Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 4Cob/147/2023 7517202320 27. 11. 2024 JUDr. Marek Kotora ECLI:SK:KSKE:2024:7517202320.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Lucie Baňackej, PhD., v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D., zastúpený JUDr. Dušan Antol, advokát, Krivá 23, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 962 238, proti žalovanému v 1. rade: Obec Sokoľany, Sokoľany 193, 044 57 Haniska, IČO: 00 690 741, zastúpený JUDr. Monika Meňhertová, advokátka, Floriánska 16, 040 01 Košice, IČO: 34 413 952 a žalovanému v 2. rade: E. F. D., G. XX, XXX XX H., IČO: 31 794 807, zastúpený PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice okolie č. k. 8Cb/14/2017-377 z 24. mája 2023, takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice okolie č. k. 8Cb/14/2017-377 24. mája 2023.
z
II. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie Okresný súd Košice - okolie (súčasné označenie Mestský súd Košice (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II.). 2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou žiadal, aby súd určil, že: I.) Zmluva o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb zo dňa 16.02.2015; II.) Dodatok č. 1 k zmluve o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb zo dňa 01.12.2015; III.) Dodatok č. 2 k zmluve o poskytovaní právnych služieb podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb zo dňa 06.06.2016 uzatvorené medzi žalovanými sú neplatné. 3. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade bol účastníkom konania medzi mestom Košice ako navrhovateľom a Okresným úradom Košice - okolie, Katastrálnym odborom ako odporcom, ktorého predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho odboru Okresného úradu Košice - okolie č. OU-KS-KO1-H.2/97/d-Bj zo dňa 25.10.2013. Spor sa týkal určenia priebehu hraníc medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca a priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop s.r.o.; úradne
overeného Správou katastra Košice dňa 10.5.2007 pod č. 317/07. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o skutkovo a právne zložité otázky, obec Sokoľany využila postupne právne služby viacerých advokátskych kancelárií, pričom dňa 16.02.2015 uzavrela Zmluvu o poskytovaní právnych služieb so žalovaným v 2. rade s tým, že za poskytovanie právnych služieb bola dohodnutá odmena v paušálnej výške 160,- eur/mesiac a to za právne poradenstvo a zastupovanie žalovaného v 1. rade v neobmedzenom rozsahu podľa požiadaviek. Dňa 01.12.2015 bol k predmetnej zmluve uzavretý Dodatok č. 1, ktorý menil splatnosť odmeny v zmysle zmluvy zo dňa 16.02.2015. Dodatkom č. 2 zo dňa 06.06.2016 bola zmenená aj výška odmeny. Dňa 08.06.2016 NS SR zmenil rozsudok KS v Košiciach a rozhodol v prospech obce Sokoľany a tak do rozpočtu obce má pribudnúť z dane z nehnuteľnosti cca. 700.000,- eur ročne. Žalobca mal za to, že právoplatným rozhodnutím NS SR došlo k ukončeniu súdneho konania, čím vznikol nárok na zmluvnú odmenu žalovanému v 2. rade a na základe dodatku č. 2 by bola táto odmena približne 140.000,- eur x 4 roky. Žalovaný v 1.rade vyhlásil verejné obstarávanie vo veci zákazky „právne poradenstvo a zastupovanie pre obec Sokoľany“ pričom predpokladaná hodnota zákazky, ktorá sa mala obstarať bola suma 19.900,- eur bez DPH. Schválením dodatku č. 2 v zmluve došlo k porušeniu § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, čo vedie k neplatnosti uzatvoreného dodatku. 4. Domnieval sa, že právny úkon ktorý napáda sa prieči aj dobrým mravom a v tejto súvislosti poukázal na genézu stretnutia žalovaného v 2.rade so žalobcom ako bývalým starostom obce Sokoľany v roku 2013. Vyčítal žalovanému v 2.rade aj spôsob vedenia sporu v správnom konaní, keď ako právny zástupca obce Sokoľany nepoužil pri rozhodovaní novú argumentáciu, keď sa odvolával na písomné a ústne podania, ktoré vykonali predchádzajúci právni zástupcovia. Žalovanému v 1.rade vyčítal aj skutočnosť, že uzatvoril v roku 2016 ďalšiu zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s I. D., predmetom ktorej boli právne služby a dohodnutá paušálna odmena 190,- eur mesačne. V ďalších podaniach obhajoval svoju aktívnu legitimáciu ako aj naliehavý právny záujem, poukazujúc na čl. 30 ods. 1 a čl. 32 ods. 2 Ústavy SR ako aj na § 1 ods. 1 a 2 Zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Zároveň vo svojom podaní poukázal na rozhodnutia českých súdov v súvislosti s preukázaním naliehavého právneho záujmu občana obce v súvislosti so žalobou, ktorá smeruje voči obci, keď občania obce majú oprávnenie vykonávať verejnú kontrolu nad nakladaním s majetkom obce a tak transparentne chrániť záujmy občanov obce. Žalobca ako obyvateľ obce a daňový poplatník miestnych daní má záujem na riadnom hospodárení obce. Keď súd žalobe vyhovie finančné prostriedky nebudú vyplácané ako odmena podľa napadnutej zmluvy a budú použité pre obec a preto je priamo dotknutý touto zmluvou, pretože vynakladanie nadmerných finančných prostriedkov nehospodárnym konaním má vplyv na obec ako takú a jej obyvateľov. Na základe zmluvy medzi obcou Sokoľany, ktorá je podpísaná 16.02.2015 a jej dodatkov bolo z obecnej kasy doteraz vysatých cca. 250.000,- eur. Aktívnu legitimáciu odvodzoval od § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí. Žalobca súdu na pojednávaní 24.04.2023 predložil doklad o tom, že na základe zmluvy, ktorú v tomto konaní napáda bolo plnené žalovanému v 2. rade E. D. za právnu pomoc, na základe ním vystavenej faktúry 4542021 suma 124.032,58 eura, faktúry 3802019 suma 62.050,16 eura, a na základe faktúry 2122020 suma 62.050,16 eura. 5. K problematike aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na analógiu veci z problematiky životného prostredia tzv. zainteresovanej verejnosti definovanú v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru, ktorý vymedzuje zainteresovanú verejnosť ako verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom, týkajúcim sa životného prostredia alebo má na ňom záujem. Dohovor o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia Aarhuský dohovor je zásadným a prelomovým dokumentom v oblasti starostlivosti o životné prostredie a napĺňa jedno zo základných ľudských práv a slobôd práva na priaznivé životné prostredie čl. 35 listiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, potom obdobne analogicky v súlade s naplnením základných ľudských práv a slobôd v zmysle Zákona o obecnom zriadení 369/90 a Zákona o majetku obce 138/91 Zb. žalobca vyvodzoval oprávnenie poukázať na oblasť týkajúcu sa finančných prostriedkov, pre ktorú by malo platiť, že ak je osoba dotknutá, potom má legitímne právo legitímne očakávanie podľa čl. 6 listiny a čl. 6 Dohovoru, čl. 13 Dohovoru, právne prostriedky nápravy a čl. 14 Dohovoru zákaz diskriminácie. Právo na dobrú samosprávu vyjadruje právo žalobcu, aby mu štát garantoval, že samospráva bude fungovať zákonne. K Aarhuskému dohovoru poukázal aj na rozsudky NS SR: 2 SŽP 18/2011 z 30.5.2012, 5 SŽP 40/2009 z 12.4.2011, 5 SŽP 20/2012 z 27.6.2011, 3 SŽP 10/2009 z 11.6.2009 a napokon 5 SŽP 49/2009 12.4.2011 pričom ich súvis s danou vecou neobjasnil. 6. Žalovaný v 1. rade spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu a naliehavý právny záujem žalobcu v tomto spore. Vyjadril sa k ustanoveniu § 9b ods. 1 a ods. 2 Zákona č.138/1991 Zb. o majetku obci.
V čase predmetného vyjadrenia k prevodu majetku obce na základe napádanej zmluvy nedošlo a pre danú vec by bola rozhodujúca aj tá skutočnosť, že aj keby k prevodu majetku obce došlo muselo by sa jednať o prevod, ktorý nebol realizovaný na základe verejnej obchodnej súťaže. Avšak nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok, keď o spôsobe obstarania právnych služieb rozhodlo obecné zastupiteľstvo obce na svojom zasadnutí dňa 15.12.2014. V danom prípade k prevodu majetku zatiaľ nedošlo, ale samotný prevod je podmienený a to právoplatným úspechom v súdnom spore, obec teda žalovaný v 1. rade bude mať výnos na daniach ak odmena zo strany žalovaného v 2. rade bude riadne vyčíslená a žalovaný v 2. rade si uplatní nárok na odmenu pričom tieto podmienky musia byť naplnené kumulatívne. Nárok na odmenu nie je presne vyčíslený z dôvodu, že jeho výška závisí od výšky výnosov pre žalovaného v 1. rade čo znamená, že majetok, ktorý by mohol prejsť na žalovaného v 2. rade môže byť v konečnom dôsledku zanedbateľnej hodnoty a v prípade, že žalovaný v 1. rade nevyberie na daniach z nehnuteľnosti dostatok finančných prostriedkov, teda výnos pre obec by bol nízky, nízka by bola aj samotná odmena. Žalovaný v 1. rade nemá naliehavý právny záujem podľa osobitného zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci a teda je na ňom, aby preukázal v konaní svoj naliehavý právny záujem. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva ako bude dotknuté jeho právne postavenie v dôsledku uzavretej zmluvy a jej dodatkov. Žalovaný v 1. rade sa ďalej vyjadril k otázke neplatnosti zmluvy a k tvrdeniam žalobcu, kedy poukázal na predložené listinné dôkazy, a to uznesenie z riadneho zasadnutia zastupiteľstva obce z 15.12.2014 ako aj Výzvu na predloženie ponuky. Výška a spôsob určenia výšky zmluvnej odmeny pre právneho zástupcu, ktorý žalovaného v 1. rade bude v spore zastupovať bola prerokovaná aj bývalým obecným zastupiteľstvom ešte v roku 2013, teda za čias pôsobenia žalobcu a až následne zvolenými poslancami obecného zastupiteľstva došlo po dlhej a rozsiahlej diskusii k jednohlasnému odsúhlaseniu výšky zmluvnej odmeny pre žalovaného v 2. rade za splnenia vopred stanovených podmienok. Zmluva pre obec nie je nevýhodná tak ako tvrdí žalobca. V prípade úspechu žalovaného v 1. rade v spore s mestom Košice pribudne do rozpočtu obce na dani z nehnuteľnosti cca. 700.000,- eur ročne, pričom zmluvná odmena žalovaného v 2. rade by predstavovala cca. 120.000,- eur ročne počas len nasledujúcich 4 rokov. Žalovaný v 1. rade tu nevidí nepomer medzi poskytnutými plneniami žalovanými navzájom. Zdôraznil, že v prípade neúspešného skončenia sporu, by obec nezaplatila žalovanému v 2. rade za jeho služby žiadnu odmenu a nebol by na neho prevedený žiaden majetok obce. Ďalej sa žalovaný v 1. rade vyjadril k zmluve o poskytovaní právnych služieb s I. D.. Zmluva, ktorú žalobca napáda považoval za platnú, nebola prijatá v rozpore so zákonom, zákon neobchádza a neprieči sa dobrým mravom. Zmluva ako aj oba Dodatky k nej boli riadne prerokované na obecnom zastupiteľstve a vo vzťahu k Zmluve aj vo vzťahu k obom Dodatkom boli prijaté uznesenia, kde za nich zahlasovala väčšina poslancov obecného zastupiteľstva. Dodal, že v roku 2018 nebola vyplatená právnemu zástupcovi obce Sokoľany E. D. žiadna odmena, právne služby poskytuje obci až do právoplatného rozhodnutia bezplatne. Na základe uvedeného mal žalovaný v 1. rade za to, že žaloba bola podaná predčasne. Nespochybňoval, že platby pre žalovaného v 2. rade boli realizované a to na základe zmluvy a jej dodatkov č. 1, č. 2 a tieto plnenia boli poskytované v súlade s podmienkami uzatvorenej zmluvy, t.j. na základe príjmov z daní následne bola dohodnutá čiastka vyplácaná žalovanému v 2. rade. To, či došlo k plneniu na základe predmetných zmlúv nemá podľa ich názoru vplyv na výsledok tohto konania, nakoľko argumentácia žalovaného v 1. a 2. rade sa opiera o nedostatky a neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, ktorý podľa nich dostatočne nepreukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore ani naliehavý právny záujem. K poukazovaniu žalobcu na Aarhuský dohovor uviedol, že tento upravuje otázky práva zainteresovanej verejnosti na priaznivé životné prostredie teda sa zaoberá úplne inou tematikou ako je tematika práva, ktorá je predmetom sporu. Rozsudky, ktoré žalobca uvádzal súvisia s právom na priaznivejšie životné prostredie nie s problematikou zmluvy o poskytovaní právnych služieb. 7. Žalovaný v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca obsahom žaloby nepreukázal, že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Na strane žalobcu zjavne absentuje nielen naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ale aj aktívna vecná legitimácia byť účastníkom konania. Z argumentácie a obsahu viacerých častí žaloby nevyplýva, že by prípadný vyhovujúci určovací rozsudok a teda cieľ žaloby mal mať pre osobu žalobcu skutočný právny význam, ale naopak, podľa formulácie argumentácie žaloby sa javí, že žalobca prostredníctvom súdneho konania sleduje niečo iné ako právny cieľ. V danej veci nie je daný naliehavý právny záujem ani podľa osobitného zákona a to Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci. Z obsahu podanej žaloby nevyplýva, ako bude dotknuté subjektívne právne postavenie žalobcu v dôsledku uzavretej zmluvy a jej dodatkov. Podľa rozhodovacej súdnej praxe rozhodujúci je naliehavý právny záujem na strane žalobcu a nie na strane žalovaného, to znamená, že dôkazná povinnosť tvrdenia a preukázania naliehavého právneho záujmu zaťažuje žalobcu.
Ako prekvapivú zhodnotil žalobcovu argumentáciu v súvislosti s Aarhuským dohovorom. Žalobca nesprávne dáva do rovnosti občiansky aktivizmus a aktívnu legitimáciu v súdnom spore. Občiansky aktivizmus v rámci správnych konaní pri posudzovaní či už starých alebo iných zásahov ľudskej činnosti do životného prostredia kde legislatíva prostredníctvom normotvorcov vytvára prístup občanov k tomu, aby tam občania boli vypočutí. Tento spor je potrebné vnímať a posudzovať podľa CSP. Dohoda uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola koncipovaná tak, že odmena bola naviazaná na úspech v spore. Táto zmluva sa nijako nevymyká z rámca zmlúv podobného charakteru. Dodatok č. 2 obsahoval len mechanizmus určenia odmeny. Skutočnosť, že odmena mala byť vyplatená až po ukončení sporu podľa žalovaného v 2. rade svedčí aj o tom, že išiel pri uzavretí zmluvy do rizika. Na pojednávaní v roku 2023 potvrdil, že žalovanému v 2. rade bola podľa dohody a jej dodatkov vyplatená odmena tak ako to na poslednom pojednávaní uviedol žalobca. Pokiaľ by súd o veci konal, priznal by žalobcovi právo, ktoré mu iste nepatrí a navyše by založil akýsi iste neudržateľný „precedens“, a to že ktokoľvek (ktorýkoľvek daňový poplatník ako „aktívne legitimovaný“ subjekt s „odôvodnením“, že „má záujem na spravovaní majetku obce, či štátu, ktorého správa sa ho dotýka“) bez právneho dôvodu by sa mohol domáhať v súdnom konaní vedenom podľa CSP rozhodnutia týkajúcich sa práv iných. 8. Žalobca podaním zo dňa 17.4.2018 navrhol prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP do právoplatného skončenia konania vedeného na Najvyššom súde SR medzi obcou Sokoľany a mestom Košice, kedy bude právoplatne rozhodnuté, či sa môže naplniť predmet zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi žalovaným. Uviedol, že Nálezom Ústavného súdu SR III. ÚS 196/2017 zo dňa 12.9.2017 bol zrušený rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.06.2016, sp. zn. 4Sžr 32/2016 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, pričom ide o rozsudok, ktorým bol spor s mestom Košice právoplatne rozhodnutý v prospech obce Sokoľany, čím sa mohol naplniť predmet zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi žalovanými, ktorý v konaní napáda. Okresný súd Košice okolie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/65/2018. Krajský súd v Košiciach rozhodol 31.1.2022 o podanom odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu o prerušení konania tak, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie. 9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca aktívnu legitimáciu ako aj naliehavý právny záujem odvodzoval od § 9b Zákona o majetku obcí, nakoľko je fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt. Žalobca dôvodil, že má zo zákona oprávnenie byť stranou sporu o určenie neplatnosti právneho úkonu a nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem a trvalý pobyt v obci je potrebné pokladať za dôvod, ktorý naliehavý právny záujem preukazuje. Na žalobcovi spočíva dôkazné bremeno, ktoré nebolo možné preniesť na žalovaného v 1. a 2. rade. Tí neboli povinní preukazovať, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný. V prípade, že ide o určovaciu žalobu, súdy sa vo svojich rozhodnutiach musia zaoberať splnením predpokladov určovacej žaloby uvedených v § 137 písm. c/ alebo písm. d/ CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie je podľa § 137 písm. c/ CSP posúdiť, či v danom prípade existuje naliehavý právny záujem (ak nevyplýva priamo z osobitného právneho predpisu, musí ho žalobca preukázať) na určení ne/existencie práva alebo pri žalobe o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP (určenie neplatnosti zmluvy), či to vyplýva z osobitného právneho predpisu. V prípade, že sa jedná o určenie právnej skutočnosti (napr. určenie neplatnosti zmluvy) podľa § 137 písm. d/ CSP, nie je možné žiadať určenie neplatnosti právneho úkonu, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. V danom prípade sa súd zaoberal overením, či právny záujem na požadovanom určení vyplýva z dôkazov a zodpovedá realite, resp. tým, či žaloba na určenie vyplýva z osobitného právneho predpisu. 10. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade splnenie podmienok prípustnosti určovacej žaloby bolo žalobcom v žalobe tvrdené a odvodené od ust. § 9b zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Súd sa zaoberal otázkou, či žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu a to žalobcom tvrdeného § 9b ods.1 a 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V čase podania žaloby mal žalobca trvalý pobyt v obci (uvedené nebolo namietané) a mohol by sa domáhať neplatnosti právneho úkonu k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu za podmienky, ak prevod nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu. Žalobu je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. 11. K prevodu majetku obce na základe napádanej zmluvy v čase podania žaloby ani do novembra 2019 nedošlo, avšak zároveň by muselo ísť o prevod realizovaný bez verejnej obchodnej súťaže. O spôsobe
obstarania právnych služieb však rozhodlo obecné zastupiteľstvo obce Sokoľany dňa 15.12.2014. Na základe uvedeného bola dňa (viď čl. 60,56-57 spisu) zverejnená výzva na predloženie ponuky podľa § 9 ods. 9 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Žalovaný v 2. rade bol úspešný a žalovaný v 1. rade s ním uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych služieb dňa 16.02.2015. Na obecnom zastupiteľstve 25.2.2015 bola zmluva prerokovaná a vzatá na vedomie, keď poslanci nepožadovali, aby predmetná zmluva, ktorá splnila podmienky verejného obstarávania bola nimi aj schválená. Poslanci nemali pripomienky ani návrhy k tomuto bodu programu. V rozhodovacej praxi je všeobecnými súdmi zastávaný právny názor, že každý vyslovený súhlas obecného zastupiteľstva vo vzťahu k perfektnosti právneho úkonu možno považovať za predchádzajúci (rozsudok KS v Trnave sp. zn. 25Co/686/2015). Rešpektujúc skutočnosť, že zákony upravujúce nakladanie s majetkom obce majú charakter zákazov a obmedzení obce v jej voľnosti pri rozhodovaní o hospodárení s jej majetkom, dôkazom čoho sú príslušné ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu, ani z príslušnej judikatúry súdov nevyplýva, že by vo vzťahu k prejavom vôle obecných zastupiteľstiev, vyjadreným vo forme uznesení o schválení majetkových úkonov obcí, bolo vylúčené aplikovať pravidlá o výklade prejavov vôle - teda zisťovať obsah vôle vyjadrený takýmto uznesením za použitia príslušných výkladových pravidiel. Vôľa obecného zastupiteľstva vyjadrená v uznesení z 25.02.2015 nepochybne zahŕňa súhlas s majetkovými právami zachytenými v konkrétnej označenej zmluve o právnej pomoci, v ktorej bola dohodnutá výška odmeny pre žalovaného v 2. rade. Obecné zastupiteľstvo tak schválilo zmluvu o právnej pomoci a odmenu, ktorá sa tak stala nezameniteľnou, s ktorou obecné zastupiteľstvo bolo oboznámené. Dodatkom č. 1 k Zmluve o poskytovaní právnej služby uzatvorenej dňa 16.02.2015 bol medzi žalovaným v 1. rade ako mandantom a žalovaným v 2. rade ako mandatárom zmenený jej čl. VI. tak, že sa doplnil odsek 3., kedy bolo dohodnuté, že odmena bude advokátom účtovaná a klientom vyplácaná až po právoplatnom v prospech obce skončenom súdnom konaní vo veci určenia hranice katastra obce Sokoľany. Do tohto termínu bude právna pomoc poskytovaná bezodplatne. V Dodatku č. 1 je spomínaná aj príloha dodatku č. 1 v zmysle uznesenia Obecného zastupiteľstva č. 23, ktorým bola zmluva po prerokovaní vzatá na vedomie. (viď čl. 20 spisu). Táto príloha však súdu predložená nebola a nebolo možné sa oboznámiť s jej obsahom (vypočutí svedkovia sa k tomu nevedeli vyjadriť). Dodatkom č. 2 k Zmluve o poskytovaní právnej služby uzatvorenej dňa 16.02.2015 bol medzi žalovaným v 1. rade ako klientom a žalovaným v 2. rade ako advokátom zmenený jej čl. III. („odmena za poskytovanie právnej pomoci“) spôsobom, že táto vzniká advokátovi iba v prípade úspechu klienta (žalovaného v 1. rade) v predmetnom súdnom konaní vo veci určenia priebehu hranice obce Sokoľany a hranice katastrálneho územia obce Sokoľany. Zmluvnú odmenu mal žalovaný v 2. rade (v prípade vzniku nároku na ňu) dohodnutú vo výške 20 % z finančného prínosu pre klienta za jednotlivý kalendárny rok, z výnosu na daniach z nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území, ktoré bude v prípade úspešného právoplatného ukončenia predmetného súdneho sporu určené do katastrálneho územia obce Sokoľany, a to po dobu 4 rokov počnúc rokom, v ktorom dôjde k pripísaniu finančných prostriedkov na účet klienta. Výška odmeny tak závisí od výšky výnosov pre žalovaného v 1. rade. V prípade neúspešného skončenia súdneho sporu, v ktorom obec zastupoval žalovaný v 2. rade v správnom konaní by mu obec nezaplatila za jeho právnu pomoc žiadnu odmenu a nebol by prevedený žiaden majetok obce. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžr/32/2016 zmenil rozhodnutie KS v Košiciach č.k. 2Sp/59/2013-145 z 01.12.2015, tak že potvrdil rozhodnutie OÚ Košice katastrálny odbor z 25.10.2013 č.-k.OU-KS-KO-H-2/97/d-BJ. Právoplatnosť rozhodnutie nadobudlo 10.08.2016. Ústavný súd SR 12.09.2017 svojim nálezom III. ÚS 196/2017 zrušil rozsudok NS SR z 08.06.2016 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dňa 10.04.2018 NS SR zrušil rozsudok KS v Košiciach z 01.12.2015 a vrátil vec KS v Košiciach na nové rozhodnutie. KS v Košiciach 09.04.2019 v konaní 6S 65/2018 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie Katastrálny odbor a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V súvislosti s podaným odvolaním NS SR 04.11.2020 č.k. 4Sžr3/2019 zmenil rozsudok KS v Košiciach tak, že potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice-okolie katastrálny odbor. Nálezom Ústavného súdu SR II. ÚS 342/2021 ÚS SR zrušil rozhodnutie NS SR zo 04.11.2020 a vrátil mu vec na nové rozhodnutie. Vo veci naposledy rozhodoval Najvyšší správny súd v Bratislave kedy 14.12.2022 rozsudkom sp.zn. 3Svk/20/2021 potvrdil rozsudok KS v Košiciach č.k. 6S/65/2018-76 zo dňa 09.04.2019. Voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok už nie je prípustný. 12. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že podmienky nadobúdania a režim nakladania s majetkom obce upravuje aj zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. V zmysle ustanovenia § 7 tohto zákona je obec povinná prostredníctvom svojich orgánov a organizácií hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce, jej obyvateľov a ochrany tvorby životného prostredia, pričom orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Hospodárenie s majetkom obce, vrátane
finančných prostriedkov, je originálnou kompetenciou obce ako verejnoprávnej korporácie združujúcej jej obyvateľov. 13. V zásadách hospodárenia si obec môže upraviť hodnotu majetku, ktorý podlieha schváleniu obecného zastupiteľstva. Ak obec nemá schválené zásady hospodárenia alebo tieto neobsahujú takýto regulačný mechanizmus, podľa § 11 ods. 4 písm. a) Zákona o obecnom zriadení, schváleniu obecného zastupiteľstva podliehajú iba najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Obec Sokoľany mala prijaté zásady hospodárenia, ktoré nadobudli účinnosť 01.01.2010 pričom podľa čl. 4 bod 3 prevody hnuteľného majetku nad 350,- eur obstarávacej hodnoty schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Podľa znenia § 9 ods. 2 Zákona o majetku obcí v čase uskutočnenia právneho úkonu, schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehali zmluvné prevody vlastníctva, resp. nakladanie s majetkovými právami. Zákon teda v rozhodnom čase nevyžadoval predchádzajúci súhlas obecného zastupiteľstva na prevod vlastníctva alebo nakladanie s majetkovými právami, ale schválenie takéhoto prevodu alebo nakladania s majetkovými právami ako zákonnú podmienku, ktorej predchádzajúce splnenie je nevyhnuté pre nadobudnutie účinkov tohto prevodu alebo nakladania s majetkovými právami. 14. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, nemá len ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy je aj osoba, ktorá nie je účastníkom tejto zmluvy, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie. Súd nespochybňuje, že je právom občana obce kontrolovať činnosť zodpovedných orgánov obce pri nakladaní s majetkom obce a prípadne sa za splnenia podmienok domáhať súdnej ochrany. Žalobca tvrdil, že už príslušnosť k obci je potrebné považovať za dôvod, ktorý preukazuje naliehavý právny záujem ako obyvateľa obce a tak je daná aj jeho aktívna vecná legitimácia a pokiaľ sa jedná o nápravu takého úkonu, ktorým došlo alebo objektívne môže dôjsť k zníženiu majetkovej podstaty obce, je na mieste uvažovať, že je to k prospechu každého občana. Takáto situácia má priaznivý dopad na občana obce ako aj na majiteľov nehnuteľností v obci. Ak obec koná v rozpore so záujmami občanov a majetkom obce, koná v rozpore so záujmami konkrétneho občana a ten má právo napadnúť právny úkon obce. Žalobca vykonáva verejnú kontrolu nad nákladmi s majetkom obce. Má za to, že napáda protiprávne alebo neštandardné a nehospodárne kroky volených zástupcov a tak vplyv na právne postavenie žalobcu v dôsledku uzavretia zmluvy a jej dodatkov vyplýva zo samotnej skutočnosti, že je občanom obce. K danému súd prvej inštancie uviedol, že v čase podania žaloby k prevodu majetku obce na základe napádanej zmluvy a jej neskorších dodatkov nedošlo pričom zároveň by sa muselo jednať o prevod na subjekt, ktorý nebol vybraný na základe verejnej obchodnej súťaže. Uzatvoreniu predmetnej zmluvy predchádzala obchodná verejná súťaž a v súvislosti s napádanou zmluvou v čase podania žaloby ani do novembra 2019 k prevodu majetku na tretiu osobu nedošlo. Podmienky uvedené v citovanom § 9b zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v čase podania žaloby pre podanie určovacej žaloby splnené neboli. V predmetnom konaní boli vykonané niektoré navrhované dôkazy po tom ako súd vyslovil predbežné právne posúdenie. Na pojednávaní nariadenom potom ako boli splnené podmienky na pokračovanie v prerušenom konaní súd žalobcu upozornil, že sa musí vysporiadať prioritne s otázkou aktívnej vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu. Pri úspešnom ukončení dlhoročného súdneho sporu by obec získala nemalé finančné prostriedky, ktoré sú pre obec výhodné a budú slúžiť pre prospech a rozvoj obce. Výška odmeny žalovaného v 2. rade je naviazaná na úspech v spore ak obec teda žalovaný v 1.rade bude mať výnos na daniach. Odmena zo strany žalovaného v 2.rade musí byť riadne vyčíslená. Nárok na odmenu nebol vyčíslený pevnou sumou ale % keď, jeho výška závisí od výšky výnosov pre žalovaného v 1. rade. Ak obec nebude mať výnos z daní nebude mať žalovaný v 2. rade nárok na odmenu. Na margo veci súd udáva, že sporné územie s veľkosťou zhruba 700 hektárov po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu z decembra 2023 patrí pod mesto Košice, v minulosti tri roky patrilo aj pod obec Sokoľany a to na základe právoplatného rozhodnutia NS SR, ktorá do obecného rozpočtu tak mala príjem z dane z nehnuteľností v nezanedbateľnej výške. Súd konštatoval, že pre podanie žaloby neboli splnené predpoklady v zmysle § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí a žalobca sa nemôže vzhľadom k lehote stanovenej v § 9b ods. 2 domáhať neplatnosti právnych úkonov. 15. Ohľadne žalobcom uvádzaného Aarhuského dohovoru, na ktorý sa odvolával žalobca v súvislosti s aktívnou vecnou legitimáciou a naliehavým právnym záujmom, súd prvej inštancie uviedol, že na stránke Ministerstva životného prostredia SR sú informácie k Aarhuskému dohovoru, keď ide o dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v
záležitostiach životného prostredia. Bol podpísaný 25. júna 1998 na 4. ministerskej konferencii Európskej hospodárskej komisie OSN „Životné prostredie pre Európu“ v dánskom Aarhuse. V medzinárodnom kontexte je tento dohovor považovaný za jeden z najvýznamnejších dokumentov svojej doby je charakterizovaný ako kvalitatívny predel v komunikácii medzi štátnou správou a občanmi, ako nástroj k prehlbovaniu demokracie a k presadzovaniu ľudských práv a slobôd. Aarhuský dohovor pozostáva z troch základných pilierov. Prvý pilier Aarhuského dohovoru deklaruje právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí. Druhý pilier Aarhuského dohovoru je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese. Tretí pilier Aarhuského dohovoru sa týka prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi /napr. súdmi/. Odvolávanie sa žalobcu na tento dohovor nepreukazuje ani aktívnu legitimáciu žalobcu, ani jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnej skutočnosti. 16. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení dodal, že o vecnej opodstatnenosti žaloby nerozhodoval, keď po ustálení si splnenia resp. nesplnenia podmienok procesnej prípustnosti žaloby žalobu zamietol. V tejto súvislosti uviedol, že nosným dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu bol v danom prípade nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v čase podania žaloby ako aj neexistencia naliehavého právneho záujmu. Skúmanie vecnej legitimácie v spore je podstatným predpokladom pre úspech v konaní a súd ju skúma aj bez návrhu niektorej sporovej strany. Nedostatok vecnej legitimácie má za následok nepriaznivé rozhodnutie pre stranu v spore, ktorá nepreukáže, že je v spore či už aktívne alebo pasívne legitimovaná. Taktiež ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem o ním požadované určenie, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 241/2008). V danej veci nie je daný naliehavý právny záujem podľa osobitného zákona a to zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci. 17. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na vypočutie svedka A. J. J.. Dokazovanie je zákonom upravený spôsob postupu súdu, ako aj strán sporu na získanie pre rozhodnutie podstatných skutkových poznatkov o veci, ktorá je predmetom konania. Súd sa nestotožnil s návrhom žalobcu, na výsluch tohto svedka už aj s ohľadom na dôvod zamietnutia žaloby. Súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy a preto nepripustil ani dôkaz - ďalší výsluch svedka, ktorý tak ako ostatní poslanci obecného zastupiteľstva obce hlasoval za zmluvu ako aj jej následné dodatky č. 1 a 2. 18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že v konaní boli žalovaní úspešní, keďže žaloba bola voči nim zamietnutá, preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP. 19. Proti napadnutému rozsudku, proti jeho obidvom výrokom podal odvolanie žalobca. Mal zato, že podaná žaloba obsahuje všetky zákonné náležitosti vrátane aktívnej legitimácie. V konaní poukázal aj na analógiu veci z problematiky životného prostredia tzv. zainteresovanej verejnosti definované v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru vymedzujúceho zainteresovanú verejnosť ako verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom, týkajúcim sa životného prostredia alebo má na ňom záujem. Dohovor o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia Aarhuský dohovor, je zásadným a prelomovým dokumentom v oblasti starostlivosti o životné prostredie a napĺňa jedno zo základných ľudských práv a slobôd práva na priaznivé životné prostredie čl. 35 listiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, potom obdobne analogicky v súlade s naplnením základných ľudských práv a slobôd v zmysle Zákona o obecnom zriadení 369/90 a Zákona o majetku obce 138/91 Zb. žalobca vyvodzuje oprávnene poukázať na oblasť tykajúcu sa finančných prostriedkov, pre ktorú by malo platiť, že ak je osoba dotknutá, potom má legitímne právo, legitímne očakávanie podľa čl. 6 listiny a čl. 6 Dohovoru čl. 13 Dohovoru, právne prostriedky nápravy a čl. 14 Dohovoru zákaz diskriminácie. Právo na dobru samosprávu vyjadruje tak právo žalobcu, aby mu štát garantoval, že samospráva bude fungovať zákonne. 20. Žalobca dodal, že v predmetnej veci je nepochybné, že dňa 16.02.2015 bola uzavretá Zmluva o poskytovaní právnej služby medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, k tejto zmluve bol uzavretý aj Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2, pričom tak zmluva, ako aj oba Dodatky k nej, boli riadne prerokované na obecnom zastupiteľstve a vo vzťahu k Zmluve aj vo vzťahu k obom Dodatkom boli prijaté uznesenia, kde
za nich zahlasovala väčšina poslancov obecného zastupiteľstva. Žalobca sa v konaní domáha určenia neplatnosti zmluvy podľa § 137 CSP, pričom podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Tvrdil, že súd prvej inštancie mal skúmať všetky podmienky v čase podania žaloby, a nie v čase svojho rozhodovania /čo vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu/. Na základe nedostatočného zhodnotenia obsahu tvrdení a námietok žalobcu súd prisvedčil žalovanej strane, pričom nosným dôvodom zamietnutia žaloby bol v danom prípade nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v čase podania žaloby ako aj neexistencia naliehavého právneho záujmu. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožnil, keďže je zrejme, že súd vo veci nepostupoval zákonným spôsobom. Je zrejme, že súd prehliadol podstatné skutočnosti, medzi ktorými predovšetkým vyčnieva to, že v tomto konaní žalobca neháji osobný záujem, ale výlučne záujem širší, verejný. Žalobca vlastné postavenie v tomto konaní prirovnával s vecou podľa súdom riešeného prípadu uzavretého Nálezom Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: 1. ÚS 1990/08 zo dňa 23.03.2010, z ktorého v podanom odvolaní cituje. V tomto prípade dostal zamestnanec výpoved1 (okamžité skončenie) z dôvodu, že poukazoval na plytvanie verejnými finančnými prostriedkami u zamestnávateľa Zdravotná poisťovňa Ministerstva vnútra Českej republiky, okrem iného aj s námietkami, že došlo k zásahu do slobody prejavu. Preto mal žalobca za to, že ak v analógii veci uplatnil aj závery Aarhuského dohovoru, súd bol povinný sa vecou podrobne zaoberať aj s toho pohľadu, že žalobca neháji osobný záujem, ale výlučne celospoločenský, resp. užšej komunity (obce) pri ne/hospodárnom nakladaní finančnými prostriedkami. Uznával, že Aarhuský dohovor deklaruje právo verejnosti na prístup k informáciám o životnom prostredí, ale aj to, že Aarhuský dohovor je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese, rovnako aj to, že Aarhuský dohovor sa týka prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi /napr. súdmi/. Rovnako platí, že v slovenskom vnútroštátnom práve prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia bližšie upravujú v zásade rovnaké právne predpisy ako dopadajú na žalovanú vec. Keďže pri preskúmaniach v záležitostiach životného prostredia existujú „mimovládne organizácie“ ako strážcovia životného prostredia vystupujúce na jeho ochranu, keďže životné prostredie sa nedokáže chrániť samo vzhľadom na to, že „nemá vlastný hlas“, potom aj v inej oblasti podrobne právne neupravenej musí existovať oprávnenie poukázať na potrebu preveriť hospodárnosť, účelnosť a primeranosť vynakladaných finančných prostriedkov. Poukazoval na prípad kde aj vo verejne publikovanom prípade to bola práve verejnosť, ktorá poukázala na nehospodárnosť a neprimeranosť advokátskej odmeny článok: „Advokát K. H. nakoniec dostane len zlomok z 64 miliónov eur, ktoré mal pôvodne dostať ako odmenu za víťazstvo v spore s talianskym investorom Enel.“ /link: Advokátovi štát nezaplatí 64 miliónov, dostane oveľa menej Aktuality.sk/. V porovnaní potreby ochrany rastlín, živočíchov, zvierat či rastlín, celospoločenská potreba ochrany ne/ hospodárneho nakladania verejnými finančnými prostriedkami musí prevýšiť napríklad uhynuté ryby na Slatinke, či vtáctvo na Liptovskej Mare pod. Táto celospoločenská potreba ochrany ne/hospodárneho nakladania verejnými finančnými prostriedkami sa musí prejaviť aj vtedy, ak sa to týka iba jednej obce. Záväzný výklad jednotlivých právnych noriem a ich ustanovení prislúcha iba súdom, v posudzovanej veci bolo nutné zo strany súdu prihliadnuť aj na záujem tzv. zainteresovanej verejnosti, ktorá sa zaujíma o neprimerané navýšenie odmeny advokátovi. Súd mal takto zohľadniť všetky žalobcom tvrdené skutočnosti, pretože žalobca bol tou jednou z mala/jedinou osobou znalej predmetu sporu, ale aj možných finančných dopadov na obec samotnú. Na základe uvedených skutočnosti ako „zainteresovaná verejnosť“ preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zákon o majetku obcí upravuje pravidlá na nakladanie s majetkom obcí s cieľom zvýšiť transparentné a hospodárne nakladanie s týmto majetkom. Súčasne upravuje aktívnu legitimáciu vybraného okruhu fyzických osôb domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníckeho práva obce k majetku, ktorý nebol obcou prevedený na tretiu osobu v súlade so Zákonom o majetku obcí. Napríklad podľa Usmernenia pre obce, pri nakladaní s majetkom vo vlastníctve obcí podľa zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (link: Metodika k výkladu zákona SNR č (mfsr.sk)), pri závažnom porušení zákona alebo nehospodárnom nakladaní s majetkom obce je možné už príslušnosť k obci považovať za dôvod, ktorý preukazuje naliehavosť právneho záujmu obyvateľa obce. Aktívna legitimácia sa tak podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky vzťahuje napríklad na prevody majetku obce, ktorým nepredchádzala verejná obchodná súťaž alebo dražba, alebo na priame predaje majetku obce v prípadoch, ktoré Zákon o majetku obcí vylučuje, prípadne na priame predaje pod hodnotu stanovenú znaleckým posudkom, aj keď nešlo o prípad, ktorý predpokladá § 9a ods. 8 tohto zákona. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Zároveň si uplatnil trovy konania v rozsahu 100 %.
21. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne a právne správne, keďže súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnym právnym záverom, a teda I. výrokom žalobu zamietol. Stotožnil sa s názorom súdu, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že je nositeľom práv, ktoré v súdnom konaní uplatňuje. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu odvodzuje od Aarhuského dovoru, avšak tento Aarhuský dohovor je absolútne nerelevantný pre toto súdne konanie, nakoľko sa týka prístupu k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Žalovaný v 1. rade mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoj naliehavý právny záujem čo je obligatórnou náležitosťou určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem žalobcovi nevyplýva ani z osobitného predpisu, t.j. z ust. § 9b zákona č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí, nakoľko podmienky stanovené v danom ustanovení predmetného zákona neboli naplnené. Nie len, že prevod nebol realizovaný žiadnym z uvedených spôsobov v danom ustanovení, ale prevod majetku nebol realizovaný zo strany žalovaného v 1. rade vôbec. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a žalovanému v 1. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 22. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a zákonný, plne odkázal na dôvody napadnutého rozhodnutia. Právne odôvodnenie rozsudku je presvedčivé a zrozumiteľné i pre laickú verejnosť. K argumentácii žalobcu uvedenej v odvolaní uviedol, že žalobca v podstate len zopakoval svoje názory ním uvedené už v priebehu sporu, vrátane záverečného prednesu a aj preto k tomu žalovaný v 2. rade uviedol všeobecne známy súdmi dlhodobo aplikovaný záver, že nie je bez ďalšieho nesprávnym a nezákonným rozhodnutie súdu, v ktorom sa súd nestotožnil s právnymi názormi žalujúcej sporovej strany, s navrhovaním a hodnotením dôkazov žalujúcej sporovej strany a ani to, aby bola žalujúca sporová strana pred súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej žalobou a jej požiadavkami. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Vyjadrenie žalovaných k podanému odvolaniu bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 24.07.2023, žalobca repliku svojho odvolania vo veci nepodal. 24. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. 26. Žalobca priamo odvolacie dôvody v podanom odvolaní neuviedol. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napadá z dôvodov ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. 27. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. 28. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal. 30. V posudzovanom prípade nebolo sporné, že žalobca je fyzickou osobou s trvalým pobytom v obci Sokoľany. Túto skutočnosť žiadna zo strán nespochybňovala. V čase podania žaloby nebola vyplatená žalovanému v 2. rade zo strany žalovaného v 1. rade žiadna peňažná suma v zmysle predmetnej zmluvy a jej dodatkov. Zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola uzavretá na základe verejnej obchodnej súťaže. Táto skutočnosť rovnako nebola spochybňovaná žiadnou stranou sporu. 31. Úvodom odvolací súd uvádza, že v časti posúdenia aktívnej legitimácie žalobcu sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožňuje v plnom rozsahu so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené predpoklady pre určenie neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí, ako ich obsiahlo odôvodnil súd prvej inštancie. 32. Podľa § 137 písm. c) a d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 33. Odvolací súd uvádza, že v prípade posudzovania sporu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP musí žalobca preukázať naliehavý právny záujem. S touto otázkou súvisí vecná legitimácia v spore. Súd skúma vecnú legitimáciu, či už aktívnu – podať žalobu, resp. pasívnu – byť v konaní žalovaným aj bez návrhu, pričom zistenie nedostatku vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu žaloby. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nie je pritom rozhodujúce subjektívne hľadisko žalobcu, ale vždy je podstatné objektívne hľadisko, t.j. či niekto je alebo nie je účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu. 34. V posudzovanom prípade žalobca nebol účastníkom predmetnej zmluvy zo dňa 16.02.2015 ani jej dodatkov, pričom v zmysle obsahu žaloby a jej petitu, nejde ani o určenie, či tu právo je alebo nie je. Odvolací súd je preto toho názoru, že oprávnenie podať žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP žalobcovi nepatrí. 35. Právnou skutočnosťou je skutočnosť, s ktorou právna norma spája vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný predpis. 36. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov a to (Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 16.02.2015 vrátane jej Dodatku č. 1 z 01.12.2015 a Dodatku č. 2 z 06.06.2016). 37. Z obsahu samotnej podanej žaloby ako aj jej petitu vyplýva, že ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, keďže sa ňou žalobca domáhal určenia právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť predmetnej zmluvy zo dňa 16.02.2015 vrátane jej dodatkov. V danom prípade nie je podstatné preukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu ako v prípade žaloby podľa § 137 písm. c) CSP.
38. Určenia platnosti resp. neplatnosti tejto právnej skutočnosti sa žalobca mohol domáhať iba v prípade, ak by vyplývala expresis verbis z osobitného predpisu. V posudzovanom prípade táto podmienka splnená bola, keďže týmto predpisom je zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, konkrétne § 9b tohto zákona. Odvolací súd je toho názoru, že žalobca je v spore aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby, keďže je fyzickou osobou s trvalým pobytom v obci Sokoľany, čo nebolo spochybňované. Úspech resp. neúspech žalobcu v konaní však spočíval na tom, či boli splnené predpoklady na určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobca domáhal v zmysle daného ustanovenia. 39. Znenie ustanovenia § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do 31.10.2023 a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie: §9b (1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže,22b) dražbou22c) alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu,22d) okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. (2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. Znenie ustanovenia § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí od 01.11.2023: §9b (1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt alebo vlastní v obci nehnuteľnosť alebo osoba, ktorá má na veci právny záujem, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab. (2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. 40. Podľa § 9a ods. 1 Zákona o majetku obcí, Ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať a) na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) b) dobrovoľnou dražbou 22c) (ďalej len "dražba") alebo c) priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu. 22d). 41. Podľa § 9a ods. 2 Zákona o majetku obcí, obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené, a iným vhodným spôsobom. Ak ide o prevod podľa odseku 1 písm. a) a b), musí zverejnenie podľa prvej vety obsahovať aspoň miesto, kde sú zverejnené podmienky obchodnej verejnej súťaže alebo dražby. 42. Uvedené ustanovenie § 9b ods. 1 sa však vzťahuje len na právny úkon prevodu majetku obce na tretiu osobu ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, s výnimkou prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. V opačnom prípade nie je možné domáhať sa určenia neplatnosti tohto prevodu v zmysle uvedeného ustanovenia a žaloba by musela byť zamietnutá pre nesplnenie podmienok. 43. V konaní bolo preukázané a strany sporu túto skutočnosť ani nerozporovali, že predmetná zmluva bola uzavretá na základe verejnej obchodnej súťaže. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí v bode 18. odôvodenia uviedol, že o spôsobe obstarania právnych služieb rozhodlo obecné zastupiteľstvo obce Sokoľany dňa 15.12.2014. Na základe uvedeného bola dňa (viď čl. 60, 56-57 spisu) zverejnená výzva na predloženie ponuky podľa § 9 ods. 9 zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní.
Žalovaný v 2. rade bol úspešný a žalovaný v 1. rade s ním uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych služieb dňa 16.02.2015. Na obecnom zastupiteľstve dňa 25.02.2015 bola zmluva prerokovaná a vzatá na vedomie, keď poslanci nepožadovali, aby predmetná zmluva, ktorá splnila podmienky verejného obstarávania bola nimi aj schválená. 44. Preto odvolací súd je toho názoru, že predmetná zmluva bola uzavretá na základe verejnej obchodnej súťaže, čím nie je splnená podmienka domáhať sa neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 9b ods. 1 Zákona o majetku obcí. 45. Ďalej odvolací súd uvádza, že zo znenia predmetného ustanovenia § 9b ods. 1, či už zo znenia platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ako aj súčasnosti platného znenia vyplýva, že možno sa domáhať neplatnosti právneho úkonu iba v prípade ak prevod majetku obce nebol realizovaný obchodnou verejnou súťažou, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, resp. podľa súčasnej právnej úpravy ak prevod majetku obce nebol realizovaný v súlade s § 9a a 9ab Zákona o majetku obcí. 46. Z citovaného ustanovenia § 9a ods. 1 vyplýva, že prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať na základe obchodnej verejnej súťaže, dobrovoľnou dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu, pričom z ustanovenia § 9a ods. 2 vyplýva, že obec zverejní zámer predať svoj majetok a jeho spôsob (...). 47. Znenie ustanovenia § 9ab sa týka nakladania s cennými papiermi a majetkovými podielmi na právnických osobách, dôsledkom ktorého je zmena vlastníctva, kde musí obec postupovať podľa § 9a ods. 1 až 14, ak tento postup nevylučuje osobitný predpis. 48. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na terminológiu použitú zákonodarcom a to na: ak prevod majetku (...). Z vyššie uvedeného vyplýva, že prevodom sa v danom prípade rozumie predaj majetku obce a to aj v zmysle ustanovenia § 9b v znení platnom do 31.10.2023. Tomuto záveru odvolacieho súdu nasvedčuje aj zmena citovaného ustanovenia od 01.11.2023, ktoré odkazuje priamo na znenie § 9a citovaného zákona. 49. V posudzovanom prípade však nešlo o prevod majetku obce jeho predajom, ale išlo o uzavretie zmluvy zo dňa 16.02.2015 vrátane dodatkov, ktorá sa týkala poskytovania služby (v danom prípade právnej služby) a odmeny za tieto služby. Pod citované ustanovenie § 9b ods. 1 nemožno subsumovať vyplatenie odmeny za tieto právne služby, keďže nejde o prevod majetku obce. 50. K poukazovaniu žalobcu na Aarhuský dohovor a z neho odvodzujúcu aktívnu legitimáciu v konaní, odvolací súd poukazuje v plnom rozsahu na bod 24 napadnutého rozhodnutia a zdôrazňuje, že daný dohovor, okrem iného, dáva právo verejnosti aktívne sa zapájať do otázok týkajúcich sa životného prostredia, ako aj účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Pokiaľ by si odvolací súd osvojil túto obranu žalobcu znamenalo by to, že každý by mohol namietať a dovolávať sa neplatnosti právnych úkonov voči akémukoľvek orgánu štátnej moci, bez ohľadu nato, či tu existuje nejaké zákonné usmernenie alebo nie. V posudzovanej veci zákonodarca v ustanovení § 9b Zákona o majetku obcí umožnil fyzickej osobe s trvalým pobytom v obci (následne novou právnou úpravou aj fyzickej osobe vlastniacej nehnuteľnosti v obci ako aj osobe, ktorá má na veci právny záujem) domáhať sa neplatnosti právneho úkonu (novou právnou úpravou aj určenia vlastníctva obce k majetku) avšak iba za splnenia podmienok v tomto zákonnom ustanovení uvedených. Preto námietka žalobcu odvodzujúca aktívnu legitimáciu v tomto konaní s poukazom na Aarhuský dohovor je nedôvodná. 51. Žalobca poukazoval aj na Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.: I. ÚS 1990/08 zo dňa 23.03.2010, z ktorého v podanom odvolaní citoval a z jeho záverov vyplýva, že je žiadúca zvýšená kontrola verejnosti pri nakladaní s verejnými finančnými prostriedkami. Odvolací súd však uvádza, že ani z tohto nálezu nevyplýva právo fyzickej osoby domáhať sa neplatnosti akéhokoľvek právneho úkonu, o ktorom si hocikto myslí, že dochádza k plytvaniu verejných finančných prostriedkov. 52. Navyše odvolací súd uvádza, že aj samotný žalobca v podanom odvolaní uviedol, že dňa 16.02.2015 bola uzavretá Zmluva o poskytovaní právnej služby medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, k
tejto zmluve bol uzavretý aj Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2, pričom tak zmluva, ako aj oba Dodatky k nej, boli riadne prerokované na obecnom zastupiteľstve a vo vzťahu k Zmluve aj vo vzťahu k obom Dodatkom boli prijaté uznesenia, kde za nich zahlasovala väčšina poslancov obecného zastupiteľstva. 53. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP) tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie náležite sumárne posúdil skutkové zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie, čím napadaný rozsudok tak napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti. 54. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, aj ako vec právne posúdil. V danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil z akého dôvodu považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú. 55. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). 56. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 57. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (výrok II.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, aj keď sa nestotožnil so všetkými závermi súdu prvej inštancie, ktoré pochybenie však nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. 58. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). 59. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).