Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoCsp/13/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119235564 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119235564.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu D. L. K., a.s., so sídlom R. XXXX/XXX, XXX XX S., P.: XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej B. Z., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Vierou Žembovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Československej armády 5, 977 01 Brezno, v konaní o zaplatenie 5 318,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 3Csp/25/2019 - 127 zo dňa 25. septembra 2019 ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5 318,75 Eur, spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 204,90 Eur od 23. 08. 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a vyslovil, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník (II. výrok). 2. Z obsahu spisu a odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 5 318,75 Eur s príslušenstvom titulom nesplatenej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26. 08. 2015 (ďalej aj „zmluva o úvere“). Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v zmysle zmluvy o úvere poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 7 000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 60. mesačných splátkach vo výške 190,89 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 26. 09. 2015 a splatnosťou poslednej splátky dňa 15. 09. 2021. Celková suma, ktorú mala žalovaná uhradiť žalobcovi bola 11 453,40 Eur. Úroková sadzba bola uvedená vo výške 21,56 % ročne, odplata 21,56 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) 24,- % ročne. Nakoľko žalovaná úver riadne a včas nesplácala, a dostala sa do omeškania s úhradou predpísaných splátok, žalobca úver ku dňu 07. 08. 2017 zosplatnil. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietky žalovanej týkajúce sa rozporu častí zmluvy o úvere s ustanoveniami § 39, § 39a a § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z.“) nie sú dôvodné. Skonštatoval, že v rámci zmluvy o úvere bol poskytnutý úver vo výške 7 000,- Eur úročený ročnou úrokovou sadzbou vo výške 21,56 % ročne, čo v súlade s § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 87/1995 Z. z. (ďalej aj „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“) predstavuje odplatu vo výške 21,56 %, nakoľko sú odplata a ročná úroková sadzba synonymické pojmy. RPMN v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“) predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna miera nákladov v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zahŕňa aj dojednanú zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje synonymum ročnej úrokovej sadzby. Postup žalovanej, keď súčtom odplaty, dojednaných úrokov a RPMN dospela k záveru, že žalobca od nej požaduje odplatu vo výške 67,12 % nie je správny, nakoľko predmetné veličiny nie je možné sčítať za účelom zistenia skutočnej výšky odplaty. Odplata, ktorú žalobca od žalovanej za poskytnutý úver požaduje predstavuje 4 453,40 Eur (60 x 190,89 - 7 000), t.j. 21,56 % ročne. Dojednaná odplata je teda súladná s ustanoveniami § 39, § 39a a § 53 ods. 1 O. z. a jej výška neprevyšuje hodnoty stanovené § 1a ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (poznámka odvolacieho súdu - § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.) 4. Rovnako dojednanú úroková sadzbu vo výške 21,56 % ročne nepovažoval súd prvej inštancie za rozpornú s dobrými mravmi alebo so zákonom. Vyslovil názor, že skutočnosť, že banky poskytujú niektoré druhy úverov (bez uvedenia o aký druh úveru sa jedná) s ročnou úrokovou sadzbou 1,75 %, nespôsobuje záver tvrdený žalovanou, že by úroková sadzba vo výške 21,56 % bola rozporná so zákonom a dobrými mravmi. Nebankové spoločnosti, medzi ktoré patrí aj žalobca poskytujú úvery spojené s vyššou mierou rizika (t.j. klientom, ktorým by banka úver neposkytla), čo ich oprávňuje požadovať vyššiu mieru odplaty za poskytnutie plnenia. 5. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere obsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. g), h), k) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) a nie je teda bezúročná a bezpoplatková v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. ako namietala žalovaná. Údaje vyžadované § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. sú uvedené v zmluve o úvere v bode 29. (celková výška úveru) a 45. (spôsob výplaty klientovi). Údaje vyžadované § 9 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z. sú obsiahnuté v bode 27. (druh úveru) zmluvy o úvere. Preverením RPMN a odplaty uvedených v bodoch 33. a 35. zmluvy o úvere súd prvej inštancie zistil, že zodpovedajú ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 5 318,75 Eur (istina vo výške 61,69 Eur, úrok vo výške 113,85 Eur, zosplatnená istina vo výške 5 143,21 Eur) spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5 204,90 Eur od 23.08.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie predĺžil v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 C. s. p. zákonom určenú lehotu na splnenie povinnosti v prvom výroku napadnutého rozsudku z 3 dní na 90 dní, v zmysle ktorej bude mať žalovaná dostatok času na to, aby si obstarala rozumným spôsobom prostriedky na úhradu uložených povinností, prípadne sa so žalobcom dohodla na vyporiadaní svojich finančných záväzkov. 7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej a žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti uplatneného nároku (v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 368,29 Eur od 23. 08. 2017 do 31. 08. 2017, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 282,95 Eur od 01. 09. 2017 do 06. 12. 2017, v ktorej vzal žalobu späť ešte v rámci upomínacieho konania a preto sa konanie v tejto časti zastavilo zo zákona - v zmysle § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalovaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. V odvolaní žalovaná uviedla, že suma 4 453,40 Eur, ktorú mala vrátiť navyše oproti požičanej istine 7 000,- Eur predstavuje 63,62 % z požičanej sumy. Žalobca požadoval od žalovanej úroky vo výške 21,56 %, RPMN 24 % a odplatu 21,56 %, t.j. spolu viac ako 60 % z požičanej istiny. 10. Žalovaná skonštatovala, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov nesmie odplata prevýšiť najvyššiu prípustnú odplatu V zmysle ustanovení § 52 O. z. a nasl., § 39 a § 39a O. z. je nutné považovať dojednanie v predmetnej zmluve v časti týkajúcej sa dojednaných úrokov, odplaty a RPMN za neplatné. 11. V čase keď bola zmluva o úvere uzatvorená poskytovali banky bezúčelové úvery s úrokovou sadzbou 5 - 7 %. RPMN v ČSOB predstavovala 1,97 % a vo VÚB 1,32 %. Okrem toho žalobca nepreukázal ako dospel k výpočtu RPMN vo výške 24 %, nakoľko vždy uviedol len odkaz na vzorec jeho výpočtu. 12. S poukazom na vyššie uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 609,53 Eur (čo predstavuje rozdiel medzi požičanou sumou 7 000,- Eur a doteraz zaplatenými splátkami za úver) v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že právny názor žalovanej o neplatnosti časti právneho úkonu pre rozpor odplaty (úroku) s dobrými mravmi nie je správny s ohľadom na to, že nemá oporu v ustanoveniach právneho poriadku SR. Výška maximálnej odplaty v spotrebiteľských úverových zmluvách bola stanovená v ustanovení § 53 ods. 6 O. z. v spojení s ustanovením § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Hodnota odplaty nebola v úverovej zmluve prekročená a je v súlade so zákonom a dobrými mravmi. K námietke žalovanej, že požadoval viac ako 60 % z požičanej istiny žalobca uviedol, že nie je možné dať do súčtu veličiny, ktoré majú zákonom predpísaný význam a vo svojej podstate predstavujú synonymum slova „úrok“ ako urobila žalovaná. Predmetná zmluva o úvere neobsahuje ani žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Ochrana spotrebiteľa vychádza z myšlienky vyrovnania rovnováhy v zmluvných vzťahoch v prospech spotrebiteľa. Predpokladá, že s ohľadom na hospodársku silu je spotrebiteľ v značne nevýhodnom postavení voči dodávateľovi a štát ako vykonávateľ štátnej moci vhodným spôsobom vyrovnáva pomer síl. Štát však prostredníctvom súdnej moci, nemôže za spotrebiteľa suplovať jeho rozhodovací proces a rozhodovať, ktoré ponuky sa môžu dostať do jeho dispozície a ktoré nie sú vhodné. Spotrebiteľ má právo sa sám rozhodnúť, či daný produkt alebo ponuku využije a v prípade, že áno, je zodpovedný za svoje konanie. Z hmotnoprávneho hľadiska je predmetná úverová zmluva platná a účinná a obsahuje všetky zákonom č. 129/2010 Z. z. predpísané obsahové náležitosti v zmysle Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 spoločnosti Home L. Slovakia, a.s. proti Bíróová. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 14. Žalovaná v replike uviedla, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu uvedeným vo vyjadrení k odvolaniu a totožne zopakovala svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní. 15. Žalobca v duplike skonštatoval, že zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu, nakoľko žalovaná v replike neuviedla žiadne nové skutočnosti. 16. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., len z dôvodu vymedzeného v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo neho v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p., ktoré vady nezistil, bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. súc viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie podľa § 383 C. s. p. a dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v I. výroku vo veci samej vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. 17. Odvolanie žalovanej nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že žalovanej bol na základe zmluvy o úvere zo dňa 26. 08. 2015 poskytnutý úver v sume 7 000,- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v 60 splátkach po 190,89 Eur mesačne splatných vždy k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 26. 09. 2015 a splatnosťou poslednej splátky dňa 15. 09. 2021 (správne 15. 09. 2020, keďže úver sa mal splácať v 60 mesačných splátkach, t.j. v 5 rokoch - poznámka odvolacieho súdu). Celkovo sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi sumu 11 453,40 Eur. RPMN bola v zmluve o úvere uvedená vo výške 24,- %, úrok vo výške 21,56 % a odplata 21,56 %. Nakoľko žalovaná úver riadne a včas nesplácala, žalobca úver ku dňu 07. 08. 2017 zosplatnil. 18. Podľa ustanovenia § 39 O. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Podľa ustanovenia § 39a O. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere. 20. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 O. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. 21. Podľa ustanovenia § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. 22. Odvolaciu námietku žalovanej, že dojednanie v zmluve o úvere týkajúce sa úrokov, odplaty a ročnej percentuálnej miery nákladov je potrebné považovať za neplatné s poukazom na ustanovenia § 39 a 39a O. z., nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Na úvod odvolací súd uvádza, že žalovaná predmetnú námietku nijak bližšie nešpecifikovala, a uviedla len citácie zákonných ustanovení, s poukazom na ktoré je potrebné považovať dojednané úroky, odplatu a RPMN za neplatné. Zároveň žalovaná skonštatovala, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov, nesmie odplata prevýšiť najvyššiu prípustnú odplatu. Podľa názoru odvolacieho súdu výšku odplaty najlepšie vyjadruje RPMN zahŕňajúca celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (nie ročná úroková sadzba ako uviedol súd prvej inštancie) a to vzhľadom na to, že do odplaty nie sú zahrnuté len úroky, ale aj rôzne poplatky. Pre lepšiu zrozumiteľnosť odvolací súd konštatoval, že v prípade uvedených troch pojmov (RPMN, úrok, odplata) ide o navzájom sa prekrývajúce veličiny, z ktorých RPMN 24 % predstavuje odplatu (RPMN = odplata) a zároveň v sebe zahŕňa aj zmluvný úrok 21,56 %. Odvolací súd uvádza, že od 01. 06. 2014 je najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 6 O. z. stanovená s odkazom na vykonávacie nariadenie č. 87/1995 Z. z., ktorá v zmysle § 1a ods. 1 tohto nariadenia nesmie prevyšovať dvojnásobok priemernej RPMN. Odvolací súd zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015 ku dňu 30. 06. 2015 zistil, že ostatné spotrebiteľské úvery sa poskytovali v rámci splatnosti nad 1 do 5 rokov vrátane pri RPMN 13,50 %, odplata v predmetnej zmluve (rovnajúca sa ročnej percentuálnej miere nákladov 24 %) neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (t. j. 2 x 13,50 % = 27 %) a teda nie je neplatná pre rozpor so zákonom (s prihliadnutím aj na ustanovenie § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. <aspi://module='ASPI'&link='87/1995 Z.z.%25231'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, keď na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že za účelom zistenia, či výška odplaty podstatne prevýšila najvyššiu prípustnú odplatu je priemerná hodnota RPMN údaj, ktorý sa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch zverejňuje na stránke Ministerstva financií SR, je teda skutočnosťou všeobecne známou, preto sa v zmysle § 186 ods. 1 C. s. p. nedokazuje. Pokiaľ žalovaná považovala dojednanú výšku úroku, RPMN a odplaty za rozpornú s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že kategória dobrých mravov ako dôvod neplatnosti právneho úkonu je zbernou kategóriou, t.j. právny úkon možno posudzovať z hľadiska, či je v rozpore s dobrými mravmi len vtedy, ak právny úkon neupravuje zákon. Ak však zákon určitú situáciu výslovne reguluje a právny úkon je v súlade s touto reguláciou, nemožno hovoriť o rozpore s dobrými mravmi a pokiaľ samotná výška úrokovej sadzby neodporuje zákonu, len výnimočne by mohlo byť dojednanie o úroku z úveru posúdené ako rozporné s dobrými mravmi. V tomto prípade je výška odplaty ako už bolo vyššie uvedené regulovaná priamo zákonom - ustanovením § 53 ods. 6 O. z., a preto nie je namieste úvaha o rozpore výšky odplaty s dobrými mravmi. Dojednanie o úroku z úveru, odplate či RPMN (ktorých výška, neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle zákona), preto odvolací súd nepovažoval za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. S poukazom na vyššie uvedené nenastal podľa odvolacieho súdu hrubý nepomer vo vzájomných poskytnutých plneniach medzi stranami zmluvy a teda ani tento predpoklad zákonného ustanovenia § 39a O. z. nebol naplnený. Žalovaná zároveň nekonkretizovala žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmluve o úvere a odvolací súd žiadnu takúto neprijateľnú podmienku nezistil. 23. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 44. rozsudku o tom, že výpočet žalovanej týkajúci sa výšky odplaty nie je správny. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť uvedenú už v bode 22. odôvodnenia tohto rozsudku a to, že samotnú výšku odplaty percentuálne vyjadruje RPMN, pričom v tomto údaji je zahrnutý aj úrok z úveru, resp. ďalšie rôzne poplatky. Žalovaná tak zrátaním troch pojmov, ktorých veličiny sa navzájom prekrývajú dospela k nesprávnemu záveru, že úrok, odplata a RPMN tvoria viac ako 60 % z požičanej istiny. 24. Odvolaciu námietku žalovanej, že úrokové sadzby bánk bezúčelových úverov za obdobie v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere boli vo výške 5 - 7 %, resp. že RPMN v ČSOB predstavovala 1,97 % a vo VÚB 1,32 %, nepovažoval odvolací súd za relevantnú, nakoľko v prípade žalobcu nejde o banku, ale o nebankovú spoločnosť, ktorá poskytuje úvery s vyšším rizikom ako banky, ktoré sa následne môže prejaviť práve vo výške odplaty (úroku) za poskytnutý úver. 25. Ani námietku žalovanej, že žalobca nepreukázal ako dospel k výpočtu RPMN vo výške 24 %, nakoľko uviedol len odkaz na vzorec jeho výpočtu, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. V zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere ročná percentuálna miera nákladov a nie postup pri matematickom výpočte RPMN veriteľom. Odvolací súd dáva do pozornosti, že nakoľko pre výpočet RPMN neexistuje jednotná kalkulačka, vznikajú pri výpočte tohto údaju mierne odchýlky. Internetové kalkulačky počítajú RPMN v rozdielnej výške v závislosti od toho s akými parametrami pracujú. Odvolací súd prepočítal hodnotu RPMN prostredníctvom dvoch rôznych internetových kalkulačiek http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn, v zmysle ktorej bola RPMN 23,42 % a <https://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-pozicky/kalkulacka>, v zmysle ktorej bola RPMN 23,61 %, z čoho je zrejmé, že nie je možné dostať presnú výšku RPMN, nakoľko táto je závislá aj od dňa poskytnutia úveru, odvolací súd je preto názoru, že RPMN tomu sa približujúca vo výške 24 % bola v zmluve o úvere uvedená žalobcom správne. 26. Nie je správne percentuálne vyjadrovať ani pomer poskytnutého úveru a sumy zostávajúcej na zaplatenie celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, pretože výška RPMN je závislá aj od dĺžky obdobia vrátenia úveru aj s odplatou. 27. Odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. nebol žalovanou uplatnený dôvodne, nakoľko súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a preto aj s poukazom na vyššie uvedené I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 28. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku v II. výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 C. s. p.) a uložil žalovanej povinnosť na plnenie, čím je aj tento výrok vecne správny. Keďže súd prvej inštancie neuviedol lehotu na plnenie ani začiatok jej plynutia, v zmysle § 232 ods. 3 C. s. p. platí, že lehota na plnenie je tri dni a v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. plynie od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca vzhľadom na to, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd taktiež začiatok lehoty na plnenie od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. 30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.).