Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sa/9/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200211 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200211.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu L.. U. A., trvale bytom U., F. XX, zastúpeného JUDr. Romanom Frnčom, advokátom, so sídlom Košice, Uralská 11, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (pôvodne Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Prešove, krajskému dopravnému inšpektorátu Prešov, so sídlom Prešov, Pionierska 3), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.02.2017 Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-11/2017-P a rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu, okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove zo dňa 23.11.2016 Č.p.: ORPZ-PO-ODI2-320/2016-P, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.02.2017 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove, okresného dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 23.11.2016 Č.p.: ORPZ-PO-ODI2-320/2016-P (ďalej len „rozhodnutie ODI“) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie o priestupku vydané ODI potvrdil. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán (ODI v Prešove) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), pretože svojím konaním porušil § 25 ods. 1 písm. s/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) tým, že dňa 23.03.2016 v čase od 14.05 hod. do 16.15 hod. zastavil a stál - parkoval s motorovým vozidlom značky J. EV. č. U. XXXET dvoma ľavými kolesami na verejne prístupnej zeleni, na ulici W. - oproti č. XX v U.. Za tento priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 30,- eur, zároveň mu bola v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 Vyhlášky MVSR č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. 3. Proti rozhodnutiu ODI v Prešove podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán sa neriadil ustanoveniami § 46, § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, jeho rozhodnutie je nezákonné, svojvoľné a zjavne arbitrárne. Argumentoval, že prvostupňový správny orgán ho uznal za vinného na základe toho, že fotografie z miesta priestupku považoval za hodnoverný a nespochybniteľný dôkaz zobrazujúci skutočnosť s poukazom, že zákon o obecnej polícii umožňuje mestskej polícii objasňovať a dokumentovať priestupky technickým prostriedkom - fotoaparátom, s prihliadnutím na rozsah jej úloh. Tento právny názor prvostupňového správneho orgánu je podľa žalobcu zjavne nesprávny, pričom predložil nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 8/97 zo dňa 26.03.1997 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/252/2010 zo dňa 28.09.2011, ktoré riešia otázku, či obrazový záznam vyhotovený mestskou políciou je zákonný a použiteľný dôkaz v konaní. Na základe predloženého nálezu a rozsudku Najvyššieho súdu SR má žalobca za to, že akýkoľvek obrazový záznam vyhotovený príslušníkmi mestskej polície je nezákonný a nepoužiteľný dôkaz v konaní, pretože mestská polícia nemá v zákone o obecnej polícii oprávnenie na vyhotovovanie obrazových záznamov. Žalobca dal do pozornosti, že od počiatku uvádzal, že sa žiadneho priestupku nedopustil, svoje motorové vozidlo nezaparkoval na verejne prístupnej zeleni, pretože ho dňa 23.03.2016 zaparkoval na vydláždenej ploche. Zároveň poukázal, že prvostupňový správny orgán nevykonal žiadny dôkaz o tom, že tieto plochy sú verejnou zeleňou (s cieľom za každú cenu ho uznať vinným). Keďže pôsobí ako advokát a na svojom motorovom vozidle zbadal bezdôvodne založené blokovacie zariadenie, logicky privolal dve osoby T.. Q. B. a T.. U.. L. G., aby boli svedkami nezákonnej činnosti mestskej polície. Títo dvaja svedkovia boli v konaní vypočutí a v celom rozsahu potvrdili jeho tvrdenia. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že príslušníci mestskej polície a ich výpovede sú nehodnoverné, policajta možno považovať za nestranného svedka len vtedy, ak nie je žiadnym spôsobom motivovaný, či už negatívne alebo pozitívne, aby jeho svedectvo viedlo k určitému výsledku daného konania. Uviedol, že žalovaný povýšil výpovede príslušníkov mestskej polície nad výpovede svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí a ktorých navrhol on vypočuť. Žalobca v odvolaní dal do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžd/7/2013 zo dňa 26.06.2013, z ktorého je zrejmé, že výpovede policajtov v tomto konaní, dokonca štátnych policajtov nemajú žiadne zvláštne postavenie medzi ostatnými dôkazmi, a to znamená, že majú takú istú váhu ako výpoveď obvineného z priestupku. Dôvodil, že policajt, ktorý objasňoval priestupok nemôže podávať pri prejednávaní tohto priestupku svedeckú výpoveď. Poukázal, že výpovede mestských policajtov sú rozporné, čo prvostupňový správny orgán neodstránil.Ďalej že mu bolo mestským policajtom N. znemožnené vyjadriť sa k údajnému priestupku na mieste a následne si tento mestský policajt spísal ním vymyslené tvrdenia do nejakého záznamu, ktoré mu mal uviesť osobne, pričom pravdivosť obsahu ním vypracovaného záznamu vyvracia okrem neho aj tretia nestranná osoba pán N.. Z výpovedí štyroch príslušníkov mestskej polície vyplýva značná zaujatosť vo vzťahu k jeho osobe, nepriateľský vzťah k jeho osobe, čo napríklad dokumentuje tvrdenie svedka C., že jeho vozidlo nielen že údajne stálo na zeleni, ale ono tam dokonca stalo „brutálnym“ spôsobom. Z toho je nepochybné, že prvostupňový správny orgán tendenčné a zaujaté výpovede štyroch mestských policajtov bez akéhokoľvek dôvodu favorizoval a povýšil nad výpovede svedkov T.. B. a T.. U.. G.. Žalobca argumentoval, že za dôkazný prostriedok sa nepovažuje ani správa o výsledku objasňovania priestupku, ktorá síce je podkladom pre rozhodnutie, ale sama o sebe nie je dôkazom. Tým sú len dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku, a ktoré sú k nej pripojené v súlade s § 60 ods. 5 zákona o priestupkoch. Vychádzajúc z toho, že tvrdenia mestských policajtov obsiahnuté v správe, ako aj ich výpovede v priestupkovom konaní nie sú považované za dôkaz, konštatoval, že ak prvostupňový správny orgán nedisponuje žiadnym iným dôkazom, ktoré by preukazoval spáchanie priestupku, tak je tento orgán v dôkaznej núdzi a z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani hodnotenie protichodných dôkazov v podobe jeho vyjadrení a tvrdení svedkov T.. B. a T.. U.. G.. V závere odvolania uviedol, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby bola dôsledne aplikovaná zásada in dubio pro reo, aby druhostupňový správny orgán zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že a priestupkové konanie zastaví. 4. Prvostupňový správny orgán odvolaniu nevyhovel a spis predložil na preskúmanie a rozhodnutie odvolaciemu správnemu orgánu. 5. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán začal dňa 25.01.2017 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody k jeho zmene ani k jeho zrušeniu. Pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z predloženého spisového materiálu (viď jeho špecifikácia na str. 5 preskúmavaného rozhodnutia žalovaného) a konštatoval, že zo správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 12.04.2016 okrem iného vyplýva, že žalobca (ďalej aj „účastník konania“) dňa 23.03.2016 v čase o 14.05 hod. parkoval na E. W. (oproti č. XX) v U. s dvoma kolesami motorového vozidla J. ev. č. U. XXX V. na verejne prístupnej zeleni, čím porušil § 25 ods. 1 písm. s/ zákona o cestnej premávke. Vodič sa pri vozidle nenachádzal a v čase o 14.15 hod. bolo na uvedené F. osadené blokovacie zariadenie a bola vyhotovená dokumentácia. Po telefonickom vyrozumení Mestskej polície (MsP) v Prešove v čase o 16.05. hod. a po zistení jeho totožnosti bol technický prostriedok z vozidla zložený v čase o 16.15 hod.. Účastník konania po poučení podal na mieste vysvetlenie, a to že „ poslanec N. povedal, že papuču mali prísť zložiť z Realu, pokutu nezaplatí, jeho otec chodí na sedenia s J., tak by to mohlo byť aj napomenutie, majú ho dať na objasnenie, bol u zubára, kde mal zaparkovať“. Účastníkovi konania bola ukladaná pokuta vo výške 20,- eur, ktorú odmietol zaplatiť a odmietol sa písomne vyjadriť do zápisnice o podaní vysvetlenia. Obdobné skutočnosti týkajúce sa samotného státia účastníka konania s motorovým vozidlom na zeleni vyplývajú aj zo záznamu o zistení priestupku a z vyhotovenej fotodokumentácie fotoaparátom Nikon - digital v počte 3 kusov vyhotovenej príslušníkmi MsP v Prešove a zo záznamu o použití technického prostriedku na zabránenie odjazdu vozidla. 6. Prvostupňový správny orgán ODI v Prešove vydal dňa 19.04.2016 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým uznal účastníka konania vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, a to na skutkovom základe, že dňa 23.03.2016 v čase o 14.05 hod. zatavil a stál - parkoval s osobným motorovým vozidlom značky J. ev. č. U. XXX V. na verejne prístupnej zeleni na E. W. - oproti č. XX v U., čím takto porušil § 25 ods. 1 písm. s/ zákona o cestnej premávke a uložil mu rozkazom pokutu vo výške 30,- eur. Rozkaz prevzal účastník konania dňa 22.04.2016 do vlastných rúk a dňa 04.05.2016 podal odpor proti rozkazu. Podaný odpor odôvodnil tým, že sa nedopustil priestupku, ktorý mu je kladený za vinu. 7. Podaním odporu sa v zmysle § 87 ods. 4 zákona o priestupkoch rozkaz zrušil a správny orgán pokračoval v konaní predvolaním účastníka konania na ústne pojednávanie o priestupku dňa 28.06.2016. Účastník konania po oboznámení sa s podkladom na rozhodnutie a po zákonnom poučení uviedol, že žiadneho priestupku sa nedopustil, že neparkoval na verejnej zeleni, k správam vypracovaným príslušníkmi MsP v Prešove uviedol, že obsahujú vymyslené údaje, namietal, že mestskí policajti ho nevyzvali na vyjadrenie, znemožnili mu sa vyjadriť aj keď sa chcel vyjadriť, auto mal zaparkované na dláždenej ploche, túto skutočnosť mu môžu dosvedčiť dvaja ľudia, ktorí v tom čase išli s ním v aute, a to Q. B. a L. G.. Keď sa po čase vrátil sám k zaparkovanému vozidlu, všimol si „papuču“ na aute, volal na MsP v Prešove, aby prišli zobrať papuču, počas čakania na hliadku MsP v Prešove volal vyššie menovaným, aby boli svedkami nezákonnej činnosti príslušníkom mestskej polície. Po príchode hliadky mestskej polície sa spýtal člena hliadky na dôvod založenia papuče, jeho odpoveď bola, že parkuje na verejnej zeleni a dával mu pokutu 20,- eur. Povedal mu, že nič neporušil, keďže stojí na dláždenej ploche. K fotodokumentácii uviedol, že mestská polícia nemá oprávnenie na vyhotovovanie obrazových záznamov a akýchkoľvek ich obrazový záznam je nezákonný, nepoužiteľný v akomkoľvek konaní, pričom do spisu priložil nález Ústavného súdu. Tvrdil, že ide o šikanu zo strany mestskej polície, ktorí nekonajú tam kde majú konať, ale takýmto umelým spôsobom si nahrádzajú počet pokút, ktoré majú stanovené. Na otázku, ako si vysvetľuje skutočnosť, že po jeho príchode k vozidlu sa toto nenachádzalo na mieste, na ktorom zaparkoval, ale na tomto mieste sa nachádzalo vozidlo mestskej polície v Prešove, a že jeho vozidlo stálo na trávniku, uviedol, že on nie je odborník na fotografické zariadenia a je možné, že tá fotka bola upravená znalou osobou, resp. fotka pochádza z minulého obdobia a je tam pripojený súčasný dátum. V závere navrhol vypočuť ním navrhnutých svedkov - B., G. a oboch policajtov a náčelníka mestskej polície. 8. Uvedenému návrhu účastníka konania o vypočutie ním navrhnutých svedkov správny orgán ODI v Prešove vyhovel, pričom dňa 26.07.2016 vypočul, za prítomnosti účastníka konania, T.. U.. L. G., ktorý do zápisnice o podaní vysvetlenia okrem iného uviedol, že v čase zaparkovania vozidla vedeného účastníkom konania na ul. W. v U. sa nachádzal vo vozidle, pričom sedel vzadu za spolujazdcom. Účastník konania zastavil vozidlo pri prvom dome na dlažbe, dlažobné kocky sú tam. Z vozidla vystúpil na vozovku, na cestu. Vozidlo účastníka konania stálo po jeho opätovnom príchode na miesto na tom istom mieste na akom ho účastník konania zaparkoval a kde z neho vystupovali. 9. Dňa 26.7.2016 správny orgán ODI v Prešove zároveň za prítomnosti účastníka konania vypočul aj T.. Q. B., ktorý do zápisnice o podaní vysvetlenia okrem iného uviedol, že dna 23.3.2016 nasadol po obede do auta vedeného účastníkom konania na sedadlo spolujazdca. Účastník konania zaparkoval vozidlo na ul. W., pred domom T.. N.. Na otázku kde presne účastník konania zaparkoval vozidlo T.. B. odpovedal, že T.. N. má pred vstupom vydláždené miesto, tak čo si to pamätá tam stálo vozidlo. Z vozidla vystúpil na vozovku. Po jeho opätovnom príchode na miesto vozidlo stálo pred domom doktora N.. 10. Správny orgán ODI v Prešove zároveň doplnil spisový materiál o vyjadrenie sa MsP v Prešove a síce, že útvar Mestskej polície v Prešove používa technické prostriedky v zmysle § 4 zákona SNR č. 564/1991 Zb. O obecnej polícii (ďalej len „zákon o obecnej polícii“), dňa 23.3.2016 bola fotodokumentácia z miesta priestupku vyhotovená fotoaparátom zn. NIKON, inv. č. 14/26/823, výrobné číslo 0018553. K veci sa vyjadril D. C., ktorý dňa 23.08.2016 okrem iného uviedol, že dňa 23.03.2016 v čase o 07.00 hod. nastúpil do služby spolu s F. L.. V čase o 14.05 hod. zistil na ul. W. v U., že vozidlo ev. č. U stojí na verejne prístupnej zeleni. Z tohto dôvodu na vozidlo v čase okolo 14.15 hod. osadil technický prostriedok na zabránenie odjazdu vozidla. Obdobné skutočnosti uviedol aj F. L. a síce, že D. C. založil v čase okolo 14.15 hod. na vozidlo ev. č. U technický prostriedok na zabránenie odjazdu vozidla z dôvodu, že vozidlo stálo na verejne prístupnej zeleni a jeho vodič sa pri vozidle nenachádzal. Dňa 22.08.2016 bol vypočutý aj L.. P. N., ktorý uviedol, že na uvedenú informáciu si nepamätá a meno účastníka konania mu nič nehovorí. 11. Na základe doplneného spisového materiálu správny orgán ODI v Prešove stanovill termín prejednania priestupku, zo spáchania ktorého bol účastník konania podozrivý na deň 22.9.2016, na ktorý účastníka konania predvolal. V stanovenom termíne sa účastník konania osobne dostavil na ODI v Prešove, pričom po oboznámení sa s podkladom rozhodnutia a zákonným poučením uviedol, že trvá na vypočutí policajtov MsP v Prešove, ktorí priestupok dokumentovali, aj tých, ktorí následne prišli na miesto, nakoľko ako obvinený z priestupku má právo týmto osobám klásť otázky a tým brániť vzneseniu obvinenia. Navrhol, aby správny orgán bezodkladne zastavil konanie o priestupku a to s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, z ktorého bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že je nevyhnutné aplikovať zásadu in dubio pro reo, pretože vykonaná fotodokumentácia je zjavne nezákonný dôkaz, ktorý nemôže byť použitý v tomto konaní. 12. Vzhľadom na námietku účastníka konania, ktorou trval na vypočutí príslušníkom MsP v Prešove správny orgán konanie v zmysle § 29 ods. 2 Správneho poriadku prerušil. 13. Následne prvostupňový správny orgán ODI v Prešove na stanovené ústne pojednávanie o priestupku dňa 22.11.2016 zabezpečil účasť účastníka konania a ním navrhnutých svedkom, t.j. príslušníkov MsP v Prešove - F. L., D. C., L. N. a U. J.. Na ústnom pojednávam o priestupku správny orgán ODI v Prešove vypočul za prítomnosti účastníka konania menovaných a zároveň účastníkovi konania umožnil v súlade s § 33 ods. 1 Správneho poriadku klásť svedkom otázky. 14. Z vyjadrenia F. L. na ústnom pojednávaní o priestupku vyplýva, že dôvodom na ich postup, t.j. objasňovanie priestupku bola skutočnosť, že zistili státie väčšej časti vozidla na zeleni. Účastník konania sa na ústnom pojednávaní o priestupku svedka dotazoval ktoré ustanovenia zákona o obecnej polícii mestským policajtom priznáva oprávnenie na vyhotovovanie obrazových záznamov z ich služobnej činnosti, kto vyhotovil fotodokumentáciu, či pozostáva príjem svedka aj z odmien, bonusov za objasňovanie priestupku. 15. Z vyjadrenia D. C. na ústnom pojednávaní o priestupku vyplýva, že na vydláždenej ploche nestálo žiadne vozidlo a na vozidlo, ktoré stálo na zeleni bol osadený technický prostriedok na zabránenie odjazdu vozidla. Účastník konania sa na ústnom pojednávaní o priestupku svedka dotazoval ktoré ustanovenia zákona o obecnej polícii mestským policajtom priznáva oprávnenie na vyhotovovanie obrazových záznamov z ich služobnej činnosti, aký je to brutálny spôsob státia na zeleni, kto vyhotovil fotodokumentáciu, či pozostáva príjem svedka aj z odmien, bonusov za objasňovanie priestupku. 16. Z vyjadrenia L. N. na ústnom pojednávaní vyplýva, že po jeho príchode na miesto sa účastník konania nachádzal pri vozidle a vozidlo stálo na zeleni. Bol poučený ohľadne priestupku, bola mu daná možnosť vypovedať písomne do zápisničky, kde nevypovedal písomne, bola mu uložená pokuta vo výške 20,- €, kde sa účastník konania snažil ovplyvniť výšku sankcie. Bol oboznámený s ostatnými možnosťami, pričom využil spísanie a prejednanie priestupku. Účastník konania neuvádzal nič čo by sa týkalo, že stojí na dláždenej ploche. Pri ich komunikácii odznelo, že bol u zubára a nemal kde zaparkovať. Následne .sa účastník konania svedka dotazoval, či a akým spôsobom bol poučený, akého priestupku sa dopustil, aký bol rozsah spracovania tlačív na mieste a či má na jeho príjem vplyv skutočnosť koľko priestupkov zistia, objasnia, resp. uložia pokút. 17. Z vyjadrenia U. J. na ústnom pojednávaní o priestupku vyplýva, že po príchode na mieste zložil blokovacie zariadenie z vozidla, ktoré stálo trávniku. S účastníkom konania komunikoval kolega - L. N.. Účastník konania svedka dotazoval, o spôsobe vypĺňania zápisničky či hlásia zloženie blokovacieho zariadenia na útvare MsP a či má na jeho príjem vplyv skutočnosť koľko priestupkov zistia, objasnia, resp. uložia pokút. 18. Po vypočutí menovaných účastník konania navrhol prerušenie prejednávania priestupku z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti do 09.00 hod. dňa 23.11.2016. Uvedenému návrhu správny orgán vyhovel a v ústnom pojednávaní pokračoval dňa 23.11.2016 v čase o 09.00 hod. V stanovenom termíne sa účastník konania osobne dostavil na ODI v Prešove za účelom prejednania priestupku pričom po opätovnom poučení uviedol, že navrhuje doplniť dokazovanie o vyžiadanie záznamov hovoru, ktorý učinil zo svojho telefónu na MsP v Prešove, žiada vyžiadať správu od zubára na W. ulici, či tam bol dňa 23.03.2016 na ošetrení, navrhol vyžiadať z Mestskej polície správy o prímoch všetkých štyroch príslušníkov MsP v Prešove za obdobie posledného roka so špecifikáciou koľko každý z nich priestupkov zistil, objasnil, resp. koľko pokút uložil. Poukázal na to, že neustále tvrdí, že v predmetný deň neparkoval a nestál na verejnej zeleni. Poukázal na rozhodovaciu prax NS SR vo vzťahu k vyhotovenej fotodokumentácii, poukázal na rozpor v tvrdeniach N. a J. vo vzťahu k spracovaniu, či nespracovaniu zápisnice na mieste samom. Účastník konania si uplatnil v zmysle § 31 ods. 2 Správneho poriadku nárok na náhradu jeho výdavkov v súvislosti so svedkami, ktorí sa dňa 22.90.2016 nedostavili na výsluch, pričom čakal ich pol hodiny, pričom jeho hodinový príjem advokáta je 150,- eur a preto od nich žiada nahradiť 75,- eur. Navrhol so zreteľom na rozhodovaciu prax NS SR, že výpoveď policajta nie je nadradenejším dôkazom nad výsluch obvineného a ktoréhokoľvek iného svedka, aby správny orgán konanie zastavil, pretože skutok sa nestal a nie je možné bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázať, že sa nejakého priestupku dopustil. Trvá na tom, že vozidlo nezaparkoval na verejne prístupnej zeleni. 19. Po tomto vyjadrení účastníka konania prvostupňový správny orgán ODI v Prešove zaujal k týmto tvrdeniam, namietkam a návrhom stanovisko a následne vo veci meritórne rozhodol tak, že účastníka konania uznal vinným z porušenia ustanovenia § 25 ods. 1 písm. s) zákona o cestnej premávke a tým zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. 1) zákona o priestupkoch a zároveň uložil účastníkovi konania sankciu a to pokutu vo výške 30,- eur V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia následne žalovaný citoval príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke, zákona o priestupkoch, zákona o obecnej polícii a podrobným spôsobom sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu na strane 10 - 19 preskúmavaného rozhodnutia. 20. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, žiadal nariadiť vo veci pojednávanie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Argumentoval, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné, vydané v rozpore s citovanými ustanoveniami Správneho poriadku a s nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 8/97 zo dňa 26.03.1997, z ktorého citoval článok 4, body I.- IV., takisto citoval z rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 6Sžo/252/2010 zo dňa 28.09.2011 a s poukazom na nich dôvodil, že akýkoľvek obrazový záznam vyhotovený príslušníkmi mestskej polície je nezákonný a nepoužiteľný dôkaz v konaní, pretože mestská polícia nemá v zákone o obecnej polícii oprávnenie na vyhotovovanie obrazových záznamov Od počiatku dával do pozornosti, že sa žiadneho priestupku nedopustil, pretože motorové vozidlo nezaparkoval na verejnej zeleni dňa 23.03.2016, zaparkoval na vydláždenej ploche, pričom túto skutočnosť potvrdzovali dvaja svedkovia - T.. Q. B. a T.. U.. L. G.. Orgány verejnej správy s cieľom za každú cenu uznať ho za vinného nevykonali dôkaz o tom, že by tieto trávnaté plochy, na ktorých podľa orgánov verejnej správy parkovalo jeho motorové vozidlo, boli verejnou zeleňou. Z toho vyplýva, že skutkový stav nie je dostačujúci na riadne posúdenie veci, pretože absentuje dôkaz o tom, že ide o verejnú zeleň, a nie o súkromný pozemok. Namietal, že mu mestským policajtom N. bolo znemožnené vyjadriť sa k údajnému priestupku na mieste, následne si tento mestský policajt spísal ním vymyslené tvrdenia do záznamu, ktoré mu mal údajne on uviesť osobne, pričom pravdivosť obsahu ním vypracovaného záznamu vyvracia okrem neho aj tretia nestranná osoba - pán N.. Z výpovedí príslušníkov mestskej polície vyplýva značná zaujatosť a nepriateľský vzťah vo vzťahu k jeho osobe, konštatoval, že žalovaný na prvý pohľad tendenčné a zaujaté výpovede mestských policajtov bez akéhokoľvek dôvodu favorizoval a povýšil nad výpovede svedkov T.. B. a T.. U.. G., ako ak vyjadrenie pána N.. Zjavné rozpory vo výpovediach mestských policajtov prvostupňový orgán verejnej správy síce konštatuje na strane 17 svojho rozhodnutia, ale nepovažuje ich za podstatné, čo je úplne nelogické, pretože tieto rozpory majú nesmierny vplyv na hodnotenie hodnovernosti ich výpovedí. Žalobca citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžd/7/20123 zo dňa 26.06.2013, z ktorého vyplýva, že výpovede policajtov nemajú žiadne zvláštne postavenie medzi ostatnými dôkazmi, to znamená, že majú takú istú váhu ako výpoveď obvineného z priestupku. Zároveň dal aj do pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Pezinok sp.zn. 2T/137/2009 zo dňa 04.04.2011, v ktorom sa konštatuje, že ani výpoveď príslušníka policajného zboru, tzv. štátneho policajta nemôže byť automaticky považovaná za dôveryhodnú, pričom v jeho prípade je mestský policajt zamestnancom len poriadkového útvaru zriadeného Mestom Prešov. Citoval aj ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR týkajúce sa priestupkov a poukázal, že v prípade ak sa správnym orgánom nepodarí preukázať spáchanie skutku tak, aby ďalšie pochybnosti o priestupku nepretrvávali, je nevyhnutné zastaviť priestupkové konanie podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch. Poukázal na článok od autorky Srebalová M.: „K postaveniu svedka v správnom konaní“, z ktorého vyplýva, že policajt, ktorý objasňoval priestupok nemôže pri prejednávaní toho istého priestupku podávať svedeckú výpoveď. Žalobca ďalej argumentoval, že za dôkazný prostriedok sa nepovažuje ani správa o výsledku objasňovania priestupku, ktorá síce je podkladom pre rozhodnutie, ale sama o sebe nie je dôkazom, tým sú len dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku, a ktoré sú v nej pripojené v súlade s § 60 ods. 5 zákona o priestupkoch. Vychádzajúc z toho, že tvrdenia mestských policajtov obsiahnuté v správe, ako aj výpovede v priestupkovom konaní nie sú považované za dôkazy, a ak žalovaný nedisponuje žiadnym iným dôkazom, ktorý by bez akýchkoľvek pochybností preukazoval spáchanie priestupku, tak je žalovaný v dôkaznej núdzi, a preto by sa mala byť dôsledne aplikovaná zásada in dubio pro reo a rozhodnuté o zastavení priestupkového konania. V závere žaloby žalobca konštatoval, že prvostupňový správny orgán vykonal dôkazný prostriedok - ohliadku, čo dokumentuje plánik zo dňa 02.11.2016, pričom v rozpore s § 38 ods. 3 Správneho poriadku nebol žalobca na túto ohliadku prizvaný. 21. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.07.2017 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať nárok na náhradu trov konania žalobcovi. 22. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP). 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom 24. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25. Podľa § 23 ods. 2 písm. a/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. 26. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 27. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 28. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 29. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu sú v súlade so zákonom. 30. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, pretože svojím konaním porušil § 25 ods. 1 písm. s/ zákona o cestnej premávke tým, že dňa 23.03.2016 v čase od 14.05. do 16.15 hod. zastavil a stál - parkoval s motorovým vozidlom značky J. ev. č. U. XXX V. (dvoma ľavými kolesami) na verejne prístupnej zeleni na ulici W. - oproti č. XX v U.. Priebeh udalostí je potvrdený záznamom o skutku, fotodokumentáciou, vyjadrením účastníka konania aj svedkov vypočutých v konaní. 31. Vychádzajúc z obsahu žaloby správny súd skúmal, či bol dostatočne zistený skutkový stav, keďže žalobca namietal, že sa žiadneho priestupku nedopustil, či rozhodnutie bolo správnymi orgánmi náležite odôvodnené, či neboli porušené príslušné ustanovenia Správneho poriadku, a či neboli porušené procesné práva žalobcu v správnom konaní. 32. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujmy spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. 33. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 34. Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku, podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 35. Podľa § 7 ods. 2 zákona o priestupkoch, páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje. 36. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (BaPCP) sa dopustí ten, kto iným konaním ako sa uvádza v písmenách a/ - k/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 37. Podľa § 22 ods. 2 písm. g/zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. l/ možno uložiť pokutu do 100 eur. 38. Podľa § 25 ods. 1 písm. s/ zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na cestnej zeleni a inej verejne prístupnej zeleni, na ostrovčekoch a deliacich pásoch, ak to nie je dovolené dopravnou značkou. 39. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“). 40. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 41. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 42. Správny súd žalobné námietky žalobcu považuje za nedôvodné, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že žalobca spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o priestupku. 43. Oprávnenie mestskej polície objasňovať priestupky vyplýva zo zákona o obecnej polícii a zo zákona o priestupkoch. 44. Podľa § 3 ods. 1 písm. f/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (ďalej len „zákon o obecnej polícii“), obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho - z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko, - zo všeobecnej úpravy cestnej premávky ( zák.č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke), ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel. 45. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o obecnej polícii, príslušník obecnej polície je oprávnený ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky (§ 3 ods. 1 písm. f/) zistené pri plnení úloh. 46. Podľa § 16a ods. 1 písm. a/ zákona o obecnej polícii, príslušník obecnej polície je oprávnený použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, ak motorové vozidlo stojí na mieste, kde je to zakázané dopravnou značkou alebo všeobecnou úpravou cestnej premávky a vodič vozidla sa v blízkosti nezdržiava. 47. Podľa § 58 ods. 3 písm. d/ zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú tiež orgány obecnej polície, ak ide o priestupky, ktoré sú oprávnené prejednať v blokovom konaní. 48. Námietka žalobcu, že vyhotovenie fotodokumentácie príslušníkmi mestskej polície je v rozpore so zákonom, je nedôvodná. 49. Objasňovanie priestupku je špecifický procesný postup orgánu oprávneného objasňovať priestupky vykonávaný s cieľom získavania a utvárania poznatkov o skutočnostiach dôležitých pre meritórne rozhodnutie. V zmysle § 58 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto zákona alebo iného zákona, či tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, či sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, či uloží ochranné opatrenie, či uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Na základe tohto ustanovenia správny súd poukazuje, že na konanie o priestupkoch sa vzťahuje Správny poriadok a podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Tak ako už bolo vyššie citované, oprávnenie príslušníka mestskej polície objasňovať priestupok, zo spáchania ktorého bol žalobca podozrivý a v konečnom dôsledku aj uznaný vinným, je nespochybniteľné a vyplýva z § 3 ods. 1 písm. f/ bod 2 zákona o obecnej polícii. Ak teda bola príslušníkom mestskej polície vyhotovená fotodokumentácia zachytávajúca spáchanie priestupku, bola vykonaná za účelom vyhotovenia dôkazného prostriedku preukazujúceho postavenie vozidla, resp. miesto a spôsob parkovania osobného motorového vozidla žalobcu. Nejde o porušenie zákona a nepovažuje sa to ani za rozšírenie právomocí mestskej polície, ktoré vyplývajú zo zákona o obecnej polícii. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že žalobcom citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Sžo/252/2010 aj nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 8/97 nie je možné aplikovať na tento predmet konania. Spoločným znakom s preskúmavaným konaním je len to, že tieto priestupky objasňovala mestská polícia, avšak predmetná judikatúra sa vzťahuje na vyhotovovanie snímky z merača rýchlosti. Vyššie uvedený rozsudok ani nález nerieši všeobecne otázku, či obrazový záznam vyhotovený mestskou políciou je zákonný a použiteľný v konaní, obmedzuje sa na hodnotenie obrazového záznamu vyhotoveného mestskou políciou, ktorou dokumentovala nerešpektovanie maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy. 50. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 51. K žalobnej námietke, že správne orgány povýšili tendenčné a zaujaté výpovede štyroch mestských policajtov nad výpovede svedkov T.. B. a T.. U.. G., ako aj nad vyjadrenie pána N., správny súd poukazuje, že s touto námietkou sa žalovaný v rozhodnutí o odvolaní podrobne vysporiadal. JUDr. U.. G. dňa 26.07.2016 do zápisnice o podaní vysvetlenia uviedol, že vo vozidle sedel vzadu za spolujazdcom, pričom žalobca zaparkoval vozidlo na dlažbe a vystúpil z vozidla na vozovku a vozidlo stálo po jeho opätovnom príchode na mieste tam, kde ho žalobca zaparkoval. Druhý svedok T.. B. dňa 26.07.2016 prehlásil do zápisnice o podaní vysvetlenia, že sedel na mieste spolujazdca, žalobca zastavil na vydláždenom mieste a po jeho opätovnom príchode vozidlo stálo pred domom T.. N.. Žalovaný posúdením týchto tvrdení vo vzájomnej súvislosti s tvrdením samotného žalobcu na ústnom pojednávaní o priestupku, kde žalobca pripustil postavenie vozidla ako to vyplýva z fotodokumentácie, t.j. na trávnatej časti zistil, že žalobca a T.. U.. G. svojimi vyjadreniami potvrdili, že vozidlo stálo tak ako je fotograficky zachytené zábermi spracovanými mestskou políciou v Prešove, t.j. potvrdili, že žalobca sa dopustil porušenia právneho predpisu tak ako mu bolo kladené za vinu rozhodnutiami správnych orgánov. Žalovaný posúdil jednotlivé výpovede mestských policajtov a dospel k záveru, že obrana žalobcu je účelová a tendenčná v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. 52. Mestskí policajti v zápisnici o podaní vysvetlenia v zmysle § 10 ods. 1, 4 zákona o obecnej polícii zhodne uviedli skutočnosti, ktoré ich viedli k vyhotoveniu fotodokumentácie služobným fotoaparátom a k nahláseniu priestupku operačnému pracovníkovi na Mestskú políciu Prešov. Tie isté skutočnosti uviedli mestskí policajti v pozícii svedka na ústnom pojednávaní o priestupku. Zhodne konštatovali, že priestupku sa žalobca porušil pre porušenie § 25 zákona o cestnej premávke. Uviedli, že fotografie žiadnym spôsobom neupravovali, že odovzdávajú fotoaparát veliteľovi smeny, ktorý uvedené snímky sťahuje do externej pamäte v počítači a následne sa spracúva písomná dokumentácia. Svedkovia T.. Q. B. a T.. U.. L. G. zhodne uviedli, že keď žalobca zaparkoval na ulici W. pred domom T.. N., vystúpili na vozovku. Svedok, ktorého navrhol vypočuť žalobca, L.. P. N. do zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 10 zákona o obecnej polícii po poučení a objasnení o akú vec sa jedná, uviedol: „K danej veci zo dňa 23.03.2016 chcem uviesť, že na uvedenú informáciu si vôbec nespomínam a meno dotyčného pána mi nič nehovorí. K danej veci nemám viac čo dodať.“ Zároveň správny súd poukazuje, že žalobca bol prítomný pri výsluchu svedkov, využil svoje procesné právo a kládol im otázky. 53. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu uvedený v rozsudku sp.zn. 1Sžd/32/2013 zo dňa 08.10.2013, z ktorého vyplýva: „Procesná situácia pri preverovaní skutkového stavu, kedy proti sebe stoja dve rozdielne tvrdenia, tzn. tvrdenie páchateľa o tom, že mu pričítaný skutok nespáchal, a naopak tvrdenie orgánu objasňujúci priestupok, že zisteným spôsobom konal, so sebou v zmysle § 58 ods. 1 zák.č.372/1991 Zb. prináša správnemu orgánu povinnosť zistiť hodnoverne, že skutok sa stal a že ho zavinil páchateľ priestupku. Práve možnosť osoby označenej za páchateľa od počiatku spochybňovať tvrdenia orgánu zisťujúceho konanie páchateľa je jediným dôkazným nástrojom, ktorý nielen spochybňuje tvrdenie zisťujúceho orgánu, ale aj ho zaťažuje povinnosťou logické argumenty uvedené v obrane páchateľa vyhodnotiť a uviesť dôvody ich irelevantnosti. Iba skutočnosť, že objasňujúci orgán je viazaný služobnou prísahou k riadnej aplikácii a dodržiavaniu právneho poriadku nie je postačujúca. Preto v situácii, kde voči sebe sú prezentované protikladné hodnotenia skutkového stavu tak policajtmi ako páchateľom priestupku, je nutné pomeriavať hodnovernosť tvrdení priestupkových orgánov dôkazmi, ktoré sú schopné túto hodnovernosť spochybniť. Pokiaľ je však tvrdenie policajtov podložené dôkazmi, ktoré sú spôsobilé ich obsah potvrdiť, potom sa od páchateľa legitímne očakáva, že navrhne dôkazy vo svoj prospech.“ 54. Správne orgány sa vysporiadali aj s argumentáciou žalobcu, že fotodokumentácia vyhotovená mestskou políciou môže byť aj zmanipulovaná, resp. nehodnoverná. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 23.03.2016 bola fotodokumentácia z miesta priestupku vyhotovená fotoaparátom značky Nikon, inventárne č. 14/26/823, výrobné číslo 0018553. Nachádza sa v informačnom systéme samosprávy Mesta Prešov, systém je chránený pred neoprávneným zásahom a vstupom ako zvonka tak aj zvnútra, akékoľvek zmeny môže vykonávať len oprávnená osoba a všetky zmeny sú zaznamenávané a vydávané systémom. Daná fotodokumentácia bola stiahnutá z pamäťovej karty fotoaparátu Nikon a uložená spolu s inými fotografiami z uvedeného dňa na harddisk centrálneho serveru spravovaného príslušným oddelením Mestského úradu Prešov. Založenie a zloženie technického prostriedku na zabránenie odjazdu motorového vozidla je evidované v informačnom systéme samosprávy Mesta Prešov, modul mestská polícia - úkony o priestupkoch a taktiež v hlásení z dennej smeny zo dňa 23.03.2016. 55. Sám žalobca v žalobe citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.8Sžo/173/2010 zo dňa 28.04.2011, z ktorého vyplýva:...správne orgány nemôžu pri tomto type priestupku vychádzať len z tvrdení policajnej hliadky, ak o spáchaní priestupku žalobcom neexistujú žiadne iné dôkazy, než je hlásenie o spáchaní priestupku, ak osoba obvinená z o spáchania priestupku tvrdí opak. Je úlohou policajnej hliadky zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré by neskoršie tvrdenia osoby obvinenej z priestupku, že priestupok nespáchala, mohli byť vyvrátené. Napríklad fotodokumentáciou...“ S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj správny súd a má zato, že si mestskí policajti zabezpečili dôkazy-fotodokumentáciu, ktorá vyvracia tvrdenia žalobcu, aj tvrdenia ním navrhnutých svedkov týkajúce sa skutočnosti o státi motorového vozidla žalobcu na vydláždenej ploche, naopak fotodokumentácia je dôkazom, že žalobca sa priestupku dopustil tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán. 56. Správny súd má za to, že správne orgány na základe zisteného skutkového stavu správne vyhodnotili dôkazy. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sž-o- KS126 z roku 2006, v ktorom sa zaoberá preskúmaním správneho uváženia súdom. Z tohto právneho názoru vyplýva, že pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonávaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. 57. Podľa § 27 ods.2 (po bodkočiarku) SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal, alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 58. Po preskúmaní rozhodnutí oboch správnych orgánov, správny súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so základnými procesnými právami a povinnosťami obvineného z priestupku a v súlade so základnými zásadami správneho konania uvedenými v § 3 Správneho poriadku. 59. Námietka žalobcu, že policajt, ktorý objasňoval priestupok nemôže podávať pri prejednávaní tohto priestupku svedeckú výpoveď, je nedôvodná. 60. Podľa § 35 ods.1 Správneho poriadku, každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. 61. Svedecká výpoveď je procesný úkon. Pojem svedok Správny poriadok nedefinuje, možno ho vymedziť ako fyzickú osobu, ktorá vypovedá o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci. Ide o skutočnosti, o ktorých svedok získal poznatky vlastnými zmyslami v určitom mieste a čase, alebo o ktorých sa dozvedel iným spôsobom (napr. o nich počul od iných osôb). V zmysle vyššie uvedených skutočností pri prejednávaní priestupku svedkom nemôže byť zamestnanec správneho orgánu, ktorý vo veci koná. Správny súd poukazuje, že mestská polícia na základe správy o výsledku objasňovania priestupku predložila priestupkový spis so správou o výsledku objasňovania priestupku ako podnet na začatie konania o priestupku Okresnému dopravnému inšpektorátu, Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove v súlade s § 60 ods.3 písm.d/ zákona o priestupkoch. Príslušníci MsP si ako svedkovia splnili svoju povinnosť podľa § 35 ods.1 Správneho poriadku, keď pred správnym orgánom vypovedali. 62. K námietke žalobcu, že mestskí policajti mu odopreli právo podať vysvetlenie na mieste priestupku, správny súd poukazuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol poučený v zmysle § 10 a § 56 zákona o obecnej polícii, že môže podať na mieste vysvetlenie. Žalobca ma mieste spáchania priestupku uviedol,.. „ že odmieta uhradiť 20 eurovú pokutu, že pokutu nezaplatí a či sa to nedá riešiť napomenutím, bol u zubára a kde mal zaparkovať“. Správny súd je toho názoru, že ak obvinený z priestupku nesúhlasil s tvrdením mestských policajtov, že sa dopustil priestupku tým, že parkoval s motorovým vozidlom dvoma kolesami na verejne prístupnej zeleni na ulici W. v U., mal písomne vyjadriť svoje námietky priamo na mieste. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod., to platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.11.2011 sp.zn. 1Sžr/38/2011). 63. K námietke žalobcu, že správa o výsledku objasňovania priestupku nie je dôkazom, ale len podkladom správny súd poukazuje, že v zmysle § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch, o úkonoch uvedených v ods. 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam, alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku. 64. Podľa § 60 ods. 4 zákona o priestupkoch správa o výsledku objasňovania priestupku podľa ods. 3 písm. d/ obsahuje a/ označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b/ stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c/ osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede. 65. Podľa § 60 ods. 5 zákona o priestupkoch, k správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. 66. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že mestskí policajti vyhotovili správu o výsledku objasňovania priestupku v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o priestupkoch. 67. K námietke žalobcu, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal dôkaz o tom, či tieto trávnaté plochy, na ktorých mal podľa orgánov verejnej správy parkovať motorové vozidlo žalobca, je nedôvodná. 68. S poukazom na príslušné ustanovenia Správneho súdneho poriadku (§ 197) správny súd si vyžiadal informácie a listinné dôkazy od Mesta Prešov žiadosťou zo dňa 12.10.2018. Z odpovede doručenej súdu dňa 26.10.2018 vyplýva, že Mesto Prešov je vlastníkom pozemnej komunikácie na ulici W. v Prešove, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. KNC XXXX o výmere 2813 m2, zastavaná plocha, LV č. XXXX, k.ú. U.. Súčasťou parcely KNC XXXX sú aj pásy verejne prístupnej zelene, kde Mesto Prešov zabezpečuje starostlivosť a údržbu. Listinným dôkazom o vlastníctve je výpis listu vlastníctva č. XXXX a inventárna karta majetku, ktorú v prílohe Mesto Prešov zaslalo. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na písomnosť - žiadosť Ministerstva vnútra SR, Prezídia policajného zboru, odbor dopravnej polície zo dňa 25.10.2015 adresovaná Ministerstvu vnútra, sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov, odbor legislatívy k vysvetleniu pojmu „verejne prístupná zeleň“ v súvislosti s porušením § 25 ods. 1 písm. s/ zákona o cestnej premávke. Odbor dopravnej polície Prezídia policajného zboru v Bratislave zaujal stanovisko, že pre potreby zákona o cestnej premávke je potrebné zisťovať, či priestor vedľa miestnej komunikácie je verejným priestorom alebo súkromným priestorom. Ak je vlastníkom pozemkov pri miestnej komunikácii obec, resp. má tieto pozemky v správe obec, možno ich charakterizovať ako verejný priestor. S poukazom na túto skutočnosť, že pri riešení porušenia § 25 ods. 1 písm. s/ zákona o cestnej premávke je potrebné zisťovať majetkovo-právne vzťahy k pozemkom vedľa pozemnej komunikácie, správny súd si vyžiadal vyššie uvedenú informáciu od Mesta Prešov. 69. K tvrdeniu žalobcu, že žalobca nebol prizvaný na obhliadku, čo dokumentuje plánik zo dňa 02.11.2016 v administratívnom spise, správny súd poukazuje, že ním správny orgán preukázal len dĺžku vydláždenej plochy na ul. W. v U.. Samotné vykonanie obhliadky by bolo s poukazom na vyhotovenú dokumentáciu príslušníkmi MsP neúčelné. 70. Správne orgány v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku úplne a presne zistili skutočný stav veci, obstarali si potrebné podklady pre rozhodnutie a v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnili. 71. Správny súd poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. 72. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 73. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 74. Žalobca v konaní úspešný nebol a vo vzťahu k žalovanému správnemu orgánu správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).