Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/43/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512201951 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8512201951.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu: WYROBY HUTNICZE ART- STAL spółka z ograniczoną odpowiedzialnością so sídlom Sidorska 82, 21-500 Biała Podlaska, Poľská republika, právne zast. JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, AK so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41146743, proti žalovanému: MAGURA, s.r.o. Vyšné Ružbachy so sídlom Vyšné Ružbachy 307, 065 02 Vyšné Ružbachy, IČO: 36 445 037, právne zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, AK so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42027942, v konaní o zaplatenie 35.597,30 PLN s príslušenstvom,o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 21.6.2019, č.k. 5Cb/26/2012-1155, zhodou hlasov členov senátu, takto r o z h o d o l : I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v tej časti výroku I., ktorou bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sumu 35.597,30 PLN (zlotých) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj výrok pod bodom III. o náhrade trov konania. II. V zostávajúcej časti I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušuje. III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 35.597,30 PLN z faktúry č. 48/2010 sume 21,80 PLN, z faktúry č. 868/2010 v sume 20,- PLN, z faktúry č. 1031/2010 v sume 1.000,- PLN, z faktúry č. 1096/2010 v sume 1.052,- PLN, z faktúry č. 1111/2010 v sume 2.331,- PLN, z faktúry č. 1121/2010 v sume 378,- PLN, z faktúry č. 1131/2010 v sume 4.221,-PLN, z faktúry č. 1144/2010 v sume 2.110,50 PLN, z faktúry č. 1152/2010 v sume 504,- PLN, z faktúry č. 1157/2010 v sume 4.221,- PLN, z faktúry č. 1164/2010 v sume 196,- PLN, z faktúry č. 1186/2010 v sume 2.646,- PLN, z faktúry č. 1190/2010 v sume 3.685,50 PLN, z faktúry č. 1203/2010 v sume 2.331,- PLN, z faktúry č. 1215/2010 v sume 1.921,50 PLN, z faktúry č. 1220/2010 v sume 630,- PLN, z faktúry č. 1229/2010 v sume 3.717,- PLN, z faktúry č. 1235/2010 v sume 2.394,- PLN, z faktúry č.1241/2010 v sume 1.512,- PLN, z faktúry č. 1247/2010 v sume 1.732,50 PLN, z faktúry č. 1258/2010 v sume 1.512,- PLN, z faktúry č. 1271/2010 v sume 1.417,50 PLN, z faktúry č. 1281/2010 v sume 504,- PLN, z faktúry č. 1286/2010 v sume 157,50 PLN, z faktúry č. 1301/2010 v sume 422,50 PLN, z faktúry č. 1318/2010 v sume 3.932,50 PLN, z faktúry č. 1322/2010 v sume 1.267,50 PLN, z faktúry č. 1333/2010 v sume 1.462,50 PLN, z faktúry č. 1343/2010 v sume 1.625,- PLN, z faktúry č. 1349/2010 v sume 2.600,- PLN, z faktúry č. 1355/2010 v sume 1.462,50 PLN, z faktúry č. 1370/2010 v sume 877,50 PLN, z faktúry č. 1374/2010 v sume 4.127,50 PLN, z faktúry č. 1380/2010 v sume 2.242,50 PLN, z faktúry č. 1408/2010 v sume 1.267,50 PLN, z faktúry č. 1411/2010 v sume 1.690,- PLN, pri započítaní preplatku z preddavku z faktúry č. 491/2010 v sume 654,- PLN, z faktúry č. 1105/2010 v sume 2.542,- PLN, z faktúry č. 1139/2010 v sume 1.477,50 PLN, z faktúry č. 1172/2010 v sume 2.513,- PLN, z faktúry č. 1179/2010 v sume 1.666,- PLN, z faktúry č. 1210/2010 v sume 315,- PLN, z faktúry č. 1223/2010 v sume 2.205,- PLN, z faktúry č. 1253/2010 v sume 976,50 PLN, z faktúry č. 1266/2010 v sume 1.165,50 PLN, z faktúry č. 1278/2010 v sume 378,- PLN, z faktúry č. 1311/2010 v sume 1.690,- PLN, z faktúry č. 1327/2010 v sume 260,- PLN, z faktúry č. 1339/2010 v sume 2.925,- PLN, z faktúry č. 1360/2010 v sume 1.462,50 PLN, z faktúry č. 1386/2010 v sume 292,50 PLN, z faktúry č. 1392/2010 v sume 585,- PLN, z faktúry č. 1396/2010 v sume 4.940,- PLN, z faktúry č. 1403/2010 v sume 2.112,50 PLN, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. II. Súd z a m i e t a návrh v časti úroku z omeškania 9 % ročne. III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.“ 2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav prejednávanej veci tak, že strany sporu medzi sebou uzavreli ústnu kúpnu zmluvu. Ich obchodný vzťah spočíval v tom, že žalovaný si vopred objednal určité množstvo tovaru (hutný materiál), zaplatil žalobcovi vopred sumu (zálohu), ktorá mala približne zodpovedať kúpnej cene (samotná fakturovaná cena sa líšila s ohľadom na skutočne dodané množstvo hutného materiálu) a žalobca na základe tejto objednávky pripravil žalovanému tovar na odber. Žalovaný následne zabezpečil jeho odvoz a prepravu z výroby, teda z hutného skladu, resp. od výrobcu ku konečnému kupujúcemu. Za takto dodaný tovar žalobca vystavoval žalovanému faktúry o dodávkach tovaru, pričom vzhľadom na vyššie uvedené rozdiely medzi vopred uhradenými sumami (zálohami) a samotnou kúpnou cenou, fakturovanou v konečnej faktúre, vznikol rozdiel medzi uvedenými sumami, ktorý predstavuje žalobcom žalovanú sumu. Žalovaný namietal, že tovar fakturovaný faktúrou č. SPR-682200-2-01240 na sumu 38.912,- PLN neprevzal z dôvodu chýbajúceho množstva, nekvalitnej betonárskej ocele, hrdzavého tovaru a chýbajúceho certifikáciu o pôvode a kvalite tovaru, pričom uvedená skutočnosť mala byť vyznačená na CMR doklade zo dňa 1.7.2010 a taktiež namietal aj žalobcom predložený tabuľkový prehľad s výpisom platieb, pretože z neho nie je zrejmé, čo je predmetom sporu a po sčítaní plusových a mínusových položiek z uvedeného prehľadu je rozdiel 390,70 PLN a nie žalovaná čiastka vo výške 35.988,- PLN. 3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia čl.1, 9, 11, 30 53, 78 zákona č. 160/1991 Zb. Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže bolo zistené, že žalobca dodával žalovanému od apríla 2010 do konca roka 2010 rôzne druhy tovaru a žalobca vystavoval žalovanému dodávkové faktúry. Postupne vznikali rozdiely medzi fakturovanou sumou a skutočne uhradenou sumou. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa v priebehu celého konania bránil iba voči nároku žalobcu vyplývajúceho z faktúry č. 682 na sumu 38.912,60 PLN, ale voči žiadnym iným preplatkom, resp. nedoplatkom nemal výhrady a tieto nerozporoval. Čo sa týka faktúry č. 682 súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný svoju výpoveď v priebehu konania menil, keď najskôr uviedol, že predmetná faktúra sa v jeho evidencii nenachádza a tovar mu nebol dodaný, následne uviedol, že túto faktúru žalobcovi v plnej miere uhradil, a to napriek tomu, že tovar, ktorý mu bol dodaný na základe tejto faktúry vrátil žalobcovi späť z dôvodu jeho nekvality, pričom nepreukázal žiaden dôkaz o vrátení tovaru žalobcovi. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dohovor presne špecifikuje akým spôsobom je nutné uplatniť prípadné vady tovaru a to zákonným spôsobom a v predpísaných lehotách, čo žalovaný v predmetnom konaní nepreukázal. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca dodal žalovanému tovar a žalovaný nezaplatil celú kúpnu cenu za jeho dodávku, preto povinnosťou žalovaného bolo doplatiť rozdiel v kúpnej cene, ktorá predstavuje žalovanú sumu. Súd záverom uviedol, že neuveril tvrdeniu žalovaného, že tovar realizovaný jednou dodávkou bol nekvalitný a z toho dôvodu bol vrátený žalobcovi späť, pretože žiaden dôkaz žalovaný o tomto svojom tvrdení nepredložil. Čo sa týka úroku z omeškania vo výške 9 % ročne súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného nároku podľa čl. 78 zákona č. 160/1991 Zb. Dohovoru, preto ho súd zamietol. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 5. Voči výroku I a III. predmetného rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd na základe vykonaného dokazovania. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nevedel zadefinovať svoj nárok čo do dôvodov a výšky o čom svedčí aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešov sp.zn. 4Cob/51/2014 z 8.9.2015, pričom až po 6 rokoch, t.j. 4.1.2018 doplnil a spresnil žalobu s tabuľkovým prehľadom, žalobcom vystavených faktúr a žalovaným uhradených faktúr, ako aj spôsob akým boli úhrady žalovaného započítavané a na ktoré faktúry. Žalovaný uviedol, že až po tomto špecifikovaní sa mohol vyjadriť k samotnej žalobe, čo urobil vo vyjadrení dňa 20.4.2018, kde uviedol, že tovar, ktorý mal byť dodaný dňa 2.7.2010 faktúrou č. SPR-682200-2-01240 v sume 38.912 PLN nebol žalovaným prevzatý z dôvodu chýbajúceho množstva a nekvalitnej betonárskej ocele a chýbajúceho certifikátu o pôvode a kvalite tovaru. Uviedol, že táto skutočnosť bola vyznačená na CMR zo dňa 1.7.2010 a tento tovar bol vrátený do Poľska. Tvrdenie súdu, že zo strany žalovaného došlo k rozdielnemu spôsobu procesnej obrany považoval žalovaný za nesprávne, keďže až do 4.1.2018 nebolo žalovanému zrejmé, aký nárok si žalobca uplatňuje. Žalovaný taktiež poukázal na to, že samotný prehľad, ktorý žalobca predložil je chybný a nepresný, keďže rozdiel medzi plusovými a mínusovými položkami je 35.988 PLN v prospech žalovaného. Žalovaný taktiež uviedol, že vzhľadom na obchodnú prax medzi stranami sporu, žalovaný uhradil zálohu na kúpnu cenu, teda aj zálohu za tovar fakturovaný faktúrou č. 682 zo dňa 2.7.2010 a keďže dodávka tovaru bola žalobcovi vrátená a z jeho strany došlo k súhlasu s reklamáciou a dohode o odpočítaní sumy 38.912 PLN na ďalšie dodávky tovaru, žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. 6. Žalobca na výzvu súdu prvej inštancie k odvolaniu žalovaného nepodal vyjadrenie. 7. Odvolací súd vyzval dňa 5.2.2020 strany sporu, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k možnej aplikácií čl.3, 4 ods. 1 písm. a) nariadenia EP a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve (Rím I) a čl. 38 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 45 ods. 1 písm. a), čl. 46 ods. 2, 3, čl. 49 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru a k aplikácií ust. § 218 ods. 1, 2 a 3 CSP vo vzťahu k materiálnej vykonateľnosti rozsudku zahŕňajúceho vymedzenie práv a povinnosti, o ktorých sa rozhodlo, vrátane rozsahu a lehoty na plnenie, s nevyhnutnosťou jasnej, výstižnej a zrozumiteľnej formulácie výroku zodpovedajúceho legálnemu textu zaplatiť kúpnu cenu, keďže z pohľadu odvolacieho súdu táto časť napadnutého výroku I. v časti špecifikácie faktúr a započítaní preplatkov je z pohľadu náležitosti výroku nadbytočnou a nezodpovedajúcou označenému ustanoveniu CSP, v dôsledku čoho je odôvodnený postup odvolacieho súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, teda zrušenie tejto časti výroku I odvolaním napadnutého rozsudku. 8. Žalovaný vo vyjadrení k výzve súdu zo dňa 10.2.2020 uviedol, že čo sa týka aplikácie nariadenia Rím I, v zmysle čl. 4 ods. 1 písm. a) predmetného nariadenia sa zmluva spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu, preto sa zmluva spravuje právnym poriadkom Poľskej republiky, ktorá je taktiež signatárom Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, preto sa zmluvný vzťah medzi stranami sporu má riadiť predmetným Dohovorom. S poukazom na to, že žalovaný si tovar neprevzal, riadne ho reklamoval, čo vyplýva z príslušnej CMR a tento bol vrátený žalobcovi, mal žalovaný za to, že tovar bol riadne reklamovaný v zmysle čl. 39 ods. 1 Dohovoru. Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu odvolací súd v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.2.2020 uviedol, že čo sa týka aplikácie nariadenia Rím I. žalovaný v odvolaní nekonkretizoval žiadnym spôsobom ním uplatnený odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca sa stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovaný nepostupoval v súlade s čl. 38 Dohovoru a zároveň ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný ako kupujúci oznámil žalobcovi ako predávajúcemu vady v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo mohol zistiť, čo má v súlade s článkom 39 ods. 1 Dohovoru za následok zánik práva kupujúceho z vád tovaru. Čo sa týka vykonateľnosti výroku napadnutého rozhodnutia žalobca mal za to, že takéto rozhodnutie je materiálne vykonateľné a je v súlade s ustanovením § 218 ods. 1,2, a 3 CSP. Žalobca uviedol, že výrok rozhodnutia vychádza z úpravy žalobného návrhu, ktorým došlo ku špecifikácii žalobného návrhu a ku ktorému došlo z dôvodu záväzného právneho názoru vyjadreného v kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 8.9.2015, sp.zn. 4Cob/91/2014. Záverom uviedol, že ani uvedenie niektorých skutočností do výroku rozhodnutia naviac nemení nič na závere o jeho materiálnej vykonateľnosti a uvedená skutočnosť nemôže predstavovať vadu rozhodnutia, t.j. dôvod na zrušenie rozhodnutia postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP. 10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalovaným bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP. Nariadenie pojednávania si nevyžadovala potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania, ani nevyžadoval si takýto postup dôležitý verejný záujem. Odvolací súd pritom pri prejednaní podaného odvolania vychádzal zo zásad daných aplikáciou ust. § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP. Bol teda viazaný rozsahom podaného odvolania ako aj odvolacími dôvodmi, s výnimkou vád konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Vzhľadom na to, že žalovaný odvolaním napadol len výrok I. o uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 35.597,30 PLN a výrok III. o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd viazaný rozsahom odvolania, nepreskúmaval vecnú správnosť výroku II. o zamietnutí žaloby v časti 9% ročného úroku z omeškania. 11. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca sa žalobou zo dňa 13.4.2012 domáhal zaplatenie sumy 35.597,30 PLN titulom neuhradenia celkovej kúpnej ceny za dodaný tovar. Spolu so žalobou žalobca doručil aj vyčíslenie salda k 31.12.2010, ktoré bolo opatrené pečiatkou a podpisom žalovaného. Na čl. 56-66 spisového materiálu je zoznam obchodov medzi stranami sporu s uvedením dátumu obchodu, čísla účtového dokladu, čísla faktúry, sumy zaplatenej zálohy a ceny reálne dodaného tovaru, pričom z uvedeného dokumentu vyplýva, že od 27.4.2010 do 15.12.2010 žalobca dodal žalovanému tovar v hodnote 38.802.616,40 PLN, pričom žalovaný uhradil žalobcovi tovar v hodnote 38.767.019,10 PLN, teda rozdiel medzi zaplatenými kúpnymi cenami za tovar a reálne fakturovanými sumami bol vo výške 35 597,30 PLN. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.1.2014 súd prvej inštancie uložil žalovanému, aby v lehote 6 týždňov, resp. najneskôr do termínu pojednávania sa vyjadril k predloženému saldokontu tak, aby uviedol, ktoré z týchto faktúr boli žalovanému doručené, resp. ktoré boli ním uhradené a v akej výške, resp. v čom je rozdiel. Žalovaný v podaní zo dňa 11.3.2014 uviedol, že na základe pokynu súdu prekontroloval zápisy žalobcu na saldo konte a zistil, že tovar, ktorý bol fakturovaný dňa 2.7.2010 SPR-682 v sume 38 912,- PLN mu nebol dodaný a takúto faktúru vo svojej zostave nenachádza, preto v skutočnosti mu bol dodaný tovar v hodnote 38.763.704,40 PLN a nie v hodnote 38.802.616,40 PLN. Žalobca na pojednávaní dňa 11.3.2014 uviedol, že doklady týkajúce sa žalovaným spochybnenej faktúry sa nachádzajú na Poľskej polícií, teda žiadal o lehotu, aby ich mohol získať. Následne predložil súdu faktúru č.682/2010 z 2.7.2010, CMR doklad (čl. 88) k predmetnému obchodu a objednávku žalovaného. 12. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 5Cb/26/2012-101 zo dňa 15.5.2014 uznesením odvolacieho súdu č.k. 4Cob/91/2014-120 zo dňa 8.9.2015 a vrátení veci, bol súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu čo sa týka odstránenia vád žalobného návrhu a určenia rozhodného práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadil. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5Cb/26/2012-123 zo dňa 4.4.2015 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia svoj návrh na začatie konania zo dňa 13.4.2012 doplnil tak, aby spresnil žalobný návrh, resp. konkrétne špecifikoval záväzok účastníkov konania a z neho uplatnenú pohľadávku, t.j. z dodávky akého tovaru účtovaného konkrétnou faktúrou pohľadávka vznikla a v akej výške a zároveň, aby priložil listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Dňa 30.11.2015 žalobca doložil listinné dôkazy pozostávajúce zo 764 účtovných dokladov (č.l. 127-958), ktoré tvorili faktúry a potvrdenia banky žalobcu o prijatí platieb od žalovaného. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, že tieto doklady sa zhodujú so žalobcom doručeným zoznamom obchodných operácií, z ktorých malo vyplývať, že žalobca dodal žalovanému tovar v hodnote 38.802.616,40 PLN a žalovaný mu za tento tovar zaplatil iba sumu 38.767.019,10 PLN. Žalovaný sa k uvedeným dokladom nevyjadril. 13. Dňa 4.1.2018 žalobca doručil doplnenie a spresnenie žaloby vo forme tabuľkového prehľadu (čl.1048-1056) žalobcom vystavených faktúr, uhradených súm a uvedením spôsobu, akým boli tieto úhrady a na ktoré faktúry započítané. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.4.2018 na tabuľkový prehľad obchodnoprávnych vzťahov medzi stranami sporu uviedol, že tovar fakturovaný na základe faktúry č. SPR 680 200-2-01240 v sume 38.912 PLN žalovaným nebol prevzatý z dôvodu chýbajúceho množstva, nekvalitnej betonárskej ocele- hrdzavý tovar a chýbajúceho certifikátu o pôvode a kvalite tovaru, pričom uvedenú skutočnosť vyznačil na CMR zo dňa 1.7.2010, preto mal za to, že žalobcovi nič nedlží. Taktiež žalovaný v uvedenom podaní uviedol, že žalobca iba urobil tabuľkový prehľad faktúr predaného a zaplateného tovaru, avšak tento nepodložil žiadnymi faktúrami, výpisom platieb a podobne, teda žalovaný nevie skontrolovať pravdivosť údajov uvedených v tabuľke a zároveň žalovaný poukázal na nepresnosť tabuľkového prehľadu, keďže žalobca žaluje žalovaného na zaplatenie 35.597,70 Eur, pričom z tabuľky vyplýva suma 35.988 PLN. 14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.4.2018 uviedol, že čo sa týka tlačiva CMR, ktoré predložil žalovaný, toto sa netýka faktúry, ktorú popiera žalovaný ale patrí k faktúre č. 689, ktorá znie na „Pret žebrovany profil 10“ na 24.030 ton a v originály nie je na ňom vyznačené žiadne vrátenie tovaru, či iná poznámka a faktúry č. 682/2010 ako aj faktúra č.689/2010 sú podpísané žalovaným, čo znamená potvrdenie ich prevzatia žalovaným. Žalobca na pojednávaní dňa 14.5.2019 uviedol, že má za to, že poznámky o nekvalitnom tovare boli na CMR doklad dopísané až následne, keďže tento tovar bol určený z Poľska do Českej republiky čo bolo uvedené na tomto CMR doklade, za predpokladu, že by bol tovar vrátený z Českej republiky na územie Poľskej republiky bolo by nevyhnutné, aby bol vystavený nový CMR doklad, v ktorom by bolo uvedené ako dodávateľ spoločnosť MAGURA a ako odberateľ spoločnosť ART-STAL WYBORY HUTNICZE a v novom doklade CMR by bolo možné uviesť poznámku. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.5.2019 uviedol, že dostal potvrdenie o prevzatí tovaru na CMR, kde žiadna poznámka o vadách tovaru nie je, nikto mu nevolal a nereklamoval túto dodávku. Zároveň poznamenal, že ak by bol tovar vrátený, prečo žalovaný podpísal faktúru ako dôkaz, že tovar prevzal, resp. ak došlo zo strany žalovaného k chybe, prečo nežiadal o opravu predmetnej faktúry. Žalovaný na uvedenom pojednávaní uviedol, že namieta žalobcom uplatnený nárok z dôvodu, že žalovaná suma sa nestotožňuje so sumou vyplývajúcom z tabuľkového prehľadu a taktiež z dôvodu, že tovar uvedený na faktúre č. 682 bol žalovaným reklamovaný čo vyplýva z dokumentu CMR. Zároveň však uviedol, že žiadnymi inými dôkazmi o uplatnení reklamácie nedisponuje. 15. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalovaný napriek tomu, že mu bol doručený zoznam obchodnoprávnych operácií medzi stranami sporu od apríla do decembra 2010 a zároveň mu boli doručené aj žalobcom predložené kópie faktúr a kópie výpisov z účtu žalobcu, z ktorých vyplývajú žalovaným uhradené platby za tovar, pričom sa jednalo o doklady špecifikované v uvedenom zozname obchodnoprávnych operácií medzi stranami sporu, žalovaný spochybnil iba jedinú položku z uvedeného zoznamu a to dodanie tovaru z faktúry č. 682 zo dňa 2.7.2010. Poukázal na to, že tento tovar mal vady, ktoré špecifikoval na CMR doklade zo dňa 1.7.2010, a preto tovar od dopravcu neprevzal. Žalovaný neoznačil a ani nepreukázal žiadne iné doklady, z ktorých by vyplývalo oznámenie žalovaného o vádach tovaru žalobcovi a podľa vyjadrenia samotného žalovaného žiadne iné dôkazy o reklamácií tovaru neexistujú. Odvolací súd na základe uvedených zistení sa stotožňuje so skutkovým stavom tak ako ho ustálil súd prvej inštancie, keďže z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie aj odvolaciemu súdu vyplýva, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný objednával tovar od žalobcu, následne uhradil zálohu za tovar vo výške, ktorá zodpovedala hodnote objednaného tovaru, žalobca objednaný tovar žalovanému odovzdal približne v objednanom množstve (samotná váha sa mohla líšiť od objednávky vzhľadom na druh tovaru) a následne fakturoval žalovanému sumu podľa množstva skutočne dodaného tovaru. Zo spisového materiálu odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aby žalovaný niektorú faktúru od žalobcu spochybnil čo sa týka výšky fakturovanej sumy, resp. jej relevantnosti s výnimkou vyššie uvedenej faktúry č. 682 zo dňa 2.7.2010, ktorú spochybnil žalovaný až v rámci procesnej obrany v predmetnom konaní. 16. Čo sa týka faktúry č.682 zo dňa 2.7.2010 a žalovaným uplatnenej procesnej obrany spočívajúcej v tom, že tovar deklarovaný na uvedenej faktúre mu nebol dodaný, keďže tento neprebral z dôvodu existencie vád na tovare, odvolací súd považuje za potrebné najskôr sa vysporiadať s právnym poriadkom, ktorý je potrebné aplikovať na prejednávanú vec vo vzťahu k posudzovaniu nárokov z vád diela. 17. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom prípade sa jedná obchodnoprávny vzťah s cudzím prvkom, keďže žalobcom je poľská právnická osoba, preto sa súd najskôr vysporiadal s právomocou vec prejednať a následne sa zaoberal rozhodným právom, ktoré je nevyhnutné na vec aplikovať. Čo sa týka právomoci bolo potrebné na vec aplikovať nariadenie Rady ES č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Brusel I.), keďže konanie začalo v apríli 2012, teda v zmysle čl. 66 predmetného nariadenia po nadobudnutí jeho účinnosti a pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (pred 10.januárom 2015). Základným pravidlom pre učenie právomoci súdu v cezhraničných sporoch v zmysle čl. 2 nariadenia Brusel I. je bydlisko žalovanej osoby, pričom podľa čl. 60 predmetného nariadenia obchodná spoločnosť má bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo. Na základe uvedeného, keďže v prejednávanom prípade sa nejedná o špeciálnu právomoc (čl.8-21 ) ani o výlučnú právomoc (čl. 22) a ani o právomoc založenú voľbou strán (čl. 23), ktoré majú prednosť pred určením všeobecnej právomoci, aplikuje sa na vec právomoc všeobecná, a teda súdy Slovenskej republiky ako súdy členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko, sú oprávnené vo veci konať a vec rozhodnúť. 18. Čo sa týka hmotného práva, ktoré mali súdy Slovenskej republiky na vec aplikovať je potrebné poukázať na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len Rím I), ktoré upravuje kolízne normy, teda pravidlá, ktoré určujú, ktorý z kolidujúcich právnych poriadkov sa má použiť na riešenie určitého súkromnoprávneho vzťahu s cudzím prvkom. Nakoľko z prejednávaného sporu vyplynulo, že medzi stranami sporu nedošlo k voľbe rozhodného práva podľa čl. 3 nariadenia Rím I., rozhodné právo bolo potrebné určiť podľa čl.4 ods. 1 písm. a) predmetného nariadenia, a teda rozhodným právom bol právny poriadok krajiny obvyklého pobytu predajcu, keďže sa jednalo o zmluvu o predaji tovaru. Vzhľadom na skutočnosť, že predajca, t.j. žalobca, je poľskou právnickou osobou, súd mal na vec aplikovať ustanovenia poľského vnútroštátneho práva. Poľská republika je signatárom Viedenského dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru z 11.4.1980 (ďalej len Dohovor OSN), v dôsledku čoho sa tento Dohovor OSN stal súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku Poľskej republiky, ktorý priamymi hmotnoprávnymi normami upravuje právne vzťahy s medzinárodným prvkom. 19. Odkazujúc na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď námietku žalovaného týkajúcu sa nedodania tovaru z dôvodu jeho reklamácie, posudzoval podľa čl. 38 a 39 Dohovoru OSN. Zo strany žalovaného nebolo v konaní preukázané, že by riadne oznámil predávajúcemu vady tovaru, ktorý bol žalovanému dodaný na základe faktúry č. 682/2010 zo dňa 2.7.2010. Žalobca predložil v konaní faktúru č. 682/2010 z 2.10.2010, ktorou bol žalovanému fakturovaný tovar s označením „PRET ZEBROWANY #12 BSt500s“ v množstve 20,480 ton v celkovej hodnote 38.912 PLN (čl.86) a zároveň CMR doklad (čl.88) k uvedenej faktúre zo dňa 30.6.2010, z ktorého vyplýva, že dňa 30.6.2010 bol žalovaným prevzatý tovar „PRET ZEBROVANY #12“ v množstve 20,480 ton. V tomto doklade sa žiadna poznámka o vadách tovaru nenachádza. Žalovaným predložený CMR doklad (čl.1121) sa týka tovaru s označením „PRET ZEBROWANY #10“ v množstve 24,030 ton, ktorý bol žalovanému fakturovaný faktúrou č. 689/2010 z 2.7.2010 (čl.364). S poukazom na uvedené nebolo možné akceptovať procesnú obranu žalovaného, keďže tento výslovne uviedol, že mu nebol dodaný tovar z faktúry č. 682/2010 z 2.7.2010, pričom predložil doklad, v ktorom spochybnil kvalitu tovaru fakturovaného faktúrou č. 689/2010 z 2.7.2010. 20. Zároveň je však nevyhnutné poznamenať, že predložený doklad CMR (čl. 1121) nie je dôkazom spôsobilým preukázať oznámenie vád tovaru žalobcovi, nakoľko je potrebné poukázať na charakter samotného dokladu CMR. Tento doklad je v zmysle čl. 4 a nasl. Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (ďalej len Dohovor CMR) zo dňa 19.mája 1956 nákladným listom, ktorý predstavuje doklad o uzavretí prepravnej zmluvy medzi odosielateľom a dopravcom, teda medzi žalobcom a dopravnou spoločnosťou. Nákladný list sa vyhotovuje v troch vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom, pričom prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca. (čl. 5 ods. 1 Dohovoru CMR). V zmysle článku 9 predmetného Dohovoru CMR je nákladný list, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom. Z uvedeného vyplýva, že nákladný list, ktorý predložil žalovaný zo dňa 1.7.2010 a na ktorom vyznačil vady tovaru, mu bol doručený spolu s tovarom, deklarovanom na uvedenom liste, avšak uvedený list mu zostával v zmysle čl. 13 ods. 1 Dohovoru CMR a tento sa následne už neodovzdával žalobcovi, preto tento nemohol mať vedomosť o skutočnostiach uvádzaných žalovaným o nekvalitnom tovare a zároveň uvedený list preukazuje, že žalovaný tovar prevzal, nakoľko svojim podpisom a pečiatkou prevzatie tovaru potvrdil. Článok 15 predmetného dohovoru upravuje postup dopravcu v prípade, ak je zásielka doručená do miesta určenia, avšak príjemca odmietne tovar prevziať, v takom prípade si dopravca vyžiada pokyny od odosielateľa a príjemcovi sa nákladný list nevydáva, keďže tento sprevádza zásielku. Z uvedeného dôvodu nemožno dospieť k záveru, že žalovaný preukázal ním tvrdené skutočnosti o oznámení vád tovaru žalobcovi, keďže jediným predloženým dôkazom o tejto skutočnosti bol nákladný list zo dňa 1.7.2010, avšak tento sa nemohol dostať do dispozície žalobcu, teda nebol relevantným dôkazom o oznámení vád a žiadny iný dôkaz žalovaný súdu nepredložil. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie a zároveň aj k totožnému právnemu záveru o nepreukázaní tvrdenia žalovaného o oznámení vád tovaru žalobcovi v zmysle podmienok stanovených Dohovorom OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru. 21. Poukazujúc na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, tento konštatuje, že dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a čo sa týka odvolacej námietky spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn., že súd vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide v prípade, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. V prejednávanom prípade však k takému omylu nedošlo, keďže súd prvej inštancie správne na vec aplikoval ustanovenia Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru a tieto ustanovenia aj správne vyložil, keď dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného o riadnej reklamácií tovaru z faktúry č. 682/2010 neboli preukázané, teda nedošlo k oznámeniu vád tovaru podľa ustanovenia čl. 38 a 39 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, a preto žalovanému vznikla povinnosť riadne zaplatili kúpnu cenu za tovar. 22. Čo sa týka výšky žalovanej sumy a odvolacej námietky žalovaného spočívajúcej v nesprávnom závere o dlžnej pohľadávke, keďže z matematického vyjadrenia tabuľkového prehľadu, ktorý predložil žalobca vyplýva odlišný rozdiel medzi fakturovanými a zaplatenými kúpnymi cenami za tovar, odvolací súd konštatuje, že je viazaný petitom žaloby čo sa týka samotnej výšky žalovanej sumy, pričom od podania žaloby žalobca žiada priznať sumu 35.597,30 PLN. Po preskúmaní dôkazov doložených stranami sporu je zrejmé, že žalobca dodal žalovanému tovar v hodnote 38.802.616,40 PLN, pričom žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 38.787.019,10 PLN, teda rozdiel medzi fakturovanou a zaplatenou kúpnou cenou je suma žalovanej pohľadávky. Nakoľko žalovaný poprel iba pravdivosť jedinej faktúry, a to dodanie tovaru podľa faktúry č. 682/2100, s ktorou námietkou sa odvolací súd vysporiadal v predchádzajúcich odsekoch, má za to, že žaloba žalobcu je dôvodná a žalobca uniesol jednak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno. 23. Záverom však odvolací súd považuje za nevyhnutné sa vysporiadať s napadnutým výrokom I. predmetného rozsudku čo sa týka špecifikácie faktúr a započítania preplatkov, ktoré súd prvej inštancie pojal do výroku rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že výrok rozhodnutia je jadrom rozhodnutia, ku ktorému sa viaže vykonateľnosť rozhodnutia. Výrok musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, teda vykonateľný po materiálnej stránke. Výrok rozhodnutia, aby spĺňal uvedené atribúty musí mať jednoznačne vymedzené práva a povinností, o ktorých sa rozhodlo a v prípade, ak sa jedná o uloženie určitej povinností, musí byť uvedená paričná lehota na jej splnenie. Požiadavke stručnosti a zrozumiteľnosti zodpovedá taký výrok, ktorý neobsahuje nadbytočné údaje, napríklad údaj o povahe alebo o právnom dôvode priznávaného nároku, ktoré všetky patria do odôvodnenia rozsudku. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajanková, J.., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str.805) Poukazujúc na uvedené odvolací súd posúdil výrok I. napadnutého rozsudku v časti, v ktorej súd špecifikoval jednotlivé sumy vyplývajúce z jednotlivých faktúr za nadbytočné, a preto v uvedenej časti napadnutý výrok zrušil a potvrdil napadnutý výrok iba v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 35.597,30 PLN v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, keďže výrok iba v tejto časti predstavuje vymedzenie povinností žalovaného, na ktoré ho súd zaväzuje. Ostatná časť výroku predstavuje iba právny dôvod, na základe ktorého bol žalovaný zaviazaný sumu 35.597,30 PLN zaplatiť, a preto uvedená skutočnosť nepatrí do samotného výroku rozhodnutia ale do odôvodenia rozsudku. Odvolací súd uvádza, že aj keď žalobný petit uvedený v žalobe predstavuje rámec pre rozhodovanie, neznamená to, že by súd pri formulovaní vyhlasovaného výroku rozsudku bol viazaný jeho doslovným znením do najmenších podrobností. Na to, aby vyhlásený rozsudok mohol byť materiálne vykonateľný, je prípustné, aby súd v rozhodnutí upravil petit žaloby tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom núteného výkonu rozhodnutia. 24. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý výrok I. v časti o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 35.597,30PLN ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdzuje a v časti určenia jednotlivých nezaplatených súm vyplývajúcich z jednotlivých faktúr tento výrok zrušil podľa § 389 ods.1 písm. a) CSP zrušil, keďže neboli splnené procesné podmienky na vydanie takéhoto výroku. 25. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o náhrade trov konania. Zodpovedá procesnému výsledku konania i aplikácii ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. K uvedenému odvolací súd len poznamenáva, že žalovaný v podanom odvolaní neuvádzal žiadne konkrétne odvolacie dôvody voči výroku III. o nároku na náhradu trov konania. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil ako vecne správny aj výrok III napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu (aj s použitím ust. § 262 ods. 1, 2 CSP). 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).