Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sa/27/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200712 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200712.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobkyne: T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., X. XXX/XX, zast. advokátom JUDr. Vincentom Lechmanom, AK Košice, Popradská 80, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Košice, Komenského 52, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. 08. 2019, č.: OU-KE-OCDPK-2019/038580, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 06. 08. 2019, č.: OU-KE-OCDPK-2019/038580, žalovaný podľa § 13 ods. 3, písm. c) zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o diaľničnej známke) odmietol odpor žalobkyne ako prevádzkovateľky osobného vozidla kategórie M1, EČV W., podaný proti jeho rozkazu o uložení pokuty vo výške 150 eur zo dňa 15. 07. 2019, číslo OU- KE-OCDPK-20l9/038580, nakoľko posúdením bolo zistené, že pokuta bola už uhradená. 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán dňa 15. 07. 2019 vydal rozkaz o uložení pokuty číslo OU-KE-OCDPK- 2019/038580 za spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, ktorý bol žalobkyni doručený dňa 23. 07. 2019. Citujúc ustanovenia § 13 ods. 2 a ods. 3 citovaného zákona konštatoval, že žalobkyňa bola v citovanom rozkaze poučená o tom, že okresný úrad odmietne odpor, ak bola pokuta už uhradená. Keďže preverením bolo zistené, že žalobkyňa dňa 29. 07. 2019 pokutu uloženú jej uvedeným rozkazom zaplatila, žalovaný jej odpor v súlade s § 13 ods. 3 písm. b) zákona o diaľničnej známke odmietol. 3. Včas elektronicky dňa 16. 09. 2019 podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu že postup žalovaného nebol v súlade so základnými zásadami trestného konania, ako aj s ústavnými princípmi. 4. V žalobe uviedla, že dňa 26. 07. 2019 uhradila uloženú pokutu, avšak následne zistila, že správneho deliktu sa nedopustila, pretože diaľničnú známku si riadne a včas zakúpila. Preto proti rozkazu zo dňa 15. 07. 2019 v zákonom stanovenej lehote podala odpor, odôvodnený tým, že ku kúpe diaľničnej známky došlo, avšak pri zadávaní EČV vozidla došlo ku chybe v písaní, kedy bola zadaná EČV W., namiesto EVČ W., teda namiesto číslice 0 (slovom: nula) bolo zadané veľké písmeno O, pričom diaľničnú známku kúpila dňa 12. 11. 2017 o 8:28 hod., t. j. pred tým, ako údajne malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu, čo potvrdzoval doklad o zakúpení predmetnej diaľničnej známky zo dňa 12. 11. 2017, platný od 12. 11. 2017 do 21. 11. 2017. V odôvodnení odporu uviedla, že vozidlo s EVČ W. nie je evidované v Evidencii vozidiel SR, vozidlo s uvedeným EVČ neexistuje, nakoľko v zmysle platných právnych noriem sa formát ŠPZ skladá z dvoch písmen, ďalej nasledujú tri číslice a nakoniec dvojica písmen. Na podporu tohto tvrdenia predložila aj výpis z internetového overovania platných STK, kde po zadaní EČV W. XXX S. bolo uvedené, že vozidlo s uvedeným EČV sa v databáze nenachádza. Poukázala na to, že žalovaný zákon o diaľničnej známke vykladá formalisticky, nakoľko bez ďalšieho jej odpor odmietol z dôvodu úhrady uloženej pokuty. V tejto súvislosti uviedla, že vzhľadom na odstup času od údajného spáchania správneho deliktu a dátumu, kedy jej bol rozkaz doručený uplynulo viac ako 20 mesiacov, v dôsledku čoho si v prvom momente neuvedomila, že úhradu diaľničnej známky vykonala a z tohto dôvodu pokutu zaplatila. Keďže spáchania predmetného správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke sa nedopustila, chcela túto situáciu riešiť. S poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 488/2013 Z. z., konkrétne k § 11, ako aj na účel citovaného zákona, ktorým je trestanie držiteľov (v prípade objektívnej zodpovednosti) motorových vozidiel, ktorí si diaľničnú známku nezakúpili zdôraznila, že je úlohou správneho orgánu posúdiť, či sa tak naozaj stalo a pritom prihliadať na všetky okolnosti svedčiace o tom, že k zakúpeniu diaľničnej známky došlo, ale automatický systém kontroly úhrad platbu za diaľničnú známku nepriradil ku konkrétnemu motorovému vozidlu. Z tohto dôvodu má účastník konania k dispozícii aj podanie odporu voči rozkazu o uložení pokuty. Podanie odporu bolo teda jediným zákonným prostriedkom, ktorý mala žalobkyňa k dispozícii, aby správnemu orgánu preukázala, že k spáchaniu správneho deliktu nedošlo a pokuta jej bola uložená neoprávnene. Aj keď výhodou rozkazného konania v zmysle dôvodovej správy je jeho rýchlosť a výrazná hospodárnosť, z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty táto právna norma umožňuje podať proti rozkazu odpor, ktorého dôvodom môže byť akákoľvek námietka, pričom v prípade neúspechu v ďalšom konaní o správnom delikte po podaní odporu, bude povinnosťou delikventa uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30 eur. Dôvodová správa však už neodpovedá na otázku, prečo má správny orgán odpor odmietnuť, ak už pokuta bola uhradená, pričom racionálnou a logickou odpoveďou je zrejme to, aby sa zabránilo automatickému podávaniu odporov zo strany účastníkov konania, čo je však riešené zavedením povinnosti na úhradu paušálnych trov konania vo výške 30,- Eur, ak účastník nebude úspešný v ďalšom konaní o správnom delikte. Preto je podľa jej názoru v kompetencii správneho orgánu vec riadne posúdiť a nie automaticky aplikovať § 13 ods. 3 písm. b) predmetného zákona, pretože tu môže dochádzať k postihovaniu účastníkov konania, ktorí sa nedopustili spáchania správneho deliktu. Úhrada pokuty nemôže automaticky zakladať zodpovednosť za porušenie právneho predpisu, keďže správny orgán má povinnosť postihovať protiprávne konania. Opačný postup považuje za rozporný nielen s účelom zákona č. 488/2013 Z. z. ale aj s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 13 ods. 1) a 4) Ústavy SR. Zdôraznila, že pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách zákona, ale i v základných princípoch právneho štátu. 5. Žalobkyňa zároveň zastáva názor, že v danom prípade nebol dostatočne a úplne zistený skutkový stav veci. V tejto súvislosti poukázala na § 16 zákona o diaľničnej známke, podľa ktorého sa na konanie podľa tohto zákona použije všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok), v zmysle § 32 ods. 1 ktorého je povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. V tomto prípade bol postup správneho orgánu prísne formalistický a tým v rozpore s jednou zo základných zásad správneho konania a to zásadou zistenia materiálnej pravdy. Tento opomenul, že okrem formálnych náležitostí rozhodnutia musí byť rozhodnutie udržateľné aj z hľadiska jeho obsahu a nezaoberal sa možnosťou, že nedošlo k základnej podmienke vzniku zodpovednosti za správny delikt a to k porušeniu právneho predpisu. Pre naplnenie zodpovednosti je nutné, aby boli naplnené všetky znaky danej skutkovej podstaty správneho deliktu. Objektívna stránka skutkovej podstaty nie je založená na nesprávnom alebo neúplnom zadaní údajov vymedzených v § 5 ods. 1 zákona o diaľničnej známke v platnom znení, ako tomu bolo aj v tomto prípade, preto nesprávne alebo neúplné zadanie údajov do elektronického systému nemôže mať za následok vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. 12. 2018, sp. zn. 8S/15/2018, ako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 14S/48/2018. 6. V súvislosti s námietkou, týkajúcou sa porušenia základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku (TP) poukázala na porušenia zásady podľa § 2 ods. 10 TP, t. j. zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorá je upravená aj v § 3 ods. 5 a § 32 ods. l Správneho poriadku, ako aj zásady uvedenej v § 2 ods. 4 TP, t. j. zásady prezumpcie neviny a na ňu nadväzujúcej zásady in dubio pro reo. K porušeniu týchto zásad došlo tým, že žalovaný správny orgán potvrdil zodpovednosť žalobkyne za spáchanie správneho deliktu aj napriek dôkaznej situácii, ktorá nesvedčala v prospech spáchania správneho deliktu. Práve naopak, žalobkyňa podaním odporu spochybnila skutkový stav, z ktorého žalovaný správny orgán vychádzal, uvedením skutočnosti, že ku kúpe diaľničnej známky z jej strany došlo a teda dôkazná situácia v správnom konaní po podaní odporu žalobkyne nemohla byť podkladom na rozhodnutie žalovaného, ktorým de facto došlo k potvrdeniu zodpovednosti žalobkyne za spáchanie správneho deliktu. 7. V písomnom vyjadrení zo dňa 28. 10. 2019 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že pri riešení tohto prípadu postupoval podľa zákona o diaľničnej známke, rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla zo dňa 15. 07. 2019 bol žalobkyni doručený dňa 23. 07. 2019, pričom k tomuto bol priložený záznam o vykonaní kontroly a dve fotografie vozidla a evidenčného čísla vozidla. V odôvodnení a poučení predmetného rozkazu boli citované príslušné základné ustanovenia počínajúc charakteristikou, kto je prevádzkovateľ vozidla, aká je povinnosť prevádzkovateľa vozidla pred vstupom na vymedzený úsek cesty, aké dôkazy o porušení povinnosti sa k rozkazu pripájajú, a tiež poučenie za akých podmienok správny orgán odpor odmietne. Žalobkyňa podala voči predmetnému rozkazu odpor zo dňa 01. 08. 2019, ktorý mu bol doručený 05. 08. 2019, v ktorom namietala v zásade tie isté veci ako sú uvedené v žalobe, ide hlavne o chybu v zadávaní EČV. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí citoval § 13 ods. 2, ods. 3 a ods. 7 zákona o diaľničnej známke a uviedol, že z ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pre správny orgán jednoznačne vyplýva povinnosť odmietnuť odpor, ak bola pokuta už uhradená. O tejto skutočnosti bola žalobkyňa riadne poučená. Žalovaný po prijatí odporu preveril zákonné ustanovenie vyššie uvedeného § 13 ods. 3 cit. zákona a zistil, že pokuta bola kompletne uhradená dňa 29. 07. 2019 s variabilným symbolom 0000676277, teda podľa predmetného rozkazu, ktorého súčasťou bolo aj vyššie uvedené poučenie. Preto odpor odmietol a tvrdeniami žalobkyne uvedenými v podanom odpore sa už nezaoberal. Iný postup by bol v rozpore so zákonom č. 488/2013 Z. z. Poukázal tiež na to, že prevádzkovateľ má možnosť skontrolovať si správnosť zadaných údajov jednak v potvrdení o úhrade diaľničnej známky, zjednodušenej faktúre, ako aj na webových stránkach s možnosťou overenia platnosti uhradenej diaľničnej známky, či telefonickej linke poskytovateľa služby a v prípade zistenia chyby má niekoľko možností na zmenu, opravu alebo vrátenie platby. Ak už došlo k vydaniu rozkazu, účastník mal možnosť podať odpor v súlade s poučením v rozkaze a zákonom o diaľničnej známke. 8. V replike zo dňa 29. 11. 2019 žalobkyňa zotrvala na svojej argumentácii, obsiahnutej v podanej správnej žalobe a s poukazom na ňu žiadala žalobe v celom jej rozsahu vyhovieť. Reagujúc na vyjadrenie žalovaného konštatovala, že hypotéza právnej normy (§13 ods. 3 zákona o diaľničnej známke v sebe výslovne nenesie príkaz zákonodarcu adresovaný žalovanému nejakým spôsobom konať, ale len jeho možnosť určitým spôsobom vec vybaviť. 9. V duplike zo dňa 03. 12. 2019 žalovaný zotrval na svojej argumentácii, obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí i jeho písomnom vyjadrení zo dňa 28. 10. 2019, ktorú stručne zopakoval. 10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. správneho súdneho poriadku (ďalej iba SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného dospel k záveru, že žaloba žalobkyne dôvodná nie je. 11. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dňa 13. 11. 2017 o 02:08:13 hod. bol Národnou diaľničnou spoločnosťou vyhotovený záznam o vykonaní kontroly dodržiavania povinnosti úhrady diaľničnej známky podľa zákona o diaľničnej známke č.: 10220/59, z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 12. 11. 2017 v čase o 09:10:33 hod. prevádzkovateľ motorového vozidla EČV: W. použil vymedzený úsek cesty D1, 395,9 km, smer PO, pričom nemal zakúpenú platnú diaľničnú známku, čím porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty vozidlom bola uhradená diaľničná známka. Prílohami tohto záznamu boli dve plnoformátové pohľadové fotografie predmetného vozidla, vyhotovené na kontrolovanom úseku cesty v uvedenom čase. 12. Na základe uvedeného záznamu bol žalovaným dňa vydaný rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla, ktorým bola žalobkyni ako prevádzkovateľke uvedeného motorového vozidla podľa § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke uložená pokuta vo výške 150 eur za spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 citovaného zákona, ktorého sa dopustila tým, že dňa 12. 11. 2017 v čase o 09:10:33 hod. užívala vymedzený úsek cesty D1, 395,9 km, smer PO, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozkazu. Zároveň bola poučená o tom, že ak v lehote do 15 dní od doručenia tohto rozkazu budú na účet špecifikovaný vo výroku rozkazu pripísané dve tretiny z uloženej výšky pokuty, t. j. suma 100 eur, podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona sa pokuta bude považovať za uhradenú v plnej výške. Z odôvodnenia citovaného rozkazu vyplýva, že vyhodnotiac dôkaz, špecifikovaný v bode 11 odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že spáchanie predmetného správneho deliktu žalobkyňou bolo jednoznačne preukázané, a keďže nebol zistený dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1 zákona o diaľničnej známke, bola jej uložená uvedená pokuta. Žalobkyňa bola v „Poučení“ predmetného rozkazu poučená o možnosti podať proti nemu riadny opravný prostriedok v zmysle § 13 ods. 2 cit. zákona, a okrem iného aj o tom, že v zmysle § 13 ods. 3 písm. b) tohto zákona okresný úrad odpor odmietne, ak bola pokuta už uhradená. Tento rozkaz bol žalobkyni doručený dňa 23. 07. 2019. 13. Zo záznamu z jednotného informačného systému v cestnej doprave - rozkazného konania o správnych deliktoch zo dňa 06. 08. 2019 vyplýva, že žalobkyňa dňa 29. 07. 2019 predmetnú pokutu v plnej výške uhradila. 14. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že podaním zo dňa 01. 08. 2019 podala žalobkyňa proti citovanému rozkazu zo dňa 15. 07. 2019 odpor, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej správnej žaloby. Jeho prílohou bolo potvrdenie o úhrade diaľničnej známky - zjednodušená faktúra 1713731634 a doklad o lustrácii vozidla. 15. Dňa 06. 08. 2019 vydal žalovaný rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní (bod 1 odôvodnenia rozsudku). 16. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke v znení účinnom v čase spáchania predmetného správneho deliktu prevádzkovateľom vozidla je na účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ osvedčenia alebo takáto osoba zapísaná v osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. 18. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona správcom výberu úhrady diaľničnej známky je Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Správca výberu úhrady diaľničnej známky je oprávnený výkonom činností podľa tohto zákona poveriť inú osobu; táto osoba musí byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora, 15a) inak správca výberu úhrady diaľničnej známky poverenie zruší. 19. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča podľa tohto zákona vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly v súčinnosti s orgánmi Policajného zboru v rámci vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. 20. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia osobami poverenými výkonom kontroly sú a) zamestnanci správcu výberu úhrady diaľničnej známky, b) zamestnanci osoby poverenej správcom výberu úhrady diaľničnej známky podľa § 8 ods. 1. 21. Podľa § 10a ods. 1 citovaného zákona správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. 22. Podľa ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti. 23. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom výberu úhrady diaľničnej známky alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1 alebo osobou poverenou výkonom kontroly alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur. 24. Podľa § 11 ods. 5 citovaného zákona na rozkazné konanie o správnom delikte je miestne príslušný okresný úrad, v obvode ktorého má prevádzkovateľ vozidla sídlo, ak ide o právnickú osobu, miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa alebo bydlisko, ak ide o fyzickú osobu. Ak je prevádzkovateľom vozidla osoba s bydliskom, miestom podnikania, alebo so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, miestne príslušným na rozkazné konanie o správnom delikte je okresný úrad v sídle kraja, v obvode ktorého došlo k prvému zisteniu porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 spáchaného v priebehu jedného kalendárneho mesiaca. 25. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona okresný úrad vec odloží, ak a) nemožno zistiť prevádzkovateľa vozidla, b) bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2, c) zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zanikla, d) bolo v čase porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 vozidlo alebo jazdná súprava odcudzené alebo bola odcudzená tabuľka s evidenčným číslom vozidla, e) ide o vozidlo alebo jazdnú súpravu oslobodené od úhrady diaľničnej známky podľa § 7, f) prevádzkovateľovi vozidla bola už v predchádzajúcich 12 mesiacoch uložená pokuta za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2, pokuta bola uhradená a prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku podľa § 3 ods. 1. 26. Podľa § 13 ods. 2 citovaného zákona, účinného v čase vydania rozhodnutia, prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije. 27. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia okresný úrad odmietne odpor, ak a) neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, b) bola pokuta už uhradená. 28. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia včasným podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak. 29. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia ak po podaní odporu okresný úrad zistí dôvody podľa § 12 ods. 1, konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie. 30. Podľa § 16 citovaného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 31. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. 32. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný odmietol jej odpor podaný proti rozkazu o uložení pokuty za zistený správny delikt. 33. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri aplikácii zákona o diaľničnej známke, vrátane ukladania sankcií podľa tohto zákona, je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní, ktorým je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok), ktorý okrem iného určuje aj moment začatia konania. V zmysle § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní sa správne konanie začína na návrh účastníka alebo na podnet správneho orgánu. V predmetnej veci konanie o správnom delikte podľa ustanovení § 10a zákona o diaľničnej známke bolo začaté na podnet správneho orgánu, a preto o jeho začatí platí ust. § 18 ods. 2 druhá veta zákona o správnom konaní, teda konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v danom prípade došlo k porušeniu povinnosti žalobkyňou dňa 12. 11. 2017. Príslušný okresný úrad sa o porušení dozvedel dňa 20. 06. 2019, kedy mu bol doručený záznam o vykonaní predmetnej kontroly NDS zo dňa 13. 11. 2017 a dňa 15. 07. 2019 vydal rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla. Vychádzajúc z uvedeného súd konštatuje, že subjektívna aj objektívna lehota bola dodržaná a príslušný okresný úrad v zmysle § 49 ods. 1 zákona o správnom konaní rozhodol bezodkladne, t. j. konal v zákonných lehotách rešpektujúc zásadu konania v primeranej lehote, vychádzajúc z dôkazov, ktoré mal k dispozícii a z ktorých v čase vydania predmetného rozkazu jednoznačne vyplývalo, že žalobkyňa uvedený správny delikt spáchala. 34. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v § 13 ods. 3 písm. b) zákona o diaľničnej známke je výslovne uvedené, že okresný úrad odmietne odpor, ak bola pokuta už uhradená, o čom bola žalobkyňa v predmetnom rozkaze aj poučená. V prípade, ak by žalobkyňa akýmkoľvek spôsobom nesúhlasila s dôvodmi uloženia sankcie, mala možnosť uplatňovať svoje výhrady v riadnom neskrátenom konaní pred správnym orgánom. Zaplatením pokuty sa žalobkyňa v podstate vzdala možnosti uplatňovať ďalšie pripomienky k veci. Okrem toho z hľadiska zmyslu a účelu zákona o diaľničnej známke považuje správny súd za dôležité uviesť, že zaradenie zmierňujúceho ustanovenia v podobe možnosti úhrady len 2/3 uloženej sankcie v prípade včasnosti tejto úhrady (v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozkazu) vnáša do sankcionovania konsenzuálny prvok - teda súhlas sankcionovanej osoby so sankciou (žalobkyňa v uvedenej lehote zaplatila pokutu v plnej výške). 35. Predmet súdneho prieskumu je vymedzený obsahom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, v danom prípade rozhodnutím o odmietnutí odporu, z čoho vyplýva, že povinnosťou súdu v tomto konaní bolo skúmať, či v danom prípade pre vydanie takého rozhodnutia boli splnené všetky zákonné podmienky. 36. Z ustanovenia § 13 ods. 3 písm. b) zákona o diaľničnej známke jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak je pokuta zaplatená, okresný úrad odpor odmietne. Z tohto znenia v nadväznosti na ods. 5 a 6 tohto zákonného ustanovenia nie je možné vyvodiť iný záver, než že vo veci konajúci okresný úrad nebol oprávnený postupovať inak, než žalobkyňou podaný odpor odmietnuť. Ak by úmyslom zákonodarcu v zmysle argumentácie žalobkyne bolo umožniť správnemu orgánu aj napriek zaplateniu pokuty vec meritórne posúdiť, uvedené by bolo v citovanej právnej úprave výslovne uvedené. Preto podľa názoru správneho súdu postup žalovaného, vyústením ktorého bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, nemožno považovať za prísne formalistický. S poukazom na uvedené na námietky žalobkyne, obsiahnuté v podanej správnej žalobe, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci, porušenia základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ako aj porušenia Ústavy SR z hľadiska argumentácie v nej obsiahnutej (body 4 - 6 odôvodnenia rozsudku), nebolo možné prihliadať. 37. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok v zmysle § 107 SSP v spojení s 137 ods. 4 SSP, podľa § 190 SSP žalobu žalobkyne jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol. 38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1, § 168 SSP v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť : a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa ustanovenia § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví fotokópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa ustanovenia § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v ustanovení § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pre krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP (v sociálnych veciach a veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).