Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4CoE/48/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410206242 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8410206242.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843 proti povinnej U. T., bytom W. XX, O., o vymoženie 368,85 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Er 1071/2010-9, zo dňa 26.01.2012 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, sp.zn. EX 19583/10u zastavil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa 01.10.2010 na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na základe exekučného titulu-rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Bratislava, sp.zn. EP60564/10 zo dňa 20.07.2010. Súd citoval ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), v zmysle ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia, alebo exekúciu, exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Následne súd poukázal na ust. § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluva, ktorú uzavrel oprávnený s povinnou spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s tým, že dojednanú rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Súd zdôraznil, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Z týchto dôvodov exekučný súd zastavil exekučné konanie podľa ust. § 45 ZoRK. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ust. § 251 ods. 4 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania, lebo exekučné konanie bolo zastavené. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 159 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona o rozhodcovskom konaní má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné prejednanie veci. Je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Namietal, že súd v prejednávacej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Zdôraznil, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom a inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Exekučnému súdu nie je zverená právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Absencia takejto právomoci predstavuje zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Oprávnený odvolávajúc sa na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní uviedol, že pri výklade tohto ustanovenia treba mať na zreteli, že exekučný súd nie je príslušný na meritórny prieskum exekučného titulu, a preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. Cieľom tohto prieskumu je zistiť, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Dôvodom na zastavenie exekúcie by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33 Cdo 2675/2007 z 30.10.2009. Namietal, že ani z európskeho práva nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, ale si ich neuplatnil. Zdôraznil, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú všetky právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008 (ust. § 879 Občianskeho zákonníka). To znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 nemožno posudzovať podľa ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený zastával názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe právom uznaného exekučného titulu. Nesprávnosť postupu navyše vyplýva aj z dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Cieľom tejto úpravy bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodnúť spory iba v rozhodcovskom konaní, navrhovanou úpravou považoval takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemalo za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré špecifikoval. Povinnej bolo odvolanie doručené na vedomie podľa § 209a Občianskeho súdneho poriadku. Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len (O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je správne. Občianske súdne konanie je jednou zo zásad zákonnosti pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri aplikácii práva súdom v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov zaručených Ústavou Slovenskej republiky (článok 46 a nasl.) v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Súd je svojou činnosťou povinný zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo k jej odopretiu (§ 1 a 3 O.s.p.). Podľa ust. § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Zo strany súdu prvého stupňa došlo k odňatiu možnosti oprávneného realizovať procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 154/2011 zo dňa 27.2.2012, podľa ktorého, mal súd prvého stupňa postupovať podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia. Aplikácia ust. § 45 ods. 2 ZoRK neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia (§44 ods. 2 Exekučného poriadku). Z dôvodu nesprávneho procesného postupu, odvolací súd na túto vadu konania prihliadal (§212 ods. 3 O.s.p.), a preto napadnuté uznesenie zrušil v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. pre odňatie možnosti konať pred súdom a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (221 ods. 2 O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Je ním nielen procesný postup súdu, ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v súlade s ust. § 44 ods 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu rozhodnutia o podanom odvolaní z procesného hľadiska odvolací súd v záujme neprejudikovania rozhodnutia a v súlade so zásadou dvojinštančného konania, nezaujal vecné stanovisko k uplatneným odvolacím námietkam oprávneného. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.