Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4CoE/65/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708209861 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8708209861.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 14, proti povinnému A. K., trvale bytom E. P. XXXX/XXX, Z., t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou JUDr. W. I., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Z., o vymoženie 426,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 18Er 406/2008 - 50 zo dňa 03.04.2014 takto r o z h o d o l : Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie v časti vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 418,24 Eur (12 600,- Sk) od 02.01.2008 do zaplatenia v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava sp. zn. SR 04816/08 zo dňa 17.06.2008. Exekučné konanie súd zastavil v časti vymáhaného úroku z omeškania presahujúceho 8,5 % ročne z vymáhanej istiny z dôvodu, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným posúdil ako vzťah spotrebiteľský, pričom dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Ide o neprimeranú sankciu voči spotrebiteľovi spojenú s nesplnením jeho záväzku, ktorá navyše odporuje dobrým mravom. Z týchto dôvodov súd zastavil exekučné konanie v časti úroku z omeškania presahujúcej úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom, a preto sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. V obchodnozáväzkových vzťahoch nie je možné obmedzovať výšku úrokových sadzieb. Mal za to, že dohodnuté úroky z omeškania nie sú neprimerané a neodporujú poctivému obchodnému styku. Oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, pričom nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, a tým nesie obchodné riziko. Ďalej uviedol, že zmluvu o úvere nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Opatrovníčke povinného bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku. Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v zmysle ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné zrušiť. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava sp. zn. SR 04816/08 zo dňa 17.06.2008, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 12 840,- Sk s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 12 600,- Sk od 02.01.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 4 225,- Sk. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 26.10.2007 (v spise na č.l. 31) uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že povinnému ako dlžníkovi bola poskytnutá čiastka 10 000,- Sk zvýšená o poplatok vo výške 2 600,- Sk, ktorú sa dlžník zaviazal splácať v 2 mesačných splátkach po 6 300,- Sk. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc v zmysle bodu 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva (štandardná, typizovaná) bez možnosti spotrebiteľa akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní. Z tohto dôvodu súd správne uviedol, že je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa. Namietané nesprávne právne posúdenie vzťahu medzi účastníkmi nebolo dôvodné. V danom prípade právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere, z obsahu ktorej vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ a oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú. Odvolací súd nepopiera, že úverová zmluva je absolútnym obchodom, avšak v prípade, ak ju uzatvoril veriteľ so spotrebiteľom, nemožno obchádzať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Postup súdu prvého stupňa však nebol správny, keď sa nezaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu danú vec prejednať a rozhodnúť. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 26.10.2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka činného k 26.10.2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v čase uzatvorenia úverovej zmluvy len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádzalo, ktoré podmienky sú neprijateľné. Ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, a preto môže súd označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou zákona č. 568/2007 Z. z.. Význam rozhodcovskej doložky je v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami pomerne značný, lebo v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V danom prípade bola rozhodcovská zmluva vyjadrená len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (bod 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský, vôbec sa však nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou rozhodcovskej doložky z hľadiska jej neprijateľnosti ako zmluvnej podmienky, ktorá je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k predčasnému právnemu záveru, pretože neskúmal platnosť dojednania rozhodcovskej doložky. V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje dostatok dôvodov, z ktorých vyvodil platnosť rozhodcovskej doložky, a preto napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Obdobný právny záver vyplýva aj z uznesení NS SR sp.zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Je ním nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva. Čiastočné zastavenie exekúcie v časti úrokov z omeškania nebolo správne bez predchádzajúceho posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky, a preto postupom súdu bolo porušené právo účastníkov na spravodlivý súdny proces zaručené Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, napadnuté uznesenie bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Úlohou súdu prvého stupňa bude posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá vyplýva len z pripojených všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávneného, a to prípadne aj v nadväznosti na ust. § 3 a 4 Zákona o rozhodcovskom konaní a následne vo veci rozhodnúť (§ 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.