Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/68/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8009201255 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2010 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2010:8009201255.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Ing. V. A., B. XX, IČO 32689306, zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, ul. M.R.Štefánika 171, Vranov nad Topľou, proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného zo dňa 16.10.2009 č. I/225/12979-115223/2009/990705-r, č. I/225/12979-115226/2009/990705- r, č. I/225/12978-115221/2009/990705-r, č. I/225/12979-115228/2009/990705-r a č. I/225/12979-115231/2009/990705-r na základe žalôb takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavanými rozhodnutiami č. I/225/12979-115223/2009/990705-r, č. I/225/12979-115226/2009/990705-r, č. I/225/12978-115221/2009/990705-r, č. I/225/12979-115228/2009/990705-r a č. I/225/12979-115231/2009/990705-r zo dňa 16.10.2009 žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákona“) dodatočné platobné výmery Daňového úradu Vranov nad Topľou (ďalej len „správca dane“) zo dňa 9.6.2009 č. 744/230/18340/09/Pet, 744/230/18348/09/Pet, 744/230/18324/09/Pet, 744/230/18410/09/Pet, 744/230/18426/09/Pet, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2001 v sume 7 681,93 €, apríl 2001 v sume 34 928,06 €, máj 2001 v sume 38 140,94 €, júl 2001 v sume 87 151,39 € a október 2001 v sume 73 413,43 € potvrdil. Rozhodnutia odôvodnil tým, že správca dane vykonal u žalobcu opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február, apríl, júl a október 2001, z ktorej vyhotovil protokol č. 744/320/14826/2009/Sof zo dňa 15.5.2009 a dodatok č. 744/320/16411/2009/Sof zo dňa 29.5.2009. Opakovaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty bola vykonaná aj za obdobie máj 2001, z ktorej správca dane vyhotovil protokol č. 744/320/14950/09/Sof zo dňa 15.5.2009 a dodatok č. 744/320/16413/2009/Sof zo dňa 29.5.2009. Následne vydal dodatočné platobné výmery zo dňa 9.6.2009, ktorými žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február 2001, apríl 2001, máj 2001, júl 2001 a október 2001. Dôvodom na vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty bolo porušenie § 20 ods. 2 písm. a/, c/ a d/ zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Citoval ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. a to § 2 ods. 2 a 3, § 15 ods. 1, § 29 ods. 1, 2, 4 a 8, § 45 ods. 1 a 2 a ustanovenia zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 289/1995 Z.z.“) a to § 13 ods. 1 písm. a/ a § 20 ods. 1 a 2. Konštatoval, že podľa § 20 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z má platiteľ nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na odpočet má platiteľ len pri splnení ďalších zákonných podmienok určených v § 20 ods. 2 písm. a/ až d/ zákona č. 289/1995 Z.z., ktoré musia byť splnené všetky, aby platiteľ mohol úspešne uplatniť nárok na odpočet dane. Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných podmienok má za následok nemožnosť uplatnenia nároku na odpočet dane. Ide o podmienky hmotnoprávnej povahy, ktoré súčasne svojim charakterom vypovedajú čím tento nárok treba doložiť, preukázať. Princíp vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty ktorý je upravený v § 20 zákona č. 289/1995 Z.z. spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma konkrétnymi platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Uviedol, že zákon č. 289/1995 Z.z. a ani iné daňové zákony neukladajú daňovníkom akým spôsobom si majú preveriť či obchodujú s platiteľmi DPH, či osoba s ktorou obchodujú je skutočne tá za ktorú sa vydáva a podobne. Ponecháva na zváženie platiteľa DPH akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť obchodných partnerov, nemusí ich dôveryhodnosť (ba dokonca ani identitu) preverovať vôbec. Vtedy sa však konkrétne u dane z pridanej hodnoty vystavuje riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočet dane. V predmetnej veci správca dane zistil, že motorovú naftu žalobcovi nedodala obchodná spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. Rozsiahlym dokazovaním bolo preukázané, že nafta bola síce dodaná žalobcovi ako odberateľovi, avšak k uskutočneniu zdaniteľného plnenia podľa § 13 zákona č. 289/1995 Z.z. zo strany spoločnosti ŠAJGALOIL, s.r.o. nedošlo. Konatelia spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. sa k preverovanému nákupu nafty ako aj ku kontrolovanému žalobcovi vyjadrili, že uvedené obchody ohľadom predaja nafty sa neuskutočnili a s Ing. V. A. v roku 2001 vôbec neobchodovali. Pracovníčka spoločnosti p. M. vystavujúca faktúry za spoločnosť sa vyjadrila, že preverované faktúry nevystavovala. Miestne príslušný správca dane preveroval existenciu predmetných faktúr a dokladov spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. a zistil, že uvedené doklady sa v spoločnosti nenachádzajú, nebolo zistené, že by pán T. a V., ktorí celý obchod podľa vyjadrenia žalobcu zabezpečovali, boli pracovníkmi spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o., alebo že by mali iný vzťah k uvedenej spoločnosti, o čom svedčí aj vyjadrenie konateľov spoločnosti a poskytnutý zoznam pracovníkov spoločnosti. Ďalej bolo zistené, že faktúry neboli vystavené v programe, ktorý mala firma ŠAJGALOIL s.r.o. Túto skutočnosť si správca dane preveroval aj u dodávateľa programu. Uviedol, že spoločnosť čísluje v účtovnom denníku P2000 (kde 2000 = číslo faktúry z knihy vydaných faktúr = variabilný symbol faktúry). Faktúry vystavuje a podpisuje pracovníčka dispečingu. Na kontrolovaných faktúrach je nesprávna adresa dodávateľa. Spoločnosť od 7.4.1999 sídlila vo Svite na Hviezdoslavovej ulici č. 65 a nie na Hviezdoslavovej č. 25 a aktuálnu adresu používala na všetkých účtovných dokladoch. Konateľ spoločnosti pri miestnom zisťovaní pracovníkom Daňového úradu Svit preukázateľne dokázal, že podpis M. na faktúrach, PPD a VPD nie je totožný s jeho vlastnoručným podpisom. Predmetné PPD nie sú očíslované. ŠAJGALOIL s.r.o. pokladničné doklady čísluje POK 0000 narastajúcim spôsobom. Pečiatku, ktorá je uvedená na sporných faktúrach, PPD a VPD spoločnosť nepoužíva. Žalovaný ďalej konštatoval, že podľa záverov dokazovania správcu dane, daň nebola zaplatená platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie. Žalobca platil v hotovosti pánom T. a V. v mieste svojej prevádzky: Rodinná oblasť, Vranov nad Topľou. Ako potvrdenie o úhrade predložil výdavkové a príjmové pokladničné doklady, ktoré boli podľa jeho vyjadrenia ním poskytnuté p. T. a V. čisté, nevypísané a ktoré vypisovali oni v čase úhrady faktúr, vrátane podpisu v časti VPD „vyhotovil“, vrátane podpisu M. v časti VPD a PPD „podpis príjemcu“, pričom nebolo preukázané, že tieto osoby boli zamestnancami spoločnosti resp. aby mali k nej iný vzťah. Zároveň bolo dokazovaním zistené, že doklady o úhrade sa v účtovníctve spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. nenachádzali. Taktiež bolo preukázané, že žalobca nemá daňový doklad, alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ M.OIL s.r.o. a doklad o zaplatení dane. Na základe uvedených skutočností správca dane uzavrel, že žalobca ako daňový subjekt porušil § 20 ods. 2 písm. a/, c/ a d/ zákona č. 289/1995 Z.z. K jeho námietkam, že správca dane vydal rozhodnutie bez dostatočne zisteného skutkového stavu a že rozhodnutie je v rozpore s § 2 ods. 1 a 3, § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona uviedol, že správca dane konal v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona. Z dodatočného platobného výmeru ako aj zo spisového materiálu vyplýva, že dbal aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nebol pri tom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Ako dôkazy použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, ktoré nezískal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poukázal na § 15 ods. 6 zákona, z ktorého vyplývajú pre kontrolovaný daňový subjekt určité povinnosti, okrem iných aj povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Zo spisového materiálu vyplýva, že u žalobcu bola vykonaná za zdaňovacie obdobie druhá opakovaná daňová kontrola, takže žalobca mal dostatočný časový priestor na to, aby si splnil svoju dôkaznú povinnosť a aj na to, aby predkladal dôkazné prostriedky resp. aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam, pretože napriek tomu, že správca dane vykonáva dokazovanie, ťažisko dôkazného bremena leží na daňovom subjekte. Správca dane nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Pri zisťovaní skutočného stavu má široké možnosti a iniciatívne môže vykonať jednotlivé dôkazy. Ktoré dôkazy a v akom rámci a rozsahu budú vykonané, je len na správcovi dane za podmienky, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane boli zistené čo najúplnejšie a aby dôkazy boli zistené v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Následne vykonané dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich reálnej súvislosti, čo sa aj v danom prípade stalo. K námietke žalobcu, že kontrola bola začatá po uplynutí 5 ročnej lehoty a teda je neprípustná uviedol, že na vyrubenie dane alebo rozdielu dane je stanovená 5 ročná prekluzívna lehota. Vykonať daňovú kontrolu a nadväzne na ňu vyrubiť daň alebo rozdiel dane je správca dane oprávnený v lehotách podľa § 45 zákona, teda v lehote do uplynutia piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Ak však bol pred uplynutím vyššie uvedenej lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane plynie 5 ročná lehota znova od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do 10 rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. V konkrétnom prípade keďže správca dane vyruboval daň za zdaňovacie obdobie roku 1999 (správne 2001), túto daň podľa § 45 ods. 1 zákona mohol vyrubiť do konca roka 2004 (správne 2006). Keďže pred uplynutím tejto lehoty bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za obdobie február, apríl, júl a október 2001 (doručený protokol o daňovej kontrole zo dňa 5.6.2003) plynie 5 ročná lehota od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Žalobca bol o tomto úkone vyrozumený 5.6.2003, doručením protokolu podľa § 15 ods. 13 zákona a preto ďalšia 5 ročná lehota uplynula 31.12.2008. V prípade vyrúbenia dane za obdobie máj 2001, pred uplynutím lehoty bol vykonaný úkon smerujúci na vyrúbenie dane alebo rozdielu dane doručením protokolu o daňovej kontrole č. 744/2200/32794/2001/1372 dňa 18.7.2001. Päťročná lehota plynie v tomto prípade od konca roka, v ktorom bol žalobca o tomto úkone vyrozumený t.j. 18.7.2001, ktorá by uplynula 31.12.2006. Keďže správca dane vykonal na základe podnetu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky za toto zdaňovacie obdobie opakovanú kontrolu (doručený protokol o opakovanej daňovej kontrole č. 744/2200/10734/03/Haň2 dňa 5.6.2003) plynie 5- ročná lehota znova od konca roka 2003 a uplynula by 31.12.2008. Správca dane však vykonal na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR za zdaňovacie obdobia opakovanú kontrolu (doručený protokol o opakovanej daňovej kontrole zo dňa 30.6.2004) preto plynie 5 ročná lehota znovu od konca roka 2004 a uplynula by 31.12.2009 (čo by bola aj maximálna 10 ročná lehota na vyrubenie dane vyplývajúca z § 45 ods. 2 zákona). Plynutie tejto lehoty bolo prerušené konaním na súde podľa piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti žalovaný citoval § 246d O.s.p., podľa ktorého ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty, určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. Uviedol, že konanie prebiehalo na súde odo dňa podania žaloby, t.j. od 2.12.2004 do dňa právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1S 194/04, t.j. do 6.12.2007 a o túto dobu sa predlžuje lehota na vyrubenie dane za zdaňovacie obdobie. Preto správca dane vyrubil rozdiel dane v lehote na jej vyrubenie. K námietke žalobcu, že rozhodnutie nerešpektuje právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR uviedol, že správca dane sa riadil právnym názorom súdu. V súlade s týmto právnym názorom doplnil dokazovanie, zistené dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V zmysle záverov súdu umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku každej zistenej skutočnosti o čom svedčia zápisnice o ústnom pojednávaní a tým mu umožnil riadne uplatniť jeho práva a povinnosti, ktoré mu ako daňovému subjektu prislúchajú podľa zákona. Správca dane v rámci opakovanej kontroly nepokračoval v spresňovaní záverov expertízneho skúmania z dôvodu, že zistil, že Krajské riaditeľstvo PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ v Prešove dalo vypracovať znalecký posudok z odboru grafológie so záverom, že Ing. V. A. jednoznačne nie je a J. M. pravdepodobne nie je autorom skúmaného písomného textu, t.j. podpisov na sporných faktúrach a písaného textu na súvisiacich dokladoch. Žalobca hypoteticky spochybňoval obchody spoločnosti ŠANGALOIL s.r.o. na základe informácií získaných z médií, ale účinne neargumentoval a nepredkladal žiadne relevantné dôkazy. Správca dane vykonával u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty. Nespochybnil uskutočnené obchody, spochybnil len faktúry, na základe ktorých si žalobca uplatnil odpočet dane. K námietke týkajúcej sa predložených dokladov a k návrhu žalobcu, že správca dane si mal vyžiadať aj iné faktúry z rokov 2000/2001 od iných odberateľov, porovnať ich formu, aby sa zistila forma faktúr, používaný software a pečiatky uviedol, že správcovi dane boli žalobcom predložené daňové doklady, ale v rámci kontroly preveroval či predložené doklady boli predložené platiteľom, či došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia platiteľom a či doklad o úhrade vystavil platiteľ tak, ako to bolo deklarované predloženými faktúrami. Kontrolou bolo zistené, že spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. v roku 2001 so žalobcom neobchodovala, preto ani nemohla vystaviť doklady pre tento subjekt. Správca dane sa pri výkone kontroly neuspokojil len s odpoveďou p. M. (ako to uvádza žalobca) a p. M., že sporné faktúry nemohli byť vystavené touto spoločnosťou, ale preveril aj program ktorým mali byť vystavené sporné faktúry. Z odpovede na dožiadanie Daňového úradu Brezno zistil, že spoločnosť MRP-COMPANY s.r.o., ktorá je uvedená na sporných faktúrach neposkytla licenciu s číslom uvedeným na sporných faktúrach pre spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. Pri miestnom zisťovaní dňa 13.12.2001, ktoré vykonal Daňový úrad Svit na základe dožiadania Daňového úradu Vranov nad Topľou bolo zistené, že predmetné faktúry neboli vystavené v programe spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o., ich číslovanie nie je totožné s číslovaním vydaných faktúr a že spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. odberateľské faktúry čísluje v účtovnom denníku P2000 (kde 2000 = číslo faktúry z knihy vydaných faktúr = variabilný symbol faktúry). Ďalej z odpovede vyplýva, že preverované PPD nie sú očíslované, pričom spoločnosť čísluje pokladničné doklady POK 0000 narastajúcim spôsobom. Pečiatku, ktorá je na preverovaných faktúrach PPD a VPD spoločnosť nepoužíva. Námietky žalobcu sú preto neopodstatnené. K vozidlám a pracovníkom T. a V. žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz a nepreukázal súvislosť so spoločnosťou ŠAJGALOIL s.r.o. Počas výkonu kontroly pánov T. a V., s ktorými uzatváral obchody, bližšie identifikovať nevedel a myslel si, že zastupujú spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. Podľa zoznamu zamestnancov roku 2001 táto spoločnosť nezamestnávala pracovníkov s menami Richard a V.. V závere odôvodnenia konštatoval, že správca dane dodržal zásadu zákonnosti a aplikoval správne hmotnoprávne ale aj procesnoprávne daňové predpisy, chránil záujmy štátu a dbal pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Včas podanými žalobami sa žalobca domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí zo dňa 16.10.2009 a žiadal vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutia žalovaného a potvrdené dodatočné platobné výmery správcu dane sú nesprávne, vydané v rozpore so zákonom. Nesprávnosť rozhodnutí videl v tom, že došlo k zániku práva vyrubiť daň. Poukázal na § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak nemožno vyrubiť dať ani rozdiel dane, alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Konštatoval, že bol mesačný platcom DPH a podľa zákona mal povinnosť podať daňové priznanie do 20. dňa nasledujúceho mesiaca. Za mesiac november 2001 mal povinnosť podať priznanie do 20.1.2002. Za mesiace pred novembrom 2001 to bolo skôr. Dodatočné platobné výmery boli vydané na základe opakovanej daňovej kontroly, ktorá začala dňa 16.4.2008, teda po uplynutí 5 ročnej zákonnej lehoty. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že nedošlo k zániku práva a uviedol že Najvyšší súd SR predchádzajúce rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný mal pokračovať v konaní a nie otvárať novú daňovú kontrolu. Tým že začal dňa 16.4.2008 kontrolu, urobil tak po zákonnej 5 ročnej lehote. Nesúhlasil so závermi uvedenými v dodatočných platobných výmeroch a namietal, že rozhodnutia nerešpektovali právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.10.2007 sp.zn. 2Sž- o-KS 87/2006. Uviedol, že správca dane v rozpore s § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. hodnotil všetky dôkazy jednostranne a v neprospech žalobcu. Podľa jeho poznatkov nielen on, ale aj ďalší podnikatelia ktorí obchodovali so spoločnosťou ŠAJGALOIL s.r.o. majú podobné problémy. Obchody tejto spoločnosti zrejme neboli celkom v poriadku, o čom svedčí aj v médiách publikované trestné stíhanie. Ako dôkaz bol predložený výstrižok z novín. Bolo potrebné zistiť podstatu trestného stíhania. Ak niekto spáchal trestný čin a žalobcu podviedol, nemôže za to niesť zodpovednosť žalobca. Z aspektu trestného stíhania je potrebné hodnotiť aj vierohodnosť a pravdivosť výpovedí pracovníkov uvedenej spoločnosti. Ten proti komu sa vedie trestné stíhanie má právo brániť sa spôsobom, aký uzná za vhodný. Konštatoval, že splnil všetky povinnosti podľa § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Zb. platného v rozhodnom čase a má nárok na odpočet dane. Dodacie listy pri faktúrach nemusia byť, lebo podľa účtovných predpisov faktúra slúži ako dodací list. Správcovi dane predložil všetky potrebné doklady (faktúry, PPD, VPD). Ten sa však uspokojil s vyjadrením J. M. ktorý vypovedal, že si nepamätá ktoré doklady vystavoval a aký počítačový program používal. Správca dane si mal vyžiadať aj iné faktúry z rokov 2000 - 2001 (pokiaľ spoločnosť žalobcove neevidovala) od iných odberateľov, porovnať ich formu, aby sa zistila forma faktúry, používaný software a pečiatky. Pokiaľ ide o hlavičku faktúr, t.j. IČO, DIČ, číslo účtu, ako aj obsah a vyhotovenie faktúr, ani tieto neboli podľa správcu dane správne, preto si mal vyžiadať ďalšie faktúry a zistiť aké číslovanie faktúr spoločnosť ŠAJGALOIL s.r.o. používala. Ďalej uviedol, že čo sa týka vozidiel spoločnosti RAVOSS PLUS s.r.o. a KONZEKO s.r.o., ktoré privážali naftu, tie boli z oblasti Svitu a teda aj pracovníci Matúš a T. museli byť z okolia spoločností p. M.. Namietal, že správca dane postupoval spôsobom, ktorý nemohol viesť k vydaniu rozhodnutia na základe objektívne zisteného skutkového stavu veci, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. S prihliadnutím na zachovanie princípu rovnosti zbraní nie je možné odmietať jeho návrhy. Vytýkané porušenia neboli napravené ani v odvolacom konaní. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s ustálenou praxou nielen slovenských ale aj európskych súdov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 21/2002 (rozsudok sp.zn. 7Sž 124/01), podľa ktorého správca dane dbá na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.). K tomuto účelu má správca dane využiť všetky prostriedky (len exemplikatívne uvedené v § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb.), ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce (nielen cieľovo pre správne určenie daňovej povinnosti) pre posúdenie toho ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Objasnenie všetkých týchto otázok nemožno posunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že povinnosťou správcu dane je čo najúplnejšie zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Objektívne to znamená, že sám je povinný zisťovať skutočnosti svedčiace nielen v neprospech daňového subjektu ale aj v jeho prospech tak, aby bola zistená skutočná pravda. Žaloby žalobcu boli vedené na krajskom súde pod sp.zn. 3S 68/2009, 3S 69/2009, 3S 70/2009, 3S 71/2009 a 3S 72/2009. Uznesením zo dňa 13.5.2010 sp.zn. 3S 68/2009-23 krajský súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil vyššie uvedené veci na spoločné konanie ďalej vedené pod sp.zn. 3S 68/2009. Podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom. Predmetom preskúmavania sú rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.10.2009, ktorými potvrdil dodatočné platobné výmery na daň z pridanej hodnoty Daňového úradu Vranov nad Topľou zo dňa 9.6.2009, ktorými bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „zákona č. 511/1992 Zb.“) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február, apríl, máj, júl a október 2001 v celkovej sume 241 315,75 €. Dôvodom na vyrúbenie rozdielu dane z pridanej hodnoty bolo porušenie § 20 ods. 2 písm. a/, c/ a d/ zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákona č. 289/1995 Z.z.“). Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. prvá veta platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Z.z. platiteľ má nárok na odpočet dane ak a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13), b) dane na vstupe zaúčtoval, c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktorý vyhotovil platiteľ a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade že daň na vstupu je 200 000,- Sk a viac je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou. V danom prípade bola na základe podnetu žalovaného zo dňa 26.2.2008 vykonaná opakovaná daňová kontrola za zdaňovacie obdobie roku 2001. Kontrola bola vykonaná v dôsledku rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sž-o-KS 87/2006 zo dňa 17.10.2007, ktorým napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.4.2006 sp.zn. 1S 193/2004-33 najvyšší súd zmenil tak, že rozhodnutia zo dňa 5.10.2004 č.j. VII/256/10413818/2004/Kme a č.j. VII/256/10414-817/2004/Kme zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Predmetom preskúmavania boli rozhodnutia žalovaného zo dňa 5.10.2004, ktorými žalovaný potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu vo Vranove nad Topľou zo dňa 6.7.2004 č. 744/230/732-36813/2004/Var a č. 744/230/731-36730/2004/Var. Dodatočnými platobnými výmermi bol žalobcovi vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2001, marec 2001, apríl 2001, máj 2001, jún 2001, júl 2001, august 2001, september 2001, október 2001 a november 2001 v celkovej sume 17 880 157,- Sk. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že v predmetnej právnej veci je kľúčovou otázka posúdenia vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za rok 2001 podľa ust. § 20 ods. 2 zákona o DPH. Správny orgán prvého stupňa spochybnil splnenie podmienky podľa ust. § 20 ods. 2 písm. d/ zákona o DPH, t.j. platiteľ (žalobca) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade že daň na vstupe je 200 000,- Sk a viac je len doklad o bezhotovostnej platbe na pošte poštovou poukážkou. Keďže v priebehu daňového konania vznikli pochybnosti o tom či daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad skutočne vyhotovil platiteľ - ŠAJGALOIL s.r.o., správca dane požiadal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, odbor grafológie o expertízne preskúmanie podpisov na dokladoch zaslaných spolu so žiadosťou. Za týmto účelom bol vyhotovený posudok číslo ČES: VKE-8835/KEU-BA-EXP-2002 zo dňa 31.1.2003. Najvyšší súd ďalej uviedol, že správca dane sa pri posúdení veci riadil len prvým odsekom výsledku expertízneho skúmania a na základe neho dospel k záveru, že všetky sporné podpisy vyhotovil žalobca. Na druhej strane však zo samotného výsledku expertízneho skúmania vyplýva, že je nevyhnutné spresniť závery skúmania predložením podpisov M., od M. jeho nesporné pravé podpisy a od A. skúšky podpisov Šajgalu. Vytkol správcovi dane, že v konaní postupoval bez jednoznačného spresnenia záveru expertízneho skúmania a sám si vyvodil už spomínaný záver, že všetky podpisy vyhotovil žalobca. Z obsahu administratívneho spisu tiež nevyplýva, že by sa žalobca v priebehu daňového konania dozvedel o výsledku expertízneho skúmania; dozvedel sa o ňom až v rozhodnutí správcu dane a následne žalovaného. Takisto z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, či sa žalobca v priebehu daňového konania dozvedel o miestnom zisťovaní u ŠAJGALOIL s.r.o. dňa 13.12.2001 ktorého výsledkom bolo zistenie, že ŠAJGALOIL s.r.o. faktúry predložené žalobcom nevystavil (neboli vystavené v programe spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o., nesprávna adresa dodávateľa, zmena sídla, používanie pečiatky - pečiatka ktorá je na faktúrach, PPD a VPD s.r.o. sa nepoužíva, aktuálna pečiatka je iná). O týchto skutočnostiach sa žalobca dozvedel až z dodatočných platobných výmerov. Správca dane tak znemožnil daňovému subjektu - žalobcovi realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu zákon o správe daní a poplatkov a zákon o DPH dávajú, byť prítomný a klásť otázky svedkom a predvolaným osobám, nahliadnuť do zapožičaných dokladov alebo predkladať dôkazy. Najvyšší súd konštatoval, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali spôsobom, ktorý nemohol viesť k vydaniu rozhodnutia na základe objektívne zisteného skutkového stavu veci a mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. S prihliadnutím na zachovanie princípu rovnosti zbraní nebolo možné odoprieť žalobcovi možnosť vyjadriť sa k expertíznemu skúmaniu podpisov, k miestnym zisťovaniami u ŠAJGALOIL s.r.o. dňa 13.12.2001, pretože v konečnom dôsledku taký postup vyvoláva zásah do práv chránených článkom 46 ods. 1 Ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Uložil prvostupňovému daňovému orgánu umožniť žalobcovi, aby v prvostupňovom daňovom konaní mohol riadne uplatniť svoje práva a povinnosti, ktoré mu ako daňovému subjektu podľa zákona o správe daní a poplatkov prislúchajú. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pri tom správne vyrúbiť a vybrať daň. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. Podľa § 2 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Vychádzajúc z obsahu preskúmavaných rozhodnutí a administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, že správca dane v ďalšom konaní dôsledne rešpektoval pokyn najvyššieho súdu a pri opakovanej daňovej kontrole žalobcu oboznámil so všetkými výsledkami dokazovania ktoré vykonal, vrátane zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 13.12.2001 v spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. a výsledkov expertízneho skúmania podpisov vrátane správy Krajského riaditeľstva Policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície Policajného zboru v Prešove, ktorý dal vypracovať znalecký posudok z odboru grafológie so záverom, že Ing. V. A. jednoznačne nie je a J. M. pravdepodobne nie je autorom skúmaného písomného textu, t.j. podpisov na sporných faktúrach a písaného textu na súvisiacich dokladoch. O tejto skutočnosti svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní č. 744/320/14699/2009/Sof zo dňa 14.5.2009, ako aj samotný protokol o výsledku zistenia a opakovanej daňovej kontrole zo dňa 15.5.2009. Žalobca k výsledku týchto zistení nemal námietky. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, ktorá vyplýva z úradného záznamu č. 744/340/47499/03/Haň2 zo dňa 14.10.2003, kde žalobca bol predvolaný na daňový úrad vo veci poskytnutia podpisov k podpisu M. za účelom doplnenia expertízneho skúmania. Žalobca sa vyjadril, že nevidí dôvod prečo by on ako V. A. sa mal dvadsaťkrát podpísať priezviskom M. a pripravenú zápisnicu o ústnom pojednávaní bez uvedenia námietok odmietol podpísať. Správca dane všetky získané dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. S výsledkami dokazovania oboznámil žalobcu a umožnil mu, aby sa k výsledkom dokazovania mohol vyjadriť, prípadne podať námietky. Neopodstatnené je preto tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutia nerešpektujú názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.10.2007 sp.zn. 2Sž-o-KS 87/2006. Žalobca pritom nešpecifikoval v čom tento právny názor nebol rešpektovaný. Neopodstatnené je aj jeho tvrdenie, že splnil všetky povinnosti podľa § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Zb. ani námietka, že dodacie listy pri faktúrach nemusia byť, pretože faktúra slúži ako dodací list; že správca dane sa uspokojil s vyjadrením J. M. ktorý vypovedal, že si nepamätá kedy doklady vystavoval a aký počítačový program používal; že si mal správca dane vyžiadať aj iné faktúry z rokov 2000 a 2001, aby sa zistila forma faktúr, používaný software a pečiatky. Miestnym zisťovaním (zápisnica zo dňa 13.12.2001) v spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. bolo zistené, že sporné faktúry žalobcu spoločnosť ŠAJALOIL v účtovníctve nemá zaúčtované, tieto faktúry nevystavila, s Ing. V. A. v roku 2001 vôbec neobchodovala. Ďalej bolo zistené, že faktúry neboli vystavené v programe spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. a ich číslovanie nie je totožné s číslovaním vydaných faktúr. Licenčný softwarový program označený na faktúrach žalobcu si správca dane overil u spoločnosti MPR-KOMPANY spol. s r.o. Brezno, ktorá na základe dožiadania odpovedala podaním evidovaným u správcu dane pod č. 14333/2009 zo dňa 7.5.2009 v ktorom uviedla, že v roku 1997 bola spoločnosťou s obchodným menom MRP-COMPANY spol. s r.o. a poskytla prvotnú licenciu č. PSSMQ970128. K číslu licencie PSSNQ970128 (uvedenej na sporných faktúrach) sa nevedela vyjadriť z dôvodu, že licencia obsahuje znak „N“, ktorý nie je v súlade s pravidlami pre generovanie MRP licencií (očakáva sa znak „M“). „Pätu“ faktúry v ktorej sa uvádza program firmy MRP software p.p.35, 76315 Slušovice použila spoločnosť MRP-COMPANY v 90. rokoch a nie p.p.36 ako je to uvedené na priloženej faktúre od ŠAJGALOIL s.r.o. Svit. Aktualizáciu programu PSSMQ970128 si už následne uskutočňoval užívateľ licencie ŠAJGALOIL s.r.o. Spoločnosť MRP-KOMPANY spol. s r.o. neposkytla šetrené licencie pre subjekt ŠAJGALOIL. Správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie za účelom overenia pravosti daňových dokladov - faktúr od spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia u žalobcu podľa § 20 ods. 2 zákona č. 289/1995 Zb. Žalobca v konaní žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal pravosť daňových dokladov. Ďalej žalobca poukazoval a namietal, že vozidlá spoločnosti RAVOSSPLUS s.r.o. a KONZEKO s.r.o. ktoré privážali naftu boli z oblasti B., preto aj pracovníci V. a Richard (ktorí dovážali žalobcovi naftu a vystavovali daňové doklady) museli byť z okolia firiem p. M.. Túto svoju námietku bližšie nešpecifikoval. V súvislosti s trestným stíhaním pracovníkov spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. argumentoval tým, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že bol podvedený. Súd sa v danom prípade v celom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného uvedeným v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Princíp vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty ktorý je upravený v § 20 zákona č. 289/1995 Z.z. spočíva v tom, že platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú určené na uskutočňovanie zdaniteľných plnení platiteľa. Daňový doklad deklaruje, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvomi konkrétnymi platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Zákon č. 289/1995 Z.z. ani iné daňové zákony neukladajú daňovníkovi, akým spôsobom si má preveriť, či obchoduje s platiteľom DPH, či osoba s ktorou obchoduje je skutočne tou za ktorú sa vydáva a pod. Zákon ponecháva na zváženie platiteľovi DPH akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť obchodných partnerov, nemusí ich dôveryhodnosť (ba dokonca ani identitu) preverovať vôbec. Vtedy sa však konkrétne u dane z pridanej hodnoty vystavuje riziku, že nesplní zákonné podmienky nároku na odpočet dane. Správca dane si skutočnosť či T. a V., ktorí celý obchod podľa vyjadrenia žalobcu zabezpečovali, overoval v spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o. a zistil, že osoby s takýmito menami nezamestnáva. Preveroval aj odberateľov motorovej nafty žalobcu, o čom svedčia zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 11.4.2002. Bolo zistené, že odberateľom PD TATRAN Gerlachov a PD Spišská Teplička bola motorová nafta dodaná motorovým vozidlom ev.č. SN 347AB, ktorého vlastníkom je spoločnosť KONZEKO spol. s r.o. Markušovce, ktorá však v skutočnosti vykonáva iba prepravu olejového preparátu OR-NV-20 do prevádzky Košice. Pre odberateľa AGROFARM-Moravany bola motorová nafta dodaná motorovým vozidlom ev.č. KE XXXCD, ktorého vlastníkom je firma RAVOSSPLUS s.r.o. Košice. Motorové vozidlo bolo v zlom technickom stave a bolo odovzdané do spoločnosti STS KOVO s.r.o. k oprave. Súd sa rovnako ako žalovaný nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že došlo k zániku práva vyrúbiť daň. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak nemožno vyrúbiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Žalobca v danom prípade opomenul ust. § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrúbenie dane alebo rozdielu dane plynie päťročná lehota znovu od konca roka v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrúbiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Správca dane vyruboval daň za zdaňovacie obdobie roku 2001 (nie roku 1999 ako je administratívnou chybou uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach) a túto daň podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. mohol vyrúbiť do konca roka 2006 (nie 2004 ako je pre administratívnu chybu uvedené v preskúmavaných rozhodnutiach). Pretože pred uplynutím tejto lehoty bol vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane doručením protokolu o daňovej kontrole č. 744/2200/54520/02/ Haň2 dňa 5.6.2003 v prípade zdaňovacieho obdobia február 2001, apríl 2001, júl 2001 a október 2001 a doručením protokolu o daňovej kontrole č. 744/2200/32794/2001/1372 dňa 18.7.2001 za zdaňovacie obdobie máj 2001, plynie päťročná lehota od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Daňový subjekt bol o tomto úkone vyrozumený dňa 5.6.2003 a 18.7.2001, preto ďalšia päťročná lehota by uplynula 31.12.2008 v prípade zdaňovacieho obdobia február 2001, apríl 2001, júl 2001 a október 2001 a 31.12.2006 v prípade zdaňovacieho obdobia máj 2001. Pretože správca dane vykonal na základe podnetu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky za toto zdaňovacie obdobie opakovanú kontrolu doručením protokolu o opakovanej daňovej kontrole č. 744/340/30610/04/ Stu dňa 30.6.2004 za zdaňovacie obdobie február 2001, apríl 2001, júl 2001 a október 2001, v prípade zdaňovacieho obdobia máj 2001 doručením protokolu o opakovanej daňovej kontrole č. 744/2200/10734/03/Haň2 dňa 5.6.2003, plynula päťročná lehota znovu od konca roka 2004 a uplynula by 31.12.2009 za zdaňovacie obdobie február, apríl, júl a október 2001 a od konca roka 2003 a uplynula by 31.12.2008 za zdaňovacie obdobie máj 2008. Je potrebné uviesť, že plynutie tejto lehoty bolo prerušené súdnym konaním podľa § 246d O.s.p., podľa ktorého ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti prípadne pre výkon rozhodnutia tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. Konanie na súde prebiehalo odo dňa podania žaloby na Krajskom súde v Prešove sp.zn. 1S 193/2004, t.j. od 2.12.2004 do dňa právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sž-o-KS 87/2006, t.j. do 6.12.2007 a o túto dobu sa predlžuje lehota na vyrubenie dane. Správca dane teda vyrubil rozdiel dane v lehote na jej vyrubenie. Maximálna desaťročná lehota (§ 45 ods. 2 zákona) by uplynula koncom roka 2011. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.