Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 1CoE/31/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608201666 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4608201666.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, o vymoženie 232,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany, č. k. 5Er/172/2008-20 zo dňa 23.01.2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 5Er/172/2008-20 zo dňa 23.01.2019 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 240 ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 88 ods. 1, § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 (ďalej len „zákon o priestupkoch“), § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (v znení účinnom do 31.12.2003 a od 01.01.2004), § 583 Občianskeho zákonníka, čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že mu bolo dňa 13.12.2018 doručené podanie oprávneného, v ktorom oprávnená oznámila súdu, že existujú dôvody pre zastavenie exekučného konania z dôvodu preklúzie - uplynutia lehoty na vykonanie exekučného titulu, nakoľko podľa § 88 zákona o priestupkoch uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia a tým boli naplnené zákonné predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch vyplývalo, že rozhodnutia vydané v konaní o priestupkoch možno súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná doba bola prekluzívna, preto v jej priebehu muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej doby sa rozhodnutie stávalo neúčinným. Z exekučného titulu - rozhodnutia OR PZ v Topoľčanoch - Rozhodnutí č. ORP-P-143/DI-SK-2007 zo dňa 29.03.2007 vyplýva, že exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 14.04.2007. Ide o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t. j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení do 31.08.2008. Lehota na vykonanie exekučného titulu v tejto veci by začala v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t. j. od 14.04.2007. Trojročná lehota, v ktorej by bolo možné rozhodnutie vykonať podľa § 88 citovaného zákona by sa potom skončila dňa 14.04.2010. Z uvedeného je zrejmé, že 3- ročná lehota sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila. Upriamil pozornosť aj na záver uvedený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013, v zmysle ktorého v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a ktoré ustanovenie je potrebné na danú vec podporne použiť. Aj podľa novej právnej úpravy začne trojročná lehota plynúť 14.04.2007 a uplynie 14.04.2010. Oproti úprave v zákone o priestupkoch (v § 88 ods. 1 v znení do 31.08.2008) sa zmenila len skutočnosť, s ktorou sa spája zachovanie uvedenej lehoty. Účelom uvedeného časového obmedzenia pri vymáhaní rozhodnutí vydaných správnym orgánom je iniciovať jeho realizáciu oprávneným v primeranom čase. Nejde tu o lehotu, v ktorej by povinný mal určitý procesný úkon uskutočniť. Povinný žiadne procesné oprávnenie, ktoré by bolo obmedzené lehotou uvedenou v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, nezískava. Neprichádza preto do úvahy ani porušenie skôr nadobudnutých procesných práv na strane povinného aplikáciou novej právnej úpravy, a teda porušenie zásady ochrany už nadobudnutých práv podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Rovnako uviedol tento právny názor aj Krajský súd v Nitre v uznesení sp. zn. 2CoE/145/2018 zo dňa 27.12.2018. Na základe zistených a uvedených skutočností bol toho názoru, že k preklúzii predmetného exekučného titulu nedošlo a nie sú dané dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku preto ako nedôvodný zamietol. 4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Mal za to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Právny účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ust. § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01.09.2008. Akcentoval na skutočnosť, že v súlade so všeobecne uznávanou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, je potrebné vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí, tak pre oblasť verejného, ako i pre oblasť súkromného práva, avšak s určitými odchýlkami. V oblasti súkromného práva nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť verejného práva. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre adresáta výhodnejšie, tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejšie. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy. Zdôraznil, že iný postup by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. V uvedenej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8 Sžo 147/2008. Keďže novšia právna úprava, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty, obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. Zároveň uviedol súvislosť s povinnosťou uhradenia trov súdneho exekútora - ak má byť exekúcia zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nemôže byť na trovy súdneho exekútora zaviazaný oprávnený, ale povinný. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, a to tak, že exekúciu zastaví a k náhrade trov exekúcie zaviaže povinného. 5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 6. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci exekučné konanie začalo dňa 06.02.2008, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu pôvodne oprávneného (Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre) na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 05.03.2008, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Rozhodnutia o priestupku č. ORP-P-143/DI-SK-2007 zo dňa 29.03.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2007 a vykonateľnosť dňa 14.04.2007. Súd prvej inštancie dňa 10.03.2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. V priebehu exekučného konania došlo k postúpeniu pohľadávky voči povinnému, v dôsledku čoho súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/172/2008-15 zo dňa 10.12.2010 pripustil, aby z exekúcie vystúpil oprávnený Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, IČO: 00 735 809 a na jeho miesto vstúpil nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005. Následne podaním zo dňa 20.11.2018 oprávnený požiadal súd prvej inštancie o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.08.2008. 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (v znení účinnom do 31.08.2008) rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. 9. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 do 31.01.2009, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať aj predajom hnuteľných vecí dlžníka. 10. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 11. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. 12. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí uskutočňovaný podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd č. 23/1991 Zb. Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu vychádza z toho, že exekúciu síce vykonáva súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom, ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie exekúcie. Toto poverenie potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene súdnej moci (čl. 142 ods. 1 Ústavy). Účastníci v exekúcii a v exekučnom konaní sú si rovní aj napriek tomu, že súdneho exekútora si vyberá oprávnený. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má dosah na zákonnosť vykonávaných exekúcii v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom vyžadovaných povinností. 13. V právnej úprave priestupkov podľa zákona č. 372/1990 Zb. bolo v čase vydania exekučného titulu účinné ustanovenie § 88 ods. 1, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Takýmto spôsobom zákon o priestupkoch konkretizoval časovú limitáciu možnosti, ten ktorý konkrétny nárok (v tomto prípade vyplývajúci z rozhodnutia o priestupku), exekučný titul vykonať. Novelou ustanovenia § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.09.2008 bolo toto ustanovenie zmenené tak, že sa upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie, pričom zákonodarca zákonom nezaviedol riešenie intertemporálnych otázok, preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01.09.2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch potom zmocňuje pre prípad, že nie je v zákone o priestupkoch úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť úpravu uvedenú v zákone o správnom konaní. Správny poriadok lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok nestanovuje, v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku však upravuje, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. To potom znamená, že nie je potrebné, aby v trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale stačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. 14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.