Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/6/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200277 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200277.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: BILLIK, spol. s r.o., Výčapy-Opatovce 144, IČO: 314 25 658, zastúpený JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou, so sídlom Farská 9, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/13572/2014 zo dňa 13.01.2014, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2014 domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 9401401/5/4440427/2013 zo dňa 27.09.2013, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 4.922,89 eura. V žalobe uviedol, že žalobca dňa 31.10.2008 kúpil tovar - guľatinu od spoločnosti BEEUTIFUL, s.r.o., Hviezdoslavova 3, Prievidza (od 29.10.2008 ALEDO, s.r.o., so sídlom D. Štúra 760/13, Sereď 2), pričom DPH činila 4.919,34 eura. Nákup zariadenia bol riadne účtovne a administratívne zachytený, a to na faktúre č. 208004 a dodávateľovi na bankový účet uhradený. Žalobca na výzvy predložil fotokópie dokladov preukazujúcich nárok na uplatnenie práva odpočítať daň a predložil aj kontakt na pána P. A., ktorý zabezpečoval žalobcovi prepravu tovaru od spoločnosti ALEDO, s.r.o. Žalobca správcovi dane doručil aj prehlásenie od splnomocneného zástupcu spoločnosti ALEDO, s.r.o., M. X., ktorý potvrdil realizáciu obchodov a dodávok tovaru pre žalobcu. Aj napriek uvedenému správca dane a žalovaný dospeli k záveru, že žalobca dostatočne nepreukázal relevantnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi dodanie tovaru. Žalobca v ďalších dôvodoch žaloby namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu a rozpor zisteného skutkového stavu s obsahom spisov. Poukázal nato, že namiesto rešpektovania už predložených dôkazov správne orgány požadovali od žalobcu predloženie relevantných dôkazov nekonkretizujúc o aké dôkazy sa má jednať. Nereagovanie žalobcovho dodávateľa ALEDO, s.r.o., resp. jeho právneho nástupcu nemôže byť podľa žalobcu výlučne na jeho ťarchu. Napriek dostatočne dlhému daňovému konaniu daňové orgány nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy. Žalobca správcu dane aj žalovaného na potrebu doplnenia dokazovania o stanoviskách súdnych znalcov upozorňoval a aj dva znalecké posudky predložil, správne orgány sa však s týmito dôkazmi nevysporiadali. Žalobca argumentoval aj tým, že v konaní mohlo dôjsť k procesným vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca má právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Dĺžka daňovej kontroly (od 25.08.2011) a následného daňového konania (takmer dva a pol roka) neúmerne žalobcu zaťažovala, čím správca dane ako aj odvolací orgán porušili svoje povinnosti podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku. Daňový subjekt pritom po celý čas poskytoval primeranú súčinnosť a iniciatívne predkladal ďalšie dôkazy. Žalovaný sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi - znaleckými posudkami, ktoré žalobca predložil za účelom vyvrátenia pochybností o reálnom uskutočnení predmetného zdaniteľného obchodu. Nedostatočným vysporiadaním sa s dôkazmi predloženými žalobcom (vrátane znaleckých posudkov) žalovaný porušil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z ust. § 74 ods. 2 a § 3 ods. 1-3 Daňového poriadku. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na správnosti zistení správcu dane a na záveroch z týchto zistení, vyplývajúcich a vyčerpávajúcim spôsobom uvedených v rozhodnutí správcu dane aj žalovaného. K jednotlivým tvrdeniam žalobcu v žalobe uviedol, že žalobca v niektorých bodoch žaloby iba konštatoval skutočnosti súvisiace s vydanými rozhodnutiami. Súhlasil s tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly spolupracoval so správcom dane, predložil požadované doklady, ktoré mal k dispozícii a vyjadroval sa k zisteným skutočnostiam. V súvislosti s realizáciou prepravy tovaru správca dane zistil, že prepravu mal podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu vykonať P. A. motorovým vozidlom IVECO. P. Kubica správcovi dane telefonicky oznámil, že z časových dôvodov sa nemôže dostaviť na ústne pojednávanie, ale po preverení účtovných dokladov zistil, že v roku 2008 bol vlastníkom predmetného vozidla, ktoré malo prepravu vykonať. Nemal ho však zaradené v podnikaní, pretože v roku 2008 bolo rozobraté a nejazdilo, z čoho vyplýva, že s ním nevykonával pre nikoho žiadnu prepravu. Na opakované predvolanie sa dostavil k správcoví dane na ústne pojednávanie, na ktorom uviedol, že on osobne prepravu neuskutočnil, osobu, ktoré mala prepravu jeho motorovým vozidlom realizovať, nevedel identifikovať. Pokiaľ ide o prehlásenie splnomocneného zástupcu spoločnosti ALEDA, s.r.o., p. M. X., ktorý sa napriek jeho „maximálnej snahe“ nemohol svedeckých výpovedí zúčastniť a správcovi dane predložiť požadované účtovné doklady, i keď mu správce dane, čo sa týka termínov uskutočnenia svedeckých výpovedí vychádzal maximálne v ústrety, nie je relevantným dôkazom preukazujúcim dodanie tovaru spoločnosťou ALEDO, s.r.o., žalobcovi, keďže toto vyjadrenie bez predloženia listinných dôkazov nemá vypovedaciu schopnosť vo veci. Keďže dôkazná povinnosť je na strane žalobcu, správca dane vyzýval žalobcu opakovane na predloženie dôkazov, pretože žalobca mal preukázateľne kontakt na zástupcu dodávateľa. Preto mal možnosť získať nové, dovtedy v konaní neuplatnené dôkazy. K predloženiu nespochybniteľných dôkazov správcom dane o tom, že dodanie tovaru bolo uskutočnené spoločnosťou ALEDO, s.r.o., žalovaný uvádza, že napriek tomu, že dôkazným bremenom je v priebehu kontroly zaťažený kontrolovaný daňový subjekt, správca dane v prípade žalobcu vykonal dokazovanie, pri ktorom zistil, že na strane dodávateľa neexistujú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že dodanie tovaru bolo uskutočnené tak, ako to deklaroval žalobca predloženými dokladmi. Tým, že žalobca ako odberateľ predložil ku kontrole doklady, existenciu ktorých a tiež existenciu dodávaného tovaru dodávateľ žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázal, nie je dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom deklarovaným na dokladoch preukázané. Čo sa týka dokladov, ktoré získal v priebehu kontroly a vo vyrubovacom konaní správca dane vlastnou činnosťou, z dokladov nevyplýva, že k dodaniu tovaru došlo spoločnosťou uvedenou na žalobcom predložených dokladoch. Správca dane ani žalovaný v priebehu daňovej kontroly a odvolacieho konania nespochybnili existenciu tovaru, ktorý bol ďalej spracovaný, resp. použitý vo výrobe, ale na základe zistených skutočností skonštatoval, že nie je preukázané jeho dodanie dodávateľom uvedeným na dokladoch predložených ku kontrole. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval, resp. mal svojím konaním snahu preveriť, či si dodávateľ v súvislosti s dodaním tovaru žalobcovi splnil svoje zákonné povinnosti na dani z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu vykonal správca dane rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého bolo zistenie, že konateľka spoločnosti BEEUTIFUL, s.r.o., neskôr ALEDO, s.r.o., p. T. X. (konateľka od 30.01.2008 do 08.12.2008) za spoločnosť nekonala a preto žiadne doklady spoločnosti nemala k dispozícii. Podľa jej vyjadrenia spoločnosť, ktorá nemala žiadnych zamestnancov ani prenajaté priestory, zastupoval jej splnomocnený zástupca p. M. X., ktorý sa napriek opakovaným výzvam z dôvodu dlhodobého pobytu v zahraničí k svedeckej výpovedi nedostavil a účtovné doklady potrebné ku kontrole nepredložil. V čase vykonávania kontroly bol konateľom spoločnosti p. X. Q., ktorý bol aj jej posledným konateľom. Spoločnosť ALEDO, s.r.o., splynula podľa údajov z obchodného registra dňa 25.04.2012 s ďalšími 35-timi spoločnosťami a nástupníckou spoločnosťou sa stala spoločnosť GAMEA INVEST, s.r.o. Pán X. Q. vo svojej výpovedi prisľúbil, že sa pokúsi získať informácie o tom, kde sa nachádzajú účtovné doklady spoločnosti ALEDO, s.r.o. Nakoľko však za spoločnosť ALEDO, s.r.o., neboli správcovi dane ku kontrole predložené žiadne doklady, dodanie tovaru spoločnosťou ALEDO, s.r.o., žalobcovi nebolo preukázané relevantnými dôkazmi. Z konania správcu dane, ktorý zabezpečil výpoveď p. T. X. a výpoveď p. X. Q. (formou medzinárodného dožiadania do Českej republiky) vyplýva, že vykonal dokazovanie s cieľom zistiť skutkový stav čo najúplnejšie. Žalobcom uvádzané a predložené znalecké posudky nemali podľa žalovaného vypovedaciu schopnosť, keďže boli všeobecného charakteru a nepreukazovali, že materiál, z ktorého boli výrobky vyrobené, dodala žalobcovi spoločnosť ALEDO, s.r.o. K žalobcom uvádzanému neúmernému zaťažovaniu jeho osoby daňovým konaním sa žalovaný nevyjadril, keďže táto námietka nebola konkretizovaná. Rovnako žalovaný nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalobcu, týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly, keďže táto bola vykonaná v zákonom stanovenej lehote. Správne orgány v daňovom konaní postupovali tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, o čom svedčí tiež skutočnosť, že žalovaný rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2008 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko nepovažoval správcom dane zistený skutkový stav za dostatočný pre vydanie rozhodnutia vo veci. Žalovaný pritom zaviazal správcu dane postupovať v súlade s jeho vysloveným právnym názorom, podľa ktorého správca dane opakovane preveroval dodávateľa tovaru a prepravcu tovaru, a to zabezpečovaním svedeckých výpovedí oprávnených osôb. Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.01.2014, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) na pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Zo spisového materiálu - administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca podal dňa 26.11.2008 daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008. Správca dane - Daňový úrad Nitra oznámením zo dňa 14.07.2011 daňovému subjektu oznámil výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - december 2008 so začiatkom dňa 25.08.2011. Podľa daňového priznania zo dňa 26.11.2008 žalobca ako daňový subjekt za kontrolované zdaňovacie obdobie vykázal daň celkom v sume 604.717,-Sk, odpočítanie dane celkom 596.088,-Sk a vlastnú daňovú povinnosť určil sumou 8.629,- Sk. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období na základe faktúry č. 2008004 zo dňa 31.10.2008 vystavenej dodávateľom - spoločnosťou ALEDO, s.r.o., Hviezdoslavova 3, Prievidza, IČO: 43 951 392, za dodávku guľatiny odpočítal daň v sume 148.200,- Sk. Právo na odpočítanie dane správca dane zisťoval dožiadaním zo dňa 03.10.2011. Písomným podaním zo dňa 23.11.2011 vyzval Daňový úrad Bratislava V. spoločnosť ALEDO, s.r.o., na predloženie v dožiadaní špecifikovaných dokladov do 15.12.2011. Spoločnosť ALEDO, s.r.o., na výzvy žiadnym spôsobom nereagovala, zásielky nepreberala. Preto správny orgán kontaktoval konateľa spoločnosti X. Q. (bytom Zruč nad Sázavou, Česko), ktorému zaslal aj predvolanie na ústne pojednávanie na deň 26.01.2012. Napriek opakovaným predvolaniam sa na ústne pojednávanie nedostavil ani konateľ spoločnosti ALEDO, s.r.o., ani nikto iný za spoločnosť. Správca dane vyzýval žalobcu na predloženie dôkazov, ktorými by preukázal, že tovar uvedený na predmetnej faktúre bol žalobcovi dodaný. Žalobca doručil v dňoch 09.05.2012 a 31.05.2012 žiadané listiny. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane predvolával na výsluch T. X., ktorá bola v čase vystavenia faktúry konateľkou spoločnosti BEEUTIFUL, s.r.o. (následne ALEDO s.r.o.) a predvolával aj M. X.. Tento svedok bol podľa vyjadrenia žalobcu v dobe vystavenia faktúry splnomocneným zástupcom spoločnosti BEEUTIFUL, s.r.o. O výsluchu týchto svedkov bol žalobca upovedomený. Súčasťou administratívneho spisu je prehlásenie p. M. X. súvisiace s daňovou kontrolou u žalobcu a zápisnica zo dňa 03.09.2013 o ústnom pojednávaní, v ktorej sa konateľka spoločnosti BEEUTIFUL, s.r.o., T. X. vyjadrila, že nevie akou činnosťou sa spoločnosť zaoberala ... spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, na výkon vedenia spoločnosti, na výkon obchodných transakcií bol notársky splnomocnený pán X.. O výsledku zistenia z daňovej kontroly u žalobcu bol dňa 26.07.2012 vypracovaný Protokol č. 9400401/5/1973170/2012, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 22.08.2012 (žalobcu zastupovala splnomocnená zástupkyňa Ing. F. X.). Dodatočným platobným výmerom č. 9400401/5/2311607/2012 zo dňa 23.08.2012 správca dane vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 4.922,89 eura. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie zo dňa 18.09.2012. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1100304/1/1246804/2012 zo dňa 05.12.2012 dodatočný platobný výmer zo dňa 23.08.2012 zrušilo a vec vrátilo Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie a rozhodnutie najmä z dôvodu, že správca dane v priebehu daňovej kontroly nevykonal dostatočné dokazovanie súvisiace s preverovaním dodania tovaru spoločnosťou ALEDO, s.r.o. Následnými úkonmi správca dane dopĺňal dokazovanie. Dňa 11.01.2013 vyzval žalobcu na predloženie tam konkretizovaných dôkazov. Predvolaniami zo dňa 11.01.2013 predvolával na výsluch svedkov p. X. aj p. A.. P. X. sa na výsluch nedostavil. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 12.03.2013 vyplýva, že sa k správcovi dane dostavil p. P. A. ako svedok. Z úradného záznamu spísaného dňa 13.03.2013 Daňovým úradom Nitra je zrejmé, že p. X. sa v deň výsluchu 12.03.2013 nedostavil, ale telefonicky sa skontaktoval so správcom dane a uviedol, že ho o výsluchu informoval žalobca zaslaním SMS správy, avšak na výsluch sa dostaviť nemôže, nakoľko je pracovne zaneprázdnený. Z ďalšieho úradného záznamu spísaného správcom dane dňa 03.04.2013 vyplýva, že sa v tento deň telefonicky so zamestnancami správcu dane skontaktoval p. A. B., ktorý sa mal skontaktovať so svedkom M. X. v súvislosti s vyrubovacím konaním po odvolaní žalobcu. Žalobca správcovi dane oznámil, že p. X. sa na Slovensku dlhodobo nezdržiava, na Slovensku nežije, nakoľko má legálnu prácu v zahraničí (v Anglicku), nevie sa zo zamestnania uvoľniť, nakoľko je v skúšobnej dobe. Žalobca doručil dňa 21.06.2013 správcovi dane Prehlásenie M. X., ktorým tento potvrdil, že za jeho pôsobenia ako splnomocneného zástupcu spoločnosti BEEUTIFUL, s.r.o., boli spoločnosťou za obdobie apríl, jún 2008, september - december 2008 realizované obchody a dodávky na tam špecifikovaných faktúrach uvedené. S priebehom odvolacieho konania a výsledkom dožiadania bol žalobca oboznámený dňa 22.07.2013 (zápisnica o ústnom pojednávaní). Rozhodnutím č. 9401401/5/4440427/2013 zo dňa 27.09.2013 správca dane podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 4.922,89 eura. Žalobca svoj nesúhlas s uvedeným rozhodnutím vyjadril v odvolaní zo dňa 24.10.2013. Dňa 21.11.2013 podal žalobca návrh na prerušenie konania dôvodiac tým, že správca dane sa nezaoberal ním predloženými dôkazmi a ani sa nevysporiadal s návrhom na vykonanie znaleckého posudku v odbore strojárstvo. Oznámením zo dňa 10.12.2013 žalovaný nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania. Dňa 18.12.2013 žalobca zaslal správcovi dane znalecký posudok č. 20/2013 „v odbore strojárstva na posúdenie spracovania predmetného materiálu vo výrobnom procese“. Dňa 27.12.2013 doložil znalecký posudok č. 21/2013 Ing. Milana Chovana „vo veci overenia zúčtovania prijatých faktúr za nákup tovaru v účtovníctve spoločnosti žalobcu“. Rozhodnutím č. 1100304/1/13572/2014 zo dňa 13.01.2014 (napadnutým žalobou) žalovaný rozhodnutie správcu dane zo dňa 27.09.2013 potvrdil. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 29 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 8, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH vyplývajú podmienky za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH. Základnou podmienkou je, aby išlo o tovary, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predložené doklady majú materiálny podklad. V prejednávanej veci podľa názoru súdu, správne orgány postupovali v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie s akcentom na dôkazné bremeno daňového subjektu, ktorému správny orgán prvého stupňa poskytol dostatok času aj priestoru na preukázanie jeho tvrdení. Žalobca predložil správcovi dane faktúry a aj iné listinné dôkazy (výdajky, príjemky), ktorými však nepreukázal reálne plnenie. Reálne plnenie nebolo preukázané ani dokazovaním správcu dane - výsluchy svedkov, veľký počet žiadostí k prevereniu tvrdení žalobcu, miestne zisťovania, dožiadania, atď. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s hmotnoprávnymi predpismi uvedenými v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. podmienky, na splnenie ktorých sa viaže nárok na odpočet DPH. Ak si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“. K tvrdeniu žalobcu, že nereagovanie dodávateľa - spoločnosti ALEDO, s.r.o., nemôže byť posudzované výlučne na ťarchu žalobcu, súd uvádza, že každý daňový subjekt si musí byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií nevykazujúcich splnenie podmienok vyžadovaných zákonom o DPH. Podľa názoru súdu, žalovaný aj správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzali z výsledkov rozsiahleho dokazovania smerujúceho k preverovaniu daňových dokladov žalobcu a najmä k zisteniu, či žalobcom deklarované plnenia boli reálne uskutočnené. Preto nie je dôvodné tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu postupoval vždy v súčinnosti so žalobcom, ktorého informoval o každom ústnom pojednávaní v predmetnej veci. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, žalobca nepreukázal, že zdaniteľné plnenie deklarované na predmetnej faktúre sa uskutočnilo. Správne orgány pritom nespochybnili výrobu výrobkov deklarovaných žalobcom predloženými odberateľskými faktúrami, žalobca však nepreukázal, že ide o tovar totožný - nakúpený a deklarovaný na faktúre od spoločnosti ALEDO, s.r.o. V prípade žalobcu teda nebolo správnymi orgánmi spochybnené dodanie tovaru, ktorý použil na výrobu svojich výrobkov, ale nebolo preukázané, kto tento tovar žalobcovi dodal. Žalobca namietal aj dĺžku daňovej kontroly. Z administratívneho spisu súd zistil, že daňová kontrola sa začala dňa 25.08.2011. Na základe žiadosti správcu dane nadriadený orgán predĺžil lehotu na výkon daňovej kontroly v súlade s ust. § 15 ods. 17 zákona o správe daní o šesť mesiacov. Keďže daňová kontrola bola ukončená dňa 22.08.2012, bola realizovaná v zákonnej 12-mesačnej lehote. Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k rovnakému právnemu záveru, k akému dospeli vo svojich rozhodnutiach správne orgány oboch stupňov. Žalovaný a ani správca dane neporušili svojimi rozhodnutiami zákon a ani chránené záujmy žalobcu, žalobcom predložené znalecké posudky nepreukázali nesprávnosť skutkových zistení a právnych záverov daňových orgánov. Keďže žalobca nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou na faktúre uvedenou bez akýchkoľvek pochybností, súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Pri svojom rozhodovaní rešpektoval aj ust. § 250i ods. 3 OSP, nezistil však také vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).