Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 11Co/16/2025 8124206309 18. 11. 2025 doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD. ECLI:SK:KSPO:2025:8124206309.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX D., zastúpeného: JUDr. Martin Staroň, advokát, Hlavná 89, 080 01 Prešov, IČO: 42083541, proti žalovanej: E. A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom E. G. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpenej: JUDr. Martin Kirňak, advokát, Vajanského 43, 080 01 Prešov, IČO: 42078474, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C/44/2024-96 zo dňa 16.1.2025, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol takto, cit.: „I. Žalobu zamieta. II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.“ 2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 15.7.2024 domáhal rozhodnutia, ktorým súd určí, že trojizbový byt číslo XX na 6. poschodí, vchod číslo XX, súpisné č. XXXX, postavený na pozemku KN C parcelné č. XXXX, katastrálne územie D., nachádzajúci sa na ulici E. G. v D. a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 66/5372 z celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, to všetko zapísané na LV číslo XX XXX, katastrálne územie D., pod poradovým číslom B 41 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 66/5472 na pozemku KN C parcelné č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 960 m2, zapísaný na LV č. XX XXX, katastrálne územie D., pod poradovým číslom B94 patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, každému v podiele 1/2 z celku. Dôvodil tým, že žalovaná je iba formálne zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka predmetného bytu, a to na základe kúpnej zmluvy B. uzavretej dňa 26.8.2008 medzi predávajúcim B. F. a žalovanou ako kupujúcou. V čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 26.8.2008 bol žalobca so žalovanou v intímnom partnerskom vzťahu, ktorý vyústil do uzavretia manželstva dňa 29.5.2010. Predmetné nehnuteľnosti teda kupovali žalobca a žalovaná pred uzavretím manželstva, pričom dohoda medzi nimi bola taká, že tieto nehnuteľnosti budú patriť do ich podielového spoluvlastníctva a že časť kúpnej ceny uhradia z úveru banky a časť kúpnej ceny uhradí žalobca. Nadobúdané nehnuteľnosti však museli byť v tom čase formálne napísané v katastri nehnuteľností len v prospech žalovanej, nakoľko táto
spĺňala nárok na príspevok pre mladých zo Štátneho fondu rozvoja bývania k úhrade hypotekárneho úveru vzhľadom na jej vek, a naopak žalobca už vzhľadom na svoj vek tento nárok nesplnil. Žalobca tvrdil, že výlučne zo svojich výlučných prostriedkov uhradil v prospech predávajúceho prvú časť kúpnej ceny 1.050.000,- Sk a to nasledovne: dňa 16.6.2008 vybral žalobca zo svojho bankového účtu v H. I. sumu 50.000,- Sk a dňa 16.6.2008 zaplatil sumu 50.000,- Sk v hotovosti k rukám predávajúceho. Dňa 18.7.2008 vybral žalobca zo svojho bankového účtu vedeného v H. I. sumu 300.000,- Sk a dňa 8.7.2008 žalobca vložil na bankový účet predávajúceho sumu 711.000,- Sk. Zvyšná časť bola uhradená z hypotekárneho úveru J. J. K., a to vo výške 1.200.000,- Sk. Žalobca mal za to, že pokiaľ zaplatil časť kúpnej ceny a takto sa podieľal na kúpe bytu a vzhľadom na dohodu strán sporu ohľadne bytu, že žalobca sa stáva automaticky podľa dohody medzi stranami sporu podielovým spoluvlastníkom, bez ohľadu na to, kto bude zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Hypotekárny úver bol po celý čas manželstva pritom splácaný z finančných prostriedkov strán sporu patriacich do BSM. Zdôraznil, že dohoda strán sporu pri kúpe predmetného bytu bola taká, že byt bude patriť do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej každému v 1/2 z celku. 3. Súd prvej inštancie ustálil, že podľa listu vlastníctva č. XX XXX zo dňa 4.6.2024 pre katastrálne územie D. je výlučným vlastníkom stavby súpisné č. XXXX na pozemku parcelné č. XXXX, bytový dom, konkrétne v ňom byt číslo XX, na 6. poschodí vo vchode číslo 12 pod poradovým č. 41 žalovaná. Titul nadobudnutia je evidovaný ako kúpna zmluva B. XXXX/XXXX. V časti C listu vlastníctva je pod poradovým č. 41 evidovaná ťarcha - zmluva o zriadení záložného práva B. v prospech J. J., K.. Rozsah vlastníctva v prospech žalovanej je zrejmý aj z listu vlastníctva číslo XX XXX pre katastrálne územie D., na ktorom je evidovaný pozemok - zastavaná plocha a nádvorie na parcelné číslo XXXX o výmere 960 m2, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je 66/5472 je výlučne v prospech žalovanej a rovnako pod poradovým č. 94 viazne záložné právo v prospech J. J., K.. Z dohody o prijatí zálohy zo dňa 16.6.2008 vyplýva že dňa 16.6.2008 B. F. prihlášku prijal zálohu 50.000,- Sk od žalobcu a žalovanej ako zálohu na časť kúpnej ceny trojizbového bytu. Dňa 8.7.2008 vložil žalobca na účet predávajúceho sumu 711.000,- Sk. Doklady o výberoch v hotovosti predložené žalobcom v počte kusov 3 neboli v čitateľnej podobe. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi B. F. a žalovanou dňa 26.8.2008 vyplýva, že vyššie uvedené nehnuteľnosti nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 2.250.000,- Sk. Dňa 5.9.2008 požiadala žalovaná o štátny príspevok pre mladých k hypotekárnemu úveru. Z výpisu z účtu vedeného v J. J., K. na meno žalobcu za účtovné obdobie 1.7. až 30.9.2008 vyplýva výber v hotovosti vo výške 411.000,- Sk, ako aj bezhotovostný vklad vo výške 307.331,30 Sk a 273.806,- Sk a tiež výber v hotovosti vo výške 290.000,- Sk. Dňa 5.8.2008 oznámila D. J. J., K. žalovanej, že jej poukazuje dňa 31.7.2008 finančné prostriedky vo výške 307.331,30 Sk a 273.806 Sk. V zmysle potvrdenia J. J., K. z 28.8.2008 žalovaná vybrala z účtu 290.000,- Sk. Z výpisu z účtu žalobcu za obdobie 30.8.2007 až do 30.8.2008 vyplýva vklad sumy 50.000,- Sk, 200.000,- Sk ako aj mesačné vklady v hodnote približne 20.000,- Sk. Zo sobášneho listu žalobcu a žalovanej vyplýva, že títo uzatvorili manželstvo 29.5.2010. Rozsudkom Okresného súdu Prešov spisová značka 27P/56/2023 zo dňa 25.10.2023 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené. 4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebolo sporným, že Kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo z nadobudnutiu predmetného bytu uzatvorila žalovaná s tým, že byt nadobudne ako výlučná vlastníčka bytu v zmysle právnom, teda aj v zmysle zápisu v katastri nehnuteľností. Nebolo sporným, že časť finančných prostriedkov za kúpu nehnuteľnosti zložil v prospech predávajúceho žalobca. Sporným nebolo ani to, že žalobca a žalovaná neuzatvorili žiadnu písomnú dohodu o vzniku tvrdeného podielového spoluvlastníctva medzi nimi k bytu. Sporným zostal rozsah kúpnej ceny, ktorú mal zo svojich prostriedkov uhradiť žalobca a tiež spornou zostala tvrdená ústna dohoda žalobcu a žalovanej o vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu. 5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 46 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1, 2, § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“). 6. Súd prvej inštancie poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej v prípade zmlúv o prevode nehnuteľností vôľa smerujúca k takémuto prevodu vyvoláva zamýšľané právne následky len vtedy, ak je prejavená písomne (podľa § 46 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka) musia byť súčasne
prejavy účastníkov na tej istej listine. V otázke tvrdeného dissimulovaného právneho úkonu, kde podľa tvrdenia žalobcu zastretou kúpnou zmluvou malo dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva v prospech žalobcu a žalovanej ako podielových spoluvlastníkov, ktorej dôvodom bolo získania štátneho príspevku na kúpu, nemožno podľa súdu prvej inštancie ani len uvažovať o platnosti takejto prípadne zastretej zmluvy. K uvedenému súd prvej inštancie analogicky poukázal na súdnu prax súdov Českej republiky týkajúcou zastretia darovacej zmluvy prostredníctvom simulovanej kúpnej zmluvy (NS ČR zo 4.9.2002, sp. zn. 22Cdo/101/2001) a ohľadne nevyhnutnej písomnej formy dohody o celej kúpnej cene (NS ČR z 20.5.2008, sp. zn. 30Cdo/2216/2007). Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné, že by z kvôli štátnemu príspevku bolo potrené uzatvoriť kúpnu zmluvu v prospech žalovanej ako výlučnej vlastníčky nehnuteľnosti, keď úver bol poskytnutý iba na časť kúpnej ceny (1). Keďže medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalobca a žalovaná neuzatvorili žiadnu písomnú dohodu o vzniku tvrdeného podielového spoluvlastníctva medzi nimi k bytu, súd prvej inštancie v tejto otázke uzatvoril, že k vzniku podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že v konaní žalobca tvrdil, že uhradil časť kúpnej ceny za byt. Takúto prípadnú úhradu je potrebné kvalifikovať ako prípadné bezdôvodné obohatenie žalovanej. Rozsah tohto obohatenia bol však medzi stranami sporu sporný. Žalobca nevedel dôveryhodne uviesť, z čoho vychádza, keď tvrdí, že uhradil časť kúpnej ceny. Rozpory v tvrdeniach žalobcu boli zrejmé najmä v časti úhrady 400.000,- Sk, ktoré mal uhradiť údajne z vyrovnacieho podielu z predchádzajúceho BSM, čo uviedol až v poslednej svojej výpovedi potom, čo bol oboznámený s tvrdeniami žalovanej. Žiaden doklad o uvedenom nemá. Žalobca v replike uviedol, že financoval tiež rekonštrukciu bytu po jeho kúpe v hodnote 300.000,- Sk. Vo svojej výpovedi na pojednávaní však už uvádzal, že rekonštrukcia bola uhrádzaná z prostriedkov žalovanej. Napokon na dôvodnosti zamietnutia žaloby nič nemení ani tvrdenie žalobcu, že počas manželstva bol úver na byt splácaný z prostriedkov BSM. Uvedený nárok by bolo možné kvalifikovať ako nárok na úhradu toho, čo sa zo spoločného majetku použilo na nadobudnutie majetku jedného z manželov podľa § § 150 Občianskeho zákonníka, keďže pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Takáto pohľadávka však nezakladá vznik podielového spoluvlastníctva. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Keďže žalovaná bola v konaní proti žalobcovi úspešná v rozsahu 100 %, súd jej voči žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. 9. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie spočívajú v tom, že mal za nesporné, že žalobca a žalovaný neuzatvorili žiadnu písomnú dohodu o vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu. Dohoda strán sporu pri kúpe predmetného bytu bola taká, že byt bude patriť do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej každému v 1/2 z celku. Žalobca za tým účelom zaplatil z výlučných peňažných prostriedkov prvú časť kúpnej ceny, uzavrel na druhú časť kúpnej ceny platenú z hypotekárneho úveru Dohodu o ručení so J. J., K. a počas trvania manželstva splácali strany sporu mesačné splátky hypotekárneho úveru z prostriedkov v BSM. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď uzavrel, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu nevzniklo. Žalobca per analogiam poukázal na judikatúru relevantnú pre vznik podielového spoluvlastníctva pri výstavbe rodinného domu, ktorá je použiteľná aj pre vznik podielového spoluvlastníctva k bytu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1174/2001 „Pri posúdení vlastníckych vzťahov k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých osôb je treba vychádzať z obsahu dohody uzavretej medzi týmito osobami. Takáto dohoda, ktorá nemusí byť písomná, založí spoluvlastníctvo pokiaľ je z jej obsahu zrejmé, že účastníci dohody chceli založiť spoluvlastnícky vzťah. Pokiaľ stavbu vykonáva viacero osôb, ktoré ohľadom vlastníctva k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi v občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré sa stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby.
Tak tomu bude predovšetkým pokiaľ viacero osôb bez dohody o vlastníctve k stavbe zriadi stavbu za účelom ich spoločného užívania a podieľajú sa na jej vzniku vlastnou prácou a dodaním materiálu.“ S poukazom na uvedené je podľa žalobcu zrejmé, že žalobca sa podieľal na kúpe bytu zaplatením podstatnej časti kúpnej ceny z vlastných zdrojov, pričom strany sporu byt kupovali ako pár, ktorý plánoval mať svadbu, rodinu, deti a tento byt užívať spoločne ako manželia a rodičia detí. Byt bol formálne zapísaný na žalovanú len kvôli príspevku zo Štátneho fondu rozvoja bývania k úveru a hoci z úveru bola platená len časť kúpnej ceny, táto skutočnosť nevylučuje vznik podielového spoluvlastníctva, aj keď nie v pomere 1/2 ku 1/2 , ale napr. 1/3 ku 2/3, čo mal súd prvej inštancie vyhodnotiť osobitne. Žalobca navrhol aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, Alternatívne, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok a sám rozhodol tak, že určí, že predmetný 3-izbový byt č. XX, a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku patria do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, každému v podiele 1/2 z celku. Navrhol tiež zaviazať žalovanú na náhradu trov konania. 10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Uviedla, že považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, pričom žalobca spor vedie nie so skutočným úmyslom dosiahnuť určenie podielového spoluvlastníctva, ale s úmyslom naťahovať čas a môcť čo najdlhšie zotrvať v byte vo vlastníctve žalovanej. Toto tvrdenie nie je dedukciou žalovanej, ale uvedené jej žalobca aj osobne povedal. Odvolacie dôvody žalobcu sú pri rozhodovaní o veci samej irelevantné, vágne a predovšetkým nesprávne a nepoužiteľné na prejednávanú vec. Poukázala na to, že samotný žalobca v žalobe, vo svojich vyjadreniach ani na pojednávaní netvrdil existenciu písomnej dohody o tom, že tento bude patriť do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej a ani takúto písomnú dohodu v konaní nepredložil. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Žalovaná skutkové tvrdenie žalobcu o existencii dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu popiera, rovnako popiera skutkové tvrdenie žalobcu, že žalobca sám zo svojich výlučných prostriedkov zaplatil prvú časť kúpnej ceny vo výške 1.050.000,- Sk, a že počas manželstva splácali strany sporu mesačné splátky hypotekárneho úveru z prostriedkov v BSM. Žalovaná v konaní pred prvostupňovým súdom predložila listinné dôkazy preukazujúce úhradu tak prvej ako aj druhej časti kúpnej ceny. Žalobca ostal iba v rovine skutkových tvrdení, ktoré súdu nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Pokiaľ žalobca per analogiam poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1174/2001, citovaný právny názor sa vzťahuje iba na tzv. originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, a teda na výstavbu rodinného domu, kde sa vlastníkom stáva ten, kto vec vytvoril, t. j. ten kto stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Z predmetného rozsudku však vyplýva aj ďalší podstatný právny záver, a síce, že prípadná dohoda uzatvorená po dokončení stavby by pre vznik podielového spoluvlastníctva nemala žiadny právny význam. Relevantná dohoda o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe by mohla byť platne uzatvorená iba do okamihu, ktorý by vzniku stavby časovo predchádzal (rozsudok Nejvyššího soudu sp. zn. 3Cdo/111/92, publikovaný v Právních rozhledech č. 2/1993, str. 46). Z totožného rozsudku teda zároveň vyplýva, že dohoda, že byt má patriť do podielového spoluvlastníctva strán sporu musí byť písomná, inak nemá právne účinky. Za takéhoto skutkového a právneho stavu, teda aj keby žalobca skutočne uhradil sám hoc aj celú kúpnu cenu (čo žalovaná zásadne popiera) nevzniklo by mu k bytu žiadne vlastnícke právo. Ďalším paradoxom odvolania žalobcu je, že tento vlastne sám spochybňuje existenciu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu v pomere 1/2 ku 1/2, keďže pripúšťa, že súd mal osobitne vyhodnotiť, či medzi stranami sporu nevzniklo podielové spoluvlastníctvo v inom pomere napr. 1/3 ku 2/3, pričom existenciu dohody o takomto „inom“ pomere ani len netvrdil. Žalobcom uvedené odvolacie dôvody podľa názoru žalovanej nie sú dané, a teda nemôžu viesť k zrušeniu a už vôbec nie k zmene napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu. Žalovaná preto navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 11. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca odvolacou replikou, v ktorej takmer doslovne zotrval na svojich tvrdeniach a námietkach uvedených v odvolaní. 12. Žalovaná sa k replike nevyjadrila. Podaním zo dňa 4.9.2025 žalovaná požiadala odvolací súd o čo najrýchlejšie rozhodnutie vo veci, s poukazom na to, že pod sp. zn. 11C/38/2024 je na Okresnom súde Prešov vedené súdne konanie, ktorého predmetom je žaloba o vypratanie nehnuteľnosti podaná žalovanou voči žalobcovi. Pod sp. zn. 9C/17/2025 vedie Okresný súd Prešov konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Súdne konanie vedené pod sp. zn. 11C/38/2025 o vypratanie
nehnuteľnosti bolo uznesením zo dňa 17.9.2024 prerušené do právoplatného skončenia konania v aktuálne odvolacím súdom súdenej veci o určenie vlastníckeho práva. Poukázala tiež na tvrdenia žalobcu v konaní o vyporiadanie BSM, ktoré sú odlišné od jeho tvrdení v tomto konaní. 13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 14. Žalobca v odvolaní spochybňuje právne závery súdu prvej inštancie a odvodzuje svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto konania v podiele 1/2 z tvrdenia, že hoci kúpnu zmluvu zo dňa 26.8. 2008 uzavrela ako kupujúca výlučne žalovaná, išlo o spoločný nadobúdací úkon v čase ich partnerského spolužitia, za účelom uspokojenia potrieb spoločného rodinného života. Žalobca argumentuje, že na úhradu kúpnej ceny vynaložil vlastné finančné prostriedky a že výlučný zápis žalovanej v katastri nehnuteľností bol výsledkom ústnej dohody strán s cieľom získať štátny príspevok pre mladých, na ktorý by pri spoločnom nadobúdaní nesplnili podmienky. Poukazuje tiež na skutočnosť, že k časti kúpnej ceny uzavrel tiež s bankou dohodu o ručení. 15. Odvolací súd úvodom pripomína, že pri svojom rozhodovaní je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), čo znamená, že je oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody, vo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu. Odvolací súd sa preto zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 zo dňa 30.11.2009). 16. Podľa § 387 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody(odsek 2); odvolací súd sa však v odôvodnení musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie a rovnako sa odvolací súd musí vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (odsek 3). 17. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa, po obsahovej stránke, odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Cdo/119/2024 z 30.9.2025). 18. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. V súdenej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Prvoinštančný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu a posúdeniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal dostatočné podklady pre rozhodnutie vo veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol správne a podrobne uviedol v odôvodnení rozhodnutia, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. 19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd správne zameral svoju pozornosť na otázku platnosti resp. neplatnosti simulovaného a dissimulovaného právneho úkonu týkajúceho sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. 20. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. 21. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 23. Podľa § 133 (1) Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2) Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 24. Podľa § 136 Občianskeho zákonníka (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 25. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 26. Podľa § 42 ods. 1 katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. 27. Odvolací súd konštatuje, že v slovenskom právnom poriadku je nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ovládané princípom prísneho formalizmu. Pre vznik vlastníckeho práva je nevyhnutná kumulatívna existencia dvoch prvkov: právneho titulu (titulus) v podobe písomnej zmluvy a právneho spôsobu nadobudnutia (modus) v podobe vkladu do katastra. V prejednávanej veci je nesporné, že písomná kúpna zmluva zo dňa 26.8.2008 bola uzavretá výlučne medzi predávajúcim a žalovanou. Žalobca v tejto zmluve ako zmluvná strana (kupujúci) nefiguruje. 28. Svoju argumentáciu žalobca od počiatku stavia na tvrdení o simulovanom charaktere kúpnej zmluvy v časti označenia subjektu kupujúceho, ako aj v časti týkajúcej sa kúpnej ceny, ktorú skutočne mala uhradiť žalovaná ako kupujúca. 29. Odvolací súd sa pri posudzovaní tejto otázky rovnako ako súd prvej inštancie odvoláva na dlhodobo ustálenú a jednotnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Cdo/9/2002, sp. zn. 5MCdo/11/2009) a Ústavného súdu SR (sp. zn. II.ÚS/559/2016) k otázke tzv. zastretých (dissimulovaných) právnych úkonov. Hoci sa citovaná judikatúra prevažne zaoberá prípadmi, kedy kúpna zmluva zastiera darovanie, jej právne závery sú plne analogicky aplikovateľné aj na prejednávaný prípad. 30. Súdna prax je dlhodobo jednotná v závere, že ak účastníci uzavrú simulovanú písomnú zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorou chcú zastrieť iný právny úkon (v tomto prípade dohodu o nadobudnutí nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva), tento zastretý úkon je platný len vtedy, ak sú splnené všetky jeho zákonné náležitosti. Medzi tieto náležitosti patrí v zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj písomná forma, a to tak pokiaľ ide o skutočných účastníkov zmluvy, rozsah nadobudnutia vlastníctva z hľadiska podielov, ako aj pokiaľ ide o kúpnu cenu. 31. V posudzovanej veci však písomná kúpna zmluva neobsahuje žiadny prejav vôle smerujúci k vzniku vlastníckeho práva žalobcu. Z jej textu nie je zrejmé, že by kupujúcim mal byť aj žalobca. Ústna dohoda medzi žalobcom a žalovanou o tom, že nehnuteľnosť má patriť obom, nespĺňa zákonnú požiadavku písomnej formy pre prevod nehnuteľnosti. Právny názor žalobcu, podľa ktorého je písomná forma zachovaná samotnou existenciou simulovanej kúpnej zmluvy, resp. písomným vyjadrením iných právnych úkonov, o ktorých tvrdí, že s kúpnou zmluvou úzko súvisia (dohoda o ručení) je nesprávny. Písomná forma musí pokrývať práve ten úkon, ktorý sa má vykonať (t. j. nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalobcom). Absencia označenia žalobcu ako kupujúceho, výšky nadobudnutého podielu či ním vyplatenej časti kúpnej ceny v písomnej zmluve spôsobuje absolútnu neplatnosť takéhoto zastretého nadobúdacieho úkonu. 32. K tvrdeniu žalobcu o financovaní časti kúpnej ceny odvolací súd uvádza, že v slovenskom súkromnom práve neplatí princíp, podľa ktorého finančný príspevok na kúpu veci zakladá automaticky vlastnícke právo k tejto veci. Rozhodujúcim pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti je status
zmluvnej strany v písomnej zmluve a následný vklad do katastra. Prípadné finančné plnenie žalobcu v prospech žalovanej na účely kúpy bytu (ak by bolo preukázané) by mohlo zakladať iné majetkové nároky žalobcu, nie však jeho spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti. 33. Na uvedenom nič nemenia ani žalobcom poukazované závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1174/2001. Odvolací súd k tomu uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že ustálená rozhodovacia prax je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako judikáty publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj jednotlivo v doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. S prihliadnutím na Čl. 3 CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2017, sp. zn. 6Cdo/129/2017). Z uvedeného je zrejmé, že pod pojem ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu možno zahrnúť len rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, teda nie rozhodnutia Najvyššieho súdu a krajských súdov Českej republiky (6Cdo/13/2017). 34. Nie je vylúčené, aby všeobecné súdy alebo strany sporu v rámci argumentácie pri výklade a interpretácii zhodnej alebo príbuznej právnej úpravy nachádzali inšpiráciu aj v rozhodovacej praxi zahraničných súdov, aj v takom prípade však je potrebné dôsledne vychádzať nie len z textu právnej vety alebo selektívne vybranej časti odôvodnenia citovaného súdneho rozhodnutia, ale z celého kontextu rozhodnutia a predmetu sporu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané. Žalobcom citované časti rozhodnutia českého najvyššieho súdu týkajúce sa originárneho spôsobu nadobudnutia nehnuteľnosti stavbou nie sú pre súdenú vec aplikovateľné a na záveroch súdu prvej inštancie nemôžu, s ohľadom aj na už citovanú ustálenú rozhodovaciu prax slovenských súdov, nič zmeniť. 35. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v celom rozsahu ako vecne správny postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. 36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, tak že ich náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnej žalovanej. 37. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).