Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/246/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200779 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4018200779.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: S. B., nar. XX. XX. XXXX, R. trieda XX, F., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, a ďalších pribratých účastníkov konania 2/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie WSNP 13, P.O.BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 3/ Nitra Invest, s.r.o. Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 4/ DESIGN ENGINEERING, a.s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 6/ S.. I. W., P. XX, T., 7 /O.. D. E., H. C. 7, F., 8/ H. R., D. 4, Nitra, 9/ H. B., H. C. XX, F., o správnej žalobe zo dňa 30. 11. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP6-2018/033374-2 zo dňa 05. 09. 2018, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a pribratým účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 27. 02. 2018 bola na stavebný úrad (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia navrhovateľa spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., pričom stavba je označená ako „Automotive Nitra Project, v rozsahu stavebných objektov a prevádzkových súborov: SO 741 Vodovodný rozvod, SO 741.1 Vodovodný rozvod - 1. časť kolaudácie, SO 742 Rozvod požiarnej vody - 1. časť kolaudácie, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody, SO 752 Dažďová kanalizácia, SO 752.1 Dažďová kanalizácia - 1. Časť kolaudácie, SO 760 Splašková kanalizácia, SO 761 Čerpacia stanica splaškovej kanalizácie + technologické vybavenie stanice, SO 751 Retenčné nádrže - 1- časť kolaudácie, SO 751.1 Retenčná nádrž + prepojovacie potrubie + vsakovací objekt, SO 751.2 Retenčná nádrž - vsakovací objekt, SO 751.13 Retenčná nádrž + vsakovací objekt, SO 751.14 Retenčná nádrž - vsakovací objekt, SO 751.15 Retenčná nádrž - vsakovací objekt. 2. V administratívnom spise sa ďalej, okrem iných dokumentov nachádza i: - rozhodnutie zo zisťovacieho konania, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia pod č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 a ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, sa po skončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie), - rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, ktorým bolo stavebníkovi - spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. vydané povolenie pre vodné stavby s osobitné nakladanie s vodami ; - záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru životného prostredia zo dňa 08. 03. 2018, ktorým uviedol, že nezistil také skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, alebo v rozpore s podmienkami uvedenými v rozhodnutí zo zisťovacieho konania. - dňa 14. 01. 2016 vydalo Ministerstvom hospodárstva SR, v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich s prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osvedčenie k stavbe: výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre v rámci strategického parku v Nitre je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. 3. Následne správny orgán prvého stupňa vydal pod č. OU-NR-OSZP3-2018/015582-02/F47 dňa 28. 02. 2018 „oznámenie o začatí kolaudačného konania a pozvanie na ústne pojednávania a miestne šetrenie“, ktoré nariadil na 06. 04. 2018. Zároveň určil, že účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť najneskôr na tomto konaní, inak k nim nebude prihliadnuté. 4. Dňa 06. 04. 2018 bol spísaný protokol o ústnom konaní spojenom s miestnym zisťovaním o kolaudácii stavby. 5. Žalobca podal dňa 06. 04. 2018 písomné námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí kolaudačného konania, pričom sa ako účastník konania vyjadril nesúhlasne z dôvodom tam uvedených. 6. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ako príslušný správny orgán podľa ust. § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, na základe žiadosti podanej stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. rozhodnutím č. OU-NR- OSZP3-2018/015582-12/F47 dňa 18. 06. 2018 vydal povolenie na tam uvedené vodné stavby do trvalého užívania pre zrealizovanú investíciu „Automotive Nitra Project“ v kat. území C. a A. s uvedením druhu tavby - líniová vodná stavba. Zároveň v rozhodnutí uviedol podmienky povolenia a rozhodol o námietkach účastníka konania, žalobcu tak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné. 7. Proti stavebnému kolaudačného rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 23. 06. 2018, v ktorom poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal v priebehu konania a ktorých sa pridržiava. Bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a zrušil rozhodnutie vydané v kolaudačnom konaní. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 8. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP6-2018/033374-2 zo dňa 05. 09. 2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 18. 06. 2018. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie kolaudačného rozhodnutia pre vodné stavby obsiahnuté v tam uvedených objektoch vybudované v rámci stavby „Automotive Nitra Project“ na parcelách v k.ú. C. a A., pričom sa stotožnil s postupom stavebného úradu pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia na predmetné vodné stavby. Citoval príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých bolo potrebné v predmetnom konaní postupovať. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. Uviedol, že nezistil porušenie medzinárodných a ani vnútroštátnych právnych noriem, na ktoré poukazoval žalobcu v podanom odvolaní a poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžp/23/2011 zo dňa 20. júna 2012. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby svoje práva a záujmy mohli obhajovať, vyjadriť sa k predmetného konaniu a uplatniť svoje návrhy. Konštatoval, že účastníci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, v rámci ktorej sa budujú predmetné vodné stavby, boli v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. účastníkmi tohto kolaudačného konania. Uviedol, že prvostupňový správny orgán dodržal ust. § 80 ods. 1 stavebného zákona, keď oznámil účastníkom konania a dotknutých orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. Žalobca možnosť podať námietky využil, keď listom zo dňa 06. 04. 2018 uplatnil svoje pripomienky, čím nebola oslabená jeho pozícia v správnom konaní. K námietke žalobcu, že dažďová zaolejovaná kanalizácia prechádza parcelou č. XXXX k.ú. A., ktorej je vlastníkom žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzaný objekt SO 753.1 a parcela č. XXXX nie sú predmetom kolaudačného konania vodných stavieb. Pokiaľ ide o správnu žalobu podanú žalobcom na správny súd proti rozhodnutiu zo dňa 27. 10. 2016, v ktorom žalovaný zamietol jeho odvolanie vo veci vodoprávneho konania, teda konania, ktoré je teraz predmetom kolaudačného konania žalovaný uviedol, že sa správny orgán touto námietkou zaoberal, nevyhovel jej z dôvodu, že v tejto veci zatiaľ Krajský súd v Nitre nerozhodol a tiež nevydal rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe a stavebný úrad je viazaný právoplatnými rozhodnutiami. K námietke žalobcu o nepríslušnosti správneho orgánu na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že táto námietka je neopodstatnená, pretože napadnuté rozhodnutie vydal Okresný úrad Nitre, odbor starostlivosti o životné prostredie s pôsobnosťou na území okresu Nitra, odvolacím orgánom je Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov ako osobitný organizačný útvar podľa ust. § ods. 4 zák. č. 180/2013 Z. z. v platnom znení. Žalobca mal za to, že bolo potrebné konania prerušiť až do vyriešenia otázky týkajúcej sa zámeru EIA Automotive Nitra Project v zisťovacom konaní, teda do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre, teda do právoplatného skončenia konania vedeného na správnom súde o jeho žalobe proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania, alebo aj vo veci zamietnutia jeho odvolania vo veci vodoprávneho konania. K uvedenej žiadosti žalobcu žalovaný opakovane uviedol, že je viazaný právoplatnými rozhodnutiami. Žalobca namietal i tú skutočnosť, že mu ako vlastníkovi dotknutých pozemkov neboli doručené osvedčenia o významnej investícii týkajúcej sa zámeru stavby Automotive Nitra Project a uviedol, že je vlastníkom parc. č. XXXX k.ú. A., ktorého sa týka osvedčenie o významnej investícii vydané pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.. K tomu žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzaný objekt SO 753.1 a parcela č. XXXX nie sú predmetom kolaudačného konania vodných stavieb. K nevydaniu územného rozhodnutia žalovaný uviedol, že toto je riešené v súlade s ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko bolo vydané osvedčenie o významnej investícii a plánovaná činnosť a uskutočnenie predmetných stavieb je v súlade s územným plánom mesta Nitra. Vodné stavby sú v súlade s platnými územno-plánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa budú realizovať a územnoplánovacia dokumentácia spĺňa podmienky stanovené v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. K námietke žalobcu, že nie je uvedená požiadavka na zmenu parametrov cesty 1/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka a preto požaduje posúdiť parametre cesta 1/64 nielen v úseku v kat. území C., ale v celom úseku tejto cesty po napojenie sa cestu R1A v súvislosti s nárastom intenzity dopravy vyvolanou prevádzkou navrhovanej činnosti. Žalovaný k tomu uviedol, že predmetom kolaudácie vodných stavieb sú stavby nachádzajúce sa v kat. území A. a C., pričom žalobca je vlastníkom pozemkov v kat. území W.. Je teda zrejmé, že pozemky v jeho vlastníctve nebudú predmetnou stavbou priamo dotknuté a nejde ani o susedné pozemky. Dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti sa neriešia v tomto kolaudačnom konaní. K námietke žalobcu, že samotný strategický park z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol a že v tomto prípade územné rozhodnutia neprebehlo, ale podľa žalobcu prebehnúť malo a muselo, žalovaný uviedol, že pojem strategický park vyplýva z osvedčenia MH SR o významnej investícii pre stavbu vybudovanie strategického parku, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, preto uvedenú námietku považoval za nedôvodnú, lebo sú splnené podmienky, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenia o významnej investícii. K nerešpektovaniu ust. § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., teda v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb, nebol predložený zastavovací plán celého súboru a vyjadrenie zamestnanca stavebného úradu Bc. T., že takáto dokumentácia nebola stavebnému úradu predložená žalovaný uviedol, že je viazaný právoplatnými rozhodnutiami a stavebný úrad rozhoduje len o námietkach uplatnených v tomto konaní. Nerozhoduje o námietkach uplatnených v zisťovacom konaní, alebo o tých, o ktorých už rozhodol príslušný orgán v rámci zisťovacieho konania. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je hmotnoprávne i procesne správne. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 9. Podanou žalobou zo dňa 30. 11. 2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU- NR-OOP6-2018/033374-2 zo dňa 05. 09. 2018 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca namietal (III.1), že s poukazom na znenie § 59 ods. 1 správneho poriadku mal odvolací orgán, teda žalovaný, preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a teda mal vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté, teda nie len tie, ktoré boli namietané účastníkom konania či už v priebehu prvostupňového konania (námietky) alebo v odvolaní, napríklad mal vyvodiť' dôsledky z toho, že nedošlo k posudzovaniu z hľadiska vplyvov na životné prostredie Strategického parku. prípadne že nebolo nijak doriešené dopravné napojenie. resp. vyústenie dopravy. V ďalšej časti správnej žaloby (III.2) poukázal na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, podľa ktorého ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb, vrátane zariadenia staveniska. V nadväznosti na túto právnu normu mal za to, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park, takýto dokument - zastavovací plán celého súboru stavieb, predložený nebol. Táto skutočnosť teda sama o sebe činí aj napádané rozhodnutie v kolaudačnom konaní vadným a nezákonným. Ďalej poukázal (III.3) na znenie zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o posudzovaní“) konkrétne na znenie § 18 ods. 2 písm. b) pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy § 18 ods. 2 písm. b) zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu". Z tohto je teda zrejmé, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť' viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadnuť na § 38 ods. 3 Zákona o posudzovaní, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať' rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovaná činnosť', ktorú podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Považoval za dôležité zdôrazniť, že predmetná stavba sa realizuje v rámci strategického parku, v ktorom sa nachádza investícia „Automotive Nitra Project“, pričom v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.; skutočnosť,, že na stavbu Strategického parku, resp. Príprava Strategického parku neprebehlo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. skonštatovalo napríklad Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v rozhodnutí zo dňa 01. 06. 2016 sp. zn. 15863/2016 /B625-SV/36045/GE. Je treba si totiž uvedomiť, že pojem „Strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania (v podrobnostiach odkazujem na súdny spis tunajšieho súdu, ktorý navrhol pripojiť - 26S/3/2016). Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol. S ohľadom na túto skutočnosť je potom v spojení s citovanými ustanoveniami zákona o posudzovaní nutné jednoznačne ustáliť nezákonnosť stavebného povolenia a tým pádom aj napádaného rozhodnutia. V uvedených súvislostiach konkrétne poukazujem na § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z.. v zmysle ktorého sa za významnú investíciu považuje aj príprava územia na realizáciu strategického parku ak výstavbu zabezpečuje podnik so 100% majetkovou účasťou štátu (ako v „našom" prípade je to MH Invest, s.r.o.) a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme (ako sú to v „našom" prípade osvedčenia o významnej investícii, a to osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.7.2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.7.2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.2.2017). Z tohto pohľadu potom stavba „Vybudovanie strategického parku", na ktorú sa vzťahujú uvádzane osvedčenia MH SR (ako sa v týchto osvedčeniach explicitne uvádza), je významnou investíciou a teda v zmysle platnej legislatívy sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť' (§ 3 písm. f) zákona č. 24/2006 Z. z.), ktorá samozrejme podlieha a musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Následne je len samozrejmé, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby Vybudovania strategického parku nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z. z. (ako je tomu v „našom" prípade), nemôžu byt' legitímne ďalšie stavby - významné investície, ktoré budú/sú realizované v predmetnom strategickom parku. Toto je podstata a základné zdôvodnenie žalobcovej právnej argumentácie v tejto veci, ako aj v mnohých ďalších súvisiacich (s investíciou spoločnosti Jaguar Land Rover, s.r.o. v Nitre) veciach, keď v jednoduchosti tvrdí, že všetky administratívne konania contra legem lebo „Strategický park nebol posúdený". V kontexte uvedeného podotkol, že takémuto výkladu jednoznačne nasvedčuje aj skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska sa bude posudzovať (povinné hodnotenie) v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. - informácia získaná z informačného portálu MŽP SR. V časti IV. správnej žaloby žalobca uviedol, že, v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napádaného rozhodnutia, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, keď sa jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je samozrejme spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto smere je potrebné prihliadnuť, aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z. z.. V tejto súvislosti citoval čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru . Jednoznačne s prihliadnutím na účel Aarhuského dohovoru je citovaný článok nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byt' v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. Mám za to, že v tomto konaní napádaným rozhodnutím práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže s mojimi relevantnými námietkami. sa žalovaný nevysporiadal alebo vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch. Je totiž zrejmé, že cieľom čl. 9 ods. 3 a 4 Aarhuského dohovoru je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci, a tým dostatočnú vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je priznanie niektorých práv členom verejnosti súvisiacich s prístupom k spravodlivosti, čo má viesť k napĺňaniu celkového cieľu Aarhuského dohovoru. IV. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06. 05. 2019 k žalobe a jej prílohám reagoval na námietky žalobcu, ktoré v správnej žalobe zopakoval a ktoré už vyhodnocoval v žalobou napadnutom rozhodnutí. Keďže jeho stanovisko k námietkam, ktoré uviedol žalobca do odvolania, zaujal totožné stanovisko, ako vo svojom rozhodnutí, nepovažuje správny súd tieto v rámci jeho vyjadrenia opakovať, nakoľko ide o totožnú argumentáciu žalovaného, ako je uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia. III.1 K námietke žalobcu, že s poukazom na znenie § 59 ods. 1 správneho poriadku mal žalovaný preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, a teda mal vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté, a teda nie len tie, ktoré boli namietané účastníkom konania, či už v priebehu prvostupňového konania (námietky) alebo v odvolaní, napríklad vyvodiť dôsledky z toho, že nedošlo k posudzovaniu z hľadiska vplyvov na životné prostredie Strategického parku, prípadne, že nebolo nijako doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy sa vyjadril žalovaný nasledovne: V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa dopravného napojenia žalovaný uviedol, že dopravné napojenie sa v tomto kolaudačnom konaní neriešilo, nebolo predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby a nesúvisí s kolaudáciou stavby. III.2. Žalobca ďalej poukazuje na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Uviedol, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb, zastavovací plán celého súboru stavieb predložený nebol. Táto skutočnosť teda sama o sebe činí aj napádané rozhodnutie v kolaudačnom konaní vadným a nezákonným. Uvedená námietka je irelevantná, nakoľko nebola predmetom kolaudačného konania a následne rozhodnutia. Uvedená námietka sa týka stavebného povolenia a konania, ktoré bolo právoplatne ukončené. V kolaudačnom konaní postupoval prvostupňový správny orgán v súlade s ust. § 81 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. III.3. Žalobca ďalej poukazuje na znenie § 18 ods. 2 písm. b) a prílohu č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón zákona o posudzovaní. Uvádza, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie. Zdôrazňuje, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaná. Poukazuje na § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z., v zmysle ktorého sa za významnú investíciu považuje aj príprava územia na realizáciu strategického parku, ak výstavbu zabezpečuje podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu (ako je v tomto prípade MH Invest s.r.o.) a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z tohto pohľadu potom stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú osvedčenia MH SR je významnou investíciou, a teda v zmysle platnej legislatívy sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť (§ 3 písm. f zákona o posudzovaní), ktorá podlieha administratívnemu konaniu v zmysle zákona o posudzovaní, pokiaľ nebola táto činnosť posúdená, nemôžu byť legitímne ďalšie stavby realizované v strategickom parku. Poukazuje, že obdobný strategický park na Slovensku- Strategický park Haniska sa bude posudzovať (povinné hodnotenie) v zmysle zákona o posudzovaní. Žalovaný k uvedenej námietke poukázal na to, že predmetom tohto konania je povolenie uvedenia vodných stavieb v rámci výstavby „Automotive Nitra Project“ do trvalého užívania. Príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie - Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku č. OU-NR-OSZP3-2018/17179 zo dňa 08. 03. 2018 k predmetnému kolaudačnému rozhodnutiu uviedol, že predmetná stavba „Automotive Nitra Project“ v rozsahu tam uvedených stavebných objektov je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 a jeho podmienkami. Navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ bola predmetom zisťovacieho konania v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom, že navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať. Rozhodnutie príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo predmetom odvolacieho konania, ktoré viedol tunajší úrad a vydal rozhodnutie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým rozhodnutie zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015. Z tohto konania vychádzal prvostupňový orgán pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia na predmetné stavby. Posudzovanie Strategického parku Haniska nesúvisí s týmto konaním. V časti IV. žaloby žalobca uvádza, že je potrebné prihliadnuť na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z. z.. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa uvedenou námietkou zaoberal. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že predmetom tohto kolaudačného konania a rozhodnutia bolo uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania v rámci výstavby „Automotive Nitra Project“. Účelom týchto vodných stavieb je zásobovanie objektov stavby „Automotive Nitra Project“ pitnou a požiarnou vodou a odvod dažďových vôd z jednotlivých objektov do retenčných nádrží so zaústením do verejnej kanalizačnej siete a odvod splaškových a odpadových vôd so zaústením do verejnej siete splaškovej tlakovej kanalizácie. Tieto vodné stavby sú budované v rámci strategického parku, na ktorý bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015, doplnené Osvedčením o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015, č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14.01.2016, ktoré boli vydané podľa osobitného predpisu - zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ vo verejnom záujme. Zdôraznil, že ani jedna pripomienka, resp. dôvody žaloby sa neviažu na vydané kolaudačné rozhodnutie, a teda či táto stavba bola zrealizovaná v súlade s vydanými stavebnými povoleniami. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. V. Ďalší priebeh súdneho konania 11. Uznesením č. k. 11S/246/2018-86 zo dňa 31. 07. 2019 súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to 2/ Združenie domových samospráv, 3/ Nitra Invest, s.r.o. 4/ DESIGN ENGINEERING, a.s. 5/ E.. E. S., 6/ S.. I. W., 7 /O.. D. E., 8/ H. R. a 9/ H. B.. Mgr. E. S. sa v podaní zo dňa 08. 11. 2019 účastníctva v tomto konaní účinne vzdal, a preto s ním už ďalej nekonal ako s účastníkom tohto súdneho konania. Spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. (stavebník v stavebnom konaní) označil za účastníka tohto súdneho konania žalobca v podanej správnej žalobe. Pre prehľadnosť veci súd zachoval číslovanie pribratých účastníkov v záhlaví tohto rozsudku tak, ako sú uvedení v uznesení o ich pribratí zo dňa 31. 07. 2019. 12. V podaní zo dňa 03. 08. 2020, doručenom súdu dňa 04. 09. 2020 sa k podanej žalobe vyjadrila spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., ktorá uviedla, že nepovažuje za potrebné duplikovať niektoré argumenty žalovaného, a preto sa vyjadrila len k niektorým žalobným dôvodom. K aktívnej legitimácii žalobcu považovala za potrebné uviesť, že žalobu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP a žalobca sa nemôže dožadovať v rámci správnej žaloby porušenia svojich subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je preukázané. K nerešpektovaniu § 9 ods. 3 vyhl. Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. a vo vzťahu k tvrdeniu ohľadom absencie zastavovacieho plánu uviedla, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý už bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (č. OU- NR- OVBP2-2015/ 041342-026 zo dňa 16. 12. 2015) a vydaním takéhoto stavebného povolenia sa stal zastavovací plán záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia. K námietke nepredchádzania konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. poukázala na to, že príslušným orgánom - Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie bolo vydané záväzné stanovisko zo dňa 08. 03. 2018, v ktorom tento orgán uviedol, že sú v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania zo dňa 08. 10. 2015. Prvostupňový správny orgán bol viazaný obsahom vyjadrenia príslušného orgánu, a preto rozhodnutia neboli v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Za nelogické považuje to, že žalobca používa neskôr vydaný (odlišný) zámer pre strategický park Haniska ako argument pre spochybnenie postupu týkajúceho sa skoršieho zámeru, a tým opiera svoje tvrdenia o neskoršie skutočnosti, ktoré v čase pôvodného zámeru neexistovali. V závere vyjadrenia poukázal na niektoré rozhodnutia najvyšších súdnych autorít Slovenskej a Českej republiky a poukázal na prevládajúcu rozhodovaciu prax týchto súdov v správnych veciach a predovšetkým zdôraznil princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a dôsledkami prípadného vyhovenia správnej žalobe, ergo zrušenia správneho rozhodnutia (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/3/2013 zo dňa 30. 01. 2014, sp. zn. 5Sžp/60/2008 zo dňa 20. 04. 2010, sp. zn. 4Sž/98-102-02 zo dňa 17. 12. 2002, 1 Sžf/30/2015 zo dňa 01. 12. 2016 a iné, rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 649/2015 zo dňa 16. 12. 2015, sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č. k. 7A/85/2001-43 a iné rozhodnutia správnych súdov). Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 13. Zo stránky https://www.nitra.sk/Zobraz/Obsah/18064 si súd obstaral územný plán Mesta Nitra (ktorý má súd k dispozícii), ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3 v znení doplnkov č. 1 až 5, pričom posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015. 14. Na pojednávaní konanom dňa 09. 09. 2020 právny zástupca žalobcu rozšíril žalobný dôvod, a to, že prvostupňové rozhodnutie je podpísané pracovníkom stavebného úradu v sídle kraja - Ing. A., a v tomto prípade sa javí, že nemohol rozhodovať v odvolacom konaní okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, ktorý je na rovnakej úrovni ako okresný úrad v sídle kraja, ktorý pracovník prvostupňové rozhodnutie podpísal. Uviedol, že ak konal a spis viedol zamestnanec len okresného úradu, tak vzhliada rozpor s § 117b stavebného zákona, čo znamená, že pri aplikácii § 117b stavebného zákona malo rozhodovať ministerstvo, a nie Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov. Mal teda za to, že vo veci na druhom stupni nerozhodol príslušný orgán. 15. Žalovaný k uvedenej námietke na pojednávaní uviedol, že odbor opravných prostriedkov je osobitným organizačným útvarom Okresného úradu Nitra, je odvolacím orgánom vo všetkých prípadoch, kde v prvom stupni rozhodujú a konajú všetky odbory okresného úradu v rámci Nitrianskeho kraja. Ing. A. je vedúca odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Nitra a tým, že má určité kompetencie vo vzťahu celokrajskému významu, a na to sú vytvorené oddelenia aj s krajským významom, ale vždy je zodpovedná za celý odbor. Ona je jediná, ktorá môže podpisovať rozhodnutia ako na okresnej úrovni, tak i na krajskej úrovni. Uvedená zamestnankyňa je poverená aj tým, aby rozhodla, že nevyťažení pracovníci môžu vykonávať aj agendu v rámci okresu s tým, že takéto rozhodnutia najskôr prejdú kontrolou vedúceho oddelenia a následne rozhodnutie je predložené vedúcej odboru, Ing. A., ktorá rozhodnutie podpisuje. 16. Na pojednávaní sa vyjadril i právny zástupca spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., ktorý zdôraznil, že žalobca podával žalobu ako zainteresovaná verejnosť, avšak v správnej žalobe a ani na pojednávaní nepreukázal porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Žiadal žalobu zamietnuť. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 17. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 30. 11. 2018, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu (§ 119 SSP), preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 09. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. 18. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec. Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 19. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny, pre obce a časti obce. (ods. 1) Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a/ koncepcia územného rozvoja Slovenska, b/ územný plán regiónu, c/ územný plán obce, d/ územný plán zóny. (ods. 2) Podľa § 11 ods. 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny. Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce, b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona, územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. (ods. 3) Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. (ods. 6) Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. (ods. 1) Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. (ods. 2) Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru, Podľa § 77 vyššie citovaného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce. Podľa § 78 ods. 1vyššie citovaného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 80 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Podľa § 81 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Podľa § 82 ods.1 vyššie citovaného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 140a písm. b/ vyššie citovaného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je b/ obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. 20. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie d/ rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja, Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4) Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4) Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, 21. Podľa § 21 ods. 1 písm. a/ bod 2, písm. d/ zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20 a/ pri povrchových vodách na 2. ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie, d/ na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, Podľa § 26 ods. 1 vyššie citovaného zákona, povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis. 31b) Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2, ods. 2 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o 2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov, V prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov. (ods. 2) Podľa § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy, Podľa § 73 ods. 1, 3 veta tretia vyššie citovaného zákona, na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona a na vydanie súhlasu podľa § 48 ods. 4 písm. t) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. Účastníkom vodoprávneho konania podľa tohto zákona je aj fyzická osoba, občianska iniciatíva alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.64a) 64a) § 24 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov. 22. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní, Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. (ods. 5) Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (ods. 2) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. (ods. 3) Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. (ods. 5 písm. c/) Podľa § 25 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa tohto zákona, vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ktorá je účastníkom konania podľa tohto zákona nie je potrebný jej súhlas so zastavením konania. 23. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony. Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b/ vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d). 24. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 25. Žalobca v podanej žalobe v časti III.1 až III.3, IV. vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 05. 09. 2018, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 06. 2018. Právny zástupca žalobcu namietal na pojednávaní dňa 09, 09. 2020 okrem iného, zákonnosť rozhodnutia žalovaného pre vecnú nepríslušnosť tvrdiac, že v rámci správneho konania nebola dodržaná dvojinštančnosť v súvislosti s odvolacím konaním. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa kolaudačné, resp. o vodoprávne konanie) je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách alebo vodný zákon), ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v ust. § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v ust. § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona je stanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i ust. § 21 a § 26. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 18. 06. 2018 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 vyššie citovaného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa ust. § 21 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb. alebo stavebný zákon). Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 18. 06. 2018 ako príslušný správny orgán prvého stupňa, a to i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 18. 06. 2018 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 09. 2018, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s ust. § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú. Pokiaľ jednotlivé odbory okresných úradov vykonávajú štátnu správu za okresný úrad i za okresný úrad v sídle kraja, potom ani námietka o podpísaní rozhodnutia nesprávnou osobou (Ing. A.) je nedôvodná. V tomto prípade ide o vnútornú štruktúru a organizačné členenie úradu. Pre súd je dôležité posúdenie, či v prvom stupni rozhodol správny orgán na to vecne príslušný, v tomto prípade Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý bol príslušný rozhodovať v prvom stupni ako špeciálny stavebný úrad v zmysle vyššie citovaných ustanovení stavebného zákona i zákona o vodách. 26. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby v jej časti III.1 až III.3 a IV. (t.j. bod 9 tohto rozsudku), pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 05. 09. 2018, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia netýkala. 27. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III.1 až III.3 a IV. obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (záver II. časti) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, resp. i podľa ust. § 73 ods. 3 veta tretia vodného zákona, t. j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona a podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné (a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, ktoré sa nachádza v administratívnom spise a ktoré je právoplatné. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky (časť III.3 v žalobe) spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C-240/09. 28. Žalobca v podanej žalobe (časť III.1) namietal, že odvolací orgán mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, ako príklad uvádza, že mal skúmať, že nedošlo k posudzovania z hľadiska vplyvov na životné prostredie strategického parku, nebolo doručené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy. Uvedenú námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Z rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 09. 2018 je zrejmé, že sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti prvostupňovému orgánu. Žalovaný sa v tomto konaní nemohol zaoberať tým, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie strategického parku, pretože bol viazaný právoplatným rozhodnutím vydaným Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie, oddelením ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU- NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. Táto argumentácia by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že kolaudačného a stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU- NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu, po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z.. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015. Predmetné rozhodnutie je záväzné pre správny orgán prvého stupňa, ktorý v predmetnej veci rozhodoval dňa 18. 06. 2018 ako i pre žalovaného, ktorý vo veci rozhodoval dňa 05. 09. 2018. Žalovaný sa tiež nemohol zaoberať otázkou dopravného napojenia a vyústenia ciest, pretože to nebolo predmetom kolaudačného konania, a okrem toho by ani nebol vecne príslušný, ako špeciálny stavebný úrad riešiť otázku stavieb pozemných komunikácií, kde je vecne príslušným správnym orgánom iný špeciálny stavebný úrad, ako rozhodoval v prvom stupni v preskúmavanej veci. 29. K námietke žalobcu v bode III.2 žaloby (nepredloženie zastavovacieho plánu v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.) správny súd uvádza, stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania kolaudačného rozhodnutia - povolenia užívania vodných stavieb, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie (resp. užívanie) prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú. 30. K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, správny súd uvádza, že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - povolenie na užívanie vodných stavieb vybudovaných v rámci stavby „Automotive Nitra Project“. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že príslušný orgán posudzovania vplyvom na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 08. 03. 2018 k predmetnému kolaudačného rozhodnutiu uviedol, že predmetná stavba ja v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 a jeho podmienkami. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015 a je záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zák. č. 24/2006 Z. z. ako celok sa vysporiada správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016. 31. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti žalobcu, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov 32. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/246/2018 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 05. 09. 2018 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 zo zisťovacieho, ktoré bolo preskúmané aj v rámci odvolania podaného, okrem iného, i žalobcom a druhostupňovým správnym orgánom bolo potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní (sp. zn. 26S/3/2016) vedenom na tunajšom súde základe žaloby žalobcu. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (sp. zn. 26S/3/2016). O tom, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ -Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať, bolo právoplatne rozhodnuté v správnom konaní rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2015 (ktoré bolo potvrdené rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015) a z tohto dôvodu nie je možné túto otázku posudzovať ako predbežnú, resp. prejudiciálnu. Ako dôvod na prerušenie správneho konania nebolo možné podľa názoru súdu posudzovať ani konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016. Otázka, ktorá sa rieši v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 podľa názoru súdu nie je prejudiciálnou otázkou pre toto súdne konanie, nakoľko súd v predmetnej veci vychádza zo stavu v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 27. 10. 2016, t. j. zo stavu ku dňu 14. 11. 2016. 33. Z vyššie uvedených dôvodov súd námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe posúdil ako nedôvodné. Viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby je explicitne upravená v ust. § 134 ods. 1 SSP a správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia, ani vyhľadávať konkrétne dôvody jeho nezákonnosti. Ide o normatívne vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia na základe podanej žaloby, s výnimkou vecí uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. 34. V predmetnej veci je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali kolaudačnému konaniu alebo ktoré budú naň nadväzovať. 35. Žalobca v podanej žalobe (časť IV.) poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného kolaudačného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 18. 06. 2018 (kolaudačné rozhodnutie) zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe je odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 05. 09. 2018. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov. 36. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v IV. časti jeho žaloby správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“. 37. Nebola teda dôvodná námietka žalobcu uvedená v IV. časti žaloby spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. 38. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti. 39. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. 40. O trovách v žalobe označeného účastníka konania - Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a ostatných, do konania súdom pribratých účastníkov súdneho konania v 2. až v 9. rade rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uznesením zo dňa č. k. 11S/246/2018-86 zo dňa 31. 07. 2019 pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania (tak ako sú označení v uznesení), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú v žalobe označenému účastníkovi konania a ostatným pribratým účastníkom alebo ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Pribratí účastníci konania, resp. ich právni zástupcovia (okrem právneho zástupcu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.) písomné vyjadrenie k žalobe ani nepodali. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 41. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.