Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 5Co/39/2024 8122205845 12. 08. 2025 JUDr. Gabriela Világiová ECLI:SK:KSPO:2025:8122205845.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Onďakom, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 35 522 275, proti žalovanej: A., E., E. E. F. X, XXX XX G. H. I. E. H., J.: XX XXX XXX, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou HUSAR AND PARTNERS s.r.o., so sídlom: Vojenská 14, 040 01 Košice, IČO: 53 519 141, o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 20C/49/2022-104 zo dňa 03.04.2023 v spojení s uznesením č.k. 20C/49/2022-141 zo dňa 12.08.2024 takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením. II. Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.: „I. Súd určuje, že záložné právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom K. L. D., M. K., K. D., K. D., kat. úz. E. a to k bytu č. XX na siedmom poschodí vo vchode č. XX, nachádzajúci sa v bytovom dome, N. C. XX, XX so súpisným č. XXXX, postavený na pozemku parc. reg. O., D. I. XXXX/ XX a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom K. L. D., kat. odbor okres D., K., D., kat úz. E. a to ku spoluvlastníckemu podielu na pozemku parc. B., D., I. XXXX/XX, o výmere 569 m2, do pozemku zastavané plochy a nádvoria v podiele 78/3480, zriadením Zmluvou o zriadení záložného práva z XX.X.XXXX a dodatkom č. 1 k Zmluve o zriadení záložného práva zo dňa XX.X.XXXX, uzavreté medzi žalobkyňou, neexistuje. II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 151a, § 151b ods. 1 a § 151md ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 1 ods. 1 a 2 písm. a), § 2 ods. 1 písm. a) a b) a § 15 ods. 3 Zákona o úveroch na bývanie č. 90/2016 Z.z., podľa § 137 písm. c) a výrok o trovách konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná ako veriteľ uzatvorila dňa XX.XX.XXXX so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 61.500,eur a žalobkyňa sa úver zaviazala vrátiť do 31.12.2019. Zmluvne strany sa dohodli, že úver sa
poskytuje za úrok 5,5% ročne. Strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o úvere so zabezpečením, v ktorom bola dohodnutá zmena lehoty splatnosti úveru do 30.11.2019. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dohodu o zmene zmluvy o úvere so zabezpečením zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým došlo k predĺženiu lehoty splatnosti úveru do 30.06.2020 s tým, že úver sa poskytuje za úrok, ktorý je dohodnutý vo výške 5,5 %-ta ročne a to za dobu od poskytnutia úveru až do jeho úplného splatenia. Za účelom zabezpečenia pohľadávky uzatvorili strany zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území: E., obec: D., K.: D. a ktoré sú zapísané K. L. C. D., katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX takto: G. I. XX P. X. p. a vo vchode XX v Bytovom dome, N. C. XX,XX E. E. I. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „O." s parcelným číslom XXXX/XX, popis stavby bytový dom, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu prislúchajúci k Bytu o veľkosti 78/3480 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v katastrálnom území: E., obec: D., K.: D. a ktoré sú zapísané K. L. C. D., katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 78/3480 na pozemku parcely registra „O." s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 569 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. V čl. V zmluvy je zmluvné dojednanie o spôsobe poskytnutia úveru s tým, že predmetný úver mal byť poskytnutý na úhradu záväzkov žalobkyne voči spoločnosti A. zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 5.200,- eur; ďalej na úhradu záväzkov žalobkyne voči spoločnosti veľkým M., E. vo výške 6.500,- eur; na úhradu pohľadávky vymáhanú v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod spisovou značkou EX 874/2009 vo výške 14.514,21 eura; na úhradu pohľadávky v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom Ex 8/2002 vo výške 21.198,21 eura; na úhradu pohľadávok vymáhaných v exekučnom konaní súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod spisovou značkou Ex 60/2014 vo výške 1.250,40 eura, vo veci Ex 4090/2012 vo výške 3.680,01 eura a Ex 3846/2011 vo výške 1.051,62 eura; a na úhradu pohľadávky v exekučnom konaní 419 Ex 77/19 vo výške 761,56 eura. Zostávajúcu sumu 7.343,99 eura mal žalovaný vyplatiť podľa pokynu dlžníka na účet označený v bode 5.1.9 zmluvy. Podľa bodu 8.5 zmluvy vo veciach neupravených touto zmluvou sa zmluvný vzťah spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je žalobkyňa vlastníčkou bytu č. XX na X. p. a vo vchode XX v Bytovom dome, N. C. XX,XX E. E. I. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „O." s parcelným číslom XXXX/XX, popis stavby bytový dom a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu prislúchajúci k bytu o veľkosti 75/3480. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je žalobkyňa vlastníčkou spoluvlastníckeho podiel o veľkosti 78/3480 na pozemku parcely registra „O." s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 569 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. 4. Súd prvej inštancie mal v danom prípade za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem, nakoľko jej postavenie ako vlastníčky zálohu je neisté, keďže žalovaná požiadala o začatie výkonu záložného práva, čo vyplýva z predložených čiastočných výpisov z listov vlastníctva č. XXXX A. XXXX. Za takého stavu vynesenie ňou navrhovaného rozhodnutia o neexistencie záložného práva stav jej právnej neistoty odstráni. Určovacia žaloba je tak prípustná pretože v tomto konkrétnom prípade je sporný vzťah evidovaný katastrom nehnuteľností a rozsudok vo veci bude slúžiť ako podklad pre účely katastrálneho konania. 5. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná ako veriteľ uzatvorila dňa XX.XX.XXXX so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 61.500,eur a žalobkyňa sa úver zaviazala vrátiť do 31.12.2019. Zmluvne strany sa dohodli, že úver sa poskytuje za úrok 5,5% ročne. Strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o úvere so zabezpečením, v ktorom bola dohodnutá zmena lehoty splatnosti úveru do 30.11.2019. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dohodu o zmene zmluvy o úvere so zabezpečením zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým došlo k predĺženiu lehoty splatnosti úveru do 30.06.2020 s tým, že úver sa poskytuje za úrok, ktorý je dohodnutý vo výške 5,5 %-ta ročne a to za dobu od poskytnutia úveru až do jeho úplného splatenia. 6. Žalobkyňa neplatnosť vyššie uvedenej zmluvy odvodzovala od toho, že na právny vzťah sa má aplikovať zákon č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, pričom žalovaná poskytla úver na bývanie bez povolenia podľa osobitných predpisov. Súd sa s týmto názorom stotožnil. Predmetná zmluva spĺňa definíciu úveru na bývanie uvedenej v § 1 ods. 2 ZoÚB, podľa ktorého úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej
pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu. Je nepochybné, že žalovaná je spotrebiteľom, keďže nekonala v predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom úver bol zabezpečený záložným právom k bytu. Žalovaná sa bránila, že nie je veriteľom, keďže nespĺňa definíciu veriteľa podľa § 2 ods. 1 ZoÚB. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že ust.§ 2 ods. 1 písmena a) ZoÚB upravuje iba označenie tých veriteľov, ktorí majú oprávnenie poskytovať úvery na bývanie v zmysle zákona č. 90/2016 Z.z. Pokiaľ takéto úvery sú poskytované aj inými subjektami, ktorí nespĺňajú podmienky ustanovenia § 2 ods. 1 písmena a) citovaného zákona, potom sú tieto úvery postihnuté neplatnosťou v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 ZoÚB. V danom prípade je preto potrebné na úver poskytnutý žalovanou aplikovať ZoÚB. Keďže v konaní nebolo sporné, že žalovaná nemá udelené povolenie Národnej banky Slovenská na poskytovanie úverov, je zmluva o úvere so zabezpečením neplatná podľa § 15 ods. 3 ZoÚB. 7. Nakoľko zmluva o úvere je neplatná, neplatná je aj záložná zmluva, ktorá zabezpečovala záväzok. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z toho, že záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu. Záložné právo má k tomuto záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu. To znamená, že vznik a trvanie záložného práva nerozlučne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. „Záložné právo platne vznikne na základe platnej záložnej zmluvy, len ak platne vznikla tiež pohľadávka, na zabezpečenie ktorej má slúžiť. Ak pohľadávka, pre ktorú bolo záložné právo zriadené, platne nevznikla (napr. preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej mala pohľadávka vzniknúť, že je takáto zmluva neplatná a pod.), nie je tu ani záložné právo, aj keby samotná záložná zmluva bola bezvadná a aj keby podľa nej došlo ku vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25.9.2003, sp. zn. 21 Cdo 1724/2003, rovnako uznesenie najvyššieho súdu ČR z 3.4.2007, sp. zn. 21 Cdo 1387/2006). 8. Zabezpečovacie prostriedky, medzi ktoré patrí aj záložné právo, majú akcesorickú povahu, pretože pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Vedľajší (zabezpečovací) záväzok nemôže platne vzniknúť bez existencie hlavného (zabezpečovaného)záväzku. Pokiaľ je ako odporujúce zákonu neplatné dojednanie o založení hlavného záväzku, nemohlo platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.5.2004, sp. zn. 33 Odo330/2002). 9. Na vznik a trvanie záložného práva je potrebné, aby tu bola predovšetkým pohľadávka (§ 151c OZ). Záložné právo pristupuje k pohľadávke ako prostriedok na jej posilnenie, je teda právom akcesorickým. Zásada akcesority znamená, že záložné právo existuje iba vtedy, ak je daná existencia alebo predpoklad existencie hlavného záväzku. Akcesorickým je záložné právo najmä preto, že vzniká iba vtedy, ak platne vznikla tiež pohľadávka, na zabezpečenie ktorej má slúžiť, a že dochádza k jeho zániku, ak zabezpečená pohľadávka zanikla. 10. Základnou právnou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza k zriadeniu záložného práva je záložná zmluva, ktorá je dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého záložca (záložný dlžník) súhlasí s tým, že ak neuspokojí splatnú pohľadávku záložného veriteľa voči nemu, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva, ktorý patrí záložcovi. 11. Záložná zmluva predpokladá existenciu hlavnej (zabezpečovanej) zmluvy. Neplatnosť hlavnej zmluvy bezpochýb teda znamená neplatnosť akcesorickej zabezpečovacej, t. j. záložnej zmluvy. Z uvedených dôvodov sa súd prvej inštancie nestotožnil so žalovanou, že neplatnosť zmluvy o úvere, nespôsobuje neplatnosť záložnej zmluvy, a preto žalobe vyhovel. 12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že o výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením. 13. Uznesením č.k. 20C/49/2022 - 141 zo dňa 12.08.2024 súd prvej inštancie rozhodol tak, že cit.:
„I. Opravuje sídlo žalovanej záhlaví rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 03. apríla 2023, č.k. 20C/49/2022-104 tak, že správne znie: „A., E., E. E. F. X, XXX XX G. - H. I. E. H., J.: XX XXX XXX“ II. V ostatných častiach rozsudok z o s t á v a nezmenený.“ 14. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. § 224 CSP a konštatoval, že Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 11. júla 2024, č.k. 5Co/47/2023 - 138, vrátil vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 224 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), keďže v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie je nesprávne uvedené sídlo žalovanej. Súd prvej inštancie uviedol ako adresu sídla žalovanej: „XX. XXXXXXX XXA., XXX XX G.“, avšak z výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že žalovaná od 03.02.2023 sídli už na novej adrese, a to: „F. X, XXX XX G. - H. I. E. H.“. Z uvedeného tak vyplýva, že k zmene sídla žalovanej došlo ešte pred vyhlásením rozsudku vo veci samej, teda v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku mal súd prvej inštancie uviesť už novú adresu sídla žalovanej. 15. Voči všetkým výrokom rozsudku podala žalovaná odvolanie z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa názoru žalovanej pre súdenie sporu boli podstatné otázky, a to: a) posúdenie platnosti úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 3 Zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, b) posúdenie toho či prípadná neplatnosť úverovej zmluvy spôsobuje aj neplatnosť uzavretej záložnej zmluvy, ktorá zabezpečovala poskytnutý úver ako aj prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v prípade neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy). 16. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci právny záver súdu prvej inštancie keď súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia Zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, a to s poukazom na definíciu úveru na bývanie uvedenú v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o úverov na bývanie považuje žalovaná za nesprávny a ústavnoprávne za neudržateľný, nakoľko žalovaná so žalobkyňou a) neuzavrela zmluvu o úvere na bývanie v zmysle Zákona úveroch na bývanie, ale úverovú zmluvu v zmysle ustanovenia § 497 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, b) žalovaná nespĺňa definičné znaky veriteľa uvedené v ustanovení § 2 písm. a) Zákona o úveroch na bývanie, c) výklad prezentovaný súdom prvej inštancie by v konečnom dôsledku znamenal, že nikto okrem toho kto spĺňa definičné znaky veriteľa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) Zákona úveroch na bývanie nemôže platne poskytnúť úver fyzickej osobe nepodnikateľovi (spotrebiteľovi), ktorý by bol zabezpečený záložným právom k domu alebo k bytu. Vo svojich dôsledkoch by to znamenalo, že ani akákoľvek fyzická osoba nemôže poskytnúť finančné prostriedky inej fyzickej osobe, ak by takýto úver mal byť zabezpečený záložným právom k bytu alebo k domu. Zabezpečenie takýchto pohľadávok veriteľov voči dlžníkom formou záložného práva k bytu alebo k domu by tak bol v zmysle uvedeného právneho názoru absolútne nemožné a právne neaplikovateľné, povedané inými slovami záložné právo k bytu alebo k domu by sa v praxi s výnimkou osobitnej skupiny veriteľov realizovať nemohlo a bolo by neprípustné. Odvolateľ zastával názor, že takýto výklad je neakceptovateľný a vo svojich dôsledkoch spôsobuje neaplikovateľnosť inštitútu záložného práva v praxi zo strany iných veriteľov ako tých, ktorí sú uvedení v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o úveroch na bývanie. Teda žalovaná má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil z toho dôvodu, že na vec aplikoval ustanovenia nesprávneho právneho predpisu, a to Zákon o úveroch na bývanie, ktorý v tomto prípade nemal byť aplikovaný. 17. K nesprávnemu právnemu posúdeniu neplatnosti záložnej zmluvy žalovaná uviedla, že úplne najpodstatnejšou právnou otázkou v prejednávanom prípade je ale to, či prípadná neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere má za následok aj neplatnosť záložnej zmluvy. Žalovaná zastáva názor, že keby bola
napriek dôvodom uvedeným v článku 2 odvolania uzavretá zmluva o úvere neplatná nespôsobuje to neplatnosť uzavretej záložnej zmluvy. Súd prvej inštancie opomenul, že aj keby bola úverová zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou neplatná s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 3 Zákona o úveroch na bývanie tak žalovaná žalobkyňa neposkytla sumu 61.500,- eur, čo by ani nebol bolo sporné. Takisto nie je sporné, že uvedenú sumu žalobkyňa žalovanej nevrátila, a to ani len čiastočne. Uvedené teda znamená, že aj keby bola zmluva o úvere neplatná existuje na strane žalobkyne bez akejkoľvek pochybnosti povinnosť vrátiť žalovanej minimálne poskytnutú istinu 61.500,eur z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom v zmysle ustanovenia bodu I. ods. 5 písm. d) záložnej zmluvy sa za zabezpečenú pohľadávku považuje aj pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku neplatného právneho úkonu. Inými slovami povedané, že ani prípadná neplatnosť zmluvy o úvere nemení nič na tom, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté na základe uzatvorenej úverovej zmluvy. Splnenie povinnosti, ktorá vznikla z tejto zmluvy je zabezpečená záložným právom čo aj bolo dojednané v uzavretej záložnej zmluve bod I. ods. 5 písm. d). Vychádzajúc z uvedeného záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky nezanikol, a preto nezanikol ani akcesorický záväzok zo záložného práva. Neobstojí preto poukaz súdu prvej inštancie o tom, že akcesorita zabezpečovacieho prostriedku spôsobuje jeho neplatnosť, ak je neplatný hlavný zabezpečovaný záväzok. Zabezpečovaný záväzok v prípade vrátenia poskytnutej istiny vo výške 61.500,- eur totiž naďalej existuje a trvá. V prípade neplatnosti úverovej zmluvy by sa zmenila iba jeho právna povaha, teda namiesto záväzku zo zmluvy by išlo o záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý je v zmysle záložnej zmluvy takisto zabezpečený záložným právom. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukazovala žalovaná, a to rozhodnutie 4Obo/102/99. Toto rozhodnutie je opakovanie citované v rôznych odborných publikáciách a správnosť tohto názoru vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 464/2011 a rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky 29Cdo 2606/2000 alebo Rc 15/2001 - rozhodnutie uverejnené V sbírke soudných rozhodnutí a stanovisek. 18. Pokiaľ ide o poukaz súdu prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21Cdo/1724/2003, 21Cdo/1387/2006 a 33Odo/330/2002 ide o poukaz nie priliehavý. Český Najvyšší súd v prejednávaných prípadoch vôbec neriešil identickú skutkovú situáciu, naopak súd prvej inštancie úplne odignoroval poukaz žalovaného na rozhodnutia uvedené vyššie. Následne žalovaná citovala z rozhodnutia Krajského súdu Košice 3Cob 223/2010, z ktorého vyplýva, že samotné zabezpečenie pohľadávky nezaniklo, pretože pohľadávka nebola uspokojená. Treba poznamenať, že aj prípadná pohľadávka z bezdôvodného obohatenia vznikne z odstúpenia od úverovej zmluvy a vždy ide o tú istú pohľadávku, len z iného právneho dôvodu a nie je potrebné zvláštne dojednanie. Obdobne poukázala žalovaná aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu 4Obo/102/99, z ktorého okrem iného vyplýva aj to, že zabezpečená je len tá pohľadávka, v prospech, ktorej bolo záložné právo zriadené, teda tá, ktorá je uvedená v zmluve o zriadení záložného práva. Z uzavretej záložnej zmluvy bod I. ods. 5 písm. d) jasne vyplýva, že zabezpečenou pohľadávkou je aj pohľadávka z bezdôvodného obohatenia v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu (zmluvy o úvere). Medzi stranami nie je sporné, že žalobkyňa obdržala od žalovanej sumu 61.500,- eur a k úhrade tejto sumy z jej strany nedošlo ani len čiastočne. Zabezpečená pohľadávka (minimálne v rozsahu 61.500,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia) naďalej existuje a je platne zabezpečená záložným právom. Následne sa žalovaná zaoberala článkom 2 ods. 2 a 3 CSP a otázkou právnej istoty s tým, že súd prvej inštancie k právnej argumentácii žalovaného sa nijako nevyjadril. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nemožno zistiť prečo považoval argumentáciu žalovanej o tom, že záložné právo zabezpečuje minimálne pohľadávku 61.500,- eur s poukazom na bod I. ods. 5 písm. d) zmluvy o úvere za nesprávnu. Teda súd prvej inštancie neposkytol žalovanej odpoveď a právne zdôvodnenie k zásadnej právnej otázke pre toto súdne konanie. Žalovaná tak pre neexistujúcu argumentáciu súdu k tejto ťažiskovej téme nemá možnosť v rámci podaného odvolania uviesť čokoľvek k právnemu názoru súdu prvej inštancie k tejto zásadnej právnej otázke, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné. Preto navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 19. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Mala za to, že rozsudok je zákonný a správny. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalobkyne dostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Zároveň rozhodnutie vychádza z aktuálnej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít. Zmluva o úvere je neplatná, a to z dôvodu, že žalovaná nie je oprávnená na poskytovanie úverov spotrebiteľom a zmluva má byť posudzovaná v zmysle Zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie,
a preto ani zmluva o zriadení záložného práva ako zabezpečovací prostriedok nemôže spĺňať definíciu platného právneho úkonu. Preto navrhla odvolanie žalovaného zamietnuť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 20. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej žalovaná zaslala repliku. Konštatovala, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla iba všeobecné zhrnutie a jej vyjadrenie k meritu odvolania obsiahnuté v štyroch vetách kde naďalej trvá na tom, že uzavretá úverová zmluva je neplatná, a preto je neplatná aj uzavretá zmluva o záložnom práve. K podstate odvolania, ktoré je najmä v tom, že v zmysle uzavretej záložnej zmluvy článok I. bod 5 písm. d) zabezpečenou pohľadávkou sa na účely tejto zmluvy považujú aj peňažné pohľadávky vrátane príslušenstva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vznikajú, respektíve vznikli záložnému veriteľovi v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol sa žalobkyňa nijako nevyjadrila. Žalovaná preto v celom rozsahu naďalej trvá na podanom odvolaní ako aj na tom, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nakoľko aj keby zmluva o úvere bola neplatná tak v zmysle záložnej zmluvy záložné právo zabezpečuje aj nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom medzi stranami sporu ani nie je sporné, že žalobkyni žalovaná poskytla 61.500,- eur a žalobkyňa uvedenú sumu žalovanej ani len čiastočne neuhradila. Preto znova žalovaná navrhla zmeniť rozsudok, žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 21. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli. 22. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v spojení s opravným uznesením č.k. 20C/49/2022 -141 zo dňa 12.08.2024 v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 05.08.2025 a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 23. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, porušením práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, teda to. či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05). 25. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. t. j. že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil odvolateľovi uskutočnenie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý proces, odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu. právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu. avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu. znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci. pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 9Cdo/23/2021 z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR. sp. zn. 7Cdo/7/2010). 27. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná ako veriteľ uzatvorila dňa XX.XX.XXXX so žalobkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 61.500,- eur a žalobkyňa sa úver zaviazala vrátiť do 31.12.2019. Zmluvne strany sa dohodli, že úver sa poskytuje za úrok 5,5% ročne. Strany sporu dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dodatok č. 1 k zmluve o úvere so zabezpečením, v ktorom bola dohodnutá zmena lehoty splatnosti úveru do 30.11.2019. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili dohodu o zmene zmluvy o úvere so zabezpečením zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým došlo k predĺženiu lehoty splatnosti úveru do 30.06.2020 s tým, že úver sa poskytuje za úrok, ktorý je dohodnutý vo výške 5,5 %-ta ročne a to za dobu od poskytnutia úveru až do jeho úplného splatenia. 28. Za účelom zabezpečenia pohľadávky uzatvorili strany zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území: E., obec: D., K.: D. a ktoré sú zapísané K. L. C. D., katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXX takto: Byt č. XX na X. p. a vo vchode XX v Bytovom dome, N. C. XX,XX E. E. I. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „O." s parcelným číslom XXXX/XX, popis stavby bytový dom, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu prislúchajúci k Bytu o veľkosti 78/3480 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v katastrálnom území: E., obec: D., K.: D. a ktoré sú zapísané K. L. C. D., katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 78/3480 na pozemku parcely registra „O." s parcelným číslom XXXX/ XX o výmere 569 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. 29. V čl. V zmluvy je zmluvné dojednanie o spôsobe poskytnutia úveru s tým, že predmetný úver mal byť poskytnutý na úhradu záväzkov žalobkyne voči spoločnosti A. zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 5.200,- eur; ďalej na úhradu záväzkov žalobkyne voči spoločnosti veľkým M., E. vo výške 6.500,- eur; na úhradu pohľadávky vymáhanú v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Svätoslavom Mruškovičom pod spisovou značkou EX 874/2009 vo výške 14.514,21 eura; na úhradu pohľadávky v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Radovanom Ferencom Ex 8/2002 vo výške 21.198,21 eura; na úhradu pohľadávok vymáhaných v exekučnom konaní súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod spisovou značkou Ex 60/2014 vo výške 1.250,40 eura, vo veci Ex 4090/2012 vo výške 3.680,01 eura a Ex 3846/2011 vo výške 1.051,62 eura; a na úhradu pohľadávky v exekučnom konaní 419 Ex 77/19 vo výške 761,56 eura. Zostávajúcu sumu 7.343,99 eura mal žalovaný vyplatiť podľa pokynu dlžníka na účet označený v bode 5.1.9 zmluvy. Podľa bodu 8.5 zmluvy vo veciach neupravených touto zmluvou sa zmluvný vzťah spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. 30. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je žalobkyňa vlastníčkou bytu č. XX na X. p. a vo vchode XX v Bytovom dome, N. C. XX,XX E. E. I. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „O." s parcelným číslom XXXX/XX, popis stavby bytový dom a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve domu prislúchajúci k bytu o veľkosti 75/3480. 31. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je žalobkyňa vlastníčkou spoluvlastníckeho podiel o veľkosti 78/3480 na pozemku parcely registra „O." s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 569 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.
32. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) ZoÚB, úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej len „nehnuteľnosť“), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej nehnuteľnosti. 33. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoÚB, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky,9) ktorá má povolenie Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu10) a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje alebo sľubuje poskytnúť úver na bývanie, fyzická osoba, ktorá hodnoverne preukáže vlastné peňažné prostriedky na poskytovanie úverov na bývanie vo výške najmenej 16 600 000 eur a ďalšie peňažné prostriedky určené na poskytovanie úverov na bývanie, a právnická osoba, ktorá má splatené peňažné prostriedky základného imania vo výške najmenej 16 600 000 eur, a majú povolenie Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu11) a ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytujú alebo sľubujú poskytnúť úver na bývanie; za hodnoverné preukázanie sa považuje predloženie dokladu o pôvode vlastných peňažných prostriedkov vo výške najmenej 16 600 000 eur vrátane dokladu o pôvode ďalších peňažných prostriedkov určených na poskytovanie úverov na bývanie. 34. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) ZoÚB, zmluvou o úvere na bývanie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver na bývanie a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. 35. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie tak ako to uviedol v bode 26 svojho odôvodnenia, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať Zákon č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle vyššie uvedených ustanovení Zákona o úveroch na bývanie zmluva spĺňa definíciu úveru na bývanie uvedenú v § 1 ods. 2 Zákona úveroch na bývanie, podľa ktorého úverom na bývanie na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci, ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu. I odvolací súd má za to, že je nepochybné, že žalobkyňa (v bode 26 odôvodnenia nesprávne uvedené žalovaná - poznámka odvolacieho súdu) je spotrebiteľom, keďže nekonala v predmete svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom úver bol zabezpečený záložným právom k bytu. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie jasne k obrane žalovanej, ktorá sa bránila, že nie je veriteľom, keďže nespĺňa definíciu veriteľa podľa § 2 ods. 1 Zákona o úveroch na bývanie vysvetlil tiež v bode 26 odôvodnenia, že ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o úveroch na bývanie upravuje iba označenie tých veriteľov, ktorí majú oprávnenie poskytovať úvery na bývanie v zmysle Zákona č. 90/2016 Z.z.. Pokiaľ takéto úvery sú poskytované aj inými subjektami, ktorí nespĺňajú podmienky ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona potom sú tieto úvery postihnuté neplatnosťou v súlade s ustanovením § 15 ods. 3 Zákona o úveroch na bývanie. Podľa názoru odvolacieho súdu toto jednoznačne vyplýva zo znenia ustanovenia § 15 ods. 3 Zákona o úveroch na bývanie môže byť ako veriteľ označená aj taká osoba, ktorá neoprávnene poskytne úver na bývanie bez povolenia podľa osobitných predpisov tak ako to bolo v danom prípade, pričom otázka, že žalovaná nemala povolenie na poskytovanie úverov na bývanie nebola v konaní sporná. Preto i podľa názoru odvolacieho súdu uzatvorená zmluva o úvere na bývanie je neplatná. K otázke poskytovania finančných prostriedkov na zabezpečenie bývania aj inými subjektami odvolací súd uvádza, že je dôležité aká zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi zmluvy a o akú zmluvu sa podľa obsahu jedná, tak možno každú zmluvu posudzovať iba individuálne. V danom prípade podľa obsahu tak ako to uviedol súd prvej inštancie a odvolací súd zdieľa názor, že sa jedná o zmluvu o úvere na bývanie. Odvolací súd teda opakovane uvádza, že súhlasí s názorom súdu prvej inštancie tak ako ho uviedol v bode 26 odôvodnenia, že žalovaná nemá udelené povolenie Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu na poskytovanie úverov, preto je zmluva o úvere so zabezpečením neplatná podľa § 15 ods. 3 Zákona o úveroch na bývanie. 36. V náväznosti na prejudiciálny záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 28.05.2025 sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v bode 27 odôvodnenia, že nakoľko zmluva o úvere je neplatná, neplatná je aj záložná zmluva, ktorá zabezpečovala záväzok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na body 27 až 31 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a k uvedenému ešte uvádza, že vzájomná závislosť posudzovania
obidvoch zmlúv je v spotrebiteľských právnych vzťahoch založená ustanovením § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv a zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami. Uvedenou úpravou tak zákonodarca nepreferuje hlavné alebo vedľajšie spotrebiteľské zmluvy, ale právne účinky zániku spotrebiteľských zmlúv spája s každou jednou spotrebiteľskou zmluvou rovnocenne, a to s účinkami pre všetky ostatné spotrebiteľské zmluvy. Možno oprávnene usudzovať, že zákonodarca sprísnený koncept vzájomnej závislosti spotrebiteľských zmlúv pri abstrahovaní od štatútu hlavného záväzku zložil z dôvodu efektívneho presadzovania ochrany práv spotrebiteľa, ktorý je v aplikačnej praxi permanentne vystavený početným záväzkom, ktoré sú v rôznych životných situáciách doslova vnucované, a to neraz aj za cenu porušenia zákazu viazania poskytovania produktov a služieb alebo porušovania zákazu používania nekalých obchodných praktík (viac Občiansky zákonník I., 2. Vydání, 2019, s. 542 - 548: M. Budjač). Vzhľadom na absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy od počiatku nemožno hovoriť o vzniku tejto zmluvy a keďže zmluvu o záložnom práve je nutné považovať za vzájomne závislú spotrebiteľskú zmluvu uzavretú pri tom istom rokovaní nemožno za vyššie opísaných okolností v prípade dovodiť ani platný vznik označenej záložnej zmluvy. 37. Zo Zákona o poskytovaní úverov na bývanie č. 90/2016 jednoznačne vyplýva, že uvedené zmluvy majú spotrebiteľský charakter. Nespotrebiteľský charakter uvedenej zmluvy sa žalovanej v priebehu konania podľa názoru odvolacieho súdu nepodarilo preukázať, pričom nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s ustanovením § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. K tomu odvolací súd dopĺňa, že pre správny záver v otázke povahy úverového vzťahu je vždy potrebné vychádzať z tzv. skutočného účelu zmluvy, ktorým nie je, respektíve nemusí byť účel formálne v zmluve deklarovaný. 38. Odvolací súd nerozporuje tvrdenie žalovanej, že v danom prípade pokiaľ poskytla žalobkyni 61.500,eur a žalobkyňa túto sumu nevrátila, jedná sa o bezdôvodné obohatenie. Žalovanej nič nebránilo ani nebráni podať vo vzťahu k tejto sume žalobu na ich vrátenie voči žalobkyni. Zároveň má odvolací súd za to, že je nepoužiteľná ani judikatúra, na ktorú poukazovala žalovaná z dôvodu, že pokiaľ základná zmluva je zmluvou o úvere na bývanie jedná sa o spotrebiteľský úver na bývanie, kde je potrebné použiť ustanovenia spotrebiteľského práva tak ako to uviedol odvolací súd vyššie. Odvolacie námietky žalovanej považoval odvolací súd za nedôvodné. 39. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v súvislosti s výrokom o nároku na náhradu trov konania, preto aj v tejto časti bol rozsudok potvrdený. 40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). 41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).