KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice7. 4. 2021plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/82/2019 z 7. 4. 2021

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 7. apríla 2021, sp. zn. 6S/82/2019, ECLI:SK:KSKE:2021:7019200338.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/82/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200338
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200338.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu
JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Tatiany Sabadošovej, vo veci žalobcu: W.. C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXXX/XX, T. - Ť.S., zastúpený JUDr. Peter Fábry, advokát, Starosaská 11, Spišská Nová Ves,
proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Komenského 52. 041 26 Košice, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. OU-KE-OOP2-2019/012030/HAV zo dňa 18.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresný úrad Košice, Komenského 52, 041 26 Košice č. OU-
KE-OOP2-2019/012030/HAV zo dňa 18.02.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 14.05.2019 žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného
(Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov) č. OU-KE-OOP2-2019/012030/HAV zo dňa
18.02.2019, toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodnutím č. OU-KE-OOP2-2019/012030/HAV zo dňa 18.02.2019 žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-KE-
OCDPK-2018/037516 zo dňa 20.12.2018 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 150,- eur
potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-
OCDPK-2018/037516 zo dňa 20.12.2018 Okresný úrad Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií (ďalej „prvostupňový správny orgán“) rozhodol o uložení pokuty vo výške 150,- eur podľa
ustanovenia § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 488/2013 Z.z.“ resp. „zákon o diaľničnej známke“) W.. C. J.,
bytom I. XXXX/XX, XXX XX T., (ďalej aj „účastník konania“) za to, že sa dopustil spáchania správneho
deliktu tým, že dňa XX.XX.XXXX E. Č. M. XX:XX:XX Y.. užíval vymedzený úsek cesty D1, 366,9 km,
smer PP motorovým vozidlom do 3,5 ton, kategórie M1, značky Š. M. XU W.W. Č. E. E.: P. D. R. Č. (R.)
T. bez úhrady diaľničnej známky.

3. Žalovaný poukázal na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom boli uvádzané
ustanovenia § 2 ods. 4, § 4 ods. 2, § 5 ods. 1, § 5 ods. 4, § 10a ods. 1, § 10a ods. 2, § 13 ods. 5, §
13 ods. 8 citovaného zákona a článku V. ods. 5 Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu
úhrady diaľničnej známky. Vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinností, ktorým je záznam
o vykonaní kontroly č. 3252321 a fotografie (2x), vyhotovený dňa XX.XX.XXXX M. XX:XX:XX Y... Na
základe tohto záznamu a fotografií bolo zistené a preukázané, že účastník konania dňa XX.XX.XXXX E.
Č. M. XX:XX:XX hod. užíval vymedzený úsek cesty D1, 366,9 km, smer PP vozidlom s R. T. bez úhrady
diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa ustanovenia § 10a ods. 1 citovaného zákona. Keďže



nezistil dôvod na odloženie veci podľa ustanovenia § 12 ods. 1 tohto zákona, uložil mu pokutu 150,- eur
podľa ustanovenia § 11 ods. 1. Proti napadnutému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonnej lehote
odvolanie, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 30.01.2019. Podľa názoru
účastníka konania je napadnuté rozhodnutie zmätočné a považuje ho za nezákonné. Svoje námietky
zhrnul do troch celkov, v ktorých značne nezrozumiteľným a nejasným podaním poukazuje na porušenie
svojich ústavných práv. V námietke č. 1 namieta zmätočnosť výroku rozhodnutia, vzhľadom nato, že si
žalovaný riadne nesplnil všetky náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko
zmätočne určil ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Pre účastníka konania nie
je jasné, voči ktorému z uvedených porušení, ktoré sú mu kladené za vinu má argumentovať, nakoľko
podľa jeho tvrdení obidva majú rôznu skutkovú podstatu. V námietke č. 2 namietal svojvoľný výklad
právnych noriem, vzhľadom k ustanoveniu § 5 ods. 3 zákona č. 488/2013 Z. z. - údaje na potvrdení o
úhrade diaľničnej známky musia korešpondovať s vozidlom použitým na vymedzených úsekoch ciest,
kde obsahom potvrdenia je aj evidenčné číslo vozidla, ktoré má byť správne a úplne zadané. V prípade
opravy alebo výmeny je potrebné postupovať podľa § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z.. Tvrdil, že
uvedené nie je argumentom v neprospech účastníka konania, ale právny základ má v ustanovení § 5
ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z., čo bolo z jeho strany preukázané v prílohe predloženého odporu zo
dňa 21.09.2018, a to potvrdením o úhrade diaľničnej známky - zjednodušená fa 1610616261 a zároveň
stanoviskom NDS zo dňa 04.10.2018. Podľa názoru účastníka konania jeho tvrdenia, že prvostupňový
správny orgán si nesprávne a svojvoľne vykladá ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 488/2013 Z. z. a to
tým, že „povinnosť je časovo ohraničená len na čas úhrady diaľničnej známky, čo podľa neho definuje
povinnosť zadania správnych údajov bezprostredne len vo chvíli zakúpenia diaľničnej známky. Podľa
citácie VOP spoločnosti NDS diaľničná známka je medzi vozidlami neprenosná, t.j. ak si kupujúci splnil
svoju povinnosť v čase úhrady diaľničnej známky, naviazal podľa vlastných VOP na fyzické vozidlo,
nie na tieto údaje.“ Účastník konania ďalej tvrdí, že „v zákone č.488/2013 Z. z. sa nikde neuvádza
povinnosť diaľničnej známky preniesť na nové EČ, ani neexistuje povinnosť o vozidle po riadnom
zakúpení diaľničnej známky akokoľvek spravovať.“ Tieto tvrdenia sú podľa názoru žalobcu pre toto
konanie neprípustné. Ďalej argumentuje, že správny orgán neobhájil svoju príslušnosť na konanie vo
veci údajného porušenia Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj “VOP“). Rovnako bol toho názoru,
že správny orgán nepodložil žiaden relevantný dôkaz o tom, že má preukázané skutočnosti, ktorými
účastník konania porušil povinnosti podľa ustanovenia § 10 a ods. 1 (v spojení s § 4 ods. 2) zákona č.
488/2013 Z. z.. Zároveň dôvodil, že si svoje povinnosti ako prevádzkovateľ vozidla, týkajúce sa úhrady
diaľničnej známky splnil a to aj ku skutočnosti, že sa počas platnosti zakúpenej diaľničnej známky
nemenili funkčné vlastnosti vozidla. Námietkou č. 3 namietal porušovanie ústavných práv účastníkov
konania a poukázal na čl. 2 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Mal zato, že prvostupňový správny
orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dopustil závažných právnych pochybení, a to pri zisťovaní
skutočností potrebných pre rozhodnutie, a to aj skutočnosti o existencii zmeny EČ. Podľa jeho názoru
sa prvostupňový správny orgán snaží protiústavne uložiť pokutu za správny delikt prevádzkovateľa
vozidla, pričom už vo výrokovej časti nejednoznačne určil ustanovenie, ktoré mal účastník porušiť.
Zároveň v následnom odôvodnení svojho rozhodnutia argumentoval inými časťami zákona, avšak aj tak
nedokázal nájsť znenie ustanovenia, ktoré mal účastník porušiť s tým, že bol aj porušený princíp zákazu
retroaktivity. V závere a v zmysle zásady „nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege“ žiadal Krajský
úrad Košice (správne Okresný úrad v sídle kraja ako prvostupňový správny orgán), aby rozhodnutie
celom rozsahu zrušil ako nedôvodné.

4. V napadnutom rozhodnutí žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal, podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona o správnom konaní o odvolaní sám nerozhodol
a v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 citovaného zákona predložil odvolanie a spisový materiál
odvolaciemu orgánu. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a
pozemných komunikácií (v texte napadnutého rozhodnutia označovaný ako „odvolací orgán“) preskúmal
odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu a zistil, že podané odvolanie je prípustné, bolo podané
účastníkom konania a v zákonnej lehote. Preto odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
predloženým spisovým materiálom vrátane zákonnosti procesného postupu prvostupňového správneho
orgánu, ako aj vecnej správnosti rozhodnutia. Stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového
správneho orgánu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi
predpismi a preto nie je dôvod odvolaniu vyhovieť. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.
z. účinného do 01.11.2016 do 01.01.2017 prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní
vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej
známky. Vo svojom rozhodnutí citoval ustanovenia zákona o diaľničnej známke (§ 5 ods. 1 a ods. 4, čl. V.



ods. 5 a čl. VI. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky),
ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 488/2013 Z. z. (§ 10a ods. 1, § 16) a Správneho poriadku.

5. Z obsahu administratívneho spisu má odvolací orgán za preukázané, že na základe záznamu z
kontroly č. 3252321 vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX M. XX:XX.XX Y.. bol v systéme cestnej dopravy
dňa 14.08.2018 vygenerovaný rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla
č. OU-KE-OCDPK-2019/037516 účastníkovi konania za to, že vozidlom s EČ T. porušil povinnosť
podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že užíval vymedzený a spoplatnený
úsek diaľnice bez úhrady diaľničnej známky. Rozkaz mu bol doručený dňa 07.09.2018. Účastník
konania voči uvedenému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor, ktorý bol prvostupňovému správnemu
orgánu doručený 24.09.2018. Vo svojom podaní replikou uvádza skutočnosti uvedené v odvolaní proti
rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt.

6. Prvostupňový správny orgán dňa 25.09.2018 požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. (NDS) o
vyjadrenie k záznamu z kontroly č. 3252321. NDS vo svojom stanovisku, ktoré bolo prvostupňovému
správnemu orgánu doručené dňa 10.10.2018 uviedlo, že pre vozidlo s EČ D. bola zakúpená ročná
diaľničná známka pre obdobie od 05.02.2016 do 31.01.2017. Zmenu v evidencii úhrady - preregistráciu
na EČ T. NDS neeviduje. Z uvedeného vyplýva, že systém kontroly úhrady diaľničných známok
vykazoval bez nahlásenia zmeny vozidlo s EČ T. v čase kontroly dňa XX.XX.XXXX M. XX:XX:XX hod.
ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky. NDS uviedla, že v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b)
zákona č. 488/2013 Z .z. je prevádzkovateľ vozidla povinný zadať do systému správne a úplné evidenčné
číslo vozidla alebo prípojného vozidla. Vzhľadom ku skutočnosti, že účastník konania podal proti rozkazu
odpor, ktorý nebol odmietnutý, rozkaz bol zrušený v celom rozsahu (§ 13 ods. 5 zákona č. 488/2013
Z. z.) a prvostupňový správny orgán postupoval v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla.
S uvedenou skutočnosťou oboznámil účastníka konania listom zo dňa 13.11.2018 a predvolal ho v
určený deň a hodinu za účelom prejednania správneho deliktu. Účastník konania sa na prejednanie
správneho deliktu osobne nedostavil a dňa 19.12.2018 doručil prvostupňovému správnemu orgánu
písomné stanovisko. Vo svojom vyjadrení cituje vyjadrenie NDS. Účelovo sa odvoláva na informáciu,
že „pre vozidlo s EČV bola zakúpená ročná diaľničná známka pre obdobie 05.05.2016 - 31.01.2017 ...“
Pričom v stanovisku NDS je jasne a výstižne uvedené, že „pre vozidlo s EČV D. bola zakúpená ročná
diaľničná známka pre obdobie 05.02.2016 - 31.01.2017“, čo sú dve odlišné informácie. Účastník konania
tak z citácie NDS ďalej účelovo vyvodzuje, že „NDS vo svojom vyjadrení jednoznačne potvrdila, že
vozidlo získalo diaľničnú známku v súlade so zákonom.“ V závere dodáva, že Okresný úrad Košice
nie je príslušným orgánom na riešenie údajného porušenia obchodných podmienok NDS a na základe
uvedeného žiada, aby Okresný úrad Košice, ako prvostupňový správny orgán, ako nedôvodné konanie
ukončil.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že zo stanoviska prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že opakovane
upriamuje pozornosť na porušenie ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.. Podľa citovaného
ustanovenia sa pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe uvádzajú štyri základné údaje o
vozidle, a to krajina registrácie vozidla, evidenčné číslo vozidla, typ vozidla a platnosť diaľničnej známky.
Následne poukazuje na zákonné splnomocnenie v § 5 ods. 4 citovaného zákona, ktorý priamo odkazuje
na Všeobecné obchodné podmienky správcu výberu diaľničnej známky a priamo konkretizuje podmienky
a služby súvisiace najmä s kúpou, výmenou diaľničnej známky a opravou údajov. Ďalej konštatuje, že
podľa článku V. ods. 5 VOP správca výberu diaľničnej známky je zákazník zodpovedný za realizáciu
práve jednej úhrady diaľničnej známky evidovanej v rámci evidencie úhrad diaľničných známok práve k
jednému a jedinečnému evidenčnému číslu vozidla a práve pre jednu platnosť úhrady diaľničnej známky.
To znamená, že na základe týchto podmienok môže prevádzkovateľ pri zmene EČ v prípade potreby
podať žiadosť o zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky v prípade, že chce využívať vymedzené
úseky ciest s novým EČ.

8. Prvostupňový orgán vydal dňa 20.12.2018 odvolaním napadnuté rozhodnutie, nakoľko mal zato, že
sa dopustil správneho deliktu tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase o XX:XX:XX hod. užíval vymedzený
úsek cesty D1, 366,9 km, smer PP, vozidlom s evidenčným číslom T. bez úhrady diaľničnej známky. Pri
rozhodovaní vychádzal zo skutkovej podstaty vymedzenej v ustanovení § 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z.
z.. Tvrdil, že účastník konania je povinný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť listinné
dôkazy, ktorých sa dovoláva. Táto povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť
listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, je kumulatívna k povinnosti tvrdiť rozhodujúce skutočnosti. Účastník



konania nepredložil doklad o úspešnom a včasnom preregistrovaní údajov v úhrade diaľničnej známky
k EČ T. alebo doklad o zakúpení diaľničnej známky k EČ T., ktorým by bola preukázal, že povinnosť
úhrady diaľničnej známky pri využívaní spoplatnených úsekov ciest vozidlom s EČ T. bola splnená.
Odvolací orgán doplnil dokazovanie o lustráciu vozidla. Z vyjadrenia Krajského dopravného inšpektorátu,
oddelenia evidencie vozidiel v Košiciach je zrejmé, že prevádzkovateľovi vozidla dňa 12.10.2016 v
dôsledku zmeny trvalého pobytu bolo pridelené nové EČ (T.).

9. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní v predmetnej veci svoje zistenia uviedol vo svojom
rozhodnutí. Pre vydanie rozhodnutia si zadovážil podklady a podstatu uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia. V predmetnej preskúmavanej veci teda rozhodujúcou skutočnosťou bolo posúdenie
zákonnosti uloženej pokuty za správny delikt vzhľadom k evidovanej úhrade diaľničnej známky k vozidlu
s neplatným EČ D.. Vo vykonanom dokazovaní bolo jednoznačne preukázané, že účastník konania ako
prevádzkovateľ vozidla s EČ T. dňa XX.XX.XXXX M. XX:XX:XX hod. bol podľa platnej právnej úpravy
zodpovedný za porušenie povinnosti podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.. Táto skutočnosť
bola pre uloženie sankcie určujúca. Záznam z mýtnej brány je dostatočným dôkazom pre rozhodnutie
o pokute za jazdu po vymedzenom úseku diaľnice bez úhrady diaľničnej známky. Podľa Všeobecných
obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky mal účastník konania postupovať
podľa čl. IV Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky. V zmysle
bodu 2 citovaného článku, konkrétne aj prostredníctvom webovej stránky, ktorá tiež informuje, kde a ako
sa dá zmena registračných údajov vykonať, pokiaľ nedisponuje zariadením na zaslanie v elektronickej
podobe (osobne na kontaktných miestach). Na základe podanej žiadosti o vykonanie zmeny následne
poskytovateľ na základe realizovaných zmien údajov v evidencii úhrady diaľničných známok vystaví
zákazníkovi potvrdenie o zmene údajov. Účastník konania sa dopustil správneho deliktu 15.11.2016.
Podľa písomného vyjadrenia NDS žiadosť o zmenu v registrácii úhrady už zakúpenej diaľničnej známky
k EČ D. nebola zaznamenaná. Takisto nebola zaznamenaná ani informácia o zakúpení diaľničnej
známky k EČ T. pre uvedené obdobie. Užívať vymedzený úsek spoplatnenej cesty po výmene EČ môže
podľa článku VI. Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky až po
obdržaní potvrdenia o zmene údajov zo strany NDS. Ako je zrejmé z rozkazu o uložení a záznamu z
kontroly NDS, účastník konania dňa 15.11.2016 užíval vymedzený úsek diaľnice vozidlom s EČ T. bez
úhrady diaľničnej známky. Aj keď sa jedná o to isté vozidlo, len s iným EČ, kontrolný systém úhrady
diaľničnej známky prevádzkovaný NDS ho zaregistroval ako vozidlo bez úhrady. Zavedený platný systém
kontroly nie je totiž prepojený s evidenciou vozidiel. Ten páruje EČ, ktoré prešli mýtnou bránou s tými
EČ, ktoré majú riadne uhradenú diaľničnú známku. Odvolací orgán opakovane uviedol, že potrebné
parametre, ktoré je potrebné zadať do systému kvôli identifikácii úhrady diaľničnej známky pre dané
vozidlo, zákonodarca ustanovil v zákone č. 488/2013 Z. .z. v ustanovení § 5 ods. 1 a účastník konania bol
povinný tieto údaje bez výhrad akceptovať. Jedným z hlavných identifikátorov je evidenčné číslo vozidla,
nie iný údaj. Úhrada diaľničnej známky sa teda priamo vzťahuje na evidenčné číslo vozidla, preto nie
je správna obrana účastníka konania vo všetkých jeho vyjadreniach o tom, že zákon č. 488/2013 Z.
z. explicitne neupravuje povinnosť držiteľa motorového vozidla nahlasovať zmenu evidenčného čísla.
Extenzívnym výkladom pri akceptovaní úhrady diaľničnej známky, napr. VIN alebo iného údaju, ako
si splnenie povinnosti úhrady diaľničnej známky, ako vysvetľuje účastník konania, by tak dochádzalo
k rozšíreniu kompetencií správneho orgánu nad rámec zákona a nežiadúcemu chaosu pri kontrole
úhrad diaľničných známok zo strany NDS. Stacionárne elektronické zariadenia správcu výberu diaľničnej
známky identifikujú vozidlá len podľa evidenčného čísla. Z toho logicky vyplýva, že za jeden diaľničný
poplatok nemôže spoplatnené úseky ciest používať vozidlo s dvoma evidenčnými číslami.

10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam účastníka konania žalovaný uviedol, že je potrebné zdôvodniť, že
pokiaľ mal účastník konania v úmysle využívať spoplatnené úseky ciest, bolo jeho povinnosťou po zmene
evidenčného čísla vozidla si buď zakúpiť diaľničnú známku k pridelenému novému evidenčnému číslu
alebo využiť ponúkanú možnosť správcom výberu úhrady diaľničnej známky a požiadať (v dostatočnom
časovom predstihu) o preregistráciu úhrady zo starého EČ na nové EČ alebo zvážiť v danej situácii
najvhodnejšie možnosti. Túto povinnosť prevádzkovateľ vozidla nevykonal a stacionárne zariadenia
na výkon kontroly dňa XX.XX.XXXX E. Č. M. XX:XX:XX Y.. identifikovali vozidlo účastníka konania
ako vozidlo bez úhrady diaľničnej známky. Správca výberu úhrady diaľničnej známky dáva preto
prevádzkovateľovi vozidla možnosť a neukladá povinnosť k vykonaniu zmeny. Predpokladá totiž situácie,
kedy by povinná preregistrácia úhrady pri zmene evidenčného čísla mohla byť pre prevádzkovateľa už
neefektívna a nadbytočne zaťažujúca. Zmenou trvalého bydliska dochádza k zmene viacerých právnych
skutočností a často dochádza aj k zmene EČ. Táto zmena zakladá dôvod následne vykonať ďalšie



nadväzujúce a potrebné zmeny. Jednou z nich je aj prípadná zmena v evidencii úhrady diaľničnej
známky. Ide o skutočnosť všeobecne známu a vzhľadom na osobu účastníka mal takúto zmenu
predpokladať alebo jednoducho si požadované informácie overiť a nespochybňovať ich. Podľa názoru
žalovaného je neprimerané osobitne požadovať informáciu alebo sa odvolávať na jej neznalosť, ktorá
je obsahom všeobecne záväzných právnych predpisov.

11. Žalovaný považoval za potrebné odôvodniť aj časovú aplikáciu zákona č. 488/2013 Z. .z. a skutku,
ktorý sa stal XX.XX.XXXX. Podľa právnej úpravy účinnej od 01.11.2016 do 31.01.2017, t.j. v čase
spáchania správneho deliktu, táto skutková podstata bola upravená v § 10a ods. 1 tohto zákona. Sankcia
za jej porušenie je zakotvená v §10a ods. 2 cit. zákona v rozsahu od 150-500 eur. Prvostupňový
správny orgán preto nepochybil, keď trestnosť správneho deliktu posudzoval podľa tejto právnej úpravy.
Námietku účastníka konania o retroaktivite použitej právnej normy považoval žalovaný za nedôvodnú.

12. K námietke účastníka konania, že Okresný úrad Košice nemôže ukladať pokutu na základe
Všeobecných obchodných podmienok NDS, žalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 10a v spojení
s § 4 ods. 2 a pokračovaním v ustanovení § 5 ods. 1 citovaného zákona, kde zákonodarca jasne a
zreteľne konkretizuje, ktoré údaje je potrebné do systému zadať, aby bola splnená povinnosť podľa
ustanovenia § 4 ods. 2 a zároveň upozorňuje na správnosť a úplnosť zadávania uvedených údajov.
Z týchto údajov a ani zo žiadneho ustanovenia zákona o diaľničnej známke nevyplýva, že diaľničná
známka sa viaže na VIN auta, prípadne iné údaje. Preto nepodložené tvrdenie účastníka konania
žalovaný považoval za neopodstatnené a účelové bez akejkoľvek opory v zákone. Podľa § 5 ods.
4 citovaného zákona zákonodarca opäť jasne a zreteľne upozorňuje, že služby súvisiace najmä s
kúpou alebo výmenou diaľničnej známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca
výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných obchodných podmienkach. V tomto prípade zákon
o diaľničnej známke nevymedzuje a nekonkretizuje stanovenú povinnosť, teda neurčuje kedy a ako
ma prevádzkovateľ vozidla urobiť zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky alebo v akom čase,
prípadne ako postupovať pri oprave údajov v prípade chybného zadania evidenčného čísla a pod.. Tieto
všetky situácie nadobúdajú svoj reálny obsah až po stanovení konkrétnych podmienok ich realizáciou.
t.j. vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP). Tieto upravujú a konkretizujú tak spoločenský
vzťah vo väčšom rozsahu než stanovuje zákon. Z uvedeného teda vyplýva, že vykonávací predpis, a
to VOP, je vydaný v súlade so zákonom a teda z tohto pohľadu VOP nie sú v rozpore s Ústavou SR. K
uvedenému poznamenal, že podľa § 3 ods. 1 prvá veta Správneho poriadku správne orgány postupujú
v konaní v súlade so zákonmi a iným právnymi predpismi. Pokiaľ účastník konania poukazuje na rozpor
medzi právnou úpravou zákona a VOP, žalovaný poznamenáva, že tak, ako prvostupňovému správnemu
orgánu, tak ani odvolaciemu orgánu neprislúcha posudzovať, či zákon platný v Slovenskej republike je
alebo nie je v rozpore s Ústavou SR. Jediným orgánom, ktorý je oprávnený rozhodovať o ústavnosti,
resp. o tom, či je konkrétna právna norma v súlade s Ústavou SR, je Ústavný súd Slovenskej republiky
(čl. 125 ods. 1 Ústavy). Okresné úrady, ako správne orgány, majú len povinnosť v konaní postupovať
v súlade s platnými právnymi predpismi. Konštatoval, že rozpor nemôže vyplývať zo zanedbania
povinnosti, ktoré určuje zákon o diaľničnej známke. Je nesporné, že účastník konania pochybil tým,
že spoplatnené úseky ciest využíval bez dokladu, ktorým by preukázal, že povinnosť úhrady diaľničnej
známky k vozidlu s platným evidenčným číslom (EČ) bola splnená. Práve zanedbaním povinností
účastníka konania nastala skutočnosť, že právny stav nekorenšpondoval so stavom skutočným. V
danom prípade je právne irelevantné, či správny orgán mal lustráciou potvrdené, že došlo k zmene EČ,
ale podstatné je, že pokiaľ žalobca mal v úmysle využívať spoplatnené úseky ciest a naďalej využívať
už zakúpenú diaľničnú známku, (k neplatnému EČ), bolo jeho povinnosťou vykonať potrebnú zmenu v
preregistrácii úhrady diaľničnej známky podľa VOP a tým rešpektovať povinnosti ustanovené zákonom.
Skutočnosť, že účastník konania nemal vedomosť o preregistrácii už vykonanej úhrady z neplatného EČ
na nové EČ, nezbavuje ho to zodpovednosti za následky, ktoré vznikli porušením povinnosti vyplývajúce
mu z tohto právneho postavenia. Poukázal na zákonnú nevyvrátiteľnú domnienku znalosti právnych
predpisov uvedenú v § 15 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov
SR a o zmene a doplnení zákonov.

13. Námietku účastníka konania o tom, že prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil dôkazy
a že ich skutkové závery nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu považoval za nedôvodnú, nakoľko
prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný, v odôvodnení jasne a zrozumiteľne opisujú všetky dôkazy,
ktoré boli vykonané a ich záver o tom, že neboli splnené zákonné podmienky k vyhotoveniu odvolania,
nakoľko bolo zistené, že predložený doklad o úhrade diaľničnej známky (k neplatnému EČ) nie je



relevantným dokladom a teda nebola splnená podmienka v zmysle § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.
z., čo bolo dôvodom na postup prvostupňového správneho orgánu v zmysle ustanovenia § 10 a ods. 2
citovaného zákona. Podľa názoru žalovaného vec bola správne právne posúdená, keďže na spoľahlivo
zistený skutkový stav bol aplikovaný príslušný zákon č. 488/2013 Z. z., za porušenie ktorého vyplýva
správnemu orgánu uložiť pokutu a teda dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci
na nové prejednanie tu nie je. Dôkazy, ktoré si zabezpečil prvostupňový správny orgán a ktoré boli
predložené účastníkom konania majú takú kvalitu, že prípadne ďalšie uplatnené dôkazy by nemohli
objektívne zmeniť názor žalovaného na rozhodnutie vo veci.

14. Záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s príslušnými právnymi predpismi a zistený
skutkový stav bol dostatočný pre posúdenie veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považuje za
jasné a zrozumiteľné, ktoré dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Žalovaný
poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. .z. z ktorého vyplýva , že orgán dozoru má
obligatórnu povinnosť postihovať každé porušenie povinnosti v intenciách porušeného zákona. Citovaný
zákon neumožňuje pokutu odpustiť, či ako sankciu použiť pokarhanie, upozornenie a pod.. Vzhľadom
nato, že nezistil žiaden rozpor pri uložení pokuty s ustanovením § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.
a dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona správnom konaní potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

15. V správnej žalobe zo dňa 14.05.2019 žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou
v rozhodnutí o uložení pokuty a svoje argumenty voči nej vyjadril v odvolaní. Dňa 05.02.2016 žalobca
zakúpil diaľničnú známku na motorové vozidlo zn. Š. M. XU E.:P. s platnosťou od 05.02.2016 do
31.01.2017 EVČ: D.. Následne zmenil trvalé bydlisko do T., ul. I. XXXX/XX T. - Ť. a motorovému
vozidlu Š. M. XU E.:P. bolo pridelené nové EVČ: T. a naďalej užíval spoplatnené úseky ciest. Z dôvodu
pracovnej zaneprázdnenosti túto skutočnosť neoznámil NDS. Následne mu bola uložená pokuta vo
výške 150,- eur z dôvodu, že na motorové vozidlo EVČ T. nebola zakúpená diaľničná známka. Mal
za to, že diaľničná známka pre ním označené motorové vozidlo bola v rozhodnom čase uhradená a
teda povinnosť, z porušenia ktorej je voči nemu vedené správne trestanie, neporušil. Platnosť diaľničnej
známky je daná výlučne § 3 zákona č. 488/2013 Z. z. a teda vznik a trvanie oprávnenia užívať
vymedzené úseky ciest sa spája výlučne so zakúpením diaľničnej známky a práva vyplývajúce z úhrady
diaľničnej známky sa vzťahujú výlučne k vozidlu ako takému, pre ktoré bola diaľničná známka zakúpená.
Zmena prevádzkovateľa evidenčného čísla alebo iného údaju v evidencii úhrad nemá žiaden vplyv
na platnosť zakúpenej diaľničnej známky. Pokiaľ teda bola diaľničná známka pre predmetné vozidlo
v rozhodnom čase zakúpená a platná, žalobca sa nemohol dopustiť správneho deliktu podľa § 10a
zákona č. 488/2013 Z. z.. Oprávnenie užívať vymedzené úseky ciest po dobu platnosti diaľničnej známky
je za aktuálneho legislatívneho stavu nerozlučne späté s príslušným vozidlom a v prípade ak dôjde
k zmene prevádzkovateľa (t. j. držiteľa) vozidla, bez ďalšieho naňho prechádza aj oprávnenie užívať
vymedzené úseky ciest po dobu platnosti diaľničnej známky vzťahujúcej sa k príslušnému vozidlu.
Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že bez realizácie zmeny v evidencii úhrad je pri
aktuálnom technickom nastavení kontrolného systému najskôr nemožné vyhodnotiť, či sa po zmene
evidenčného čísla jedná o vozidlo s platnou diaľničnou známkou. Ak žalobca niečo nesplnil, tak len
požiadavku poskytovateľa služby doplniť žiadosť o zmenu v evidencii úhrad (aj) o predchádzajúci
„veľký“ technický preukaz - proces zmien v evidencii úhrad je pritom upravený výlučne všeobecnými
obchodnými podmienkami poskytovateľa služby a teda sa jedná o právny vzťah upravený výlučne
všeobecnými obchodnými podmienkami a príslušnými súkromnoprávnymi predpismi. Nie je teda možné,
aby v dôsledku nedodržania ich povinností bol žalobca sankcionovaný za správny delikt.

16. Na námietku v podanom odpore voči záveru správneho orgánu o porušení ust. § 4 ods. 2 zákona
č. 488/2013 Z.z. tvrdil, že povinnosť zakotvenú v uvedenom ustanovení neporušil, nakoľko diaľničná
známka s platnosťou od 05.02.2016 do 31.01.2017 pre predmetné vozidlo značky Š. M. XU E.:P.
R.:D. D. bola zakúpená dňa 05.02.2016. Pokiaľ v priebehu roka došlo k zmene evidenčného čísla
vozidla, uvedená skutočnosť nemá vplyv na otázku splnenia povinnosti v zmysle § 4 ods. 2, nakoľko ide
len o nedodržanie všeobecných podmienok správcu výberu úhrady diaľničnej známky spôsobenou zo
strany prevádzkovateľa vozidla nepredložením potrebných dokladov k zmene údajov v evidencii úhrad
diaľničnej známky pre pracovnú zaneprázdnenosť. Skutkové tvrdenia označené v podanom odpore
považoval za rozhodujúce skutočnosti, ktoré má na mysli § 13 ods. 2 veta tretia zákona č. 488/2013 Z.
z., nakoľko sa dotýkajú priamo spornej otázky naplnenia objektívnej stránky iného správneho deliktu,
t. j. otázky splnenia si povinnosti úhrady diaľničnej známky prevádzkovateľom vozidla. “Rozhodujúcimi



skutočnosťami“ môžu byť skutočnosti vecné aj právne, ktorými žalobca spochybňuje závery správneho
orgánu obsiahnuté v rozkaze o uložení pokuty, pričom v tomto štádiu konania nie je relevantné, či
žalobcom v odpore uvádzané skutočnosti sú, podľa mienky správneho orgánu, spôsobilé privodiť pre
žalobcu priaznivejšie rozhodnutie. Správnemu orgánu, pokiaľ žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti v
odôvodnení včas podaného odporu obsiahol, pričom k odporu súčasne pripojil listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva a vzťahujúce sa k daným skutkovým tvrdeniam (potvrdenie o úhrade diaľničnej známky,
osvedčenia o evidencii vozidiel neprináležalo rozhodnúť o podanom odpore podľa ust. § 13 ods. 3 písm.
a) zákona č. 488/2013 Z.z. v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu a meritórne sa
zaoberať relevanciou právnej argumentácie žalobcu v podanom odpore, ale pokračovať v zmysle ust.
§ 13 ods. 5 v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu v správnom konaní o správnom
delikte prevádzkovateľa vozidla.

17. Navrhol správnemu súdu, aby rozhodnutie žalovaného číslo: OU-KE-OOP2-2019/012030/HAV zo
dňa 18. februára 2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že žalobca má voči
žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 30.10.2019 uviedol, že správny orgán v napadnutom
rozhodnutí zhrnul podstatný obsah všetkých odvolacích námietok a dôvody, o ktoré odvolateľ tieto
námietky oprel. K námietke žalobcu, že zákon č. 488/2013 Z. z. neobsahuje ustanovenie, ktoré
by ukladalo povinnosť evidenčné číslo vozidla aktualizovať dodal, že predmetom úpravy zákona č.
488/2013 Z. z. o diaľničnej známke (§ 1) je upravený výber úhrady diaľničnej známky za užívanie
vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, práva a povinnosti užívateľov vymedzených úsekov
ciest, pôsobnosť orgánov štátnej správy, ale aj pôsobnosť správcu výberu úhrady diaľničnej známky,
výkon kontroly, zodpovednosť a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
Stacionárne elektronické zariadenia správcu výberu úhrady diaľničnej známky identifikujú vozidlá podľa
evidenčného čísla. V nadväznosti na uvedené konštatovanie uviedol, že na vozidlo s EČ T. XXXKN,
ktorého v čase porušenia povinnosti bol prevádzkovateľom účastník konania, nebola zakúpená diaľničná
známka. Tým, že žalobca v čase porušenia povinnosti užíval týmto vozidlom spoplatnené úseky ciest,
bola naplnená skutková podstata správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z..
Zhrnutím uvedených skutočností pokuta bola prevádzkovateľovi vozidla uložená v režime ustanovenia
§ 10a ods. 1 zákona č. 448/2013 Z. z.. Za porušenie povinnosti podľa §10a ods. 2 citovaného zákona je
možné uložiť pokutu vo výške od 150 do 500 eur, pričom účastníkovi konania bola uložená pokuta 150
eur. Z uvedeného vyplýva, že ide o pokutu pohybujúcu sa na dolnej, resp. najnižšej hranici danej sadzby
a zákonodarca príslušným rozmedzím možnosti uloženia pokuty jasne a logicky ustanovil, že rozlišuje
medzi prevádzkovateľom vozidla, ktorý pokutu neuhradil vôbec a tým, u ktorého došlo k porušeniu
povinností vyplývajúcich mu zo zákona č. 488/2013 Z. z., v danom prípade nesplnenie preregistrácie
úhrady diaľničnej známky k zmenenému evidenčnému číslu vozidla. Žalovaný v takýchto prípadoch
postupuje rovnako a ani v jednom prípade nepostupoval odlišne. Pokiaľ účastník konania mal v úmysle
využívať spoplatnené úseky ciest a naďalej využívať už zakúpenú diaľničnú známku, (k neplatnému
EČ), bolo jeho povinnosťou vykonať potrebnú zmenu v preregistrácii úhrady diaľničnej známky podľa
VOP a tým rešpektovať povinnosti ustanovené zákonom.

19. K námietke, že zo strany žalobcu bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky konštatoval,
že zákon č. 488/2013 Z. z. v § 5 ods. 1 jasne stanovuje aké úplné a správne údaje je potrebné zadať
pri úhrade diaľničnej známky. Jedným z týchto povinných údajov je aj evidenčné číslo vozidla. Ak
počas platnosti diaľničnej známky došlo k zmene údajov, ktoré sa povinne zadávajú pri jej úhrade (EČ),
bolo povinnosťou účastníka konania, ak mal v úmysle naďalej užívať jednotlivé spoplatnené úseky
ciest, využiť ponúkanú možnosť správcom výberu úhrady diaľničnej známky a požiadať (v dostatočnom
časovom predstihu) o preregistráciu úhrady zo starého EČ na nové EČ v súlade s § 5 ods. 4 zákona
č. 488/2013 Z. z. s odkazom na VOP alebo si zakúpiť diaľničnú známku k pridelenému novému
evidenčnému číslu.

20. Záznam z mýtnej brány je dostatočným dôkazom pre rozhodnutie o pokute za jazdu po vymedzenom
úseku diaľnice bez úhrady diaľničnej známky a žalobca, keďže v jeho prípade došlo k zmene (§ 5 ods. 4
zákona č. 488/2013 Z. z.), mal postupovať podľa Všeobecných obchodných podmienok správcu výberu
úhrady diaľničnej známky. V zmysle bodu 2 citovaného článku, konkrétne aj prostredníctvom webovej
stránky, ktorá tiež informuje kde a ako sa dá zmena registračných údajov vykonať, pokiaľ nedisponuje
zariadením na zaslanie v elektronickej podobe (osobne na kontaktných miestach). Na základe podanej



žiadosti o vykonanie zmeny následne poskytovateľ na základe realizovaných zmien údajov v evidencii
úhrady diaľničných známok vystaví zákazníkovi potvrdenie o zmene údajov, pričom podľa písomného
vyjadrenia Národnej diaľničnej spoločnosti zmenu v registrácii úhrady už zakúpenej diaľničnej známky
k EČ D. neeviduje.

21. K námietke žalobcu, týkajúcej sa spochybnenia vecnej príslušnosti správneho orgánu na konanie
vo veciach údajného porušovania uvedených ustanovení VOP z dôvodu ich zmluvného charakteru
doplnil, že je málo pravdepodobné, aby v právnom štáte mohol orgán verejnej správy stanovovať
právnu povinnosť adresátov právnych noriem bez toho, aby mal právnym predpisom stanovené jasné
kritériá. Sú len dve možnosti, buď právny predpis tieto kritériá (medze uplatnenia kompetencie) upravuje
alebo v opačnom prípade akýkoľvek výkon tejto kompetencie bude svojvoľným výkonom verejnej
správy, nepreskúmateľným, nezákonným, arbitrárnym. Rozpor VOP a zákona č. 488/2013 Z. z., na
ktorý poukazuje účastník konania, nemôže vyplývať zo zanedbania povinností, ktoré určuje zákon o
diaľničnej známke. Ústava Slovenskej republiky a zákon dovoľujú uložiť povinnosti aj v podzákonnom
právnom predpise s tým, že predpokladom je splnomocnenie uvedené v zákone. Zákon č. 488/2013 Z.
z. určuje rámec pri výbere úhrady diaľničnej známky. V tomto konkrétnom prípade v ustanovení § 5 ods.
4 nevymedzuje a nekonkretizuje stanovenú povinnosť, teda neurčuje kedy a ako má prevádzkovateľ
vozidla urobiť zmenu v evidencii úhrady diaľničnej známky alebo v akom čase, prípadne ako postupovať
pri oprave údajov v prípade chybného zadania EČ a pod.. Tieto všetky situácie nadobúdajú svoj reálny
obsah až po stanovení konkrétnych podmienok ich realizáciou vo VOP. Tieto upravujú (konkretizujú) tak
spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu, než stanovuje zákon. Z uvedeného teda vyplýva, že vykonávací
predpis, a to VOP, je vydaný v súlade so zákonom. K danému poznamenal, že podľa § 3 ods. 1 prvá veta
zákona o správnom konaní správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi. Správca výberu úhrady diaľničnej známky predovšetkým v súlade s ustanoveniami zákona
č. 488/2013 Z. z., nariadením vlády č. 410/2014 Z. z. (ktorými preberá právne záväzné akty Európskej
únie) a ktorým sa ustanovuje výška úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic
a rýchlostných ciest vydáva VOP, ktoré upravujú predovšetkým podrobnosti vo vzťahu k právam a
povinnostiam správcu výberu úhrady diaľničnej známky, prevádzkovateľov vozidiel, vodičov vozidiel, ale
aj prevádzkovateľov vozidiel a jazdných súprav oslobodených od úhrady diaľničnej známky. VOP tak,
ako podzákonný právny predpis odvodený od zákona č. 488/2013 Z. z., určuje priame práva a povinnosti
užívateľov rýchlostných ciest a diaľnic.

22. V závere uviedol, že žalovaný svoje konštatovanie zakladá na porušení primárnej povinnosti
účastníka konania v súlade s § 5 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z., v zmysle ktorého je účastník
konania povinný postupovať podľa VOP, ktoré tvoria záväzný hmotnoprávny, aj procesnoprávny rámec
tohto konania. Žalovaný má za to, že jednotlivé námietky žalobcu už boli odôvodnené v napadnutom
rozhodnutí žalovaného. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobu zamietnuť a napadnuté
rozhodnutie potvrdiť.

23. V replike zo dňa 14.12.2019 žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe zo dňa
14.05.2019. V závere konštatoval, že ak porušil svoje povinnosti, tak len v tom, že nepožiadal o
zmenu v evidencii úhrad (aj) o predchádzajúci „veľký“ technický preukaz - proces zmien v evidencii
úhrad je pritom upravený výlučne všeobecnými obchodnými podmienkami poskytovateľa služby a
teda sa jedná o právny vzťah upravený výlučne všeobecnými obchodnými podmienkami a príslušnými
súkromnoprávnymi predpismi. Nie je teda možné, aby v dôsledku nedodržania ich povinností bol žalobca
sankcionovaný za správny delikt, ako to uvádza vo svojom vyjadrení žalovaný.

24. K replike žalobcu, ktorú súd doručil žalovanému dňa 19.12.2019, sa žalovaný už nevyjadril.

25. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 194 a
nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej „SSP“) a § 206 SSP nezistiac vady
uvedené v ustanovení § 195 SSP po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného orgánu
verejnej správy dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej



správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

27. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach
správneho trestania.

28. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

29. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

31. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania
ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

32. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke prevádzkovateľom vozidla je na
účely tohto zákona prevádzkovateľ vozidla alebo prevádzkovateľ jazdnej súpravy, ktorý je zapísaný v
Osvedčení o evidencii motorového vozidla časť I a časť II ako držiteľ Osvedčenia alebo takáto osoba
zapísaná v Osvedčení o evidencii motorového vozidla vydanom v cudzine, ak tento zákon neustanovuje
inak.

33. Podľa § 4 ods. 2 uvedeného zákona prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní
vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej
známky.

34. Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona pri úhrade diaľničnej známky v elektronickej podobe sa do
elektronického systému správne a úplne zadajú tieto údaje:
a) krajina registrácie vozidla
b) evidenčné číslo vozidla alebo prípojného vozidla kategórie O1 a O2
c) typ vozidla a to, či ide o vozidlo alebo o prípojné vozidlo
d) platnosť diaľničnej známky a začiatok jej platnosti.

35. Podľa § 5 ods. 4 uvedeného zákona, služby súvisiace najmä s kúpou alebo výmenou diaľničnej
známky, opravou údajov a výšku servisných poplatkov určí správca výberu úhrady diaľničnej známky
vo všeobecných obchodných podmienkach.

36. Podľa § 10a ods. 1 uvedeného zákona, správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ
vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2.

37. Podľa § 10a ods. 2 uvedeného zákona za správny delikt podľa odseku 1, sa uloží pokuta od 150,-
eur do 500,- eur.

38. Podľa § 10a ods. 8 uvedeného zákona pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa
príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia
povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky
porušenia povinnosti.

39. Podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona, ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej správcom
výberu úhrady diaľničnej známky, alebo osobou poverenou podľa § 8 ods. 1, alebo osobou poverenou
výkonom kontroly, alebo orgánmi Policajného zboru spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1
a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o
uložení pokuty vo výške 150,- eur.



40. Podľa § 12 ods. 1 a 2 uvedeného zákona, okresný úrad vec odloží, ak
a) nemožno zistiť prevádzkovateľa vozidla,
b) bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2,
c) zodpovednosť za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zanikla,
d) bolo v čase porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 vozidlo alebo jazdná súprava odcudzené alebo
bola odcudzená tabuľka s evidenčným číslom vozidla,
e) ide o vozidlo alebo jazdnú súpravu oslobodené od úhrady diaľničnej známky podľa § 7,
f) prevádzkovateľovi vozidla bola už v predchádzajúcich 12 mesiacoch uložená pokuta za porušenie
povinnosti podľa § 4 ods. 2, pokuta bola uhradená a prevádzkovateľ vozidla uhradil diaľničnú známku
podľa § 3 ods. 1. Rozhodnutie o odložení veci podľa odseku 1 písm. a) až e) sa nevydáva. O odložení veci
podľa odseku 1 písm. a) až e) sa prevádzkovateľ vozidla neupovedomuje. Proti rozhodnutiu o odložení
veci podľa odseku 1 písm. f) nie je prípustné odvolanie.

41. Podľa § 16 uvedeného zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa čl. V. ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej známky,
ktorým je Národná diaľničná spoločnosť a.s. so sídlom v Bratislave za správnosť údajov poskytnutých
podľa bodu 2) a 3) tohto článku (body týkajúce sa povinností zákazníka poskytovať údaje poskytovateľovi
služby) je zodpovedný výlučne zákazník. V prípade ak je poskytnutý údaj chybný, alebo neúplný, je
zákazník povinný poskytovateľovi služby oznámiť opravu, doplnenie, alebo zmenu takého údaju, a to
bezodkladne po zistení tejto skutočnosti, najneskôr však do 15 minút od poskytnutia týchto údajov
poskytovateľovi služby.

43. Podľa čl. VI. ods. 1 až 4 Všeobecných obchodných podmienok Správcu výberu úhrady diaľničnej
známky - Zmena údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky:
1) Diaľničná známka je medzi vozidlami alebo prípojnými vozidlami neprenosná.
2) Žiadosť o zmenu v evidencii úhrady Diaľničnej známky je možné podať prostredníctvom Internetového
portálu a prostredníctvom vybraných Obchodných miest, ktorých zoznam je uverejnený na Internetovom
portáli, pričom zmenu údajov v evidencii úhrady Diaľničnej známky je možné vykonať výlučne v prípade,
ak nastane zmena evidenčného čísla vozidla/prípojného vozidla a/alebo krajiny registrácie vozidla/
prípojného vozidla (tzn. nemení sa samotné vozidlo/prípojné vozidlo, a ani typ a platnosť Diaľničnej
známky).
3) Za účelom zmeny vozidla/prípojného vozidla je Zákazník povinný predložiť, v prípade Internetového
portálu predložiť elektronicky, príslušné Potvrdenie a relevantný doklad preukazujúci dôvod na realizáciu
požadovanej zmeny. Konkrétne doklady, prostredníctvom ktorých je možné preukázať dôvod na
realizáciu vyššie požadovanej zmeny, sú uverejnené na Internetovom portáli.
4) Poskytovateľ služby, na základe realizovaných zmien údajov v evidencii úhrady Diaľničných známok,
vystaví Zákazníkovi Potvrdenie o zmene údajov.

44. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva skutkový stav, podľa ktorého žalobca dňa
XX.XX.XXXX E. Č. M. XX:XX:XX Y.. užíval vymedzený úsek cesty Dl, 366,9 km, smer PP, vozidlom T.
bez úhrady diaľničnej známky tak, ako je vymedzený skutok v rozhodnutí správneho orgánu prvého a
druhého stupňa, so svojim motorovým vozidlom zn. Š. M. XU E.: P. s tým, že na vozidlo mal žalobca
riadne zakúpenú a zaregistrovanú diaľničnú známku, avšak diaľničnú známku žalobca zakúpil na svoje
vozidlo zn. Š. M. XU E.: P. dňa 05.02.2016 s tým rozdielom, že evidenčné číslo vozidla v čase zakúpenia
známky bolo D.. Následne v priebehu roka 2016, z dôvodu, že žalobca zmenil trvalý pobyt, došlo k
zmene adresy jeho bydliska, prehlásil na príslušnom dopravnom inšpektoráte vozidlo z okresu D. L. E.
do okresu T., v dôsledku čoho mu bolo pre vozidlo vystavené nové osvedčenie o evidencii vozidla a
pridelené nové evidenčné vozidla T.. Z osvedčenia o evidencii vozidla je zrejmé, že sa stále jedná o
to isté vozidlo zn. Š. M. XU E.: P., ktoré nezmenilo majiteľa, ale došlo len k zmene osobných údajov
vlastníka vozidla.

45. Žalobca, rovnako ako v podanom odpore proti Rozkazu o uložení pokuty, aj v žalobe argumentoval
tým, že za predmetné motorové vozidlo mal zaplatenú diaľničnú známku za celý rok 2016, ktorej platnosť
skončila 31.01.2017 a len preto, že v priebehu platnosti diaľničnej známky došlo k zmene evidenčného
čísla motorového vozidla, pretože došlo u nej k zmene trvalého bydliska, z uvedeného dôvodu sa



nemohol dopustiť spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. a neuznáva
tvrdenie žalovaného, že si nesplnil povinnosť oznámiť NDS, a. s. zmenu evidenčného čísla motorového
vozidla, v dôsledku zmeny trvalého bydliska s tým, že mu takú povinnosť žiadny právny predpis neukladá
a má za to, že nesplnenie si tejto povinnosti nie je klasifikované ako správny delikt.

46. Správny súd vyhodnotiac daný skutkový stav, aplikujúc naň príslušné citované ustanovenia zákona
č. 488/2013 Z. z. dospel k záveru, že aj keď posudzované konanie žalobcu formálne napĺňa skutkovú
podstatu správneho deliktu žalobcu, ako prevádzkovateľa motorového vozidla, podľa § 10a ods. 1
zákona č. 488/2013 Z. z., považuje v tejto spojitosti za potrebné zdôrazniť, čo je v súlade aj s ustálenou
judikatúrou správnych súdov Slovenskej republiky, že pri naplnení skutkovej podstaty správneho
deliktu je potrebné mať na zreteli, či došlo aj k naplneniu materiálnej stránky správneho deliktu, to
znamená, či ide o také konanie žalobcu, ktoré je spoločensky neprijateľné, vzhľadom na okolnosti
prípadu. Správne súdy vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovili názor, že čisto materiálne poňatie
administratívneho deliktu by bolo zrejme problematické, avšak čisto formálne poňatie posudzovaného
konania žalovaným by mohlo viesť k neprimeranej tvrdosti a v konečnom dôsledku k nespravodlivosti v
postihu žalobcu. Skúmanie materiálneho znaku deliktu hrá preto kľúčovú úlohu v takých prípadoch, kedy
neposudzovanie správneho deliktu v tomto materiálnom zmysle by viedlo k prílišnému formalizmu a k
postihovaniu nepatrných porušení právnych povinností, navyše neuložených zákonom, ale VOP, ktoré
nemajú žiadne právne následky. Tým by nebol naplnený účel správneho trestania a dochádzalo by aj
k znižovaniu autority správnych orgánov. Argumentácia žalovaného správneho orgánu sa v uvedenom
smere materiálnej stránky správneho deliktu v preskúmavanom rozhodnutí nevyskytuje (obdobne pozri
napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn . 14S/3/2017 z 25.04.2018, rozsudok Krajského
súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 8S/2/2018 z 20.09.2018, 6S/88/2018 z 11.04.2019) a preto ho súd
považuje za také, ktoré vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného pre uvedené nedostatky materiálnej stránky správneho deliktu vo veci žalobcu
má za následok nezákonnosť rozhodnutia.

47. Na základe poslednej uvedenej právnej skutočnosti súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, neboli vydané v súlade so zákonom, preto ich podľa §
191 ods. 1 písm. c) SSP ako nezákonné zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je
žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 191 ods. 6, prvá veta SSP).

48. Dôvodom zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia je teda predovšetkým absencia materiálnych
dôvodov potrebných k záveru, ktorý uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí, keď pri formálnom
posudzovaní skutkového stavu nebral do úvahy významný aspekt spravodlivosti administratívneho
konania, v ktorom sa zohľadňuje aj tzv. materiálny znak správneho deliktu. V tomto smere sa žalovaný
nevysporiadal dôsledne s obsahom argumentácie žalobcu v podanom odpore, kde namietal, že
predmetné motorové vozidlo zn. Š. M. XU E.: P. malo zaplatenú diaľničnú známku za celý rok 2016,
platnú do 31.01.2017, čo bolo v konaní nesporne preukázané.

49. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude aplikovať výklad dotknutých ustanovení zákona č.
488/2013 Z. z. o diaľničnej známke. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí musí dostatočným spôsobom
vysporiadať s rozhodnou námietkou, ktorú vzniesol žalobca v podanom odpore, podľa zákona č.
488/2013 Z. z. o diaľničnej známke, a to v naznačenom smere tohto rozsudku. Je potrebné rešpektovať
právo žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej správy a preto bude povinnosťou
žalovaného preveriť právnu obranu žalobcu a dôvodnosť jeho skutkových tvrdení uvedených v odpore,
ako aj v správnej žalobe. V prvom rade je žalovaný povinný rešpektovať materiálny znak pri posudzovaní
správneho deliktu a dbať na právny názor vyslovený v odôvodnení tohto rozsudku, ktorý je v súlade s
konštantnou judikatúrou všeobecných správnych súdov a v ďalšom konaní vyhodnotiť námietky, ktoré
sa týkali povinností spojených so zaplatením diaľničnej známky v dôsledku zmeny bydliska žalobcu,
teda či nesplnenie tejto povinnosti nahlásiť zmenu evidenčného čísla motorového vozidla, u ktorého
bola uhradená diaľničná známka, je správnym deliktom alebo nie je. Pokiaľ žalobca v správnom konaní
predložil dodatočne listinné doklady o zaplatení diaľničnej známky s tým, že za motorové vozidlo,
u ktorého v priebehu roku 2016 došlo len k zmene EČV, v dôsledku zmeny bydliska žalobcu a ak
kontrolný systém zaznamenal vozidlo bez úhrady diaľničnej známky, pričom za dané motorové vozidlo
diaľničná známka bola riadne uhradená, správny orgán musí posúdiť, či pokuta v danom prípade uložená
rozkazom, bola uložená oprávnene alebo neoprávnene. V preskúmavanom prípade možno už teraz
dospieť k skutkovému záveru, že Národná diaľničná spoločnosť, a. s. neutrpela žiadnu škodu, pretože



diaľničná známka za predmetné osobné motorové vozidlo zn. Š. M. XU E.: P. dňa 05.02.2016 bola
žalobcom uhradená, ako to vyplýva z listinných dôkazov pripojených žalobcom k odporu.

50. Záverom správny súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. (Pozri judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného
súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho
odôvodnenia rozsudku súdu (napríklad Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c.
Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn.
II. ÚS 675/2014-40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS
115/03-14, prípadne sp. zn. IV. ÚS 112/05 alebo sp. zn. I. ÚS 117/05, Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Asan/3/2019 zo dňa 29. januára 2020).

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal
ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov
konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175
ods. 2 SSP).

52. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
(ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo
sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne



doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7019200338)

  1. 7. 4. 2021Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/82/2019 z 7. 4. 2021 (toto rozhodnutie)
  2. 7. 4. 2021Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/82/2019 z 7. 4. 2021
  3. 8. 4. 2021Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/82/2019 z 8. 4. 2021

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam