Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/172/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200587 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200587.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: O. P. E., s.r.o., Z. 2, I., IČO: 36 558 389, zastúpeného právnym zástupcom: Mgr. Diana Šiagyová, Jánošíkova 2, Šaľa, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej in inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 20. 08. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. SK/0210/99/2018 zo dňa 15. 06. 2018, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0210/99/2018 zo dňa 15. 06. 2018 ako i rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. P/0510/04/17 zo dňa 29. 03. 2018 a v e c v r a c i a Slovenskej obchodnej inšpekcii, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcii v Nitre pre Nitriansky kraj na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že dňa 02. 11. 2017 bol vypracovaný inšpekčný záznam pri kontrole v prevádzkarni žalobcu na adrese I., I. (kvetinárstvo). Kontrola bola zameraná na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpis v zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2. V inšpekčnom zázname pod bodmi 1-4, 6,7 je konštatované, že kontrolované oblasti sú bez zistených nedostatkov. V bode 5 záznamu je uvedené, že v priestoroch prevádzkarne sa nenachádzal reklamačný poriadok v žiadnej forme. V bode 8 uvedeného inšpekčného záznamu sa uvádza, že predávajúci pred uzavretím zmluvy žiadnym možným spôsobom spotrebiteľovi neoznámil jasne a zrozumiteľne informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov, a túto informáciu mu neposkytol ani pri vykonávaní kontrolného nákupu ústne. Predavačka prevádzkarne bola oboznámená so zisteniami a vyjadrila sa tak, že oboznámi spoločnosť so záznamom. 3. Podaním zo dňa 06. 03. 2018 správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi začatie správneho konania, v ktorom sú uvedené nedostatky zadokumentované v inšpekčnom zázname v bode 5 a 8 (ako sú popísané v bode 2 tohto rozsudku), čím došlo k porušeniu § 10a ods. 1 písm. k/, § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V závere oznámenia bol žalobca oboznámený, že v súlade s § 18 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní sa voči nemu začína správne konanie o uložení pokuty podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z.. Zároveň bol žalobca poučený o práve sa vyjadriť k dôvodom konania do 8 dní od doručenia oznámenia, prípadne o možnosti navrhnúť doplnenie dokazovania. 4. Žalobca sa v podaní zo dňa 06. 03. 2018 vyjadril k oznámeniu o začatí správneho konania tak, že zodpovedá skutočnosti, že v čase vykonania kontroly, dňa 02. 11. 2017 zamestnankyňa žalobcu pri vykonaní nákupu zo strany SOI inšpektorom neposkytla informáciu o možnosti alternatívneho riešenia sporov, ako aj skutočnosť, že na viditeľnom mieste nebol spotrebiteľmi dostupný reklamačný poriadok. Na vysvetlenie uviedol, že reklamačný poriadok býval a v súčasnosti je pripevnený na pracovnom pulte v mieste platenia, tento však zrejme spadol a následne nebol pripevnená späť. Tento stav mohol byť zapríčinený aj hektickým obdobím sviatkov všetkých svätých, pracovným stresom zamestnankyne, ktorá bola nová, po skončení skúšobnej doby. Poukázal na všetky ostatné riadne splnenie povinností pri prevádzke kvetinárstva. 5. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj (ďalej len správny orgán prvého stupňa) dňa 29. 03. 2018 vydala rozhodnutie číslo: P/0510/04/17, ktorým žalobcovi uložila pokutu v sume 500,- eur: - pre porušenie povinnosti podľa ust. § 10a ods. 1 písm. k/ zák. č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého je predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov, v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, nakoľko v čase kontroly dňa 02. 11. 2017 bol v kontrolovanej prevádzke vykonaný kontrolný nákup - 1 ks kahancu v cene 2,20 eur, pričom predávajúci pred uzavretím zmluvy žiadnym spôsobom neposkytol inšpektorom SOI vystupujúcim v pozícii spotrebiteľov informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov, v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, - pre porušenie povinnosti podľa ust. § 18 ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 250/2007 Z. z.), v zmysle ktorého reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi, nakoľko v čase kontroly dňa 02. 11. 2017 bolo v prevádzke žalobcu inšpektormi SOI zistené, že účastník konania ako predávajúci nezabezpečil v žiadnej forme reklamačný poriadok na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. 6. Proti uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 7. Rozhodnutím zo dňa 15. 06. 2018 číslo: SK/0210/992018 žalovaný ako odvolací orgán odvolanie podané žalobcom zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa dňa 29. 03. 2018. 8. V odôvodnení svojho rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania, ako je popísaný v časti I. tohto rozsudku a uviedol obsah podaného odvolania. Mal za to, že žalobca sa dopustil porušenia príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že pre správny orgán i odvolací orgán je dôležitý skutkový stav zistený v čase kontroly. Žalobca je objektívne zodpovedný za zistený stav a námietky subjektívneho charakteru nemožno akceptovať ako odvolací dôvod. 9. K námietke žalobcu, že reklamačný poriadok spadol uviedol, že táto skutočnosť nič nemení na tom, že žalobca mal svoju prevádzku zabezpečiť tak, aby reklamačný poriadok bol umiestnený na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Rovnako tvrdenie žalobcu, že poskytuje služby na vysokej úrovni nemá vplyv na porušenie zákonnej povinnosti. Predávajúci musí spĺňať všetky podmienky podnikania, ktoré mu vyplývajú z príslušných právnych predpisov v priebehu celého výkonu podnikateľskej činnosti. 10. Žalovaný uviedol, že správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadnil okolnosti daného prípadu, ako aj dôvody zisteného porušenia, výšku postihu preto pokladal vzhľadom na skutkové zistenia za primeranú. Žalovaný nemohol znížiť výšku uloženej sankcie, nakoľko by potom výrazným spôsobom vybočil z medzí ukladania pokút za obdobné porušenia právneho predpisu. Je zo zákona viazaný, aby v rovnakých resp. obdobných veciach rozhodoval podobne, pričom táto požiadavka platí aj pre ukladanie sankcií. 11. Poukázal ďalej na to, že žalobca zistený skutkový stav nepopiera, ani neuvádza žiadne nové skutočnosti, ani dôkazy, ktoré by žalobcu zbavovali zodpovednosti za nedostatky a mali by vplyv na zrušenie vadného rozhodnutia. 12. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol presne sa spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku druhostupňový správny orgán odvolanie zamietol ako nedôvodné. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 13. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 15. 06. 2018 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu, doručenú súdu dňa 20. 08. 2018, ktorou žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. V žalobe popísal skutkový stav, ako je popísaný v časti I. tohto rozsudku. Rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa považuje za nezákonné a ústavne nekonformné, zasahujúce do vlastníckych práv garantovaných Ústavou SR, porušujúce základné princípy správneho konania, ako princíp postihu za protiprávne konanie v primeranej lehote a predovšetkým právo obvineného na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia. 15. Žalobca citoval v podanej žalobe ustanovenia článku 2 ods. 2, 3, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, čl. 20 ods. 1, čl. 35 a 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na to, že odôvodnenie rozhodnutia vydaného v správnom konaní je povinnou obsahovou náležitosťou každého rozhodnutia, okrem prípadu, keď tak ustanovuje zákon. Za riadne odôvodnenie rozhodnutia možno považovať len také, ktoré spĺňa zákonom určené požiadavky. Poukázal na judikatúru správnych súdov, podľa ktorej v prípade správneho trestania súd sleduje, čí správny orgán náležite odôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. 16. V závere žaloby uviedol, že má za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu ako i prvostupňového orgánu v správnom konaní je pre nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie vo veci uloženia sankcie v správnom konaní nezákonným rozhodnutím a je potrebné ich podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a ust. § 191 ods. 3 písm. a/ zrušiť. Zároveň s poukazom na ust. § 198 SSP navrhol, aby súd využil svoje právo moderačnej sankcie a rozsudkom upustil od uloženej sankcie, nakoľko už samotné prejednanie veci spĺňa účel správneho trestania, prípadne rozhodol rozsudkom a zmenil výšku uloženej sankcie, nakoľko je neprimeraná povahe skutku. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 17. Žalovaný sa v podaní zo dňa 05. 12. 2018 (doručené súdu dňa 11. 12. 2018) vyjadril k žalobe jej prílohám. Uviedol, že považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený a správne právne posúdený. Popísal priebeh administratívneho konania, dôvody rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako i obsah podaného odvolania. 18. V ďalšej časti svojho vyjadrenia sa venoval námietkam žalobcu. K námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správnych orgánov uviedol, že toto tvrdenie považuje za účelové a tendenčné s cieľom vyhnúť sa postihu za porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že žalobcovi listom zo dňa 10. 03. 2018 zaslal oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom ho presne a určito oboznámil so zistenými porušeniami zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež ho oboznámil s jeho právom vyjadriť sa k dôvodom konania ako i právom navrhnúť doplnenie dokazovanie a určil mu na tieto úkony primeranú lehotu. Zastával názor, že tak prvostupňový správny orgán, ako i druhostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia poskytli dostatočnú skutkovú i právnu oporu enunciátu rozhodnutia, náležite vysvetlili a odôvodnili svoj názor na prejednávanú vec a dostatočne odôvodnili, akým úvahami sa zaoberali pri učení výšky pokuty. 19. K ďalšej námietke, že reklamačný poriadok bol prilepený v euroobale na čelnej stane obslužného pultu uviedol, že v čase kontroly sa na kontrolovanej prevádzke reklamačný poriadok nenachádzal v žiadnej forme. Prítomná predavačka - zamestnankyňa žalobcu po oboznámení sa s obsahom protokolu nenamietala zistený skutkový stav. 20. K námietke neurčitého odôvodnenia sankcie žalovaný uviedol, že pri ukladaní výšky sankcie zohľadnil charakter zisteného protiprávneho konania, nakoľko protiprávnym konaním žalobcu boli pri kontrole inšpektormi SOI zistené dve porušenia povinnosti, ktoré opäť skutkovo popísal. Žalovaný k výške pokuty dodal, že táto bola riadne a v súlade so zákonnými kritériami pre jej určenie odôvodnená, je primeraná skutkovým zisteniam a uložená v súlade s rozhodovacou praxou správnych orgánov v rovnakej veci a zároveň napĺňa represívno-výchovnú funkciu. 21. V závere svojho vyjadrenia zdôraznil, že žalobca sa účelovo mierenými námietkami len snaží spochybniť spoľahlivo zistený skutkový stav. Mal za to, že správny orgán prvého stupňa, ako i žalovaný rozhodovali na základe a v medziach zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré žalobca svojim konaním porušil. V správnom konaní a pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so zásadami správneho konania a v rámci prvostupňového ako aj druhostupňového konania preskúmal komplexne skutkový stav a aj naďalej ho považuje za spoľahlivo zistený. Navrhol, aby súd správnu žalobcu zamietol. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 22. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. 06. 2018, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, preto jej v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. a/ SSP vyhovel a zrušil rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (žalobca navrhol v podanej žalobe) z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Súd tak rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 30. 10. 2019 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP. 23. Podľa § 10a ods. 1 písm. k/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinnom v čase vykonania kontroly, predávajúci je povinný pre uzavretím zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť k/ informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisov 9) 9) Zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Podľa § 18 ods. 1 vyššie citovaného zákona, predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Podľa § 24 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa 28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Podľa § 27 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 29) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 30 24. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie. 25. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5 zák. č . 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 26. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 27. Úlohou súdu v rámci konania o správnej žalobe a preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či si správny orgán zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci jej skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, teda skúma, či namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 28. Z obsahu administratívneho spisu súd v danej veci zistil, že správny orgán prvého stupňa vykonal dňa 02. 11. 2017 kontrolu zameranú na dodržiavanie zákona č. 250/2007 Z. z., zákona č. 128/2002 Z .z. a zákona č. 377/2004 Z. z. v prevádzkarni žalobcu (H., I. 2, I.), z ktorej spísal inšpekčný záznam. S inšpekčným záznamom bola oboznámená predavačka uvedenej predajne, ktorá sa vyjadrila tak, že oboznámi spoločnosť so záznamom. Po oznámení o začatí správneho konania vo veci uloženie pokuty žalobca oznámil správnemu orgánu prvého stupňa, že „zodpovedá skutočnosti, že v čase vykonania kontroly dňa 02.11.2017 zamestnankyňa spoločnosti pri vykonaní nákupu zo strany SOI inšpektorom neposkytla informáciu o možnosti alternatívneho riešenia sporov, ako aj skutočnosť, že na viditeľnom mieste nebol spotrebiteľmi dostupný reklamačný poriadok“. Ďalej uvádzal na vysvetlenie tohto zisteného stavu, že reklamačný poriadok býval, a aj je pripevnený na pracovnom pulte, ale zrejeme spadol, pričom zistené nedostatky mali byť spôsobené hektickým stavom v čase sviatkov všetkých svätých, ako i novou zamestnankyňou žalobcu 29. Žalobca zistenia inšpektorov nespochybnil, potvrdil zistený skutkový stav pri vykonaní kontroly a tento považoval i správny súd dostatočne zistený a za nesporný. Zistený skutkový stav potvrdil žalobca i v podanom odvolaní. 30. Podstatnou námietkou uvedenou v podanej správnej žalobe bolo nedostatočné odôvodnene rozhodnutia pri výške uloženej sankcie. Žalobca namietal, že z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je možné zistiť, aká vlastne bola miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko správne orgány sa nevysporiadali s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotili jeho následky, pohnútky žalobcu, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo. 31. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj (ďalej len správny orgán prvého stupňa) dňa 29. 03. 2018 vydala rozhodnutie číslo: P/0510/04/17, ktorým žalobcovi uložil pokutu v sume 500,- eur pre: - porušenie povinnosti podľa ust. § 10a ods. 1 písm. k/ zák. č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého je predávajúci povinný pred uzavretím zmluvy, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov, v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, nakoľko v čase kontroly dňa 02. 11. 2017 bol v kontrolovanej prevádzke vykonaný kontrolný nákup - 1 ks kahanca v cene 2,20 eur, pričom predávajúci pred uzavretím zmluvy žiadnym spôsobom neposkytol inšpektorom SOI vystupujúcim v pozícii spotrebiteľov informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov, v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, - porušenie povinnosti podľa ust. § 18 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi, nakoľko v čase kontroly dňa 02. 11. 2017 bolo v kontrolovanej prevádzke žalobcu inšpektormi zistené, že predávajúci nezabezpečil v žiadnej forme reklamačný poriadok na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. 32. V súlade s vyššie uvedeným, skutkový stav zistený pri kontrole v prevádzke žalobcu nebol sporný a súd konštatuje, že bol i správne subsumovaný pod príslušné ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. 33. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS/10/2009, II. ÚS/234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS/92/09, ÚS/17/99 nález z 22.09.1999, I. ÚS/44/1999 nález z 13.10.1999). 34. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov a vo vzťahu k zásadnej námietke žalobcu týkajúcej sa neprimeranosti výšky uloženej pokuty uvádza, že ju považoval za dôvodnú, pretože správny orgán prvého stupňa riadne uloženie pokuty v sume 500,- eur na základe kritérií uvedených v ust. § 24 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. neodôvodnil. Napriek tomu, že obsahom odvolania žalobcu je najmä námietka týkajúca sa riadneho neodôvodnenia a neprimeranosti výšky pokuty, žalovaný k tomu uviedol len všeobecné dôvody a kritériá ukladania pokút a to, že nemohol znížiť výšku uloženej sankcie, nakoľko by výrazným spôsobom vybočil z medzí ukladania pokút za obdobné porušenia právneho predpisu. 35. S uvedeným konštatovaním žalovaného sa súd nestotožnil. Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že správne orgány ukladajú nižšie pokuty za rovnaké, resp. obdobné porušenia ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, dokonca i pri zistení viacerých nedostatkov. V tejto súvislosti poukazuje napr. na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/142/2018, v ktorom preskúmaval rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty v sume 350,- eur žalobcovi pre porušenie ust. § 4 ods. 1, písm. a/, § 10a ods. 1 písm. k/ (totožné s porušením žalobcu) a porušenia ust. § 15 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z.. Ďalším rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa (Trenčín) vedeným pod č. P/0382/03/2018 zo dňa 28. 02. 2019, bola uložená pokuta v sume 350,- eur subjektu pre porušenie ust. § 15 ods. 1, písm. a/, § 15 ods. 3 a § 18 ods. 1 (totožné s porušením žalobcu) zák. č. 250/2007 Z. z.. Z uvedených rozhodnutí je zrejmé, že správne orgány pri uložení výšky pokuty žalobcovi nepostupovali v súlade so zásadou uvedenou v § 3 ods. 5 veta druhá správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Z uvedených príkladov rozhodnutí žalovaného v porovnaní s preskúmavaným rozhodnutím je zrejmé, že v prípade žalobcu správne orgány uvedenú zásadu nedodržali, ak žalobcovi uložili pokutu v sume 500,- eur za dve zistené porušenia zákona o ochrane spotrebiteľov, a dvom ďalším subjektom uložili pokutu v sume 350,- eur za tri porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom ide v každom prípade o jedno totožné porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa, ako bolo zistené u žalobcu. 36. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, ktorý znamená porušenie ústavne garantovaného práva na právnu ochranu a má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, čím sa osobe dotknutej takýmto rozhodnutím odníma možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Správny súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. 37. Správne konanie je ovládané základnými zásadami, pričom jednou zo základných zásad reglementovaných tak Ústavou SR, ako aj v konkrétnom procesnom predpise v podmienkach správneho konania, je zásada rovnosti. S ústavnou zásadou rovnosti občanov súvisí aj ich tzv. precedenčná zásada vyjadrená v § 3 ods. 5 druhej vete správneho poriadku, v zmysle ktorej správne orgány dbajú, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Správny orgán prvého stupňa, rovnako i žalovaný nedodržali v preskúmavanom prípade túto základnú zásadu správneho konania. 38. V predmetnej veci, pokiaľ sa správne orgány neriadili precedenčnou zásadou, porušili v neprospech žalobcu jednu zo základných zásad správneho konania. Vo svojich rozhodnutiach ničím nevysvetlili, prečo pri charakterovo rovnakom, resp. obdobnom porušení ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, dokonca pri viacerých porušeniach, uložili pokutu takmer o 1/3- tinu nižšiu, než u žalobcu. 39. V tomto smere poukazuje správny súd aj na najnovšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 10Sžk/49/2017 z 30.05.2018, v ktorom kasačný súd uviedol: „Podstata precedenčnej zásady (zásada materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásada legitímnych očakávaní), uvedenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, spočíva v tom, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, pričom ide nielen o extrémne odklony (napr. jednému účastníkovi sa vyhovie, druhému v tej istej veci a za tých istých podmienok nie), ale aj o akékoľvek iné neopodstatnené odklony majúce parciálny charakter (napr. výška uloženej pokuty za ten istý skutok páchateľovi s podobnou charakteristikou by mala byť podobná)“. 40. Takéto rozhodnutie žalovaného, ako správneho orgánu prvého stupňa porušuje základné pravidlá fungovania štátnej správy demokratického štátu - princíp rovnosti, ktorý je úzko spätý s princípom legitímneho očakávania a zákazom diskriminácie a ktorý v praxi rozhodovacej činnosti správneho orgánu má znamenať, že za rovnakej (obdobnej) skutkovej a právnej situácie sú aj rozhodnutia správneho orgánu voči rozdielnym subjektom rovnaké alebo obdobné. K uvedenému správny súd ďalej uvádza, že prístup správnych orgánov v predmetnej veci bol formalisticky bez skúmania všetkých relevantných skutočností pre posudzovanú vec. Správne súdnictvo je však v podmienkach Slovenskej republiky reglementované na princípe materiálnej ochrany subjektívnych práv žalobcov. Právna ochrana poskytovaná správnym súdom musí preto byť nielen iluzórna, ale skutočná ochrana, pokiaľ došlo k porušeniu základných zásad správneho konania. Z uvedených dôvodov sú preto žalobou napádané rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože absentuje bližšie zdôvodnenie výšky uloženej pokuty. 41. V ďalšom konaní správny orgán pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) zohľadní pri svojej rozhodovacej činnosti právne názory najvyššej súdnej inštancie vyplývajúcej z jej doterajšej rozhodovacej činnosti, ako aj právne závery správneho súdu vyslovené v tejto veci, náležite sa vysporiada aj s aplikáciou zásady uvedenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku, aby zohľadnil aj precedenčnú zásadu ako základnú zásadu správneho konania v tejto veci a následne opätovne rozhodne vo veci samej a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby nevzbudzovalo pochybnosti. 42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe), priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP). 43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.