Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/49/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610200256 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8610200256.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: L.. P. B.D., XX XXX D. A. X, právne zastúpeného AK JUDr. Anton Hencovský a spol., so sídlom Frantinškánska 3, 040 01 Košice, proti žalovanej: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 232, právne zastúpenej AK MGA IURIS s.r.o., Pri Starej prachárni 10, 831 04 Bratislava, IČO: 47 233 028, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. XC/ XX/XXXX-XXX zo dňa 1.02.2018, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v I. výroku žalobu zamietol, v II. výroku nepriznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, III. výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť znalečné Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v rozsahu 100 %, o ktorého výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, IV. výrokom štátu náhradu trov konania na tlmočnom nepriznal. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou na Okresnom súde Svidník domáhala náhrady škody na zdraví. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca utrpel škodu na zdraví v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 6.10.2007. V uvedený deň o 21.15 hod. došlo v úseku medzi obcami Stročín a Rakovčík k zrážke motorového vozidla EČV: Z. XXX V., ktoré viedol žalobca a traktora zn. R. XX, bez EVČ, ktoré viedol M. U.. Žalobcovi boli dopravnou nehodou spôsobené rôzne zranenia podľa lekárskych správ charakterizované ako ťažké. Okresné riaditeľstvo PZ, ODI vo Svidníku vydalo dňa 16.6.2008 rozhodnutie č. P.-A.-XXX/DI-X-XXXX, na základe ktorého bol žalobca uznaný vinným zo spáchania skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie. Krajský dopravný inšpektorát KR PZ Prešov, ako príslušný druhostupňový správny orgán, vydal dňa 22.9.2008 rozhodnutie č. G.-XXX-X/DI-X-XXXX, ktorým odvolanie žalobcu zamietol. Napriek zamietavému rozhodnutiu odvolacieho orgánu je nesporné, že aj vodič M. U. nesie istú mieru spoluzodpovednosti za škodu na zdraví žalobcu, nakoľko zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla je objektívna a vodič M. U. sa určite nevyvinul v zmysle ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka všetko úsilie na zabránenie vzniku škody, ktoré od neho bolo možné vyžadovať. Zároveň dňa 25.9.2008 bolo na žiadosť žalobcu vypracované odborné vyjadrenie znalca z odboru cestnej dopravy Ing. Ondreja Hybena č. 31/2008, ktorým boli zásadným spôsobom spochybnené závery znaleckého dokazovania znalca Ing. Rojka, z ktorých prvostupňový aj odvolací priestupkový orgán vychádzali pri rozhodovaní o vine. Proti rozhodnutiu priestupkového odvolacieho orgánu podal žalobca žalobu na preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného ako správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 247 a nasl. Osp. Do tejto doby súdne konanie nie je právoplatne skončené. V súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a následným ublížením na zdraví si žalobca výzvou na zaplatenie a návrhom na uzavretie dohody o vyrovnaní zo dňa 25.11.2009 uplatnil u žalovaného podľa § 444 Občianskeho zákonníka právny nárok na jednorazové odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 77 868,- eur, čo zodpovedá počtu 5385 bodov, priznaných v znaleckom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia O.. R. C. zo dňa 21.7.2009. Žalobca si žalobou uplatňuje podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 5 zákona č. 437/04 Z. z., právny nárok na jednorazové odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu XXXX bodov. Vzhľadom na to, že k bodovému ohodnoteniu v znaleckom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia došlo v júli 2009, suma 2 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2008 predstavuje 14,46 eura. Žalobca si týmto uplatňuje náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nasledovne: A) Bolestné 530 bodov x 14,46 eura = 7 663,80 eura, B) SSU 4 855 bodov x 14,46 eura = 70 203,30 eura, spolu 5385 bodov. Spolu po zaokrúhlení - bolestné 7 664,- eur, SSU 70 204,- eur, spolu bolestné a SSU 77 868,- eur. Žalobca si zároveň v časti nároku na odškodnenie SSU podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/04 Z. z. uplatňuje zvýšenie o 50 %, t. j. o sumu 35 102,- eur ( 50 % z 70 204,- eur = 35 102,- eur ). Zvýšenie SSU o 50 % vo výške 35 102,- eur. Zvýšenie SSU o 50 % podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/04 Z. z. žalobca odôvodňuje nasledovne: Poškodenie na zdraví, ktoré bolo spôsobené dopravnou nehodou zo dňa 6.10.2007 má nepriaznivé následky pre životné úkony žalobcu, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb ako aj na plnenie spoločenských úloh, teda u žalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Závažné dôsledky dopravnej nehody sa prejavili výraznými zmenami v živote žalobcu. Pred dopravnou nehodou mohol žalobca vykonávať viaceré činnosti, z ktorých je v súčasnosti úplne vylúčený alebo ich dokáže vykonávať len s podstatnými ťažkosťami. Výrazné obmedzenie nastalo takmer vo všetkých oblastiach života poškodeného. Poškodený býva v rodinnom dome, všetky práce okolo domu, ktoré doposiaľ vykonával ako sú menšie opravy domu, príprava dreva na kúrenie, práce v záhrade sú preňho už minulosťou. Bolestivosť chrbtice a pravého bedrového kĺbu, bolesti pravého ramena mu znemožňujú pohyblivosť a je odkázaný na paličku, bez ktorej by neurobil ani jeden krok. Po dopravnej nehode už nie je nápomocný ani pri domácich prácach. Pred dopravnou nehodou sa poškodený rekreačne venoval volejbalu a futbalu, pravidelne behával a plával. Často chodieval na rôzne spoločenské podujatia a bol vynikajúci tanečník. V súčasnosti má problémy aj pri vstávaní z postele, pri dlhom sedení a státí, zdolávanie schodov je preňho prekážkou a prechádzky sú preňho skôr utrpením ako relaxom ani ich radšej nerobí, pretože musí veľmi často oddychovať. Následky dopravnej nehody sa objavili aj v pracovnom živote, žalobca pracuje ako vedúci oddelenia zdravotne ťažko postihnutých na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Svidníku. Od doby po dopravnej nehode nepočuje na pravé ucho, tak je nútený nosiť naslúchací strojček a došlo aj k poškodeniu zraku. Jazvy na tvári, nedovieranie pravého oka vzbudzujú súcit nielen u kolegov, ale aj jeho blízkeho okolia. Ako živiteľ rodiny má obavy zo straty zamestnania, pretože je veľmi často práceneschopný. Poškodenia zdravia žalobcu s určitosťou budú žalobcu obmedzovať pri výbere ďalšieho povolania. 3. Predmetom konania bolo rozhodnúť o náhrade škody na zdraví vo výške 112 970,- eur. 4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. XX/XXXX, pripojenými priestupkovými spismi Okresného riaditeľstva PZ, ODI Svidník, sp. zn. P.-A.-XXX/DI-X-XXXX, P.-A.-XXX/DI-X-XXXX a spisom Okresného súdu Svidník, sp. zn. XC/XX/XXXX a zistil tento skutkový stav. 5. Uznesením Okresného súdu Svidník č. k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 29.3.2016 súd nariadil znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, 1. mája 32, 010 01 Žilina v odbore cestná doprava. 6. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vykonal analýzu nehodového deja a v závere znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 27.4.2017 k otázke č. 1 uviedol, že k dopravnej nehode došlo tak, že vodič M. U. st. zastavil s traktorom na ceste 1/73 v jazdnom pruhu určenom pre jazdu smerom Rakovčík a do stojaceho traktora narazilo v mieste označenom stopou číslo 1 pravou prednou časťou vozidlo Favorit, ktoré viedol vodič L.. B. rýchlosťou cca 56 km/h. Vodič L.. B. reagoval na situáciu v čase cca 1,3s pred zrážkou, kedy sa traktor nachádzal vo vzdialenosti 19,5 m pred vozidlom T.. Technicky sa nedá vypočítať, či mal traktor pred zrážkou rozsvietené predpísané osvetlenie. V prípade ak na traktore nebolo rozsvietené predpísané osvetlenie, potom mohlo ísť o včasnú reakciu vodiča L.. B. na situáciu. V takomto prípade v technike jazdy vodiča L.. B. neboli zistené prvky, ktoré by boli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky. V technike jazdy vodiča traktora M. U. st. bol (v prípade variantu neosvetleného traktoru) zistený nesprávny prvok, ktorý mal vplyv na vznik dopravnej nehody. Na traktore nebolo (v prípade variantu neosvetleného traktora) rozsvietené predpísané osvetlenie, v dôsledku čoho vodič L.. B. nemal možnosť včas spozorovať traktor, ktorý zastavil v jeho jazdnom pruhu a nedokázal včas upraviť techniku jazdy aby nehode zabránil. Tento nesprávny prvok v technike jazdy vodiča traktora M. U. st. vyvolal vznik kolíznej situácie. Ak však na traktore v čase pred zrážkou svietilo predpísané osvetlenie, potom vodičovi traktora neboli zistené také nesprávne prvky v jeho technike jazdy, ktoré by sa podieľali na technickej príčine vzniku dopravnej nehody. V takomto prípade vodič vozidla Favorit reagoval na situáciu s oneskorením, v dôsledku ktorého nedokázal nehode zabrániť. Ak by vodič L.. B. reagoval na traktor nachádzajúci sa v jeho jazdnom pruhu včas za predpokladu, že na traktore svietilo predpísané osvetlenie, potom by nevznikla ani kolízna situácia. 7. Na otázku č. 2, uviesť aká bola z technického hľadiska príčina dopravnej nehody, ústav uviedol, že technickými výpočtami sa nedalo zistiť, či na traktore v čase pred zrážkou bolo zasvietené predpísané osvetlenie a preto je technická príčina vzniku dopravnej nehody vyhodnotená alternatívne. V prípade ak na traktore nebolo rozsvietené predpísané osvetlenie, potom technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča traktora M. U. st., ktorý za zníženej viditeľnosti sa nachádzal na ceste 1/73 v jazdnom pruhu určenom pre jazdu smerom na Rakovčík bez zapnutého predpísaného osvetlenia, v dôsledku čoho vodič vozidla T. L.. B. nemal možnosť rozpoznať stojaci traktor tak, aby dokázal nehode zabrániť. V prípade, ak na traktore v čase pred zrážkou bolo rozsvietené predpísané osvetlenie, potom technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Favorit L.. B., ktorý reagoval na situáciu s oneskorením, v dôsledku čoho nedokázal zrážke zabrániť. Ak by vodič vozidla T. reagoval včas, potom by nevznikla ani kolízna situácia. Skutočnosť či na traktore bolo alebo nebolo rozsvietené predpísané osvetlenie nie je skutočnosť, ktorú môže hodnotiť technický znalec, nakoľko sa jedná o hodnotenie jednotlivých výpovedí, ktoré však neprináleží riešiť technickým znalcom. Z technického hľadiska možno ustáliť, že z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody vyplýva, že aj po dopravnej nehode bolo osvetlenie na traktore funkčné, pričom k dopravnej nehode došlo v noci, kedy je jazda bez osvetlenia značne nelogická. 8. Na otázku č. 3, určiť a odôvodniť miesto stretu, spôsob stretu a rýchlosť vozidla žalobcu a traktora v čase ich stretu ústav uviedol, že miesto zrážky bolo lokalizované v oblasti nálezu drecích stôp na vozovke a je určené 7,4 m od VBM (východzí bod merania) a 1,5 m vľavo od PBM (pomocného bodu merania). Miesto zrážky s postavením vozidiel v čase zrážky je zobrazené na srane č. 72 posudku. V čase zrážky bola rýchlosť vozidla Favorit cca 56 km/h a rýchlosť traktora bola nulová, t.j. traktor v čase zrážky stál. 9. Na otázku č. 4, posúdiť z technického hľadiska včasnosť reakcie oboch vodičov na vzniknutú situáciu v cestnej premávke ústav uviedol, že v čase zrážky traktor stál. Vodič M. U. st. na situáciu nereagoval a nemal možnosť reagovať. Vodič vozidla T. na situáciu reagoval v čase cca 1,3 s pred zrážkou, kedy sa traktor nachádzal vo vzdialenosti cca 19,5 m pred vozidlom T.. Reakcia vodiča vozidla T. mohla byť včasná za predpokladu, že v čase pred zrážkou na traktore nesvietilo predpísané osvetlenie. Ak na traktore v čase pred zrážkou svietilo predpísané osvetlenie, potom vodič vozidla T. reagoval na situáciu s oneskorením, v dôsledku ktorého nedokázal nehode zabrániť. Ak by vodič reagoval na traktor so zasvieteným predpísaným osvetlením nachádzajúci sa v jeho jazdnom pruhu včas, potom by nevznikla ani kolízna situácia. 10. Na otázku č. 5, na základe predloženého spisového materiálu posúdiť a popísať spôsob a techniku jazdy žalobcu a vodiča traktora M. U. znalec uviedol, že vodič L.. P. B. sa pred dopravnou nehodou pohyboval rýchlosťou cca 56,0 km/h. Rýchlosťou cca 56 km/h narazil prednou pravou časťou vozidla do ľavej zadnej časti traktora (do ľavého zadného kolesa), ktorý stál. V úseku, kde došlo ku zrážke vozidiel je maximálna dovolená rýchlosť 90 km/h. Úsek, kde došlo k zrážke už nie je osvetlený pouličnými lampami. Z rýchlosti 56 km/h dokáže vozidlo zastaviť na dráhe 33,2 m (od okamihu začiatku reakcie vodiča po zastavenie vozidla). Po nehode bolo osvetlenie vozidla Favorit poškodené. Dosvit svetlometov nebolo možné zistiť. Aj keď ide o staršie vozidlo, je reálne predpokladať, že dosvit vozidla (účinne osvetlená plocha vozovky pred vozidlom) bol na vzdialenosť minimálne 33,2 m, čiže rýchlosť, ktorou rodič viedol vozidlo mohla byť primeraná rozhľadu. Vodič viedol vozidlo po ceste č. 1/73 od obce Stročín smerom na obec Rakovčík jazdným pruhom určeným pre jeho smer jazdy. V jazdnom pruhu určenom pre jazdu smerom na obec Rakovčík došlo aj ku zrážke vozidiel. Vodič na situáciu reagoval vedením vozidla vľavo, čím sa snažil vyhnúť traktoru, ktorý stál pri pravom okraji cesty v jazdnom pruhu, ktorým viedol vodič vozidla T.. Vodič L.. P. B. na situáciu reagoval v čase 1,3s pred zrážkou. Vodič viedol vozidlo T. v podmienkach, pri ktorých rozpoznal traktor na vzdialenosť 19,5 m. Na traktore (kabina) prevláda zelená farba. V zadnej spodnej časti traktora však prevládala farba čierna a sivá. Traktor nemal v zadnej časti odrazové sklá. Či na traktore svietilo predpísané osvetlenie sa technickými výpočtami nedá zistiť. Na mieste dopravnej nehody bolo dodatočne zisťované, na akú vzdialenosť mohol vodič vozidla T. rozpoznať traktor, no toto meranie bolo realizované v iných podmienkach, ktoré mohli ovplyvniť závery vyšetrovacieho pokusu. Technicky sa nedá overiť stav vozidla T. pred nehodou, najmä stav svetlometov a ich dosvit. Vzhľadom na vek vozidla T. k dátumu nehody nie je predpoklad, že by svetlomety mohli zabezpečiť nadpriemerné osvetlenie vozovky. Toto mohlo byť skôr podpriemerné, no mohlo vyhovovať predpisom. Vzdialenosť, na ktorú vodič L.. B. rozpoznal traktor zodpovedá tmavej farbe, pričom ide o hodnotu, ktorá zodpovedá postaveniu na krajnici. Ak bolo vozidlo T. po vyhnutí sa šikmo stojacemu vozidlu ešte vychýlené od pozdĺžnej osi vozovky, potom je prijateľné, že vodič mohol rozpoznať traktor na vzdialenosť len 19,5 m. Uvedené platí za podmienky, že traktor nemal zasvietené predpísané osvetlenie. Ak bolo na traktore zasvietené predpísané osvetlenie, potom vodič vozidla T. reagoval na situáciu s výrazným oneskorením, v dôsledku ktorého nedokázal bezpečne zastaviť, resp. uhnúť sa stojacemu traktoru. Vodič vozidla T. dokázal zareagovať aj na šikmo stojace vozidlo, ktoré malo stáť za vozidlom. resp. jeho prívesom, ktoré malo oslňovať L.. B. (malo mať zapnuté diaľkové svetlomety). Oslňovanie vozidla nebolo také, že by toto mohlo mať vplyv na rozpoznanie traktora vodičom vozidla T.. M. U. st. zastavil s traktorom na ceste číslo 1/73 za obcou Stročín v smere na obec Rakovčík, kde došlo ku zrážke. Traktor stál v jazdnom pruhu určenom pre jazdu smerom na obec Rakovčík. Vodič traktora nezastavil tak, aby využil krajnicu, ktorej šírka je 0,6 m. Ak by zastavil tak, že by stál na krajnici, teda 0,6 m viac vpravo, potom by k nehode nedošlo a vozidlo Favorit by tesne minulo traktor. Technickými výpočtami sa nedá zistiť, či mal traktor zasvietené predpísané osvetlenie. Po nehode bolo zistené, že toto bolo na traktore funkčné. Ak mal vodič zapnuté osvetlenie traktora, potom mohol vodič vozidla Favorit túto skutočnosť rozpoznať včas a mohol bezpečne upraviť techniku jazdy tak, aby nevznikla kolízna situácia. V tomto prípade vo vzťahu ku vzniku dopravnej nehody neboli zistené nesprávne prvky v technike jazdy vodiča traktora. Ak na traktore nebolo v čase tesne pred zrážkou zapnuté predpísané osvetlenie, potom tento prvok bol nesprávnym v technike jazdy vodiča traktora a tento prvok spôsobil vznik kolíznej situácie do takej miery, že vodič vozidla Favorit nemal možnosť zrážke zabrániť ani správnou technikou jazdy. 11. Na otázku č. 6, vyjadriť sa k možnostiam zabránenia dopravnej nehody zo strany žalobcu a zo strany vodiča traktora s popisom nehodového deja z technického hľadiska znalec uviedol, že vodič vozidla Š. T. L.. P. B. by zabránil zrážke tak, že by v čase, kedy začal reagovať na traktor viedol vozidlo Favorit rýchlosťou do 39 km/h a reagoval intenzívnym brzdením vozidla. Ak by vodič vozidla Š. T. L.. P. B. reagoval na situáciu 0,8s skôr, kedy sa nachádzal vo vzdialenosti 33,2 m pred miestom zrážky intenzívnym brzdením vozidla T., by dokázal taktiež zastaviť tak, aby k nehode nedošlo. Ak by vodič reagoval vo vzdialenosti 50,1 m pred zrážkou (v čase 3,2s pred zrážkou, čiže 1,9s skôr), dokázal by zastaviť aj nenáhlym brzdením (bezpečným brzdením) vozidla Favorit tak, aby ku zrážke nedošlo. V čase skoršej reakcie sa však nachádzal traktor pred vozidlom Favorit vo vzdialenosti, kedy vodič L.. P. B. nemusel mať možnosť rozpoznať traktor, ak na traktore nesvietili zadné obrysové svetlá. Ak na traktore svietili zadné obrysové svetlá, potom včasnou reakciou mohol vodič vozidla T. upraviť svoju techniku jazdy tak, aby nevznikla ani kolízna situácia. Ak bol traktor v čase zrážky neosvetlený, potom vodič traktora by vytvoril podmienky pre zabránenie dopravnej nehode takým spôsobom, ak by mal zasvietené predpísané osvetlenie, na základe ktorého by mohol vodič vozidla T. rozpoznať traktor skôr, čo by mu umožnilo zabrániť vzniku dopravnej nehody. Ak bol traktor vzadu osvetlený, potom vodič traktora by dopravnej nehode zabránil iba takým spôsobom, ak by zastavil mimo časti vozovky, v ktorej jazdilo vozidlo T. v mieste zrážky. V prípade, ak mal zasvietené predpísané osvetlenie, nemal na takéto konanie dôvod (najmä vo vzťahu k tomu, že vodič chcel s traktorom cúvať). 12. Na otázku č. 7, vyjadriť sa k výhľadovým pomerom žalobcu, t. j. v akej vzdialenosti mohol po prvýkrát rozpoznať prekážku na vozovke v podobe neosvetleného neznámeho osobného motorového vozidla stojaceho naprieč vozovky, resp. v akej vzdialenosti mohol po prvýkrát rozpoznať prekážku na vozovke v podobe traktora (osvetleného, resp. neosvetleného) a či z tejto vzdialenosti mohol alebo nemohol (v prípade, ak by sa pohyboval rýchlosťou primeranou rozhľadu) zabrániť vzniku zrážky s traktorom, znalec uviedol, že presná vzdialenosť, na ktorú mohol vodič L.. B. rozpoznať neosvetlené neznáme osobné motorové vozidlo stojaceho naprieč vozovky sa nedá presne vypočítať. V každom prípade toto rozpoznal na vzdialenosť, že sa dokázal ešte takto stojacemu vozidlu vyhnúť. Tu je potrebné uviesť, že nie je známy presný koridor jazdy vozidla T. a teda sa nedá jednoznačne určiť do akej miery sa vodič vyhýbal neznámemu vozidlu, ktoré malo stáť šikmo cez vozovku. Malo však ísť o tmavšie vozidlo. Vo vzťahu k farbe vozidla mohla byť táto vzdialenosť cca 18 až 22 m. Ak bol traktor neosvetlený, potom je technicky prijateľné, že ho vodič L.. B. rozpoznal na vzdialenosť cca 19,5 m. Na traktore (kabína) prevláda zelená farba. V zadnej spodnej časti traktora však prevládala farba čierna a sivá. Traktor nemal v zadnej časti odrazové sklá. Vzdialenosť, na ktorú vodič L.. B. rozpoznal traktor zodpovedá čiernej farbe, pričom ide o hodnotu, ktorá zodpovedá postaveniu na krajnici, čiže reakcia vodiča L.. B. mohla byť včasná za predpokladu, ak na traktore nesvietilo predpísané osvetlenie. Rýchlosť, ktorou viedol vozidlo T. (56 km/h) bola primeraná rozhľadu. Z takejto rýchlosti vodič L.. B. nedokázal zrážke s traktorom zabrániť. Ak bolo na traktore zapnuté predpísané osvetlenie, potom vodič vozidla Favorit reagoval na situáciu s výrazným oneskorením, v dôsledku ktorého nedokázal bezpečne zastaviť, resp. vyhnúť sa stojacemu traktoru. Zasvietené zadné koncové svetlá traktora mohol vodič L.. B. rozpoznať na vzdialenosť viac ako 300 m a včasnou reakciou mohol upraviť techniku svojej jazdy tak, aby nielen nehode zabránil, ale aby ani nevznikla kolízna situácia. 13. Na otázku č. 8, či mohol žalobca L.. P. B. zabrániť zrážke s traktorom R. bez EVČ - znížením rýchlosti, obídením traktora resp. iným spôsobom, znalec uviedol, že ak na traktore svietili zadné koncové svetlá, potom včasnou reakciou mohol vodič vozidla T. upraviť svoju techniku jazdy tak, aby nevznikla ani kolízna situácia a to buď bezpečným brzdením zastaviť alebo upraviť koridor jazdy tak, aby bezpečne minul traktor. Ak však na traktore nesvietilo predpísané osvetlenie, potom z rýchlosti, ktorou viedol vozidlo Favorit nemal možnosť zrážke zabrániť, pričom táto rýchlosť mohla byť primeraná rozhľadu. 14. Na otázku č. 9, či mala pomalá jazda traktora a následné zastavenie traktora vplyv na vznik dopravnej nehody, ak áno, tak na koľko percent je možné určiť spolu zavinenie vodiča U. (50 % na 50 % a pod.) znalec uviedol, že pomalá jazda traktora a následné zastavenie traktora nemala vplyv na vznik dopravnej nehody, najmä za predpokladu, že traktor bol osvetlený. Rozhodujúcim prvkom, ktorý mal vplyv na vznik dopravnej nehody bolo to, či na traktore bolo zasvietené predpísané osvetlenie a vo vzťahu k tomu, či vodič L.. B. reagoval na situáciu včas (ak traktor nebol osvetlený) alebo s výrazným oneskorením (ak na traktore svietilo predpísané osvetlenie v čase pred zrážkou). 15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 1.6.2017 uviedol, že nemá námietky proti záverom predloženého znaleckého posudku, ktorý hodnotil technickú príčinu dopravnej nehody variantne. Podľa žalobcu iný záver nebol po posúdení veci ani možný, nakoľko znalecký ústav nemohol vyhodnocovať pravdivosť resp. vieryhodnosť jednotlivých výpovedí, čo prináleží až súdu v procese hodnotenia jednotlivých dôkazov. Žalobca je naďalej presvedčený, že traktor vôbec nebol osvetlený, čo spôsobilo, že si ho žalobca všimol až na poslednú chvíľu, pričom objektívne nedokázal už zrážke s traktorom zabrániť. Vodič traktora U. st. ako aj jeho syn U. ml. účelovo nehovorili pravdu, keď tvrdili, že traktor bol osvetlený a mal zapnutú aj pravú smerovku. Výpovede U. st. a U. ml. sú podľa žalobcu nepravdivé a značne skreslené, čo potvrdzujú aj opakované zmeny a účelové úpravy skutkového stavu v ich výpovediach. 16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.6.2017 uviedol, že znalec vyhodnotil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 6.10.2007 na ceste I/73 medzi obcami Stročín a Rakovčík v čase o cca 21,15 hod. medzi vozidlom žalobou (Š. T., ev. č. SK XXX V.) a traktorom R. R.-XX alternatívne, podľa toho, či na traktore R. bolo a nebolo rozsvietené predpísané osvetlenie. Ak na traktore predpísané osvetlenie bolo rozsvietené, tak znalec uviedol, že technickou príčinou dopravnej nehody bola výlučne nesprávna technika jazdy žalobcu, ktorý na vzniknutú situáciu reagoval s oneskorením. Ak na traktore predpísané osvetlenie rozsvietené nebolo, tak v takom prípade bola technickou príčinou nehody práve táto skutočnosť (a nesprávna technika jazdy vodiča traktora). Znalec sa k tomu, či na traktore bolo rozsvietené predpísané osvetlenie, nevyjadroval z dôvodu, že mu to neprísluší. Uviedol iba to, že aj z dostupnej fotodokumentácie je zrejmé, že osvetlenie traktora bolo funkčné aj po dopravnej nehode a skonštatoval, že jazda v noci bez osvetlenia je značne nelogická (str. 71 posl. odsek odpovede a otázku č. 2). Z vykonaného dokazovania, a to najmä výpovedí svedkov M. U. a M.D. U. ml. v tomto konaní (na pojednávaní dňa 2.2.2012) je pritom zrejmé, že traktor mal v čase dopravnej nehody rozsvietené predpísané osvetlenie. Z tohto hľadiska sa tieto ich výpovede zhodujú aj s ich predchádzajúcimi vyjadreniami, ktoré uviedli vo svojich vysvetleniach v priestupkovom konaní (M. U. dňa 6.10.2007 a 25.3.2008 a M. U. ml. 25.3.2008), na ktoré poukazuje aj znalecký ústav v posudku na str. 8 a nasl. Možno preto uzatvoriť, že traktor mal v predmetnom čase rozsvietené predpísané osvetlenie. Preto v súlade so záverom znaleckého posudku jedinou príčinou dopravnej nehody, ku ktorej došlo 6.10.2007, pri ktorej utrpel žalobca škodu na zdraví, ktorej náhrady s domáha v tomto konaní, bola nesprávna technika jazdy práve žalobcu. Touto nesprávnou technikou jazdy pritom žalobca porušil povinnosti podľa § 3 ods. 2 písm. a) a § 4 ods. 2 písm. c) v čase účinného zákona č . 315 / 1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žiadna iná príčina tejto dopravnej nehody nebola zistená. Dôkazné bremeno pritom z tohto hľadiska v plnej miere zaťažuje žalobcu, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, ktorým je aj motorové vozidlo, podľa § 427 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov vo vzťahu k zákonu č. 3 81/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedených skutočností (záver znaleckého posudku a skutkové ustálenie toho, že traktor mal rozsvietené predpísané osvetlenie) je zrejmé, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi na jeho zdraví pri dopravnej nehode dňa 6.10.2007, mu bola spôsobená výlučne jeho zavineným porušovaním povinností vyplývajúcich mu zo zákona č . 315 / 1996 Z. z. pri vedení vozidla Škoda. 17. Z tohto dôvodu potom žalobca nemá právo na náhradu škody, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode a túto v plnom rozsahu znáša sám a žalovaný nemá povinnosť poskytnúť za osobu zodpovednú za škodu plnenie náhrady škody žalobcovi. 18. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovenia § 420, 427 ods. 1,2 § 428, § 431 Občianskeho zákonníka a konštatoval: Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou dopravného prostriedku, škoda a príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Požadované zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne. 19. Táto zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie. Pre vznik zodpovednosti nie je relevantný ani protiprávny úkon, a to aj napriek tomu, že protiprávny úkon vo forme porušenia zákonnej povinnosti( napr. Občiansky zákonník, zákon o cestnej premávke a iné) môže byť v konkrétnom prípade prítomný. Východiskovou požiadavkou pre uplatnenie tejto zodpovednosti je, aby škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku ako všeobecným vyjadrením vlastností a javov, plynúcich najmä z fyzikálnych charakteristík prevádzky dopravného prostriedku ( rýchlosť, hmotnosť, zotrvačnosť atď.). Ak bola škoda spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a k vzniku škody viedli okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke (napr. vyplývajúce z technického stavu vozidla, spôsob pohybu vozidla, ale aj okolnosti, ktoré súvisia s riadením a uskutočňovaním prevádzky, nedostatok činnosti, napr. nezabrzdenie), neumožňuje § 428 Občianskeho zákonníka prevádzkovateľovi zbaviť sa svojej zodpovednosti. 20. Nie je vylúčené, že u niektorého z prevádzkovateľov došlo k zavinenému protiprávnemu úkonu ( napr. porušenie pravidiel cestnej premávky, dopravný prostriedok bez EČV a iné), avšak tento protiprávny úkon musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody, inak je pre účely posúdenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku bez právneho významu. Bezprostredné príčinná súvislosť pri ustálení zodpovednosti za škodu musí byť daná ( riadne preukázaná), v opačnom prípade nevzniká zodpovednosť za spôsobenú škodu aj keby ďalšie dva zákonné predpoklady boli naplnené (škoda spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku). 21. V prejednávanom prípade bolo právne významné zistiť ako sa objektívne každý z prevádzkovateľov motorových vozidiel podieľal na strete vozidiel, čo je späté s objektívnymi skutočnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so vznikom škody (zapríčinenie škody). 22. Znalecký ústav zistil, že vozidlo Š. T. sa v okamihu zrážky pohybovalo cca 56 km/h a traktor R. v čase nárazu stál, resp. mal rýchlosť blízku 0 km/h. 23. Znalecký ústav potvrdil výpoveď vodiča traktora U. st. a svedka U. ml., že v čase nárazu traktor stál. 24. Pokiaľ ide o pohyb vozidiel pred zrážkou, žalobca popísal svoju jazdu tak, že v protismere jeho jazdy za obcou Stročín stali dve osobné autá, a to druhé malo za sebou prívesný vozík, ďalšie tretie vozidlo križovalo vozovku, stálo priečne za vozíkom, kde zadnou časťou zasahovalo do jeho jazdného pruhu, ktorého osvetlenie nemohol vidieť, toto vozidlo si všimol v poslednom momente, zvolil vyhýbací manéver a snažil sa vyhnúť zrážke s týmto autom a následne videl neosvetlený traktor asi 15 m pred sebou a strhol volant doľava... Nebrzdil, pretože mu vo výhľade bránilo šikmo stojace auto. 25. Toto tvrdenie žalobcu však nie je preukázané žiadnym dôkazom vykonaným v priebehu súdneho konania. Tvrdenie žalobcu o pohybe vozidiel pred zrážkou v konaní preukázané nebolo. Na viac, súdny znalec v odpovedi na otázku č. 5 znaleckého posudku uviedol, že v prípade ak žalobca dokázal reagovať aj na šikmo stojace vozidlo, ktoré malo stáť za vozidlom, resp. jeho prívesom, ktoré malo oslňovať žalobcu (malo mať zapnuté diaľkové svetlomety), oslňovanie vozidla nebolo také, že by toto mohlo mať vplyv na rozpoznanie traktora žalobcom. 26. Pokiaľ ide o pohyb vozidiel pred zrážkou, podľa tvrdenia vodiča traktora M. U. st., vozidlá stáli v ľavom jazdnom pruhu smerom na obec Rakovčík, kde sa nakladalo havarované auto a pravý jazdný pruh smerom na Stropkov bol prázdny. Po naložení sa išiel otočiť na panelovú cestu cca 100 m za obec a traktor mal osvetlený a mal zapnutý pravý ukazovateľ smeru, s traktorom zastavil pri pravom okraji vozovky a chcel cúvnuť na tú cestu. 27. Pohyb vozidiel pred zrážkou, ako ho uviedol vodič traktora, bol v konaní preukázaný svedeckými výpoveďami vodiča traktora U. st. a výpoveďou svedka U. ml. 28. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí svedkov U. st. a U. ml., záznamu z dopravnej nehody, fotodokumentácie a a znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline mal súd za hodnoverne preukázané, že k zrážke došlo tak, že vodič M. U. st. zastavil s traktorom na ceste I/73 v jazdnom pruhu určenom pre jazdu smerom na Rakovčík a do stojaceho traktora narazilo pravou prednou časťou vozidlo T., ktoré viedol žalobca rýchlosťou cca 56 km/h. Žalobca reagoval na situáciu v čase 1,3 s pred zrážkou, kedy sa traktor nachádzal vo vzdialenosti 19,5 m pred vozidlo T.. 29. Z výpovede svedkov U. st. a U. ml. mal súd za preukázané, že traktor mal pred zrážkou rozsvietené predpísané osvetlenie. Uvedenú skutočnosť súd zistil aj z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody na čl. 15 a nasl. priestupkového spisu k predmetnej dopravnej nehode. Z fotodokumentácie vyplýva, že aj po dopravnej nehode bolo osvetlenie na traktore funkčné, pričom k dopravnej nehode došlo v noci, kedy je jazda bez osvetlenia značne nelogická. 30. Technicky sa nedá vypočítať, či mal traktor pred zrážkou rozsvietené predpísané osvetlenie, preto znalec uzavrel dve varianty technickej príčiny vzniku dopravnej nehody. V prípade, ak na traktore nebolo rozsvietené predpísané osvetlenie, potom mohlo ísť o včasnú reakciu žalobcu na situáciu. V takomto prípade v technike jazdy žalobcu neboli zistené prvky, ktoré by boli v rozpore s technickým výkladom pravidiel cestnej premávky a v technike jazdy vodiča traktora bol zistený nesprávny prvok, ktorý mal vplyv na vznik dopravnej nehody, a to skutočnosť, že na traktore nebolo rozsvietené predpísané osvetlenie. Tento nesprávny prvok v technike jazdy traktora vyvolal vznik kolíznej situácie a teda technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča traktora, ktorý za zníženej viditeľnosti sa nachádzal na ceste I/73 v jazdnom pruhu určenom pre jazdu smerom na Rakovčík bez zapnutého prepísaného osvetlenia v dôsledku čoho žalobca nemal možnosť rozpoznať stojací traktor tak, aby dokázal nehode zabrániť. 31. Ak však na traktore v čase pred zrážkou svietilo predpísané osvetlenie, potom vodičovi traktora neboli zistené také nesprávne prvky v jeho technike jazdy, ktoré by sa podieľali na technickej príčine vzniku dopravnej nehody. V takomto prípade žalobca reagoval na situáciu s oneskorením, v dôsledku ktorého nedokázal nehode zabrániť. Ak by žalobca reagoval na traktor nachádzajúci sa v jeho jazdnom pruhu včas (za predpokladu, že na traktore svietilo predpísané osvetlenie), potom by nevznikla ani kolízna situácia a teda technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalobcu. V prípade rozsvietených svetiel žalobca reagoval na situáciu s výrazným oneskorením, pričom zasvietené zadné koncové svetla traktora mohol žalobca rozpoznať na vzdialenosť viac ako 300 m a včasnou reakciou mohol upraviť techniku svojej jazdy tak, aby nielen nehode zabránil, ale aby ani nevznikla kolízna situácia. 32. Znalecký ústav v odpovedi na otázku č. 6 uviedol, že vodič traktora v prípade, ak na traktore mal rozsvietené zadné obrysové svetlá, by dopravnej nehode zabránil iba takým spôsobom, ak by zastavil mimo časti vozovky, v ktorej jazdilo vozidlo žalobcu v mieste zrážky. V prípade, ak mal zasvietené predpísané osvetlenie, nemal na takéto konanie dôvod, najmä vo vzťahu k tomu, že chcel s traktorom cúvať. 33. Znalecký ústav uzavrel, že pomalá jazda traktora a následné zastavenie traktora nemala vplyv na vznik dopravnej nehody, najmä za predpokladu, že traktor bol osvetlený. 34. Jedinými svedkami dopravnej nehody boli M. U. st. a M. U. ml., ktorí o podstatnej skutočnosti osvetlenia traktora vypovedali zhodne tak, že traktor mal rozsvietené predpísané osvetlenie. Svedok M. U. st. uvedenú skutočnosť potvrdil už v prvotnom vysvetlení v rámci priestupkového konania dňa 6.10.2007, neskôr dňa 25.3.2008 a svedok M. U.. ml. dňa 25.3.2008. Svedkovia zhodne vypovedali o všetkých rozhodných skutočnostiach, ktoré bezprostredne predchádzali zrážke vozidiel. Z fotodokumentácie zabezpečenej políciou pri dokumentovaní nehody je zrejmé, že na traktore bolo funkčné osvetlenie aj po zrážke. Samotný žalobca v priebehu priestupkového konania v prvotnom vysvetlení dňa 6.10.2007 nevedel uviesť, či traktor idúci pred ním bol osvetlený, pretože ho spozoroval až v tesnej blízkosti pred sebou a skutočnosť, že traktor nebol osvetlený začal výslovne tvrdiť až neskôr v priebehu konania a ako vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa 1.6.2017 ide skôr o presvedčenie žalobcu, že z dôvodu neosvetlenia traktora si ho všimol až na poslednú chvíľu. 35. Napokon, žalobca namietal dôveryhodnosť svedkov M. U. st. a M. U. ml. poukazujúc na ich motiváciu nehovoriť pravdu v tomto spore pre možnú náhradu toho, čo by v prípade úspechu žaloby plnila žalovaná žalobcovi, čo by malo negatívny dôsledok na majetkovú sféru rodiny svedkov. Súd sa nestotožnil s týmto názorom žalobcu, pretože z uvedeného nie je možné bez ďalšieho vyvodiť nedôveryhodnosť svedeckej výpovede. Svedok má zákonom uloženú povinnosť hovoriť pred súdom pravdu a ak by sa súd stotožnil s touto argumentáciou žalobcu, znamenalo by to automatickú nespôsobilosť týchto dôkazných prostriedkov vo všetkých obdobných situáciách, čo je neprípustné. 36. Dôveryhodnosť svedkov namietal žalobca aj poukazovaním na rozpory v ich výpovediach. Týmto rozporom sa žalobca venoval vo svojom vyjadrení zo dňa 1.6.2017. Žalobca zameral svoju pozornosť na situáciu v premávke pred zrážkou, ktorá spočívala v nakladaní poľského motorového vozidla zo staršej dopravnej nehody v blízkosti rodinného domu vodiča traktora. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo znaleckého posudku ústavu je zrejmé, že nakladanie poľského havarovaného vozidla v protismere jazdy žalobcu nebolo v bezprostrednej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Zasahovanie iného vozidla do jazdného pruhu žalobcu, následný vyhýbací manéver žalobcu a jeho osvetlenie tesne pred zrážkou šikmo stojacim vozidlom v konaní preukázané nebolo a zostalo len v rovine tvrdenia žalobcu. Napokon, aj keby bol preukázaný pohyb vozidiel pre zrážkou podľa tvrdenia žalobcu, znalec zistil, že oslňovanie vozidla nebolo také, že by toto mohlo mať vplyv na rozpoznanie traktora žalobcom. Závery znaleckého posudku žalobca nenamietal. 37. Žalobca tvrdil, že svedkovia menili výpovede v dôležitých otázkach týkajúcich sa predmetnej nehody. S týmto súd nesúhlasí, pretože svedkovia vypovedali zhodne v podstatných otázkach týkajúcich sa predmetnej dopravnej nehody, teda zrážky motorového vozidla žalobcu a traktora. O rozsvietených svetlách na traktore vypovedali zhodne od počiatku, pričom v čase výpovedí nemohli predpokladať, že táto okolnosť sa napokon stane jedinou významnou z hľadiska posúdenia podielu vodiča traktora na predmetnej zrážke. V konaní nebolo preukázané, že okolnosti nakladania poľského vozidla v protismere jazdy žalobcu boli v bezprostrednej príčinnej súvislosti s toto dopravnou nehodou, z čoho vyplýva, že boli pre účely tohto konania právne irelevantné. Naviac, nezrovnalosti vo výpovediach svedkov, či sa vyťahovalo osobné alebo nákladné vozidlo, ako pomenoval svedok miesto vyťahovania, skutočnosť, že neuviedol správne dátum skoršej nehody, presný časový sled, v ktorom momente a kde sa nachádzalo poľské vozidlo, odhad vzdialenosti miesta nakládky havarovaného vozidla a miesta zamýšľaného otáčania traktora, okolnosti poskytovania prvej pomoci žalobcovi a zabezpečenia premávky, resp. ktorú skutočnosť a kedy uviedol svedok prvýkrát svedčia skôr o autentickosti výpovedí svedkov a nie o ich nehodnovernosti. Každej svedeckej výpovedi predchádza proces vnímania konkrétnej skutočnosti, jeho zapamätanie v priebehu plynutia času a napokon schopnosť reprodukcie zapamätaných skutočností. K vnímaniu a zapamätaniu si určitých okolností došlo u svedkov za situácie stresu z dopravnej nehody, pri ktorej došlo k zraneniam žalobcu, čo mohlo ovplyvniť vnímanie a zapamätanie si určitých konkrétností a ich neskoršiu reprodukciu. Výpovede svedkov súd hodnotil ako dôveryhodné, svedkovia nepoužívali zhodné slovné spojenia a súd ich hodnotil ako spontánne. Pokiaľ ide zápisnice zo dňa 28.12.2010 o podaní vysvetlení U. st. a U. ml., v ktorom svedkovia poopravili skoršiu výpoveď zo dňa 25.3.2008 v tom smere, že v čase zrážky v smere na Svidník ešte stálo poľské vozidlo, a že svedok U. ml. na sebe nemal reflexnú vestu, svedkovia túto zmenu výpovede na pojednávaní síce nevysvetlili, avšak v kontexte ostatných vykonaných dôkazov súd nepovažoval túto okolnosť za tak závažnú, aby považoval za nehodnovernú ich výpoveď v podstatných okolnostiach predmetnej dopravnej nehody. 38. Z vyššie uvedených dôkazov súd skutkovo ustálil, že traktor mal pred zrážkou rozsvietené predpísané osvetlenie, čo bola zásadná otázka pre posúdenie príčiny vzniku dopravnej nehody. Vychádzajúc z uvedeného mal súd za preukázané, že jedinou príčinou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalobcu. 39. Žalobca v priebehu konania argumentoval, že vodič traktora tým, že zastavil vozidlo mimo obce priamo na ceste I. triedy, traktor nemal pridelené EČV a uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, porušil vtedy platné ustanovenia § 3, § 24 ods. 3, § 31 ods.2, § 88, § 94 zákona č. 315/1996 Zb. a spoluzapríčinil dopravnú nehodu. V zmysle záverov znaleckého posudku však pomalá jazda a následné zastavenie traktora nemalo vplyv na vznik dopravnej nehody a nebolo technickou príčinou vzniku dopravne nehody. Rovnako porušenie administratívnych povinností vodiča traktora o evidencii vozidla a uzavretí zákonného poistenia zodpovednosti za škodu nebolo príčinou dopravnej nehody. Ako súd už vyššie uviedol, pri tejto objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa nie je vylúčené, že u niektorého z prevádzkovateľov došlo k zavinenému protiprávnemu úkonu ( napr. porušenie pravidiel cestnej premávky, dopravný prostriedok bez EČV a iné), avšak tento protiprávny úkon musí byť v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Porušenie vyššie uvedených povinností vodiča traktora nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody, preto nie je založená ani jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu žalobcovi, aj keď bola škoda spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. 40. Za uvedenej dôkaznej situácie súdu nezostávalo nič iné ako žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom v otázke (spolu)zapríčinenia dopravnej nehody vodičom traktora. 41. Dňa 2.5.2017 Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline predložil súdu znalecký posudok č. 71/2017 a dňa 12.5.2017 vyúčtovanie znalečného za jeho vypracovanie. Súd uložil neúspešnému žalobcovi zaplatiť trovy dôkazu - znalečné Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v rozsahu 100 %, o ktorého výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Nie je zákonné a ani spravodlivé, aby trovy tohto dôkazu zaplatil úspešný žalovaný alebo štát. 42. O náhrade trov konania strán, súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejdnávanej veci súd nepriznal úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v sociálnych pomeroch a príjmových pomeroch žalobcu. Žalobca od roku 2004 pracoval ako úradník na úrade práce. Od 6.10.2008 je poberateľom invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%. Od 23.7.2010 je poberateľom invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Od augusta 2015 je SZČO a má chránenú dielňu. Podľa lekárskej správy na č. l 397 spisu zo dňa 6.11.2015 bol žalobca naďalej uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Žalobca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške cca 213,- eur (č.l. 176 spisu).. Žalobca žije v rodinnom dome s manželkou a má tri deti, z toho jedno maloleté a jedno plnoleté a nezaopatrené. Žalobca nemá majetok väčšej hodnoty, pokiaľ ide o motorové vozidlo, tak vlastní Š. T., ktorá má viac ako desať rokov. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, tak býva v dome, ktorý vlastnícky patrí jeho manželke, ktorá ho zdedila po svojich rodičoch. Žiaden iný majetok väčšej hodnoty žalobca nemá. Žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a bol mu vydaný parkovací preukaz pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. 43. Z rovnakých dôvodov súd nepriznal náhradu trov konania štátu, ktoré vynaložil na tlmočnom na základe uznesenia Okresného súdu Svidník č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 13.11.2013 vo výške 42,80 eur, na základe uznesenia Okresného súdu Svidník č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 21.2.2014 vo výške 20,22 eur a na základe uznesenia Okresného súdu Svidník č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 20.10.2014 vo výške 22,88 eur. 44. Proti tomuto rozsudku padal odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a § 365 ods.1 písm. h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede U. st. a U. ml. z hľadiska ich pravdivosti, čo malo za následok prijatie nesprávneho skutkového záveru v kľúčovej otázke, a to že na traktore vedenom vodičom U. st. svietilo pred vznikom nehody predpísané osvetlenie. Namietal hodnotenia svedkov U. st., U. ml. súdom prvej inštancie a to vtom smere, že výpovede svedkov U. st. a U. ml. súd považoval za pravdivé a hodnoverné, hoci tie boli viacnásobným postupom času menené, na čo žalobca opakovane poukazoval počas konania. Za nesprávny považoval skutkový záver súdu prvej inštancie podľa ktorého predpísané rozsvietené osvetlenie traktora vyplýva aj z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, ktorá je súčasťou priestupkového spisu, nakoľko táto fotodokumentácia sa realizovala políciou až po vzniku nehody, teda žiadnym spôsobom nepreukazuje, že aj v čase pred zrážkou mal takto rozsvietené svetlá. Skutočnosť, že po nehode bolo osvetlenie traktora funkčné nedokazuje, že traktor mal reálne zapnuté svetlá aj pred vznikom dopravnej nehody, akokoľvek sa zdá súdu jazda bez osvetlenia v noci značne nelogická. Nelogické je totiž aj to, žeby žalobca si nevšimol na rovnej ceste osvetlený traktor, resp. žeby si chcel dobrovoľne spôsobiť závažné poškodenie zdravia pri nehode. Hodnotenia výpovede U. st., U. ml. zo strany súdu prvej inštancie považuje za svojvoľné, nezákonné a vôbec nezohľadňujúce celé množstvo rozdielov, ktoré boli v ich výpovediach. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať existujúcu skutočnosť a to, že v čase pred zrážkou boli vypnuté svetlá na traktore. Od nikoho, teda ani od žalobcu nemožno v súdnom konaní spravodlivo požadovať aby preukázal reálnu neexistenciu určitej skutočnosti - v tomto prípade absenciu zapnutých svetiel na traktore vedenom vodičom U. st. v inkriminovaný čas keď sa stala nehoda. Nebolo preto dôkaznou povinnosťou žalobcu, aby v tomto súdnom konaní preukázal, že toto osvetlenie na traktore nesvietilo. Poukázal na nesprávne vyhodnotenie vyjadrenia žalobcu súdom, ktorý poukazoval na motiváciu svedkov U. st. a U. ml. nehovoriť pravdu kvôli dosahu tohto sporu na ich majetkovú sféru, keďže ju neposudzoval v kontexte celého radu ďalších námietok vznesených žalobcom voči týmto dvom svedkom, ale izolovane, čo ho viedlo k záveru o neprípustnosti takejto argumentácie žalobcu. Za zjavne nesprávny a neprípustný záver súdu považuje, ak zmeny vo výpovediach týchto svedkov podľa neho svedčia o autentickosti jej výpovedí a nie o ich nehodnovernosti. Autentickosť výpovede svedka sa predsa neprejavuje v tom, že jeho jednotlivé výpovede sa zásadne líšia a neustále dopĺňajú, ale práve naopak v logickej a obsahovej konzistentnosti jeho výpovedí. Jednotlivé zmeny vo výpovediach svedkov súd prvej inštancie bezvýhradne akceptoval s poukazom na skutočnosť že procesu vnímania a zapamätávania si určitých okolností došlo u svedkov za situácie stresu z dopravnej nehody, pri ktorej došlo k zraneniam žalobcu, čo mohlo podľa súdu ovplyvniť vnímania a zapamätanie si určitých konkrétností a ich neskoršiu reprodukciu. Takéto odôvodnenie dôveryhodnosti svedkov považuje za krajne nesprávne nakoľko z dokazovania vôbec nevyplynulo, žeby stres nejakým spôsobom vplýval na proces vnímania a zapamätávania si jednotlivých skutočností týkajúcich sa predmetnej nehody u týchto svedkov, a to naviac v takej intenzite, žeby bolo dôvodné, aby sa tieto ich výpovede postupom času od nehody kvôli faktu prežitého stresu zmenili resp. dopĺňali. Takýto záver súd považuje za neprípustnú domnienku, ktorá nemá žiaden skutkový podklad v dokazovaní. Za neobjektívne hodnotenie výpovedi týchto svedkov považuje to, že súd nepovažoval ich zmenu výpovede v podaní vysvetlenia zo dňa 28.12.2010 t.j. po vyše troch rokoch od nehody (k tomu ešte v rovnaký deň), za tak závažnú, aby následne považoval ich výpovede ako také za nedôveryhodné v podstatných okolnostiach predmetnej dopravnej nehody. Žalobca pritom v konaní poukazoval na podozrivý obsah zápisnice o podaní vysvetlenia U. st., U. ml. zo dňa 28.12.2010, ktoré podľa neho vzbudzujú pochybnosti o tom ako prebiehal výsluch týchto svedkov policajtom, resp. o vzájomnej dohode svedkov o zmene výpovede. Výpovede U. st. a výpovede U. ml. považuje za nepravdivé a značne skreslené čo potvrdzujú aj opakované zmeny a účelové úpravy skutkového stavu v ich výpovediach, na čo upriamoval pozornosť súdu v priebehu konania. To, že U. st. a U. ml. vypovedali zhodne od počiatku, že svetlá na traktore svietili samo o sebe nepreukazuje pravdivosť tohto ich tvrdenia, naviac keď bolo spochybnené neustálymi zmenami v ich výpovediach. Poukázal aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie neposudzoval porušenie povinností vodiča traktora (jazda bez prideleného evidenčného čísla ako aj bez uzavretia povinného zmluvného poistenia) aj v kontexte širšieho hodnotenia dôveryhodnosti výpovedí U. st., Lucika ml. nakoľko, hoci tieto porušenia právnych predpisov neboli v príčinnej súvislosti so vznikom škody svedčili o prístupe vodiča traktora U. st. ku plneniu si svojich zákonných povinností. Pokiaľ nejaký vodič jazdí na ceste bez evidenčného čísla a predovšetkým bez uzatvorenia povinného zmluvného poistenia, pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, možno toto jeho konanie hodnotiť nie len za protiprávne, ale aj za nezodpovedné a ľahkovážne. Uvedené, preto tiež malo relevanciu vo vzťahu ku posúdeniu hodnovernosti a pravdivosti svedeckej výpovede týchto svedkov. Namietal tiež, že súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodovaní vo veci aj z takých listinných dôkazov, ktoré neboli vykonané v súlade s ustanoveniami § 188 ods. 1 CSP a § 204 CSP. Súd prvej inštancie v bode 4 odôvodnenia rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie aj pripojenými prístupkovými spismi OR PZ ODI Svidník sp. zn P.-A.-XXX/DX-X-XXXX a P.-A.-XXX/DX-X-XXXX. Zo zápisníc z jednotlivých pojednávaní vo veci však nevyplýva, žeby súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní dôkazy listinami z pripojených priestupkových spisov, takým spôsobom, akým prikazujú uvedené ustanovenia CSP. Spôsob vykonania dôkazu musí jednoznačne vyplývať zo zápisnice z pojednávania - v zápisnici z pojednávania musí byť vyslovene uvedené, že určitá listina alebo jeho presne označená časť boli prečítané na pojednávaní alebo že bol oznámený jej obsah. Nakoľko v prejednávanej veci jednotlivé listiny subjektu priestupkového spisu na podklade, ktorý súd vo veci rozhodol a ktorý bral do úvahy pri svojich skutkových zisteniach neboli predmetom dokazovania, nemožno takéto dokazovanie podľa žalobcu považovať za vykonané v súlade s ustanovením § 204 CSP z čoho rezultuje pochybenie o procesnom postupe súdu prvej inštancie v procese dokazovania zakladajúce odvolaciu vadu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. Navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 45. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že s týmto nesúhlasí nakoľko je bezdôvodné a ním napadnutý rozsudok je v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke správny, dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnený. Boli splnené všetky procesné podmienky, nedošlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a konanie nemalo ani žiadny inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K namietanému nesprávnemu skutkovému záveru súdu že na traktore R. XX, ktorý viedol M. U., v čase stretu s vozidlom žalobcu a bezprostredne pred ním svietilo predpísané osvetlenie a tým že výpovede svedkov M. U. ml. majú byť nedôveryhodné. Uviedol, že je to žalobca, koho zaťažuje dôkazné bremeno, aby preukázal, že sú naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa traktora R. XX za škodu, ktorá mu mala vzniknúť pri dopravnej nehode 06.10.2007. Žalobca však túto zodpovednosť prevádzkovateľa traktora R. XX v konaní nepreukázal a dôkazné bremeno z toho hľadiska neuniesol. Námietka žalobcu že M. U. ako vodič mal viesť traktor R. XX v čase bezprostredne pred dopravnou nehodou tak, že na ňom nebolo rozsvietené predpísané osvetlenie (čo je v rozpore s § 30 a nasledujúcimi v čase nehody platného zákona č.315/1996 Z.z. v znení skorších predpisov) je nedôvodná, pretože z vykonaného dokazovania nielenže nevyplýva, ale ani žalobca v odvolaní neuvádza žiaden dôkaz, z ktorého by takýto záver mal vyplynúť. Naopak záver o tom, že traktor R. XX bol v čase bezprostredne pred nehodou riadne osvetlený vyplýva z výpovedi M. U. (vodiča traktora R. XX) ako aj M. U. ml. v tomto konaní, tak aj z vysvetlení priestupkom konaní. Sám žalobca pôvodne nevedel uviesť, že traktor R. XX bol v čase bezprostredne pred dopravnou nehodou osvetlený. Pri podaní vysvetlenia dňa 06.10.2007 nevedel uviesť, či tento traktor bol osvetlený. Poukázal na záver Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, v ktorom sa uvádza, že pri predpoklade, že na traktore bolo zapnuté predpísané osvetlenie technickou príčinnou vzniku dopravnej nehody nesprávna technika jazdy žalobcu (napríklad odpoveď na otázku 2 na strane 71 znaleckého posudku). Zdôraznil, že zo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní pred súdom prvej inštancie možno zo skutkovej stránky uzatvoriť, že traktor R. XX vedený M. U. bol bezprostredne pred nehodou osvetlený a jedinou príčinou stretu vozidla žalobcu s týmto traktorom bola nesprávna technika jazdy žalobcu. Žiadna iná príčina vzniku dopravnej nehody zistená nebola. Takýto skutkový záver súdu prvej inštancie je preto správny a je prirodzeným výsledkom hodnotenia dôkazov v súlade so zásadou ich voľného hodnotenia podľa § 191 CSP. Pokiaľ žalobca uvádza, že v prvoinštančnom rozhodnutí má absentovať stanovenie percentuálnej účasti oboch prevádzkovateľov na strete prevádzok, nie je tomu tak. Túto účasť súd prvej inštancie stanovil jednoznačne čo je zrejmé nie len zo samotného rozhodnutia, ale aj z jeho odôvodnenia, z ktorého je zrejmé že dospel k záveru, že miera účasti žalobcu na strete bola úplná a prevádzkovateľ traktora R. XX nebola žiadna. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako vecne správne potvrdil. Zároveň aby zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 46. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods.1, § 378 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vo vzťahu k prejednávanej veci riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebného na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku. Výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 CSP). 47. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom odvolací súd konštatuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahŕňa v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 48. Odvolací súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odvolaním napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcu a v ktorom dostatočne podrobne a presvedčivo zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2,3 CSP). Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov vzťahujúcich sa k tomuto výroku. Žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd konštatuje, že nezistil, žeby konanie pred súdom prvej inštancie trpelo takou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 49. Žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP ( t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia zodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynulo ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov, typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strany sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení CSP alebo žeby na zistení skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 50. K odvolateľom namietanému nesprávnemu posúdeniu otázky príčinnej súvislosti medzi konaním vodiča U. a vznikom škody (ktorá je posúdením skutkovým) odvolací súd pri zohľadnení výsledkov vykonaného dokazovania nemohol priznať úspech odvolacím námietkam v danej veci, ktoré sú medzi stranami nesporné. Okolnosti zrážky, ku ktorej došlo dňa 06.10.2007 o 21.15 hodine na úseku medzi obcami Stročín a Rakovčík, medzi motorovým vozidlom EVČ: Z. XXXAG ,ktoré viedol žalobca a traktora značky R. XX bez EVČ, ktoré viedol M. U., sa odvolací súd zhoduje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že zásadnou otázkou pre posúdenie príčiny vzniku dopravnej nehody bolo pred zrážkou rozsvietené predpísané osvetlenie traktora. Vzhľadom na prevedené dokazovanie správne vyhodnotil súd prvej inštancie, že jedinou príčinnou vzniku dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalobcu. 51. K námietke odvolateľa že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverom vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie so správnym skutkovým záverom vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. V danej veci súd prvej inštancie zistené skutkové okolnosti správne právne posúdil a s jeho záverom o tom, že skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania vylučujú zodpovednosť prevádzkovateľa v celom rozsahu, sa odvolací súd plne stotožňuje. 52. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 53. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 257 CSP a nepriznal náhradu trov konania sporovým stranám z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odvolací súd vidí v predmete konania a v okolnostiach, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde. 54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).