Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 25CoE/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408201935 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8408201935.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej a Mgr. Magdalény Želinskej v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava proti povinnému H. G., bytom G. H., G. XXX/XX, o vymoženie 398,33 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Er/270/2008-11 zo dňa 30. júla 2015 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Hildegardou Laclavíkovou, Exekútorský úrad Prešov. Povinnému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Ostatným účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom bolo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Kežmarku o priestupku č. ORP-264/DI-SK-2006 zo dňa 27.09.2006, vykonateľné dňom 28.12.2006. S odkazom na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990, § 57 ods. 1 písm. f/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, vzhľadom na uplynutie prekluzívnej trojročnej lehoty na vykonanie exekučného titulu (dňa 28.12.2009) exekučný súd exekúciu zastavil, keďže zaniklo právo priznané exekučným titulom jeho nevykonaním v zákonom určenej lehote. Výrok o trovách súdneho exekútora odôvodnil § 200 ods. 1, 5, § 196, § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Rozhodnutie o nepriznaní trov účastníkom konania odôvodnil § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Opierajúc sa o záver prijatý v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo/12/2012 zo dňa 26.03.2013, z ktorého o.i. vyplýva, že uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty nie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku v prípadoch, kedy trojročná lehota neskončila v čase účinnosti novely zákona k 01.09.2008, ktorá zo Zákona o priestupkoch vypustila § 88 ods. 1. Od toho dňa preto nie je nevyhnutné v uvedenej lehote rozhodnutie vykonať, ale postačuje výkon exekúcie nariadiť, s odkazom na § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku. Absencia osobitnej zákonnej úpravy v Zákone o priestupkoch má za následok, že sa na vec aplikuje všeobecná v zmysle Správneho poriadku, ktorý stanovuje, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť exekučnému súdu na pokračovanie v exekúcii. 3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. 4. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku, okresný dopravný inšpektorát Kežmarok, č.p.: ORP-264/DI-SK-2006 zo dňa 27.09.2006, ktorým bola povinnému uložená pokuta za priestupok podľa príslušných ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za porušenie § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 3 písm. b/, § 15 ods. 1, § 68 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Toto rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 28.12.2006. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 09.05.2008. 5. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, v znení účinnom ku dňu nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. 6. Novelou Zákona o priestupkoch, účinnou od 1.9.2008, bolo toto ustanovenie zo zákona vypustené. 7. Ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní, výslovne vymedzuje vzťah medzi všeobecným právnym predpisom (zákon č. 71/1967 Zb. Správny poriadok) a osobitným právnym predpisom, Zákonom o priestupkoch. 8. Podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods.1). 9. Ak existuje zákonné ustanovenie v špeciálnom zákone (tu Zákon o priestupkoch) upravujúce výkon rozhodnutia, tak sa aplikuje v čase svojej účinnosti. Ak ustanovenie špeciálneho zákona takúto právnu úpravu neobsahuje, nastupuje použitie príslušného ustanovenia všeobecného zákona upravujúceho výkon správneho rozhodnutia. 10. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo vo veci potrebné zohľadniť existujúcu úpravu všeobecného právneho predpisu a v exekúcii pokračovať, keďže nemožno konštatovať, že v prípade predloženého exekučného titulu, rozhodnutia o priestupku, uplynula prekluzívna lehota na jeho vymáhanie, keďže podľa aplikovateľnej právnej úpravy postačuje, ak sa v lehote troch rokov výkon rozhodnutia (exekúcia) nariadi. Na zastavenie exekúcie nebol preto zákonný dôvod. 11. Túto otázku riešil tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 6M Cdo/12/2012 o.i. uviedol: „Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie iných pokút.“ Z uvedeného je zrejmé, že vypustením § 88 ods. 1 zo Zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k Zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri výkone (exekúcii) takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto vzťahu a zákon o priestupkoch nemá od 1. septembra 2008 takúto právnu úpravu, treba v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) podporne použiť ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Opačný výklad by znamenal, že od novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1, by sa pri výkone rozhodnutia o pokute za priestupok (exekúcii) žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v rozpore nielen s účelom tejto novely, ale predovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi generalis“ (zákon špeciálny ruší zákon všeobecný), ...“ 12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).