Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/132/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907217187 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6907217187.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s.r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, so sídlom Dr. Herza 12, 984 01 Lučenec, proti povinnému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. P. XXX, XXX XX D. P., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 63,07 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov, pod sp. zn. EX 10351/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/2167/2007-14 zo dňa 21. júna 2016, takto r o z h o d o l : I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. II. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 243f ods. 4 zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej aj len „Exekučný poriadok“). 2. Z uznesenia súdu prvej inštancie vyplynulo, že exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 02.02.1998, sp. zn. 1 Zm/14/97. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia poukázal na novú právnu úpravu Exekučného poriadku, konkrétne na ustanovenia § 243f ods. 1, ods. 4 a ods. 6 Exekučného poriadku. Na základe novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 28.12.2007 tak, aby v ňom boli uvedené skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným v lehote 30 dní od účinnosti novely Exekučného poriadku, teda v lehote do 22.01.2016. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie podaním datovaným dňa 13.01.2016. V podaní oprávnený uviedol, že svoj vzťah s povinným preukazuje nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je súčasťou exekútorského spisu. Uviedol, že v tomto exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Túto skutočnosť mal preukazovať aj fakt, že vec bola na príslušnom krajskom súde, na ktorom bol vydaný exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna. V čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by daný vzťah umožňovala posudzovať ako spotrebiteľský, a preto prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza do úvahy. 4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ustanovenie § 243f ods. 1 až 6 Exekučného poriadku je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy, ktoré síce v čase ich vzniku neboli vzťahmi zo spotrebiteľskej zmluvy, ale išlo o fakticky obdobné vzťahy vzniknuté pred zavedením právnych noriem na ochranu spotrebiteľa. Ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej ak sa v konaní podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie mal za to, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno o vlastnom vzťahu s povinným, v dôsledku čoho si súd prvej inštancie nemohol vytvoriť záver, či v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov nedošlo k vyvráteniu domnienky podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku a mal za to, že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 5. Proti predmetnému uneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď zmluvu, na základe ktorej bol založený exekučný titul, posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Uviedol, že svoj vzťah s povinným preukazoval nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je súčasťou exekútorského spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSIVENST, a.s. Uviedol, že v tomto exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah. Túto skutočnosť mal preukazovať aj fakt, že vec bola na príslušnom krajskom súde, na ktorom bol vydaný exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna. Oprávnený tiež uviedol, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený, vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015, nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným, a preto nemal povinnosť zabezpečiť si a opatrovať podklady, pre prípadné preukazovanie vlastného vzťahu s povinným. Oprávnený ďalej namietal, že v čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by daný vzťah umožňovala posudzovať ako spotrebiteľský, a preto prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza do úvahy. Oprávnený poukázal na právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, ktorá bola do Občianskeho zákonníka doplnená až s účinnosťou od 01.04.2004. Mal za to, že táto právna úprava platí len pre zmluvy, ktoré boli uzavreté od účinnosti zákona č. 150/2004 Z. z., a teda zmluva uzavretá medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. sa z režimu spotrebiteľských zmlúv (v znení od 01.04.2004, pozn. odvolacieho súdu) vyníma. Z týchto dôvodov mal za to, že exekučný súd nemal pri rozhodovaní prihliadať na právnu domnienku stanovenú v §243f ods. 4 Exekučného poriadku, pričom takýto postup súdu považoval za protiústavný a v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity. Za týchto okolností navrhol odvolaciemu súdu, aby prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie a posúdil súladnosť ustanovení § 243f Exekučného poriadku s ústavou. 6. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. 7. S účinnosťou od 01.07.2016 začal platiť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, použije aj v právoplatne neskončených exekučných konaniach. 8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v odvolaní. 11. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku; v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 12. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku; ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa 57 ods. 1 písm. m). 13. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku; ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. 14. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku; ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 15. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na (1) neprijateľné zmluvné podmienky, (2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, (3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. 16. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku; v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30. júna 1998 (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“), t. j. v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorý je exekučným titulom, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby. 18. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že oprávnený doručil dňa 27.11.2007 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol zmenkový platobný rozkaz sp. zn. 1 Zm/14/97, ktorý vydal dňa 02.02.1998 Krajský súd v Banskej Bystrici. Exekučný titul sa stal právoplatným a vykonateľným čo do istiny dňa 18.02.1998, čo do trov dňa 03.03.1999. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením zo dňa 22.02.2008 podľa § 45 ods.1 Exekučného poriadku. Podkladom pre vydanie exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu bola zmenka vystavená povinným ako fyzickou osobou pre právneho predchodcu oprávneného - TRANSINVEST, a.s., ktorý si nárok zo zmenky uplatnil v súdnom konaní, ukončenom vydaním exekučného titulu (sp. zn. 1Zm 14/97, vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici). V exekučnom konaní si nárok zo zmenkového platobného rozkazu (exekučného titulu) uplatnil oprávnený, ktorý ho nadobudol na základe nepretržitého radu indosamentov. Spolu s exekučným titulom bol k návrhu na vykonanie exekúcie predložená aj zmenka zo dňa 24.01.1997. V predložených zmluvných dokumentoch bol povinný označený menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. Z uvedeného vyplýva, že tu nie sú žiadne skutočnosti nenasvedčujú tomu, že by bol povinný v postavení fyzickej osoby podnikateľa. 19. Oprávnený v zmysle povinnosti stanovenej v § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnil návrh na začatie exekúcie. V podaní zo dňa 13.01.2016 uviedol, že svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov a vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s.. Podľa oprávneného nešlo o nárok, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Išlo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje prejednanie veci na Krajskom súde v Banskej Bystrici ako veci obchodnoprávnej. V čase základného súdneho konania v Slovenskej republike neplatila právna úprava , ktorá by umožňovala právny vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s., posudzovať ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza do úvahy. Oprávnený poukázal na spis vedený Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1 Zm 14/97 a na to, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie priložiť, pretože spoločnosť TRANSINVEST, a.s. zanikla a on ako právny nástupca doteraz (do 25.12.2015) nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným. Zastavením exekúcie pre nedoplnenie návrhu by došlo k aplikovaniu neprípustnej retroaktivity. 20. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 25.12.2015, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z., obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, sú exekučné súdy povinné v exekučných konaniach, v ktorých sa vymáha nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný mal v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa (zisťovanie v zmysle § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového v aktuálnom znení), ex offo prihliadať na to, či povinnému bola v konaní pred rozhodcovským alebo všeobecným súdom poskytnutá ako spotrebiteľovi ochrana, ktorá mu je zaručená právnymi normami spotrebiteľského práva. Z tohto dôvodu bola zavedená povinnosť pre oprávnených už v návrhu na vykonanie exekúcie opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ich, ak sa v exekučnom konaní vymáha nárok, ktorý bol priznaný zo zmenky. Táto povinnosť zaťažovala aj oprávnených v konaniach, ktoré k 25.12.2015 už prebiehali a začali na základe dovtedy platných a účinných právnych predpisov, pričom na jej splnenie bola stanovená lehota tridsať dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z. Podstatné pri tom bolo, že sa v týchto konaniach vymáhal nárok, ktorý bol v základnom konaní priznaný zo zmenky, bez ohľadu na to, kedy bol exekučný titul vydaný a bez ohľadu na to, kedy právny vzťah vznikol. Po doplnení návrhu bol exekučný súd v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku povinný skúmať, či existujú dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pričom v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku platí vyvrátiteľná právna domnienka, že pokiaľ sa nepreukáže opak, platí že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania vlastného vzťahu s povinným tak zaťažuje oprávneného, a to aj v prípade, že svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). 21. V prejednávanej veci je zrejmé, že exekučným titulom bol právnemu predchodcovi oprávneného priznaný nárok zo zmenky voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou, pričom oprávnený preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov. Oprávnenému vznikla povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a to bez ohľadu na to, či povinný zmenku podpísal ako fyzická osoba podnikateľ alebo nepodnikateľ. Oprávnený v prejednávanej veci svoju povinnosť doplniť návrh na začatie exekúcie splnil v zákonom stanovenej lehote, avšak neuviedol a nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu povinného a právneho predchodcu oprávneného. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že oprávnený opakovane vystupuje v podobných prípadoch, kde totožne ako aj v tomto prípade doplnil návrh na vykonanie exekúcie, avšak ani v jednom prípade neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania rozhodných skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným. Zároveň je v prejednávanom prípade nesporné, že základný právny vzťah medzi TRANSINVEST, a.s. a povinným vznikol pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ktorým bol do Občianskeho zákonníka zavedený režim spotrebiteľských zmlúv. Na tento právny vzťah sa potom vzťahovalo aj intertemporálne ustanovenie § 879f Občianskeho zákonníka. Zavedenie právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv bolo dôsledkom harmonizácie vnútroštátnej právnej úpravy so Smernicou Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmlúv. Je nepochybné, že aj pred zavedením tejto právnej úpravy fakticky vznikali právne vzťahy, ktoré mali spotrebiteľskú povahu a je potrebné im poskytnúť ochranu zodpovedajúcu eurokomformnému výkladu vnútroštátnych právnych predpisov. Napokon, už v tom čase bol v Slovenskej republike platný a účinný zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý definoval pojem spotrebiteľa tak, že ide o osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Preto je nedôvodná námietka, ktorou oprávnený poukazoval na to, že dotknutý právny vzťah nie je možné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský. 22. Nie je relevantná ani odvolacia námietka, ktorou oprávnený poukazoval na to, že v základnom konaní bola vec prejednaná Krajským súdom v Banskej Bystrici ako vec obchodnoprávna. V čase kedy prebiehalo základné konanie, bola daná vecná príslušnosť krajského súdu v zmysle § 9 ods. 3 písm. c) bod 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého krajské súdy rozhodovali ako súdy prvého stupňa v obchodných veciach spory z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, iných cenných papierov alebo šekov vrátane sporov z vydaných zmenkových (šekových) platobných rozkazov, bez zreteľa na to, že nešlo o obchodnoprávnu vec podľa § 9 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku. Príslušnosť krajského súdu na prejednanie veci tak bola daná nie z dôvodu obchodnoprávneho charakteru veci, ale z dôvodu, že išlo o právny vzťah týkajúci sa zmenky, a to bez ohľadu na povahu subjektov právneho vzťahu a bez ohľadu na povahu právneho vzťahu týkajúceho sa zmenky. 23. Nemožno akceptovať ani námietky, že oprávnený bez svojho zavinenia nevie preukázať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Ustanovenie § 243f Exekučného poriadku neumožňuje príslušným konajúcim súdom zohľadňovať akékoľvek dôvody nesplnenia povinností uložených týmto ustanovením. Odvolací súd dáva do pozornosti taktiež aj uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 539/2016-38 zo dňa 14.09.2016, kde ústavný súd upriamil pozornosť na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj oprávnený sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Z výkladu textu zákonného ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, že dôkazné bremeno na preukázanie rozhodných skutočností o vlastnom vzťahu s povinným zaťažuje oprávneného a práve on má predložiť dostatočné dôkazy na preukázanie rozhodných skutočností. 24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený neuviedol skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že by právny vzťah medzi TRANSINVEST, a.s. a povinným nebol vzťahom spotrebiteľským a na podporu svojich tvrdení súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo vo vzťahu k tomu, že nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd správne dospel k záveru, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno o vlastnom vzťahu pôvodného veriteľa a povinného, preto nemohol preveriť, či v základnom konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Podľa § 243f ods. Exekučného poriadku potom platí domnienka, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. 25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. 26. Pokiaľ oprávnený navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol. 27. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku; ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať žalobu na obnovu exekučného konania. 28. Z citovaného ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov uvedených v druhej časti CSP a nebolo ho možné prerušiť ani z dôvodov uvedených v Občianskom súdnom poriadku, ktorým bol procesným predpisom platným a účinným do 30.06.2016. Účel, ktorý sa v základnom konaní dosahuje prerušením konania, je v exekučnom konaní možné dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou sú prípady, ak by prerušenie exekučného konania bolo upravené osobitným predpisom (napr. § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov). 29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. 29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).