Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sa/12/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200492 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200492.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobcu: Q. S., nar. X. Q. XXXX, trvale bytom XXX XX K., B. XXX/X, právne zastúpeného: JUDr. Ivan Dlhopolec, advokát, AK Dlhopolec s.r.o. so sídlom 960 01 Zvolen, Námestie SNP č. 27, IČO: 36 867 306, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, ul. 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka: M. W. B., nar. XX. B. XXXX, trvale bytom D., ul. R. Q. č. X, V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-9-002/2018 zo dňa 14. mája 2018 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č. KRPZ-BB- KD12-9-002/2018 zo dňa 14. mája 2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi nahradiť do 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška, a to k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ivana Dlhopolca, advokáta. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie: 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Zvolen, Okresný dopravný inšpektorát vo Zvolene (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) Rozhodnutím o priestupku č.: ORPZ-ZV-ODI2-460/2016-S, M. zo dňa 28. februára 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal obvineného z priestupku A.. Q. S., nar. X. Q. XXXX, trvale bytom D., X. B. XXXX/XX, t. č. bytom XXX XX K., B. XXX/XX (ďalej len „žalobca“) vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), pretože porušil povinnosť stanovenú v § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.) tým, že „dňa 24. októbra 2016 o 21,30 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky S. E., ev. číslo: D.-XXXA. v uzavretej obci D. po miestnej komunikácii - ul. A. označenej dopravnou značkou „P1“ ako vedľajšia cesta v smere jazdy od H. B., kde zavinil dopravnú nehodu a to tak, že pri vchádzaní do križovatky s miestnou komunikáciou - ul. C. X. V. vošiel do jazdnej dráhy motorovému vozidlu zn. M. H., ev. č.: D.-XXXE., ktoré viedol vodič M. W. B., nar. XX. B. XXXX, bytom D., R. Q. XXXX/X po ulici C. X. V. označenej dopravnou značkou „P8“ ako hlavná cesta v smere jazdy na autobusovú stanicu, v dôsledku čoho došlo ku zrážke motorových vozidiel značky S. E. a značky M. H. ich prednými časťami. Pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu hore uvedených motorových vozidiel s hmotnou škodou a ku zraneniu účastníka konania A.. Q. S.“. Od uloženia sankcie A.. Q. S. upustil podľa § 22 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch a žalobcovi uložil povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- EUR. 2. V podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, nesprávne právne posúdenie veci a odňatie práva na spravodlivý proces v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti a žiadal, aby prvostupňový orgán verejnej správy v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie v časti uznania viny žalobcu za spáchanie priestupku zrušil a konanie zastavil, alternatívne, aby rozhodol druhostupňový orgán verejnej správy postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie je arbitrárne, nekoherentné, vzájomne si odporujúce a tendenčné, pretože z neho nie je zrejmé, akými úvahami bol prvostupňový orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, či ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu a jeho vyjadrením k podkladom rozhodnutia, z čoho vyvodil, že sa neriadil § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Namietal závery znaleckého posudku vypracovaného J.. S.. 62/2015 ako nesprávne a nelogické. Orgán verejnej správy mal za účelom riadneho zistenia 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 3 - skutkového stavu veci vykonať rekonštrukciu alebo vyšetrovací pokus alebo mal zohľadniť žalobcom predložený dôkaz - simuláciu/rekonštrukciu rozhľadu žalobcu vykonanú pomocou špeciálnych okuliarov (ďalej len „dôkaz žalobcu“), ktoré umožnili simuláciu jeho rozhľadu pri prejazde inkriminovanou križovatkou, čo orgán verejnej správy nevykonal. Vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 62/2017, ktorý žalobca ako nesprávny, nelogický a vzájomne si odporujúci namietal, pretože tvrdenie znalca, že žalobca mohol neosvetlené vozidlo ďalšieho účastníka zo vzdialenosti 15m spozorovať, ak by dôsledne vyhodnotil dopravnú situáciu zľava, nebolo ničím podložené. Bolo len výsledkom „odhadu“ znalca, ktorý zároveň v znaleckom posudku konštatoval, že súčasnými technickými prostriedkami nemožno tieto skutočnosti zistiť. Žalobca tvrdil, že znalec sa nevysporiadal so skutočnosťou, že v čase, keď mal podľa znalca vozidlo ďalšieho účastníka vo vzdialenosti 15m spozorovať, sa toto nenachádzalo v jeho aktívnom zornom poli. Nezohľadnil ani potrebnú reakčnú dobu, ktorá bola vzhľadom na rýchlosť vozidla ďalšieho účastníka (40 km/hod.) a znalcom tvrdenej 15-metrovej vzdialenosti, v ktorej žalobca mohol vozidlo ďalšieho účastníka zbadať len 1,35s, a teda pri zohľadnení ľudského a technického faktora nemohol v danej reakčnej dobe na neosvetlené vozidlo ďalšieho účastníka zareagovať. V čase 1,3s pred zrážkou žalobca už prechádzal križovatkou s pohľadom v smere jazdy. S uvedeným tvrdením žalobcu, ktoré preukazoval Záznamom z vykonanej rekonštrukcie zo dňa 10. februára 2017, ktorej účelom bola simulácia jeho rozhľadových možností pri použití špeciálnych okuliarov sa prvostupňový orgán verejnej správy nijako vecne nevysporiadal. Len ho označil za nevierohodný a irelevantný s tým, že úvahy znalca sú logické a zodpovedajú skutkovým záverom z iných vykonaných dôkazov. Žalobca tiež uviedol, že miesto, v ktorom vyhodnocoval priestor križovatky nebol identický s miestom, ktoré určil znalec, pretože ho vyhodnotil skôr, než sa prednou časťou svojho vozidla nachádzal na hranici križovatky a rozhodol sa pre jej prejazd, a preto nemohol prichádzajúce neosvetlené vozidlo ďalšieho účastníka vidieť, hoci dostatočne registroval vozidlo, ktoré s rozsvietenými stretávacími svetlometmi jazdilo za vozidlom ďalšieho účastníka. Tým vyvracal záver znalca a prvostupňového orgánu verejnej správy, že dopravnú situáciu dostatočne nevyhodnotil. Žalobca tiež namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadal so skutočnosťou, že ďalší účastník porušil povinnosť mať rozsvietené stretávacie svetlomety, hoci aj znalec uvedenú skutočnosť označil za jednu z príčin dopravnej nehody. Žalobca túto príčinu dopravnej nehody považoval za jedinú, pretože ďalší účastník vykonával jazdu v noci, za dažďa a oparu a čiastočne nefunkčného verejného osvetlenia bez toho, aby rozsvietil stretávacie svetlomety. Rozhodnutie žalovaného 3. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „druhostupňový orgán verejnej správy“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím č. KRPZ-BB-KDI2-9-002/2018 zo dňa 14. mája 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku Rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-ZV-ODI2-460/2016-S zo dňa 28. februára 2018 zmenil vo výroku 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 4 - v časti opisu skutku, v ktorom doplnil „nacionále splnomocneného advokáta žalobcu“ s tým, že ostatné časti rozhodnutia ostávajú nedotknuté. 4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia stručne zhrnul priebeh a výsledok prvostupňového administratívneho konania. Po preskúmaní odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto je jeho rozhodnutie vecne správne a zákonné. Pre vydanie rozhodnutia si zadovážil dostatok relevantných podkladov, z ktorých zistil dostatočne skutkový stav veci a správne ho právne posúdil, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Odôvodnenie jeho rozhodnutia je zrozumiteľné a logické a dostatočne sa v ňom vysporiadal s námietkami žalobcu. K zmene prvostupňového rozhodnutia v jeho výroku pristúpil žalovaný len z dôvodu absencie označenia právneho zástupcu žalobcu, ktoré bolo preukázané plnomocenstvom z 10. februára 2007. 5. Odvolaciu námietku žalobcu, že priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu si nie je vedomý a rozhodnutie správneho orgánu považuje za nesprávne a nepreskúmateľné, pretože je postavené na znaleckom posudku, ktorého závery sú nesprávne a neprijateľné označil žalovaný za právne irelevantnú, pretože vykonanými dôkazmi (zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku z 12. februára 2018, z 28. februára 2018, záznam dopravnej nehody z 24. októbra 2016, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody z 24. októbra 2016, plán z miesta dopravnej nehody, znalecký posudok znalca z odboru cestná doprava F.. J.. J. S. z 19. novembra 2017) bolo preukázané, že žalobca zavinil dopravnú nehodu tým, že pri vchádzaní do križovatky z vedľajšej cesty označenej dopravnou značkou „P1“ - Daj prednosť v jazde! nedal prednosť motorovému vozidlu továrenskej značky M. H., ev. č. D.-XXXE., ktoré viedol ďalší účastník M. W. B. po hlavnej ceste označenej dopravnou značkou „P8“ - Hlavná cesta v smere jazdy na autobusovú stanicu, v dôsledku čoho došlo ku zrážke uvedených motorových vozidiel. K odvolacím námietkam žalobcu ohľadom nelogických, rozporných, nedôveryhodných a nedostatočne odôvodnených záverov znaleckého posudku žalovaný uviedol, že objektívne zistenia znalca si navzájom neodporujú a boli v ňom zodpovedané žalobcom namietané skutočnosti, a preto ich vyhodnotil ako zavádzajúce a nezodpovedajúce obsahu prvostupňového rozhodnutia. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že žalobca by dopravnej nehode zabránil aj napriek tomu, že sa motorové vozidlo, ktoré riadil ďalší účastník pohybovalo s nerozsvietenými svetlometmi, ak by za daných zhoršených poveternostných a svetelných podmienok dôslednejšie vyhodnotil situáciu zľava tak, že by zastal pred hranicou križovatky a situáciu by nevyhodnocoval pri pohybujúcom sa vozidle. Ak by sa v danom úseku pohyboval ako pri dopravnej nehode, zrážke by zabránil za predpokladu, že by pri vjazde do križovatky postupne zrýchľoval, pričom rýchlosť jeho vozidla na hranici križovatky by bola nižšia ako 5 km/hod. a zároveň by sa vozidlo ďalšieho účastníka pohybovalo ako pri dopravnej nehode. Z vyhodnotenia zrážky i z parametrov rozjazdu vozidla žalobcu znalcom vyplynulo, že 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 5 - v okamihu, keď sa predná časť vozidla žalobcu nachádzala na hranici križovatky jeho rýchlosť mohla oscilovať okolo hodnoty 19 km/hod. a vozidlo bolo vo fáze akcelerácie. V tomto okamihu sa motorové vozidlo ďalšieho účastníka už muselo nachádzať v takej vzdialenosti (približne 15m), že ho žalobca musel zaregistrovať, pretože bolo čiastočne osvetlené vozidlom idúcom za ním a verejným osvetlením, a to aj v prípade nerozsvietených predných svetlometov, k čomu znalec dospel na základe komplexnej analýzy dopravnej nehody. Žalovaný uviedol, že hoci znalec presne nedefinoval vzdialenosť, na akú mohol žalobca rozpoznať motorové vozidlo ďalšieho účastníka v tom zmysle, že táto vzdialenosť mohla byť aj väčšia ako 15m, na základe vyhodnotenia zrážky vozidiel, ich ponehodového postavenia a ponárazových zón jednoznačne stanovil, že na vzdialenosť 15m už žalobca vozidlo ďalšieho účastníka musel zaregistrovať. Žalovaný považoval závery znaleckého posudku za logické a zodpovedajúce pravidlám správneho myslenia a znalecký posudok za vierohodný, pretože pri jeho vypracovaní znalec vychádzal z prvotných, neodkladných a neopakovateľných dôkazov predloženým prvostupňovým orgánom verejnej správy (citované vyššie) a prihliadal na všetko, čo mu bolo na znalecké posúdenie predložené. Žalobca aj jeho právny zástupca boli na ústnych pojednávaniach s dôkazmi riadne oboznámení, k ich obsahu nemali žiadne námietky ani pripomienky. Prvotné dôkazy slúžili ako podklad pre počítačovú simuláciu dopravnej nehody a pre matematicko-fyzikálny model výpočtového a simulačného programu, ktorým bol stanovený vzájomný náraz vozidiel a pohyb vozidiel pred nárazom. Námietky žalobcu o nevieryhodnosti znaleckého posudku považoval preto žalovaný za účelové. Odvolaciu námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože prvostupňový orgán verejnej správy nevykonal rekonštrukciu a nezobral do úvahy žalobcom predložený dôkaz (simuláciu/rekonštrukciu rozhľadu pomocou špeciálnych okuliarov) žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú. Uviedol, že vykonané dokazovanie bolo postačujúce a preukazujúce záver o naplnení skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky žalobcom v plnom rozsahu obvinenia, a preto ďalšie dôkazy (rekonštrukcia a iné) nebolo potrebné vykonať. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj výber dôkazných prostriedkov vyplýva z postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou danou mu zákonom voči osobám podriadeným mu pri rozhodovaní, t. j. voči účastníkom konania. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy odôvodnil, prečo považoval vykonané dokazovanie za postačujúce a vyhodnotil aj žalobcom predložený dôkaz - simuláciu/rekonštrukciu rozhľadu vykonanú pomocou špeciálnych okuliarov, keď ho bez jeho vykonania nepovažoval za vierohodný a relevantný dôkaz, pretože nebol získaný v reálnom čase a na reálnom mieste dopravnej nehody, a preto mu nemožno priznať rovnakú právnu silu ako znaleckému dôkazu, ktorý je založený na reálnych prvotných dôkazoch obstaraných na mieste inkriminovanej udalosti a žalovaný sa s touto argumentáciou stotožnil. K požiadavke žalobcu ohľadom vykonania rekonštrukcie žalovaný uviedol, že by bolo obtiažne, až nemožné, navodiť rovnaké podmienky, aké boli v inkriminovanom čase. K odvolacej námietke žalobcu, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, pretože prvostupňové rozhodnutie nebolo riadne odôvodnené žalovaný uviedol, že prvostupňový 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 6 - orgán verejnej správy si pre svoje rozhodnutie zadovážil relevantné podklady a svoje skutkové zistenia a z nich vyvodené právne závery zrozumiteľne a logicky odôvodnil, a teda postupoval v súlade so zákonom. 6. Žalovaný považoval úsudok prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý ho viedol k upusteniu od uloženia sankcie žalobcovi za súladný s pravidlami logického myslenia, a preto aj upustenie od uloženia sankcie považoval za súladné s požiadavkou generálnej prevencie aj individuálnej prevencie s ohľadom na spoločenskú nebezpečnosť konania žalobcu. Žaloba 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia nezákonného rozhodnutia žalovaného a zastavenia konania, eventuálne zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Uplatnil si plnú náhradu trov konania. 8. V žalobe žalobca argumentoval obdobne ako v podanom odvolaní. Namietal, že žalovaný o jeho odvolaní doposiaľ riadne nerozhodol, pretože z výroku rozhodnutia žalovaného (okrem doplnenia údajov právneho zástupcu žalobcu) nevyplýva, či žalovaný prvostupňové rozhodnutie zmenil, zrušil alebo potvrdil a či odvolanie žalobcu zamietol. Ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ svojho rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu. Nesúhlasil s uznaním jeho viny zo spáchania priestupku, pretože k dopravnej nehode došlo výlučne z dôvodu, že vozidlo ďalšieho účastníka nebolo osvetlené, a preto ho nevidel. Skutkový záver, že ho mal spozorovať, a to zo vzdialenosti 15m bol úplne vyvrátený, resp. minimálne spochybnený predloženým dôkazom žalobcu - simuláciou/rekonštrukciou vykonanou pomocou špeciálnych okuliarov zapožičaných Ústavom súdneho inžinierstva (ktorými sa bežne vykonáva audit bezpečnostných ciest - napr. sa zisťuje, ako bilboardy pri ceste upútavajú pozornosť vodiča a pod.), ktoré umožnili simuláciu jeho pohľadu, resp. rozhľadu pri rozhodovaní sa pre prejazd inkriminovanou križovatkou za obdobných podmienok, aké boli v čase predmetnej dopravnej nehody, a preto bolo potrebné vo vzťahu k nemu uplatniť zásadu in dubio pro reo. Orgány verejnej správy však tento dôkaz odmietli s tvrdením, že mu nemožno priznať rovnakú právnu silu ako vypracovanému znaleckému posudku. Žalobca preto namietal objektivitu a správnosť záverov znaleckého posudku, pretože sú v protiklade s jeho tvrdením, že vozidlo ďalšieho účastníka vôbec neregistroval s tým, že závery znaleckého posudku minimálne spochybňuje ním (žalobcom) predložený dôkaz. Z uvedeného vyvodil, že skutkovými zisteniami, vyplývajúcimi z dokazovania spáchanie priestupku žalobcom jednoznačne preukázané nebolo. Žalobca namietal aj nesprávne a jednostranné vyhodnotenie dôkazov v jeho neprospech napriek dôvodným pochybnostiam, ktoré vyplývali z ním predloženej simulácie/rekonštrukcie. Tvrdil, že dopravnú situáciu pri vchádzaní do križovatky vyhodnocoval vo vzťahu k osvetlenému vozidlu, ktoré jazdilo za vozidlom ďalšieho účastníka 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 7 - a ktoré videl dobre, skôr, než sa prednou časťou svojho vozidla nachádzal na hranici križovatky, pretože jeho rozhľadové možnosti ho nenútili vlastné motorové vozidlo zastaviť pred hranicou križovatky. Vozidlo ďalšieho účastníka neregistroval a ani objektívne nemohol zaregistrovať len preto, že nebolo osvetlené s tým, že ako vodič sa mohol spoliehať na to, že aj ostatní účastníci cestnej premávky budú dodržiavať jej pravidlá (§ 32 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.), a preto nemohol predpokladať/predvídať, že sa z tmy vynorí neosvetlené vozidlo. Ak by bolo vozidlo ďalšieho účastníka osvetlené, upútalo by jeho pozornosť na viac ako 3 sekundy a mohol by naň zareagovať, čo vyplynulo z ním predloženého dôkazu. Preto namietal správnosť záverov znalca a orgánu verejnej správy, že pri vchádzaní do križovatky nedostatočne vyhodnotil situáciu zľava, v dôsledku čoho zvolil nevhodnú techniku jazdy. Namietal tiež správnosť skutkového záveru, že vozidlo ďalšieho účastníka, hoci aj neosvetlené, mohol spozorovať zo vzdialenosti 15m, pretože uvedená vzdialenosť bola len „odhadom“ znalca, bez existencie objektívneho prostriedku na jej preukázanie. S poukazom na predložený dôkaz žalobca tvrdil, že zo znalcom určenej vzdialenosti 15m nemohol vozidlo ďalšieho účastníka spozorovať, pretože sa nenachádzalo v jeho zornom poli. V tom čase sa už venoval prejazdu križovatkou a pozeral sa dopredu. Naviac, pri uvedenej vzdialenosti by bol časový úsek do zrážky vozidiel len 1,3 sekundy, preto by už objektívne nemohol zrážke zabrániť. Ak by bolo vozidlo ďalšieho účastníka osvetlené, upútalo by jeho pozornosť na viac ako 3 sekundy a mohol by naň zareagovať. Považoval za nespravodlivé a nezákonné, ak by mal čo len z časti niesť za dopravnú zodpovednosť vzhľadom k tomu, že vozidlo ďalšieho účastníka nemal možnosť zaregistrovať s poukazom na to, že všetci majú na cestách rovnaké práva a povinnosti. Poukázal pritom aj na skutočnosť, že skôr vydané prvostupňové rozhodnutie z 3. apríla 2017 bolo na základe jeho odvolania zrušené s tým, že záver prvostupňového orgánu verejnej správy o jeho vine je predčasný, a preto mu bola uložená povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav veci o tom, či žalobca mohol včas reagovať na neosvetlené motorové vozidlo ďalšieho účastníka prichádzajúce po hlavnej ceste, s čím sa v ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný nezaoberali. Žalobca ďalej namietal, že orgány verejnej správy nepostupovali v konaní v súlade s § 3 ods. 1, § 3 ods. 4, § 32 a § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože nezistili skutkový stav veci správne a zo skutkových zistení vyvodili nesprávny právny záver. V dôsledku uvedeného došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Tvrdil, že v administratívnom konaní nebola jeho vina spoľahlivo preukázaná, a preto malo byť s ohľadom na existujúce pochybnosti rozhodnuté v jeho prospech. Navrhol ako dôkaz vykonať prehratie video - a foto - záznamov zo simulácie/rekonštrukcie, obsiahnutých na CD nosiči v spise orgánu verejnej správy. Na ústnom pojednávaní na vykonaní tohto dôkazu netrval. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a nepriznať mu náhradu trov konania. K žalobným námietkam uviedol, že z jeho rozhodnutia vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy zmenil vo výrokovej časti, pričom ostatné časti rozhodnutia ponechal 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 8 - bez zmeny. Vo vzťahu k žalobných námietkam a argumentácii žalobcu simuláciou/ rekonštrukciou vykonanou pomocou špeciálnych okuliarov žalovaný uviedol, že označený dôkaz nemá takú dôkaznú silu ako vypracovaný znalecký posudok, ktorý považoval za vierohodný, pretože úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom objasňujúcim dopravný priestupok ako aj správnym orgánom. Znalec vychádzal, okrem iného, aj z prvotných neodkladných a neopakovateľných dôkazov predložených prvostupňovým orgánom verejnej správy, pričom dôkazy vyhotovené policajtom objasňujúcim priestupok označil žalovaný za hodnoverné, dôveryhodné a postačujúce na vypracovanie znaleckého posudku. Zdôraznil, že mu neprináleží hodnotiť obsah znaleckého posudku z hľadiska odborných záverov znalca, pretože pre také hodnotenie nemá potrebné odborné znalosti. Preto ho môže hodnotiť len nepriamo skúmaním, či odôvodnenie znaleckého posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a na základe tohto hodnotenia dospel žalovaný k záveru, že osoba znalca je dôveryhodná, odôvodnenie znaleckého posudku je logické a zodpovedá pravidlám správneho myslenia. Znalec vychádzal zo skutočností zistených priamo na mieste dopravnej nehody a prihliadal na všetko, čo mu bolo na posúdenie predostreté. K žalobnej námietke, že žalobcovi bolo odňaté právo na spravodlivý proces žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vo veci si zadovážil relevantné podklady pre rozhodnutie, svoje skutkové zistenia a právne závery v rozhodnutí odôvodnil, a preto je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zrozumiteľné a dostatočne logické. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu a považoval za dostatočne preukázané, že žalobca priestupok, ktorý mu je kladený za vinu, spáchal, vychádzajúc z dôkazov vykonaných v administratívnom konaní, ktoré boli vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Na svojom vyjadrení zotrval aj v podanej duplike, keďže žalobca v replike uplatnil rovnaké námietky ako v správnej žalobe. Replika žalobcu 10. V podanej replike žalobca opakovane poukázal na svoju argumentáciu, ktorá bola obsahom podanej správnej žaloby. Naviac, vo vzťahu k odňatiu jeho práva na spravodlivý proces, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/17/2017 z 19. júna 2018, podľa ktorého: „Na správnom orgáne je bremeno presného a úplného objasnenia stavu veci a súčasne väčšia časť bremena procesnej ekonomiky. Správny orgán by mal preto odmietať také dôkazné prostriedky, ktoré sú irelevantné alebo sa napr. len ťažko dajú obstarať. Naopak, vždy by mal pripustiť dôkazný prostriedok, ktorý je pre vec dôležitý a relatívne ľahko vykonateľný. Ak existujú rozpory v tvrdeniach žalobcu a závermi znalca uvedenými v znaleckom posudku, povaha veci si môže vyžadovať konfrontáciu medzi žalobcom a znalcom tak, aby všetky námietky smerujúce voči znaleckému posudku boli riadne a náležite posúdené a zodpovedané tak, aby zistil úplne a presne skutočný stav veci, ktorý je predpokladom zákonnosti rozhodnutia.“ s tým, že žalovaný v intenciách uvedeného rozhodnutia nepostupoval. Zotrval na podanej správnej žalobe. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 9 - Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní v súlade s ust. § 107 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods.1 písm. e), f) a g) SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 12. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 177 ods. 1 SSP Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 16. Podľa § 195 SSP právny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 10 - rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom pre toto konanie Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 18. Podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. 19. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. 20. Podľa 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare. 21. Podľa § 51 zákona o priestupkoch Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 22. Podľa § 77 zákona o priestupkoch Výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie ( § 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia ( § 16), o nároku na náhradu škody ( § 70 ods. 2) a o trovách konania ( § 79 ods. 1). 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 11 - 23. Podľa § 32 ods.1 zákona č. 8/2009 Z.z. Vozidlo musí mať okrem prípadu uvedeného v § 34 ods. 4 počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie; to neplatí pre nemotorové vozidlo, ktoré musí mať rozsvietené svietidlá počas zníženej viditeľnosti. Za nezníženej viditeľnosti môžu byť na vozidle namiesto stretávacích svetlometov rozsvietené denné prevádzkové svietidlá, ak je nimi vozidlo vybavené. 24. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 25. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 12 - 26. Podľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu: ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 27. Podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) a g) SSP Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 28. Podľa čl. 6 ods. 1, 2, 3 písm. a) až e) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Právo na spravodlivé súdne konanie) (1) Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého jej obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti. (2) Každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom. (3) Každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva: a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinia vzneseného proti nemu; b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby; c) obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú; d) vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov proti nemu; e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom, alebo ak týmto jazykom nehovorí. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 13 - 29. Predmetom preskúmavacieho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým prvostupňový orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, pretože porušil povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., a ktorým podľa § 22 ods. 2 s poukazom na § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch upustil od uloženia sankcie žalobcovi, pretože k jeho náprave postačuje samotné prejednanie priestupku. Z uvedeného je zrejmé, že ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania v zmysle § 194 a nasledujúcich SSP. 30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením, či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní samotný žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti, s výnimkou posudzovania otázok upravených v § 195 SSP vo veciach správneho trestania. Úlohou súdu je posúdiť, či správny orgán v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. 31. Z obsahu administratívneho spisu nesporne vyplynulo, že žalobca viedol dňa 24. októbra 2016 o 21,30 hod. svoje osobné motorové vozidlo v uzavretej obci D. po miestnej komunikácii - Ulica A. označenej ako vedľajšia cesta v smere jazdy od čerpacej stanice B., kde pri vchádzaní do križovatky s miestnou komunikáciou - ul. T. X. V. označenou dopravnou značkou ako hlavná cesta došlo k zrážke jeho vozidla s osobným motorovým vozidlom ďalšieho účastníka, ktoré sa pohybovalo v smere jazdy na autobusovú stanicu, a to ich prednými časťami. Došlo k poškodeniu oboch motorových vozidiel s hmotnou škodou a ku zraneniu žalobcu. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch) porušením povinnosti dať pri vchádzaní do križovatky po vedľajšej ceste prednosť vozidlám prichádzajúcim po hlavnej ceste (§ 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.) a ďalší účastník bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch) porušením povinnosti mať počas jazdy rozsvietené stretávacie svetlomety alebo im na roveň postavené osvetlenie (§32 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.). U oboch účastníkoch dopravnej nehody bolo od potrestania upustené podľa § 22 ods. 2 písm. c) s poukazom na § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch s tým, že k ich náprave postačuje samotné prejednanie priestupku. Okolnosti dopravnej nehody neboli v administratívnom konaní sporné, účastníci dopravnej nehody jej priebeh 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 14 - nespochybňovali. Spornou otázkou zostalo preukázanie zodpovednosti žalobcu za spáchanie priestupku, ktorý mu bol prvostupňovým rozhodnutím aj rozhodnutím žalovaného kladený za vinu (uvedený v bode 1 tohto rozsudku). 32. Žalobca v podanej správnej žalobe v podstate namietal nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v uznaní jeho viny zo spáchania priestupku ako dôsledok nesprávnych skutkových zistení o tom, že neosvetlené vozidlo ďalšieho účastníka mohol pri vchádzaní do križovatky spozorovať zo vzdialenosti 15m a ako dôsledok neúplných skutkových zistení z dôvodu, že orgány verejnej správy sa nezaoberali možnosťou žalobcu zareagovať na pohybujúce sa vozidlo ďalšieho účastníka a zrážke zabrániť pri ustálenej vzdialenosti 15m do zrážky. Tým bolo podľa žalobcu porušené jeho právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Žalobca tiež namietal, že o jeho odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu doposiaľ nebolo rozhodnuté. 33. Námietku žalobcu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ svojho rozhodnutia nemal oporu v administratívnom spise, resp. bol v rozpore s jeho obsahom, vyhodnotil správny súd ako dôvodnú. K dopravnej nehode, ktorá bola oznámená 24. októbra 2016 o 21,36 hod. a dokumentovaná na mieste samom ihneď po jej oznámení došlo podľa Hlásenia dopravnej nehody č. ORPZ-ZV- ODI1-2-22/2016 zo dňa 24. októbra 2016 tak, že „vodič vozidla M. H. (t.j. ďalší účastník) išiel vo D. po ul. T. X.. V. v smere jazdy na autobusovú stanicu D., pričom nemal za zníženej viditeľnosti a tmy zapnuté stretávacie svetlá, následkom čoho ho vodič vozidla S. E. vychádzajúci z ulice A. nevidel, čím došlo k zrážke vo vnútri križovatky“. V zápisnici o ohliadke miesta dopravnej nehody z 24. októbra 2016 o 22,51 hod. bola zaznamenaná poveternostná situácia tak, že pršalo a viditeľnosť bola vplyvom poveternostných podmienok znížená. K dopravnej nehode došlo v noci, na komunikácii s verejným osvetlením. Rozhľadové podmienky boli dobré. V zázname dopravnej nehody bola ako jej príčina uvedené neosvetlené motorové vozidlo ďalšieho účastníka počas zníženej viditeľnosti. Za zodpovedný subjekt bol označený ďalší účastník, ktorý mal porušiť § 32 ods. 1 a § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z . Dychová skúška na alkohol bola u oboch účastníkoch dopravnej nehody negatívna. Na mieste dopravnej nehody bola vyhotovená fotodokumentácia v počte 22 ks fotografií, ktorou bol zdokumentovaný pohľad na miesto dopravnej nehody, poškodenie motorových vozidiel, ich poloha po zrážke a stav pouličného osvetlenia v oboch smeroch ku križovatke, kde k dopravnej nehode došlo. Iným spôsobom nebola „viditeľnosť“ všeobecne, ani „viditeľnosť“ neosvetleného vozidla ďalšieho účastníka žalobcom v čase dopravnej nehody zaznamenaná. V zázname o podaní vysvetlenia žalobca uviedol, že keď z križovatky vychádzal na hlavnú cestu pozrel vľavo, kde zaregistroval vozidlo približne na úrovni MHD zastávky v smere na B. D., ktoré svietilo a z pravej strany nešlo žiadne vozidlo. Keď vošiel do križovatky, pocítil z ľavej strany silný náraz vozidla, ktoré nemalo zapnuté stretávacie svetlá a vzhľadom na tmu a dážď ho nevidel. Križovatka bola slabo osvetlená, vypnuté boli minimálne 4 lampy. Spáchania priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu, si nebol vedomý. Ďalší účastník uviedol, 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 15 - že videl od čerpacej stanice B. prichádzať do križovatky s ulicou A. vozidlo, ktorému nevenoval pozornosť, pretože bol na hlavnej ceste, ale zaregistroval jeho pribrzdenie pred križovatkou. Potom sa pohlo a došlo ku zrážke. Uviedol, že nevie, či mal na vozidle zapnuté stretávacie svetlá. Vypočutý svedok T. H., ktorý v inkriminovanom čase viedol osobné motorové vozidlo za vozidlom ďalšieho účastníka uviedol, že spozoroval, že vozidlo ďalšieho účastníka nemá zapnuté svetlá, snažil sa ho na to upozorniť blikaním, ale ďalší účastník nereagoval. Videl z vedľajšej cesty prichádzať vozidlo žalobcu i dôsledok zrážky. V tom čase bol asi na úrovni MHD zastávky, nevedel označiť presnú vzdialenosť. Žalobca na ústnom pojednávaní z 24. januára 2017 namietal závery odborného vyjadrenia č. 71/2016, vypracovaného na žiadosť prvostupňového orgánu verejnej správy znalcom z odboru: Doprava cestná, Strojárstvo - F.. J.. J. S. v otázke znalcom ustálenej rýchlosti oboch vozidiel v čase ich zrážky a uviedol, že vozidlo ďalšieho účastníka nevidel, pretože bolo hmlisto - opar, a preto bolo verejné osvetlenie neúčinné, v blízkosti dopravnej nehody nesvietili 4 svetlá verejného osvetlenia a obrysy vozidla ďalšieho účastníka splývali so stromovým porastom za križovatkou. Prvostupňový orgán verejnej správy po zrušení jeho skôr vydaného rozhodnutia požiadal vyššie uvedeného znalca o vypracovanie znaleckého posudku č. 62/2017 za účelom spracovania časovo - grafickej analýzy vzniku a priebehu dopravnej nehody a vyjadrenia sa k možnostiam zabránenia vzniku dopravnej nehode zo strany žalobcu aj ďalšieho účastníka v konkrétnych svetelných a poveternostných podmienkach cestnej premávky, k technike jazdy oboch vodičov, k príčine dopravnej nehody z technického hľadiska a k iným dôležitým skutočnostiam. Vo vzťahu k žalobcovmu tvrdeniu, že vozidlo ďalšieho účastníka nevidel, pretože nemalo v danom čase a za daných poveternostných podmienok rozsvietené stretávacie svetlá, znalec uviedol, že pre žalobcu mohli, vzhľadom na skutočnosť, že sa vozidlo ďalšieho účastníka pohybovalo s nerozsvietenými prednými svetlometmi, úsek bol nedostatočne osvetlený a súčasne pršalo, nastať zhoršené podmienky k rozpoznaniu vozidla ďalšieho účastníka, hoci aj išlo o vozidlo svetlej farby, ktoré mohlo byť osvetlené vozidlom idúcim za ním (vozidlo svedka T. H.). Zároveň znalec uviedol, že súčasnými technickými prostriedkami nie je možné objektívne zistiť, z akej vzdialenosti mohol žalobca vozidlo ďalšieho účastníka rozpoznať. Z hľadiska posúdenia techniky jazdy žalobcu znalec uviedol, že z vyhodnotenia zrážky a parametrov rozjazdu jeho vozidla vyplýva, že žalobca s vozidlom pred hranicou križovatky nezastal, situáciu zľava vyhodnocoval pri pohybujúcom sa vozidle, ktoré pred križovatkou len spomalil. Keď sa predná časť jeho vozidla nachádzala na hranici križovatky, jeho rýchlosť mohla oscilovať okolo hodnoty 19 km/h a vozidlo bolo v fáze akcelerácie. V tomto okamihu sa vozidlo ďalšieho účastníka muselo nachádzať vo vzdialenosti cca 15m, a preto ho žalobca ako čiastočne osvetlené vozidlom idúcim za ním musel zaregistrovať aj v prípade jeho nerozsvietených predných svetlometov. Za príčinu dopravnej nehody označil nevhodnú techniku jazdy žalobcu pri vchádzaní do križovatky ako dôsledok nedostatočného vyhodnotenia situácie zľava a tiež pohyb vozidla ďalšieho účastníka s nerozsvietenými prednými svetlometmi. 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 16 - 34. Cestná premávka je organizovaná riešením dopravných situácií pomocou dopravného značenia, ktorého znalosť a prísne dodržiavanie je nevyhnutným predpokladom účasti na takejto premávke. Za splnenia predpokladov, že: a) existuje zákonom chránený dôležitý záujem - objekt priestupku, b) medzi ním a konaním alebo opomenutím konania existuje vzťah príčiny a následku - objektívna stránka priestupku, c) subjekt konania/opomenutia (páchateľ) má deliktuálnu spôsobilosť - subjekt priestupku možno zodpovednosť páchateľa za porušenie pravidiel cestnej premávky vyvodiť len vtedy, ak účastník cestnej premávky (páchateľ) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (dodržiavanie pravidiel cestnej premávky), ale bez adekvátnych dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí (vedomá nedbanlivosť), alebo ak páchateľ nevedel, že môže porušiť alebo ohroziť tento záujem chránený zákonom, ale vzhľadom na okolnosti a svoje pomery to vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť), čo je vyjadrením d) zavinenia páchateľa - subjektívnej stránky priestupku. Zákon o priestupkoch nevyžaduje úmysel. Konanie o priestupku je „trestným správnym konaním“ t.j. osobitným správnym konaním, ktorého predmetom je rozhodovanie o vine a o treste za priestupok. Orgán verejnej správy je pri rozhodovaní povinný aplikovať niekoľko druhov zásad, napr. aj zásadu prezumpcie neviny, podľa ktorej sa na obvineného z priestupku hľadí ako na nevinného, pokiaľ nie je o jeho vine právoplatne rozhodnuté. Z nej vyplýva aj pravidlo rozhodnúť v prospech obvineného (in dubio pro reo), ak sú pochybnosti o jeho vine. 35. V prejednávanej veci nebolo sporné, že výjazd z vedľajšej cesty (po ktorej jazdil žalobca) bol pred križovatkou s výjazdom na hlavnú cestu (po ktorej jazdil ďalší účastník) označený dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde!“. To znamená, že žalobca nemal zákonnú povinnosť pred hranicou križovatky svoje vozidlo zastaviť, pretože vjazd do križovatky nebol označený dopravnou značkou „Stoj, daj prednosť v jazde!“. Preto nepochybil, keď dopravnú situáciu pri výjazde na hlavnú cestu z vedľajšej cesty vyhodnocoval za jazdy, pri pribrzdení svojho vozidla, pretože takým spôsobom bola cestná premávka umiestnenou dopravnou značkou organizovaná. Povinnosť dať prednosť v jazde je povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby ten, kto má prednosť v jazde nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy (§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z.). Predpokladom splnenia tejto povinnosti, a teda aj naplnenia subjektívnej stránky priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch porušením povinnosti upravenej v § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. je v danej veci nesporné preukázanie skutočnosti, že žalobca pri vchádzaní na hlavnú cestu z vedľajšej cesty videl na hlavnej ceste pohybujúce sa vozidlo ďalšieho účastníka a spoliehal sa, že ho vjazdom do križovatky neprinúti náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jeho jazdy alebo minimálne, že to vedieť mal a mohol. Inak povedané to znamená, že ak žalobca nechcel konať tak, aby bol ďalší účastník prinútený k náhlej zmene smeru alebo rýchlosti jeho jazdy, t.j. ak nechcel porušiť pravidlá cestnej premávky musel mať o pohybe vozidla ďalšieho účastníka po hlavnej ceste pozitívnu vedomosť, alebo hoci o pohybujúcom sa vozidle nevedel, vzhľadom na okolnosti a svoje pomery to vedieť mal a mohol. Zavinenie je vnútorný psychický vzťah človeka k vlastnému protiprávnemu konaniu 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 17 - (porušenie /ohrozenie právnej normy) a k výsledku tohto protiprávneho konania. Vôľa porušiť právnu normu pri nedbanlivostnom zavinení absentuje. V konaní bola sporná práve otázka „viditeľnosti“ vozidla ďalšieho účastníka žalobcom, keďže sa v tme a za dažďa pohyboval s nerozsvietenými prednými svetlometmi. Nepochybné preukázanie zavinenia žalobcu jednou z jeho foriem bolo pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia o vine žalobcu úlohou a povinnosťou orgánov verejnej správy. V preskúmavanej veci bol za účelom zistenia a vyhodnotenia dopravnej situácie vjazd do križovatky z vedľajšej cesty označený dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde!“. Pritom je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že jeho zavinenie zo spáchania priestupku je potrebné posudzovať aj s prihliadnuť na princíp tzv. obmedzenej dôvery, podľa ktorého od účastníka cestnej premávky nemožno spravodlivo požadovať, aby bez ďalšieho predpokladal akékoľvek možné porušenia pravidiel cestnej premávky inými účastníkmi. Prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný považovali otázku „viditeľnosti“ vozidla ďalšieho účastníka za vyriešenú znaleckým posudkom, ktorý označili za vierohodný podklad pre rozhodnutie napriek tomu, že vyjadrenia znalca boli rozporné. Na jednej strane tvrdil, že vzdialenosť, z ktorej mohol žalobca vozidlo ďalšieho účastníka spozorovať nie je možné súčasnými technickými prostriedkami zistiť a na strane druhej konštatoval, že zo vzdialenosti 15 metrov ho už spozorovať musel. Uvedené znalec vyvodil z „komplexnej analýzy dopravnej nehody“, ktorá ale neobsahuje žiadne verifikovateľné objektívne zistenia nasvedčujúce uvedenému záveru, a preto je podľa názoru správneho súdu nepreukazný, a preto je nedostatočným podkladom pre rozhodnutie o vine žalobcu. Pokiaľ orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach označili znalecký posudok za správny, pretože znalec zohľadnil všetky predložené prvotné a neopakovateľné dôkazy z prešetrenia dopravnej nehody na mieste samom a svoje závery logicky vyhodnotil, správny súd sa s uvedeným hodnotením nestotožňuje. Z prvotných dôkazov dokumentujúcich okolnosti dopravnej nehody jednak vyplynulo, že dopravná nehoda mala byť zapríčinená ďalším účastníkom, ktorého neosvetlené vozidlo žalobca pri vchádzaní na hlavnú cestu nevidel, a preto vstúpil do jeho jazdnej dráhy a jednak, okrem vyhotovenej fotodokumentácie, z ktorej ale nemožno zistiť, či a na akú vzdialenosť mohol žalobca neosvetlené vozidlo ďalšieho účastníka spozorovať, nebol vykonaný žiadny iný úkon/šetrenie, ktorý by záver znalca objektivizoval, zvlášť za situácie, že sa znalec prvotných úkonov dokumentujúcich dopravnú nehodu pri šetrení jej príčin nezúčastnil, a teda mu reálne, v danom čase aktuálne svetelné a poveternostné podmienky neboli známe. Okrem toho, že závery znalca neboli zhodné s prvotným šetrením príčin dopravnej nehody na mieste samom, boli aj vnútorne rozporné a nepreukazné, čím sa orgány verejnej správy nezaoberali a bez akéhokoľvek objasnenia týchto skutočností považovali závery znaleckého posudku za správne, čomu nie je možné bez objasnenia vyššie uvedených sporných tvrdení prisvedčiť. Naviac bol znalecký posudok spochybnený aj tvrdeniami žalobcu, ktoré dokladal záznamom zo simulácie/rekonštrukcie jeho rozhľadových možností v čase dopravnej nehody a ktorý orgány verejnej správy bez jeho vykonania a poznania jeho obsahu vyhodnotili ako nespôsobilý spochybniť závery znaleckého posudku. Uvedené rozpory v skutkových tvrdeniach/zisteniach neboli odstránené dôsledne a nepochybne zisteným skutočným stavom veci, pretože závery žalovaného (aj 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 18 - prvostupňového orgánu verejnej správy) obsiahnuté v jeho rozhodnutí nemali dostatočnú oporu v obsahu administratívneho spisu. Správny súd preto považoval záver žalovaného o preukázanej zodpovednosti žalobcu za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 8/2009 Z.z., v dôsledku ktorej malo dôjsť k vzniku dopravnej nehody za nepresvedčivý a predčasný, a preto považoval námietku nesprávne/nedostatočne zisteného skutkového stavu veci za dôvodnú. 36. Povinnosť orgánu verejnej správy nepochybne preukázať vinu žalobcu za spáchanie priestupku je jednou zo záruk spravodlivého procesu, ktorý má pôvod v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého má „každý právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom“, ktorá sa podľa ustálenej súdnej judikatúry vzťahuje aj na konanie o priestupkoch, a ktorá sa premietla aj do ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch v tom zmysle, že ak spáchanie priestupku, o ktorom sa koná nebolo obvinenému z priestupku preukázané, musí byť v pochybnostiach rozhodnuté v jeho prospech (in dubio pro reo) a konanie o priestupku musí byť zastavené. Bez toho, aby bol skutkový stav relevantný pre rozhodnutie o vine žalobcu ohľadom priestupku, o ktorom sa v preskúmavanom administratívnom konaní koná, nesporne zistený, a teda bez nepochybného preukázania naplnenia subjektívnej stránky priestupku, t. j. zavinenia žalobcu, nemohol žalovaný (ani prvostupňový orgán verejnej správy) rozhodnúť o jeho vine. Vydaním rozhodnutia, ktorým orgány verejnej správy vyvodili voči žalobcovi zodpovednosť za protiprávne konanie (§ 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch v spojení s § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.) bez toho, aby bol nepochybne preukázaný jeden z obligatórnych znakov skutkovej podstaty prejednávaného priestupku, a to zavinenie žalobcu, bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, čo žalobca namietal dôvodne. 37. Porušenie práva na spravodlivý proces žalobca namietal aj preto, že sa žalovaný nijako nevysporiadal s jeho tvrdením, že pri reálnom naplnení predpokladu znalca, že musel vozidlo ďalšieho účastníka spozorovať zo vzdialenosti 15 metrov, už nemal možnosť zrážke zabrániť. Uvedené tvrdenie žalobcu zodpovedá obsahu rozhodnutia žalovaného. Aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že pri znaleckou činnosťou ustálenej rýchlosti vozidiel žalobcu a ďalšieho účastníka pred zrážkou, ich vzájomnou vzdialenosťou a technickými možnosťami vozidiel nebolo možné zrážke zabrániť. Napriek tomu žalovaný nezaujal k tomuto skutkovému zisteniu žiadny postoj v tom zmysle, či uvedenú okolnosť považoval za relevantnú pre rozhodnutie o vine žalobcu, alebo ju považoval za skutočnosť nepodstatnú a z akých dôvodov. Možno prisvedčiť žalobcovi, že riadne odôvodnenie rozhodnutia o uznaní viny aj v rámci správneho trestného konania je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktorého nerešpektovanie je podstatnou vadou v konaní pred orgánom verejnej správy, spochybňujúcou zákonnosť rozhodnutia, a preto vyhodnotil správny súd túto žalobnú námietku v uvedených súvislostiach ako dôvodnú. Za dôvodnú ju považoval aj v súvislosti s nevykonaním dôkazu, ktorý žalobca predložil (simulácia/rekonštrukcia jeho rozhľadu za pomoci špeciálnych okuliarov). Je pravdou, že žalobca v konaní o priestupku nemusí 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 19 - preukazovať svoju nevinu, pretože orgán verejnej správy musí nepochybne preukázať jeho vinu na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci. Je tiež pravdou, že pri vykonávaní dokazovania nie je správny orgán viazaný návrhmi účastníkov administratívneho konania, t.j. v preskúmavanej veci návrhmi žalobcu ako obvineného z priestupku, avšak žalobca má právo sa voči obvineniu brániť. Práve za tým účelom, t.j. na podporu svojho tvrdenia, že vozidlo ďalšieho účastníka objektívne nemohol pri vjazde do križovatky z vedľajšej cesty spozorovať, pretože nemalo zapnuté stretávacie svetlomety predložil prvostupňovému orgánu verejnej správy predmetný dôkaz. Ním vyvracal/spochybňoval skutkové závery orgánov verejnej správy vedúce k uznaniu jeho viny z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré boli založené na tom, že vozidlo ďalšieho účastníka viditeľné bolo a len v dôsledku nedostatočného vyhodnotenia dopravnej situácie žalobcom pri vychádzaní z vedľajšej na hlavnú cestu došlo k dopravnej nehode. Orgány verejnej správy uvedený dôkaz žalobcu nevykonali a nevyhodnotili jeho obsah, hoci podľa žalobcu mohol ovplyvniť rozhodnutie orgánu verejnej správy v jeho prospech minimálne z hľadiska aplikácie zásady in dubio pro reo, a to v súvislosti so zákonnou požiadavkou riadne a úplne zisteného skutočného stavu veci. Neakceptovanie návrhu na vykonanie tohto dôkazu len spochybnením jeho právnej sily a jeho schopnosti vyvrátiť závery znaleckého posudku považoval správny súd za nedostatočné odôvodnenie nevykonania tohto dôkazu zvlášť, keď jeho obsahom malo byť podľa žalobcu vyvrátená, alebo minimálne spochybnená jeho vina. Znalecký dôkaz ako každý iný dôkazný prostriedok podlieha hodnoteniu jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi. Inak povedané znalecký dôkaz (závery znalca) nemajú automatickú a nadradenú hodnotu pravdivosti a správnosti, ak sú jeho závery spochybnené inými dôkazmi, s výnimkou riešenia otázok, ktoré si vyžadujú špecifické odborné znalosti. K tým sa v prípade pochybností môže vyjadriť len iná odborne spôsobilá osoba. Sporná otázka „viditeľnosti“ vozidla ďalšieho účastníka pri jeho pohybe po hlavnej ceste nebola znalcom zodpovedaná na základe špecifických odborných a preveriteľných úkonov, či meraní, a preto nebola výsledkom jeho odbornej činnosti, ale len viac či menej presvedčivým odhadom odborne spôsobilej osoby, ktorému ale nemožno priznať váhu nepochybnej pravdivosti. Preto mohol byť v tomto konaní sporný záver znalca spochybnený iným dôkazom žalobcu, čo by bolo postačujúce pre aplikáciu zásady in dubio pro reo. To znamená, že nevykonaním žalobcom predloženého dôkazu a nevyhodnotením jeho skutočného obsahu a výpovednej hodnoty jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi (aj znaleckého posudku) bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože nebol skutočný stav veci riadne a úplne zistený. 38. Žalobcom namietaný nedostatok výroku rozhodnutia žalovaného, z ktorého podľa žalobcu nie je zrejmé ako žalovaný o jeho odvolaní rozhodol a či zmenil alebo zrušil prvostupňové rozhodnutie alebo ho potvrdil a odvolanie zamietol, nemá oporu v obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia. Z ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že odvolací orgán o podanom odvolaní rozhodne tak, že ho zamietne len v prípade, ak nezistí dôvody, aby napadnuté rozhodnutie zmenil alebo zrušil. Žalovaný zistil vo výroku 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 20 - prvostupňového rozhodnutia formálno-právnu vadu, spočívajúcu v absencii označenia právneho zástupcu žalobcu, ktorú v súlade s ust. § 59 ods. 1 Správneho poriadku odstránil tým, že výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil a doplnil údaje o právnom zastúpení žalobcu a o osobe právneho zástupcu. To znamená, že o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil. Správny súd preto vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. 39. Vychádzajúc z dôvodnosti žalobcom uplatnených námietok nezákonnosti rozhodnutia žalovaného ho správny zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e), f) a g) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 40. V ňom žalovaný príslušným procesným postupom odstráni nedostatky prvostupňového rozhodnutia za účelom riadneho a úplného zistenia skutočného stavu veci (najmä z hľadiska „spornej viditeľnosti“ vozidla ďalšieho účastníka), čo v prípade konania o priestupku znamená nesporné preukázanie splnenia všetkých obligatórnych znakov priestupku, z ktorých bol žalobca obvinený. Na základe riadne a úplne zisteného skutočného stavu veci opätovne rozhodne o vine žalobcu, ak bude nepochybne preukázaná, alebo konanie o priestupku zastaví. V prípade vydania nového rozhodnutia bude povinnosťou orgánu verejnej správy riadne odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo zákonných požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku. 41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi proti žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca bol v konaní pred správnych súdom úspešný, priznal mu plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 175 ods. 2 SSP súdny úradník. 42. Náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi správny súd nepriznal podľa § 169 SSP, pretože mu správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy konania vznikli. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, 2 6 S a / 1 2 / 2 0 1 8 - 21 - c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.