Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 15CoP/42/2026 8325201252 16. 06. 2026 JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI:SK:KSPO:2026:8325201252.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Sylvie Szabadošovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa M. C., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., za účasti otca M. C., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Karin Bilou, advokátkou so sídlom v Humennom, advokátska kancelária, Kukorelliho 1505/52, 066 01 Humenné, o návrhu matky V. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpenej Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou so sídlom v Humennom, Lipová 1, 066 01 Humenné, o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 8P/87/2025 - 138 zo dňa 22.10.2025, takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: I. Predmet konania 1. Matka podala návrh 14.5.2025 na zvýšenie výživného pre maloletého M. zo strany otca zo sumy 350 eur na sumu 450 eur mesačne od podania návrhu. Otec sa v písomnom vyjadrení z 13.10.2025 vyjadril, že jeho príjem je nakoľko zamestnaný v trvalom pracovnom pomere vo firme O. V. S. W. od 30.9.2024 vo výške 2 450 eur mesačne. Nesúhlasil so zvýšením výživného, pretože mu má pribudnúť ďalšia vyživovacia povinnosť spolu s partnerkou, s ktorou žije v W.. Kolízny opatrovník sa vyjadril na pojednávaní, že by prijal, aby medzi rodičmi maloletého M. došlo k uzavretiu dohody ohľadom výživného. II. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 8P/87/2025 - 138 dňa 22.10.2025 tak, že: I. Súd návrh na zvýšenie výživného zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.
3. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 a zároveň rozhodol o trovách konania v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového polia. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloletého M. v auguste 2022 nedošlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Poukázal pritom na to, že otec v konaní o rozvod manželstva uvádzal príjem približne 2500 eur a podľa výplatných pások za obdobie od 10. mesiaca 2024 do siedmeho mesiaca 2025 jeho priemerný príjem je vo výške 2585,49 eur mesačne. Z toho vyplýva, že nie je preukázané podstatné zvýšenie príjmu otca ako to deklarovala matka v podanom návrhu. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na výdavky, ktorými argumentovala v návrhu matka na maloletého M., ktoré predstavujú sumu 551 eur mesačne, z toho sumu 350 eur mesačne ako výživné platí otec na maloletého M., čo predstavuje 63,5 % z celkových nákladov na dieťa. Ďalej súd prvej inštancie argumentoval tým, že výživné určené posledným súdnym rozhodnutím považuje za primerané odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam a možnostiam otca, pretože vyživovaciu povinnosť k dieťaťu má okrem otca aj matka. Súd vykonané dokazovanie považoval za dostatočné pre úplné zistenie skutočného stavu, preto ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nevykonal a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. III. Odvolanie matky a vyjadrenie účastníkov 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, a to prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa 30.11.2025, v ktorom uviedla, že s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP podáva proti výroku I. rozsudku odvolanie a zároveň argumentuje aj ustanovením § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, pretože súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolateľky rozsudok nie vydaný v súlade s najlepším záujmom maloletého syna, pretože súd nesprávne vypočítal a posúdil, ako aj vyhodnotil príjem otca, resp. jeho potencionálne možnosti dosahovať príjem, ako aj jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery a výdavky maloletého M. na druhej strane. V celom rozsahu matka zotrváva na svojich písomných podaniach a ústnych prednesoch na pojednávaniach, pričom argumentuje tým, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom, kedy pracoval otec v W. v spoločnosti N. G. P. N., kde bol otcom uvádzaný mesačný príjem 2500 eur sa jeho príjmy zmenili. V konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 8P/132/2022 dokladoval príjem v roku 2022 vo výške 2480 eur a ďalšie obdobia po roku 2022 sumou 1815 eur mesačne. Matka má za to, že mesačný príjem otca počas predchádzajúceho súdneho konania bol účelovo otcom znižovaný. V predmetnom súdnom konaní otec uviedol, že dlhodobo žije a pracuje v W. a že od 30.9.2024 je zamestnaný v spoločnosti O. V. S. W. a jeho mesačný príjem bol za jednotlivé mesiace roku 2024, resp. 2025 okolo 4500 eur . Matka vyslovila názor, že skutočný príjem otca v období rozhodnom pri určovaní výšky výživného nebol súdom prvej inštancie správne určený, vypočítaný a následne zohľadnený v skutočnej výške pri rozhodovaní o zvýšení výživného na maloletého syna. Zároveň uviedla, že nemôže zostať bez povšimnutia ani to, ako sa po začatí konania o výživnom, hlavne, keď sa otec dozvedel o prebiehajúcom súdnom konaní, mohol znižovať príjem oproti roku 2024 v roku 2025, a to bol ponížený tento príjem až o 1328 eur. Matka poukázala na bod 20 odôvodnenia rozsudku s tým, že súd uvádza, že otec predložil nájomnú zmluvu, z ktorej vyplýva, že za prenájom jednoizbového bytu v W. platí 1138 eur a posledné mesiace býva s priateľkou, ktorá sa podľa jeho tvrdení podieľa na úhrade polovice nákladov na bývanie. Okrem platieb za byt má vysoké náklady na pohonné hmoty, na stravu, na oblečenie, na hygienu, pričom podľa súdu prvej inštancie má byť pochopiteľné, že na Slovensko cestuje aj preto, aby sa stretol so synom a mohol s ním stráviť čas, minimálne štyrikrát do roka, čo predstavuje každú cestu vo výške 700 eur. K vyššie uvedenému matka poukázala na to, že otec v prenajatom byte dlhodobo žije s priateľkou. Výdaje sú napoly. K zvýšeným nákladom na pohonné hmoty dochádza podľa nej cestou do práce denne, pričom matka uvádza, že výdavky súd prvej inštancie neskúmal v dostatočnej miere a uspokojil sa len s tvrdením otca. K navýšeniu cien potravín a reštauračných služieb, čo argumentoval otec výdajom vo výške približne 600 eur mesačne matka uvádza, že nie sú reálne ani prijateľné a ide o nadhodnotenie výdavkov zo strany
otca, pretože potraviny v zahraničí je možné zakúpiť v rovnakej cenovej výške ako na Slovensku. Čo sa týka cestovania štyrikrát ročne, matka argumentuje tým, že súd prvej inštancie pochybil, keď tento výdaj pomerne nerozpočítal minimálne na dve osoby cestujúce na Slovensko, a to otca a jeho priateľku. Ďalej k výdavkom otca ohľadom platieb za hypotekárny úver vo výške 497,72 eur mesačne argumentuje matka, že otec riadne bez pochybností nevysvetlil dôvod čerpania tohto výlučného úveru otca, pričom spoločný úver účastníkov konania patriaci do BSM nejde. Matka namietala tvrdenia otca, že úver má byť čerpaný z dôvodu plánovanej výplaty vyrovnávacieho podielu matky zo zaniknutého BSM, toto namieta matka, pričom otec, len pre účely súdneho konania účelovo deklaroval toto tvrdenie a reálny záujem na samotnom vyporiadaní BSM otec nemá. To, že platí hypotéku za dom v X., ktorý je stále BSM a platí ho aj za matku maloletého syna, táto uvádza, že podľa ustálenej judikatúry, ak jeden z rodičov v súdnom konaní o výživnom prezentuje výdaj zo spoločného úveru, ktorý platí v rámci BSM, tento výdaj pri určovaní výšky výživného sa nemá prihliadať, a to z dôvodu, že tento záväzok je predmetom konania o vysporiadanie BSM. Čo sa týka výdavkov ohľadom platieb za vodu, plyn v dome v X., užíva spolu s priateľkou tento dom preto, aj výdaje by sa mali deliť na polovicu. Čo sa týka výdavkov otca matka uvádza, že nepreukázal otec pravidelné úhrady nákladov na nájom v W., predložil iba nájomnú zmluvu. Argumentovala ďalej poukazom na bod 21 odôvodnenia rozsudku, podľa ktorého súd prvej inštancie argumentuje, že po vykonanom dokazovaní od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloletého od augusta 2022 nedošlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by mala odôvodňovať zvýšenie výživného. Matka túto skutočnosť namieta a poukazuje na to, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované v konaní. Neustálil ani výšku mesačného príjmu otca. Matka má za to, že pri ustaľovaní výšky príjmu otca by mal vychádzať z príjmu z augusta a septembra 2025. Namieta nesprávne a neúplne určený príjem otca za roky 2022 až 2025. Argumentuje tým, že otec poukázal na to, že nemá dostatok finančných prostriedkov, matka má však za to, že dosahuje vysoké príjmy, avšak otec používa finančné prostriedky iba pre vlastnú potrebu. K navýšeniu príjmov matky v porovnaní s rokom 2022 matka uvádza, že z príjmu rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti by nedokázala bez pomoci rodiny uhradiť všetky náklady na maloletého M.. Opätovne uvádza, že jej mesačné výdavky, a to nájom 500 eur, ako aj pri prepočte na 4 osoby predstavuje na jednu osobu 125 eur, pričom žije v domácnosti s maloletým M., svojim priateľom a maloletou V., ktorá pochádza zo vzťahu s priateľom. Zároveň súd prvej inštancie uvádza, že považuje za opodstatnené výdavky na maloletého syna vo výške 551 eur mesačne a poukazuje na to, že otec platí výživné vo výške 350 eur. Matka argumentuje tým, že s uvedeným spochybnením výdavkov na maloletého M. nesúhlasí a opätovne uvádza, že pravidelné výdavky na maloletého M. sú vo výške oveľa vyššie ako 551 eur, pričom dôvodí, že podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom výška výživného pre dieťa vo veku 9 rokov pri jednej vyživovacej povinnosti je 20 % z čistého príjmu, teda z 2585,49 eur suma 517,09 eur mesačne. Ďalej matka uviedla v odvolaní, že otec okrem výživného na maloletého syna neuhradil a neuhrádza k rukám matky žiadne iné finančné sumy. Takisto uviedla, že k zmene pomerov došlo na strane otca, ako aj na strane maloletého syna. K nepreukázaným a účelovo tvrdeným výdavkom otca, ktoré súd prvej inštancie nesprávne zohľadnil matka uviedla, že ide o tendenčne a účelovo navýšené výdavky zo strany otca. Súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď vyhodnotil výdavky otca, ktorý si má v prvom rade plniť vyživovaciu povinnosť voči synovi. Tieto nemôžu byť zohľadnené na úkor výživného pre maloletého M.. Súd prvej inštancie mal výdavky otca hodnotiť ako neúmerne vysoké a určiť matkou požadovanú výšku požadovanú výšku výživného tak, ako bolo uvedené v návrhu. Matka nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení príjmu a výdavkov matky a maloletého syna, ako aj pri hodnotení výšky mesačného príjmu otca. Matka má za to, že súdom prvej inštancie neboli správne zohľadnené všetky skutočnosti, ktoré súdu prvej inštancie matka riadne preukázala vo veciach financovania výdavkov na maloletého M.. Tento sa potrebuje plnohodnotne stravovať, jeho výdavky na školu, zdravotnú starostlivosť, hygienu, oblečenie, obuv, krúžky, šport a voľnočasové aktivity sú oveľa vyššie ako ich vyhodnotil súd prvej inštancie. Poukázala na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, ako aj Zákona o rodine § 36, § 62 ods. 1, ods. 5, § 75 Zákona o rodine a argumentovala v závere odvolania tým, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou zaťažujúcou obidvoch rodičov bez ohľadu na to, či sa dieťa zrodilo v manželstve alebo mimo neho. Pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má najvyššiu prioritu podľa matky najlepší záujem maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené dôvody v záujme rešpektovania zákonného práva maloletého M. na zvýšené výživné v rozsahu určenom zákone, spravodlivo a bez akýchkoľvek pochybností, nejasnosti a s prihliadnutím na svojvoľné a účelové konanie otca matka navrhla, aby odvolací súd odvolaním
napadnutý výrok I. zmenil tak, že vyhovie návrhu matky, resp., aby rozsudok odvolaním napadnutého výroku I. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. K podanému odvolaniu matky sa vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne otec podaním zo dňa 11.1.2026 a argumentoval tým, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia rozsudku, pričom jeho priemerný príjem, tak ako ho deklaroval v prebiehajúcom konaní, je vo výške 2585 eur a príjem otca v čase rozvodu rodičov maloletého M. bol vo výške 2500 eur mesačne. Nesúhlasí s vyjadrením matky v podanom odvolaní, že otec maloletého M. nezdokladoval súdu jeho príjmy a jeho výdaje. Výplatné pásky zdokladoval otec za posledných 12 mesiacov elektronicky spolu s vyjadrením zo dňa 13.10.2025, pričom v mesiaci september bol PN v dôsledku popálenia ruky. Čo sa týka nákladov otca na Z. V. S. W., tieto uviedol v písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2025 a skutočnosť, že medzi matkou a otcom maloletého je vedené konanie o vysporiadaní BSM sa zakladá na pravde, avšak náklady na nehnuteľnosť, t.j. rodinný dom v X., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch bývalých manželov musí uhrádzať otec maloletého. K užívaniu nehnuteľnosti jeho priateľkou sa otec vyjadril, že na pojednávaní a podanom vyjadrení v priebehu pojednávania uviedol, že priateľka sa v tejto nehnuteľnosti nachádza len na návšteve, trvalo žije vo svojom byte, ktorý na Slovensku má. Náklady na cestovanie otca sú preto nákladmi nielen otca, ale aj nákladmi priateľky, považuje otec za tvrdenie zo strany matky za neúčelné. Čo sa týka vyjadrenia, že náklady v W. by mali prepočítavať na dve osoby, otec uviedol už na pojednávaní 22.10.2025, že náklady na bývanie uhrádza spolu s priateľkou. Zároveň sa vyjadril aj k tomu, že nezdokladoval súdu dostatočne výdavky za cestovanie denno-denne do práce, pričom uviedol otec, že súdu predložil bločky za pohonné hmoty, teda benzín, ako aj výdavky za cestu na Z. R. W. a späť transferom a loďou W.D. - Z.. Tieto uvádzal ako výdavok obidvoch. 7. Čo sa týka nákladov na maloletého M., ktoré vyhodnotil súd za opodstatnené, otec uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s prepočtom súdu prvej inštancie ohľadom nákladov na maloletého syna, pričom uvedené náklady boli presne vyšpecifikované a číselne uvedené súdom prvej inštancie. Súd ustálil výdavky na maloletého vo výške 551 eur mesačne, z čoho otec platí 350 eur na výživné, čo je 63,5 % jeho mesačných nákladov. V roku 2022 mal maloletý M. 6 rokov, teda v čase rozhodovania a v čase súčasného rozhodovania v roku 2025 navštevuje prvý stupeň základnej školy, takže sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý konštatuje, že nemal preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého M.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zo zásady nezameniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru, ku ktorej podľa otca v súčasnom konaní nedošlo. Na základe uvedených skutočností navrhuje, aby odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP potvrdil ako vecne správne odvolaním napadnutý výrok I. rozsudku Okresného súdu Humenné, ktorým zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého M.. 8. Matka sa vyjadrila písomným podaním prostredníctvom právnej zástupkyne zo dňa 10.2.2026 k vyjadreniu otca, ktorá argumentuje, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne rozsudkom z 22.10.2025. Matka v celom rozsahu nesúhlasí a namieta účelové, tendenčné nepreukázané tvrdenia otca uvedené vo vyjadrení zo dňa 11.1.2026, pričom trvá na podanom odvolaní voči výroku I. rozsudku. Okrem iného z vyjadrenia otca podľa nej nie sú preukázané tvrdenia otca, tieto považuje za nedôvodné, pričom sa matka viackrát vyjadrovala a účinne vyvrátila a preukázala opak tvrdení otca. Zotrváva v celom rozsahu na svojich vyjadreniach a opätovne uvádza, že záujem otca o maloletého syna nie je skutočný, je predstieraný, nezaujíma sa o neho a na jeho výživu k rukám matky nad rámec súdom určeného výživného neprispieva ničím. Priemerný príjem otca v konaní nebol preukázaný riadne a bez pochybností, pričom v odvolaní sa vyjadrila k výpočtu príjmu otca, ako aj k porovnávaniu pomerov na strane otca z predchádzajúcich období. Matka k argumentácii otca, že zo zdravotných dôvodov mal byť nútený opustiť prácu z pôvodného zamestnania podľa nej nebolo toto preukázané. Ďalej zopakovala všetky vyjadrenia, ktoré uviedla v odvolaní, pričom sa vyjadrila k spôsobu neúčelného, neúplného a nie dôkladného zdokladovania dokladov o príjme otca zo strany súdu. K bodu 2 vyjadrenia otca matka uvádza, že k prebiehajúcemu konaniu o vysporiadaní BSM po rozvode manželstva sa matka vyjadrovala vo svojom vyjadrení, na tom trvá. Zároveň uviedla, že tvrdenie otca o tom, že jeho priateľka sa v spoločnej nehnuteľnosti nachádza len na návšteve sa nezakladajú na pravde. Náklady na cesty otca na Slovensko, ktoré absolvuje 3 až 4- krát ročne matka namietala z dôvodu, že ide o výdavky pre dve osoby a nielen pre otca samotného. Matka je zaskočená vyjadrením otca, ktorý sa za každú cenu snaží v tomto konaní prezentovať svoju osobu v pozitívnom svetle. Otec namietal, spochybňoval výdavky na
maloletého syna na Slovensku, pričom nesúhlasil ani s prestupom maloletého syna na inú základnú školu. Matka uviedla, že priateľka s otcom žije dlhodobo v spoločnej domácnosti v W.Á., a preto je namieste pomerné rozpočítanie výdavkov. S vykonštruovaným tvrdením otca o výdavkoch na pohonné hmoty sa už k tomuto vyjadrovala. K nákladom matky v roku 2025 oproti roku 2022 opätovne matka uvádza, že počas troch rokov ceny potravín, bývania, energií neustále narastajú. Čo sa týka výdavkov na maloletého M., k týmto sa vyjadrila a preukázala, presne popísala výdavky na maloletého syna. Má za to, že po nesprávnom prepočte a súčte neúmerne ponížených nákladov maloletého syna súd prvej inštancie nesprávne ustálil výdavky na maloletého vo výške 551 eur. Poukázala na to, že od roku 2022, v čase posledného rozhodovania, nemala vedomosť o výdavkoch na maloletého syna s nástupom na I. stupeň základnej školy. Pri rozhodovaní súdu o úprave výživného má podľa matky najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené dôvody v záujme rešpektovania zákonného práva maloletého M. na zvýšenie výživného navrhla napadnutý výrok I. rozsudku zmeniť tak, že vyhovie návrhu matky, resp., aby rozsudok odvolaním matky v napadnutom I. výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 9. K podanej replike vyjadrenia matky sa vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne písomným stanoviskom zo dňa 17.3.2026 otec, ktoré vyjadrenie označil ako doplnenie vyjadrenia z 11.1.2026. S podanými dôvodmi matky v odvolaní voči rozsudku, ako aj vo vyjadrení nesúhlasí. V plnom rozsahu sa odvoláva na vyjadrenie z 11.1.2026 pod bodom I. Otec maloletého by sa však chcel vyjadriť k tomu, že jeho záujem ako otca o ich spoločného syna nie je skutočný, ale predstieraný a to z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania. Zároveň matka tvrdí, že otec nad rámec výživného k rukám matky ich maloletému synovi nič neprispieva. Tieto slová sa otca veľmi dotkli, nakoľko sám bol nútený pred vedením konania o zvýšení výživného začať v roku 2024 konanie o zmenu rozsudku, ktorým súd rozviedol ich manželstvo a to z dôvodu, že matka po určitom čase neumožňovala otcovi po jeho príchode na Slovensko stretávanie sa s maloletým M.P.. Konanie je vedené pod sp. zn. 8P/173/20254 na OS Humenné. Ďalej otec sa vyjadril k tvrdeniu matky, že neprispieva nad rámec výživného k rukách matky ničím. Otec maloletému M. kupuje hračky, nové oblečenie, nakoľko jeho syn očakáva a teší sa na tieto darčeky. Otec na pojednávaní pred súdom prvej inštancie 22.10.2025 poukázal na skutočnosť, že synovi zariadil v domácnosti, ktorú obýva po príchode na Slovensko nanovo detskú izbu, nakoľko matka celé zariadenie z domu odniesla. Otec má právo podľa rozhodnutia súdu po príchode na Slovensko stráviť čas so svojím maloletým synom nepretržite sedem dní po sebe. Zároveň má možnosť podľa rozhodnutia súdu tráviť čas s maloletým dlhšie aj počas sviatkov a letných prázdnin, čo mu však nebolo umožnené. K tvrdeniam matky, že nebol potrebný preklad dokladov otca o príjme, že si sám otec zvyšoval týmto náklady, ide o nepravdivé tvrdenia. K práceneschopnosti chce uviesť, že úraz, ktorý sa mu stal s jeho rukou nebol pracovným úrazom a v práci to otec vyriešil po dohode so zamestnávateľom len náhradným voľnom. Tvrdenia matky, že otec úmyselne skracuje svoje stretnutia so svojím synom konštatuje, že absolútne sa tieto tvrdenia nezakladajú na pravde, práve naopak, otec, keď nemôže prísť na Slovensko častejšie akoby chcel, komunikoval s matkou, aby mohol s dieťaťom stráviť dlhší čas. K výdavkom na maloletého M. sa otec vyjadroval v poslednom vyjadrení z 11.1.2026 a argumentuje poukazom na konanie, ktoré prebieha na Okresnom súde Humennom, ako aj k záverom rozsudku súdu prvej inštancie, že nedošlo oproti roku 2022 k žiadnym podstatným zmenám. Tieto závery boli súdom prvej inštancie vzaté do úvahy, práve aj tá skutočnosť, že maloletý M. nastupuje v septembri na I. stupeň základnej školy rozsudku z roku 2022. Na záver tohto vyjadrenia poukázal otec na zmenu svojich bytových pomerov v W., ako aj na to, že v budúcnosti čakajú prírastok do rodiny. Navrhol ako vecne správne odvolaním napadnutý výrok I. rozsudku Okresného súdu Humenné z 22.10.2025, ktorým súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého M. potvrdiť. Doklady a čestné prehlásenie, na ktoré poukazuje otec vo svojom vyjadrení boli doložené spolu s vyjadrením do súdneho spisu. Písomným podaním zo dňa 2.6.2026 oznámil otec, že dňa 14.5.2026 mu pribudla vyživovacia povinnosť narodením syna U., z čoho vyplýva, že má vyživovacie povinnosti na dve deti. IV. Hodnotenie odvolacieho súdu 10. Krajský súd v Prešove (ďalej ako odvolací súd) po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné s poukazom na príslušné ustanovenia § 362 ods. 1 CSP a § 359 CSP proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP,
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom v súlade s § 65 a dôvodmi odvolania s poukazom na § 66 CMP s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania s poukazom na ustanovenie § 68 CMP, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oboznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní vopred pred jeho vyhlásením v súlade s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny a zákonný. Zároveň odvolací súd potvrdil aj výrok II. rozsudku, nakoľko trovy konania sú súčasťou samotného rozhodnutia a výrokovej časti rozsudku. 11. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie vo veci zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného na maloletého M. podaného matkou maloletého. 12. Matka vo svojej odvolacej argumentácii proti výroku I. napadnutého rozsudku namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S poukazom na uvedené tvrdenia matky v podanom odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu samotného odôvodnenia rozhodnutia a dospel jednohlasne k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého vyvodil súd prvej inštancie správny právny záver, pričom dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci a v danom konaní nebola zistená vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, nakoľko rozhodovala zákonná sudkyňa, účastníci konania boli vo veci riadne predvolaní, vypočutí, bolo vykonané dokazovanie v rozsahu, v akom nastavil súd prvej inštancie. 13. Odvolací súd argumentuje v predmetnom konaní poukazom na článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, pričom záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti aj obsah článku 5 Zákona o rodine, podľa ktorého záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. 14. Odvolací súd zároveň dôvodí poukazom na obsah ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, podľa ktorého odvolací súd obsah rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie svoje dôvody. 15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie, ako už sa vyjadril v predchádzajúcom odôvodnení svojho rozhodnutia, dostatočne zistil skutočný stav, tento posúdil podľa správnych zákonných ustanovení, a to tak Zákona o rodine, ako aj Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku a zároveň rozhodol aj o trovách konania. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu vychádzal pri rozhodnutí, ktorým zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého M. z predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola schválená rodičovská dohoda ohľadom výživného na maloletého M., a to rozsudok súdu prvej inštancie pod č. k. 8P/132/2022-96 zo dňa 8.8.2022. Týmto rozhodnutím bolo manželstvo rodičov maloletého M. rozvedené a na čas po rozvode bola schválená dohoda rodičov v znení, že maloletý M. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 350 eur mesačne, ktorá bude poukazovaná matke do 10. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Stretávanie otca so synom súd neupravoval. Uvedené skutočnosti sú obsahom výroku II. predmetného rozsudku z 8.8.2022.
16. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že sa podstatným spôsobom zmenili pomery tak na strane maloletého M., ako aj na strane otca, odvolací súd poukazuje na závery vykonaného dokazovania, ktorým súd prvej inštancie dospel k správnym právnym záverom, z ktorých vychádzal pri zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného na maloletého M.. Čo sa týka uvedených skutočností, v prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom nedošlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného podľa záverov súdu prvej inštancie. Otec v konaní o rozvod mal príjem 2500 eur a podľa výplatných pások za obdobie od 10. mesiaca 2024 do siedmeho mesiaca 2025 mal príjem v danom konaní o zvýšení výživného vo výške 2585,49 eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že nebolo preukázané podstatné zvýšenie príjmu otca tak, ako to deklarovala matka v podanom návrhu. Matke síce pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť v roku 2025, a to maloletá V., ale jej príjem oproti roku 2022 sa zvýšil zo sumy 317 eur na sumu 602 eur mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom, pričom platia spoločne za prenájom bytu, ako aj všetky úhrady na spoločnú domácnosť hradia obidvaja spolu. Z uvedeného vyplýva, že takisto ako matka argumentuje, že otec maloletého v W. znáša s priateľkou všetky výdaje na byt, potraviny a pohonné hmoty, tak i matka spolu so svojím partnerom znáša všetky výdavky spojené s chodom domácnosti so svojím partnerom, ktorý je otcom maloletej V. narodenej v roku 2025. Otec v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá medzitým porodila syna U. 14.5.2026. Pritom súd prvej inštancie posúdil, že spoločne platia za prenájom bytu vo výške 1138 eur mesačne, ako aj náklady na domácnosť, ktoré náklady hradia napoly. Okrem toho otec platí hypotéku, poistenie a náklady na dom v X., ktorý je súčasťou BSM, o ktoré v tomto období prebieha konanie na príslušnom Okresnom súde Humenné. Okrem toho uhrádza výživné vo výške 350 eur na maloletého M.. 17. Čo sa týka namietaného zvýšenia nákladov na maloletého M., podľa všetkých vyjadrení a preukázaných nákladov na maloletého M., ktorý je žiakom I. stupňa základnej školy, pričom argumentovala matka, že je zdravý, nemá žiadne zvýšené náklady v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou a súd považuje za opodstatnené všetky jeho výdavky, ktoré matka deklarovala v podanom návrhu, ako aj v samotnom odvolaní a tieto vyčíslil súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne a jeho výška predstavuje mesačne 551 eur. Aj odvolací súd je toho názoru, že záver súdu prvej inštancie o tom, že uvedené náklady čiastočne hradí, a to vo výške 350 eur ako výživné otec, pričom táto suma predstavuje viac ako 60 % zo všetkých nákladov maloletého M. bol preukázaný v konaní. 18. Súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu správne dospel k záveru, že sa pomery na strane účastníkov konania nezmenili v tak závažnej forme, aby súd prvej inštancie pristúpil k zvýšeniu výživného tak, ako to navrhovala matka v podanom návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 350 eur na sumu 450 eur. 19. V prvom rade odvolací súd argumentuje, že nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôraznil, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu matky v danom konaní, kedy navrhovala zvýšenie výživného na sumu 450 eur. Pritom záver súdu vychádzal zo všetkých skutkových zistení na základe ňou predložených nákladov a výdajov na životnú úroveň a na výživu maloletého M.V.. Úvaha súdu prvej inštancie vychádzala zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, ktoré zjavne neboli v rozhodnutí uvedené ako svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel, ako aj podstatu práva na spravodlivý proces obidvoch účastníkov konania, ale predovšetkým záujem maloletého M.. 20. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa výchovy a výživy maloletého M., ako aj starostlivosti o neho, predovšetkým sa vysporiadal s námietkami obidvoch rodičov, ktoré tvorili obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a dodáva, že len odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Zároveň odvolací súd nezistil v konaní súdu prvej inštancie takú vadu, ktorá mohla mať za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia. Na uvedenú skutočnosť poukázal odvolací súd už vyššie, pričom zdôraznil, že matka maloletého mala v konaní zabezpečené všetky práva ako účastníka konania, ktoré prostredníctvom právnej zástupkyne plne vykonávala. 21. Odvolací súd pritom nezistil k danej veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatnou argumentáciou použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve správnu a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostrených dôvodov by tak zásadne postačovalo len na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na tieto skutočnosti s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd však na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje len na určité najzákladnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty odvolateľa použité v odvolaní s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 3 CSP. 22. Odvolací súd v prvom rade argumentuje tým, že pri určení zvýšenia výživného súd prvej inštancie vychádza bezpochyby zo zásad uvedených v ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, ale predovšetkým z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom z uvedených ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného a jeho zvýšenia je potrebné zistiť najmä to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb oprávneného maloletého M., pričom je veľmi potrebné medzi tieto potreby zaradiť výživu vo vlastnom slova zmysle, ako aj hmotné potreby, akými sú šatstvo, bielizeň, obuv, podiel na nájomnom, podiel na všetkých výdavkoch na bývanie, resp. potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, jeho záujmovými činnosťami, potrebami, prípadne kultúrnymi, športovými a rekreačnými potrebami, ako aj potrebami súvisiacimi so zdravotným stavom maloletého M.. Zo všetkých uvedených kritérií vychádzal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného na maloletého M.. Ako už odvolací súd vyššie konštatoval, maloletý M. je zdravé dieťa bez akýchkoľvek zdravotných problémov, ktorý navštevuje I. stupeň základnej školy. 23. Aj podľa odvolacieho súdu sa všetky náklady a potreby na maloletého M. nezvýšili v takom rozsahu, aby bolo potrebné upravovať a zvyšovať výživné zo strany otca v prospech maloletého. Všetky tieto potreby a ich mieru odstupňoval súd prvej inštancie, pričom uvedená výška výživného, ktorá bola stanovená v roku 2022 (kedy mal maloletý M. 6 rokov) schválením rodičovskej dohody sa odvíjala od týchto nákladov podľa veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, ako aj možností a schopností rodičov, pričom výživné má zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Aj odvolací súd pritom argumentuje tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní aj svojmu dieťaťu, a to formou výživného. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že k poslednej úprave došlo v roku 2022 a výška výživného na maloletého M. predstavovala sumu 350 eur, z ktorej vychádzal aj súd prvej inštancie za uvedené obdobie roka 2022 z mesačného príjmu otca vo výške 2500 eur, ktorý predstavoval rovnaký príjem, ako je tomu v súčasnej dobe, pričom priemerný mesačný príjem otca v súčasnosti je 2585 eur. Odvolací súd zároveň dôvodí aj poukazom na čiastočne zvýšený príjem matky, ktorý v roku 2022 dosahoval výšku 337 eur a v súčasnej dobe je to približne 602 eur mesačne, ako aj na to, že matka maloletého žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý má tiež povinnosť prispievať na náklady domácnosti. Odvolací súd nemôže teda opomenúť aj tú skutočnosť, že matka v byte, za ktorý platí prenájom vo výške 500 eur, žije spolu s maloletým M., svojim partnerom a ich spoločným dieťaťom, maloletou V., ktorá sa narodila v roku 2025. Zároveň odvolací súd v rovnakej miere vyhodnotil aj spoločný život otca s jeho partnerkou a ich synom U., ktorý sa narodil 14.5.2026. Spolu užívajú jednoizbový byt v W., kde obidvaja pracujú. Samotné nájomné vo výške 1138 eur je odzrkadlením bytovej situácie, ktorá je v W. a s ktorou sa musel aj otec maloletého M. vysporiadať, keďže pracuje v W., kde má aj trvalý pracovný pomer a chce tam aj naďalej existovať a fungovať spolu so svojou partnerkou, pričom aj naďalej je povinný hradiť výživné na maloletého M.. 24. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie, ktorý vyhodnotil príjmy tak otca, ako aj matky a zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého M., pričom odvolací súdu vychádzal z nákladov, ktoré preukázala matka počas konania. Z uvedených skutočností, z ktorých vychádzal aj súd
prvej inštancie mal odvolací súd za to, že v žiadnom prípade sa podstatným spôsobom nezmenili príjmy na strane otca, čiastočne sa zmenili príjmy na strane matky, avšak samotné náklady na maloletého M. sa nezvýšili do takej miery, že by odvolací súd pristúpil k samotnej zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým výrokom I. zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a dospel k zmene a samotného napadnutého rozhodnutia v tomto výroku. Z platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR bolo viackrát argumentované a dával sa na uvedený spôsob finančného zabezpečenia zo strany rodičov v prospech maloletých detí dôraz, pričom takzvaná platba výživného je rovnaká ako je tomu posúdenie starostlivosti matky o maloleté dieťa a nemožno v tomto prípade neakceptovať, že takým spôsobom v takej miere ako otec platí výživné, sa matka stará o zabezpečenie nákladov na maloletého M. osobne. V tejto súvislosti zároveň dôvodí odvolací súd aj tým, že všetky tieto skutočnosti boli súdom prvej inštancie zistené, vyhodnotené v samotnom odôvodnení rozsudku, preto odvolací súd sa s týmito skutočnosťami v samotnom rozhodnutí o odvolaní už bližšie nezaoberá a argumentuje tým, že podaný návrh na zvýšenie výživného nebol dostatočným spôsobom akceptovaný súdom prvej inštancie správne a v rozsahu, v akom to uviedol súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, preto zamietol výrokom I. návrh na zvýšenie výživného, ktorý podala matka. 25. Čo sa týka odvolacieho dôvodu, na ktorý poukazovala matka, že v súčasnosti je maloletý M. žiakom I. stupňa, má zvýšené náklady, avšak nie v takej výške, aby súd rozhodol o zmene výšky výživného. Všetky tieto skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil vo svojom rozhodnutí, ktoré považuje odvolací súd za správne a v súlade so zákonom preto mal za preukázané, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP v napadnutom výroku I. za zákonné a správne, preto ho potvrdil. Zároveň odvolací súd, ako už konštatoval vyššie, potvrdil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom potvrdil aj výrok II. rozhodnutia súdu prvej inštancie ako vecne správny. 26. Odvolací súd zároveň argumentuje tým, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvoria jeden celok a určujú spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, vytvára tento ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, postačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe zahŕňa tak po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj jeho právny názor, s ktorým tvorí v jeden celok. Pritom odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/40/2018 zo dňa 18.7.2018. 27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd preto napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny a zákonný potvrdil, pričom dospel k záveru, že odvolacie námietky matky neboli spôsobilé tomu, aby odvolací súd rozhodol inak ako súd prvej inštancie ohľadom podaného návrhu na zvýšenie výživného na maloletého M.. 28. Zároveň o trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).