto smere je prevažujúca dlhodobo zaužívaná prax súdov zastaralá a je v rozpore s ústavnoprávnou požiadavkou primeranosti náhrady. Spravodlivé by bolo, keby doba užívania bola totožná s dobou vecnoprávneho obmedzenia. Ústavnoprávny princíp má predsa vyššiu záväznosť, ako metodika výpočtu obsiahnutá vo vyhláške, ktorá už dlhší čas nekorešponduje s vývojom cien na trhu s nehnuteľnosťami. Aj napriek tomu, že vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku je aj naďalej v platnosti, právna úvaha súdu sa nemusí podriaďovať tejto podzákonnej norme a teda súd mohol buď určiť ročnú výšku odplaty podľa ZP s tým, že spravodlivosť bola zabezpečená násobením odplaty aktuálnou výškou inflačným indexom alebo akceptovaním výšky odplaty vypočítanej za dobu 20 rokov, ale s obmedzením existencie vecnoprávneho obmedzenia vlastníka pozemku výlučne po túto dobu. Znalec pri výkone svojej činnosti bol viazaný predmetnou vyhláškou a nevedel vypočítať odplatu inak ako ho vyhláška zaväzuje, žalovaný však namietal aplikáciu výstupov znalca vo vzťahu ku výroku súdu.
25. Čo sa týka skutočnosti, že za žalovaným predložený znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný spoločnosťou P., F., ktorá mala byť Ministerstvom spravodlivosti SR odsúdená pre spáchanie iného správneho deliktu, medzi žalovaným a znalcom je obchodnoprávny vzťah a žalovaný nezodpovedá za odbornosť postupu znalca. 26. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že žalovaný vo svojich vyjadreniach nad rámec odvolania spochybňuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zriadení vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie pristúpil k rozhodnutiu správne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že k dohode strán nedošlo a súd prvej inštancie sa s touto otázkou dôkladne v rozsudku, predovšetkým v bodoch 41. - 50., vysporiadal. Súd pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena, jeho rozsahu a náhrady zaň vždy prihliada na konkrétne okolnosti prípadu v záujme právnej istoty obidvoch strán. 27. Subjektívne úvahy žalovaného, ako by si mal žalobca preorganizovať prevádzku, keď nemá znalosti, ani skúsenosti v tomto odbore podnikania, sú bez právneho významu, nakoľko prevádzka cementového hospodárstva a betonárne žalobcu musí spĺňať špecifické kritéria pri dodržiavaní prevádzkových a výrobných procesoch a zároveň dodržiavanie BOZP, ako aj ochrany svojho majetku, preto súd prvej inštancie rozhodol o rozsahu vecného bremena správne, keď zohľadnil i hospodárske potreby a podnikateľskú činnosť žalobcu. 28. Úvahy žalovaného k výške odplaty, čo do spôsobu určenia (t.j. jednorazovo) sú len jeho subjektívnym vyjadrením nespokojnosti s aktuálnou platnou právnou úpravou a rozhodovacou praxou súdov, avšak rozhodne nejde o nespravodlivosť. 29. K skutočnosti, že znalecká organizácia pochybila pri stanovení všeobecnej ceny nájmu sa žalovaný vyjadruje len veľmi stručne, že za odbornosť postupu znalca nezodpovedá, avšak že toto pochybenie znaleckej organizácie pri stanovení všeobecnej ceny nájmu /navýšený koeficient pre stanovenie triedy, povyšujúcich faktorov, úrokovej sadzby/, sa nutne prenieslo aj do navýšeného výpočtu za vecné bremeno na dobu neurčitú, a preto je súdom stanovená jednorazová odplata za zriadené vecné bremeno viac než primeraná a na prospech žalovaného, necháva už bez námietok. 30. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 13.05.2026 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 31. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 32. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovaným tvrdených vád rozhodnutia, a to skutkových v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, alebo právnych v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní. 33. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolací súd uvádza, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
34. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. 35. Odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu. 36. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, ktorá je naplnená vtedy, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. 37. Odvolací súd skúmal uvedený odvolací dôvod a dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa uvedeného pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci nepochybil. 38. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 39. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol. 40. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zohľadňujúc odvolacie námietky dopĺňa. 41. Predmetom sporu je zriadenie vecného bremena in rem v prospech vlastníka stavieb v k.ú. E., Obec E., L. E., zapísaných na LV č. XXXX, cementového hospodárstva a výrobne betónu, presne špecifikovaných vo výroku napadnutého rozsudku, spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami (v práve cesty) cez pozemky nachádzajúce sa v k.ú. E., Obec E., L. E., špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku, v rozsahu vymedzenom geometrickými plánmi vyhotovenými M. E. N., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a zriadil vecné bremeno in rem v prospech vlastníka stavieb cementového hospodárstva a výrobne betónu spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami (v práve cesty) na dobu neurčitú za jednorazovú odplatu vo výške 97 673,97 eur splatnú do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. 42. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. 43. Vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok vzniká v prospech vlastníka stavby. Ide teda o vecné bremeno in rem, ktoré predstavuje právo späté s vlastníctvom stavby a zanikne, ak zanikne stavba. Právo cesty sa preto zriaďuje bez časového obmedzenia. 44. Žalovaný v odvolaní namietal a nesúhlasil s rozsahom zriadenia vecného bremena a odplatou za jeho zriadenie. Tieto skutočnosti boli sporné aj v konaní pred súdom prvej inštancie.
45. Pokiaľ ide o prvú odvolaciu námietku, rozsah zriadenia vecného bremena, žalovaný nesúhlasil, že súd zriadil vecné bremeno v rozsahu tzv. dlhšej trasy, čím mu umožnil prístup k stavbám v oboch smeroch, a to cez južnú bránu ako aj severnú. Namietal, že zriadiť vecné bremeno je možné iba v nevyhnutnom rozsahu. Pokiaľ by si žalobca preorganizoval dopravu a prejazdy po svojom pozemku alebo udržal v dobrom technickom stave krytú skládku kameniva, nepotreboval by vstup z južnej brány. Tvrdil, že žalobca si znehodnotil budovu, ktorá tvorila súčasť organizácie prác v prevádzke betonárky. 46. Rozsahom zriadenia vecného bremena sa zaoberal súd prvej inštancie v bodoch 52. až 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Vychádzal pritom zo záverov znaleckého posudku č. XXX/XXXX znaleckej organizácie A. I. vo veci : Posúdenie rizík BOZP pri prevádzke cementového hospodárstva a betonárne Poprad spoločnosti žalobcu, podľa ktorého pri vchádzaní a vychádzaní pešo a motorovými vozidlami len cez pozemky evidované ako parcely č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, k.ú. E., možno konštatovať, že vstup do areálu spoločnosti len cez severnú bránu, t.j. cez pozemky evidované ako parcely č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, k.ú. E., nie je z hľadiska posúdenia rizika možný, pretože pri vchádzaná a vychádzaní pešo a motorovými vozidlami cez severnú bránu by bola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb pohybujúcich sa na prevádzke pešo alebo vozidlami. Posúdením dopravy a rizík BOZP pri prevádzke betonárne Poprad (krytá skládka kameniva) žalobcu na pozemkoch parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX k. ú. E., pri vchádzaní a vychádzaní pešo a motorovými vozidlami len cez pozemky evidované ako parcely č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX k. ú. E. možno konštatovať, že ak nákladný automobil vojde do budovy na parcele č. XXXX/XX, tak musí použiť na výstup z budovy parcelu Q. XXXX/XX a nie je možný výstup z budovy po parcelách č. XXXX/X, XXXX/ XX, XXXX/XX k. ú. E., a teda žalobca potrebuje prístup k svojej prevádzke (krytá skládka kameniva) aj z južnej strany. 47. Súd prvej inštancie konštatoval, že musí zabezpečiť, aby bolo možné stavbu riadne užívať, avšak musí dbať aj na to, aby vlastník pozemku bol obmedzený čo najmenej. Pre rozsah zriaďovaného práva mal za rozhodujúcu hospodársku potrebu stavieb, resp. spôsob a rozsah ich užívania. Uviedol, že vnútro areálová komunikácia je zriadená pre využívanie oboch trás a umožňuje žalobcovi vstup do oploteného areálu cez toho času využívanú južnú bránu, ale aj cez severnú bránu, ktorá t.č. na vstup a výstup vozidiel neslúži. Stanovením kratšej trasy by žalobca stratil možnosť vjazdu do areálu organizácie južnou bránou. Zohľadnil, že sa vecným bremenom zabezpečuje právo prechodu ku stavbám žalobcu využívaným na hospodársku, podnikateľskú činnosť a to cementovému hospodárstvu a výrobe betónu. Dospel k záveru, že vzhľadom na všetky do úvahy prichádzajúce okolnosti nevyhnutný rozsah (miera) vecného bremena predstavuje tzv. dlhšia trasa, a to vnútro areálová komunikácia vybudovaná na pozemku žalovaného - cesta s betónovým a živičným povrchom, vedúca z miestnej komunikácie, umožňujúca vstup osôb, vjazd vozidiel, výstup osôb a výjazd vozidiel z oploteného areálu žalobcu južnou a severnou bránou. S ohľadom na bezpečnosť a ochranu zdravia tak pracovníkov žalobcu, ako aj ostatných užívateľov nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného /napr. prevádzka a sklad stavebnín/ trasa podľa žalobného návrhu je zodpovedajúca miere a nevyhnutnému rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva žalovaného s ohľadom na zistené okolnosti. 48. Žalovaný namietal, že žalobca by mal zabezpečený prístup na pozemok, ak by udržal v dobrom technickom stave krytú skládku kameniva alebo si preorganizoval prechod materiálu, tovaru a vyrobeného betónu tak, aby boli pozemky parc. č. XXXX/XX F. XXXX/XX prepojené. Na prechod a vstup by postačovala severná brána a vstup cez pozemok parc. č. XXXX/XX. 49. Pre rozhodnutie o zriadení práva cesty je rozhodujúce, k akému účelu stavba, ku ktorej má byť cesta zriadená, slúži. Tým bude určený aj rozsah práva cesty. Cestu je potrebné zriadiť v rozsahu zabezpečujúcom objektívne riadne užívanie stavby, aby ju bolo možné riadne užívať či na nej riadne hospodáriť. 50. Objekt betonárne, v ktorom sa pohybujú, prevažne nákladné autá v súvislosti s dodávkou materiálu na výroku betónu – dovoz cementu cisternami, dovoz kameniva návesmi, výrobou betónu – pohyb nakladača pri zásobovaní dopravníka, domiešavače, ale aj zamestnanci a zákazníci, ide o priemyselný areál, v ktorom je nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dodržiavať organizáciu dopravy na prevádzke tak, aby nedochádzalo k nebezpečenstvu ohrozenia života a zdravia osôb sa tam pohybujúcich. Žalovaný tvrdil, že ak by žalobca využil na pohyb po prevádzke cementového hospodárstva a betonárne parcelu č. XXXX/XX, na ktorej sa nachádza krytá skládka kameniva,
v zmysle nevyhnutného rozsahu zriadenia vecného bremena, by postačovala iba severná brána na vstup a prechod. Tento názor žalovaný v konaní nepodporil žiadnym dôkazom. Žalovaný ani neuviedol ako, akým konkrétnym spôsobom, by mal žalobca preorganizovať dopravu na prevádzke s použitím parc. č. XXXX/XX. Iba tvrdil, že by si ju mal žalobca preorganizovať, avšak bez uvedenia konkrétneho návrhu a bez podloženia akýmkoľvek odborným stanoviskom. 51. Na základe uvedeného, je potom aj námietka o žalovaným tvrdenom nevyužívaní skládky kameniva a znehodnotení budovy, irelevantná, keďže ani nie je zrejmé, ako by sa dala doprava v prevádzke žalobcu preorganizovať s využitím parc. č. XXXX/XX tak, aby žalobcovi na vstup, pohyb a výstup z objektu postačovala iba severná brána. 52. Žalovaný uviedol, že v budúcnosti plánoval využiť pozemky na výstavbu novej haly. Táto skutočnosť nemohla byť zohľadnená pri rozhodovaní súdu o zriedení vecného bremena, keďže zákon takúto podmienku zriadenia vecného bremena nestanovuje, a navyše žalovaný iba všeobecne túto skutočnosť tvrdil, ale nepredložil žiadne dôkazy, aby podnikol aj nejaké kroky k zamýšľanému zámeru a ani to, aby halu nemohol vystavať aj napriek zriadeniu vecného bremena súdom v rozhodnutom rozsahu. 53. Druhá odvolacia námietka žalovaného smerovala proti výške odplaty za zriadenie vecného bremena. Jednorazovú odplatu, ktorá vychádza z doby existencie vecného bremena iba po dobu 20 rokov, žalovaný považuje za neprimeranú, protiústavnú a mala by byť priznaná ako opakujúce sa plnenie a náhrada za užívanie by mala byť uhrádzaná po celú dobu trvania vecného bremena. 54. Pri rozhodovaní o primeranej náhrade súd prvej inštancie vychádzal z ustálenej rozhodovacej činnosti súdnych autorít, že náhrada za zriadenie vecného bremena je jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia. Pri stanovení finančnej náhrady vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej L. P. F.. Uviedol, že nemá dôvod od ustálenej praxe súdnych autorít sa odchýliť a uvažovať o opakovaných ročných platbách. 55. Žalovaný teda nespochybnil výšku náhrady za zriadenie vecného bremena priznanú súdom prvej inštancie vychádzajúcu zo znaleckého posudku znaleckej L. P., F. č. XX/XXXX vo veci : Stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov a stanovenie všeobecnej ceny vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemky zapísané na LV č. XXXX, XXXX F. XXXX, k.ú. E.. Nesúhlasil s jednorazovou náhradou, keď mal za to, že náhrada za zriadenie vecného bremena by mala byť uhrádzaná po celú dobu trvania vecného bremena ako opakujúce sa plnenie. 56. Sporné, vzhľadom k námietkam žalovaného je, či náhrada za vznik vecného bremena má byť jednorazová alebo priznaná ako opakujúce sa plnenie od vzniku obmedzenia až do zániku vecného bremena. 57. ,,Zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu podľa § 151o ods. 3 OZ je obdobné trvalému obmedzeniu vlastníckeho práva vyvlastnením. Ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle článku 20 ods.4 Ústavy SR a môže byť vykonané iba za primeranú náhradu. Ustanovenie § 151o ods. 3 OZ neustanovuje povinnosť primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Ide o právnu medzeru, ktorú dovolací súd musel odstrániť ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods.4 Ústavy SR v spojení s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 4 ods.1 CSP. Stanovenie náhrady za zriadenie vecného bremena je odbornou znaleckou otázkou. Môže byť však riešená aj dohodou strán sporu. Dovolací súd poukazuje na to, že určenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena je výsledkom posúdenia individuálnych okolností každej prejednávanej veci. Každé rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena je založené na riešení individuálnych otázok. Určenie náhrady za zriadenie vecného bremena je na úvahe súdu, pričom táto musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia cesty utrpí. Ide o jednorazovú náhradu, ktorá má kompenzovať ujmu, že vlastník nemôže iba z dôvodov na strane žalobcov ekonomicky využiť vlastný majetok v plnom rozsahu.“ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2022, sp. zn. 7Cdo 257/2021, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 20/2022. 58. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 7Cdo/257/2021 bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát pod č. R
20/2022, preto možno označiť rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 7Cdo/257/2021, za rozhodnutie spadajúce do pojmu „ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“. 59. Rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v čl. 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Sporové strany legitímne očakávajú, že ich spor bude rozhodnutý za obdobnej skutkovej a právnej situácie rovnakým spôsobom. 60. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o povahe náhrady za zriadenie vecného bremena ako jednorazovej v tom čase ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, preto je jeho právny záver správny, a navyše odvolací súd ho považuje nateraz, v čase rozhodnutia, za spravodlivý a nepovažuje za dôvodné, ale ani prípustné (vzhľadom na neexistenciu iného právneho záveru o povahe náhrady za zriadenie vecného bremena súdom) sa od takto ustáleného právneho záveru odchýliť. Odvolací súd by úvahy súdu prvej inštancie mohol korigovať iba v prípade, ak by boli zjavne neprimerané. 61. Námietka žalovaného, že doterajšiu prax súdov, ktoré akceptovali jednorazovú odplatu s rešpektovaním 20 ročnej doby, s ohľadom na zásadnú zmenu ekonomických pomerov v spoločnosti, kedy ceny nehnuteľností rastú ročne aj rádovo o niekoľko desiatok percent, ale len smerom nahor, možno považovať za prekonanú, je preto nedôvodná. 62. Finančná náhrada za vznik vecného bremena súdom je nepochybne jednorazová; nemá teda charakter opakovaného plnenia. 63. Pri zriadení vecného bremena súdom, práva cesty, dochádza k vzniku konfliktu vlastníckeho práva vlastníka pozemku a vlastníka stavby. Spravodlivú rovnováhu medzi záujmami vlastníka pozemku a vlastníka stavby možno dosiahnuť priznaním spravodlivej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku. Táto náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. 64. Úlohou súdov je vykladať a aplikovať zákon ústavne konformne (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky) v intenciách princípu proporcionality tak, aby existovala rozumná miera súladu medzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom docielenia spravodlivej rovnováhy. 65. Náhrada za zriadenie vecného bremena súdom musí byť podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky primeraná, aby vyvážila ujmu vzniknutú zásahom do vlastníckeho práva vlastníka pozemku. Primeraná náhrada má slúžiť vlastníkovi pozemku ako náhrada za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, spočívajúce v povinnosti trpieť právo cesty vlastníka stavby. Pri posudzovaní primeranosti náhrady treba zvažovať povahu zásahu do právneho postavenia vlastníka pozemku. Zreteľ treba brať na intenzitu, rozsah a dĺžku trvania núteného obmedzenia vlastníka pozemku. Žiada sa zohľadniť aj to, že v dôsledku zaťaženia pozemku vecným bremenom spravidla klesne jeho cena. Je potrebné skúmať a zohľadniť individuálne relevantné okolnosti prípadu tak, aby poskytnutá súdna ochrana bola spravodlivá. 66. V prejednávanom prípade pokiaľ ide o zásah do vlastníckeho práva žalovaného ako vlastníka obmedzených pozemkov, tento aj napriek zriadeniu vecného bremena súdom, nie je úplne vylúčený či obmedzený vo vykonávaní akéhokoľvek vlastníckeho oprávnenia. Naďalej má zachované právo v držaní svojho majetku (ius possidendi), v nakladaní alebo akejkoľvek dispozícii s ním (ius disponendi). Vzhľadom na zriadenie práva cesty, práva prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami, v prospech žalobcu ako vlastníka stavieb, je žalovaný ako vlastník zaťažených pozemkov obmedzený v jeho užívaní a môže byť aj v požívaní jeho plodov a úžitkov (uti, frui), keďže musí znášať obmedzenie nariadené súdom, trpieť právo prechodu cez svoje pozemky v prospech vlastníka stavieb. Je teda oprávnený, aj keď v obmedzenej miere, vykonávať naďalej všetky oprávnenia vlastníka. 67. Relevantné v tomto spore je aj to, že pozemky žalovaného sa nachádzajú v priemyselnom areáli. Pozemky žalovaného slúžia ako prístupová cesta a na tento účel sú aj permanentne využívané.
68. Odplata za zriadenie vecného bremena nemôže preto ani nezodpovedať trhovej hodnote nehnuteľnosti, čo namietal žalovaný, keďže vlastník pozemkov má naďalej zachované práva vlastníka, avšak (iba) v obmedzenom rozsahu, čo je kompenzované náhradou. Vlastník pozemkov nestráca možnosť vykonávať vlastnícke oprávnenia, má naďalej moc nad svojím majetkom. 69. Žalovaný tiež namietal, že pokiaľ sa vecné bremeno zriaďuje na dobu dlhšiu ako 20 rokov, jeho výška vypočítaná v danom čase, už s odstupom ubehnutého času nebude zodpovedať aktuálnej trhovej hodnote pozemku, zo základu ktorého znalec vypočítava výšku odplaty za zriadenie vecného bremena. Vecné bremeno bolo zriadené na dobu neurčitú. V takomto prípade nemožno predvídať ako dlho, koľko rokov, bude trvať. K zániku vecného bremena môže dôjsť aj skôr ako o 20 rokov. Doba 20 rokov, je dlhý časový úsek, za ktorý sa môžu zmeniť pomery tak, že vecné bremeno zanikne, zmení sa právna úprava týkajúca sa vecných bremien resp. judikatúra týkajúca sa vecných bremien zriadených súdom. Avšak nateraz, v čase rozhodovania súdu, s poukazom na skutočnosť, že doba trvania vecného bremena nie je známa, pričom môže byť aj menej ako 20 rokov, vzhľadom na ostatné okolnosti v prejednávanom spore, ako rozsah obmedzenia vlastníka pozemkov a povahu pozemkov ako prístupovej cesty v priemyselnom areáli, nemožno mať za to, aby priznaná náhrada bola neprimeraná a s prihliadnutím na pomery prejednávanej veci bola nespravodlivá. 70. Napokon žalovaný namietal aj to, že nikde v zákonnej norme nie je napísané, že vlastník pozemku v súvislosti so vznikom vecného bremena má prihliadať na hospodárske potreby a podnikateľskú činnosť žalobcu. Vecné bremeno v normatívnom texte garantuje výlučne právo dostať sa na pozemok. Táto požiadavka zo strany žalobcu je nad zákonné povinnosti vlastníka pozemku. Uvedená námietka súvisí s otázkou rozsahu zriadenia vecného bremena. Cestu je potrebné zriadiť v rozsahu zabezpečujúcom objektívne riadne užívanie stavby, aby ju bolo možné riadne užívať, či na nej riadne hospodáriť. Otázkou rozsahu zriadenia vecného bremena sa odvolací súd zaoberal vyššie a na túto časť svojho odôvodnenia odkazuje. 71. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu poukázal na to, že ponúkol žalobcovi riešenie spočívajúce v uzatvorení nájomnej zmluvy. 72. ,,Pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty vlastníka stavby (žalobcu) cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného treba mať za to, že o prípad, v ktorom „prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak“, nejde vtedy, keď žalovaný ponúkol žalobcovi prevod vlastníctva pozemku (resp. jeho časti) alebo zmluvné zriadenie vecného bremena „in rem“ spočívajúceho v práve cesty. Ak však žalovaný ponúkol žalobcovi zriadenie práva cesty (len) nájomnou zmluvou, ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak nie je splnená v prípade, ak vlastník pozemku ponúkne vlastníkovi stavby prevod pozemku alebo jeho časti alebo zmluvné zriadenie vecného bremena práva cesty. Ide totiž o vecné práva, ktoré majú povahu absolútnych práv pôsobiacich proti všetkým, zabezpečujúcich nezrušiteľnosť oprávneného vo výkone jeho práva k veci. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak naproti tomu je splnená v prípade, ak vlastník stavby ponúkne právo prechodu nájomnou zmluvou. Ide o záväzkové právo, ktoré sa týka relatívneho vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom. Nájomná zmluva je dočasná, vypovedateľná a zrušiteľná. Pre zabezpečenie verejného záujmu na splnení povinnosti vlastníka stavby v zmysle stavebného zákona je takáto forma prístupu k stavbe nepostačujúca.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2022, sp. zn. 5 Cdo 51/2020, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 51/2022). 73. S poukazom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, je námietka žalovaného nedôvodná, keďže ponúknutie zriadenia práva cesty len nájomnou zmluvou nie je postačujúce a treba mať za to, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. 74. Vzhľadom na uvedené okolnosti považoval odvolací súd odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
75. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, v súlade s princípom úspechu v spore, kde za úspešnú stranu v odvolacom konaní považuje žalobcu, ktorému voči neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku. 76. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).