Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 1CoE/128/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6609208593 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6609208593.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: F. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. D. F. XXXX/XX, XXX XX C., o vymoženie 132,77 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska č. 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 3941/09 o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 10Er/128/2009-32 zo dňa 30. apríla 2019, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“) zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj len „Exekučný poriadok“) z dôvodu nemajetnosti povinného (I. výrok). Súd prvej inštancie zároveň uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (II. výrok). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého uznesenia uviedol, že súdny exekútor podaním zo dňa 30.11.2017 predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Z odôvodnenia vyplýva, že tak z exekučného spisu ako aj z podnetu súdneho exekútora súd prvej inštancie zistil, že lustráciou majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nemá vedené účty v peňažných ústavoch, je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky, nedisponuje žiadnym nehnuteľným, či hnuteľným majetkom ani iným exekvovateľným majetkom. Okrem uvedeného súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlasí. Dospel k záveru, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok postačujúci aspoň na krytie trov exekúcie, a preto zastavil exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie po preskúmaní trov exekúcie vyčíslených súdnym exekútorom a v súlade s § 196 a § 203 Exekučného poriadku, uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur. 4. Oprávnený v zákonnej lehote podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie. V odvolaní namietal to, že súd prvej inštancie mal exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku už 03.07.2011, kedy sa exekučný titul prekludoval a nie až 30.04.2019 pre nemajetnosť, keď v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol exekučný titul prekludovaný. Z uvedeného dôvodu má preto oprávnený za to, že exekučné konanie bolo odo dňa 03.07.2011 vykonávané v rozpore s právnym poriadkom. Ďalej poukázal na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v znení účinnom do 31.08.2008, v zmysle ktorého rozhodnutie o priestupku možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Zároveň oprávnený uviedol, že nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť, ale zaslal súdu podanie, ktorým apeloval, že predmetnú exekúciu vedie v rozpore s rozhodnutím ESĽP, nakoľko exekučný titul, ktorý je podkladom exekúcie je prekludovaný. Oprávnený okrem uvedeného namieta aj to, že zo strany súdu prvej inštancie nebol zákonne poučený, aké opravné prostriedky mohol použiť, nakoľko poučenie o opravnom prostriedku v odvolaním napadnutom uznesenú absentovalo. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Povinný sa odvolaniu oprávneného nevyjadril. 6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací [§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)], vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený podal dňa 06.05.2009 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor dňa 21.07.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 22.07.2009 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučnými titulmi v predmetnej veci boli blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. J., ktorý vydal Okresný dopravný inšpektorát PZ v Lučenci dňa 03.07.2008 a ktorý sa stal právoplatným dňa 03.07.2008 a vykonateľným dňa 19.07.2008 a blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. J., ktorý vydalo Obvodné oddelenie PZ Lučenec na 04.07.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2008 a vykonateľnosť dňa 20.07.2008. Dňa 06.12.2017 bol súdu prvej inštancie doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pretože mal za preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie, v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie. 10. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. 11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku; exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku; ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 13. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku; ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 14. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008; rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. 15. Zákon č. 298/2008 Z. z. zrušil odsek 1 ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch, podľa ktorého bolo možné rozhodnutie vykonať do troch rokov, pričom neupravil ako je potrebné rozhodovať pri výkone rozhodnutí, pri ktorých trojročná lehota začala plynúť a v čase účinnosti novely ešte neuplynula. 16. Podľa § 51 zákona o priestupkoch; ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 17. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“); výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1). 18. Podľa § 236 CSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia. 18. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 19. Podľa § 362 ods. 1 a 3 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (1). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.(3) 19. V danej veci exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučných titulov - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. J., ktorý vydal Okresný dopravný inšpektorát PZ v Lučenci dňa 03.07.2008 a ktorý sa stal právoplatným dňa 03.07.2008 a vykonateľným dňa 19.07.2008 (ďalej aj „exekučný titul 1/“) a blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. J. ktorý vydalo Obvodné oddelenie PZ Lučenec na 04.07.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2008 a vykonateľnosť dňa 20.07.2008 (ďalej aj „exekučný titul /2). Trojročná prekluzívna lehota stanovená podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.08.2008 na vymáhanie pohľadávky by uplynula pre exekučný titul 1/ dňa 19.07.2011 a pre exekučný titul 2/ dňa 20.07.2011. V priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty však novelizáciou zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. účinným od 01.09.2008 došlo k vypusteniu ustanovenia o trojročnej prekluzívnej lehote na možnosť vymáhania uloženej pokuty za priestupok z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. V novele zákona o priestupkoch neexistujú prechodné ustanovenia účinné pre prípady od 01.09.2008, ktoré by upravovali prípad, keď exekučný titul bol vydaný pred 01.09.2008 a trojročná prekluzívna lehota na vymáhanie by uplynula po 01.09.2008. 20. Odvolací súd k námietke oprávneného o uplynutí prekluzívnej lehoty uvádza, že v tomto prípade nie je možné aplikovať prekluzívnu lehotu na vymoženie uloženej pokuty za priestupok. V rozhodnom období, t.j. ku dňu 19.07.2011 a 20.07.2011 nemožno už aplikovať právnu úpravu (ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31.08.2008), pretože ide o právnu normu, ktorá už v tomto rozhodnom období nebola platná. Novelizácia ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. (ďalej len „novela“) s účinnosťou od 01.09.2008 je príkladom nepriamej retroaktivity. Uvedená novela mení právnu pozíciu okresného dopravného inšpektorátu pri výkone rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok tak, že upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav, a preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01.09.2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. 21. Vo veci samotnej lehoty na výkon rozhodnutia, súd poukazuje na ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch v spojení s § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch sa nachádza v časti III. - konanie o priestupkoch. Toto ustanovenie zmocňuje pre prípad, že nie je v zákone o priestupkoch úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, možnosť použitia úpravy uvedenej v zákone o správnom konaní. Lehota na vymoženie uloženej pokuty za priestupok je upravená v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V danom prípade teda už nie je potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale postačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Pokiaľ teda oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v danej veci podaním zo dňa 06.05.2009 a súd na základe žiadosti súdneho exekútora vydal exekútorovi dňa 22.07.2009 poverenie na výkon exekúcie v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, došlo k nariadeniu exekúcie v lehote stanovenej v citovanom ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku. 22. K námietke oprávneného, že odvolaním napadnuté uznesenie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku odvolací súd uvádza, že nesprávne poučenie o opravnom prostriedku nepatrí podľa ustanovení CSP medzi odvolacie dôvody uvedené v § 356 CSP. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že poučenie nemá žiaden účinok, je iba plnením špeciálnej poučovacej povinnosti súdu (§ 5 Občianskeho súdneho poriadku a iné, v súčasnosti § 160 CSP <. a iné), ktorej obsah sa môže meniť (a aj mení) v dôsledku zákonnej úpravy. To, že takéto poučenie nemá žiaden účinok, je potvrdené aj stabilnou praxou odvolacích súdov v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej nesprávne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok (napríklad ak sa v poučení súdneho rozhodnutia uvádza, že účastník môže podať odvolanie, hoci podľa Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné) nezakladá žiadne účinky, najmä nevytvára procesné právo na podanie odvolania. Rozhoduje totiž len znenie zákona, a nie obsah poučenia (m. m. II. ÚS 264/04 <.). 23. Civilný sporový poriadok v záujme odstránenia nepriaznivých následkov, ktoré by mohli postihnúť stranu konania v dôsledku pochybenia súdu pri poučení, pripúšťa zo zákonnej odvolacej lehoty tri výnimky. Za včas podané odvolanie sa priamo zo zákona považuje aj odvolanie podané po uplynutí zákonnej lehoty ak sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o dĺžke odvolacej lehoty. Ak súd naopak vôbec stranu nepoučí o lehote na podanie odvolania, môže sa odvolanie účinne podať až do troch mesiacov odo dňa doručenia napádaného rozhodnutia. A poslednou výnimkou je ak súd nesprávne poučí účastníka, že odvolanie nie je prípustné, môže sa odvolanie účinne podať až do troch mesiacov odo dňa doručenia napádaného rozhodnutia. V tomto prípade poučenie o opravnom prostriedku v odvolaním napadnutom odvolaní absentovalo úplne a preto by bolo odvolanie oprávneného podané včas aj v prípade, ak by odvolanie podal až do troch mesiacov odo dňa doručenia napadnutého rozhodnutia. 24. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom na zastavenie exekúcie je aj nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že ak súd zastaví exekúciu pre niektorý z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, rozhodne zároveň aj o tom, kto a v akej výške nahradí trovy exekučného konania. 25. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zastavení exekúcie vychádzal z podnetu súdneho exekútora doručeného súdu prvej inštancie dňa 06.12.2017. Ako prílohy podnetu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného priložil súdny exekútor aj lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 28.11.2017, lustráciu z informačného systému exekučných blokácii, lustráciu z Katastra nehnuteľností a taktiež aj výpis z centrálneho registra exekúcii. V samotnom podnete na zastavenie exekúcie súdny exekútor uviedol, že vykonanými lustráciami majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, nemá vedené účty v peňažných ústavoch, je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky, nedisponuje žiadnym nehnuteľným a hnuteľným ani iným exekvovateľným majetkom. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného z podnetu a príloh súdneho exekútora zo dňa 30.11.2017. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného uznesením zo dňa 30.04.2019 z čoho je zrejmé, že súd prvej inštancie pri samotnom posudzovaní majetnosti povinného nevychádzal z aktuálnych majetkových lustrácii povinného. 26. Odvolací súd uvádza, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku prichádza do úvahy pri nemajetnosti, resp. nedostatku majetku povinného. Predpokladom pre postup súdu podľa tohto zákonného ustanovenia je náležité zistenie majetku povinného v celom rozsahu s tým, že výsledky tohto zisťovania musia byť preukázané a aktuálne v čase, kedy ich konajúci súd vzhľadom na účelnosť a hospodárnosť ďalšieho vedenia exekúcie vyhodnocuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie môže rozhodnúť o zastavení exekúcie len na podklade aktuálnych výsledkov lustrácií majetkovej situácie povinného, pričom z nich musí jednoznačne vyplývať jeho nemajetnosť. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodoval o zastavení exekúcie len na podklade podnetu súdneho exekútora a príloh, ktoré boli tvorené lustráciami súdneho exekútora vykonanými v čase vyhotovenia podnetu na zastavenie exekúcie (t.j. dňa 30.11.2017), je zrejmé, že postup súdu prvej inštancie nebol odôvodnený a ani vecne správny. Súd prvej inštancie pred rozhodnutím o zastavení exekúcie preskúmal skutkový stav veci neúplne. 27. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a s dôvodom, pre ktorý zastavil exekúciu, keďže nemajetnosť povinného nemal súd prvej inštancie preukázanú aktuálnymi lustráciami majetku povinného. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný zabezpečiť si aktuálnu správu súdneho exekútora o jeho postupe, o majetkových pomeroch povinného, následne posúdiť otázku, či sú splnené podmienky na zastavenie konania voči povinnému a v prípade, že dospeje k záveru, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, tento dôvod v rozhodnutí dostatočne zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom odôvodní. 28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacie súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)