Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/133/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200538 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4019200538.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Q.. Q. E., nar. XX. XX. XXXX, K. XX, N. D., zastúpeného Mgr. Martinom Šutkom, advokátom, Ernestova bašta 7, Nové Zámky, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, Štefánikova trieda 69, Nitra, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP1-2019/032639 zo dňa 15. 07. 2019, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP1-2019/032639 zo dňa 15. 07. 2019 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky č. OU-NZ-OZP-2019/003244-19 zo dňa 06. 05. 2019 a v e c v r a c i a Okresnému úradu Nové Zámky na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis správneho orgánu prvého stupňa, správny súd zistil, že dňa 02. 11. 2018 podal na Okresnom úrade Nové Zámky, odbor živnostenského podnikania žalobca formulár pre fyzické osoby ohlásenie voľnej, remeselnej alebo viazanej živnosti žiadosť o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení podľa § 45, § 45a) a § 46 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), v rámci ktorého uviedol, že odbornú spôsobilosť preukazuje osvedčením a stanoviskom MV SR. Predmet podnikania vymedzil - prekladateľské a tlmočnícke služby - maďarský jazyk, deň začatia živnosti: 02. 11. 2018, ustanovený zodpovedný zástupca - nie. Prílohou žiadosti boli nasledovné doklady: - Osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky prekladateľa v odbore maďarský jazyk, ktorý vydala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Filozofická fakulta, Tlmočnícky ústav, z 30. 08. 2007 č. 279/2007/02/ TÚ, - Osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky tlmočníka v odbore maďarský jazyk, vydala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Filozofická fakulta, Tlmočnícky ústav, z 30. 08. 2007 č. 285/2007/02/TÚ, - Osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou pôsobnosťou, vydal Tlmočnícky ústav pri filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove dňa 15. 02. 2007, č. TÚ-OM 093/2007, - Stanovisko Odboru živnostenského podnikania, Sekcie verejnej správy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 2. Po emailovej komunikácii s riaditeľom odboru živnostenského podnikania, v rámci ktorého uviedol, že doklady priložené k žiadosti nepostačujú na preukázanie odbornej spôsobilosti, bola žalobcovi doručená zo strany Okresného úradu Nové Zámky, odboru živnostenského podnikania, Výzva na doplnenie dokladu odbornej spôsobilosti z dôvodu, že podané ohlásenie nespĺňa všetky potrebné náležitosti podľa § 46 ods. 1 písm. a) v spojení s § 47 ods. 6 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Žalobca bol vyzvaný na doloženie dokladu o odbornej spôsobilosti (doplnenie) pre predmet podnikania „Prekladateľské a tlmočnícke služby“ (dokončené štúdium príslušného jazyka /maďarský jazyk/ na vysokej škole alebo vysvedčenie o zložení štátnej jazykovej skúšky alebo preukázanie aspoň 10-ročného pobytu v štáte s úradným jazykom, ktorý sa má vyučovať, predkladať alebo tlmočiť) vydaný na meno žalobcu. 3. Žalobca dňa 26. 11. 2018, t.j. v lehote stanovenej správnym orgánom, doplnil doklady odbornej spôsobilosti a to kópiu protokolu o maturitnej skúške a kópiu vysvedčenia o maturitnej skúške. 4. Okresný úrad Nové Zámky, odbor živnostenského podnikania, rozhodnutím č. OU-NZ- OZP-2018/017603-4 zo dňa 27. 11. 2018 zastavil konanie z dôvodu, že fyzická osoba v určenej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia výzvy podľa § 47 ods. 6 živnostenského zákona neodstránila nedostatky podania k ohláseniu živnosti tým, že nepreukázala postačujúcu odbornú spôsobilosť v zmysle § 7 ods. 1 a § 24 živnostenského zákona k časti viazanej živnosti: „Prekladateľské a tlmočnícke služby: maďarský jazyk“. Lehota na odstránenie nedostatku márne uplynula dňa 26. 11. 2018. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a ako prílohu predložil doklady: 1. osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky prekladateľa - kópia, 2. osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky tlmočníka - kópia, 3. osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou pôsobnosťou - kópia, 4. stanovisko Odboru živnostenského podnikania, Všeobecnej správy, Ministerstvo vnútra SR, 5. protokol o maturitnej skúške - kópia, 6. vysvedčenie o maturitnej skúške - kópia, 7. potvrdenie v maďarskom jazyku, vystavené v Budapešti, 01.10. 2007. O odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-NR- OOP1-2019/012454 zo dňa 01. 02. 2019 tak že podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, odboru živnostenského podnikania č. OU-NZ-OZP-2018/017603-4 zo dňa 27. 11. 2018 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Vytýkal porušenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku a to najmä nezrozumiteľnosť rozhodnutia správneho orgánu pre účastníka konania. 5. Okresný úrad Nové Zámky, odbor živnostenského podnikania, podaním zo dňa 21. 02. 2019 si vyžiadal stanovisko od Ministerstva vnútra SR, Sekcia verejnej správy MV SR, Odbor živnostenského podnikania, v rámci ktorého žiadal o zodpovedanie dvoch otázok a to: - v novom konaní môže živnostenský úrad považovať e-mailové vyjadrenie Mgr. N. V. B. zaslané žalobcovi za relevantné stanovisko pre vydanie živnostenského oprávnenia pre danú viazanú živnosť? - môže živnostenský úrad považovať maturitnú skúšku z maďarského jazyka za postačujúcu na preukázanie odbornej spôsobilosti pre danú viazanú živnosť? Z odpovede zaslanej e-mailom vyplýva, že k stanovisku V.. B. z 29. 10. 2018 bolo zaslané upresňujúce písomné stanovisko, preto doporučili vychádzať dôrazne z ustanovení a požiadaviek na predloženie odbornej spôsobilosti pre viazanú živnosť „prekladateľské a tlmočnícke služby“ tak, ako sú uvedené v prílohe živnostenského zákona. Maturitná skúška z maďarského jazyka na Gymnáziu Nové Zámky nie je dokladom na preukázanie odbornej spôsobilosti pre predmet podnikania „prekladateľské a tlmočnícke služby - maďarský jazyk“. 6. Následne bola žalobcovi dňa 08. 03. 2019 doručená zo strany Okresného úradu Nové Zámky, odboru živnostenského podnikania výzva na doplnenie konania, v ktorej žiadal doplnil konanie o písomný podklad preukazujúci splnenie osobitných podmienok zo strany žiadateľa na prevádzkovanie viazanej živnosti, pričom postačujúce je doložiť iba jeden z nižšie uvedených dokladov: - doklad o dokončenom štúdiu príslušného jazyka (maďarský jazyk) na vysokej škole, - vysvedčenie o zložení štátnej jazykovej skúšky z maďarského jazyka, - preukázanie aspoň 10 ročného pobytu v štáte s úradným jazykom, ktorý sa má prekladať alebo tlmočiť, t.j. preukázanie 10-ročného pobytu v Maďarsku. Okrem toho upozornil na upresňujúce písomné stanoviská a možnosť podať písomné vyjadrenie, ako aj možnosť oboznámiť sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia. 7. Žalobca dňa 11. 03. 2019 na základe tejto výzvy opätovne predložil Okresnému úradu Nové Zámky, odboru živnostenského podnikania nasledujúce dokumenty: - kópiu maturitného vysvedčenia, osvedčenie o odbornej skúške prekladateľa, osvedčenie o odbornej skúške tlmočník a osvedčenie o získanom vzdelaní. Okrem toho bol žalobcovi vyhotovený obsah spisu (62 x fotokópia listín) na žiadosť žalobcu. 8. Okresný úrad Nové Zámky, odbor živnostenského podnikania podaním zo dňa 21. 03. 2019 požiadal o stanovisko Okresný úrad Nitra, odbor školstva ohľadom toho, či môže požadovať maturitnú skúšku z maďarského jazyka za skúšku o zložení štátnej jazykovej skúšky z maďarského jazyka a zároveň priložené osvedčenia nahrádzajú skúšku o zložení štátnej jazykovej skúšky z maďarského jazyka. Následne rozhodol o prerušení konania. Zo stanoviska vyplýva, že maturitná skúška z maďarského jazyka a literatúry nie je na úrovni štátnej jazykovej skúšky z maďarského jazyka a literatúry a nemožno skladať maturitnú skúšku z maďarského jazyka a literatúry aj ako štátnu jazykovú skúšku. K druhej otázke nebol kompetentný zaujať stanovisko. Uvedené zistenie Okresný úrad Nové Zámky, odbor živnostenského podnikania oznámil aj žalobcovi. 9. Rozhodnutím č. OU-NZ-OZP-2019/003244-19 zo dňa 06. 05. 2019 Okresný úrad Nové Zámky, odbor živnostenského podnikania zastavil konanie vo veci podania ohlásenia/ žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení k časti predmetu podnikania (viazanej živnosti): „Prekladateľské a tlmočnícke služby: maďarský jazyk“. Ktoré podal správnemu orgánu dňa 02. 11. 2018 žalobca z dôvodu, že fyzická osoba v určenej 7-dňovej lehote (pracovné dni) odo dňa doručenia výzvy na doplnenie konania podľa § 47 ods. 6 živnostenského zákona v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku neodstránila nedostatky podania k ohláseniu živnosti tým, že nepreukázala postačujúcu odbornú spôsobilosť v zmysle § 7 ods. 1 a § 24 živnostenského zákona k časti viazanej živnosti: „Prekladateľské a tlmočnícke služby: maďarský jazyk“. Lehota na odstránenie nedostatku márne uplynula dňa 19. 03. 2019. 10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca opätovne odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. II. 11. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR- OOP1-2019/032639 zo dňa 15. 07. 2019 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, odboru živnostenského podnikania č. OU-NZ- OZP-2019/003244-19 zo dňa 06. 05. 2019 potvrdil. 12. Vo svojom rozhodnutí žalovaný poukázal na skutkový stav a tiež priebeh konania, ako aj uviedol, že preskúmal predložený spisový materiál v celom rozsahu, ako aj podané odvolanie a mal za to, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Správny orgán v novom prejednaní odstránil nedostatky, ktoré mu boli vytknuté v rozhodnutí odvolacieho orgánu č. OU-NR-OOP1-2019/012454 zo dňa 01. 02. 2019, dostatočne zistil skutočný stav veci, pričom dodržal základné zásady správneho konania. V rámci svojej vlastnej správnej úvahy správny orgán v dostatočnej miere vyhodnotil všetky dôkazy, pričom bolo z nej zrejmé, prečo doklady, ktoré predložil žalobca k ohláseniu živnosti, nepovažuje za postačujúce na získanie živnostenského oprávnenia k časti viazanej živnosti „Prekladateľské a tlmočnícke služby: maďarský jazyk“. Žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a vecne správne. Živnostenský zákon, konkrétne príloha č. 2, skupina 214 - ostatné viazané živnosti, por. č. 23, pre preukázanie odbornej spôsobilosti vyžaduje predložiť jeden z nasledovných dokladov: - Doklad o dokončenom štúdiu príslušného (maďarského) jazyka na vysokej škole, - Vysvedčenie o zložení štátnej jazykovej skúšky z maďarského jazyka, - Preukázanie aspoň 10-ročného pobytu v štáte s úradným jazykom, ktorý sa má prekladať alebo tlmočiť, teda preukázanie 10- ročného pobytu v Maďarsku. V odvolaní žalobca namietal, že správny orgán nevenoval predloženým listinám dostatočnú pozornosť, keďže mal za to, že list Hlavného policajného riaditeľstva v Budapešti preukazuje, že od roku 1997 do roku 2007 pôsobil ako tlmočník a prekladateľ „ad hoc“ na Hlavnom Policajnom riaditeľstve v Budapešti pri pravidelných rokovaniach na medzištátnej úrovni medzi policajnými orgánmi Slovenskej republiky a Maďarskej republiky. Namietal, že sa správny orgán týmito listinnými dôkazmi vôbec nezaoberal a ani ho v rámci svojej vlastnej správnej úvahy nijako nevyhodnotil. Žalovaný sa s uvedeným tvrdením žalobcu nestotožnil, keďže táto listina nebola k ohláseniu živnosti priložená. V časti A.3 formulára pre fyzickú osobu žiadateľ uviedol, že odbornú spôsobilosť preukazuje osvedčením a stanoviskom MV SR, čo správny orgán potvrdil pečiatkou a podpisom. Konkrétne predložil: - Osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky prekladateľa v odbore maďarský jazyk, ktorý vydala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Filozofická fakulta, Tlmočnícky ústav, z 30. 08. 2007 č. 279/2007/02/ TÚ, - Osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky tlmočníka v odbore maďarský jazyk, vydala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Filozofická fakulta, Tlmočnícky ústav, z 30. 08. 2007 č. 285/2007/02/TÚ, - Osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou pôsobnosťou, vydal Tlmočnícky ústav pri filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove dňa 15. 02. 2007, č. TÚ-OM 093/2007, - E-mailovú správu od pracovníčky Ministerstva vnútra SR. Na základe výzvy správneho orgánu, aby predložil doklady na preukázanie odbornej spôsobilosti osobne predložil kópiu protokolu o maturitnej skúške. Z uvedeného vyplývalo, že súčasťou pôvodného ohlásenia živnosti nebol žiaden list Hlavného policajného riaditeľstva v Budapešti, ako to tvrdil žalobca. Tento list žalobca prvýkrát správnemu orgánu predložil až po doručení rozhodnutia o zastavení konania, list tvoril prílohu odvolania. Tento list je napísaný v maďarskom jazyku, nie je úradne preložený a overený, a teda nie je pre úradné účely v Slovenskej republike, ani použiteľný. Správny orgán v rámci svojej činnosti posudzoval tie doklady, ktoré mu žiadateľ predložil spolu s ohlásením živnosti, a teda nemohol posudzovať doklad, ktorý priložil až k podanému odvolaniu, v cudzej reči a bez úradného prekladu. III. 13. Podanou žalobou zo dňa 14. 10. 2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 15. 10. 2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOPL1-2019/032639 zo dňa 15. 07. 2019, ako aj rozhodnutia Odboru živnostenského podnikania, Okresného úradu Nové Zámky č. OU- NZ-OZP-2019/003244-19 zo dňa 06. 05. 2019, ktoré mu predchádzalo. 14. V rámci skutkového stavu žalobca uviedol, že dňa 02. 11. 2018 podal na Odbore živnostenského podnikania, Okresného úradu Nové Zámky žiadosť o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení podľa § 45, 45a a § 46 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní k predmetu podnikania prekladateľské a tlmočnícke služby pre maďarský jazyk. Prílohou žiadosti boli nasledovné doklady: Osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky prekladateľa v odbore maďarský jazyk, ktorý vydala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Filozofická fakulta, Tlmočnícky ústav, z 30. 08. 2007 č. 279/2007/02/ TÚ, Osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky tlmočníka v odbore maďarský jazyk, vydala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Filozofická fakulta, Tlmočnícky ústav, z 30. 08. 2007 č. 285/2007/02/TÚ, Osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou pôsobnosťou, vydal Tlmočnícky ústav pri filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove dňa 15. 02. 2007, č. TÚ-OM 093/2007, Stanovisko Odboru živnostenského podnikania, Sekcie verejnej správy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Žalobcovi bola následne doručená zo strany Odboru živnostenského podnikania, Okresného úradu Nové Zámky Výzva na doplnenie dokladu odbornej spôsobilosti z dôvodu, že podané ohlásenie nespĺňa všetky potrebné náležitosti podľa § 46 ods. 1 písm. a) v spojení s § 47 ods. 6 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Žalobca dňa 26. 11. 2018, t.j. v lehote stanovenej správnym orgánom doplnil doklady odbornej spôsobilosti a to kópiu protokolu o maturitnej skúške a kópiu vysvedčenia o maturitnej skúške. Dňa 04. 12. 2018 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Odboru živnostenského podnikania, Okresného úradu Nové Zámky o zastavení konania vo veci ohlásenia/ žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení k časti predmetu podnikania „Prekladateľské a tlmočnícke služby: maďarský jazyk“ z dôvodu, že fyzická osoba v určenej 15 dňovej lehote odo dňa doručenia výzvy podľa § 47 ods. 6 živnostenského zákona neodstránila nedostatky podania ohlásenia živnosti tým, že nepreukázala postačujúcu odbornú spôsobilosť v zmysle § 7 ods. 1 a § 24 živnostenského zákona k časti viazanej živnosti „Prekladateľské a tlmočnícke služby: maďarský jazyk“. Lehota na odstránenie nedostatku márne uplynula dňa 26. 11. 2018. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a ako prílohu predložil doklady: 1. osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky prekladateľa - kópia, 2. osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky tlmočníka - kópia, 3. osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou pôsobnosťou - kópia, 4. stanovisko Odboru živnostenského podnikania, Všeobecnej správy, Ministerstvo vnútra SR, 5. protokol o maturitnej skúške - kópia, 6. vysvedčenie o maturitnej skúške - kópia, 7. list riaditeľa Odboru odhaľovania, Hlavného Policajného riaditeľstva v Budapešti - kópia. Dňa 06. 02. 2019 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, ktorým rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, odbor živnostenského podnikania o zastavení konania zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne bola žalobcovi dňa 08. 03. 2019 doručená zo strany Odboru živnostenského podnikania, Okresného úradu Nové Zámky výzva na doplnenie konania, v ktorej žiadal doplnil konanie o písomný doklad preukazujúci splnenie osobitných podmienok zo strany žiadateľa na prevádzkovanie viazanej živnosti, a to: - doklad o dokončenom štúdiu príslušného jazyka na vysokej škole, vysvedčenie o zložení štátnej jazykovej skúšky z maďarského jazyka, preukázanie aspoň 10 ročného pobytu v štáte s úradným jazykom, ktorý sa má prekladať alebo tlmočiť, t.j. preukázanie 10 ročného pobytu v Maďarsku. Žalobca dňa 11. 03. 2019 na základe tejto výzvy opätovne predložil Okresnému úradu Nové Zámky, odboru živnostenského podnikania nasledujúce dokumenty: - kópiu maturitného vysvedčenia, osvedčenie o odbornej skúške prekladateľa, osvedčenie o odbornej skúške tlmočník a osvedčenie o získanom vzdelaní. Po prerušení konania a predložení stanoviska Okresného úradu Nitra, odbor školstvo, Okresný úrad Nové Zámky, odbor živnostenského podnikania dňa 13. 05. 2019 rozhodol o zastavení konania, proti ktorému podal odvolanie a o odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 15. Vyššie popísaný postup, ako aj napadnuté rozhodnutie žalobca považoval za nezákonný a to z dôvodu, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 16. V rámci prvého bodu žalobca vytýkal, že Odbor živnostenského podnikania Okresného úradu Nové Zámky v predmetnom konaní vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Každé rozhodnutie, ktorým sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej či právnej osoby musí byť spravodlivé a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Bremeno dôkazu má v postupoch, v ktorých sa vyvodzuje administratívnoprávna zodpovednosť zaťažovať správny orgán, ktorý má povinnosť náležite zistiť skutkový stav veci. Prípadná pasivita účastníka konania sa nemôže rovnať dostatočne zistenému skutkovému stavu veci tak, ako to uviedol Odbor živnostenského podnikania, Okresného úradu Nové Zámky vo svojom rozhodnutí. Skutočnosť, že sa účastník konania k začatiu správneho konania nevyjadril, neuplatnil konkrétne návrhy či neuviedol, že odstránil konkrétne nedostatky, súdna prax nepokladá za konkludentné vyjadrenie priznaniu, resp. súhlasu s daným postupom či vylúčením možnosti opravných prostriedkov. Následne dodal, že spoľahlivé zistenie skutkového stavu je podmienkou, ktorá má byť splnená na strane správneho orgánu za predpokladu jeho úmyslu rozhodnúť vo veci nestranne v zmysle zákona. Rozhodnutie žalovaného je však založené najmä na tom, že listinný dôkaz i) nebol žalobcom predložený na začiatku konania pri podávaní žiadosti o vydanie živnostenského oprávnenia, ale až neskôr počas konania a ii) že je napísaný v maďarskom jazyku, nie je úradne preložený a overený, a preto nie je pre úradné účely v Slovenskej republike použiteľný. Z takéhoto zistenia mal za to, že skutkový stav nebol žalovaným dostatočne zisťovaný, keď len na základe nedostatočných zistení a bez ďalšieho samostatného skúmania žalovaný konštatoval, že účastník konania nepreukázal postačujúcu odbornú spôsobilosť na vykonanie činnosti prekladateľské a tlmočnícke služby: maďarský jazyk, hoci vedel, že sa v spise nachádza listinný dôkaz v maďarčine, ktorému nerozume a ktorý naviac preukazuje opak. V danom prípade žalobca už vo svojom odvolaní uviedol rozsiahle právne úvahy, poukazujúc najmä na fakt, že dlhé roky pôsobil na území Maďarska ako predkladateľ pre maďarský policajný zbor a z uvedeného jazyka má aj skúšku. Rovnako tak zdôraznil, že predložil pri podaní žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení aj ním vyžiadané podporné stanovisko Odboru živnostenského podnikania, Sekcia verejnej správy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, kde bolo uvedené ... máme za to, že osoba zapísaná do zoznamu Ministerstva spravodlivosti SR zároveň spĺňa aj podmienky odbornej spôsobilosti podľa živnostenského oprávnenia. Samotný fakt, že táto zložka orgánu ústrednej štátnej správy vyslovila právny názor v rozpore s názorom žalovaného, použitom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, je dôvodom na zamyslenie sa, či protichodné názory rôznych odborov sú v prospech účastníka správneho konania a nespochybňujú princíp právnej istoty pri rozhodovaní v obdobných veciach. Ďalej poukázal na to, že na základe výzvy Okresného úradu Nové Zámky, odboru živnostenského podnikania preukázal vzdelanie v odbore, čo je v danom prípade maďarský jazyk a týmto vyhovel stanovisku riaditeľa živnostenského odboru, sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Okrem toho poukázal aj na skutočnosť, že Odbor živnostenského podnikania, Okresného úradu Nové Zámky ako správny orgán si síce taktiež vyžiadal stanovisko Školského odboru, Okresného úradu Nové Zámky o tom, či je maturitná skúška z maďarského jazyka a literatúry na úrovni štátnej skúšky, avšak tento odbor vo svojom stanovisku uviedol aj skutočnosť, že sa k osvedčeniam predloženým žalobcom pri podania ohlásenia živnosti nevie vyjadriť, keďže tie spadajú pod problematiku vysokých škôl a doporučuje správnemu orgánu obrátiť sa s touto otázkou na Sekciu vysokých škôl, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, čo však správny orgán vôbec neurobil a vo veci rozhodol zastavením konania bez toho, aby odstránil všetky nejasnosti týkajúce sa podstaty veci. Už v tomto bode poukázal na zjavné pochybnosti prvostupňového správneho orgánu, ktoré pred samotným rozhodnutím mal a ktoré, hoci ostali nevyriešené, neodstránil a rozhodol a tieto pochybnosti neodstránil ani žalovaný. Odbor živnostenského podnikania, Okresného úradu Nové Zámky nebral v úvahu ani skutočnosť, na ktorú poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, že dotknuté ustanovenie Živnostenského zákona nešpecifikuje a ani neustanovuje aký typ pobytu je potrebné preukázať a akým spôsobom sa má preukazovať tento pobyt v trvaní aspoň 10 rokov v štáte s úradným jazykom, ktorý sa má vyučovať, tlmočiť alebo prekladať. Čo sa týkalo toho, že listinný dôkaz bol napísaný v cudzom jazyku, žalobca uviedol, že správny poriadok vo svojich ustanoveniach týkajúcich sa dokazovania nikde neuvádza, že listinný dôkaz vyhotovený v cudzom jazyku nemôže slúžiť ako dôkaz. Mal za to, správny orgán mal za účelom odstránenia pochybností ohľadom predloženej listiny v tomto prípade povinnosť zabezpečiť jej preklad, či už výzvou účastníka konania, aby takýto preklad zabezpečil, alebo preklad mal dať vyhotoviť sám, aby mohol prijať dostačujúci záver, či predmetný listinný dôkaz obsahuje, alebo naopak neobsahuje skutočnosti dôležité pre rozhodovanie vo veci samej. Tvrdenie žalovaného, že predmetný list je napísaný v maďarskom jazyku a nie je úradne preložený a overený a z tohto dôvodu teda nie je pre úradné účely v Slovenskej republike ani použiteľný nie len že nemá oporu v zákone, ale priamo odporuje ustanoveniam zákona o používaní jazykov národnostných menšín a preto je odmietnutím spravodlivosti. 17. Žalobca navrhol správnemu súdu, aby vydal rozsudok, ktorým zruší rozhodnutie Odboru opravných prostriedkov, Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OOP1-2019/032639 zo dňa 15. 07. 2019, ako aj rozhodnutie Odboru živnostenského podnikania, Okresného úradu Nové Zámky č. OU-NZ- OZP-2019/003244-19 zo dňa 06. 05. 2019, ktoré mu predchádzalo a vec vráti Odboru živnostenského podnikania, Okresného úradu Nové Zámky na nové konanie a rozhodnutie. IV. A/ vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07. 02. 2020, v rámci ktorého v prvom rade poukázal na skutkový stav a následne na dôvody žaloby, na základe čoho dospel k záveru, že sa s obsahom podanej žaloby nestotožňuje a zastal názor, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a zisteným skutkovým stavom veci. Mal za to, že v odvolacom konaní sa dôsledne zaoberal všetkými skutkovými okolnosťami, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, pričom poukázal na prílohu č. 2 živnostenského zákona. Skupina 214 - ostatné viazané živnosti, por. č. 23, kde je uvedené, aké doklady pre danú živnosť živnostenský zákon požaduje. Rovnako v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré doklady žalobca predložil, pričom ich podrobným vyhodnotením sa v odôvodnení rozhodnutia v dostatočnej miere zaoberal už prvostupňový správny orgán, s ktorého právnym názorom sa odvolací orgán v plnej miere stotožnil. Žalovaný taktiež mal za to, že v kontexte rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu svoj právny názor v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil. Taktiež konštatoval, že žalobca vo formulári pre fyzickú osobu na ohlásenie voľnej, remeselnej alebo viazanej živnosti/ žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení z 02. 11. 2018 uviedol ako svoju štátnu príslušnosť, ako aj miesto narodenia Slovenskú republiku. So správnym orgánom prvého stupňa, ako aj so žalovaným komunikoval v priebehu celého konania výlučne v slovenskom jazyku, pričom išlo o viacnásobný písomný kontakt, doklady predložil taktiež v slovenskom jazyku. Žalobca sa pritom ani raz nezmienil o tom, že by mal inú národnosť ako slovenskú. V priebehu konania bol žalobca prvostupňovým správnym orgánom vyzvaný na predloženie relevantných dokladov, ktorými by preukázal svoju spôsobilosť v súlade s požiadavkami živnostenského zákona, čo neurobil. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. B/ stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného 20. Na výzvu súdu zo dňa 14. 02. 2020 v zmysle § 106 ods. 1 SSP sa žalobca vyjadril, pričom opätovne uviedol niektoré skutočnosti už uvedené v žalobe, preto ich správny súd na tomto mieste opätovne neuvádza. V závere žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení sa bližšie k argumentom žalobcu, uvedeným v žalobe nevyjadril a bremeno rozhodnutia ponechal na súd. C/ stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobcu 21. V žalobnej duplike, realizovanej na základe výzvy súdu zo dňa 17. 03. 2020, žalovaný uviedol, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí. Zastal názor, že v priebehu správneho konania na druhostupňovom správnom orgáne žalovaný postupoval v súlade so zákonom a všetky podklady pre vydanie rozhodnutia náležite vyhodnotil. Rovnako tak sa vyjadril k námietke žalobcu ohľadom porušenia zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín. V. 22. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 07. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil Okresnému úradu Nové Zámky ako prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 20. 04. 2021 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP. 23. Podľa § 23 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“), viazané živnosti sú živnosti uvedené v prílohe č. 2 zákona. Podľa § 24 živnostenského zákona, odborná spôsobilosť pre viazané živnosti je upravená osobitnými predpismi uvedenými v prílohe č. 2 zákona alebo ustanovená touto prílohou. Podľa § 45 ods. 1 živnostenského zákona, účinného v čase začatia správneho konania, kto hodlá prevádzkovať živnosť, je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu miestne príslušnému podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby. Pre zahraničnú osobu je príslušným živnostenský úrad podľa adresy miesta činnosti podniku zahraničnej osoby alebo adresy miesta činnosti organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby. Ak je na území Slovenskej republiky zriadených niekoľko organizačných zložiek podniku zahraničnej osoby, príslušnosť živnostenského úradu sa riadi podľa voľby zahraničnej osoby. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) živnostenského zákona, účinného v čase začatia správneho konania, fyzická osoba preukáže pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu. Podľa § 47 ods. 1 živnostenského zákona, účinného i v čase rozhodovania žalovaného, ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má náležitosti podľa § 45, § 45a ods. 1 až 4 a § 46 a podnikateľ spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené. Podľa § 47 ods. 1 živnostenského zákona, účinného i v čase rozhodovania žalovaného, ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie nemá náležitosti podľa § 45, 45a a 46 alebo je nezrozumiteľné, vyzve podnikateľa v lehote podľa odseku 1, aby odstránil nedostatky ohlásenia. Vo výzve určí primeranú lehotu na ich odstránenie, najmenej však 15 dní. Ak sú na to závažné dôvody, môže živnostenský úrad na žiadosť podnikateľa predĺžiť lehotu i opakovane. Ak v tejto lehote podnikateľ odstráni závady, postupuje sa podľa odseku 1. Podľa § 47 ods. 7 živnostenského zákona, účinného i v čase rozhodovania žalovaného, ak podnikateľ neodstráni závady v určenej lehote, živnostenský úrad konanie zastaví. Podľa § 71 živnostenského zákona, konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa spravuje správnym poriadkom, pokiaľ jednotlivé ustanovenia tohto zákona neustanovujú inak. Podľa Prílohy č. 2 Viazané živnosti, skupina 214 Ostatné, podskupina 23. Vyučovanie v odbore cudzích jazykov alebo Prekladateľské a tlmočnícke služby *) nevzťahuje sa na výkon činnosti tlmočníkov a prekladateľov podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (prekladateľské a tlmočnícke služby pridané od 01. 10. 2007, pod skupinu 214, podskupina 20.) - dokončené štúdium príslušných jazykov na vysokej škole alebo vysvedčenie o zložení štátnej jazykovej skúšky alebo - preukázanie aspoň 10- ročného pobytu v štáte s úradným jazykom, ktorý sa má vyučovať, prekladať alebo tlmočiť. Podľa Prílohy č. 2 Viazané živnosti, skupina 214, ostatné, podskupina 20. v znení účinnom do 30. 09. 2007, vyučovanie v odbore cudzích jazykov - dokončené štúdium príslušných jazykov na vysokej škole alebo vysvedčenie o zložení štátnej jazykovej skúšky, alebo preukázanie aspoň 10- ročného pobytu v štáte s úradným jazykom, ktorý sa má vyučovať. 24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 25. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov, občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, má právo v obci 2a) podľa odseku 1 komunikovať v ústnom a písomnom styku pred orgánom miestnej štátnej správy, orgánom územnej samosprávy a územnou samosprávou zriadenou právnickou osobou (ďalej len "orgán verejnej správy") vrátane predkladania písomných listín a dôkazov aj v jazyku menšiny a orgán verejnej správy poskytne odpoveď na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny s výnimkou vydávania verejných listín, pričom táto výnimka sa netýka verejných listín podľa odsekov 4 a 5. V pochybnostiach je rozhodujúce znenie odpovede orgánu verejnej správy v štátnom jazyku. Orgán verejnej správy vytvorí podmienky na uplatnenie práva podľa prvej vety adekvátnym spôsobom, pričom si môže určiť časový priestor na vybavovanie vecí v jazyku národnostnej menšiny. Orgán verejnej správy zabezpečí informáciu o možnostiach používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste. 26. Podľa § 7 ods. 1, 2, 7, 9 zákona o jazykovej škole, štúdium v jazykovej škole možno ukončiť štátnou jazykovou skúškou. Štátna jazyková skúška sa vykonáva podľa tejto vyhlášky a skúšobného poriadku, ktorý je uvedený v prílohe. Štátnou jazykovou skúškou sa overuje stupeň osvojenia si cudzieho jazyka v rozsahu určenom skúšobným poriadkom podľa druhu štátnej jazykovej skúšky. Špeciálnu štátnu jazykovú skúšku možno vykonať pre odbor prekladateľský alebo tlmočnícky. Špeciálnu štátnu jazykovú skúšku môže vykonať účastník, ktorý úspešne absolvoval všeobecnú štátnu jazykovú skúšku. Riaditeľ štátnej jazykovej školy povolí vykonanie skúšky účastníkovi, ktorý preukáže požadované jazykové vedomosti a zručnosti dokladom o získaní vysokoškolskej kvalifikácie v príslušnom filologickom študijnom odbore a môže povoliť výnimku uchádzačovi, ktorý sa preukáže iným dokladom na rovnakom stupni jazykovej náročnosti. O úspešne vykonanej štátnej jazykovej skúške jazyková škola vydáva vysvedčenie. 27. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, pobytom na účely evidencie pobytu občanov sa rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt. Podľa § 9 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, má právo ohlásiť túto skutočnosť ohlasovni v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu. 28. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších prepisov, doklady o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore sú: a) vysokoškolský diplom, b) vysvedčenie o štátnej skúške, c) dodatok k diplomu. 29. Podľa § 8 ods. 1, 3 zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z., účinný do 31. 12. 2007, od 01. 02. 2010 nahradený zákonom č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vzdelávacia ustanovizeň vydáva absolventovi vzdelávacej aktivity akreditovanej podľa tohto zákona osvedčenie o získanom vzdelaní [§ 3 písm. b)], ktoré má celoštátnu platnosť. Vzor osvedčenia o získanom vzdelaní je v prílohe. Toto osvedčenie má povahu verejnej listiny a potvrdzuje sa odtlačkom úradnej pečiatky vzdelávacej ustanovizne. Osvedčenie o získanom vzdelaní vydané absolventovi akreditovanej vzdelávacej aktivity sa vydáva na neurčitý čas. 30. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 30. 08. 2007, ako aj 19. 02. 2008, zrušená vyhláškou č. 228/2018 Z. z., ( ďalej len „vyhláška“), k písomnej žiadosti o zápis do zoznamu sa pripoja a) osvedčené kópie dokladov o dosiahnutom vzdelaní, najmä vysokoškolského diplomu, maturitného vysvedčenia alebo iných dokladov, b) životopis so zameraním na požadovanú odbornosť, c) osvedčená kópia dokladu o úspešnom absolvovaní odborného minima, ktorý nesmie byť starší ako tri roky; informáciu o možnosti absolvovania odborného minima uverejní ministerstvo v elektronickej forme na doméne 1) ministerstva, u absolventov postgraduálneho špecializovaného štúdia v odbore podľa písmena, e) sa má za to, že absolvovali aj potrebné minimum, d) osvedčená kópia dokladu o úspešnom absolvovaní odbornej skúšky, ktorý nesmie byť starší ako tri roky; neplatí pre súčasných znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 25, e) osvedčená kópia dokladu o úspešnom absolvovaní špecializovaného štúdia v odboroch uvedených v prílohe č. 1, f) doklad o dĺžke odbornej praxe žiadateľa, ktorý možno v osobitných prípadoch nahradiť čestným vyhlásením; osobitným prípadom je najmä zánik podnikateľa alebo inej organizácie, v ktorej žiadateľ vykonával odbornú prax, v osobitných prípadoch je odbornou praxou i vykonávanie znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, g) výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, h) doklady preukazujúce materiálne vybavenie potrebné na výkon činnosti v zapisovanom odbore alebo odvetví, napríklad osvedčená kópia nájomnej zmluvy, inventarizačný súpis hnuteľných vecí a nehnuteľností, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, alebo čestné vyhlásenie o skutočnosti, že osoba žiadajúca o zápis do zoznamu týmto materiálnym vybavením disponuje, i) u právnickej osoby aj doklady preukazujúce jej špecializáciu, ktoré nesmú byť staršie ako tri mesiace; špecializácia právnickej osoby je hlavné zameranie činnosti právnickej osoby žiadajúcej o zápis do zoznamu, ktoré sa preukazuje výpisom z obchodného registra, osvedčenou kópiou zakladateľskej listiny alebo iným dokladom preukazujúcim jej vznik. Podľa § 5 ods. 1, 2, 6, 7, 11 vyhlášky, účelom odbornej skúšky je zistiť, či žiadateľ má potrebné vedomosti a je dostatočne prakticky pripravený na riadny výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti. Odbornú skúšku zabezpečuje ministerstvo alebo ministerstvom poverený znalecký ústav, alebo tlmočnícky ústav, alebo iná právnická osoba (ďalej len "organizátor skúšky"). Odborná skúška žiadateľa o znaleckú činnosť sa vykonáva v štátnom jazyku. Odborná skúška žiadateľa o tlmočnícku činnosť a prekladateľskú činnosť sa vykoná v príslušných jazykoch. Odbornú skúšku vykoná žiadateľ pred skúšobnou komisiou zloženou z troch členov. Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "minister"). Členom skúšobnej komisie je vždy jeden zástupca ministerstva. Predsedom komisie a ďalším členom komisie je spravidla znalec, tlmočník alebo prekladateľ z odboru alebo odvetvia, z ktorého sa vykonáva odborná skúška. Ak členom skúšobnej komisie nie je žiadny znalec, tlmočník alebo prekladateľ z odboru alebo odvetvia, z ktorého sa vykonáva odborná skúška, predsedom a členom skúšobnej komisie môže byť aj iná osoba, ktorá s vymenovaním súhlasí a ktorá svojím vzdelaním a praxou garantuje kvalifikované vykonanie odbornej skúšky v danom odbore alebo odvetví. Organizátor skúšky vydá žiadateľovi o výsledku odbornej skúšky písomný doklad. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3, 5, 7 vyhlášky, účelom odborného minima je získanie základných znalostí potrebných na výkon znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti. Odborné minimum zabezpečujú znalecké ústavy a tlmočnícke ústavy na základe poverenia ministerstvom. Rozsah odborného minima je najmenej 30 hodín. Obsahom odborného minima sú najmä základy právnych predpisov týkajúcich sa výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti, metodika výkonu činnosti, vedenie denníka, ako aj forma a obsah znaleckého úkonu, tlmočníckeho úkonu alebo prekladateľského úkonu. Odborné minimum sa ukončuje vykonaním písomnej skúšky a ústnej skúšky. Znalecký ústav alebo tlmočnícky ústav vydá žiadateľovi písomný doklad o výsledku skúšky. 31. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 32. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. 33. Správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (III. ÚS 502/2015, IV. ÚS 596/2012). Taktiež treba mať na zreteli, že správne konanie nie je kontradiktórnym konaním rovnako ako rozhodovanie v správnom súdnictve vzhľadom na to, že jeden z účastníkov konania v správnom súdnictve je vždy orgán verejnej moci, ktorý rozhodoval o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom predmetom konania pred správnym súdom je v zásade preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (IV. ÚS 308/2011). 34. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného opísané v II. časti tohto rozsudku, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, odboru živnostenského podnikania zo dňa 06. 05. 2019, ktorým bolo zastavené konanie vo veci podania ohlásenia/žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení k časti predmetu podnikania (viazanej živnosti): „Prekladateľské a tlmočnícke služby: maďarský jazyk“, potvrdil. Zastavenie konania prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že fyzická osoba v určenej 7-dňovej lehote (pracovné dni) odo dňa doručenia výzvy na doplnenie konania podľa § 47 ods. 6 živnostenského zákona v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku neodstránila nedostatky podania k ohláseniu živnosti tým, že nepreukázala postačujúcu odbornú spôsobilosť v zmysle § 7 ods. 1 a § 24 živnostenského zákona k časti viazanej živnosti: „Prekladateľské a tlmočnícke služby: maďarský jazyk“. Lehota na odstránenie nedostatku márne uplynula dňa 19. 03. 2019. Okrem toho prvostupňový správny orgán uviedol, že v novom konaní sa fyzická osoba nevyjadrila v určenej 7-dňovej lehote (pracovné dni) odo dňa doručenia oznámenia o pokračovaní konania od 11. 04. 2019. Lehota na vyjadrenie a doplnenie nového konania a odstránenia nedostatku márne uplynula dňa 03. 05. 2019. 35. Medzi účastníkmi konania nie je sporné a zo spisu žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že dňa 02. 11. 2018 podal na Okresnom úrade Nové Zámky, odbor živnostenského podnikania žalobca formulár pre fyzické osoby ohlásenie voľnej, remeselnej alebo viazanej živnosti/ žiadosť o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení podľa § 45, § 45a) a § 46 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“), v rámci ktorého uviedol, že odbornú spôsobilosť preukazuje osvedčením a stanoviskom MV SR. Predmet podnikania vymedzil - prekladateľské a tlmočnícke služby - maďarský jazyk, deň začatia živnosti: 02. 11. 2018, ustanovený zodpovedný zástupca - nie. Prílohou žiadosti boli doklady - Osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky prekladateľa v odbore maďarský jazyk, ktorý vydala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Filozofická fakulta, Tlmočnícky ústav, z 30. 08. 2007 č. 279/2007/02/TÚ, Osvedčenie o absolvovaní odbornej skúšky tlmočníka v odbore maďarský jazyk, vydala Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Filozofická fakulta, Tlmočnícky ústav, z 30. 08. 2007 č. 285/2007/02/TÚ, Osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou pôsobnosťou, vydal Tlmočnícky ústav pri filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove dňa 15. 02. 2007, č. TÚ-OM 093/2007, Stanovisko Odboru živnostenského podnikania, Sekcie verejnej správy, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zo dňa 29. 10. 2018. Na základe výzvy na doplnenie dokladu odbornej spôsobilosti z dôvodu, že podané ohlásenie nespĺňa všetky potrebné náležitosti podľa § 46 ods. 1 písm. a) v spojení s § 47 ods. 6 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, žalobca dňa 26. 11. 2018 predložil kópiu protokolu o maturitnej skúške a kópiu vysvedčenia o maturitnej skúške. Ani uvedené doklady prvostupňový správny orgán neuznal a rozhodnutím č. OU-NZ-OZP-2018/017603-4 zo dňa 27. 11. 2018 zastavil konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a ako prílohu doplnil okrem vyššie uvedených dokladov aj potvrdenie v maďarskom jazyku, vystavené v Budapešti, 01. 10. 2007, ktoré podľa vyjadrenia žalobcu malo preukazovať odbornú spôsobilosť. O odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím č. OU-NR-OOP1-2019/012454 zo dňa 01. 02. 2019 tak že podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku rozhodnutie Okresného úradu Nové Zámky, odboru živnostenského podnikania č. OU-NZ-OZP-2018/017603-4 z 27. 11. 2018 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Vytýkal porušenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku a to najmä nezrozumiteľnosť rozhodnutia správneho orgánu pre účastníka konania. Následne opätovne rozhodol prvostupňový správny orgán a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil. S poukazom na takto zistený skutkový stav žalobca v žalobe namietal tie skutočnosti, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Vo svojej podstate žalobca vytýkal, že správny orgán nesplnil svoju povinnosť náležite zistiť skutkový stav veci, a to tým, že sa nedostatočne oboznámil s listinným dôkazom napísaným v maďarskom jazyku a tiež tvrdením žalobcu, že jazykovú skúšku má. Vytýkal, že žalovaný sa vôbec nezaoberal okolnosťou, prečo predložené listinné dôkazy, akými sú osvedčenia o vykonanej odbornej skúške prekladateľa a tlmočníka v odbore maďarský jazyk, ako aj získané vzdelanie s celoštátnou pôsobnosťou na Tlmočníckom ústave Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, nemôžu preukázať odbornú spôsobilosť na výkon prekladateľských a tlmočníckych služieb pre maďarský jazyk. Okrem toho podotkol, že na výzvu správneho orgánu predložil kópiu protokolu o maturitných skúškach a kópiu maturitného vysvedčenia, teda preukázal vzdelanie v odbore. Záverom citoval ustanovenia zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, ako aj podotkol, že správny poriadok vo svojich ustanoveniach týkajúcich sa dokazovania nikde neuvádza, že listinný dôkaz vyhotovený v cudzom jazyku nemôže slúžiť ako dôkaz. S poukazom na uvedené zhrnul, že žalovaný nepreukázanie odbornej spôsobilosti vo svojom rozhodnutí dostatočne nezdôvodnil, neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, neuviedol, ako použil správnu úvahu a tiež neuviedol stanovisko, prečo listinné dôkazy, predložené žalobcom nepovažoval za spôsobilé na preukázanie postačujúcej odbornej spôsobilosti. 36. Preskúmajúc obsah odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktoré tvoria jeden celok, správny súd mal za to, že správne orgány konštatovali len toľko, že predložené doklady o vzdelaní nepostačujú na preukázanie odbornej spôsobilosti pre uvedenú viazanú živnosť z nasledovných vlastných správnych úvah. Správny orgán mal za to, že maturitná skúška z maďarského jazyka nenahrádza štátnu skúšku z jazyka, z ktorého sa má prekladať alebo tlmočiť. Následne sa zaoberal aj výhodami vysvedčenia o všeobecnej štátnej jazykovej skúške a tiež uviedol, že držiteľ takéhoto vysvedčenia musí mať vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, na základe ktorého môže byť vystavené osvedčenie o živnostenskom oprávnení v oblasti vedenia jazykových kurzov a vykonávanie prekladateľskej resp. tlmočníckej činnosti, avšak nie úradné prekladateľstvo a tlmočníctvo s úradnou pečiatkou. Záverom správny orgán prvého stupňa zastal názor, že v danom prípade je vlastná správna úvaha dostatočná. Pozornosti súdu neušlo, že v odôvodnení je spomenutá aj tá skutočnosť, že dňa 05. 07. 2013 bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu tlmočníkov, avšak bez akejkoľvek ďalšej správnej úvahy. Naviac, prvostupňový správny orgán v závere uviedol, že rozhodol v súlade s § 47 ods. 7 živnostenského zákona v spojení s ustanovením § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Žalovaný zdôvodnenie prvostupňového správneho orgánu doplnil o tú skutočnosť, že súčasťou pôvodného ohlásenia živnosti nebol žiaden list Hlavného policajného riaditeľa v Budapešti. Tento list žiadateľ (žalobca) prvýkrát správnemu orgánu predložil až po doručení rozhodnutia o zastavení konania, list tvoril prílohu odvolania. Tento list je napísaný v maďarskom jazyku, nie je úradne preložený a overený, a teda nie je pre úradné účely v Slovenskej republike ani použiteľný. Správny orgán v rámci svojej činnosti posudzoval tie doklady, ktoré mu žiadateľ predložil spolu s ohlásením živnosti, a teda nemohol posudzovať doklad, ktorý priložil až k podanému odvolaniu, v cudzej reči a bez úradného prekladu. 37. V tejto súvislosti správny súd v prvom rade poukazuje na to, že živnostenský zákon upravuje podmienky prevádzkovania živností. Obsahuje preto hmotnoprávne normy, ktoré určujú práva a povinnosti subjektov na tomto úseku, ale aj procesnoprávne normy, ktoré súvisia s dosiahnutím týchto práv a vymožením s tým súvisiacich povinností. Ustanovenie § 71 živnostenského zákona pritom zakotvuje subsidiárne použitie Správneho poriadku, čo v praxi znamená podporné, t.j. ak v rámci procesnoprávneho postupu príslušného orgánu, tento orgán nenájde určitý procesnoprávny inštitút, potom použije právnu úpravu tohto inštitútu v takej podobe, v akej sa nachádza v Správnom poriadku. Inými slovami povedané, najprv treba vyhľadať inštitút v živnostenskom zákone, a ak tam nie je, treba postupovať podľa všeobecnej právnej úpravy Správneho poriadku. Právnymi inštitútmi, ktoré sa budú podporne využívať zo Správneho poriadku sú napríklad: základné pravidlá správneho konania, vylúčenie zamestnancov alebo členov správneho orgánu, zastupovanie, postúpenie podania, doručovanie, lehoty (vrátane lehoty na vydanie rozhodnutia), prerušenie konania, podklady pre vydanie rozhodnutia, rozhodnutie a jeho náležitosti, opravné prostriedky. Príkladom procesnoprávnych ustanovení, ktoré zachytáva živnostenský zákon a na ktoré sa nebude vzťahovať Správny poriadok, sú najmä náležitosti osvedčenia o živnostenskom oprávnení (§ 47 ŽZ), posudzovanie uznávania odbornej praxe (§ 66h ods. 3 až 5 ŽZ) či posudzovanie uznávania odbornej kvalifikácie (§ 66m ods. 3 až 6 ŽZ). 38. Živnostenské konanie je pritom druhom správneho konania. Je to individuálna rozhodovacia činnosť živnostenských úradov (správnych orgánov), prostredníctvom ktorej sa menia alebo rušia podnikateľské aktivity, poprípade sa vyvodzuje administratívnoprávna zodpovednosť fyzických osôb a právnických osôb (účastníkov konania) na úseku správy živnostenského podnikania. V rámci živnostenského zákona je upravených viac individuálnych aplikačných rozhodovacích procesov, ktorých výsledkom je vydanie individuálneho správneho aktu v podobe rozhodnutia. Vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení nie je výsledkom aplikačného rozhodovacieho procesu, nie je výsledkom správneho konania. Osvedčovaná skutočnosť v tomto prípade osvedčuje existenciu právneho stavu, ktorým je možnosť realizovať podnikanie ako verejné subjektívne právo. 39. Iná situácia nastáva v prípade, keď ohlásenie obsahuje vady alebo je nezrozumiteľné. Také ohlásenie, ktoré obsahuje vady, ako aj ohlásenie, ktoré nie je zrozumiteľné, nemožno považovať za riadne a s ktorým živnostenský zákon spája bezchybné ohlásenie a prevádzkovanie živnosť. Takéto ohlásenie nezakladá právo prevádzkovať živnosť. Náležitosti ohlásenia pritom upravuje § 45 až 46 živnostenského zákona. Všetky zákonom obligatórne vyžadované náležitosti ohlásenia musia byť vyplnené korektne a správne, inak možno povedať, že ohlásenie nie je úplné. Následne správny orgán je povinný vyzvať na odstránenie nedostatkov ohlásenia, pričom súčasťou tejto výzvy je aj poučenie ohlasovateľa o tom, že v prípade, keď nedôjde k odstráneniu vád ohlásenia v tejto lehote, konanie sa zastaví. Uvedené predstavuje situácie, keď by podnikateľ na výzvu nereagoval vôbec, ako aj situácie, keď by úplne neodstránil nedostatky ohlásenia v súlade s výzvou. Právnym dôsledkom je teda zastavenie konania. Rozhodnutie o zastavení konania vydáva živnostenský úrad v súlade s § 46 a § 47 Správneho poriadku, v dôsledku čoho toto rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o riadnom opravnom prostriedku. Rozhodnutie o zastavení konania nezakladá prekážku veci rozhodnutej (rei iudiactae), a preto, ak ohlasovateľ v budúcnosti ohlási prevádzkovanie živnosti a splní všetky zákonné predpoklady, bude oprávnený prevádzkovať živnosť na základe tohto nového ohlásenia. 40. Správny súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, vymedzené vyššie, ako aj to, či rozhodnutie náležite odôvodnili. 41. Preskúmaním vyššie uvedeného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však správny súd zistil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako ani prvostupňového správneho orgánu nemožno zistiť, akým spôsobom sa žalovaný a tiež prvostupňový správny orgán vysporiadal zo zisteným skutkovým stavom a tento aplikoval na relevantné ustanovenia právnych predpisov, pričom tento výklad musí byť náležite odôvodnený a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho správny orgán dospel k svojmu rozhodnutiu. Pritom správny súd dodáva, že v odôvodnení úplne absentuje zdôvodnenie, prečo osvedčenia o vykonanej odbornej skúške prekladateľa a tlmočníka v odbore maďarský jazyk, ako aj získané vzdelanie s celoštátnou pôsobnosťou na Tlmočníckom ústave Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, nemôžu preukazovať odbornú spôsobilosť na výkon prekladateľských a tlmočníckych služieb pre maďarský jazyk, a to aj s poukazom na to, že pri zápise do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov nesmú byť staršie ako tri roky. Pozornosti súdu tiež neušlo, že viazaná živnosť - prekladateľstvo a tlmočníctvo bola do zákona o živnostenskom podnikaní zavedená až od 01. 10. 2007. Okrem toho z administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán mal pochybnosti, či priložené osvedčenia nenahrádzajú skúšku o zložení štátnej jazykovej skúšky z maďarského jazyka, v dôsledku čoho vykonal dopyt na Okresný úrad Nitra, odbor školstva, ktorý ho však odkázal na sekciu vysokých škôl Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, avšak tento krok správny orgán nevykonal a vo svojom odôvodnení len skonštatoval, že žalobca nepreukázal postačujúcu odbornú spôsobilosť, pričom správne úvahy smeroval k maturitnej skúške z maďarského jazyka. Rovnako tak správne orgány spomenuli vo svojom odôvodnení skutočnosť, že žalobca bol vyčiarknutý zo zoznamu tlmočníkov dňa 05. 07. 2013, avšak túto skutočnosť v žiadnom rozsahu nepremietli do správnych úvah. V konečnom dôsledku prvostupňový správny orgán konanie zastavil aj v spojení s § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku, čo žiadnym spôsobom nevysvetlil, v dôsledku čoho bolo potrebné dospieť k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu bolo zdôvodnené správnou úvahou, ktorá nebola riadne zdôvodnená, poskytujúca odpoveď nielen súdu, ale najmä žalobcovi ako účastníkovi správneho konania. Záverom správny súd dodáva, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol aj úvahu, že „uvedené doklady o vzdelaní podliehajú procesu uznávania dokladov o vzdelaní, ktoré vykonáva Ministerstvo spravodlivosti v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, avšak z obsahu administratívneho spisu nevyplýva žiadne poučenie pre účastníka konania, ako ani bližšie zdôvodnenie predmetného tvrdenia sa nenachádza ani v rozhodnutí. 42. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť správneho orgánu svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, s odkazom na ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu potom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. 43. Orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé, odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 44. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré ako už správny súd uviedol vyššie, tvoria jeden celok, je nepreskúmateľné vo vzťahu k ním prijatému záveru o tom, že žalobca ako fyzická osoba v určenej 7- dňovej lehote odo dňa doručenia výzvy na doplnenie konania podľa § 47 ods. 6 živnostenského zákona v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, neodstránil nedostatky podania k ohláseniu živnosti tým, že nepreukázal postačujúcu odbornú spôsobilosť v zmysle § 7 ods. 1 a § 24 živnostenského zákona k časti viazanej živnosti „Prekladateľské a tlmočnícke služby: maďarský jazyk“, v dôsledku čoho rozhodol tak, že konanie zastavil podľa § 47 ods. 7 živnostenského zákona v spojení s § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako ani prvostupňové správne rozhodnutie nespĺňa zákonné požiadavky kladené na rozhodnutie správneho orgánu. 45. K námietke žalobcu, že správne orgány s ním nekonali v súlade so zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín, správny súd uvádza, že žalobca sa v žiadnej časti správneho konania neprihlásil k národnostnej menšine, ako ani v spise sa nikde neuvádza jeho národnosť (nesprávne tvrdenie správneho orgánu uvedené vo vyjadrení k žalobe), rovnako tak v úradnom styku komunikoval v slovenskom jazyku, preto túto námietku je potrebné hodnotiť ako irelevantnú. Čo sa týka toho, že správny poriadok vo svojich ustanoveniach týkajúcich sa dokazovania nikde neuvádza, že listinný dôkaz vyhotovený v cudzom jazyku nemôže slúžiť ako dôkaz, správny súd uvádza, že v predmetnom správnom konaní bolo na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal odbornú spôsobilosť na vykonávanie viazanej živnosti, pričom je povinný k ohláseniu predložiť listiny, ktorými preukazuje svoju odbornú spôsobilosť. V danom prípade žalobca odbornú spôsobilosť preukazoval osvedčeniami, ako aj stanoviskom (viď. bod 1 odôvodnenia rozsudku). Následne svoju odbornú spôsobilosť v zmysle „získal vzdelanie v odbore“ preukázal maturitným vysvedčením a protokolom a až následne v odvolaní predložil listinu napísanú v maďarskom jazyku. Bolo pritom povinnosťou žalobcu, ako osobou znalou práva, aby túto listinu doložil riadne a včas, t.j. aj s úradným prekladom a nie čakal, kým ho správny orgán na tento krok vyzve, prípadne ju sám dá preložiť. Naviac, pozornosti súdu neušlo, že predmetná listina nepreukazuje „aspoň 10- ročný pobyt v štáte s úradným jazykom“, ale mala slúžiť ako doklad v zmysle § 2 ods. 1 písm. e) vyhlášky č. 490/2004 Z. z. V tomto ohľade správny súd dodáva, že nie je možné zamieňať si vykonávanie tlmočníckej a prekladateľskej činnosti v cudzom štáte s pobytom. Opätovným preskúmaním listinných dôkazov, predložených v žiadosti a ich vyhodnotením v zmysle príslušných právnych predpisov sa však bude musieť zaoberať až prvostupňový správny orgán v ďalšom konaní, a v prípade opätovného zastavenia konania vydať rozhodnutie v súlade s ust. § 47 Správneho poriadku, aby výrok rozhodnutia mal odraz v preskúmateľnom odôvodnení. Z týchto dôvodov sa súd ďalšími námietkami žalobcu už nemohol nezaoberal. 46. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátiť Okresnému úradu Nové Zámky na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP). Bude povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vo veci opätovne konať, posúdiť osvedčenia o absolvovaní odbornej skúšky prekladateľa a tlmočníka v odbore maďarský jazyk zo dňa 30. 08. 2007, ako aj osvedčenie o absolvovaní odborného minima a vydať rozhodnutie, ktoré náležite odôvodní v naznačenom rozsahu, resp. ak prvostupňový správny orgán zistí, že na základe doteraz vykonaného dokazovania to nie je možné, potom bude povinný doplniť dokazovanie tak, aby bol riadne zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom na riadne posúdenie veci a za týmto účelom opätovne vyzve žiadateľa. 47. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP). 48. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. (§449 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.