Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 7Co/62/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4618201496 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4618201496.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O., I. XXX/XX, proti žalovaným: v 1/ rade L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. N. XX, v 2/ rade E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., U. XXXX/XX, o zaplatenie 13 000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 6C/32/2018-135 zo dňa 19. decembra 2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalovaným v 1.a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalované v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 6 000,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 16.02.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 50a ods. 1, § 498, § 451 ods. 1,2, § 544 ods. 1,2, § 545a, § 580, § 581 ods. 1,2, § 3 ods. 1, § 39, § 43, § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodne podaná a to do výšky 6.000 euro s 5% úrokom z omeškania ročne od 16.02.2017 do zaplatenia. Považoval za nesporné, že žalobkyňa ako budúca kupujúca uzatvorila so žalovanými v 1/ a 2/ rade ako budúcimi predávajúcimi dňa 01.06.2016 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Predmetom tejto zmluvy bola dohoda zmluvných strán, že do 31.12.2016 bude splatená kúpna cena nehnuteľností a zmluvné strany boli povinné uzavrieť kúpnopredajnú zmluvu do 15 dní po splnení náležitosti vyplývajúcej z článku II. odseku 1 t.j. splatenie kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá vo výške 70 000,- eur. Rovnako považoval za nesporné, že žalobkyňa uhradila prvú splátku vo výške 13 000,- eur a zvyšnú časť kúpnej ceny do dohodnutého termínu 31.12.2016 neuhradila a neurobila tak ani po tom, ako jej žalované umožnili do termínu 31.12.2016 uhradiť minimálne sumu 5.000,- eur a termín splatnosti kúpnej ceny predĺžili do 31.03.2017. Keďže nedošlo ani k tejto čiastočnej úhrade žalované v 1/ a 2/ rade vyzvali žalobkyňu listom zo dňa 02.01.2019 na opustenie nehnuteľností. Žalobkyňa ukončila užívanie nehnuteľností dňom 06.01.2017. Poukázal na to, že zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve článku IV. bodu 5 vyplýva, že ak nepríde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy vinou budúcej kupujúcej, vrátia budúce predávajúce prijaté splátky, a to do 30 dní a budúce predávajúce majú nárok na zmluvnú pokutu vo výške 25 % z ceny dohodnutej v článku III. bod 1, o ktorú bude znížená vyplatená suma splátok. Súd prvej inštancie prijal záver, že pretože nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, vznikol žalobkyni nárok na vrátenie prvej splátky, ktorú uhradila žalovaným vo výške 13 000,- eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu, že právny dôvod, na základe ktorého žalobkyňa žalovaným plnila odpadol. Vo vzťahu k dojednaniu zmluvnej pokuty dohodnutej v uvedenom článku IV. odseku 5 zmluvy vo výške 25 % z ceny, t.j. 17 500,- eur uviedol, že zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy z článku II. odsek 2 vyplýva, že zmluvné strany sú povinné uzavrieť kúpno-predajnú zmluvu do 15 dní po tom, ako na jej uzavretie budú splnené všetky náležitosti spojené s článkom II. odsek 1. Z článku IV. bodu 5 je zrejmé, že ak nepríde k takémuto uzatvoreniu tejto zmluvy vinou budúcej kupujúcej, teda žalobkyne, budúce predávajúce, teda žalované v 1/ a 2/ rade majú nárok na zmluvnú pokutu. Prijal záver, že k neuzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo vinou samotnej žalobkyne, ktorá si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy uhradiť kúpnu cenu do 31.12.2016 alebo v predĺženej lehote ako jej to žalované na základe jej žiadosti umožnili. Samotné žalované, ako to uviedla aj žalobkyňa v žalobe, si vymienili, že najprv musí byť úplne zaplatená suma predstavujúca celú kúpnu cenu a až potom uzavrú so žalobkyňou kúpnu zmluvu. Na základe tohto zavinenia zo strany žalobkyne mali žalované nárok na zmluvnú pokutu s tým, že v zmysle § 580 došlo z ich strany k započítaniu vzájomnej pohľadávky voči pohľadávke žalobkyne. Zdôraznil, že započítanie podľa § 580 je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal tým, v akej výške strany sporu zmluvnú pokutu dojednali a prijal záver, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázať toto svoje tvrdenie, že výška zmluvnej pokuty bola v skutočnosti 2,5 % a nie 25 %. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa mala k dispozícii predmetnú zmluvu, žiadne námietky k zmluve nemala a túto riadne podpísala. Poukázal aj na výpoveď svedka V. P., ktorý uviedol, že bola to práve žalobkyňa, ktorá poslala návrh zmluvy na uzatvorenie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a potom ako si žalovaná v 2/ rade všimla nezrovnalosti v ich neprospech, snažili sa uchrániť pred prípadnými komplikáciami tiež dojednaním zmluvnej pokuty vo výške 25 %. Svedok potvrdil výpoveď žalovanej v 2/ rade, že predmetná zmluva bola zaslaná žalobkyňou, avšak obsahovala iba článok IV. bodu 2 o výške zmluvnej pokuty 25 % a týkala sa povinnosti budúcich predávajúcich, a preto po predložení návrhu zmluvy, žalovaná vypracovala zmluvu, do ktorej zahrnula aj odsek 5 článok IV. vo vzťahu k budúcej kupujúcej, teda žalobkyne. K námietke žalobkyne, že výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrým mravmi uviedol, že výška zmluvnej pokuty 25 % z kúpnej ceny nepredstavuje rozpor s dobrými mravmi natoľko, aby toto zmluvné dojednanie bolo podľa § 39 OZ neplatné. Dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 25 % z kúpnej ceny 70 000,- eur. t.j. 17 500,- eur posúdil ako dojednanie v súlade s dobrými mravmi, s tým, že dohoda o zmluvnej pokute spĺňala zákonom požadované náležitosti. Z hľadiska možného využitia moderačného práva podľa § 545a vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty uviedol, že moderačné právo je vyjadrením preferencie zachovania platnosti právneho úkonu, ak má byť táto spochybnená iba neprimeranosťou dojednania výšky zmluvnej pokuty (nález ÚS SR III ÚS 528/2015). Zohľadnil, že žalobkyňa užívala predmetnú nehnuteľnosť od 01.06.2016 do 06.01.2017. V zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve článku III. odsek 3 uhrádzala náklady na elektrickú energiu, plyn, vodu, rozhlas, televíziu, daň z nehnuteľností, poistku domu za užívanie nehnuteľnosti, ktoré doklady jej predkladala žalovaná v 1/ rade. Po ukončení užívania žalované ako uviedli vo veci zistili vady, ktoré boli zapísané v protokole o prebratí nehnuteľností, tak ako je to uvedené v bode 9.5. tohto rozsudku. Žalované následne nehnuteľnosť predali, po vykonaní investícii realizovaných svojpomocnými prácami, keď vykonali nové nátery a dávali do poriadku okolie, pričom poukázali aj na odstránenie stromov. Prijal záver, že výšku skutočnej škody žalované nepreukázali. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti , súd prvej inštancie použil moderačné právo, v zmysle § 545a OZ a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil vlastnou úvahou s prihliadnutím k hodnote a významu prevenčnej, zabezpečovacej povinnosti a výške škody, spôsobenej žalobkyňou pri užívaní nehnuteľností z 25% z kúpnej ceny na 10% z kúpnej ceny, čo predstavuje 7 000,- eur. Preto nárok uplatnený žalobkyňou, na vrátenie preddavku titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných vo výške 13 000,- eur, v dôsledku započítania zmluvnej pokuty 7 000,- eur priznal žalobkyni vo výške 6 000,- eur. Pričom povinnosti žalovaných zaplatiť úrok z omeškania rozhodol v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády. Vo zvyšku, t.j. v sume 7.000,- euro žalobu zamietol. 2.Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým súd žalobu zamietol podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v zamietnutej časti vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil otázku, ktorý záväzok na strane žalobkyne bol vlastne zabezpečený zmluvnou pokutou, a či žalobkyňa vôbec porušila tento záväzok. Tvrdila, že súd prvej inštancie pochybil v identifikácii primárneho záväzku, ktorým je povinnosť uzavrieť (budúcu ) kúpnu zmluvu. Zavinenie na neuzavretí kúpnej zmluvy možno skúmať iba vtedy, keď by nastal vznik právnej povinnosti žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu. Zdôraznila, že zmluvná pokuta nepostihuje sekundárny záväzok žalobkyne doplatiť na preddavkoch celú budúcu kúpnu cenu 70.000,- eur. Tieto dva záväzky sú samostatné a každý z nich treba posudzovať individuálne. V rozsudku tieto dva záväzky neprípustne splývajú do jedného celku, čo rezultuje do záverov, ktoré považuje žalobkyňa za mylné a nesprávne. Ak taká povinnosť nikdy nevznikla, žalobkyňa ju nemohla nikdy porušiť a žalovaným nevznikol nárok na zmluvnú pokutu. Vytýkala súdu prvej inštancie, že zbavil povinnosti vyhodnotiť námietku žalobkyne k neplatnosti započítacieho prejavu žalovaných. Zdôraznila, že započítací prejav žalovaných je nesúladný z kogentným ustanovením § 581 ods. 2 OZ a zakladá absolútnu neplatnosť tohto prejavu. Poukázala na to, že žalované započítali ( svoju údajnú ) pohľadávku proti splatnej pohľadávke žalobkyne na vrátenie preddavku. Z toho vyplynul záver, že akékoľvek započítanie zmluvnej pokuty, ktoré žalované uplatnili proti žalobnému nároku je nulitné a bez právnych účinkov. Moderačné právo súdu za s povahy veci môže uplatniť jedine v tom prípade, keď zmluvná pokuta vykazuje znaky platnosti. Platnosť a primeranosť sú dve individuálne právne kategórie, ktoré nemožno zamieňať alebo stotožňovať. Nemožno moderovať nulitnú (neexistujúcu) zmluvnú pokutu. Zmluvnú pokutu dojednanú v predzmluve považuje žalobkyňa v celosti za nesúladnú s dobrými mravmi, čo zakladá jej absolútnu neplatnosť. V rozsahu sumy 13.000,- eur teda žalované započítali (svoju údajnú) nesplatnú pokutovú pohľadávku proti splatnej pohľadávke žalobkyne na vrátenie preddavku. Namietala, že zníženie zmluvnej pokuty na 10% kúpnej ceny je voči žalobkyni nespravodlivé, pričom za primeranú výšku zmluvnej pokuty by považovala zmluvnú pokutu vo výške 1,00% až 2,50% z kúpnej ceny. Bránila sa tým, že žiadna skutočná škoda na nehnuteľnostiach žalovaným nevznikla a súvisiace vyhlásenia žalovaných pred súdom ostali iba v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalované predložili iba sériu neodborných a subjektívnych kalkulácií a tiež fotografie bez preukázania časových a miestnych súvislostí. Nič z toho neosvedčuje vznik žiadne skutočnej škody na nehnuteľnostiach. Okrem toho sa žalované pokúsili v súdnom spore dodatočne započítať proti žalobnému nároku údajnú náhradu škody, ale v tejto časti si žalobkyňa uplatnila námietku premlčania. 3.K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrili žalované v 1. a 2. rade, ktoré navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedli, že súd prvej inštancie vykonal dôkazy, na základe ktorých žalobu vecne a skutkovo správne posúdil. Rozhodol v súlade s platnými právnymi normami. Počas dokazovania pred súdom žalované preukázali vypracovanie vzoru návrhu zmluvy žalobkyňou. Táto vzhľadom na svoju úpravu a jednostrannú výhodnosť v prospech žalobkyne sa nedala podpísať. Žalobkyňu k ničomu nezaväzovala. Žalované vypracovali dodatok rovnakého obsahu a významu, ktorý dodatok bol predmetom dokazovania. Ďalej uviedli, že súd správne vyhodnotil skutkový stav a priebeh uzavretia spornej zmluvy. Vyjadrenie žalobkyne o údajnom omyle vo výške zmluvnej pokuty je účelové. 4.K vyjadreniu žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku II. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tvrdenie žalovaných, že počas dokazovania preukázali vypracovanie vzoru - návrhu zmluvy žalobkyňou, žalobkyňa namietala nevieryhodnosť vzoru - návrhu zmluvy, bola to len fotokópia písacím strojom napísaného textu. Takáto listina má pre spor nulovú vypovedaciu hodnotu, lebo nič nehovorí o autorstve strojom písaného textu. Vytýkala súdu prvej inštancie, že pochybil, keď v napadnutom rozsudku priznal žalovaným právo ponechať si istinu v sume 7.000,- eur. Zdôraznila, že žiadna skutočná škoda na nehnuteľnostiach žalovaným nevznikla, čo ani nepreukázali relevantnými listinnými dôkazmi. Podľa jej názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bránila sa tým, že práve žalované zapríčinili toto sporné konanie, zavádzali súd na nesprávne právne rozhodnutie, snažili sa poškodiť žalobkyňu akokoľvek o finančné prostriedky z čoho vyplynulo, že sa išli neoprávnene obohatiť a súd prvej inštancie sa dostačujúcim spôsobom nevyporiadal s otázkou, že práve žalované zapríčinili a zavinili toto sporné konanie. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa zaslala súdu prvej inštancie podanie zo dňa 13.02.2020, v ktorým oznámila, že žalované účelovo ignorujú výrok I. napadnutého rozsudku, ktorý je podľa názoru žalobkyne právoplatný, v ktorom súd žalované povinné zaplatiť žalobkyni sumu 6.000,- eur s príslušenstvom, ktorú sumu jej doposiaľ žalované neuhradili. 6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdiť. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa a to do výroku, ktorým súd sprvej inštancie žalobu v rozsahu 7.000,- eura zamietol, a tým aj do súvisiaceho výroku o trovách konania. Do vyhovujúceho výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 6.000,- euro s príslušenstvom žalované odvolanie nepodali, preto predmetom odvolacieho konania bol iba výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobu v rozsahu 7.000,- eura zamietol a súvisiaci výrok o trovách konania. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a zaoberal sa všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v priebehu konania, pričom závery súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie aj zrozumiteľne vysvetlil dôvody a myšlienkové postupy, ktoré ho viedli k čiastočnému zamietnutiu žaloby, s ktorými sa stotožnil aj odvolací súd. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd s ohľadom na dôvody, ktoré uviedla žalobkyňa v podanom odvolaní uvádza, že sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku, ktorý záväzok na strane žalobkyne bol zabezpečený zmluvnou pokutou, a či žalobkyňa vôbec porušila tento záväzok. Žalobkyňa tiež namietala, že súd prvej inštancie pochybil v identifikácii primárneho záväzku, ktorým je povinnosť uzavrieť (budúcu ) kúpnu zmluvu. Zavinenie na neuzavretí kúpnej zmluvy možno skúmať iba vtedy, keď by nastal vznik právnej povinnosti žalobkyne uzavrieť kúpnu zmluvu. Zdôraznila, že zmluvná pokuta nepostihuje sekundárny záväzok žalobkyne doplatiť na preddavkoch celú budúcu kúpnu cenu 70.000,- eur. Tieto dva záväzky sú samostatné a každý z nich treba posudzovať individuálne. Ak taká povinnosť nikdy nevznikla, žalobkyňa ju nemohla nikdy porušiť a žalovaným nevznikol nárok na zmluvnú pokutu. Uvedené závery žalobkyne odvolací súd považoval za nesprávne. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne právne posúdil obsah Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy , ktorú strany sporu uzatvorili dňa 01.06.2016 a tento právny úkon aj vyložil v súlade s ust. § 35 ods. 2 OZ podľa ktorého, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa zaplatila v súlade s uzatvorenou zmluvou prvú splátku dohodnutej kúpnej ceny v sume 13.000 euro, pričom kúpna cena bola dohodnutá stranami sporu na sumu 70.000,- euro. Rovnako sa strany sporu zrozumiteľne dohodli na tom, že kúpna cena nehnuteľnosti bude splatená do 31.12.2016, s tým, že zmluvným stranám vznikne povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu do 15 dní potom, čo bude splatená kúpna cena ( č.l. II. ods. 1 Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy). Pokiaľ teda žalobkyňa nedodržala svoje povinnosti vyplývajúce jej z uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve a nesplatila celú kúpnu cenu do dohodnutého termínu v zmluve t.j. do 31.12.2016 , porušila svoje zmluvné povinnosti a zavinila to, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nedošlo. Z obsahu zmluvy je podľa názoru odvolacieho súdu možno spoľahlivo vyvodiť, že zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť žalobkyne splatiť celú kúpnu cenu nehnuteľnosti v dohodnutej dobe jej splatnosti s tým, že dôsledkom porušenia tejto povinnosti žalobkyne bolo neuzatvorenie kúpnej zmluvy. Povinnosti žalobkyne vyplývajúce zo zmluvy nie je možné posudzovať oddelene, pretože na porušenie povinnosti splatiť v dohodnutej dobe celú kúpnu cenu sa viaže povinnosť strán sporu uzatvoriť písomnú kúpnu zmluvu, preto pokiaľ žalovaná nesplanila svoju povinnosť riadne a včas nesplatila kúpnu cenu nehnuteľnosti zavinila to, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy stranami sporu nedošlo. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa celú kúpnu cenu nesplatila tak, ako to bolo dojednané v písomnej zmluve zo dňa 01.06.2016, pričom na inom dátume splatnosti sa strany sporu nedohodli. Písomné stanovisko žalovaných zo dňa 22.12.2016 (č.l. 20 spisu) za takúto dohodu v zmysle čl. II. bod 1 . Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 01.06. 2016 považovať nemožno a navyše žalobkyňa takúto ponuku zo strany žalovaných neakceptovala. Dôsledkom porušenia týchto povinností jej preto vznikla povinnosť zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu tak, ako sa strany sporu dohodli v bode čl. IV. bod 5. Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 01.06.2016. Takýto výklad podľa názoru odvolacieho súdu právneho úkonu - Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 01.06. 2016 zodpovedá jej obsahu a účelu, pre ktorý bola uzatvorená a tiež vôli oboch zmluvných strán. Aj závery súdu prvej inštancie v tom, že dojednania strán sporu v posudzovanej Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 01.06. 2016 sú v súlade so zákonom a preto platné, odvolací súd považoval za správne. Výška zmluvnej pokuty bola dojednaná v takej výške, ktorá nezakladá neplatnosť tohto právneho úkonu, čo je možné vyvodiť z pomeru jej výšky 25 % z kúpnej ceny a významu zabezpečovacej povinnosti riadne splatiť celú kúpnu cenu a uzatvoriť do 15 dní po jej zaplatení kúpnu zmluvu. Takto dojedanú výšku zmluvnej pokuty nie je možné považovať za výšku dojednanú v rozpore s dobrými mravmi. Po uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve umožnili žalované žalobkyni nehnuteľnosť v celom rozsahu užívať a mali nesporne záujem na tom, aby kúpnu zmluvu uzatvorili. Žalobkyňa mala možnosť sa pred podpisom zmluvy o budúcej zmluve oboznámiť s celým obsahu zmluvy a tiež s nehnuteľnosťou, ktorá mala byť predmetom kúpnej zmluvy. Napokon sa odvolací súd zaoberal aj správnosťou súdom uplatneného moderačného práva a dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tomto smere správne zohľadnil osobitosti tejto veci a znížil zmluvnú pokutu, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť zo dumy 17.500 euro ( 25 % zo sumy 70.000 ,- euro) na sumu 7000,- euro ( 10 % zo sumy 70.000 ,- euro), pričom s dôvodmi, ktoré súd prvej inštancie uviedol sa odvolací súd stotožnil. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že žalované v konaní nepreukázali vznik škody ani jej výšku odvolací súd uvádza, že ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu je účastník ktorý, túto povinnosť poruší, zaviazaný zaplatiť pokutu, aj keď oprávnenému účastníkovi zmluvného vzťahu škoda nevznikla. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nie je viazaná na vznik škody. Zmluvná pokuta okrem zabezpečovacej (prevenčnej ) funkcie, v rámci ktorej slúži ako právny prostriedok zabezpečujúci záväzok akcesorickej povahy, plní aj funkciu reparačnú , v rámci ktorej na ňu treba hľadieť ako na paušalizovanú náhradu škody. Uľahčuje pozíciu v spore s dlžníkom, pretože nemusí preukazovať výšku škody. Ani námietku žalobkyne uvedenú v odvolaní v tom, že započítací prejav žalovaných je nesúladný z kogentným ustanovením § 581 ods. 2 OZ a zakladá absolútnu neplatnosť tohto prejavu odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Nesplatením celej kúpnej ceny v zmysle dohodnutej zmluvy o budúcej zmluve v dohodnutom termíne došlo zo strany žalobkyne k zmareniu možnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu. Tým zároveň žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá sa stala tiež splatnou. Zmarením možnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu vznikla žalovaným povinnosť vrátiť žalobkyni zálohu na kúpnu cenu nehnuteľnosti . Obe vzájomné pohľadávky preto boli splatné a spôsobilé na započítanie . Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že závery súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou ohľadne jej tvrdenia o dohodnutej výške zmluvnej pokuty maximálne 2,5%, majú oporu vo vykonanom dokazovaní a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tomto smere aj dostatočne a odôvodnil, preto odvolacie námietky uvedené žalobkyňou v podanom odvolaní odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Námietky uvedené žalobkyňou neboli podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé zmeniť správny záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou. Odvolací súd považoval za správy aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, pretože zohľadnil iba čiastočný úspech strán sporu v tomto konaní . Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaným, ktoré boli v odvolacom konaní úspešné, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu voči žalobkyni, ktoré úspech v odvolacom konaní nemali. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).