Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/176/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207666 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814207666.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: C+K Consulting, spol. s r.o., Rybničná 40, Bratislava, IČO: 36 795 216, proti žalovanému: Róbert J., nar. X.X.XXXX, B. XX, B., zast. AK Dlhopolec s.r.o., Nám. SNP 27, Zvolen, IČO: 36 867 306, o zaplatenie 3.340,77 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.4.2016, č.k. 8Cb/16/2014-115 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.671,- eur. 2. Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenie 3.340,77 eur s prísl. titulom neuhradenej pohľadávky, ktorá vznikla stornovaním poistných zmlúv, ktoré žalovaný a jeho spolupracovníci uzatvorili a bola im za ne vyplatená provízia, a na vrátenie ktorej má žalobca nárok v zmysle zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaného vyzval na vrátenie dlhu výzvou z 15.1.2013. 3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Zmluva o sprostredkovaní bola ukončená na základe žiadosti žalovaného zo 16.2.2009, ktorú žalobca akceptoval, teda dohodou. Ukončením zmluvy zanikli všetky práva a povinnosti z nej vyplývajúce. K vyúčtovaniu uviedol, že je neprehľadné, nie je z neho zrejmé akým spôsobom došlo k vyčísleniu žalovanej sumy. Z vyčíslenia storien vyplýva, že žalovanému v pozícii poradca bolo stornovaných 7 zmlúv, ostatné zmluvy uzatvorili iné osoby. Pri stornovaní sa storno odpočíta poradcovi, ktorý zmluvu uzavrel. Žalobcom uplatnený nárok spočíva v tvrdenej zodpovednosti žalovaného za splnenie povinnosti treťou osobou, s ktorou navrhol zastúpenému žalobcovi uzatvorenie určitej zmluvy. 4. Zmluva neobsahuje ustanovenia o vyplatení osobitnej odmeny, nebola dohodnutá odmena za prevzatie ručenia. Je preto možné uzavrieť, že ručenie za splnenie povinnosti treťou osobou sa v tejto časti spravuje ust. § 658 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný ani členovia jeho tímu nedostali za prevzatie záruky osobitnú odmenu, teda žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na plnenie za prevzatie záruky za splnenie záväzku tretích osôb. Žalovaný namieta aj premlčanie žalovaného nároku. Žalobca sa domáha storna zo zmlúv, ktoré boli zo strany poistníkov ukončené v období marec 2009 až december 2010, teda na uplatnenie nároku uplynula premlčacia doba. 5. Žalobca uviedol, že nárok nie je premlčaný. S poukazom na čl. 2 písm. B, bodu 10 VZP posledný odsek platí, že na čiastku na účtoch stornorezerv nemá poradca, čiže žalovaný po dobu trvania zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom nárok. I po zániku zmluvy medzi ním a žalovaným vzniká nárok na zostatok pohľadávky na účtoch stornorezerv až po ukončení trvania druhého roku všetkých zmlúv sprostredkovaných žalovaným a poradcami jeho bývalého tímu. Iba po uplynutí uvedenej doby môže byť zo strany žalobcu žalovanému vyplatený na ním určený bankový účet zostatok jeho pohľadávky na účtoch stornorezerv. Týmto je stanovené špeciálne dojednanie vo vzťahu k ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorým je ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa má záväzok splniť. Doba splatnosti na účtoch stornorezerv bola stanovená dohodou strán, preto je vylúčená aplikácia ust. § 391 Obchodného zákonníka. Premlčacia doba nezačala, na základe uvedeného, plynúť skôr ako 17.2.2011 a jej koniec pripadol na 17.2.2015, návrh bol podaný včas. Tiež uviedol, že pri stornovaní zmluvy sa storno počíta iba poradcovi, ktorý uzavrel zmluvu s poukazom na čl. 3 bod 5 druhý odsek VZP, v zmysle ktorého na tímovú províziu sa vzťahujú ust. čl. 2 písm. B, bod 7,8,9,10. Bod 5 čl. 3 rozširuje zodpovednosť samotného poradcu aj na poradcov tím. Ďalej uviedol, že žalovaný čiastočne plnil a tým uznal svoj záväzok a z toho dôvodu začala plynúť nová premlčacia doba. 6. Súd po dokazovaní a citovaní ust. § 391 ods. 1,2; § 392 ods. 1,2; § 397, § 652 ods. 1 a § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nárok žalobcu je premlčaný s poukazom na ust. § 397 Obchodného zákonníka. 7. Premlčacia doba začala plynúť, keď sa právo mohlo uplatniť prvýkrát, teda nasledujúci deň po vzniku storna, a to v roku 2008 a 2009 vo väčšine prípadov, kedy boli zmluvy stornované. Zo strany žalobcu nebol dôvod čakať 2 roky od zániku zmluvy. Všetky zmluvy až na štyri boli ukončené k 31.7.2010. Posledné 4 zmluvy boli zo septembra až decembra 2010, nie je však zrejmé, aká bola výška storna z týchto zmlúv. Stornorezerva žalovaného bola vo výške 1.106,90 eur, tá mala byť postačujúca na pokrytie storna aj štyroch predmetných zmlúv. Súd je toho názoru, že žalovaný nemohol zodpovedať aj za zmluvy, ktoré uzatvorili členovia jeho tímu s poukazom na to, že k týmto zmluvám sa nedostal, keďže spoluprácu so žalobcom ukončil v r. 2009 a nie je zrejmá ani výška storna, za tú ktorú zmluvu. Naviac nebola dojednaná zodpovednosť za splnenie záväzku tretích osôb spôsobom zodpovedajúcim zákonu. 8. K čiastočnému uznaniu pohľadávky žalovaným, keď podľa tvrdenia žalobcu, v súvislosti s odpočítaním 1.106,90 eur, čo predstavovalo hodnotu stornorezervy, bol zo strany žalobcu vykonaný úkon v rámci zápočtu, nemožno hodnotiť, ako čiastočné uznanie pohľadávky žalovaným, keďže tento úkon neobsahoval náležitosti vyžadované zákonom pre platné uznanie dlhu žalovaným. 9. Pokiaľ ide o zmluvu o obchodnom zastúpení, s poukazom na čl. 3 VZP, kde je uvedená plná moc, ktorá bola delegovaná zo strany poisťovní v zmluve označených ako obchodných partnerov žalobcu a táto bola delegovaná žalobcovi, ktorý ju delegoval žalovanému, teda žalovaný uzatváral zmluvy v cudzej mene a na cudzí účet, na účet poisťovní. K zmene zákona č. 340/2005 o sprostredkovaní poistenia došlo v roku 2009 tak, že subjekty vykonávajúce činnosť v pozícii obchodných zástupcov, už museli byť podnikateľmi. Žalobca mohol vyúčtovanie urobiť po tom, ako sa o storne dozvedel a vtedy začala plynúť premlčacia doba. 10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odpor 200,- eur a trov právneho zastúpenia 1.471,- eur. 11. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a uviedol, že súd zdôvodňuje rozsudok nie na základe predložených listinných dôkazov, ale len z tvrdení žalovaného a aj odôvodnenie kopíruje vyjadrenie žalovaného. 12. Poukazuje na to, že v ním predloženom vyúčtovaní nie je jediné storno odpočítané v roku 2008, ako je uvedené v odôvodnení, prikladá tabuľku stornovaných zmlúv, podľa toho kedy došlo k stornovaniu. 13. Opakovane poukazuje na to, že Okresný súd Rožňava neprihliadal na žalobcom predložené dôkazy, keď v odôvodnení rozsudku spomína, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť prvý krát, teda v roku 2008. 14. Žalobca vo vyúčtovaní odpočítava storná vtedy, keď sa o nich dozvie, teda na základe podkladu od poisťovne. Upriamuje pozornosť na to, že v žalobe bolo vyúčtovanie za obdobie 03/2009-12/2010, prvé storná sú odpočítané v marci 2009, kedy sa o storne dozvedel. Premlčacia doba teda začala plynúť od marca 2009. 15. Dňa 15.1.2013 bola žalovanému zaslaná výzva na uhradenie dlhu 3.340,77 eur a obsahovala aj vyúčtovanie za 03.2009 až 12.2010 a tabuľku stornovaných zmlúv. Celkový dlh bol 4.447,67 eur, žalobca z toho odpočítal 1.106,90 eur, čo bola hodnota rezervy žalovaného k 28.2.2009. Má za to, že týmto úkonom došlo k čiastočnému plneniu zo strany žalovaného na základe § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, plnenie nenamietal a tým od 15.1.2013 začala plynúť nová premlčacia doba a žaloba bola podaná včas. 16. K odôvodneniu súdu, že žalovaný nezodpovedá za zmluvy, ktoré uzatvorili členovia jeho tímu s poukazom na to, že nebola dojednaná zodpovednosť za splnenie záväzku tretích osôb, cituje ust. § 658 ods. 2 Obchodného zákonníka a uvádza, že v tomto prípade nejde o ručenie za plnenie tretích osôb, od žalovaného nik nepožaduje, aby plnil to, čo nesplnila tretia osoba, ale ide o vrátenie časti vyplatenej provízie, ktorá bola vyplatená na základe zmluvy, ktorú žalovaný podpísal a ktorej súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky. 17. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo zmenil a žalobe vyhovel. 18. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. S odvolaním žalobcu, v ktorom nesúhlasí s právnym posúdením premlčania súdom prvej inštancie, nesúhlasí, nepovažuje ho za dôvodné. Stotožňuje sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie. 19. Žalovaný nárok bol zrejme uplatnený po uplynutí zákonom určenej premlčacej doby, aj keď je nedôvodný aj z ďalších dôvodov. Žalovaný pracoval pre žalobcu ako obchodný zástupca. Pre žalobcu a jeho obchodných partnerov vyvíjal činnosť, ktorá smerovala k uzatváraniu poistných zmlúv. Za uzatvorenie zmluvy získal províziu, ktorú pokiaľ zmluva do určitého času zanikla, mal vrátiť žalobcovi. 20. Žalobca v konaní predložil jednotlivé zmluvy, ktorých uzatvorenie mal v jeho prospech sprostredkovať žalovaný a z ktorých mu mala byť vyplatená provízia. K zániku zmlúv došlo až na štyri najneskôr 31.7.2010, na čo poukázal aj súd v rozsudku. Pritom už nasledujúci deň po zániku, tej ktorej zmluvy si žalobca mohol uplatniť u žalovaného nárok na vrátenie provízie. Aj žalobca v odvolaní uvádza, že napr. o stornách z marca 2009 sa dozvedel v marci 2009. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že tieto storná mali byť žalovanému odpočítané z marcovej provízie, k čomu nedošlo. 21. Súd prvej inštancie správne posúdil začiatok plynutia doby premlčania a správne zohľadnil vznesenú námietku premlčania. Začiatok tejto doby sa posudzuje objektívne, neviaže sa na subjektívnu možnosť uplatniť právo. Objektívnu možnosť uplatniť žalovaný nárok mal žalobca skôr ako 15.1.2013. Doručená výzva na plnenie nemá za následok spočívanie premlčacej doby, ani jej pretrhnutie, neplynie nová premlčacia doba. Výzvu zasielal žalobca žalovanému, teda nemôže obsahovať uznanie záväzku, ako to v odvolaní uvádza žalobca. 22. Vo vzťahu k štyrom zostávajúcim zmluvám, ktoré zanikli po 31.7.2010 uvádza, že žalovaný mal za účelom krytia storna u žalobcu usporenú tzv. stornorezervu, vo výške minimálne 1.106,90 eur a táto suma pokrýva eventuálny nárok zo štyroch zostávajúcich zmlúv. Neuvádza presnú sumu, pretože výpočet je neverifikovaný a nie je mu zrejmé ako žalobca dospel k jednotlivým sumám, ktoré doplnil do ním vypracovanej tabuľky. Naviac prehľadovú tabuľku, ktorú pripojil k odvolaniu upravil oproti tej, ktorú pripojil k žalobe. V tabuľke pripojenej k žalobe pri zmluvách ukončených v roku 2010 nie je uvedený mesiac ukončenia, v tabuľke pripojenej k odvolaniu, je pri zmluvách ukončených v roku 2010, pri každej uvedený mesiac december, čo nekorešponduje so zmluvami predloženými v konaní, tieto v mesiaci december 2010 ukončené neboli. 23. Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správne a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil. Uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania. 24. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny potvrdil. 25. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie 3.340,77 eur s 3,75% úrokom z omeškania od 15.1.2013 do zaplatenia titulom pohľadávky, ktorá vznikla stornovaním poistných zmlúv, ktoré žalovaný a jeho spolupracovníci uzatvorili a bola im vyplatená provízia, na vrátenie ktorej má žalobca nárok na základe uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní - bod IV., ktorej súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky čl. II bod B ods. 5.2.. Žalovaný zmluvu o sprostredkovaní ukončil 16.2.2009. Na vrátenie dlhu bol žalovaný vyzvaný výzvou z 15.1.2013, dlžnú sumu ale neuhradil. 26. Žalovaný vo vyjadrení namietal, že vyúčtovanie z 15.3.2013, ktoré predložil žalobca, je neprehľadné a nepreskúmateľné, nie je z neho zrejmé, akým spôsobom a na základe čoho boli údaje do tabuľky vložené, akým spôsobom došlo k vyčísleniu žalovanej sumy. Zmluvný vzťah bol ukončený 16.2.2009 a žalobca v žalobe tvrdil, že v roku 2013 vykonal vyúčtovanie za obdobie od marca 2009 do decembra 2010, v ktorom vyčíslil zápornú hodnotu storna. Vzhľadom na dátum stornovania zmlúv považuje nárok uplatnený žalobcom za premlčaný. 27. Žalobca má za to, že žalovaný čiastočne plnil a tým uznal svoj záväzok. Nová premlčacia doba začala plynúť od 15.1.2013, kedy zo strany žalobcu bola zaslaná výzva na uhradenie dlhu vo výške 3.340,77 eur, ktorý vznikol tak, že z celkového dlhu 4.447,67 eur bola odpočítaná stornorezerva 1.106,90 eur. Týmto úkonom došlo k čiastočnému plneniu a začala plynúť nová premlčacia lehota. 28. Predmetnú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 Obchodného zákonníka a s týmto názorom sa stotožnil aj odvolací súd. 29. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Premlčacia doba je podľa § 397 Obchodného zákonníka štyri roky, ak tento zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak. 30. Pre plynutie premlčacej doby je rozhodujúce, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi poisteným a poisťovňou pri predčasnom zániku zmluvy. Momentom ukončenia zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a poistencom, vzniká u obchodného zástupcu povinnosť vrátiť províziu. 31. Vzhľadom na dátum zániku poistných zmlúv, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný, pretože väčšina poistných zmlúv bola ukončená k 31.7.2010 a žalobcovi uplynula premlčacia lehota. Odvolací súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie stotožnil a tiež sa stotožnil s názorom, že z uvedeného množstva zmlúv boli ukončené od septembra do decembra 2010 štyri zmluvy, avšak z vyúčtovania z 15.1.2013, nie je možné zistiť výšku storna za tieto zmluvy ani to, či storno za tieto zmluvy bolo vyúčtovaním uplatňované. Toto ani nebolo žalobcom v odvolaní namietané. 32. Námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že premlčacia doba začala plynúť, keď sa o storne dozvedel, teda od marca 2009, nie je dôvodná. Premlčacia doba začala plynúť ukončením zmluvného vzťahu medzi poistencom a poisťovňou. 33. Ďalšia námietka žalobcu, že z celkového dlhu odpočítal hodnotu stornorezervy, čím došlo k čiastočnému plneniu a uznaniu dlhu, nie je dôvodná. 34. Podľa zmluvy medzi žalobcom a žalovaným je vedený účet stornorezerv, ktorý je súčasťou mesačného vyúčtovania žalovaného, na ktorý sa pripisuje dohodnutá zrážka na zabezpečenie zodpovednosti, v prípade vzniku dlžnej čiastky z dôvodu stornovania zmlúv. To, že žalobca z ním vyúčtovaného dlhu odpočítal stornorezevu, nie je možné považovať za také plnenie zo strany žalovaného, ktoré by bolo možné považovať za uznanie zvyšného dlhu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetný úkon žalobcu, ktorým odpočítal stornorezervu, vytvorenú žalovaným, nemožno hodnotiť ako čiastočné uznanie pohľadávky žalovaným. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania. 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).