Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 20Sa/9/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200429 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6018200429.4 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcov 1. Hillside (Sports) LP so sídlom: Unit 1.1., First Floor, Waterport Place, Europort Avenue 2, Gibraltár, 2. Hillside (Gaming) LP, so sídlom Unit 1.1., First Floor, Waterport Place, Europort Avenue 2, Gibraltár, zastúpených JUDr. Jozefom Gőblom, advokátom so sídlom Jantárova 30, 040 01 Košice-Juh proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, proti iným zásahom orgánu verejnej správy takto r o z h o d o l : Žalobu žalobcov o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia 1. a 2. sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 13.06.2018 domáhali ochrany pred inými zásahmi orgánu verejnej správy, konkrétne pred žiadosťami žalovaného o vydanie príkazov na zamedzenie prístupu k stránkam podaným dňa 05.05.2018 Krajskému súdu v Banskej Bystrici č.p.: 254832/2018 (týkajúcej sa stránky <.), č.p.: 254845/2018 (týkajúcej sa stránky <.), č.p.: 254390/2018 (týkajúcej sa stránky <.), č.p.: 254444/2018 (týkajúcej sa stránky <.), č.p.: 254771/2018 (týkajúcej sa stránky <.), č.p.: 254782/2018 (týkajúcej sa stránky <.), č.p.: 254796/2018 (týkajúcej sa stránky <.), č.p.: 254814/2018 (týkajúcej sa stránky <.). Žiadali, aby správny súd žalovanému prikázal požiadať príslušný súd v súlade s § 15b ods. 14 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o hazardných hrách“) o zrušenie príkazov vydaných sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.p.: 6Ntn/39/2017 zo dňa 22.05.2018 na zamedzenie prístupu k webovému sídlu <., 6Ntn/40/2017 zo dňa 22.05.2018 na zamedzenie prístupu k webovému sídlu <., 6Ntn/41/2017 zo dňa 22.05.2018 na zamedzenie prístupu k webovému sídlu <., 6Ntn/42/2017 zo dňa 22.05.2018 na zamedzenie prístupu k webovému sídlu <., 6Ntn/43/2017 zo dňa 22.05.2018 na zamedzenie prístupu k webovému sídlu <., 6Ntn/44/2017 zo dňa 22.05.2018 na zamedzenie prístupu k webovému sídlu <., 6Ntn/45/2017 zo dňa 22.05.2018 na zamedzenie prístupu k webovému sídlu <., 6Ntn/46/2017 zo dňa 22.05.2018 na zamedzenie prístupu k webovému sídlu <.. 2. Žalobcovia 1. a 2. v žalobe uviedli, že sú spoločnosťami s platnými licenciami na prevádzkovanie hazardných hier na diaľku vydanými Gibraltarským regulátorom hazardných hier - Gibraltar Gambling Commissioneret a prevádzkujú hazardné hry prostredníctvom internetu na webových sídlach: <., <., <., <., <., <., <., <.. Dňa 30.10.2017 boli tieto stránky zaradené na zoznam webových sídiel, prostredníctvom ktorých právnické osoby alebo fyzické osoby poskytujú zakázané ponuky (ďalej len „zoznam“) na základe žiadostí žalovaného podaných 05.05.2018 Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Každá zo žiadostí na zamedzenie prístupu k stránkam je podľa názoru žalobcov 1. a 2. iným zásahom orgánu verejnej správy tak, ako je tento pojem definovaný v § 3 ods. 1, písm. e/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žiadosťami na zamedzenie prístupu k stránkam boli žalobcovia priamo dotknutý a ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, pretože tieto žiadosti viedli k vydaniu príkazov na zamedzenie prístupu k stránkam. Žiadosťami tak boli porušené ich slobody zaručené Zmluvou o fungovaní Európskej únie (ZFEU), najmä sloboda poskytovať služby v EÚ zaručená v čl. 56 ZFEU. Žiadosti na zamedzenie prístupu k stránkam boli priamo zamerané proti žalobcom 1. a 2., ktorí boli priamo dotknutí ich následkami. 3. Žalobcovia 1. a 2. v žalobe namietali porušenie slobody poskytovať služby v Európskej únii zaručenej v článku 56 ZFEU, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, a teda aj pred zákonom o hazardných hrách. Poukázali na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa výkladu článku 56 ZFEU a prípustných obmedzení slobody poskytovať služby v Európskej únii vo veci Gebhard (C-55/94), vo veci Liga Portuguesa de Futebol Profissional - Bwin International (C-42/07) a v iných prípadoch. Žalobca poukázal na to, že požiadavky a obmedzenia uvedené v § 3 ods. 7 zákona o hazardných hrách a v § 17 ods. 1 zákona o hazardných hrách sú porušením požiadavky nediskriminácie, pretože priamo diskriminujú prevádzkovateľov, ktorí majú sídlo na území iných členských štátov Európskej únie a zvýhodňujú domácich prevádzkovateľov, ktorí majú sídlo na území Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že uvedené obmedzenia zákona o hazardných hrách sú nezlúčiteľné s právom Európskej únie najmä s článkom 56 ZFEU. 4. Žalobcovia 1. a 2. namietali, že prevádzkovatelia hazardných hier so sídlom v iných členských štátoch Európskej únie nemôžu na území Slovenskej republiky prevádzkovať hazardné hry prostredníctvom internetu a získať licenciu. Ustanovenia § 2 písm. l/ v spojení s § 28 ods. 1 zákona o hazardných hrách vytvárajú monopol národnej lotériovej spoločnosti na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu, pretože povolenie na prevádzku týchto hier môže byť udelené iba národnej lotériovej spoločnosti, ktorou je TIPOS. Napriek tomu sa v príkazoch na zamedzenie prístupu k stránkam uvádza, že „Výnimku tvoria stávkové hry, konkrétne kurzové stávky, kde je priamo v individuálnej licencii udelenej Ministerstvom financií SR uvedené, že udeľuje individuálnu licenciu na prevádzkovanie stávkových hier (kurzových stávok) o.i. prostredníctvom internetovej siete ako komunikačného kanálu“. Podľa žalobcov je zrejmé, že § 2 písm. l/ v spojení s § 28 ods. 1 zákona o hazardných hrách, ktoré vytvárajú monopol TIPOS-u na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu, predstavujú neprimerané a nevhodné obmedzenia slobody poskytovať služby v Európskej únii zaručenej v článku 56 ZFEU, ktoré nie sú odôvodniteľné kritériami stanovenými judikatúrou Súdneho dvora. V dôsledku toho, že zákon o hazardných hrách obmedzuje voľný pohyb služieb spôsobom a účelom, ktorý je zakázaný, je tento zákon nezlučiteľný s právom Európskej únie. 5. Žalobcovia 1. a 2. ďalej poukázali na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa vymáhania právnych predpisov, ktoré sú v rozpore s právom Európskej únie C-336/14 vo veci Unibet International Ltd. proti Nemzeti Adó-és Véhivatal Kőzponti Hivatala (C-49/16). Namietali, že Slovenská republika zákon o hazardných hrách v celom znení neoznámila na preskúmanie Európskej komisii podľa Smernice 98/34/ES. Novela zákona o hazardných hrách, ktorá žalovaného oprávnila dozorom nad poskytovaním zakázaných ponúk vrátane právomoci zastaviť a zverejniť zoznam a požiadať súd o vydanie príkazu na zamedzenie k prístupu k stránke a príkazu na zamedzenie prevodu na účet, bola Slovenskou republikou oznámená Európskej komisii v súlade so Smernicou EÚ 2015/1535 (smernica o oznámení), avšak zákon bol prijatý pred uplynutím moratória v dĺžke štyroch mesiacov. Novela zákona bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky 29.11.2016, čo bolo pred uplynutím predloženého moratória v dĺžke štyroch mesiacov, ktoré uplynulo 19.12.2016. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok Unilever C-443/98) nie je zákon, ktorý bol oznámený Európskej komisii a prijatý orgánmi členského štátu Európskej únie pred uplynutím moratória vymáhateľný z dôvodu porušenia povinnosti zakotvených v Smernici o oznámení. 6. Žalobcovia 1. a 2. ďalej namietali, že žiadosti na vydanie príkazov na zamedzenie prístupu k stránkam sú nezákonné, pretože ide o sankcie uložené na základe ustanovení zákona o hazardných hrách, ktoré sú v rozpore s právom Európskej únie. Žalobcovia tiež namietali s poukazom na Smernicu 2007/64/ ES o platobných službách na vnútornom trhu a jej článku 28 ods. 1, že žiadosti o na zamedzenie prístupu k stránkam a príkazy na zamedzenie prístupu k stránkam jasne prekročili rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie kontroly nad zakázanými ponukami hazardných hier a neprimerane porušili práva prevádzkovateľov licencovaných a regulovaných v EÚ, ktorí sa oprávnene spoliehajú na slobody zaručené v ZFEU. 7. Žalobcovia 1. a 2. uzavreli, že tým, že zákon o hazardných hrách nie je v súlade so ZFEU a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, nemohla žiadna zahraničná spoločnosť bez sídla na území Slovenskej republiky alebo bez dcérskej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky získať licenciu na prevádzkovanie hazardných hier. To je neprimerané a diskriminačné obmedzenie. Preto úkony žalovaného vrátane zaradenia žalobcu na zoznam, ktoré majú základ v zákone o hazardných hrách by mali byť posúdené ako úkony v rozpore so ZFEU a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, a preto sú právne neuplatniteľné. Súd by preto nemal aplikovať zákon o hazardných hrách, na základe ktorého došlo k zaradeniu stránok, k žiadostiam na zamedzenie prístupu k stránkam a vydaniu príkazov na ich základe, pretože tieto ustanovenia nie sú v súlade so ZFEU a ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň uplatnil námietku nedostatku pasívnej legitimácie z dôvodu, že nie je nositeľom hmotno- právnych oprávnení a povinností, ktorých výkonom malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv a chránených záujmov žalobcov. Úkonom, ktorý bol spôsobilý uvedený zásah spôsobiť, bol príkaz na blokovanie webového sídla žalobcu, teda úkon subjektu odlišného od žalovaného, vydaný podľa § 15b zákona o hazardných hrách. 9. Podľa žalovaného slovenská právna úprava prevádzkovania hazardných hier na internete nepredstavuje neprípustné obmedzenia slobody poskytovať služby v Európskej únii. Žalovaný citoval dôvodovú správu k zákonu č. 386/2016 Z.z., ktorou bol doplnený a zmenený zákon o hazardných hrách, v ktorej sa o. i. uvádza, že podnikanie v oblasti hazardných hier, stávok a lotérií je v EÚ vnímané ako špecifický druh služieb ekonomickej povahy, ktorý je vylúčený z pôsobnosti Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/EÚ o službách na vnútornom trhu. Hlavným zámerom pri vypracovaní predmetného návrhu zákona bolo vytvoriť efektívnejšie pravidlá, ktoré nastavením mnohých podmienok podnikania v danej oblasti prispievajú k vyššej ochrane spotrebiteľa. Dôvodom novely podľa dôvodovej správy bolo zvýšiť úroveň ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých v oblasti hazardných hier aj v nadväznosti na odporúčanie Európskej komisie vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier a prehodnotenie a úprava sadzieb odvodov jednotlivých druhov hazardných hier. Podľa žalovaného zabránenie poskytovania nelegálnej ponuky prispeje k predchádzaniu vzniku patologického hráčstva, zvýši ochranu spotrebiteľa - hráča, najmä jeho osobných údajov a citlivých informácií, ktoré sú pri užívaní u nás nelicencovaných internetových hazardných hier vystavené zvýšenému riziku, poskytne zvýšenú ochranu ľahko zraniteľných skupín a tiež ochranu zdravia. Internetové hazardné hry predstavujú obzvlášť zvýšené riziko pre mladistvých z dôvodu ľahkej dostupnosti cez rozšírenú internetovú sieť a sťaženej regulácii zo strany štátu. Internetové hazardné hry bez licencie fungujú mimo kontrolu reguláciu štátu, štát preto nevie zabezpečiť primeranú ochranu hráčom, napr. pred zneužitím osobných údajov, nesplnením deklarovaných pravidiel hry, nevyplatením výhier, prepadnutím vkladu, nekorektným správaním zo strany poskytovateľa. 10. Žalovaný k žalobným námietkam týkajúcim sa opatrení podľa zákona o hazardných hrách poukázal na doložku vybraných vplyvov v návrhu novely zákona o hazardných hrách, ktorý bol schválený ako zákon č. 386/2016 Z. z., podľa ktorej táto novela bola vypracovaná na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016-2020, pričom v návrhu zákona sa upravujú podmienky prevádzkovania hazardných hier, navrhuje sa nová inštitucionalizácia dozoru a posilnenie princípov zodpovedného hrania v záujme zvýšenia ochrany spotrebiteľov, hráčov a maloletých aj v nadväznosti na Odporúčanie Európskej komisie vo sfére poskytovania služieb online hazardných hier. Administratívne opatrenia podľa zákona o hazardných hrách sú plne v súlade s Odporúčaniami Komisie zo 14.07.2014 o zásadách ochrany spotrebiteľov a hráčov využívajúcich služby online hazardných hier a o predchádzaní hraniu online hazardných hier v prípade maloletých osôb. 11. Žalovaný k námietke monopolu na prevádzkovanie hazardných hier na internete uviedol, že článok 56 ZFEU zakazuje obmedzenia slobody poskytovať služby príjemcom v iných členských štátoch. Obmedzenia tejto základnej slobody sú prípustné iba v prípade, ak ide o mimoriadne opatrenia výslovne ustanovené v článkoch 51 a 52 ZFEU, alebo ak sú v súlade s judikatúrou Súdneho dvora opodstatnené z prevažujúcich dôvodov verejného záujmu. Súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach uznal určité prevažujúce dôvody verejného záujmu, napr. ciele ochrany spotrebiteľa a predchádzanie podvodom a nabádaniu na mrhanie peniazmi pri hrách ako aj všeobecnú potrebu zachovať verejný poriadok. Monopolný režim prevádzkovania hazardných hier na internete výlučným verejným alebo súkromným subjektom je zavedený vo viacerých štátoch EÚ. Žalovaný dáva do pozornosti právnu úpravu regulácie hazardných hier na internete v členských štátoch ako sú napr. Lotyšsko, Slovinsko a Švédsko. Zákon o hazardných hrách vychádza zo základných práv a slobôd stanovených v primárnom práve Európskej únie. Takýto spôsob úpravy je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ vrátane tých rozhodnutí, na ktoré poukazuje žalobca, v zmysle ktorej je prípustné také nastavenie obmedzení v oblasti hazardu, ktoré je odôvodniteľné existenciou dostatočne silných dôvodov verejného záujmu a to najmä ochrana verejného poriadku, ochrana spotrebiteľa, prevencia kriminality, ochrana verejnej morálky, individuálny prístup k stanoveniu požiadaviek na ochranu hráčov a spoločenského poriadku, za predpokladu, že nie sú diskriminačné. Hoci Súdny dvor EÚ vo viacerých prípadoch konštatoval porušenie práv a slobôd ustanovených v primárnom práve EÚ, dôvodom bolo najmä to, že neboli naplnené všetky podmienky na takýto zásah. Nemožno však paušálne konštatovať, že Súdny dvor EÚ vylúčil možnosť členského štátu, za stanovených podmienok, do týchto práv a slobôd zasiahnuť a to aj s poukazom na článok 51 až 54 a 62 ZFEU. Poukázal pritom na výroky rozhodnutí vo veci C-42/07, C-203/08, C-67/98 a v spojených veciach C-447/08, C-448/08, ďalej vo veci C-46/08. 12. Žalovaný k námietke, že Slovenská republika nepredložila analýzu, ktorá by preukázala, že obmedzenie slobody poskytovať služby, ktoré obsahuje zákon o hazardných hrách je obmedzením primeraným, uviedol, že neexistuje žiadna zákonná úprava takej povinnosti a postupu pri jej splnení. Poukázal pritom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ č. C-316/07, ktorý k danej problematike uviedol, že na odôvodnenie takého verejného monopolu na stávky na športové podujatia a na lotérie, ako sú monopoly v dotknutých veciach samých, cieľom spočívajúcim v prevencii podnecovania na neprimerané výdavky súvisiace s hrou a v boji proti závislosti od hry, nemusia byť dotknuté vnútroštátne orgány nevyhnutne schopné predložiť štúdiu, ktorá preukazuje primeranosť uvedeného opatrenia a ktorá predchádzala jeho prijatiu. 13. K žalobnej námietke, že viacerí prevádzkovatelia, ktorí nemajú individuálne licencie na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu, ponúkajú kurzové stávky prostredníctvom internetu, žalovaný uviedol, že zákon o hazardných hrách rozlišuje hazardné hry na internete a stávkové hry. Kurzové stávky patria medzi stávkové hry podľa § 6 ods.1 zákona. Z definície stávkovej hry ako takej vyplýva rozdiel pri jej prevádzkovaní v porovnaní s poskytovaním ponuky iných hazardných hier, vrátane hazardných hier na internete. Rozdiel spočíva v tom, že výhra pri stávkovej hre závisí od udalosti, na ktorú prevádzkovateľ hry nemá žiadny vplyv (napr. výsledok športového zápasu), pričom pri iných hazardných hrách, vrátane hazardných hier na internete je pritom potencionálna možnosť ovplyvňovania jej výsledku zo strany poskytovateľa, a to najmä subjektu bez zákonnej licencie. Teda výhra v stávkovej hre je výsledkom reálnych udalostí a nie udalostí generovaných počítačom. Nejde teda o nelegálnu výnimku z monopolu národnej lotériovej spoločnosti, ale o legálny postup pri prevádzkovaní rozdielnych hier, pričom umožnenie podávania kurzových stávok aj prostredníctvom internetovej siete vyplýva z ich charakteru a z uvedených ustanovení zákona o hazardných hrách. Na základe individuálnych licencií vydaných v súlade so zákonom o hazardných hrách je na poskytovanie kurzových stávok (aj cez internet) oprávnených viacero subjektov. 14. Žalovaný k ďalším žalobným námietkam uviedol, že návrh zákona č. 386/2016 Z.z. bol v zmysle Smernice č. 2015/1535 z 09.09.2015 predložený na notifikačný proces, v rámci ktorého bolo Slovenskej republike doručené stanovisko Európskej komisie bez zásadných výhrad k predloženému materiálu a podrobné stanovisko jedného členského štátu EÚ - Malty. Malta sa vo svojom stanovisku venovala dvom úpravám, uvedeným v návrhu zákona o hazardných hrách a to blokovaniu tzv. zakázaných ponúk a sprísneniu podmienok pri propagovaní zahraničných hazardných hier. Komisia v predmetnom oznámení neuviedla zásadné výhrady, z ktorých by vyplývalo, že zamýšľané opatrenie môže predstavovať prekážku pre voľný pohyb služieb alebo slobodu usadiť sa poskytovateľovi služieb v rámci vnútorného trhu. K námietke prijatia predpisu pred uplynutím predloženého moratória žalovaný uviedol, že zákon prijatý Národnou radou Slovenskej republiky nadobúda platnosť až vyhlásením v Zbierke zákonov SR. Predmetný zákon bol v Zbierke zákonov SR vyhlásený 30.12.2017, teda po uplynutí moratória, ktoré ako predĺžené skončilo 19.12.2017. Pre prípad, že by mal súd iný názor, teda že k prijatiu novely zákona došlo ešte pred uplynutím moratória, žalovaný uviedol, že je sporné, či vôbec došlo účinne k predĺženiu trojmesačného moratória o jeden mesiac v zmysle Smernice č. 1535/2015. Podľa žalovaného k predĺženiu lehoty moratória dôjde len vtedy, keď je naplnená kumulatívna podmienka, ktorou je, že Komisia alebo iný členský štát poskytnú do 3 mesiacov potrebné stanovisko, z ktorého by vyplývalo, že zamýšľané opatrenia môže predstavovať prekážku pre voľný pohyb služieb alebo slobodu usadiť sa poskytovateľovi služieb v rámci vnútorného trhu. Komisia v oznámení, ktoré žalovaný priložil k svojmu vyjadrenia neuviedla výhrady, z ktorých by vyplynulo, že zamýšľané opatrenie, resp. budúce uplatňovanie ustanovení navrhovaných v novele zákona o hazardných hrách môže predstavovať prekážku pre voľný pohyb služieb alebo slobodu usadiť sa. Požiadavky na účinnosť opatrení a transparentnosť a právnu istotu, ktoré Komisia v oznámení uviedla, sú premietnuté v slovenskej právnej úprave regulácie podľa zákona o hazardných hrách v súlade s príslušnou judikatúrou. Komisia vo svojom oznámení uviedla iba požiadavky na vyjasnenie niektorých pojmov uvedených v návrhu zákona ako zahraničný subjekt a ďalšie, na ktorú dostala odpoveď a už nepožiadala o žiadne doplnenie. V prípade, že nedošlo k predĺženiu moratória o jeden mesiac, opäť platí, že zákon bol schválený po uplynutí moratória. 15. Krajský v Banskej Bystrici ako správny súd uznesením z 11.10.2018 zamietol návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 188 SSP v spojení s § 258 SSP, pretože zistil, že žalobca svoje všeobecné tvrdenie o možných následkoch nezákonného zásahu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepodložil žiadnymi skutkovými okolnosťami, z ktorých by bolo možné dospieť k tomu, že ujma spôsobená neposkytovaním služieb, bude pre žalobcu ujmou závažnou. 16. Správny súd po oboznámení sa s obsahom žaloby a vyjadrením žalovaného zistil, že žaloba je neprípustná pre nespôsobilý predmet súdneho prieskumu. Z tohto dôvodu žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol. 17. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak j neprípustná. 18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 4 písm. e/ SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 22. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. 23. Podľa § 255 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal. 24. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o hazardných hrách tento zákon upravuje a/ podmienky prevádzkovania hazardných hier a podmienky propagovania hazardných hier, b/ práva a povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier a hráčov, c/ podmienky na používanie technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier, d/ niektoré podmienky vzniku a činnosti národnej lotériovej spoločnosti, e/ pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v oblasti hazardných hier, f/ štátny dozor nad prevádzkovaním hazardných hier, propagovaním hazardných hier a nad súvisiacimi činnosťami v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (ďalej len "dozor"). (2) Účelom tohto zákona je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich. 25. Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 písm. a/ zákona o hazardných hrách orgány dozoru a ich pôsobnosť orgánmi dozoru, ak § 58m ods. 7 neustanovuje inak, sú: a/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, b/ daňové úrady, c/ colné úrady. (2) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a/ vykonáva dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk. 26. Podľa § 13 zákona o hazardných hrách (1) Dozor sa vykonáva nad dozorovanými subjektmi. Orgán dozoru pri výkone dozoru nad dozorovanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti pri prevádzkovaní hazardných hier a pri propagovaní hazardných hier alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, najmä o nedostatkoch v činnosti dozorovaných subjektov, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené nedostatky. Pri výkone dozoru sa postupuje podľa tohto zákona. (2) Dozor nad dozorovanými subjektmi je neverejný. (3) Pri výkone dozoru patria orgánu dozoru a jeho zamestnancom, ktorí v mene orgánu dozoru vykonávajú dozor (ďalej len "osoba poverená výkonom dozoru") a prizvanej osobe oprávnenia podľa tohto zákona. Za výkon dozoru zodpovedá príslušný orgán dozoru. Osoby poverené výkonom dozoru a prizvaná osoba nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dozoru; tým nie je dotknutá ich pracovnoprávna zodpovednosť voči orgánu dozoru a voči poverenej skúšobni a ani ich trestnoprávna zodpovednosť. (4) Ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin alebo iné skutočnosti, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní alebo orgánom príslušným podľa osobitných predpisov.5) Ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí neobvyklú obchodnú operáciu alebo porušenie povinností dozorovaných subjektov pri predchádzaní alebo odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, bezodkladne to oznámi službe finančnej polície Policajného zboru a štátnemu orgánu, ktorý plní úlohy v oblasti ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu. (5) Dozorovaný subjekt, členovia jeho orgánov, jeho zamestnanci a ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, sú povinní umožniť výkon dozoru, zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon dozoru, a poskytnúť v štátnom jazyku všetky informácie, dokumentáciu, súčinnosť a pomoc požadované orgánom dozoru alebo osobami poverenými výkonom dozoru na účely výkonu dozoru; ak je dokumentácia vyhotovená v inom ako štátnom jazyku, dozorovaný subjekt je povinný predložiť na svoje vlastné náklady aj vyhotovený úradne osvedčený preklad dokumentácie do štátneho jazyka. (6) Dozorom na mieste je získavanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, spravidla priamo v dozorovanom subjekte alebo od jeho zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Dozorom na mieste nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na mieste v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. (7) Dozorom na diaľku je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako dozorom na mieste, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov predložených orgánu dozoru na základe jeho písomnej žiadosti, na základe informácií sprístupnených alebo predkladaných orgánu dozoru a orgánom štátnej správy v oblasti hazardných hier a obciam podľa tohto zákona a na základe verejne dostupných informácií; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Dozorom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov na diaľku v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. O vykonanom dozore na diaľku osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 primerane. (9) Vyhľadávacou činnosťou je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dozorovaného subjektu a jeho činnosti alebo iných osôb, ktorých postavenie, obchody alebo iná činnosť súvisí s dozorovaným subjektom, inak ako dozorom na mieste a dozorom na diaľku, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov miestnym zisťovaním vykonaným osobami poverenými výkonom dozoru, a to aj pod utajenou identitou; takto získané informácie a podklady možno použiť aj na účely konaní v oblasti hazardných hier vedených orgánmi štátnej správy v oblasti hazardných hier a obcami. Vyhľadávacou činnosťou nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov miestnym zisťovaním v konaní vedenom podľa § 57 ods. 1. O vykonanej vyhľadávacej činnosti osoba poverená výkonom dozoru spíše zápisnicu, na ktorú sa vzťahuje § 15 ods. 9 primerane. 27. Podľa § 15b ods. 1 až 8, 14 zákona o hazardných hrách (1) Dozorom nad poskytovaním zakázaných ponúk sa rozumie vyhľadávanie poskytovania zakázaných ponúk formou dozoru na diaľku a zostavenie zoznamu webových sídiel, prostredníctvom ktorých právnické osoby alebo fyzické osoby poskytujú zakázané ponuky (ďalej len "zoznam zakázaných webových sídiel"), na základe vykonaného dozoru na diaľku. (2) Zoznam zakázaných webových sídiel zostavuje a zverejňuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vždy v prvý pracovný deň v týždni na svojom webovom sídle. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zodpovedá za správnosť údajov podľa odseku 3. (3) Zoznam zakázaných webových sídiel obsahuje a/ meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov alebo obchodné meno právnickej osoby, ktorá poskytuje zakázanú ponuku, b/ adresu webového sídla, prostredníctvom ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba poskytuje zakázanú ponuku, c/ obsah poskytovanej zakázanej ponuky, d/ číslo účtu, ktoré používa právnická osoba alebo fyzická osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu, ak je zistené, e/ dátum, ku ktorému je zoznam zakázaných webových sídiel zostavený. (4) Na účely zisťovania údajov podľa odseku 3 písm. a) až d) je osoba poverená výkonom dozoru oprávnená používať identifikačné údaje inej fyzickej osoby s jej súhlasom. Pred zaradením údajov podľa odseku 3 písm. a/ až d/ do zoznamu zakázaných webových sídiel odošle Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky prostredníctvom elektronickej pošty dozorovanému subjektu výzvu na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky v lehote desiatich dní odo dňa odoslania výzvy; ak elektronická adresa nie je na webovom sídle uvedená, možno do tohto zoznamu zaradiť údaje podľa odseku 3 písm. a/ až d/ aj bez odoslania výzvy. Výzva musí obsahovať upozornenie na dôsledky neukončenia poskytovania zakázanej ponuky. (5) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nezaradí do zoznamu zakázaných webových sídiel alebo vyradí z tohto zoznamu dozorovaný subjekt, ktorý preukáže, že neposkytuje zakázanú ponuku, alebo ak bolo poskytovanie zakázanej ponuky ukončené. (6) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je pri výkone dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk oprávnené vyžadovať podklady na výkon dozoru od poskytovateľa platobných služieb,10d) a to identifikáciu používateľa platobných služieb a ďalšie informácie o používateľovi platobných služieb, ktorý je dozorovaným subjektom; Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky si môže vyžiadať od tohto poskytovateľa platobných služieb aj podklady na výkon dozoru podľa § 11 ods. 2 písm. b/. (7) Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete10e) a elektronické komunikačné služby,10e) je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zamedziť prístup k webovému sídlu, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje platobné služby,10d) je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zamedziť vykonaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, ktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej ponuky. (8) Na vydanie príkazu podľa odseku 7 je príslušný sudca súdu príslušného podľa osobitného predpisu.10f) Proti príkazu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok. (9) Žiadosť podľa odseku 7 prvej vety musí byť v písomnej forme a musí obsahovať a/ označenie osoby, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete10e) a elektronické komunikačné služby,10e) b/ údaje o webovom sídle, ku ktorému sa má zamedziť prístup, c/ údaje o rozsahu a lehote zamedzenia prístupu k webovému sídlu, d/ odôvodnenie potreby zamedzenia prístupu k webovému sídlu. (10) Príkaz súdu podľa odseku 7 prvej vety musí byť vydaný v písomnej forme v lehote siedmich dní od podania žiadosti a musí obsahovať a/ označenie súdu, ktorý príkaz vydal, b/ označenie osoby, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete10e) a elektronické komunikačné služby,10e) c/ údaje o webovom sídle, ku ktorému sa má zamedziť prístup, d/ údaje o rozsahu a lehote zamedzenia prístupu k webovému sídlu, e/ odôvodnenie potreby zamedzenia prístupu k webovému sídlu. (11) Žiadosť podľa odseku 7 druhej vety musí byť v písomnej forme a musí obsahovať a/ označenie osoby, ktorá poskytuje platobné služby,10d) b/ číslo účtu, ktoré používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu, c/ údaje o rozsahu a lehote zamedzenia vykonávania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu podľa písmena b/, d/ odôvodnenie potreby zamedzenia vykonávania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu podľa písmena b/. (12) Príkaz súdu podľa odseku 7 druhej vety musí byť vydaný v písomnej forme v lehote siedmich dní odo dňa podania žiadosti a musí obsahovať a/ označenie súdu, ktorý príkaz vydal, b/ označenie osoby, ktorá poskytuje platobné služby,10d) c/ číslo účtu, ktoré používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu, d/ údaje o rozsahu a lehote zamedzenia vykonávania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu podľa písmena c/, e/ odôvodnenie potreby zamedzenia vykonávania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu podľa písmena c/. (13) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejní príkaz súdu podľa odseku 7 na svojom webovom sídle a doručí ho do vlastných rúk osobám uvedeným v odseku 10 písm. b/, ak ide o príkaz súdu podľa odseku 7 prvej vety, alebo osobám uvedeným v odseku 12 písm. b/, ak ide o príkaz súdu podľa odseku 7 druhej vety, ktoré na základe tohto príkazu vykonajú úkony podľa osobitných predpisov.4c) (14) Ak pominú dôvody na vydanie príkazu súdu podľa odseku 7, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky požiada príslušný súd o jeho zrušenie. 28. Z citovaného právneho rámca obsiahnutého v zákone o hazardných hrách vyplýva, že úkony žalovaného pri zostavení a zverejňovaní zakázaných webových sídiel v zozname na svojom webovom sídle, ako aj úkony predstavujúce podanie žiadostí o vydanie príkazu súdu, sú úkonmi orgánu dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk na základe zákona o hazardných hrách a podľa zásad uvedených v § 13 tohto zákona. V zmysle § 4 písm. e/ SSP je orgánom verejnej správy na účely SSP štátny orgán, iný orgán alebo subjekt, ktorému osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je orgánom verejnej správy v tej oblasti, v ktorej mu zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy a to v oblasti daní a poplatkov. Pokiaľ Finančné riaditeľstvo koná na základe oprávnenia, ktoré mu dáva zákon o hazardných hrách v § 15b, ako vyplýva z tejto časti zákona o hazardných hrách, ktorá je zahrnutá v druhej hlave, ide o oblasť dozoru nad týmito hazardnými hrami. Vyplýva to aj z účelu zákona o hazardných hrách, ktorý je vyjadrený vo vyššie citovanom § 1 ods. 2 a ktorým je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich. Z uvedeného vyplýva, že z ustanovenia o dozore oprávnenie žalovaného, resp. ich výkon na základe týchto ustanovení, nie je možné považovať za postup orgánu, ktorému bolo zverené rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Patrí do kompetencie súdu rozhodnúť o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb rozhodnutím o príkaze na základe žiadosti žalovaného. Vecne príslušný na vydanie príkazu nie je správny súd. Zo znenia § 4a ods. 1 a 2 zákona č. 166/2003 Z. z., na ktorý odkazuje § 15b ods. 7 zákona o hazardných hrách je zrejmé, že rozhodovanie patrí sudcom trestného kolégia. Správnemu súdu neprináleží posudzovať zákonnosť rozhodnutí príkazu sudcu v zmysle § 15b ods. 7, 8 zákona o hazardných hrách a ani úkonov orgánu dozoru, ktorý je oprávnený o takéto rozhodnutie požiadať, a teda ani zákonnosť postupu, ktorý mu predchádza. Ochranou pred nezákonnosťou postupu žalovaného je práve rozhodovanie súdu o žiadosti žalovaného na vydanie príkazu sudcu v zmysle § 15b ods. 7 a 8 zákona o hazardných hrách. Súd pred vydaním takéhoto príkazu musí posúdiť opodstatnenosť žiadosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a následne podľa výsledku rozhodnúť. Zaradenie na zoznam oprávňuje žalovaného na podanie žiadosti o vydanie príkazu, na základe ktorého by bola právnická alebo fyzická osoba povinná zamedziť prístup k stránke a po zaradení účtu na zoznam môže žalovaný žiadať aj o vydanie príkazu, na základe ktorého by bola právnická alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje platobné služby povinná zamedziť vykonaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu, pričom ale platí, že žalobca môže byť priamo dotknutý na svojich právach až rozhodnutím súdu vydaným podľa § 15b ods. 7 a 8 zákona o hazardných hrách. 29. Na základe žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy patrí do kompetencie súdu preskúmať postup orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy, vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby priamo dotknuté. Iným zásahom je aj postup orgánov verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby priamo dotknuté. Úkony žalovaného na základe § 11 a nasl. zákona o hazardných hrách, teda podľa druhej hlavy zákona o hazardných hrách uvedené vymedzenie nespĺňajú. Z § 15b zákona o hazardných hrách vyplýva, že zoznam zakázaných webových sídiel a jeho zverejnenie na webovom sídle žalovaného ako aj žiadosť o zamedzenie prístupu k webovému sídlu sú úkony dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk, ktorý sa priamo netýka práv a povinností poskytovateľa. Podanie žiadosti umožňuje súdu posúdiť, či boli splnené podmienky na vydanie príkazu. Práv a povinnosti poskytovateľa sa priamo dotýka až príkaz súdu vydaný podľa § 15b ods. 7 a 8 zákona o hazardných hrách. 30. Z uvedeného vyplýva, že patrí do kompetencie súdu, ktorý rozhoduje o žiadosti na príkaz podľa § 15b ods. 7 zákona o hazardných hrách (t.zn. nie správneho súdu) posúdiť, či boli splnené podmienky na vydanie príkazu, najmä či išlo o zakázané webové sídlo, a teda či išlo o správne alebo nesprávne zaradenie do zoznamu zakázaných webových sídiel. Rovnako mu patrí aj oprávnenie na zrušenie týchto príkazov súlade s § 15b ods. 14 zákona o hazardných hrách, z čoho plynie záver, že nie je prípustné žalovanému v zmysle žalobného návrhu podľa § 262 ods. 1 SSP uložiť povinnosť obnoviť stav pred zásahom, pretože na to nie je v zmysle platnej právnej úpravy oprávnený. Oprávnenie žalovaného iniciovať takýto postup (požiadať súd o zrušenie príkazu) si nemožno zamieňať s oprávnením ho sám vykonať, resp. bezprostredne uplatniť, s priamym následkom v požadovanej podobe obnovenia protiprávneho stavu. 31. Ak pominú dôvody na vydanie príkazu súdu podľa § 15b ods. 7 zákona o hazardných hrách žalovaný môže v súlade s § 15b ods. 14 cit. zákona požiadať príslušný súd o jeho zrušenie. Je to jediný zákonom stanovený dôvod na zrušenie príkazu, iniciovanie ktorého je v dispozícii žalovaného, nie správneho súdu. Zistenie či pretrvávajú dôvody pre vydanie príkazu alebo už pominuli patrí do výlučnej kompetencie žalovaného. Zistenia v tomto smere pramenia z dozorovej činnosti žalovaného, ktorú nenahrádza prieskumná činnosť správneho súdu. O zrušení príkazu rozhoduje súd na žiadosť žalovaného po posúdení okolností, ktoré boli základom na vydanie príkazu v porovnaní s novým okolnosťami, ak záver takého posúdenia odôvodňuje zrušenie príkazu. 32. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté úkony žalovaného, ktoré vykonáva v rámci výkonu dozoru nad hazardnými hrami, nepredstavujú postup, ktorým sú alebo môžu byť práva či povinnosti žalobcov dotknuté priamo. Súdny prieskum zákonnosti správnym súdom je preto v predmetnom prípade vylúčený a žaloba neprípustná. Správny súd preto žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP odmietol. Súčasne je pre úplnosť potrebné doplniť, že nie je vykonateľný žalobný návrh žalobcov, ktorý nie je spôsobilý bezprostredne obnoviť stav pred „zásahom“. 33. Vzhľadom na uvedené sa správny súd vecnými dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe nezaoberal. 34. O trovách konania správny súd rozhodol § 170 SSP, podľa ktorého súd neprizná náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov, ak bola žaloba odmietnutá. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.