Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Prešov 18CoCsp/8/2024 8622201052 27. 06. 2024 JUDr. Daniela Babinová ECLI:SK:KSPO:2024:8622201052.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa, v spore žalobkyne A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. SK – 4Csp/64/2022 – 93 zo dňa 14.06.2023, takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., IV., V. a VI.. II. Žalobkyňa
má
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Súd u r č u j e , že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2011 j e bezúročný a bez poplatkov. II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2011 uvedená v čl. 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/ revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 86,39 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 44,88 EUR v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.“, j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou. III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2011 uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu
dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 žiadosti/zmluvy.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Číslo zmluvy ( VS): XXXXXXXXXX k zmluve o revolvingovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2011 uvedená v článku 16 Súhlas so spracovaním osobných údajov, bod 16.6. v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 dávajú Veriteľovi súhlas podľa ods.16.1., 16.2., 16.3., 16.4. a 16.5 na dobu od podpísania tejto Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, počas platnosti tejto zmluvy o RÚ ako aj na dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu podľa tejto Zmluvy o RÚ. V rovnakom rozsahu udeľujú súhlas aj v prípade zamietnutia Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, a to na dobu 10 rokov odo dňa jej podpísania Dlžníkom, Spoludlžníkom 1, Spoludlžníkom 2. Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 môžu udelený súhlas písomne odvolať v prípade, že Veriteľ spracováva ich osobné údaje v rozpore a nad rámec nimi udeleného súhlasu alebo v rozpore s ustanoveniami zákona č.428/2002 Z..z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Odvolanie súhlasu nadobudne účinnosť okamihom úplného vyrovnania všetkých záväzkov Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 tejto Zmluvy o RÚ.“ j e neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. V časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. VI. V časti o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.“ 2. Proti výrokom I., IV., V. a IV. rozsudku podal odvolanie žalovaný, uvádzajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b, f, h) Civilného sporového poriadku. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu navrhol zmeniť a žalobu zamietnuť. 3. Žalobkyňa sa s odvolaním žalovaného nestotožnila, napadnutý rozsudok navrhla potvrdiť, zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. 4. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súd viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. 6. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II. ÚS/78/2005). 7. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalovaný svoju vecnú argumentáciu odvolania voči výroku I. napadnutého rozsudku ťažiskovo upriamil na procesnú neprípustnosť podanej žaloby. Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že zmluvný vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere bol ukončený v roku 2014, pritom určovacou žalobou sa nemožno domáhať spätného určenia minulých skutočností a stavov. Procesnou obranou žalovaného sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal a určovací výrok o bezúročnosti úveru odôvodnil ustanovením § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré nadobudlo
účinnosť dňa 01.01.2018. Predmetné ustanovenie však nezavádza určovanie minulých či zaniknutých vzťahov, pre taký postup by právna norma musela výslovne pripustiť takú možnosť. Súd prvej inštancie teda nielen rozhodoval o neexitujúcom stave, ale dopustil sa aj retroaktívnej aplikácie zákona. 8. K otázke procesnej prípustnosti podanej žaloby upriamuje odvolací súd pozornosť osobitne na body 71 až 77 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V zmysle ich znenia súd prvej inštancie vyvodzoval prípustnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP z osobitného predpisu, a to konkrétne z ustanovenia § 3 ods. 3, 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“). V kontexte podaného odvolania sa javí, že žalovaný v rámci svojej argumentácie opomenul relevantný zákonný fundament, na ktorý súd prvej inštancie poukázal. Odvolací súd pritom v tejto súvislosti uvádza, že ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je osobitným právnym predpisom, ktorý pripúšťa podanie žaloby v preskúmavanej veci. Uvedený právny záver považuje súčasne odvolací súd za podporený aj ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. 9. Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je vyjadrená predovšetkým publikáciou rozhodnutí v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017). 10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 223/2020 zo dňa 26.01.2022 podanie žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru už v režime zákona č. 258/2001 Z z. umožňoval zákon o ochrane spotrebiteľa, konkrétne § 3 ods. 5 veta prvá zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 11. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie venoval dostatočnú pozornosť procesnej obrane žalovaného, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetná žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je procesné prípustná v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, pričom osobitným predpisom, z ktorého vyplýva práva žalobkyne ako spotrebiteľky domáhať sa určenie právnej skutočnosti, je ust. § 3 ods. 5 veta prvá zákona o ochrane spotrebiteľa. 12. Nad rámec ustanovenia § 3 ods. 5 veta prvá zákona o ochrane spotrebiteľa aplikoval súd prvej inštancie ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., pritom poukázal aj na obdobnú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov Slovenskej republiky. Žalovaný predmetnú aplikáciu práva namieta, označujúc ju za neprípustnú retroaktivitu, keďže dané ustanovenie zákona nadobudlo účinnosť až v roku 2018. Odvolací súd sa však s odvolaním žalovaného nestotožnil, pritom argumentuje svoj právny záver nasledovne. 13. Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom od 01.01.2018, je normou procesného charakteru, ktorá expressis verbis zakotvuje do právneho poriadku oprávnenie spotrebiteľa na podanie žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, a tak precizuje už aplikované ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. V čase podania žaloby, t. j. procesného úkonu voči súdu, bolo ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. platné a účinné, preto sa súd prvej inštancie nedopustil neprípustnej retroaktivity, ako to namietal žalovaný. Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. zároveň svojimi účinkami nemá vplyv na hmotnoprávny vzťah sporových strán, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Obsahové náležitosti predmetnej spotrebiteľskej zmluvy boli posudzované podľa predpisov platných a účinných v čase jej uzavretia, žiadnym spôsobom preto nedošlo k pozmeneniu účinkov skôr vykonaných úkonov. 14. V stave procesne prípustnej žaloby podľa § 137 písm. d) CSP súd prvej inštancie neskúmal naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keďže relevantná procesná norma tento predpoklad úspechu žalobcu v spore nepredvída. Splnenie dlhu
v roku 2014 preto nebránilo vecnému prejednaniu ani vyhoveniu žaloby, čo vyvracia opodstatnenosť odvolacej argumentácie žalovaného. 15. Vo vzťahu k výroku IV. napadnutého rozsudku žalovaný namietal, že skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie boli dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky, z bodu 16.6 obchodných podmienok nevyplývajú. Predmetné ustanovenie neupravuje žiaden rozsah subjektov ani poskytovanie údajov. Tvrdenie súdu o neprimerane dlhej dobe 10 rokov spracúvania osobných údajov je nedôvodné, skutkovo a právne neopodstatnené. Súd sa vôbec ani nezaoberal či právny poriadok nevyžaduje od veriteľa archivovať dokumenty obsahujúce osobné údaje po dobu 10 rokov. Také povinnosti pritom plynú napríklad zo zákona o účtovníctve. Nehovoriac o tom, že súd absolútne prehliadol, že ukončenie spracúvania osobných údajov je možné dosiahnuť jednoduchým odvolaním súhlasu. 16. Súd prvej inštancie v súvislosti s bodom 16.6 zmluvných dojednaní uviedol, že zmluvná podmienka nebola individuálne dohodnutá a súčasne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nielen súdy, ale aj Slovenská obchodná inšpekcia či Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pri Ministerstve spravodlivosti SR už konštatovali, že spracovanie osobných údajov klienta až po dobu 10 rokov od uzavretia zmluvy bez ohľadu na dobu trvania účelu spracovania je zjavne neodôvodnené, umožňujúc spracovať osobné údaje v rozpore so skutočnosťou vyplývajúcou zo zákona o ochrane osobných údajov. Podľa názoru súdu prvej inštancie aj rozsah subjektov, ktorým sa takéto oprávnenie poskytuje, je neúčelný a nedôvodný. Veriteľovi také dojednanie dáva oprávnenie poskytnúť osobné údaje tretím stranám na účely ich vlastnej obchodnej aktivity či ponuky služieb. Súhlas v zmysle bodu 16.6 Zmluvných dojednaní má navyše platiť 10 rokov aj v prípade, že dôjde k zamietnutiu žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. V súvislosti s posudzovaním obdobnej neprijateľnej podmienky poukázal súd prvej inštancie napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 11Co/33/2017 - 216 zo dňa 12.09.2017. 17. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj s dôvodmi jeho vydania stotožnil. Obchodné podmienky koncipoval žalovaný, pritom spotrebiteľ nemal možnosť do ich obsahu relevantne zasiahnuť. Za týchto okolnosti možno len sťažka uvažovať o individuálne dohodnutej podmienke, preto sa javilo nevyhnutým preskúmať, či bod 16.6 zmluvných dojednaní nezakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd prvej inštancie tak učinil a dospel podľa názoru odvolacieho súdu k priliehavému právnemu záveru. 18. Súd prvej inštancie relevantne poukázal na formulárovú podobu hustým textom písaných, voľným okom ťažko čitateľných zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Odvolací súd uvádza, že tento formulárový prístup veriteľa pri získavaní súhlasu spotrebiteľa so spracúvaním jeho osobných údajov naráža na ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej aj ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktoré vyžaduje, aby súhlas dotknutej osoby bol hodnoverne preukázaný, identifikoval dotknutú osobu a bol ňou vlastnoručne podpísaný, inak je neplatný. Bod 16.6 zmluvných dojednaní v predloženej podobe stiera význam súhlasu dotknutej osoby a natíska sa otázka, do akej miery vôbec možno uvažovať, že spotrebiteľ si bol vedomý udelenia súhlasu so spracovaním osobných údajov. Už táto samotná okolnosť preto podľa názoru odvolacieho súdu zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže veriteľ z bodu 16.6. zmluvných dojednaní odvodzuje svoje právo na spracúvanie osobných údajov, avšak bez toho, aby spotrebiteľ mal právo rozhodnúť sa vôbec o udelení súhlasu pri znalosti veci. 19. V súlade s rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov SR súd prvej inštancie považoval dobu spracúvania osobných údajov za neprimerane dlhú, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že táto doba spracúvania osobných údajov sa uplatní aj v prípade, že žiadosť spotrebiteľa o poskytnutie úveru bola zamietnutá. Žalovaný súdu prvej inštancie oponuje a dobu 10 rokov odôvodňuje poukazujem na osobitné právne predpisy, najmä zákon o účtovníctve, ktorý by mal vyžadovať od veriteľa archivovať dokumenty obsahujúce osobné údaje po dobu 10 rokov. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné vytknúť odvolaniu žalovaného jeho vágnosť, keďže žiadnym spôsobom nekonkretizuje zákonné ustanovenie, ktorým opodstatňuje predmetné zmluvné dojednanie. Len všeobecný poukaz na právny poriadok, s príkladným uvedením zákona o účtovníctve nie je dostatočný. Bez ohľadu na to odvolací súd posúdil odvolaciu argumentáciu žalovaného ako neopodstatnenú.
20. Veriteľ pri plnení zmluvy o revolvingovom úvere spracúva osobné údaje spotrebiteľa podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov. Ide o samostatný právny základ spracúvania osobných údajov, pri ktorom by mohol byť argument žalovaného s odkazom na zákon o účtovníctve spôsobilý posúdiť dobu spracúvania osobných údajov odlišne. Každopádne, v tomto prípade dobu uchovávania účtovných dokladov reguluje zákon, nie zmluvné dojednanie strán. Spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu dotknutej osoby zrejme prekračuje účel zmluvného plnenia, preto bolo v dispozícii spotrebiteľa slobodne sa rozhodnúť o udelení súhlasu. Z okolností preskúmavanej veci je zrejmé, že súhlas bol udelený formulárovo, v spleti malých písmen a množstva iných zmluvných dojednaní, preto odvolací súd dospel k záveru, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa vopred pripraveným podmienkam žalovaného, ak chcel úver získať. Žiadnym spôsobom nebola odôvodnená doba spracúvania osobných údajov v trvaní 10 rokov. Žalovaný pritom v rámci ustanovení o spracúvaní osobných údajov ani účel archivácie účtovných dokladov podľa zákona o účtovníctve nespomína, čo súd prvej inštancie správne vytkol. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky len podčiarkuje skutočnosť, že súhlas dotknutej osoby sa uplatní rovnako aj v prípade, keď spotrebiteľ vôbec do zmluvného vzťahu so žalovaným nevstúpi z dôvodu neschválenia jeho žiadosti o úver. 21. Žalovaný sa bráni, že súd prvej inštancie vyvodil neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj s poukazom na rozsah subjektov, ktorý môžu byť osobné údaje sprístupnené, pritom bod 16.6 zmluvných dojednaní neupravuje tieto skutočnosti. Napriek týmto výhradám žalovaného, ktoré majú svoje opodstatnenie v dikcii predmetného ustanovenia zmluvy, odvolací súd považuje úvahy súdu prvej inštancie za správne. Ustanovenie bod 16.6 zmluvných dojednaní nie je izolované, ale vecne prepojené s ostatnými zmluvnými dojednaniami. Neprijateľnosť bodu 16.6 nespočíva v rozsahu subjektov, ktorým môže veriteľ (žalovaný) poskytnúť osobné údaje, ale v kontexte tohto rozsahu subjektov bola posudzovaná doba spracúvania, so záverom o neprimeranosti jej dĺžky. Žalovaný súčasne ani v rámci odvolacej argumentácii racionálne nevysvetlil, prečo by doba 10 rokov mala zodpovedať § 10 zákona o ochrane osobných údajov o dobe spracúvania po nevyhnutný účel. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, poukaz na zákon o účtovníctva nie je v prípade udeleného súhlasu opodstatnený. 22. Žalovaný napokon namietal, že spotrebiteľ mal možnosť odvolať udelený súhlas so spracovaním osobných údajov, čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. Podľa názoru odvolacieho súd však súd prvej inštancie nepochybil, pretože už okolnosti udelenia súhlasu sú neprijateľné, a preto neplatné. Odvolanie neplatne udeleného súhlasu preto stráca svoje opodstatnenie a je bez vplyvu na posúdenie neprijateľnosti zmluvného dojednania. Len na margo však odvolací súd uvádza výhrady voči dikcii zmluvného dojednania, ktoré neumožňuje spotrebiteľovi odvolať súhlas kedykoľvek, ale len v prípade, že veriteľ spracúva osobné údaje v rozpore a nad rámec udeleného súhlasu alebo v rozpore so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Sloboda spotrebiteľa odvolať súhlas, resp. podmienky odvolania súhlasu sú preto výrazne oklieštené, zvýrazňujúc pritom, že účinnosť odvolania súhlasu bola podmienená až okamihom úplného yvrovnania všetkých záväzkov dlžníka a spoludlžníkov. 23. Za daného stavu preto odvolací nepovažoval uplatnené odvolacie dôvody v celosti za opodstatnené. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Nie je pritom porušením práva na spravodlivý súdny proces, ak súd neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany. Napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a IV. odvolací súd potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom týmto výrokom plne korešpondujú aj výroky V. a VI. O náhrade trov konania, ktoré sú odzrkadlením úspechu žalobcu v spore. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu trov odvolacieho konania patrí žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).