Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/57/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917210013 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2021 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6917210013.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. Y. XXX, XXX XX C. - U., zastúpeného JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, so sídlom ČSA 5, 977 01 Brezno, proti žalovanému Urbárske pozemkové spoločenstvo Hnúšťa - Likier, so sídlom Nábrežie Rimavy 455, 981 01 Hnúšťa, IČO: 423 151 23, zastúpenému Mgr. Ľudovítom Paulovičom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 19, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 16C/36/2017-265 zo dňa 26.02.2020, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku p o t v r d z u j e . II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: „Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.349,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.349,49 Eur od 16. 05. 2017 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a . Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 47 %.“ 2. V odôvodnení uviedol, že dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností na základe osvedčenia o vydržaní. Otázka výšky žalobcom uplatneného nároku sa v priebehu súdneho sporu po predložení oznámenia zo strany žalovaného o výške dividend, na ktoré má žalobca nárok zo dňa 28.12.2019, vyriešila. Súd preto žalobe v časti zaplatenia sumy 7 349,49 Eur vyhovel, keďže mal za preukázané, že sa v prípade tejto sumy jedná o legitímny nárok žalobcu vyplývajúci pre neho ako podielového spoluvlastníka zo zákonného znenia ustanovenia § 20 ods. 1 zák. č. 97/2013 Z.z. ako aj čl. 7 ods. 2 Stanov žalovaného. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, nakoľko sa žalovaný dostal so zaplatením peňažného dlhu do omeškania. Žalobu oprel o ust. § 151 ods. 1, § 205, § 180 CSP, Zákon o pozemkových spoločenstvách č. 97/2013, § 517 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. 3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že postupom súdu prvej inštancie boli porušené procesné práva žalovaného do tej miery, že bolo porušené právo na spravodlivý proces a žalovanému bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že okresný súd rozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 26.02.2020. Právny zástupca žalovaného doručil súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania dňa 21.02.2020, a to z dôvodu čerpania dovolenky, nakoľko právny zástupca žalovaného je otcom dvoch maloletých detí a v čase od 22.02.2020 do 26.02.2020 bol s maloletými deťmi na dovolenke z dôvodu jarných prázdnin. Čerpanie dovolenky právnym zástupcom žalovaného je dostatočným dôvodom na odročenie pojednávania a z uvedeného dôvodu bol postup súdu prvej inštancie nesprávny a znemožnil procesnej strane žalovaného riadne uplatňovať svoje procesné práva. Nakoľko sa právny zástupca žalovaného od 22.02.2020 do 26.02.2020 nachádzal mimo sídla advokátskej kancelárie z dôvodu čerpania dovolenky, o skutočnosti, že súd jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval, nebol v čase konania pojednávania vôbec informovaný. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok navrhuje potvrdiť. Poukázal na ust. § 183 CSP s tým, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov a strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod žiadosti o odročenie pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Termíny jarných prázdnin sú Ministerstvom školstva SR vyhlasované na začiatku školského roka, sú známe všeobecne. Ak teda právny zástupca žalovaného prevzal predvolanie na pojednávanie na termín 26.02.2020 už dňa 21.01.2020, t.j. viac ako mesiac pred vytýčením pojednávania, mal tak urobiť čo najskôr, aby súd mohol termín pojednávania prípadne zmeniť. Právny zástupca žalovaného takto nepostupoval a svoju povinnosť vyplývajúcu z dikcie ustanovenia vyššie uvedeného paragrafu si nesplnil. Poukázal na to, že predmetným odvolaním žalovaný nenapáda právny nárok žalobcu, ani jeho výšku. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v napadnutom I. a III. výroku. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Žalovaný v odvolacom konaní namietal nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v tom, že súd neumožnil žalovanému, jeho právnemu zástupcovi účasť na pojednávaní, súd konal v jeho neprítomnosti a svojím postupom znemožnil žalovanému účasť na pojednávaní, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. 9. Odvolací súd preskúmaním veci nezistil žiadne pochybenie súdu I. inštancie v jeho v procesnom postupe. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu je zistiteľné, že právnemu zástupcovi žalovaného bolo dňa 21.01.2020 doručené predvolanie na pojednávanie konané dňa 26.02.2020, na ktoré sa žalovaný a jeho právny zástupca nedostavili. Obsahom spisu je aj podanie právneho zástupcu žalovaného doručené súdu dňa 21.02.2020, ktorým žiadal právny zástupca žalovaného konajúci súd o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 26.02.2020 o 10.00 hod. na Okresnom súde v Rimavskej Sobote a o odročenie pojednávania bez prejednania veci z dôvodu čerpania dovolenky počas školských jarných prázdnin právnym zástupcom žalovaného v termíne od 22.02.2020 do 26.02.2020. Okresný súd však jeho žiadosti nevyhovel s poukazom na ustanovenie § 183 CSP s tým, že mal za to, že neboli naplnené dôvody na to, aby bolo dané pojednávanie z dôvodu právnym zástupcom uvedených prekážok odročené. O tejto skutočnosti okresný súd mailom zo dňa 24.02.2020 upovedomil právneho zástupcu žalovaného. Okresný súd poukázal aj na to, že žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie odročiť. Preto súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, nakoľko mal súd za to, že sú splnené podmienky podľa § 180 CSP. 10. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 11. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 12. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 13. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je potrebné z uvedeného dôvodu vnímať ako niečo výnimočné. Dôvody na odročenie pojednávania by mali byť také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že vec sa má rozhodnúť na prvom pojednávaní, deklaruje aj zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania, a to len z dôležitých dôvodov. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/19/2014). 14. Námietka žalovaného, že okresný súd svojím postupom porušil právo na spravodlivý proces, keď neodročil pojednávanie na návrh právneho zástupcu žalovaného nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca žalovaného bol v dostatočnom predstihu predvolaný na pojednávanie konané dňa 26.02.2020, a to vyše jedného mesiaca, keď predvolanie prevzal dňa 21.01.2020, a pojednávanie sa konalo dňa 26.02.2020. Aj keď žiadal pojednávanie odročiť (5 dní pred pojednávaním), aj podľa názoru odvolacieho súdu, neuviedol vážny dôvod pre odročenie pojednávania. Naviac právny zástupca sa o termíne jarných prázdnin mohol dozvedieť už na začiatku školského roka, nakoľko tieto sú všeobecne známe vyhlásením Ministerstva školstva SR, tak ako na to správne poukázal aj právny zástupca žalobcu avšak pojednávanie žiadal odročiť len deň pred čerpaním dovolenky. Právny zástupca žalovaného naviac nepostupoval v zmysle ustanovenia § 183 CSP a svoju povinnosť o bezodkladnom oznámení si nesplnil. Právny zástupca žalovaného nedoložil ani doklad o dôvode odročenia pojednávania a ani dôkaz o tom, že bol o dôvode odročenia pojednávania uzrozumený neskôr ako o pojednávaní. Okresný súd právneho zástupcu žalovaného riadne upovedomil v zmysle § 183 ods. 4 CSP, že dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý a, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje. Námietka právneho zástupcu žalovaného, že nebol informovaný o tom, že jeho žiadosť okresný súd neakceptoval, nakoľko sa nachádzal mimo sídla advokátskej kancelárie je irelevantná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti postup okresného súdu bol správny, a preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 16. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).