Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Banská Bystrica 11Co/88/2023 6422201429 30. 10. 2024 JUDr. Danica Kočičková ECLI:SK:KSBB:2024:6422201429.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Michala Tagaja ako členov senátu, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. A. D. XXX, XXX XX C. A., proti žalovaným: 1/ C. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX G. H., 3/ F. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX B., 4/ I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX B., a 5/ F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. A. D. XXX, XXX XX C. A., všetci žalovaní zastúpení K. L. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX B., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 28C/27/2022-171 zo dňa 18. augusta 2023, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaným 1/ až 5/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žalovaným 1/ až 5/ priznáva spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovaným 1/ až 5/ domáhal, aby súd určil, že vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2061/560574 k spoločným nehnuteľnostiam v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z., zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. C. A., obec Dolná Trnávka, okres Žiar nad Hronom (konkrétne k pozemkom CKN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X N. XXX) sú právni nástupcovia nebohého F. E., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, t. j. žalovaní 1/ až 4/. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že je členom POZEMKOVÉHO SPOLOČENSTVA-DOLNÁ TRNÁVKA, IČO: 42 196 612, a to od jeho vzniku, pričom jeho členom bol aj F. E.. Dňa 14. 05. 2019 uzavrel F. E. ako darca so žalovaným 5/ F. F. ako obdarovaným darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený v konaní vedenom na Okresnom úrade Žiar nad Hronom, katastrálny odbor pod č. V-1076/2019. V zmysle predmetnej darovacej zmluvy previedol F. E. ako člen uvedeného pozemkového spoločenstva na žalovaného 5/ spoluvlastnícky podiel vo výške 2061/560574 k spoločným nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX pre k. ú. C. A., špecifikovaným v petite žaloby; nadobúdateľom prevádzaného spoluvlastníckeho podielu sa stal žalovaný 5/, ktorý v tom čase nebol členom uvedeného pozemkového spoločenstva a podľa tvrdenia žalobcu ani blízkou osobou F. E.. V súvislosti s dôvodom podania žaloby argumentoval žalobca v žalobe tým, že z ust. § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z., ako aj z čl. I ods. 4 zmluvy o pozemkovom spoločenstve vyplýva predkupné právo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti pre prípad, ak niektorý vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, ktorá ešte na
spoločnej nehnuteľnosti nevlastní podiel. Pôvodný vlastník darovacou zmluvou prevádzaného podielu na spoločných nehnuteľnostiach F. E., mal pred prevodom svojho podielu tento ponúknuť ostatným vlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti, čo sa však nestalo. Žalobca ako vlastník podielov spoločnej nehnuteľnosti mal záujem na odkúpení podielu F. E., avšak z jeho strany k ponuke nikdy nedošlo. „Prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalovaného 5/ ako obdarovaného, došlo k nezákonnému získaniu členstva žalovaného 5/ v pozemkovom spoločenstve a k porušeniu ustanovení o predkupnom práve“. Porušenie povinnosti F. E. ponúknuť darovacou zmluvou prevádzaný podiel ostatným spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti, má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu - Darovacej zmluvy zo dňa 14.05.2019, pričom rozsudok, ktorým bude určený vlastník/ vlastníci tohto podielu sa zapíše do katastra nehnuteľností a v evidencii nehnuteľností sa obnoví stav pred darovacou zmluvou. V ďalších písomných podaniach, nasledujúcich po žalobe, žalobca uviedol, že v danom prípade neboli splnené kumulatívne podmienky na to, aby došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, keďže prevádzaný spoluvlastnícky podiel nebol F. E. ponúknutý ostatným podielovým spoluvlastníkom a medzi darcom a obdarovaným nebol rodinný alebo obdobný pomer, v rámci ktorého by ujmu, ktorú by utrpela jedna z týchto osôb, druhá z nich pociťovala ako vlastnú ujmu. „Naplnenie takej kvality a intenzity vzájomného vzťahu medzi darcom (F. E.) a obdarovaným (žalovaným 5/) nemožno vyvodzovať len na základe subjektívneho názoru žalovaných o dobrom vzťahu medzi dotknutými osobami“. 1.2 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaní v písomných vyjadreniach k žalobe uviedli, že Darovacia zmluva zo dňa 14.05.2019 bola uzatvorená medzi príbuznými osobami, ktoré sa považovali za osoby navzájom blízke v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Darca - nebohý F. E. bol strýkom žalovaného 5/, keďže jeho matka F. F. bola sesternicou nebohého F. E.. Vzťahy medzi nebohým F. E. a žalovaným 5/, ako aj medzi nebohým F. E. a matkou žalovaného 5/ boli vždy dobré a mali taký charakter, že uvedené osoby možno navzájom považovať za blízke osoby, pretože ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, by žalovaný 5/ alebo nebohý F. E. dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Darca a obdarovaný sa vzájomne považovali za blízke osoby, keďže medzi nimi existoval príbuzenský a dlhodobo dobrý vzťah. Žalovaní 1/ až 4/ sú dedičmi nebohého darcu, a teda by sa stali spoluvlastníkmi predmetných spoluvlastníckych podielov, ak by došlo k určeniu neplatnosti darovacej zmluvy. Napriek tejto skutočnosti všetci žalovaní potvrdili, že vzťahy medzi nebohým F. E. a žalovaným 5/ boli vždy veľmi dobré a mali taký charakter, že v čase uzavretia darovacej zmluvy sa oni vzájomne považovali za blízke osoby. Nebohý F. E. sa darovacou zmluvou rozhodol darovať podiel na spoločných nehnuteľnostiach žalovanému 5/, keďže jeho prianím a vôľou bolo, aby tento podiel nadobudla jemu príbuzná a blízka osoba, ktorá býva v regióne, kde sa predmetný spoluvlastnícky podiel k pozemkom nachádza. Nebohý F. E. býval v Bratislave a nemal záujem zúčastňovať sa na schôdzach pozemkového spoločenstva. Žalovaní k vyjadreniu k žalobe pripojili svoje písomné čestné prehlásenia, ako aj čestné prehlásenia ďalších osôb, „ktoré sa vedia vyjadriť k vzájomnému vzťahu darcu a obdarovaného“. Uviedli, že nebohý darca sa pravidelne stretával so žalovaným 5/, ako aj s matkou žalovaného 5/, ktorá bola jeho sesternica, pričom navzájom prejavovali o seba záujem. Uzatvorenie Darovacej zmluvy zo dňa 14.05.2019 je prejavom blízkej vzájomnosti vzťahov medzi nebohým darcom a žalovaným 5/, keďže uzavretie darovacej zmluvy vychádzalo z ich skutočnej vzájomnej blízkosti. Účastníci darovacej zmluvy boli navzájom v rodinnom pomere a považovali sa za navzájom blízke osoby, preto darca nebol podľa žalovaných povinný postupovať podľa § 9 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Žalobca je bývalý predseda POZEMKOVÉHO SPOLOČENSTVA-DOLNÁ TRNÁVKA, IČO: 42 196 612, ktorého v tejto funkcii nahradil žalovaný 5/. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe označili žalobu za šikanóznu, neriešiacu naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva žalovaných, ktorá je podľa žalovaných motivovaná osobnou pomstou žalobcu. 1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vo veci nariadil na deň 18.08.2023 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti: Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 30D/1233/2020 zo dňa 10.02.2021 okresný súd zistil, že konanie o dedičstve po poručiteľovi F. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty (zostatky na bankových účtoch) boli vydané osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. Ako dedičia prichádzali do úvahy manželka a deti poručiteľa - žalovaní 1/ až 4/ Z Darovacej zmluvy zo dňa 14.05.2019 okresný súd zistil, že predmetná darovacia zmluva bola uzavretá medzi F. E. ako darcom a žalovaným 5/ ako obdarovaným. Jej predmetom bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k podielom na nehnuteľnostiach špecifikovaných
v darovacej zmluve, ktoré obdarovaný - žalovaný 5/ nadobudol od F. E. – darcu ako dar. Predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2061/560574 na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. C. A.. Okrem toho boli predmetom prevodu spoluvlastnícke podiely darcu k ďalším pozemkom zapísaným na LV č. XXX a LV č. XXX, k. ú. I. O., na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú. C. O., na LV č. XXX, D. XXX, D. XXX, D. XXX N. D. XXX, k. ú. C. A., na LV č. XXXX, k. ú. I. P. I., na LV č. XXXX, k. ú. L. a na LV č. XXXX, k. ú. I. A.. Z registra pozemkových spoločenstiev okresný súd zistil, že spoločnú nehnuteľnosť, ktorú obhospodaruje POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO-DOLNÁ TRNÁVKA, IČO: 42 196 612, tvoria pozemky zapísané na LV č. XXX N. XXX v k. ú. I. O., na LV č. XXXX N. XXXX v k. ú. C. O., na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX N. XXX v k. ú. C. A., na LV č. XXXX v k. ú. I. P. I., na LV č. XXXX v k. ú. L. a na LV č. XXXX v k. ú. I. A.. 1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ust. § 40a, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, § 140 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), na ust. § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, 7, 8 a 9 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj „Zákon o pozemkových spoločenstvách“) a tiež na ust. § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a uviedol, že vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že žalovaní 1/ až 4/ sú vlastníkmi podielu na spoločných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. A.. Nakoľko sa jedná o určovaciu žalobu, podanú v zmysle § 137 písm. c) CSP, okresný súd najprv skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zdôraznil, že právny záujem na požadovanom určení musí byť naliehavý v tom zmysle, že vyhovením žalobe bude možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu práv žalobcu alebo jeho oprávnených záujmov. Súdna prax vychádza z toho, že: 1/ naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, 2/ naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, 3/ záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení predpokladá posúdenie, či je podaná určovacia žaloba vhodný (správne zvolený a prípustný) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, 4/ naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre vzťahy strán sporu a predíde sa prípadným ďalším sporom, 5/ naliehavý právny záujem na požadovanom určení je spravidla daný všade tam, kde bude rozhodnutie súdu podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, 6/ naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, môže mať aj tretia osoba, pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší) jej právne postavenie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 V Cdo 1/2017 zo dňa 27. 04. 2017). V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca argumentoval v žalobe tým, že jeho predkupné právo ako vlastníka podielov na pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť, obhospodarovanú pozemkovým spoločenstvom bolo porušené tým, že prevodca F. E. C. zmluvou zo dňa 14.05.2019 previedol svoje podiely na pozemkoch špecifikovaných v petite žaloby na žalovaného 5/ bez toho, aby si splnil zákonom stanovenú ponukovú povinnosť voči ostatným podielovým spoluvlastníkom. Zdôraznil, že každý spoluvlastník môže nakladať so svojím spoluvlastníckym podielom, čo je potrebné vnímať ako prejav ústavného práva vlastniť majetok a nakladať s ním, pričom konkrétny postup a podmienky nakladania so spoluvlastníckym podielom sú konkretizované v právnych predpisoch. Prevod spoluvlastníckeho podielu je obmedzený ust. § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spoluvlastník môže previesť svoj spoluvlastnícky podiel na iné ako blízke osoby len za predpokladu rešpektovania zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov. Prevádzaný spoluvlastnícky podiel musí teda spoluvlastník najskôr ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Povinnosť podielového spoluvlastníka ponúknuť prevádzaný spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným podielovým spoluvlastníkom zásadne vzniká aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu inému podielovému spoluvlastníkovi (výnimkou je prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti, na ktorý sa v zmysle § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z. nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve). Zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov má charakter vecného práva. Ak podielový spoluvlastník prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel nerešpektoval zákonné predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov a spoluvlastnícky podiel previedol na inú ako blízku osobu, trpí právny úkon, na základe ktorého k prevodu došlo, relatívnou neplatnosťou v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka; uvedený právny úkon je však považovaný za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti
právneho úkonu nedovolá, môže sa domáhať, aby jej nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, za akých spoluvlastnícky podiel nadobudol alebo jej predkupné právo zostane zachované – voľba konkrétneho postupu patrí oprávnenej osobe (podielovému spoluvlastníkovi). 1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal ďalej na ustálenú rozhodovaciu prax slovenských najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej sa predkupné právo podielového spoluvlastníka uplatňuje aj pri prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/102/2005 zo dňa 25.10.2005, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 58/2005) a uviedol, že v prípade spoločnej nehnuteľnosti podmienky nakladania s ňou a podielmi na nej upravuje zákon č. 97/2013 Z. z., ktorý osobitne upravuje aj prevod spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu s prihliadnutím na predkupné právo. Konštatoval, že ustanovenie § 9 ods. 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu ku všeobecnej úprave predkupného práva, obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Na prevod podielov spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva sa zásadne nevzťahujú všeobecné ustanovenie o predkupnom práve. Pri prevode podielov medzi členmi spoločenstva preto neprislúcha ostatným vlastníkom podielov predkupné právo. Pri prevode podielov na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu osobu (ktorá nie je vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti), majú vlastníci podielov na spoločnej nehnuteľnosti predkupné právo, okrem prevodu na blízku osobu. V prípade, že vlastník podielu/podielov - člen pozemkového spoločenstva prevádza svoj podiel/podiely na spoločnej nehnuteľnosti na blízku osobu, ostatní spoluvlastníci nemajú predkupné právo ani v prípade, že takýto nadobúdateľ podielov nie je v čase prevodu členom pozemkového spoločenstva. „V takomto prípade sa aplikuje totiž výnimka z predkupného práva, vyplývajúca z § 140 Občianskeho zákonníka“. Skutočnosť, že úmyslom zákonodarcu bolo ponechať uplatnenie tejto výnimky v prípade prevodu podielov na spoločnej nehnuteľnosti, obhospodarovanej pozemkovým spoločenstvom na blízke osoby vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 110/2018 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Z hľadiska uvedených zákonných východísk, v kontexte posudzovania naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, dospel okresný súd k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je v prednávanom prípade daný. Konštatoval, že bolo preukázané, že nehnuteľnosti (pozemky) zapísané na LV č. XXX pre k. ú. C. A. sú súčasťou spoločnej nehnuteľnosti, ktorú obhospodaruje POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO-DOLNÁ TRNÁVKA. Žalobca vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam tvrdil, že bolo porušené jeho predkupné právo pri prevode spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach z predchádzajúceho vlastníka F. E. na obdarovaného - žalovaného 5/, ktorý v čase uzavretia darovacej zmluvy nebol členom predmetného pozemkového spoločenstva, preto bol prevodca povinný ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel najskôr ostatným spoluvlastníkom a až následne ho mohol previesť na tretiu osobu, ktorá v čase prevodu nebola vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti, a teda ani členom pozemkového spoločenstva. Takúto ponukovú povinnosť vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom však darca nemal, pokiaľ medzi ním a obdarovaným existoval v čase prevodu vzťah blízkych osôb, čo bola okolnosť, ktorá zostala medzi stranami sporu sporná. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „právne posúdenie tejto okolnosti, na základe vyhodnotenia k tomu vykonaných dôkazov samo o sebe nesúvisí s posudzovaním naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva žalovaných a prichádza do úvahy až po ustálení existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení“. Možno teda podľa okresného súdu ustáliť, že na strane žalobcu existoval stav právnej neistoty pokiaľ tvrdil, že bolo porušené jeho predkupné právo a z tohto dôvodu sa dovolával, resp. argumentoval relatívnou neplatnosťou Darovacej zmluvy zo dňa 14.05.2019. Uvedené skutkové tvrdenia a z nich vyplývajúce právne dôsledky, by potencionálne mohli podľa okresného súdu viesť k zmene zápisu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností, ktorý zápis aktuálne svedčí v prospech obdarovaného žalovaného 5/, avšak za predpokladu preukázania dôvodnosti týchto skutkových tvrdení v procese dokazovania. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) CSP procesne prípustná. Napriek záveru o prípustnosti žaloby (podanej v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP) z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť, pretože pokiaľ prevodca F. E. medzičasom zomrel, museli by byť jeho podiely na predmetných nehnuteľnostiach predmetom dedičského konania, vedeného po ňom ako poručiteľovi, pričom jeho právnymi nástupcami (dedičmi) sú žalovaní 1/ až 4/, vo vzťahu ku ktorým (spolu so žalovaným 5/) sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia, že vlastníkmi
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 2061/560574 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k. ú. C. A. sú žalovaní 1/ až 4/ ako právni nástupcovia po nebohom F. E.. Zdôraznil, že súd je v zmysle ust. § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom žalobcu. Vo vzťahu k v petite žaloby vymedzenému predmetu konania bolo podľa okresného súdu podstatnou skutočnosťou to, že darca F. E. po uzavretí Darovacej zmluvy zo dňa 14.05.2019, dňa XX.XX.XXXX zomrel. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že „ i keď sa v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, nie sú tým bez ďalšieho určené konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotliví dedičia z dedičstva nadobudnú. Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu; vykonaním jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje notára ako súdneho komisára. Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku vzniku spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde. V konaní o dedičstve môže dôjsť aj k vyporiadaniu, podľa ktorého nadobudne vec (resp. celý spoluvlastnícky podiel k veci patriaci poručiteľovi) iba jeden z dedičov. Vyporiadanie dedičstva má spätnú účinnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ teda nie je právoplatným rozhodnutím „dedičského súdu“ potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol vec, resp. spoluvlastnícky podiel k veci, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o určenie vlastníckeho práva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (spoluvlastnícky podiel k veci) patrí do dedičstva po poručiteľovi. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup vyplývajúci z príslušných ustanovení Civilného mimosporového poriadku, upravujúcich konanie o dedičstve, nemožno tento postup obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je spoluvlastníkom veci patriacej do dedičstva (rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/4/2013 zo dňa 31.03.2014, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R3/2015)“. Uvedené východiská je podľa okresného súdu potrebné aplikovať aj v prejednávanej veci. Žalobca tvrdí, že Darovacia zmluva zo dňa 14.05.2019 by mala byť relatívne neplatná z dôvodu porušenia jeho predkupného práva ako spoluvlastníka darovacou zmluvou prevádzaných podielov na pozemkoch tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. Pokiaľ by aj súd po vykonanom dokazovaní potencionálne dospel k záveru, že predkupné právo žalobcu bolo porušené, a že predmetná darovacia zmluva je neplatná, dôsledkom toho by bolo, že prevodca F. E. neprestal byť spoluvlastníkom podielov na predmetných nehnuteľnostiach. Pokiaľ prevodca F. E. medzičasom zomrel, museli by byť tieto podiely na predmetných nehnuteľnostiach predmetnom dedičstve po ňom ako poručiteľovi F. E.. Pred ich prejednaním v dedičskom konaní ako aktív dedičstva nie je zrejmé a nemožno nijako dospieť k záveru, ktorá osoba, resp. osoby by mali byť aktuálnym/aktuálnymi spoluvlastníkom/spoluvlastníkmi, pretože takáto skutočnosť by bola zrejmá až po vyporiadaní tohto majetku ako dedičstva po poručiteľovi. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal určenia, že vlastníkmi darovacou zmluvou prevádzaných podielov na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. A. by mali byť žalovaní 1/ až 4/, takémuto žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť, pretože až na základe prejednania tohto majetku v konaní o dedičstve po poručiteľovi F. E. by bolo možné ustáliť, ktorí zo žalovaných 1/ až 4/, resp. či vôbec niektorý z nich a v akých podieloch by mal byť spoluvlastníkom/spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 1.6 V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že dokazovanie ďalšími navrhovanými dôkazmi, predovšetkým výsluchom svedkov, resp. výsluchom strán sporu nevykonal, pretože tieto navrhované dôkazy mali smerovať k objasneniu spornej skutkovej otázky, ktorou je vzťah blízkych osôb medzi prevodcom a nadobúdateľom predmetných spoluvlastníckych podielov a s poukazom na dôvody zamietnutia žaloby by bolo takéto dokazovanie nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. 2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobca odvolal a v odvolaní uviedol, že „ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločnosť podľa odseku 9, môže ho vlastník previesť na tretiu osobu. Zákon č. 97/2013 Z. z. obmedzuje zmluvnú voľnosť pri prevode spoluvlastníckeho podielu na ochranu a v prospech ostatných spoluvlastníkov. Podiel musí byť najprv ponúknutý všetkým spoluvlastníkom. Predkupné právo sa bude vzťahovať na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti pokiaľ ide o prevod podielu na tretiu osobu. Ide o špeciálnu právnu úpravu oproti Občianskemu zákonníku“. V nadväznosti na uvedené poukázal žalobca v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 25.10.2005, sp. zn. 1Cdo/202/2005, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 59/2005, podľa ktorého sa predkupné právo vzťahuje aj na prevod spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy; predkupné právo sa vzťahuje tak na odplatný ako aj na bezodplatný prevod, teda aj na prevod spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy. Žalobca v súvislosti s predkupným právom poukázal v odvolaní aj na ust. § 9 ods. 8 Zákona o pozemkových spoločenstvách a uviedol, že súdy sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti prikláňajú k tomu, že predkupné právo členov pozemkového spoločenstva musí byť zachované. Zdôraznil, že jeho právo vlastníka podielov na spoločnej nehnuteľnosti a člena pozemkového spoločenstva ako aj ostatných členov pozemkového spoločenstva bolo uzatvorením predmetnej darovacej zmluvy porušené. V závere odvolania žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie a aby zároveň rozhodol o náhrade trov konania. 3. Žalovaní k odvolaniu žalobcu nepodali písomné vyjadrenie. 4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379 a ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 5. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 6. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 7. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 8. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 9. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba. 10. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z., členstvo v spoločenstve vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti. 11. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 97/2013 Z. z., na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti medzi spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2. 12. Podľa § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z., ak vlastník podielu na spoločnej nehnuteľnosti prevádza spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, je povinný ho ponúknuť ostatným vlastníkom podielov na spoločnej nehnuteľnosti; podiel možno ponúknuť prostredníctvom výboru. Ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov alebo v ich mene spoločenstvo podľa odseku 10, možno ho previesť tretej osobe.
13. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 97/2013 Z. z., prevod alebo prechod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný. 14. Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 15. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 16. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že ohrozenie práva žalobcu alebo neistotu v právnom postavení žalobcu možno odstrániť rozhodnutím súdu vydanom v konaní vedenom na základe určovacej žaloby s konkrétne v žalobe vymedzeným určovacím petitom. Aby bolo možné považovať právny záujem na požadovanom určení za naliehavý, musí vykazovať určitú intenzitu; právny záujem na požadovanom určení nie je naliehavý, ak sa žalobca môže domáhať ochrany svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov právnej ochrany. Pri určení existencie vlastníckeho práva je daný naliehavý právny záujem vždy vtedy, ak cieľom, ktorý sa sleduje podaním určovacej žaloby je dosiahnutie zosúladenia skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. 17. Z obsahu spisu a z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovaným 1/ až 5/ domáhal určenia, že žalovaní 1/ až 4/ sú vlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby, na tom skutkovom základe, že predkupné právo žalobcu ako vlastníka podielov na spoločnej nehnuteľnosti, obhospodarovanej POZEMKOVÝM SPOLOČENSTVOM – DOLNÁ TRNÁVKA, IČO: 42 196 612 (ktorého je žalobca členom) bolo postupom F. E., ktorý so žalovaným 5/ uzatvoril dňa 14. 05. 2019 darovaciu zmluvu a ktorý mu pred uzatvorením darovacej zmluvy neponúkol prevádzané podiely na pozemkoch tvoriacich súčasť spoločnej nehnuteľnosti na predaj, porušené. 18. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska odvolacích námietok uvedených žalobcom v odvolaní odvolací súd uvádza, že žalobu zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vo výroku vecne správny, nestotožňuje sa však s názorom súdu prvej inštancie prezentovaným v jeho odôvodnení, a to že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, majúc za to, že žaloba o určenie, že žalovaní 1/ až 5/ sú vlastníkmi v petite žaloby špecifikovaných nehnuteľností nie je v zmysle vyššie vymedzeného naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vhodne zvoleným nástrojom ochrany práv žalobcu, čo potvrdzuje aj názor súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vo vzťahu k predmetu sporu ako takému, ktorý súd prvej inštancie následne posudzoval práve na základe toho, že dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, pričom v odseku 19. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že „pokiaľ by aj po vykonanom dokazovaní potencionálne dospel k záveru, že predkupné právo žalobcu bolo porušené a predmetná darovacia zmluva je neplatná, dôsledkom toho by bolo, že prevodca F. E. (ktorý medzičasom zomrel) neprestal byť vlastníkom podielov na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré by museli byť vzhľadom na jeho úmrtie predmetom konania o dedičstve po ňom ako poručiteľovi“. Zároveň okresný súd v uvedenej súvislosti v odseku 19. odôvodnenia rozsudku uviedol, že „pokiaľ sa teda žalobca domáhal určenia, že vlastníkmi podielov na pozemkoch zapísaných na LV č. XXX pre k. ú. C. A. by mali byť žalovaní 1/ až 4/, takémuto žalobnému návrhu nebolo možné vyhovieť, pretože až na základe prejednania tohto majetku v konaní o dedičstve po F. E. by bolo možné ustáliť, ktorí zo žalovaných 1/ až 4/ ako dedičia poručiteľa a v akom rozsahu by mali byť vlastníkmi podielov na predmetných nehnuteľnostiach z dôvodu neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 14. 5. 2019“. Z uvedeného je nielen zrejmé, že súd prvej inštancie si vo vzťahu k dosiahnutiu cieľa zamýšľaného podanou určovacou žalobou („zapísanie žalovaných 1/ až 4/ na základe rozsudku vydaného v tomto konaní do katastra nehnuteľností ako vlastníkov dotknutých podielov a teda obnovenie stavu pred darovacou zmluvou“) na dvoch rôznych miestach odôvodnenia rozsudku odporuje, ale najmä z uvedeného vyplýva, že predmetná určovacia žaloba nie je správne zvoleným prostriedkom ochrany práv žalobcu, čo znamená, že naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení nie je daný, a to je sám osebe aj bez ďalšieho dôvod na zamietnutie žaloby.
19. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, tak ako je vyššie uvedené, ako vo výroku vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pretože v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/ až 5/ preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.