Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 3Co/117/2025 7218207684 30. 01. 2026 JUDr. Ľuboš Kunay ECLI:SK:KSKE:2026:7218207684.5
Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Jany Dudíkovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcov 1. A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., D. E. XXXX/ XX, 2. F. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D., D. E. XXXX/XX, zastúpených AK Igor Milichovský s.r.o., Košice, Gemerská 3, IČO: 54 824 486 proti žalovanému DPS financial consulting, s.r.o., Trnava, Tamaškovičova 17, IČO: 46 713 930, zastúpenému advoconsulting, s.r.o., Trnava, Tamaškovičova 17, IČO: 47 253 428, o nároku na náhradu trov konania, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu K2-15C/63/2018-459 z 23.7.2025 Mestského súdu Košice rozhodol: P o t v r d z u j e uznesenie. Žalobcovia nemajú právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom K2-15C/63/2018-320 z 5.1.2024 v znení opravného uznesenia z 12.1.2024 určil, že záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, obec Sliač, kat. územie G., ako rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. reg. „C“ č. 206, druh-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 206, druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere 105 m2, pozemok parc. reg. „C“ č. 207, druh- záhrada o výmere 571 m2, ktorého vklad bol do katastra povolený rozhodnutím č. V162/10 zo dňa 23.2.2010- 53/10 nie je vykonateľné z dôvodu jeho premlčania, žalobu žalobcov v 1. a 2. rade zamietol a ďalej žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal s tým, že pôvodnej žalobkyni v 3. rade E. C. proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobcovia po pripustení jej zmeny uznesením zo dňa 2.8.2023 domáhali určenia, že záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v kat. úz. C., ktorého vklad do katastra bol povolený rozhodnutím č. V 855/2010 zo dňa 2.3.2010 je premlčané a nie je vykonateľné a tiež určenia, že aj záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v kat. úz. G., ktorého vklad do katastra bol povolený rozhodnutím č. V 162/10 zo dňa 23.2.2010 je premlčané a nie je vykonateľné, čo odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vo vzťahu ku ktorým je v prospech žalovaného (pôvodne OTP Banka Slovensko a.s.) zapísané záložné právo na základe rozhodnutia o povolení vkladu zo dňa 2.3.2010 a žalobkyňa - pôvodne v 3. rade E. C. je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, vo vzťahu ku ktorej je zapísané záložné právo v prospech žalovaného na základe rozhodnutia zo dňa 23.2.2010 a obe tieto záložné práva mali zabezpečovať záväzok žalobcov v 1. a 2. rade voči OTP Banke Slovensko a.s., ktorý vznikol na podklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 050/5001/09SU zo dňa 13.1.2010, keď v konaní vedenom pod sp.zn. 25Csp/115/2018 dlžníci - žalobcovia v 1. a 2. rade úspešne vzniesli námietku premlčania celého nároku, majúceho základ
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho ako záložcovia vzniesli aj námietku premlčania záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzal do úvahy obranu žalovaného - právneho nástupcu OTP Banky Slovensko a.s., ktorý tvrdil, že nie je možné žalovať určenie, že záložné právo nie je vykonateľné a je premlčané, keď žalobcovia ani nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keď k zániku záložného práva žiadnym zo spôsobov upravených v § 151md Občianskeho zákonníka nedošlo. Z výpisov z LV č. XXX a LV č. XXX zo dňa 20.8.2018 mu vyplynulo, že k nehnuteľnostiam zapísaným na týchto listoch vlastníctva bolo zapísané záložné právo v prospech OTP Banky Slovensko, a.s. Zo zmlúv o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 13.1.2010 mu vyplynulo, že medzi OTP Bankou a.s. ako záložným veriteľom a záložcami - výlučnými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXX došlo k zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam a to za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 13.1.2010, uzatvorenej medzi dlžníkmi - žalobcami v 1. a 2. rade a veriteľom OTP Bankou a.s. Popísal zistenia z rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 25Csp/115/2018-189 z 2.4.2019 a 25Csp/115/2018-399 z 8.6.2021 v spojení s rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach 11Co/243/2019 z 22.7.2020 a 3CoCsp/63/2021 z 29.9.2022, ktorými nároky voči žalobcom v 1. a 2. rade boli zamietnuté z titulu ich premlčania. Citoval § 137 písm. c/ CSP a ďalej § 100 ods. 1, 2, § 151a, § 151b, § 151c, § 151d, § 151j ods. 1, 2 a § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za nesporné označil, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy o úvere č. 050/5001/09SU zo dňa 13.1.2010, uzavretej medzi veriteľom - žalovaným a žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola zabezpečená záložným právom zriadeným záložnými zmluvami k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX, pričom pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy je premlčaná. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 249/2021 zo dňa 28.3.2023 mal za to, že výrok o určenie, že záložné právo nie je vykonateľné a je premlčané, je procesne prípustným a je podkladom na zmenu zápisu (výmazu) záložného práva v katastri nehnuteľností a je tak v súlade s § 137 písm. c/ CSP. Citoval ďalej § 151a Občianskeho zákonníka a skúmal, aké práva ostanú zachované záložnému veriteľovi, ak záložca úspešne namietne premlčanie jeho práva na výkon záložného práva. Zabezpečenie záväzku záložným právom podľa neho spočíva v tom, že veriteľ, ak jeho splatná pohľadávka nie je riadne a včas splnená, je oprávnený sám bez ingerencie, resp. súčinnosti záložcu jednostranne uspokojiť sa so zálohu a záložca výkon jeho práva musí strpieť. Premlčaním, t.j. nevykonaním tohto práva v ustanovenej dobe nemožno veriteľovi priznať právo na výkon záložného práva. Premlčané záložné právo totiž už nemôže plniť svoju uhradzovaciu a teda tým aj zabezpečovaciu funkciu a preto jeho ďalší zápis v príslušnom katastri nehnuteľností neopodstatnene a bez relevantného dôvodu zaťažuje záložcu a je žiaduce, aby takýto zápis bol vymazaný. Tento záver nestavia záložného veriteľa do nevýhodnejšieho postavenia oproti záložcovi, keďže záložný veriteľ mal do času uplynutia premlčacej doby (troch rokov) dostatok priestoru na výkon záložného práva. Zdôraznil, že existencia inštitútu premlčania je dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnené právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Mal za to, že žalobcovia si uplatnili nárok podľa § 137 písm. c/ CSP a keďže na LV č. XXX ku dňu jeho rozhodnutia už nie je zapísané záložné právo v prospech žalovaného, žalobu žalobcov v 1. a 2. rade ako nedôvodnú zamietol. Dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na určení, že záložné právo nie je vykonateľné a je premlčané je daný vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve pôvodnej žalobkyne v 3. rade E. C. a táto teda má na požadovanom určení záujem v zmysle § 137 písm. c/ CSP. Jej postavenie bez určenia nevykonateľnosti (a premlčania) záložného práva by bolo neisté, keď podľa LV č. XXX žalovaný pokračuje vo výkone záložného práva. Bolo by v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak iba v dôsledku absencie právnej úpravy ohľadom právnych následkoch premlčania výkonu záložného práva by bolo znemožnené E. C., ako vlastníčke sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných oprávnení, súvisiacich s jej vlastníckym právom. Keďže ako bdelý vlastník riadne vzniesla námietku premlčania záložného práva voči záložnému veriteľovi, považoval jej žalobu za dôvodnú a výrokom I. jej vyhovel. Citoval § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a o trovách konania vo vzťahu žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď v čase podania žaloby táto bola dôvodná, keďže záložné právo na príslušnom liste vlastníctva v prospech žalovaného bolo zapísané a až v priebehu konania došlo k jeho výmazu, čo však nemožno pričítať na vrub žalobcov a kvôli tomu žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal. O trovách konania vo vzťahu medzi pôvodnou žalobkyňou v 3. rade E. C. a žalovaným rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Opravným uznesením K2-15C/63/2018-338 z 12.1.2024 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku zo dňa 5.1.2024 v časti označenia právneho zástupcu žalobcov tak, že správne má byť uvedené: Advokátska kancelária Igor Milichovský s.r.o., so sídlom Južná trieda 2/A, Košice, IČO: 54 824 486. 4. Rozsudok v jeho I., III. a IV. výroku napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a žalobu žalobkyne E. C. zamietnuť a priznať mu proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrok o priznaní náhrady trov konania žalobkyni E. C. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a to s použitím odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Nesúhlasil s určujúcim výrokom konštatujúcim, že záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX nie je vykonateľné z dôvodu jeho premlčania, nakoľko takáto žaloba je procesne neprípustná a to s poukazom na § 137 CSP. S ohľadom aj na názor odbornej verejnosti uviedol, že určenie existencie právnej skutočnosti (napr., že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, čo reflektuje aj nová právna úprava Civilného sporového poriadku, pripúšťajúc žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Na podporu uvedeného záveru odkázal aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prejavenú v uznesení 9Cdo/7/2021 zo dňa 14.4.2021. Podľa jeho vedomosti nie je taký osobitný právny predpis, ktorý by umožňoval podanie žaloby na určenie nevykonateľnosti určitého práva, eventuálne konkrétne nevykonateľnosti záložného práva. Na neprípustnosti podanej žaloby nič nemení ani odkaz súdu prvej inštancie na časť rozhodnutia 1Cdo/249/2021, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky odkázal na iné svoje rozhodnutie a to sp.zn. 4Cdo/169/2021, kde Najvyšší súd obiter dictum zmienil názor prezentovaný v odbornej literatúre, podľa ktorého za najpriliehavejší petit je považovaný petit na určenie nevykonateľnosti záložného práva, pričom však najvyšší súd ignoroval skutočnosť, že určenie nevykonateľnosti určitého práva je určením jeho vlastnosti a teda právnej skutočnosti (ktorá zároveň nevyplýva so žiadneho osobitného predpisu). Najvyšší súd Slovenskej republiky v spomínaných rozhodnutiach, teda explicitne neuviedol, že takýto žalobný návrh považuje za procesne prípustný. Zaoberal sa ďalej rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Českej republiky, prejavenou v rozhodnutí 21Cdo/2185/2009 a upozornil, že medzičasom došlo už k zásadnej zmene v platnej právnej úprave v Českej republike, kde pre premlčanie špecifického práva - aj záložného práva, zapísaného vo verejnom zozname, je stanovená výrazne dlhšia premlčacia lehota v trvaní 10 rokov. Citoval ďalej vybrané časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a trval na tom, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v špecifikovaných rozhodnutiach nedovážil, že určenie nevykonateľnosti určitého práva je určenie právnej skutočnosti, ktorá bez opory v osobitnom predpise je žalobou neprípustnou. Ak súd prvej inštancie hovorí o vyprázdnení obsahu subjektívneho práva veriteľa, potom flagrantne ignoruje možnosť uznať aj premlčaný dlh a tak navrátiť tomuto právu veriteľa aj nárokovú zložku. Závery prvoinštančného súdu nie sú dostatočne vysvetlené a jeho odôvodnenie rozhodnutia ako celok nie je dostatočné. Nemožno opomenúť, že záložné právo je akcesorickým právom viazaným na existenciu pohľadávky, ktorá (napriek jej premlčaniu) nezanikla, preto nemohlo zaniknúť ani takéto záložné právo a zápis záložného práva navyše záložcu nezaťažuje, keďže záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností ho žiadnym spôsobom neobmedzuje v dispozícii s predmetnou nehnuteľnosťou, keďže príslušný právny predpis obmedzuje záložcu s dispozíciou so zálohom len v prípade, keď je začatý, resp. prebieha výkon záložného práva. Absolútne nesprávny je podľa neho záver, že výmaz záložného práva nestavia záložného veriteľa do nevýhodnejšieho postavenia, keďže jeho výmazom záložné právo fakticky zaniká a záložný veriteľ stráca i poradie pre uspokojenie jeho pohľadávky pre prípad eventuálneho uznania dlhu, ktorý nikdy nemožno s istotou vylúčiť. Upriamil tiež pozornosť aj na disproporciu v lehotách vzťahujúcich sa na uplatňovanie, či stratu vecných práv, keď vlastnícke právo je nepremlčateľné a pre premlčanie vecného bremena sa vyžaduje až 10 rokov jeho nevyužívania, kým pre záložné právo k nehnuteľnosti, ako taktiež vecné právo, pre jeho fakticky zánik púhym výmazom z katastra nehnuteľností bez zákonného dôvodu postačí uplynutie 3 ročnej premlčacej doby s účinkami preklúzie. Prvoinštančný súd sa nedostatočne zaoberal aj skúmaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keď ani žalobcovia nekonkretizovali, v čom má ich obmedzenie spočívať, keď žiaden právny predpis takéto obmedzenie ani neupravuje. Vytkol konajúcemu súdu aj nepriznanie nároku na náhradu trov konania v jeho prospech voči neúspešným žalobcom, keď je zrejmé, že napriek jeho zjavnému procesnému úspechu mu voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nebol priznaný. Podľa jeho názoru žaloba žalobcov v 1. a 2. rade bola od počiatku nedôvodná v celom rozsahu, keď on návrh na výmaz záložného práva na LV č. XXX nikdy nenavrhol a nie je mu ani známe, kto takýto návrh na výmaz predmetného záložného práva navrhol a s akým odôvodnením. S poukazom na právnu úpravu, názory odbornej verejnosti a rozhodovaciu prax pokladal odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné.
5. Krajský súd v Košiciach rozsudkom 3Co/37/2024-437 z 15.5.2025 potvrdil vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie o určení, že záložné právo zriadené k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX kat. úz. G., ktorého vklad bol do katastra povolený rozhodnutím zo dňa 23.2.2010 nie je vykonateľné z dôvodu jeho premlčania, potvrdil výrok, ktorým pôvodnej žalobkyni E. C., právnej predchodkyni žalobcu v 1. rade bol proti žalovanému priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu a ďalej zrušil výrok, ktorým žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade nebol priznaný nárok na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 25Csp/115/2018 bolo konštatované premlčanie hlavného záväzku a žalobcovia namietali následne aj premlčanie záložného práva, kvôli čomu boli naplnené predpoklady pre vyhovenie žalobe v časti určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v kat. úz. G. nie je vykonateľné v dôsledku jeho premlčania. Upozornil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie či zmenu výroku, ktorým žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. V tejto časti odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie označil za príliš stručné a nedostatočné. Uviedol ďalej, že žalobcovia sa domáhali určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v kat. úz. G. nie je vykonateľné a v tejto časti žaloba bola zamietnutá, nakoľko na dotknutom liste vlastníctva už záložné právo nebolo zapísané. Z obsahu spisu pritom nebolo dostatočne zrejmé, na základe akého úkonu a z koho iniciatívy výmaz tohto záložného práva bol uskutočnený. 6. Súd prvej inštancie rozhodujúc ďalej už len o nároku na náhradu trov konania uznesením K2-15C/63/2018-459 z 23.7.2025 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) žalovanému priznal proti žalobcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 7. Poukázal na doterajší priebeh konania, citoval § 255 ods. 1 CSP a charakterizoval tzv. zásadu úspechu, podľa ktorej strana v spore neúspešná, hradí trovy konania strane, ktorá v spore mala úspech. Uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli čo do určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v kat. úz. G. nie je vykonateľné neúspešní, nakoľko súd ich žalobu v tomto znení zamietol, keďže ku dňu jeho rozhodovania už na LV č. XXX nebolo zapísané záložné právo. Kvôli tejto skutočnosti žalovanému, ktorý mal v konaní voči žalobcom v 1. a 2. rade plný úspech priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nezistil (a strany konania ani netvrdili) žiaden dôvod, pre ktorý by bolo potrebné aplikovať ust. § 257 CSP ako odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania (§ 255 CSP). 8. Uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalobcovia pokladajúc ho za nesprávne, navrhli ho zmeniť a s odkazom na § 257 CSP stranám nepriznať nárok na náhradu trov konania. Poukázali na pôvodné rozhodnutie konajúceho súdu, ktorým žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.5.2025 síce bolo zrušené, avšak iba z dôvodu jeho príliš stručného a nedostatočného odôvodnenia. Trvali na tom, že mali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX nie je vykonateľné z dôvodu jeho premlčania, keďže ponechanie takéhoto zápisu na príslušnom liste vlastníctva by ich obmedzovalo aj do budúcna v dispozícii s nehnuteľnosťami v ich podielovom spoluvlastníctve, keď nemali žiaden iný spôsob, ako sa domáhať výmazu tohto záložného práva. K tomuto výmazu došlo až v roku 2023 a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti bolo záložné právo vymazané a súd prvej inštancie to ani nezisťoval. Boli toho názoru, že boli splnené podmienky na postup súdu podľa § 257 CSP, keď počas celého trvania konania boli nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve zaťažené záložným právom v prospech žalovaného. 9. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. 10. Prvoinštančný súd priznal žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu aplikujúc pritom zásadu úspechu v spore. Proti takémuto postupu nemožno nič namietať a stotožňuje sa s ním aj odvolací súd. Zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP) charakterizuje sporové konanie a neúspešná strana sporu podľa nej je zásadne povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy, ktoré jej v konaní vznikli. Vo veci samej sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali (okrem iného)
voči žalovanému určenia, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území C. nie je vykonateľné z dôvodu jeho premlčania. Na pojednávaní konanom 6.12.2023 (viď zápisnicu o pojednávaní na čl. 308 až 314 súdneho spisu) konajúci súd oboznámil strany sporu, vrátane zástupcu žalobcov s výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie C., podľa ktorého vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX už nebolo zapísané záložné právo. Napriek tejto skutočnosti žalobcovia zotrvali v celom rozsahu na podanej žalobe, teda aj v časti týkajúcej sa záložného práva, ktoré sa malo vzťahovať na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, hoci toto záložné právo už v katastri nehnuteľností nebolo vedené (zapísané), čo nevyhnutne muselo (v tejto časti) viesť k zamietnutiu žaloby. Procesný výsledok sporu v časti týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX bol teda pre žalobcov v 1. a 2. rade procesne nepriaznivý. 11. Odvolatelia pripúšťajú, že k výmazu záložného práva v liste vlastníctva č. XXX došlo v roku 2023 a nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti k tomuto výmazu došlo. Žalovaný pritom v priebehu konania popieral, aby výmaz záložného práva navrhol on a nebolo mu ani známe, kto takýto návrh urobil a s akým odôvodnením. Zo situácie zdokumentovanej v súdnom spise ani odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čiej iniciatívy k výmazu sporného záložného práva došlo. Pre rozhodovanie vo vzťahu k predmetnému nároku tak bolo podstatné, že prvoinštančný súd o ňom meritórne musel rozhodnúť a žalobu v tejto časti voči žalovanému zamietnuť, čo sa odzrkadlilo aj v rozhodnutí o trovách konania. Zo strany žalobcov neboli poskytnuté dostatočné dôvody, ktoré by opodstatňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu v zmysle § 257 CSP (neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strán sporu a ich sociálne pomery). 12. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovia v ňom úspech nemali a žalovanému v ňom trovy konania ani nevznikli. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).