Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Sa/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200630 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200630.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobkyne F. K., trvale bytom XXX XX Q., P., O. X/XX, právne zastúpená JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom v Bratislave, Račianska 66, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 14. augusta 2017 číslo: XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 5.júna 2017 číslo: XXX XXX XXXX 0 o nepriznaní starobného dôchodku na základe správnej žaloby v sociálnej veci, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. augusta 2017 číslo:XXX XXX XXXX 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 5.júna 2017 číslo: XXX XXX XXXX X a vracia vec Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Žalobkyni p r i z n á v a úplný nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdu, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 14. augusta 2017 generálny riaditeľ sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len „zákona“) vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 5. júna 2017 o zamietnutí žiadosti zo dňa 29. mája 2017 o priznanie starobného dôchodku od 14. marca 2012 odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. II. Priebeh administratívneho konania 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1 a ods. 2 a poukázal, že správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti žalobkyne spísanej dňa 29.05.2017 prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 05.06.2017 zamietol žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok s odôvodnením, že nezískala potrebnú dobu dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. 3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietala, že prvostupňový správny orgán nezistil správne skutkový stav veci, vec nesprávne právne posúdil, nevzal do úvahy medzinárodný Dohovor č. 128 a rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pričom tieto rozsudky sú vo všetkých záveroch jednoznačné. Poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/11/2011, 9So/187/2014 a 9So/136/2014, podľa ktorých pri posudzovaní doby poistenia Sociálna poisťovňa musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a následne vypočítanú sumu krátiť podľa článku 33 Dohovoru č. 128. 4. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 05.06.2017, priloženú spisovú dokumentáciu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto jej napadnuté rozhodnutie zo dňa 05.06.2017 potvrdil. Argumentoval, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR č. 536507/2017 zo dňa 10. mája 2017 na účely výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru colníka v rozsahu od 16. júla 1974 do 31. júla 2003. Táto služba nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani do II. kategórie funkcií, bola vykonávaná v III. pracovnej kategórii. 5. V odôvodnení ďalej konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona zachovať pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Pretože žalobkyňa nevykonávala službu colníka v danom období vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné pri posudzovaní jej nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Poukazovanie na rozsudky súdov Slovenskej republiky nie je dôvodné, pretože v daných veciach išlo i iné skutkové situácie ako v danej veci. Išlo o poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme zaradený do zvýhodnenej kategórie funkcií zakladajúce nárok na zníženie dôchodkového veku. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok žalobkyne možno postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 6. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania. Argumentovala, že správny orgán I. stupňa nesprávne právne posúdil jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku vo veci zisťovania splnenia podmienok na vznik nároku na splnenie zákonnej podmienky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa § 65 zákona, keď započítala len dobu poistenia 4 rokov a 104 dní. Poukázala na ustanovenia zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého žiadna skutočnosť nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Žiadosťou zo dňa 29.05.2017 si neuplatňovala nárok na zvýhodnenie prináležiace len poistencom I. a II. kategórie funkcií, rozhodnutie žalovanej je z toho dôvodu zavádzajúce a nezákonné. Argumentovala rozsudkom Najvyššieho súdu SR 7So/138/2011, v zmysle ktorého poisťovňa nemôže neprihliadať na dobu poistenia žalobkyne vo všeobecnom systéme, pretože takýto zámer neobsahuje žiadne ustanovenie zákona o sociálnom poistení. Priznanie starobného dôchodku len poistencom I. a II. pracovnej kategórie funkcií (policajtom a vojakom), v ktorých prípadoch poisťovňa už rozhodla je diskriminačné vo vzťahu k iným poistencom poisteným najmenej 15 rokov v osobitnom systéme poistenia poberajúcim výsluhový dôchodok. Neexistuje žiaden dôvod podmieňovať nárok na priznanie starobného dôchodku zaradením pracovnej činnosti colníka do I., resp. II. kategórie funkcií. Argumentovala, že článok 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 (len Dohovor) má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom, z ktorého vyplýva, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z článku 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. apríla 2015). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie starobného dôchodku citovaný judikát nerešpektovala. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 8. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 9. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie sociálnej poisťovne. 12. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 14. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 15. Podľa § 191 ods. 6 SSP, veta prvá, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 16. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým žalovaný ako príslušný správny orgán odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava potvrdil. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím zo dňa 05.06.2017 zamietla žiadosť žalobkyne zo dňa 29. mája 2017 o priznanie starobného dôchodku od 14. marca 2012 z dôvodu, že nebola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov. Ku dňu 14. marca 2012 získala žalobkyňa len 4 roky a 319 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Žalovaný poukázal, že žalobkyňa, nakoľko získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, jej obdobie služby nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy. 18. Žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 29. mája 2017 požiadala o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od 14. marca 2012. Rozhodnutím prvostupňový správny orgán žiadosť žalobkyne zamietol, s poukazom na to, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 10. mája 2017 na účely výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru colníka v rozsahu od 16.7.1974 do 31.7.2003. Táto služba nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani do II. kategórie funkcií, bola vykonávaná v III. pracovnej kategórii, preto prvostupňovým správnym orgánom táto doba nebola hodnotená. 19. Podľa § 65 ods. 1 zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku. 21. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. 22. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcii bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. 23. Vzhľadom na uvedené pochybil žalovaný, ak na dôvodnú námietku žalobkyne uvedenú v odvolaní, v rozhodnutí argumentoval tým, že príslušný čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, z ktorého vychádza aj judikatúra najvyššieho súdu sa vzťahuje len na nároky poistencov, ktorí získali potrebnú dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku. 24. Správny súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach (rozsudok zo dňa 30.11.2015 sp. zn. lSo/127/2014), kde pri výklade ustanovenia § 60 ods. 2 zákona je vyslovený názor, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Je potrebné uviesť, že cieľom zákona č. 328/2002 Z.z. bolo dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby colníkom, ktorých výsluhový príspevok sa považuje za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). Odvolací súd poukazoval aj na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyhláseného v Zbierke zákonov pod číslom 416/1991 Zb., z ktorého vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (resp. výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok). 25. Vo vzťahu k tejto právnej problematike sú pre potreby tohto konania použiteľné aj právne názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené napr. v rozsudku sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a sp. zn. l0So/11/2015 zo dňa 17.02.2016. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa má za to, že výsluhový dôchodok (a rovnako aj výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaná za výsluhový dôchodok) má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, pričom odvolací súd dospel k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. 26. Žalovaný pri svojom rozhodovaní o nároku žalobkyne na starobný dôchodok daný právny stav nerešpektoval, pretože žiadosť žalobkyne bola zamietnutá napriek právnym názorom vyplývajúcim z ustálenej judikatúry ako aj súdnej praxi, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru číslo 128. 27. Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj správny súd je pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory, vyslovené najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti, nakoľko tieto sú v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy záväzné nielen pre jeho adresáta, t. j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. l písm. c) SSP zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 14. augusta 2017 číslo: 545 614 2032 0 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 5.júna 2017 číslo: 545 614 2032 0 a vec vrátil v súlade s ustanovením § 191 ods. 4 SSP Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. 29. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúce z jej doterajšej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, a vysporiada sa s otázkou, či do celkovej doby dôchodkového poistenia u žalobkyne po dosiahnutí dôchodkového veku má byť zohľadnená aj doba jej poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to vo vzťahu k splneniu podmienky doby poistenia pre priznanie starobného dôchodku a následne opätovne rozhodne o jej žiadosti o starobný dôchodok. 30. Sociálna poisťovňa, ústredie je povinná v súlade s § 209 zákona v odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na ktorých základe rozhodovala. 31. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé. 32. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnej žalobkyni bola voči žalovanému priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).