Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/238/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200606 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200606.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: ZH - LEASING, spol. s r. o., so sídlom SNP 129, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 034 606, právne zast.: JUDr. Ľubomír Ivan, advokát, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 00 151 866, za účasti: 1/MET-KOV, s.r.o., so sídlom Priemyselná 430, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 48 230 774, 2/ RK & eco, s.r.o., so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, IČO: 47 592 923, 3/ STAVIT L.. T. S., spol. s r.o., so sídlom Krížna 795/12, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 51 444 801, 4/ L.. M. Z., bytom C. XXX, XXX XX C., 5/ O. C. A. H., bytom U. A. N. XXX, XXX XX C. D. C., 6/ L.. S. S., bytom Z. XXX/XXX, XXX XX R. D. C., 7/ V. S., bytom Z. XXX/XXX, XXX XX R. D. C., 8/ L.. H. G., bytom P. XXX/XX, XXX XX R. D. C., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2019/028657/02-BX zo dňa 19. augusta 2019, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Mesto Žiar nad Hronom, ktoré je podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a podľa § 117 zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon") príslušným stavebným úradom (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy" alebo „stavebný úrad") začalo z vlastného podnetu dňa 28.02.2018 konanie vo veci nepovolenej stavby „Povrchová úprava Al a Fe profilov" - stavba súp. č. XXXX (montážna hala) na pozemku parc. č. CKN XXX/XX v katastrálnom území R. D. C. a vyzvalo v súlade s ustanovením § 88a ods. 1 Stavebného zákona stavebníka obchodnú spoločnosť MET-KOV, s.r.o., so sídlom Priemyselná 430, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 48 230 774, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby, nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákon a osobitnými predpismi. Výzva bola vlastníkovi stavby doručená elektronicky dňa 06.03.2018. 2. Stavebník podal dňa 15.06.2018 na stavebnom úrade Žiadosť o dodatočné povolenie stavby: „Povrchová úprava Al a Fe profilov", Z..XXXX, XXX XX R. D. C., areál firmy (bývalá Z.). K žiadosti priložil doklady v rozsahu: Plnomocenstvo obchodnej spoločnosti MET-KOV, s.r.o., so sídlom Priemyselná 430, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO:48 230 774 pre RK & eco s.r.o., so sídlom M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, IČO: 47 592 923; Kópia katastrálnej mapy - originál, Výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. R. D. C. - originál, Projektová dokumentácia v dvoch vyhotoveniach, Súhlas Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Žiar nad Hronom č. ORHZ-ZHI-493- 002/2017 zo dňa 08.09.2017; Záväzné stanovisko Regionálny úrad verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom č. 1/2017/00884- 2 zo dňa 16.05.2017; Záväzné stanovisko Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy ochrany ovzdušia č. OU-ZH-OSZP-2017/001269 zo dňa 27.01.2017; Vyjadrenie Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej vodnej správy č. OU-ZH-OSZP-2017/001275-002 zo dňa 24.01.2017; Vyjadrenie Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej vodnej správy č. OU-ZH-OSZP-006668-002/2017 zo dňa 24.05.2017; Vyjadrenie Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva č. OU-ZH- OSZP-2017/001448 zo dňa 26.01.2017; Vyjadrenie Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č. OU-ZH-OSZP-2018/004679 zo dňa 09.04.2018. 3. Stavebný úrad oznámil účastníkom konania Oznámením č. 480/2019 (1235/2018) O:1486/2019 zo dňa 21.01.2019 začatie konania o dodatočnom povolení stavby „Povrchová úprava Al a Fe profilov" - stavba súp. č. XXXX na pozemku parc. č. CKN XXX/XX (montážna hala) v katastrálnom území R. D. C., obec R. D. C., ktorú uskutočnil stavebník, bez stavebného povolenia a pretože boli stavebnému úradu známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie stavby, upustil v zmysle § 61 ods. 2 Stavebného zákona od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. V oznámení stavebný úrad upozornil účastníkov konania, že svoje námietky môžu uplatniť v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne, najneskôr na ústnom pojednávaní, inak k nim nebude prihliadnuté. Zároveň upozornil dotknuté orgány, že svoje stanoviská môžu uplatniť v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak dotknutý orgán v určenej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, predpokladá sa, že so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí. Zároveň stavebný úrad účastníkov konania a dotknuté orgány poučil, kde je možné nahliadnuť do podkladov rozhodnutia. Na základe oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení stavby bolo stavebnému úradu doručené Vyjadrenie mesta Žiar nad Hronom č. 1128/2019 O:2376/2019 zo dňa 31.01.2019, v ktorom ako dotknutý orgán územného plánovania vyjadril súhlas s vydaním dodatočného povolenia stavby. Zo strany účastníkov konania a dotknutých orgánom neboli podané žiadne pripomienky a námietky. Listom číslo 480/2019 O:2329/2019 zo dňa 31.01.2019 stavebný úrad opravil zrejmú chybu v písomnom vyhotovení Oznámenia konania o dodatočnom povolení stavby č. 480/2019 (1235/2018) O:1486/2019 zo dňa 21.01.2019. 4. Rozhodnutím č. 48012019 (1235/2018) O:6157/2019 zo dňa 01.03.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie") stavebný úrad podľa § 88a ods. 4 v spojení s § 66 Stavebného zákona a podľa § 10 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona v spojení s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") stavebníkovi: MET-KOV, s.r.o., Priemyselná 430, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 48 230 774 (ďalej len „stavebník") dodatočne povolil stavbu „Povrchová úprava Al a Fe profilov" - stavba súp. č. XXXX (montážna hala) na pozemku pare. č. CKN XXX/XX v katastrálnom území R. D. C. podľa dokumentácie, ktorú vypracovali L.. T. N., S. XX, XXX XX C.; L.. M. Z., C. XX, XXX XX C.; L.. V. H., XXX XX A. č. XXX; O. C., A. H., U. A. N. XXX, XXX XX C. D. C. v mesiaci 08/2016 a L.. T. S., STAVIT, INŽ.-ARCH. SLUŽBY, ul. Krížna 12, 965 01 Žiar nad Hronom; L.. A. M., STAVIT, INŽ.-ARCH. SLUŽBY, ul. Krížna 12, 965 01 Žiar nad Hronom v mesiaci 05/2018. Stavebný úrad nestanovil podmienky pre umiestnenie a realizáciu stavby, nakoľko stavba bola ukončená. Stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby preskúmal v súčinnosti s dotknutými orgánmi predloženú žiadosť z hľadísk uvedených v § 62 a § 88a Stavebného zákona, pričom zistil, že nepovolená stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Predložená projektová dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu. V priebehu konania neboli zistené dôvody, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu stavby. To potvrdili aj kladné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré chránia všeobecné záujmy podľa osobitných predpisov. Ich stanoviská sú súhlasné, prípadné podmienky boli rešpektované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal dňa 24.05.2019 odvolanie účastník ZH - LEASING, spol. s r. o., so sídlom SNP 129, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 034 606 (ďalej len „žalobca"), v ktorom žiadal, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené a teda aby konajúci úrad rozhodol postupom podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku o odvolaní sám, tak že odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie, alebo aby v tejto veci postupom podľa § 59 ods. 2, 3 Správneho poriadku rozhodol odvolací orgán tak, že napadnuté rozhodnutie zruší. Stavebný úrad s odvolaním oboznámil ostatných účastníkov konania a umožnil im vyjadriť sa k jeho obsahu, čo využil stavebník, ktorý navrhol, aby bolo odvolanie žalobcu zamietnuté ako nedôvodné. Rozhodnutie žalovaného 6. Stavebný úrad o odvolaní nerozhodol a dňa 29.07.2019 odvolanie spolu s rozhodnutím a administratívnym spisom rozhodnutia odstúpil na Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný"). Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2019/028657/02-BX zo dňa 19.08.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie" alebo „rozhodnutie žalovaného") podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol ako neopodstatnené a prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal rozhodnutie napadnuté odvolaním v celom rozsahu a teda aj nad rámec obsahu odvolania. Posudzoval teda aj priebeh konania, samotné rozhodnutie a opodstatnenosť odvolacích dôvodov. Z projektovej dokumentácie mal žalovaný postupom podľa § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona preukázané, že zastavovacie podmienky stavby nie je potrebné overovať, lebo stavba montážnej haly č. súp. XXXX je existujúca. Situovaná je spolu s ostatnými stavbami iných vlastníkov v uzavretom areáli Z. R. D. C.. Všetky stavby v areáli sú dopravne obsluhované účelovou prístupovou komunikáciou situovanou na pozemkoch vo vlastníctve odvolateľa. Obsah projektovej dokumentácie rieši zmenu účelu užívania montážnej haly a jej prízemnej prístavby. Zmenu účelu predstavuje osadenie novej technologickej linky povrchovej úpravy Al a Fe profilov nanášaním práškovej farby. Z obsahu vyjadrení dotknutých orgánov uplatňujúcich záujmy chránené osobitnými predpismi mal žalovaný postupom podľa § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona preukázané, že stavba za dodržania stanovených podmienok vyhovuje verejným záujmom ochrany životného prostredia, nevyžaduje si posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a za dodržania podmienok vyhovuje verejným záujmom ochrany zdravia a života ľudí. Okresný úrad posudzoval aj skutkový stav v súvislosti s dodržaním podmienky podľa § 85 ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého zmena účelu užívania musí byť v súlade s územným plánom. Túto podmienku okresný úrad posudzoval na podklade Územného plánu mesta Žiar nad Hronom, ktorý bol schválený Uznesením Mestského zastupiteľstva v Žiari nad Hronom č. 2912009 zo dňa 23.04.2009, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Žiar nad Hronom č. 1/2009 (ďalej len „územný plán"). Podľa územného plánu je stavba situovaná v ploche, v ktorej okrem iného sú prípustné stavby priemyselnej výroby pokiaľ nemajú negatívny vplyv na životné prostredie. Negatívny vplyv na životné prostredie vylúčili záväzné stanoviská a technologická linka povrchovej úpravy Al a Fe profilov nanášaním práškovej farby má priemyselný charakter. Týmto je preukázaný súlad zmeny účelu užívania s územným plánom. Na základe vykonaných posúdení zistený skutkový stav v obsahu podkladov umožňuje výrok rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a ods. 4 v spojení s § 66 Stavebného zákona. Žalovaný mal vyššie uvedeným posudzovaním preukázané, že prvostupňový orgán verejnej správy v intenciách citovaných právnych noriem si vo veci zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistil skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver a v konaní sa nedopustil takej vady, ku ktorej by musel žalovaný prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť územného rozhodnutia. 7. Žalovaný k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedol, že posudzoval aj odvolacie dôvody a k nedostatkom odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že z obsahu odôvodnenia je preukázateľné, že stavebný úrad vecne opísal priebeh konania. Ďalej vymenoval podklady, ktoré tvorili skutkový stav v konaní a uviedol, že ich posúdil postupom podľa § 62 a § 88a Stavebného zákona. Na základe posúdení ustálil právny názor, že projektová dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu a kladné záväzné stanoviská preukázali súladnosť stavby s verejným záujmom, čím potvrdili, že nenastali dôvody, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu stavby. Žalovaný nezistil dôvody, pre ktoré by bolo treba odchýliť od právneho názoru stavebného úradu. V odôvodnení svojho rozhodnutia poskytol podrobnejšie odpovede, čo nie je v rozpore s ustálenou judikatúrou súdov, podľa ktorej I. stupňové a II. stupňové konanie tvoria jeden celok a odôvodnenie I. stupňového rozhodnutia, preto nemožno izolovane vnímať od odôvodnenia II. stupňového rozhodnutia (zásada jednotnosti správneho konania). Účastníkovi konania sa tak poskytuje účinná konzumácia jeho procesných práv pri ďalšej ochrane jeho subjektívnych práv a záujmov. Odvolací dôvod nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu preto okresný úrad vyhodnotil ako nedôvodný. 8. K vlastníctvu odvolateľa k prístupovej komunikácii žalovaný uviedol, že vlastníctvo žalobcu tvorí obsah majetko-právnych občianskych vzťahov medzi žalobcom a stavebníkom, o ktorých kompetenčne prináleží rozhodovať súdu. V konaniach podľa Stavebného zákona sa skúma iba preukázateľný vplyv stavby na vlastníctvo účastníkov konania. Takýto vplyv povoľovanej stavby zistený skutkový stav nepreukazuje. Stavba je dopravne obsluhovaná existujúcou komunikáciou a realizáciou stavby sa do komunikácie nezasahuje. V konaniach podľa Stavebného zákona sa posudzujú územno-technické súvislosti stavby v kontinuite na dodržanie všeobecných technických požiadaviek pre umiestňovanie, výstavbu a užívanie stavieb. Tieto boli v konaní osvedčené, lebo existujúci prístup do areálu týmto požiadavkám vyhovuje 9. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu z dôvodu neaktuálnych vyjadrení - záväzných stanovísk žalovaný uviedol, že aktuálnosť záväzných stanovísk osvedčuje ich obsah. V obsahu záväzných stanovísk sa dotknutý orgán vyjadruje, za akých podmienok stavba zachováva verejné záujmy ochraňované podľa príslušných osobitných predpisov. Z obsahu záväzných stanovísk je preukázateľné, že tieto boli vydávané na podklade platných predpisov. Nenastal teda dôvod na vydávanie nových záväzných stanovísk. Podľa § l40b ods. 3 Stavebného zákona dotknutý orgán je obsahom záväzného stanoviská viazaný a nové záväzné stanovisko môže vydať, len pokiaľ došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Je zrejmé, že nenastala ani jedna z uvedených skutkových situácií. Žalovaný sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že skutkový stav bol zistený nedostatočne z dôvodu neaktuálnych záväzných stanovísk. 10. Žalovaný k odvolacím dôvodom ďalej uviedol, že z obsahu administratívneho spisu mal preukázané, že žalobcovi bola v konaní poskytnutá súčinnosť v súlade s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku pri uplatňovaní si svojich práv v priebehu konania. Žalobcovi zároveň bolo v priebehu konania umožnené uplatňovať si námietky k veci v určenej lehote. Zároveň bol stavebným úradom upozornený, že na neskôr podané námietky sa v zmysle § 61 ods. 3 Stavebného zákona už po uplynutí lehoty nebude prihliadať. Žalobca si napriek uvedenému v priebehu konania v určenej lehote námietky neuplatnil, aj keď tak urobiť mohol. V zmysle uvedeného žalovaný námietky odvolateľa v súvislosti s majetko-právnym doriešením užívania prístupovej komunikácie a neaktuálnosti záväzných stanovísk pokladal za nové námietky, na ktoré sa v zmysle koncentračnej zásady pri uplatňovaní námietok vyjadrenej v § 61 ods. 3 Stavebného zákona v ďalšom konaní po uplynutí lehôt už neprihliada. Žalovaný sa s týmito námietkami napriek uvedenému zaoberal a to len z dôvodu uspokojenia platných princípov dobrej verejnej správy, aby tým žalobcovi poskytol svoj právny názor na úspešnosť jeho požiadaviek pre prípad, že by boli uplatnené zákonným spôsobom, t.j. v určenej koncentračnej lehote pred vydaním rozhodnutia. 11. Žalovaný napokon konštatoval, že na základe vykonaných posúdení zastáva názor, že prvostupňový orgán verejnej správy si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, správne vo veci zistil skutočný stav umožňujúci výrok rozhodnutia, konal v súčinnosti s účastníkom konania, rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Preto žalovaný odvolanie zamietol podľa žalobcu podľa žalobcu ako neopodstatnené a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil. Žalobné body 12. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že v ním podanom odvolaní v rámci odvolacích dôvodov uviedol a poukázal na vady už rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, na ktoré však žalovaný nijak neprihliadol, nevyhodnotil ich a rozhodol opäť nezákonne. 13. V žalobe namietol, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s otázkou, akým spôsobom a či vôbec má stavebník zabezpečený prístup k svojej stavbe. Pozemky, ako aj prístupová komunikácia, ktorá vedie k predmetnej stavbe je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žalobca nikdy neudelil stavebníkovi súhlas s užívaním týchto pozemkov a komunikácie za účelom prístupu. Nikdy neboli ani dohodnuté podmienky takéhoto užívania. Samotná existencia cesty neznamená oprávnenie stavebníka po tejto ceste aj prechádzať, teda mať zabezpečený prístup k budúcej stavbe čo je základným predpokladom vydania stavebného povolenia. Opačný právny názor by neúmerne posilňoval budúceho stavebníka a najmä vytvoril právnu neistotu, keďže postavenie stavby s právne neošetreným prístupom k tejto stavbe by malo za následok vytváranie ďalších sporov medzi stavebníkom a vlastníkom cesty, nehovoriac o tom, že sa žalovaný vôbec nezamyslel ani nad tým, akým reálnym spôsobom sa bude dať stavba vykonávať bez toho, aby k miestu staveniska mali prístup stavebné stroje. Podľa ust. § 47 písm. b) Stavebného zákona je podmienkou na povolenie stavby, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Žalovaný pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy toto ustanovenie Stavebného zákona, keďže je nepochybné, že stavba nie je a nemôže byť prístupná bez existencie zmluvy, či iného práva k pozemkom žalobcu zo strany stavebníka. 14. Ďalším pochybením zo strany žalovaného je podľa žalobcu to, že prístup ku stavbe prechádza okrem dvoch parciel žalobcu aj cez parcelu C-KN č. XXX/XX zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. R. D. C., cez ktorú rovnako stavebník nemá zabezpečený prístup a táto parcela nespĺňa dokonca ani technické požiadavky v zmysle § 47 písm. b) Stavebného zákona v spojení so zákonom č. 135/1961 Z. z. (Cestný zákon) a vyhláškou č. 35/1984 Z. z., ktorou sa tento zákon vykonáva, pričom ide o skutočnosti, s ktorými sa žalovaný a predtým ani stavebný úrad žiadnym spôsobom nevysporiadali. 15. V prípade úvahy žalovaného o tom, že stavebník vie právo prechodu získať prostredníctvom súdneho rozhodnutia, tak v tom prípade bolo na mieste stavebné konanie prerušiť a odkázať stavebníka na predloženie rozsudku, ktorý mu právo prechodu priznáva. Postupom žalovaného boli stavebníkovi priznané práva bez toho, aby o ich existencii rozhodol súd. 16. Ďalšie pochybenie žalovaného podľa žalobcu spočíva v úplnej ignorácii jeho odvolacích dôvodov týkajúcich sa faktu, že prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal pri vydaní stavebného povolenia z neaktuálnych vyjadrení, konkrétne: vyjadrenie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Žiar nad Hronom pod č. ORHZ-Zhl-493-002/2017 zo dňa 08.09.2017; záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Žiar nad Hronom pod č. i/2017/00884-2 zo dňa 16.05.2017; stanovisko Okresného úradu Žiar nad Hronom odbor starostlivosti o životné prostredie, Orgán Štátnej správy ochrany ovzdušia pod č. OU-ZH-OSZP-2017/001269 zo dňa 27.01.2017; vyjadrenie Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej vodnej správy pod č. OU-ZH-OSZP-2017/001275-002 zo dňa 24.01.2017; vyjadrenie Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej vodnej správy pod č. OU-ZH- OSZP-006668-002/2017 zo dňa 24.05.2017; vyjadrenie Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán štátnej správy odpadového hospodárstva pod č. OU-ZH- OSZP-2017/001448 zo dňa 26.01.2017; vyjadrenie Okresného úradu Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie, orgán o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pod č. OU-ZH- OSZP-2018/004679 zo dňa 09.04.2018. Prvostupňový orgán verejnej správy pritom začal konanie o dodatočnom povolení stavby dňa 21.01.2019, t.j. absolútne všetky vyššie uvedené vyjadrenia, z ktorých konajúci orgán verejnej správy vychádzal boli v čase vydania rozhodnutia, ako aj v čase ich posudzovania neaktuálne a to so značným časovým odstupom. Je tiež zrejmé, že nemohli byť vydané ani pre účely predmetného konania, keďže toto ani nebolo začaté. Je potom otázne, k čomu sa vlastne dotknuté subjekty vyjadrovali. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávnych a neaktuálnych podkladov. Žalovaný nevzhliadol na relevantné porušenia pri vydávaní stavebného povolenia a výsledkom jeho činnosti bolo opäť vydanie mimoriadne arbitrárneho rozhodnutia. Následkom vyššie uvedených pochybení žalovaného je podľa jeho názoru situácia, v ktorej napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie stavebného úradu, nie je v súlade s ust. § 47 a § 48 Stavebného zákona, podľa ktorých sa žalovaný a predtým prvostupňový orgán verejnej správy neriadili, nakoľko požiadavky na navrhovanie a uskutočňovanie stavieb si konajúce úrady zabezpečujú v drvivej väčšine formou stanovísk od na to oprávnených subjektov, ktoré však do správnych spisov neboli evidentne zabezpečené aktuálne a neboli zabezpečené pre konania, ktorých konečným výsledkom je napadnuté rozhodnutie. 17. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nesprávne a nezákonné a žiadal, aby bolo Krajským súdom v Banskej Bystrici zrušené, rovnako tak rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a aby bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania. Záverom uviedol, že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.12.2019 k žalobnému bodu nezákonného posúdenia dopravného prístupu uviedol, že Stavebný zákon v ustanovení § 47 písm. b) neodkazuje na posudzovanie „vlastníckeho skutkového stavu", ale čisto na posudzovanie územnej a technickej skutkovej situácie. Potvrdzuje to samotná filozofia a obsahové členenie Stavebného zákona. Ustanovenie § 47 písm. b) je zaradené v 3. oddiely súborne označenom „Všeobecne technické požiadavky na výstavbu". Zákonodarca pri zadávaní tejto regulácie do aplikačnej praxe mal zjavne na mysli technické požiadavky na výstavbu. Splnenie technických požiadaviek na výstavbu sa nepodmieňuje v tomto predpise súčasným plnením vlastníckych a iných práv k prístupovej komunikácii. Splnenie tejto všeobecnej technickej požiadavky bolo v administratívnom konaní preukázané existujúcou prístupovou komunikáciou. Podľa vysvetleného významu všeobecnej technickej požiadavky jej splnenie sa nepodmieňuje aj splnením vlastníctva alebo iného práva k prístupovej komunikácii. Existujúca montážna hala všeobecnú technickú požiadavku prístupovej komunikácie splnila už na začiatku svojho „životného cyklu" pri povoľovaní jej výstavby a jej stavebné úpravy tento skutkový stav neovplyvnili. Preto žalobcom spochybnené splnenie všeobecnej technickej požiadavky na prístupovú komunikáciu k montážnej hale žalovaný pokladá za neopodstatnené. Bez opory v Stavebnom zákone je aj právny názor, že nie je splnená všeobecná technická požiadavka prístupovej komunikácie podľa § 47 písm. b) Stavebného zákona z dôvodu, že nebola uzatvorená zmluva o inom práve k pozemkom pod prístupovou komunikáciou vo vlastníctve žalobcu. Rovnaký právny názor žalovaný uviedol aj v bode č. 19 žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný navrhol súdu neprihliadnuť na žalobný dôvod. 19. K žalobnému bodu nesplnenia technických podmienok prístupu po parcele C-KN č. XXX/XX žalovaný poukázal, že sa jedná o nový žalobný dôvod, ktorý si žalobca uplatnil až pred súdom a tak v administratívnom konaní nebolo možné sa s touto argumentáciou vysporiadať a zaujať k nej právny názor, ktorý by mal byť teraz predmetom súdneho prieskumu. Tento žalobný obsah žalovaný zároveň pokladá za nepreskúmateľný, lebo len samotná citácia v ňom použitých právnych predpisov ešte nepreukazuje, ako konkrétne boli citované predpisy porušené. Žalovaný preto odporučil správnemu súdu na tento žalobný dôvod neprihliadnuť. 20. K žalobnému bodu neaktuálnych záväzných stanovísk a slúžiacich pre potreby iného povoľovacieho konania žalovaný uviedol, že k tejto žalobnej argumentácii vyjadril v bode č. 20 žalobou napadnutého rozhodnutia. Zároveň doplnil, že podľa obsahu prvostupňového administratívneho spisu niektoré záväzné stanoviská majú určenie pre povolenie „zmeny účelu užívania". Zmenu účelu užívania v tomto konkrétnom prípade predstavuje zmena existujúcej montážnej haly na prevádzku úpravne Al a Fe profilov. Podľa § 85 ods. 2 Stavebného zákona sa zmena účelu užívania prerokuje v stavebnom konaní. Pokiaľ teda stavebný úrad prerokoval zmenu účelu užívania v konaní o dodatočnom povolení stavby, na ktoré sa podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona primerane vzťahujú ustanovenia Stavebného zákona, tak záväzné stanoviská k zmene účelu užívania boli zákonne použité v administratívnom konaní. 21. Nad rámec obsahu žaloby žalovaný doplnil, že žalobca sa pred žalovaným a pred súdom uchádza hlavne o ochranu vlastníckych práv k pozemkom pod prístupovou komunikáciou. Sporným je právo prechodu vlastníka montážnej haly po parcelách C-KN č. XXX/X a XXX/XX. Stavebný úrad z úradnej povinnosti postupom podľa § 58 ods. 2 Stavebného zákona overuje vlastnícke práva k pozemkom a stavbám, a teda nie postupom podľa § 47 písm. b) Stavebného zákona, ako nesprávne argumentuje žalobca. Podľa obsahu administratívneho spisu v prvostupňovom konaní bolo na podklade projektovej dokumentácie stavby spoľahlivo preukázané, že žiadna časť stavby nezasahuje do predmetných pozemkov žalobcu. Stavebný úrad mal zároveň zákonným dôkazným prostriedkom - listom vlastníctva č. XXXX preukázané, že vlastník montážnej haly spoločnosť MET-KOV s. r. o., so sídlom Priemyselná 430, 965 01 Ladomerská Vieska, mal zriadené právo prechodu cez parcely CKN č. XXX/X a č. XXX/ XX. Táto skutková situácia trvala aj počas zdĺhavého 12-mesačného prvostupňového dokazovania a aj 01.03.2019, teda v deň vydania prvostupňového rozhodnutia. Právo prechodu bolo formou opravy chyby v katastrálnom operáte zrušené dňa 15.04.2019. Teda nové skutočnosti, ktoré mohli mať význam pre prvostupňové rozhodnutie a pre ochranu vlastníckych práv žalobcu, nastali po rozhodnutí stavebného úradu. V odvolacom administratívnom konaní sa zákonnosť rozhodnutia posudzuje nad skutkovou situáciou platnou v čase vydania rozhodnutia. Pokiaľ nastali nové skutočnosti, tak Správny poriadok umožňuje ich posúdiť v obnovenom konaní podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Priznanie úspechu neskoršej skutkovej situácii na právne vzťahy založené prvostupňovým rozhodnutím, by podľa názoru žalovaného vyvolali retroaktívne pôsobenie na právne vzťahy. Žalovaný nežiadal nariadiť pojednávanie vo veci. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") Vyjadrenie ďalšieho účastníka 22. Stavebník MET-KOV, s.r.o., so sídlom Priemyselná 430, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 48 230 774, vo vyjadrení zo dňa 11.12.2019 k žalobnému dôvodu, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s otázkou prístupu stavebníka k stavbe uviedol, že podstatné pri posudzovaní tejto otázky je, že išlo nie o stavebné povolenie Mesta Žiar nad Hronom ako príslušného stavebného úradu o povolení stavby, ale o stavebné povolenie súvisiace so „stavebnými úpravami a osadením technológie linky pre nanášanie práškových farieb v existujúcej montážnej hale súp. č. XXXX v uzavretom areáli Z. R. D. C.". Stavebný zákon v § 66 ods. 4 ukladá správnemu orgánu verejnej správy podľa potreby určiť ďalšie podmienky ako napr. podľa písm. d) napojenie na pozemné komunikácie. Nakoľko nejde o kogentné ustanovenie Stavebného zákona s taxatívnym výpočtom splnenia vyžadovaných podmienok, (ktoré by musel stavebný úrad vo svojom rozhodnutí bezpodmienečne určiť) mal za to, že stavebný úrad v tomto smere nijakým spôsobom nepochybil, keďže zákon tieto podmienky ponecháva na zvážení správneho orgánu a teda ide o dispozitívnu právnu normu. V takom prípade nemôže ísť o porušenie práva, ale o jeho aplikáciu spôsobom, aký zákon správnemu orgánu umožňuje s ohľadom na každý jednotlivý prípad osobitne. Čo sa týka zabezpečenia práva prechodu cez pozemky vo vlastníctve žalobcu, toto po právnej stránke ku dňu podania vyjadrenia zabezpečené nemal. Nakoľko žalobca ani nepripustil možnosť zaslania návrhu zmluvy, je nútený vyriešiť túto otázku jedine cestou súdneho rozhodnutia. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol kúpou s tým, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu právnym predchodcom zabezpečené bolo, no neuvedomil si, že sa jednalo o vecné bremeno „in personam", ktorú skutočnosť ďalší účastník zistil až samotným konaním katastrálneho odboru Okresného úradu Žiar nad Hronom. K uvedenej stavbe, tým že je súčasťou uzavretého areálu, neexistuje žiadny iný možný prístup. Nehnuteľnosti C-KN parcely č. XXX/XX a XXX/X (vo vlastníctve žalobcu) sú súčasťou uzavretého areálu Z. R. D. C. a vo funkčnom zmysle predstavujú práve prístupovú komunikáciu k jednotlivým stavbám v areáli sa nachádzajúcim. Z uvedeného vyplýva, že žalobca uvedené nehnuteľnosti nevyužíva nijakým iným spôsobom, resp. neplnia pre jeho potreby odlišný účel. Tento účel spĺňajú dotknuté nehnuteľnosti nie pre ich vlastníka, ale prioritne pre vlastníkov stavieb nachádzajúcich sa v areáli. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka určuje, že ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 23. K žalobnému bodu spočívajúcemu v tvrdenom ďalšom pochybení žalovaného - prístup k stavbe prechádza aj cez C-KN parcelu XXX/XX. zapísanú v LV č. XXXX, cez ktorú nemá stavebník zabezpečený prístup, ďalší účastník uviedol, že v LV č. XXXX pre k.ú.: R. D. C. je v časti C zriadené vecné bremeno: „V XXX/XX - vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu cez C-KN parc. č. XXX/XX v prospech DANIMO s.r.o., Gajova 1, 811 09 Bratislava, IČO 35 750 138 a každého ďalšieho vlastníka nehnuteľností C-KN parc. č. XXX/XX,XXX/XX a stavba - montážna hala č.s.XXXX na C-KN parc. č. XXX/XX - pol.XXX/XX". Uvedené vecné bremeno je zriadené v prospech terajšieho vlastníka spoločnosti MET-KOV s.r.o., ako aj každého následného vlastníka uvedených nehnuteľností. 24. K žalobcom tvrdenej úplnej ignorácii odvolacích dôvodov žalobcu žalovaným v správnom konaní z dôvodu, že stavebný úrad vychádzal pri vydaní stavebného povolenia z neaktuálnych vyjadrení dotknutých orgánov ďalší účastník uviedol, že pri dôkladnom ponímaní celého skutkového stavu je zrejmé, že ako stavebník pri stavebných úpravách požiadal dotknuté orgány, aby vydali k navrhovaným úpravám svoje stanovisko ako podklad pre rozhodnutie stavebného úradu, resp. podmienku začatia takéhoto konania. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že stavebník požiadal o stavebné povolenie dňa 14.09.2017. K tomuto dátumu mal zabezpečené vyjadrenia dotknutých orgánov tak, aby mohli byť podkladom rozhodnutia stavebného úradu v príslušnom stavebnom konaní - t.j. vyjadrenia/stanoviská z časového obdobia od 01/2017 - 09/2017. Na základe žiadosti stavebníka stavebný úrad oznámil začatie stavebného konania 20.11.2017 Následne došlo k podnetu odvolateľa (žalobcu) - potreba posúdenia vplyvov na životné prostredie. Stavebný úrad v zmysle § 66 ods. 2 písm. f) Stavebného zákona začaté stavebné konanie zastavil rozhodnutím zo dňa 16.02.2018. Po predložení požadovaných dokladov (najmä doloženie vyjadrenia OÚ ZH, odbor starostlivosti o životné prostredie, Posúdenie vplyvov na životné prostredie zo dňa 09.04.2018) stavebný úrad oznámil dňa 21.01.2019 začatie konania o dodatočnom povolení stavby. Stavebník sa od 01/2017 pokúšal zabezpečiť riadne podklady k stavebnému konaniu. Odvolaním žalobcu sa tento proces úmerne predĺžil, čím však došlo len k úplnejšiemu zisteniu skutkového stavu zo strany správneho orgánu, nakoľko bolo k žiadosti stavebníka doplnené aj vyjadrenie dotknutého orgánu na posúdenie vplyvov stavebných úprav na životné prostredie. Uvedená skutočnosť však za žiadnych okolností nemá vplyv na posúdenie a vyjadrenie ostatných dotknutých orgánov, ktoré svoje vyjadrenia a stanoviská poskytli včasnejšie, no boli poskytnuté za rovnakým účelom - teda ako podklad pre možnosť stavebných úprav existujúcej stavby. Technický stav, zámer stavebníka, obsah stavebných úprav, postup ani iné skutočnosti sa v tomto medziobdobí nijakým spôsobom nezmenili, a teda nebol dôvod duplicitne žiadať o stanoviská dotknutých orgánov. Tvrdil, že nemal možnosť postupovať v tejto veci iným spôsobom, ako najprv zadovážiť podklady - stanoviská dotknutých orgánov, na podnet žalobcu tieto doplniť a následne plynulo pokračovať v stavebnom konaní. Mal za to, že uvedený dôvod zo strany žalobcu neobstojí, nemožno v ňom vidieť logiku a už vôbec nie dôvod na konštatovanie neopodstatnenosti rozhodnutia žalovaného. 25. Dôvody žalobcu zhrnuté v závere žaloby ďalší účastník považoval za bezpredmetné, účelové a nelogické. Na základe uvedeného navrhol žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. 26. Ďalší účastníci L.. T. N. a L.. V. H. sa podaniami zo dňa 19.12.2019 vzdali svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom. Replika žalobcu 27. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.02.2020 v celom rozsahu zotrval na všetkých ním uvedených žalobných bodoch. Poukázal na to, že on ako účastník konania nemá povinnosť a prakticky ani možnosť upozorňovať žalovaného, na čo sa má a načo sa nemá ako správny orgán zameriavať. Je úlohou správneho orgánu, aby návrh navrhovateľa posúdil a v konaní zabezpečil všetky potrebné (aktuálne podklady) a vyhodnotil dôvodnosť alebo nedôvodnosť daného návrhu vo vzťahu k technickým aj právnym požiadavkám. K vyjadreniu ďalšieho účastníka uviedol, že tento už po dlhú dobu zneužíva právny stav v areáli, kde sa jeho stavba nachádza a žiadny reálny krok k zriadeniu vecného bremena nevykonal. Duplika žalovaného 28. Žalovaný v duplike zo dňa 04.03.2020 uviedol, že žalobca v replike neuvádza nové rozhodujúce skutočnosti, ku ktorým by bolo možné uviesť nový právny názor. Žalovaný preto zotrval na svojom právnom názore, že v povoľovacích konaniach podľa stavebného zákona sa stavebnému úradu ukladá činnosť na overovanie vlastníckeho práva len pri aplikácii § 38, §58 ods. 2a§ 88a ods. 3 Stavebného zákona. Skutkové situácie všeobecne regulované v citovaných ustanoveniach však v konkrétnostiach nenastali v povoľovacom konaní stavebného úradu. Žiadna časť povoľovanej stavby sa neumiestňovala na prístupovej komunikácii (§ 38). Na prístupovej komunikácii sa nepovoľovala realizácia žiadnej časti stavby (§ 58 ods. 2). A ani žiadna časť skôr nepovolenej stavby sa nepovolene nerealizovala na prístupovej komunikácii (§ 88a ods. 3). Nenastala teda skutková situácia pre aplikáciu citovaných ustanovení. Žalobca skutkovú situáciu povinného overovania vlastníctva k prístupovej komunikácii nesprávne dôvodí len na podklade § 47 písm. b) Stavebného zákona, ktorý však stavebný úrad neodkazuje na overovanie vlastníctva, ako podmienky splnenia tohto ustanovenia o všeobecnej technickej požiadavke. Žalovaný zároveň dal do pozornosti správneho súdu, že vlastnícky spor - právo prechodu a prejazdu po prístupovej komunikácii, nebol kompetenčne spôsobilý vyriešiť ani stavebný úrad. S riešením tohto sporu, bol však spôsobilý sporné strany odkázať na súd postupom podľa § 137 Stavebného zákona, pokiaľ by žalobca v určených koncentračných lehotách, zadal občianskoprávne námietky. Žalovaný zároveň zastáva názor, že vlastnícky spor je možné riešiť v samostatnom konaní, a nie je preto potrebné opakovať administratívne konanie, aby vo výsledku stavebný úrad sporné strany opäť odkázal s riešením sporu žalobcu na súd. V zmysle zásady proporcionality preto žalovaný navrhuje správnemu súdu ponechať napadnuté rozhodnutie v platnosti. Ďalšia argumentácia žalobcu v súvislosti so žalobným dôvodom nad parcelou C-KN XXX/XX je účelová, slúžiaca len na ďalšie zdôraznenie nezákonnosti v administratívnom konaní. Nepoukazuje ani na konkrétne porušovanie subjektívneho práva žalobcu - absencia aktívnej žalobnej legitimácie. Žalobná argumentácia, k parcele C-KN XXX/ XX poukazuje na ochranu verejného záujmu a teda „bezpečnosť" prístupu k stavbe stavebný úrad v administratívnom konaní posudzoval postupom podľa § 81b písm. c) Stavebného zákona. Ďalšia ochrana tohto verejného záujmu sa nevyžadovala ani za spolupôsobenia cestného správneho orgánu podľa príslušných ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, lebo prístup k stavbe na súkromnom pozemku CKN XXX/XX nie je miestnou a ani účelovou komunikáciou. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 29. Stavebník MET-KOV, s.r.o., so sídlom Priemyselná 430, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 48 230 774, vo vyjadrení zo dňa 02.03.2020 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že z dôvodu neexistencie relevantných argumentov žalobcu je žaloba nedôvodná, a preto trval po vykonaní potrebného dokazovania na jej zamietnutí. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe, v súlade s § 134 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože žalobca a žalovaný výslovne uviedli, že nežiadajú nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 04.11.2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 19.11.2020 (§ 137 ods. 3 SSP). 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 2 ods. 1 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 33. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 34. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 35. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 36. Podľa § 47 písm. b) Stavebného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. 37. Podľa § 48 ods. 1 Stavebného zákona, stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby. 38. Podľa § 64 ods. 1 Stavebného zákona, s orgánmi štátnej správy a s účastníkmi, ktorých stanoviská a vyjadrenia k dokumentácii predloženej pri stavebnom konaní sa opatrili pred jeho začatím, obmedzí stavebný úrad prerokovanie žiadosti podľa miery, v akej sa ich požiadavky splnili. 39. Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. 40. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 41. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 42. Podľa § 88a ods. 3 Stavebného zákona, ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo ( § 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší ( § 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. 43. Podľa § 88a ods. 3 Stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. 44. Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. 45. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 46. Podľa § 140b ods. 3 Stavebného zákona, dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. 47. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v rozhodnom znení (ďalej len vyhláška č. 532/2002 Z.z."), stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie 48. Podľa § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby. 49. Podľa § 3d ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „Cestný zákon"), účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu 2b) alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. 50. Podľa § 22 ods. 1 Cestného zákona, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. 51. Podľa § 22 ods. 3 Cestného zákona, účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. 52. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v rozhodnom znení (ďalej len „vyhláška č. 35/1984 Zb."), účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch. 53. Podľa § 22 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. o právnych pomeroch účelových komunikácií platia všeobecné predpisy. 14) 14) Napr. Hospodársky zákonník č. 109/1964 Zb. v úplnom znení vyhlásenom pod č. 45/1983 Zb. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v úplnom znení vyhlásenom pod č. 70/1983 Zb. 54. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 55. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 56. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 57. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 58. Podľa § 47 ods. 4 Správneho poriadku, poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. 59. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku, v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. 60. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento podľa § 88a ods. 4 v spojení s § 66 Stavebného zákona a podľa § 10 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona v spojení s ustanoveniami Správneho poriadku rozhodol o dodatočnom povolení stavby. „Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona" (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 125/2010). 61. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno- právnymi a procesnými predpismi. 62. Žalobca podľa dôvodov uplatnených v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a žiadal aby ho tunajší súd zrušil a to aj spolu s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalobca v žalobe poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nijak neprihliadol na ním poukázané vady už prvostupňového rozhodnutia a vo svojom rozhodnutí ich nevyhodnotil. Ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s otázkou, akým spôsobom a či vôbec má stavebník zabezpečený prístup k svojej stavbe. Ako ďalší žalobný dôvod žalobca namietol vadu konania spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe žalovaného, za ktorý považoval neprerušenie konania a rozhodnutie vo veci bez toho, aby o práve prechodu stavebníka cez jeho pozemky rozhodol súd. Nakoniec namietol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože je založené na neaktuálnych záväzných stanoviskách dotknutých orgánov. 63. Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami. Poukázal najmä na to, že žalovaný nijak neprihliadol na ním poukázané vady už prvostupňového rozhodnutia a vo svojom rozhodnutí ich nevyhodnotil. K otázke riadneho odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy správny súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť spôsobilé na to, aby účastník konania (žalobca) mal možnosť účinne sa brániť proti jednoznačne a určito vyjadreným právnym záverom konajúcich orgánov verejnej správy ku všetkým jednotlivým skutkovým a právnym otázkam, na ktorých bolo rozhodnutie založené, inak rozhodnutie ako celok nie je spôsobilé na prieskum zákonnosti v rámci ústavou garantovaného základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. V odôvodnení rozhodnutia sa musí konajúci orgán verejnej správy v zmysle § 47 Správneho poriadku vysporiadať aj s námietkami účastníka konania (žalobcu), ktoré uplatní v rámci konania a odvolací orgán so všetkými odvolacími námietkami. Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry (najmä rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2009) vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia orgánu verejnej správy: „Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o ... splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z mu predloženého odôvodnenia pochopiť: na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti". Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo môže byť zapríčinené tak nedostatkom dôvodov, ako aj zmätočnosťou (nezrozumiteľnosťou) v dôsledku vnútorných rozporov odôvodnenia. 64. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo záverov k námietkam účastníkov konania, resp. ich nejednoznačnosť. Na druhej strane účelom zákona nie je „bazírovať" na obšírnom a popisnom verbálnom posúdení (po podrobnej právnej analýze) všetkých jednotlivých aspektov a okolností veci (a už vôbec nie podľa subjektívnych názorov a predstáv účastníkov konania). Napadnuté rozhodnutie žalovaného v odôvodnení obsahuje opis priebehu správneho konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolacie námietky žalobcu, obsah vyjadrení ostatných účastníkov konania k odvolaniu. V odôvodnení rozhodnutia nechýba opis skutkových okolností a vyhodnotenie dôkazov, z ktorých žalovaný zistil skutkový stav veci. Žalovaný v rozhodnutí uviedol aj citáciu na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy a presvedčivú, veci priliehavú právnu argumentáciu osvedčujúcu, ako žalovaný vec právne posúdil vo vzťahu k zásadným právnym otázkam, iba po vyriešení ktorých bolo možné žalovaným dospieť k záveru o zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. K právnemu posúdeniu veci žalovaný ponúkol súhrn svojich názorov a záverov, ktorými objasnil, ako sa vysporiadal s každou odvolacou námietkou osobitne tak, ako to vyžaduje § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie žalovaného tak zodpovedá kritériám, ktoré sa vyžadujú v rámci zásadnej požiadavky na spravodlivé konanie, poskytujúce dostatočnú mieru ochrany práv jeho účastníkov, vrátane práva na primerané odôvodnenie rozhodnutia, teda zrozumiteľnosť rozhodnutia a dostatok ním vyjadrených dôvodov podporujúcich výrok. 65. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Správny súd nie je súdom skutkovým. Pre správne súdy je pri preskúmavaní rozhodnutia rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. 66. Žalobca všeobecne formulovanou námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia bez uvedenia konkrétnych nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prezentoval len svoje vlastný názor na spôsob interpretácie a aplikácie použitej právnej úpravy a na vyhodnotenie skutkových okolností uvedených v odôvodnení prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného. Samotný fakt, že tieto závery nie sú v súlade s jeho názormi však nepreukazuje ich nezákonnosť. Takúto námietku možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí. Správny súd je viazaný tak rozsahom, ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Nie je však ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá teda oprávnenie dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu (spisov) a napadnutého rozhodnutia (rozhodnutí) a ani žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať, resp. všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum. Takto uplatnená námietka žalobcu nebola bližšie skutkovo a právne ozrejmená spôsobom, ktorý by ju individualizoval pre daný prípad. Totiž bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, to znamená k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie je ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného (§ 134 ods. 1 SSP). Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto uplatnený žalobný dôvod neumožňuje súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobná námietka je nekonkrétna a všeobecná. 67. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel správny súd k záveru, že zodpovedá zákonným požiadavkám upravených v § 46 a § 47 Správneho poriadku, pretože obsahuje výrok, odôvodnenie aj poučenie o opravnom prostriedku. Výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a z odôvodnenia vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bolo aj vyjadrenie žalovaného k odvolacím námietkam žalobcu. Žalobcom tvrdená nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného bola preto, ako nemajúca oporu v obsahu preskúmavaného rozhodnutia, nedôvodná. Žalovaný poskytol v preskúmavanom rozhodnutí odpovede na všetky otázky, ktoré boli pre rozhodnutie relevantné. 68. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s otázkou, akým spôsobom a či vôbec má stavebník zabezpečený prístup k svojej stavbe. Argumentoval, že pozemky C-KN č. XXX/X a XXX/XX., k.ú. R. D. C., cez ktoré vedie prístupová komunikácia k predmetnej stavbe sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a žalobca nikdy neudelil stavebníkovi súhlas s užívaním týchto pozemkov a komunikácie za účelom prístupu k stavbe. Poukázal na znenie § 47 písm. b) Stavebného zákona, ktoré žalovaný podľa neho pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy. V súvislosti s uvedeným žalobným dôvodom správny súd poukazuje na to, že právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. „Každý má právo, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy" (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2010). 69. Ustanovenie v § 88a Stavebného zákona upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Okrem toho vlastník stavby musí preukázať splnenie jednej zo základných podmienok pre vydanie stavebného povolenia, a to že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo. V zmysle § 47 písm. b) Stavebného zákona sa stavby musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie pričom prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby (§ 7 ods. 1 a 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.,). 70. Z administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že orgány verejnej správy v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli k záveru, že pre rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby nebolo potrebné v danom prípade overovať zastavovacie podmienky, nakoľko žalovaný mal z projektovej dokumentácie postupom podľa § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona preukázané, že zastavovacie podmienky stavby nie je potrebné overovať, keďže stavba montážnej haly súp. XXXX je existujúca. Situovaná je spolu s ostatnými stavbami iných vlastníkov v uzavretom areáli Z. R. D. C.. Všetky stavby v areáli sú dopravne obsluhované účelovou prístupovou komunikáciou situovanou na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. Riešenie dopravy v zmysle projektovej dokumentácie (Súhrnnej technickej správy vypracovanej L.. V. H., zákazkové č. 27/2017, dátum III/2017) je nasledovné: „Príjazd na pozemok je riešený z priľahlej mestskej komunikácie, spevnenej komunikácie, ktorá nadväzuje na vnútroareálovú komunikáciu a spevnené plochy areálu. Zásobovanie je riešené pomocou nákladných automobilov, čomu sú prispôsobené i jestvujúce komunikácie a spevnené plochy areálu investora." 71. Dopravné napojenie montážnej haly, v ktorej sa nachádza dodatočne povoľovaná stavba, na existujúcu vnútroareálovú komunikáciu (t.j. účelovú komunikáciu) na ktorú nadväzuje obecná komunikácia, zostalo bez zmeny. Stavba je dopravne obsluhovaná existujúcou komunikáciou a realizáciou stavby sa do komunikácie nezasahuje. Na základe takto zisteného skutkového stavu žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy mali splnenie požiadavky prístupnosti stavby za osvedčenú. Podľa názoru správneho súdu postupovali správne, keď pri posudzovaní predpokladov pre dodatočné povolenie stavby skúmali len to, či vlastník nepovolenej stavby má vlastnícke resp. iné právo k pozemku zastavaného nepovolenou stavbou a splnenie takejto podmienky nepreverovali vo vzťahu k posúdeniu všeobecnej technickej požiadavky na navrhovanie stavieb spočívajúcej v požiadavke, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie. Správne orgány ako orgány verejnej moci môžu v rámci svojej kompetencie postupovať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Správny úradný postup každého orgánu verejnej moci je taký postup, ktorý sa zakladá na platnej právnej úprave a s platnou právnou úpravou sa zhoduje. Overovanie vlastníckeho práva resp. iného (užívacieho) práva stavebný úrad vykonáva iba v prípadoch vyslovene v stavebnom zákone uvedených (napr. § 38, § 58 ods. 2 a § 88a ods. 3 Stavebného zákona), čo nie je prípad posudzovania splnenia všeobecných technických požiadaviek na výstavbu. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalobcom vznesená námietka nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným nie je dôvodná. Žalovaný pri posudzovaní všeobecných technických požiadaviek na navrhovanie stavieb na zistený skutkový stav aplikoval správnu právnu normu a zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery, pričom medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami je logický vzťah. K právnemu posúdeniu veci žalovaný ponúkol súhrn svojich názorov a záverov, ktorými objasnil, ako sa s uvedenou odvolacou námietkou vysporiadal. Nesprávne právne posúdenie, t.j. omyl žalovaného pri aplikácii práva na zistený skutkový stav preukázaný nebol. 72. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca ju spolu s ostanými svojimi námietkami (okrem námietky týkajúcej sa parcely C-KN č. XXX/XX, ktorú vzniesol až pri podaní žaloby) uplatnil až v odvolacom konaní. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, v zmysle ktorej po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. „Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti." (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/6/2012) Z uvedeného dôvodu žalovaný dospel k správnemu záveru, že k uvedeným námietkam nemohol prihliadnuť, keďže žalobca ich nevzniesol v zákonom stanovenej lehote, napriek tomu, že v oznámení o začatí konania o dodatočnom povolení ho prvostupňový orgán verejnej správy upozornil, že svoje námietky môže uplatniť v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak sa na ne neprihliadne. Žalovaný tak v odvolacom konaní vzhľadom na koncentračnú zásadu nemohol prihliadnuť na námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorými zdôvodňoval svoj nesúhlas s dodatočným povolením stavby. Žalovaný sa s týmito námietkami zaoberal len z dôvodu uspokojenia platných princípov dobrej verejnej správy, aby tým žalobcovi poskytol svoj právny názor na úspešnosť jeho požiadaviek pre prípad, že by boli uplatnené zákonným spôsobom a súčasne postupoval v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého orgán verejnej správy je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania uplatnenými v odvolaní. 73. Žalobca okrem nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k pozemkom v jeho vlastníctve, prostredníctvom ktorých má stavebník zabezpečený prístup k svojej stavbe, namietol aj to, že prístup ku stavbe prechádza aj cez parcelu C-KN č. XXX/XX zapísanú na LV č. XXXX pre k.ú. R. D. C., cez ktorú rovnako stavebník nemá zabezpečený prístup a táto parcela nespĺňa dokonca ani technické požiadavky v zmysle § 47 písm. b) v spojení so zákonom č. 135/1961 Z. z. (Cestný zákon) a vyhláškou č. 35/1984 Z. z., ktorou sa tento zákon vykonáva, pričom ide o skutočnosti, s ktorými sa žalovaný a predtým ani stavebný úrad žiadnym spôsobom nevysporiadali. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobcu správny súd poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o novú námietku žalobcu, ktorá ním nebola uplatnená v administratívnom konaní, a preto sa prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný nemohol s ňou vysporiadať v napadnutom rozhodnutí. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. R. D. C. vyplýva, že vlastníkom predmetného pozemku je L.. H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, R. D. C., pričom v časti C listu vlastníctva - Ťarchy je zápis: „V XXX/XX - vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu cez CKN parc.č.XXX/XX v prospech DANIMO s.r.o., Gajova 1, 811 09 Bratislava, IČO 35 750 138 a každého ďalšieho vlastníka nehnuteľností CKN parc. č. XXX/XX, XXX/XX . a stavba - montážna hala č.s.XXXX na CKN parc.č.XXX/XX - pol.XXX/XX." Ohľadom právneho posúdenia veci vo vzťahu ku posudzovaniu všeobecných technických požiadaviek na navrhovanie stavieb aj vo vzťahu k uvedenej parcele platia rovnaké závery, ako tie, ku ktorým správny súd dospel pri vyššie uvedených pozemkoch vo vlastníctve žalobcu. 74. Správny súd v každej konkrétnej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. „Správne súdnictvo slúži predovšetkým na ochranu tých osôb, ktoré boli rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátené na svojich právach. Zákonodarca ustanovil obmedzenia a podmienky súdnej kontroly v správnom súdnictve v SSP tak, že na aktívnu legitimáciu na podanie všeobecnej správnej žaloby nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe „actio popularis", ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe vyjadrené a aspoň potenciálne možné. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/7/2019). Z predmetnej námietky týkajúcej sa parcely C-KN č. XXX/XX podľa názoru správneho súdu nevyplýva, že by bol žalobca v súvislosti s prístupom stavebníka cez uvedenú nehnuteľnosť k dodatočne povoľovanej stavbe na svojich subjektívnych právach ukrátený, a preto dospel k záveru, že v danom prípade absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie takejto námietky ako jedna zo základných náležitostí všeobecnej správnej žaloby. Nakoľko žalobca v tomto žalobnom bode podanej správnej žaloby nekonkretizoval ani to, z akých dôvodov podľa neho parcela C-KN č. XXX/XX nespĺňa technické požiadavky v zmysle § 47 písm. b) v spojení so zákonom č. 135/1961 Z. z. (Cestný zákon) a vyhláškou č. 35/1984 Z. z., ktorou sa tento zákon vykonáva, správny súd v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia z takto vymedzeného všeobecne formulovaného dôvodu nemohol na túto časť žaloby relevantne prihliadať a v jej rozsahu preskúmať napadnuté rozhodnutie. Keďže uvedená námietka nebola zo strany žalobcu podopretá žiadnou skutkovou, ani právnou argumentáciou, správny súd ju pre jej nekonkrétnosť, resp. všeobecnosť vyhodnotil ako nedôvodnú. 75. Ako ďalší žalobný dôvod žalobca namietol vadu konania spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe žalovaného. Ak dôjde k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, správny súd napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy rozsudkom zruší. Žalobca namietal, že v prípade úvahy žalovaného o tom, že stavebník vie právo prechodu získať prostredníctvom súdneho rozhodnutia, bolo na mieste stavebné konanie prerušiť a odkázať stavebníka na predloženie rozsudku, ktorý mu právo prechodu priznáva. Uvedenú námietku však žalobca v konaní o dodatočnom povolení stavby ani v odvolacom konaní nevzniesol. Žalovaný tak nemal povinnosť sa s takouto námietkou vysporiadať v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Správny súd k uvedenej žalobnej námietke uvádza, že v konaniach podľa Stavebného zákona sa môžu vyskytnúť aj občianskoprávne námietky (a to najmä námietky týkajúce sa vlastníckych a užívacích práv k pozemkom a stavbám), o ktorých podľa právneho poriadku prináleží rozhodovať všeobecným súdom. Stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky, ktoré skutočne preukazujú porušenie subjektívnych práv alebo námietky územno-technického, prípadne stavebno-technického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými predpismi. Povinnosť stavebného úradu odkázať účastníka konania na súd a prerušiť konanie je daná výslovne iba v prípade občianskoprávnej námietky, prekračujúcej právomoc stavebného úradu, ktorá by súčasne, v prípade jej oprávnenosti, mala za následok nemožnosť uskutočnenia požadovanej stavby. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (Správny poriadok). Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon (§ 29 ods. 1 Správneho poriadku). Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania (§ 40 ods. 1 Správneho poriadku). Predbežnou otázkou rozumieme takú otázku, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania. Na jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný orgán verejnej správy, pred ktorým prebieha dané správne konanie, ale iný orgán verejnej správy, prípadne súd. Ide teda o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania. 76. Keďže Stavebný zákon neukladá stavebníkovi povinnosť predložiť majetkoprávne vysporiadanie k prístupovej ceste, splnenie podmienky existencie vlastníckeho práva resp. iného (užívacieho) práva k už existujúcej prístupovej ceste k stavbe (v danom prípade k účelovej komunikácii), sa pre posúdenie naplnenia všeobecnej technickej požiadavky na navrhovanie stavieb vyžadovanej v zmysle § 47 písm. b) Stavebného zákona nevyžaduje, a preto ju stavebný úrad podľa názoru správneho súdu nebol povinný posudzovať ako predbežnú otázku a ani kvôli nej prerušiť konanie o dodatočnom povolení stavby. Nejedná sa ani o hmotnoprávnu námietku, ktorá by mala zásadný význam na rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby a v prípade vznesenia ktorej by bol stavebný úrad povinný konanie prerušiť a účastníka odkázať na konanie na súde. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Keďže v danom prípade nebolo preukázané podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, správny súd námietku nesprávneho procesného postupu vyhodnotil ako nedôvodnú. O právnych pomeroch účelových komunikácií platia všeobecné predpisy. Žalobca v prípade neoprávneného zásahu do jeho vlastníctva môže kedykoľvek uplatniť všeobecné prostriedky ochrany svojho vlastníckeho práva, ktoré mu prináležia v zmysle Občianskeho zákonníka, prípadne môže svoje práva brániť súdnou cestou napr. podaním niektorej z vlastníckych žalôb. 77. Nedostatočným zistením skutkového stavu veci je aj pochybenie pri jeho zisťovaní. Správne konanie, ako aj ostatné druhy administratívneho procesu sú zásadne ovládané zásadou materiálnej pravdy. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 46 Správneho poriadku). Orgán verejnej správy je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Ak orgán verejnej správy pri rozhodovaní nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ide o závažnú chybu v jeho postupe, ktorá odôvodňuje zrušenie vydaného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Všeobecne možno povedať, že skutkový stav nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci vtedy, pokiaľ v rozpore so zákonom neboli v danej veci zistené všetky právne významné skutočnosti. Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Nedostatočným zistením skutkového stavu veci je aj pochybenie pri jeho zisťovaní. Žalobca nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci namietal z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy je založené na neaktuálnych záväzných stanoviskách dotknutých orgánov. V súvislosti s požiadavkou zákonodarcu kladenou na správne zistenie skutkového stavu v správnom konaní alebo v osobitnom konaní pred orgánom verejnej správy je nutné zdôrazniť, že rozsah skutkového zisťovania v procese aplikácie práva vymedzuje aplikovaná právna norma. Zákonodarca v ustanovení § 88a Stavebného zákona upravuje podmienky dodatočného povolenia stavby, dáva tým možnosť stavebníkom dodatočne legalizovať stavby postavené alebo začaté stavať bez vydaného stavebného povolenia. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a Stavebného zákona je zistenie stavebným úradom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Vlastník stavby teda na základe výzvy stavebného úradu všetky potrebné doklady zaobstaráva sám a na vlastné náklady. 78. Stavebník spolu so žiadosťou o dodatočné povolenie stavby zo dňa 15.06.2018 predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy aj žalobcom uvádzané záväzné stanoviská dotknutých orgánov, uplatňujúcich záujmy chránené osobitnými predpismi, vypracované v priebehu roku 2017 pre potreby stavebného konania, ktorého predmetom bola zmena užívania časti stavby a ktoré bolo prvostupňovým orgánom verejnej správy zastavené z dôvodu, že stavebník začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Vzhľadom k tomu, že stavebník si záväzné stanoviská dotknutých orgánov zabezpečil pred začatím konania o dodatočnom povolení stavby, prvostupňový orgán verejnej správy mohol v konaní postupovať v súlade s § 64 ods. 1 Stavebného zákona, aplikujúc postup zjednodušeného konania, v ktorom stavebný úrad obmedzí prerokovanie žiadosti podľa miery, v akej sa ich požiadavky splnili. Obsah stavebníkom predložených záväzných stanovísk bol v zmysle § 140b ods. 1 Stavebného zákona pre prvostupňový orgán verejnej správy záväzný a pokiaľ nedošlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal, boli nimi v zmysle § 140b ods. 3 Stavebného zákona viazané aj dotknuté orgány, ktoré ich vydali. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy si splnil povinnosť oznámiť dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení stavby a doručovať im svoje rozhodnutia. V oznámení o začatí konania o dodatočnom povolení stavby prvostupňový orgán verejnej správy upozornil dotknuté orgány, že svoje stanoviská môžu uplatniť v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania, stým, že ak v určenej lehote neoznámia svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, predpokladá sa, že so stavbou z hľadiska nimi sledovaných záujmov súhlasia. Zo strany dotknutých orgánom neboli podané žiadne pripomienky a námietky, dotknuté orgány v danej veci nevydali neskoršie záväzné stanoviská, ktorými by svoje predchádzajúce záväzné stanoviská nahrádzali alebo menili. Keďže sa aj v konaní o dodatočnom povolení stavby v dôsledku primeranej aplikácie ustanovení § 58 až 66 Stavebného zákona uplatňuje koncentračná zásada, stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. 79. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že orgány verejnej správy zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Konanie prvostupňového orgánu verejnej správy, t. j. stavebného úradu a konanie žalovaného ako odvolacieho orgánu tvoria jeden celok, a preto aj výsledok ich konania, vydané prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného je z hľadiska uplatnených námietok nezákonnosti potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Záver stavebného úradu a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami Stavebného zákona platného v čase rozhodovania žalovaného. Orgány verejnej správy oboch stupňov v konaní postupovali náležite v intenciách relevantných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich právne závery boli správne. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a dostatočne skúmal otázku súladu predmetnej stavby postavenej stavebníkmi bez stavebného povolenia s verejnými záujmami. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný náležitým spôsobom uviedol skutkové a právne závery, ku ktorým dospel po preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa napadnutého odvolaním. Žalobca hodnoverným spôsobom nevyvrátil skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a preto nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného. Vzhľadom k tomu, že orgány verejnej správy oboch stupňov v danej veci postupovali zákonným spôsobom, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov a zistený skutkový stav náležite vyhodnotili, rozhodnutie vydali v zmysle § 47 Správneho poriadku v spojení s § 140 Stavebného zákona a svoje rozhodnutia aj riadne odôvodnili, správny súd námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu posúdil ako nedôvodnú. Žalobou napadnutým rozhodnutím a rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy žalobca nebol ukrátený na svojich právach, pričom obe tieto rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a orgány verejnej správy z tohto skutkového stavu vyvodili i správny právny záver. 80. Existenciu v žalobe vytýkaných vád rozhodnutia žalovaného (ani prvostupňového rozhodnutia) správny súd nezistil. Správny súd nepovažoval žalobcom uplatnené skutkové a právne dôvody, z ktorých vyvodzoval nezákonnosť rozhodnutia, za preukázané, a preto na ich základe nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť. Rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, považoval správny súd za zákonné, vychádzajúce zo skutkového a právneho stavu, ktorý bol daný v čase rozhodovania žalovaného. Žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy sa pri rozhodovaní správne riadili právnou úpravou, ktorá bola platná a účinná v čase ich rozhodovania a ktorú na zistený skutkový stav veci správne aplikovali. Z administratívneho spisu mal správny súd jednoznačne preukázané, že orgány verejnej správy oboch stupňov danej veci venovali náležitú pozornosť, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistili skutočný stav a skutkové okolnosti náležite vyhodnotili a svoje rozhodnutia logicky zdôvodnili. Správny súd v danom prípade taktiež nezistil, že by došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 81. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 82. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 83. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 84. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. 85. O trovách konania ďalších účastníkov správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. Správny súd ďalším účastníkom v tomto konaní žiadne povinnosti neukladal, a preto im žiadnu náhradu trov konania proti žalovanému nepriznal. 86. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.