Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 24CoE/10/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407200788 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8407200788.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. č. XXX, zastúpenému JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, Holíč, Nám. sv. Martina, o vymoženie sumy 4 738,43 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. XEr/XXX/XXXX - 80 zo dňa 15. novembra 2017 takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi, Exekútorský úrad Bratislava, nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Povinnému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/621/05 - 8 zo dňa 19.08.2005, vydaný v konaní, v ktorom si oprávnený uplatňoval nárok zo zmenky. S odkazom na § 243f, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 2 písm. a/, b/, § 3 a § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príslušné ustanovenia článkov smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica Rady“), po opakovanom preskúmaní predloženého exekučného titulu a dokladov predložených oprávneným, v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekučný súd vyhodnotil uzatvorenú zmluvu o revolvingovej pôžičke ako spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej medzi oprávneným, poskytovateľom úveru, a povinným ako nepodnikateľmi vznikol spotrebiteľský vzťah. Exekučný súd skonštatoval, že zmluvné dojednania obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky; sankcie pre prípad omeškania dlžníka s plnením záväzkov (zmluvnú pokutu 0,2 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, zmluvnú pokutu 5 % zo splátky pri omeškaní viac ako 15 dní, pokutu 10 % splátky pri omeškaní viac ako 30 dní a zmluvnú pokutu 50% z nominálnej výšky pôžičky pri omeškaní viac ako 15 dní po termíne splatnosti). Tieto sankcie spôsobujú nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, uzavretá zmluva má podobu formulára, kedy nie je možné zmluvné podmienky vyjednať individuálne, keďže sú vopred pripravené jednou zmluvnou stranou. Rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku označil rozhodcovskú doložku, súčasť formulárových všeobecných obchodných podmienok. Tieto okolnosti zmluvného vzťahu neboli zmenkovým súdom skúmané, nebolo na ne prihliadnuté pri vydávaní zmenkového platobného rozkazu, t.j. sú naplnené podmienky v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol exekučný súd podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v sume 226,38 EUR. Poukázal na to, že vo veci došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie v roku 2007, čím tak exekučný súd potvrdil splnenie všetkých zákonných predpokladov na vedenie exekúcie. Neexistuje preto zákonný dôvod na zmenu procesného postupu a právneho názoru súdu, resp. tento dôvod nebol exekučným súdom primerane zdôvodnený. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz, nie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, a tak odkaz v napadnutom rozhodnutí na rozhodcovskú doložku je zmätočný a posudzovanie existencie tejto zmluvnej podmienky je tak bez významu v tomto konaní. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol v marci roku 2004 a tak je na jeho posúdenie nevyhnutné použitie právnych predpisov účinných v tom čase, t.j. pred 01.04.2004. Vo vzťahu k namietaným zmluvným pokutám uviedol, že naplnenie týchto podmienok záviselo od konania povinného, t.j. k ich aplikácii pri riadnom plnení dlhu nikdy nemuselo dôjsť. Zároveň poukázal na to, že peňažné plnenie je deliteľný plnením, t.j. bolo možné zastavenie exekúcie len čo do príslušenstva, bez vplyvu na vymáhanú istinu. Týmto postupom exekučný súd zasiahol do vlastníckeho oráva oprávneného chráneného Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň s podaným odvolaním oprávnený navrhol prerušiť exekučné konanie v zmysle čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podať návrh na začatie konania v zmysle uvedeného článku, keďže právna úprava umožňujúca preskúmavaciu právomoc exekučného súdu vo vzťahu k prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, vzhľadom na retroaktívny charakter takejto úpravy, čo je v rozpore s princípom právnej istoty. Zároveň je dôvodné, aby súd v rámci svojho návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky aj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení Exekučného poriadku. 3. Povinný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania. Poukázal na eurokomformný výklad zákonných ustanovení chrániacich práva spotrebiteľov, a to bez ohľadu na to, či bola úverová zmluva uzavretá pred alebo po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. 4. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie podľa § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. 5. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného, poskytovateľa úveru a povinného ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými. 6. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011). 7. Vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 438/2015 Z.z., v ktorej sa uvádza, že napriek tomu, že navrhovatelia sú toho názoru, že doterajšia právna úprava, ako aj legislatíva EU a judikatúra Európskeho súdneho dvora upravuje povinnosť súdov z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať vždy na ochranu spotrebiteľa, v súdnej praxi je táto povinnosť často prehliadaná. Napríklad v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti G. F.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Európska komisia v prejudiciálnom konaní (C-328/14), ktoré sa týkalo výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a článku 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia čl. 9 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa v takýchto situáciách. Podľa názoru Komisie je potrebné pojem „vhodnej ochrany spotrebiteľa“ v zmysle čl. 9 smernice 87/102/EHS vykladať so zreteľom na čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnou ochranou spotrebiteľa v zmysle čl. 9 uvedenej smernice je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, ako vyplýva z predpisov práva Únie a judikatúry Súdneho dvora, čo zahŕňa aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Vyššie uvedené princípy v zákone č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový výslovne upravené nie sú, hoci vyplývajú z iných právnych predpisov (zákon č. 250/2007 Z.z.). V dôsledku toho mali všeobecné súdy na uvedenú vec rôzne právne názory a preto aj v mnohých prípadoch dochádzalo k priznaniu nárokov zo zmeniek, ktoré v skutočnosti pochádzali zo spotrebiteľských zmlúv. V konaniach sa neprihliadlo na ochranu spotrebiteľa, na zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. 8. Z uvedeného vyplýva, že cieľom právnej úpravy zakotvenej do Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z. nesporne je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a kvalite predpokladanom právom EÚ a reflektuje aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ. 9. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 10. Charta základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta ZP EÚ“) uznáva rovnaké hodnoty ako Ústava Slovenskej republiky. Oblasťou, v ktorej však poskytuje ochranu práv nad rámec Ústavy SR je práve oblasť spotrebiteľských právnych vzťahov. Je potrebné poukázať na čl. 38 Charty ZP EÚ, podľa ktorého politiky štátov zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na znenie čl. 7 Ústavy SR je Charta ZP EÚ vo svetle Lisabonskej zmluvy súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Charta ZP EÚ tak Slovenskej republike ako členskému štátu EÚ uložila povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a odvolací súd má za to, že § 243f, § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, patrí medzi právne normy, ktorými dochádza k naplneniu čl. 38 Charty ZP EÚ. 11. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožňuje s oprávneným, odvolateľom, že ochrana spotrebiteľov, posudzovanie prijateľnosti zmluvných podmienok, prichádza do úvahy aj v právnych vzťahoch založených pred 01.04.2004; v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka, kedy boli inkorporované do Občianskeho zákonníka ustanovenia § 53 a nasl. Termín spotrebiteľské zmluvy, ktoré vyžadovali zvýšenú ochranu osobitne slabšej zmluvnej strany, bol už pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie upravený v zákone č. 258/20001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zvýšenú ochranu práv spotrebiteľa upravoval tiež zákon č. 634/2002 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 12. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia, rozhodoval v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou, náležite skúmal všetky okolnosti prípadu tak, ako to vyplýva z § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a správne vyhodnotil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, zmluvných pokút v uzavretej zmluve. 13. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uzavretú zmluvu nie je možné un block vyhodnotiť ako takú, ktorá neobsahuje neprijateľné podmienky, pričom konajúci zmenkový súd sa skúmaním zmluvných podmienok nezaoberal, keďže táto zmluva nebola obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1Zm/621/2005. 14. Odvolacie námietky oprávneného tak nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď postupom podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul, jemu predchádzajúce konanie na zmenkovom súde a následne, po tom, ako konštatoval existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, exekučné konanie zastavil. 15. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu, ktorým ten exekúciu zastavil, ako vecne správne potvrdil. 16. Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania s odkazom na § 162 ods. 1 písm. b/ CSP v spojení s čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého súd preruší konanie, ak súd (teda nie účastník konania) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, kedy v takom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Ustanovenia Civilného sporového poriadku sa primerane použijú i na konanie podľa Exekučného poriadku, teda i na exekučné konanie (§ 9a Exekučného poriadku). S poukazom na § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, čo znamená, že Exekučný poriadok výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z.z.), medzi ktorými ani príkladom nie je uvedený OSP v znení účinnom do 30.06.2016, resp. CSP v znení účinnom od 01. 07. 2016. Navyše, prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospeje súd, a nie účastník konania. 17. Len na doplnenie, odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Oboer/1/2017, v ktorom tento súd poukazuje na význam a účel zákona č. 438/2015 Z.z. a o.i. konštatuje, že týmto zákonom, s účinnosťou od 23.12.2015 boli novelizované viaceré zákony, vrátane zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, OZ, OSP a Exekučného poriadku. Účelom bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi. Týmto zákonom bola tak zavedená povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a to v rámci základného konania, ako aj vo vykonávacom (exekučnom) konaní. Cieľom právnej úpravy zakotvenej do Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z.z. je ochrana spotrebiteľa v rozsahu a kvalite predpokladanom právom EÚ, pričom zároveň reflektuje na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 18. Na základe uvedeného, s odkazom aj na ostatnú argumentáciu odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie exekučného konania, a preto tento návrh na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd, s odkazom na uvedenú argumentáciu, nepovažoval rovnako za dôvodné, aby bol podaný návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení Exekučného poriadku. 19. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). 20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. V odvolacom konaní oprávnený úspešný nebol. Úspešnému povinnému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho v plnom rozsahu. 21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).