Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/22/2021 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6999894089 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6999894089.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: G. F., nar. XX. januára XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX N. Y., občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. EX 234/2005, o vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/2464/1999-16 zo dňa 14. júla 2016, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 3Er/2464/1999-16 zo dňa 14. júla 2016 p o t v r d z u j e . II. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 3Er/2464/1999-16 zo dňa 14. júla 2016 exekúciu zastavil, pričom o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že právny predchodca oprávneného návrhom doručeným dňa 9. augusta 1999 požiadal o vymoženie sumy 82,98 Eur s príslušenstvom na základe Zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 1Zm/640/97 zo dňa 6. februára 1998. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie. Oprávnený, plniac si tým povinnosť uloženú ustanovením § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 23. decembra 2015, návrh na vykonanie exekúcie doplnil podaním datovaným dňa 13. januára 2016. Uviedol, že oprávnený preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a. s., IČO: 31 631 053. Oprávnený tvrdil, že vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného so spoločnosťou TRANSINVEST, a. s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo podľa oprávneného potvrdzuje aj to, že vec bola na príslušnom súde prejednávaná ako obchodnoprávna. V čase základného súdneho konania ani neplatila právna úprava, ktorá by ukladala súdom posudzovať právny vzťah ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Ako dôkaz, z ktorého vyplývajú vyššie opísané skutočnosti, oprávnený označil súdny spis zo sporového konania vedeného pred Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/640/97. Iné dôkazy oprávnený nevedel predložiť vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť TRANSINVEST, a. s. medzitým zanikla a oprávnený až do 22. decembra 2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinnou. Exekučný súd uviedol, že je bez právneho významu, ak k založeniu právneho vzťahu povinného a právneho predchodcu oprávneného došlo zjavne pred implementovaním spotrebiteľského práva do domáceho právneho poriadku. Nemožno prehliadať, že svojím vznikom a povahou išlo o vzťah obdobný vzťahom na základe spotrebiteľských zmlúv. V sporovom konaní bol nárok právneho predchodcu oprávneného uplatnený na základe zmenky vystavenej povinným, pričom príslušnosť krajského súdu na konanie v prvom stupni v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek vyplývala z ustanovenia § 9 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. decembra 2001, pričom príslušnosť krajského súdu bola daná bez zreteľa na to, či ide o obchodné veci. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/640/97 exekučný súd zistil, že spoločnosť TRANSINVEST, a. s. svoj návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu odôvodnila len existenciou zmenky vystavenej povinnou. Exekučnému súdu je skutočnosťou známou z jeho úradnej činnosti, že spoločnosť TRANSINVEST a. s. v obdobných exekučných veciach vystupovala pravidelne, preto je nepochybné, že zmluvu uzatvárala ako dodávateľ v rámci svojej obchodnej činnosti. O inom postavení účastníkov v konaní nebol predložený žiaden dôkaz. Na právny vzťah právneho predchodcu oprávneného a povinného možno v súčasnosti nahliadať ako na „de facto“ spotrebiteľský vzťah. Exekučný súd mal za to, že ustanovenie § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré síce v čase ich vzniku neboli vzťahmi zo spotrebiteľskej zmluvy stricto sensu, ale išlo o fakticky obdobné vzťahy vzniknuté pred zavedením právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Zákonodarca uložil oprávnenému povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie bez ohľadu na čas vzniku právneho vzťahu, na ktorom sa právny nárok zakladal. Pokiaľ ochrana má byť poskytnutá fyzickým osobám, voči ktorým boli uplatnené nároky zo zmenky, niet racionálneho dôvodu, aby z okruhu týchto osôb boli vylúčení spotrebitelia len z toho dôvodu, že v čase vzniku ich právneho vzťahu ešte nedošlo k plnému sformovaniu spotrebiteľského práva. Keďže oprávnený neuniesol svoje dôkazné bremeno a nevyvrátil právnu domnienku podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, exekučný súd mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie exekučného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej z dôvodu, že súd oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom a z dôvodu, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Napadnuté uznesenie exekučného súdu považuje za nezákonné a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzatvorenej medzi povinnou a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., pričom sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo má potvrdiť aj to, že exekučný titul bol vydaný v konaní, ktoré bolo vedené Krajským súdom v Banskej Bystrici ako obchodnoprávna vec. V čase základného konania tiež neplatila právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom povinnosť posudzovať právny vzťah medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného exekučného titulu preto v tomto exekučnom konaní podľa oprávneného neprichádza do úvahy. Dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku neexistoval, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, keďže v čase základného konania neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. V čase podpisu zmluvy medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., vystavenia zmenky a základného konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neexistovala v Slovenskej republike právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní prihliadnuť na právnu domnienku podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku z dôvodu ústavnej zásady zákazu retroaktivity. Exekučný súd mal podľa oprávneného uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity, a teda vyhodnotiť postavenie oprávneného ako takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Exekučný súd nemohol a nemal zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo, čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa rozhodnutím zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné, že oprávnený nemohol rozumne predpokladať, že k nútenému výkonu súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti požadovať splnenie ďalších predtým nevyžadovaných podmienok. Záverom oprávnený žiadal odvolací súd, aby posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky, pričom ak dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky a odvolacie konanie do toho času prerušil. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiada odvolací súd, aby zmenil napadnuté uznesenie exekučného súdu a rozhodol o pokračovaní v predmetnej exekúcii. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 7. Podľa § 243f ods. 1 a 4 Exekučného poriadku (1) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). 8. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 10. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že poverením č. 5600 * 002448 zo dňa 13. septembra 1999 Krajský súd v Banskej Bystrici poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie o vymoženie 2 500,- Sk (82,98 Eur) s príslušenstvom na podklade Zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Zm/640/97 zo dňa 6. februára 1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8. apríla 1998. Následne napadnutým uznesením exekučný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 11. Odvolací súd po preskúmaní veci, aplikujúc § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých exekučný súd rozhodol, a na zdôraznenie jeho správnosti dodáva: 12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. júna 1998 (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), t. j. v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorý je exekučným titulom, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby. 13. Odvolacie námietky oprávneného, podľa ktorých nešlo o spotrebiteľský vzťah z dôvodu, že v čase základného konania a vystavenia zmenky neplatila právna úprava upravujúca inštitút spotrebiteľských zmlúv, neboli dôvodné. Z citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že už v čase vzniku právneho vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zákon poskytoval ochranu spotrebiteľovi, ktorým bola fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, a taktiež vymedzil predávajúceho ako podnikateľa, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby. Zároveň tento predpis upravil povinnosti pre predávajúceho a poskytovateľa služieb spotrebiteľovi, napr. zákaz klamania spotrebiteľa, zákaz diskriminácie spotrebiteľa, ktoré ho viazali pri akomkoľvek type zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom. Z uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci išlo o spotrebiteľskú zmluvu, aj keď v danom prípade Občiansky zákonník neobsahoval osobitné pravidlá pre spotrebiteľské zmluvy. Preto nemožno súhlasiť s námietkou oprávneného, ktorou namietal, že v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 14. Podľa právnej úpravy zavedenej zákonom č. 438/2015 Z. z. platnej a účinnej od 23. decembra 2015, ktorá je obsiahnutá v prechodnom ustanovení § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či bola povinnému v postavení spotrebiteľa v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, poskytnutá ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľský vzťah, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru vzťahu oprávnený (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť tak, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. Oprávnený nepreukázal, že v danej veci nejde o vymáhanie nároku, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a že súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, obsah zmluvy a prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, prípadne neprípustnosť použitia zmenky, rozpor s dobrými mravmi alebo rozpor so zákonom. 15. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23. decembra 2015, zákonodarca jednoznačne stanovil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek existencii právoplatného exekučného titulu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, pričom nebol preukázaný opak. Exekučný súd v zmysle takto formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať, či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi, pretože nemôže byť úlohou exekučného súdu v rámci exekučného konania nahrádzať základné konanie. Exekučné konanie slúži výlučne na nútený výkon dobrovoľne nesplnených povinností uložených vykonateľnými rozhodnutiami vydanými v základnom konaní, a preto zásadne nie je možné v jeho rámci pristupovať k hmotnoprávnemu prieskumu exekučných titulov. Rozhodnutie vo veci samej totiž musí byť vždy vydané v rámci základného konania. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, bolo, alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Novela Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. ustanovila jednoznačnú právnu domnienku, že v prípadoch uplatňovania nárokov zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je daný dôvod na zastavenie exekúcie, ak nie je preukázaný opak, k čomu však nedošlo. Exekučný súd podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku dostatočne preskúmal na základe listín predložených oprávneným, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie, a keďže zistil, že domnienka podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku nebola vyvrátená, správne exekúciu zastavil. 16. Vo vzťahu k návrhu oprávneného, aby odvolací súd posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky, pričom ak dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, aby podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou Slovenskej republiky a odvolacie konanie do toho času prerušil, odvolací súd uvádza, že nedospel k záveru o splnení podmienok na konanie o súlade právnych predpisov, a preto mu nevyhovel, návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP zamietol a na prejednávanú vec aplikoval § 243f Exekučného poriadku. 17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).