Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 27Sa/1/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200001 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6018200001.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX O. O., adresa pre doručovanie písomností: Z. XX, XXX XX O. O. proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát, Ul. 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-32-002/2017 zo dňa 16.10.2017 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Obvodné oddelenie Policajného zboru Banská Bystrica - západ (ďalej aj „OO PZ Banská Bystrica - západ“) ako orgán oprávnený objasňovať priestupky podľa § 58 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) postupom podľa § 60 ods. 3 písm. d/ Zákona o priestupkoch dňa 01.08.2018 predložil príslušnému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Banskej Bystrici (ďalej aj „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „OR PZ ODI Banská Bystrica“) spisový materiál (ďalej aj „Priestupkový spis č. 1“) týkajúci sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorého bol dôvodne podozrivý žalobca a ktorého sa mal dopustiť tým, že svojím konaním porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 8/2009 Z.z.“ alebo „Zákon o cestnej premávke“) a týmto konaním naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch. Súčasťou Priestupkového spisu č. 1 sú: Správa o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy z 27.07.2016, úradný záznam OO PZ Banská Bystrica - Západ z 27.07.2016 2. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Prievidza (ďalej aj „OR PZ ODI Prievidza“) postupom podľa § 55 ods. 3 Zákona o priestupkoch dňa 18.08.2016 postúpil príslušnému OR PZ ODI v Banskej Bystrici spisový materiál (ďalej aj „Priestupkový spis č. 2“) týkajúci sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorého bol dôvodne podozrivý žalobca a ktorého sa mal dopustiť tým, že svojím konaním porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ a § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona o cestnej premávke a týmto konaním naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ a c/ Zákona o priestupkoch. Súčasťou Priestupkového spisu č. 2 sú: Správa o výsledku objasňovania na úseku cestnej dopravy z 20.07.2016, Úradný záznam OR PZ ODI Prievidza z 20.07.2016, Výpis zo systému REGOB, Evidenčná karta vodiča - žalobcu vyhotovená 20.07.2016, fotokópia Potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu žalobcovi ev. č. AB 121901 zo dňa 27.01.2016 vyhotoveného OR PZ ODI Prievidza, fotodokumentácia miesta spáchania priestupku č. 1 a 2. 3. OR PZ ODI v Banskej Bystrici ako prvostupňový orgán verejnej správy žalobcu písomne upovedomil o začatí konania o priestupku vo veci podozrenia zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, l/ Zákona o priestupkoch, ktoré žalobca prevzal dňa 07.06.2017 a predvolal ho na ústne pojednávanie. Žalobcu súčasne poučil o.i. o možnosti navrhovať dôkazy a ich doplnenie, o možnosti vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie. Z administratívneho spisu vyplýva, že predchádzajúce upovedomenia o začatí konania zo dňa 12.08., 06.09., 04.10., 21.11. a 19.12.2016 a zo dňa 12.01., 13.02., 09.03., 06.04. a 05.05.2017 prvostupňový orgán verejnej správy doručoval žalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska bezúspešne, žalobca zásielky neprevzal a tieto sa vracali s poznámkou „adresát neznámy“. Predmetné zásielky sa nepodarilo žalobcovi doručiť ani prostredníctvom dožiadaného OO PZ, odbor poriadkovej polície, Banská Bystrica - západ. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11.07.2017 vyplýva, že žalobca bol riadne poučený podľa § 73 ods. 1 a 3 Zákona o priestupkoch a § 17 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), bol oboznámený s obsahom spisového materiálu týkajúceho sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, zo spáchania ktorého bol obvinený. Vzhľadom na to, že žalobca žiadal, aby bol v konaní zastúpený advokátom, prvostupňový orgán verejnej správy prerušil konanie s poukazom na § 29 ods. 2 Správneho poriadku, o čom vyhotovil písomné rozhodnutie č. ORPZ-BB-ODI2-460/2017-SK z 11.07.2017, ktoré žalobca osobne prevzal 11.07.2017. Keďže žalobca v stanovenej lehote nedoručil prvostupňovému orgánu verejnej správy plnú moc udelenú advokátovi, bol žalobca podaním z 20.07.2017 opätovne predvolaný na ústne pojednávanie o prejedaní priestupku na deň 09.08.2017. Predvolanie na ústne pojednávanie žalobca prevzal 31.07.2017. Zo Zápisnice o ústnom pojednávaní z 09.08.2017 vyplýva, že žalobca bol opätovne poučený podľa § 73 ods. 1 a 3 Zákona o priestupkoch a § 17 ods. 1 Správneho poriadku a opätovne bol oboznámený s tým, že bol obvinený zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ a l/ Zákona o priestupkoch a to konaním, ktoré bolo podrobne opísané v zápisnici (zhodne ako v Správach o objasnení priestupku č. 1 a 2). Žalobca potom, ako bol oboznámený s listinnými dôkazmi tvoriacimi priestupkový spis prvostupňového orgánu verejnej správy sa do zápisnice vyjadril, že sa nežiada dať zastupovať advokátom a ku skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu uviedol okolnosti nezaplatenia blokovej pokuty, ktorá mu bola uložená dopravnou hliadkou v Handlovej dňa 27.01.2016 a ktorá mu zadržala vodičský preukaz. Ďalej uviedol, že predmetnú pokutu uhradil 27.07.2017 potom, ako bol zastavený policajnou hliadkou v Banskej Bystrici a v ten istý deň mu bol zadržaný vodičský preukaz vrátený. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR o doručovaní rozhodnutí a na to, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu mu nebolo doručené. Zároveň uviedol, že si nie je vedomý spáchania uvedených skutkov. V súvislosti so zadržaním vodičského preukazu poukázal na nezmyselnú tvrdosť zákona. Z administratívneho spisu vyplýva, že vyššie uvedené priestupky, zo spáchania ktorých bol žalobca podozrivý, boli prejednané na spoločnom konaní v súlade s § 57 ods. 1 Zákona o priestupkoch. 4. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. ORPZ-BB-ODI2-460/2016-SK z 09.08.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ a l/ Zákona o priestupkoch z dôvodu, že dňa 20.07.2016 v čase o 13:27 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky BMW X5, ev. č. O po ul. Severnej v Prievidzi, v smere jazdy na ul. Cesta pod Banskou, pričom pri výjazde na cestu I/9 nerešpektoval zvislé dopravné značenie „C2“ Prikázaný smer jazdy vpravo a s vozidlom odbočil doľava smerom na Handlovú, a preto bol následne zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI OR PZ v Prievidzi. Pri kontrole bol žalobca vyzvaný k predloženiu dokladov, pričom ku kontrole nepredložil vodičský preukaz, ale Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu č. AB121901, ktorý mu bol zadržaný dňa 27.01.2016 za nezaplatenie blokovej pokuty na mieste. Následnou lustráciou cez operačné stredisko KR PZ Trenčín bolo zistené, že žalobca má zadržaný vodičský preukaz. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2 písm. b/ a § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. Zároveň bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch z dôvodu, že dňa 27.07.2016 v čase o 11:15 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky BMW X5 ev. č. O po ul. Švermova v Banskej Bystrici, kde bol následne na uvedenej ulici zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI OR PZ v Banskej Bystrici. Pri kontrole bol vyzvaný k predloženiu dokladov potrebných na vedenie a prevádzku motorového vozidla, pričom ku kontrole predložil potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu č. AB121901, ktoré bolo platné do 12.02.2016. Lustráciou bolo zistené, že žalobca má zadržaný vodičský preukaz. Ďalšia jazda s vozidlom bola žalobcovi zakázaná. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona o cestnej premávke. Žalobcovi bola podľa § 22 ods. 2 písm. a/ s poukazom na § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 500,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 16 mesiacov, s tým, že doba zákazu činnosti začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V rozhodnutí prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na priebeh administratívneho konania a na jednotlivé dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní prvostupňového rozhodnutia a ktoré tvorili jeho podklad, ktoré boli vyhodnotené samostatne i vo vzájomnej súvislosti a boli získané zákonným spôsobom. Konkrétne poukázal na Správu o výsledku objasňovania priestupku z 20.07.2016 vyhotovenú ODI OR PZ Prievidza, z ktorej vyplýva, že žalobca dňa 20.07.2016 o 13:27 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo továrenskej značky BMW X5 ev. č. O po ul. Severnej v Prievidzi v smere jazdy na ul. Cesta pod Banskou, pričom pri výjazde na cestu I/9 nerešpektoval zvislé dopravné značenie „C2“ Prikázaný smer jazdy vpravo a s vozidlom odbočil doľava smerom na Handlovú, v dôsledku čoho bol následne zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI OR PZ v Prievidzi. Pri kontrole bol žalobca vyzvaný k predloženiu dokladov, avšak ku kontrole nepredložil vodičský preukaz, ale Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu č. AB121901, ktorý mu bol zadržaný dňa 27.01.2016 za nezaplatenie blokovej pokuty na mieste. Žalobca sa formou vysvetlenia do Správy o výsledku objasňovania priestupku k uvedenému skutku vyjadril, že si je vedomý nerešpektovania prikázaného smeru jazdy a aj toho, že si nebol pre svoj vodičský preukaz, čo následne potvrdil vlastnoručným podpisom. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na Úradný záznam príslušníkov PZ - členov hliadky, ktorá kontrolovala žalobcu dňa 20.07.2016, z ktorého vyplýva vyššie uvedený priebeh a výsledky kontroly žalobcu. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej poukázal na fotokópiu Potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu č. AB121901 z 27.01.2016, z ktorého vyplýva, že dňa 27.01.2016 bol žalobcovi zadržaný vodičský preukaz č. SD041856 v zmysle § 71 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. a že ďalšia jazda s vozidlom bola žalobcovi povolená a Potvrdenie platilo do 12.02.2016. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na fotodokumentáciu z miesta spáchania dopravného priestupku a na evidenčnú kartu žalobcu, z ktorej vyplýva, že je držiteľom vodičského preukazu od r. 1986, pričom v sledovanom období dvoch rokov bol právoplatne postihnutý za 14 dopravných priestupkov v blokovom konaní. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na Správu o výsledku objasňovania priestupku z 27.07.2016, z ktorej vyplýva, že žalobca dňa 27.07.2016 v čase o 11.15 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky BMW X5 ev. č. O po ul. Švermova v O. O., kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI OR PZ v Banskej Bystrici (správne malo byť uvedené OO PZ Banská Bystrica - západ), pričom pri kontrole predložil Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu č. AB121901, ktoré bolo platné do 12.02.2016 a lustráciou bolo následne zistené, že žalobca má zadržaný vodičský preukaz. Ďalšia jazda s vozidlom bola žalobcovi zakázaná. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na vyjadrenie žalobcu zaznamenané do Správy o výsledku objasňovania priestupku, že si zabudol vyzdvihnúť vodičský preukaz, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z úradného záznamu vyhotoveného príslušníkmi PZ - členmi hliadky dňa 27.07.2016. Zároveň opätovne poukázal na obsah Evidenčnej karty žalobcu, z ktorej vyplýva, že v sledovanom období dvoch rokov bol právoplatne postihnutý za 14 dopravných priestupkov v blokovom konaní. Následne prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že na základe vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že žalobca svojím konaním spáchal priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, l/ Zákona o priestupkoch, za čo bol uznaný vinným a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 500,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 16 mesiacov. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviedol kritériá, ku ktorým prihliadal pri ukladaní druhu a výšky sankcie, pričom prihliadol na to, že žalobca porušil všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky závažným spôsobom, prihliadol na čas a miesto spáchania dopravného priestupku dňa 20.07.2016 (nerešpektovanie dopravného značenia a vedenie motorového vozidla v čase zadržania vodičského preukazu), ako aj na opakované porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dňa 27.07.2016, keď opakovane viedol motorové vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu. Tento mu bol zadržaný dňa 27.01.2016, kedy mu bola uložená bloková pokuta 100,- € za spáchanie dopravného priestupku - prekročenie rýchlosti jazdy, ktorá nebola zaplatená na mieste, pričom bolo žalobcovi vydané Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu a bola mu povolená ďalšia jazda do 12.02.2016. Napriek tomu žalobca opakovane porušil všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky závažným spôsobom, keď viedol 20.07.2016 a 27.07.2016 motorové vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu. Prvostupňový orgán verejnej správy ďalej pri uložení sankcie prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca bol v sledovanom období dvoch rokov právoplatne postihnutý za 14 dopravných priestupkov v blokovom konaní. Následne sa prvostupňový orgán verejnej správy vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v zápisnici z ústneho pojednávania, pričom postup policajnej hliadky pri zadržaní vodičského preukazu považoval za súladný so zákonom a to tak vo vzťahu k oprávneniu vodičský preukaz zadržať s poukazom na § 71 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z., ako aj vo vzťahu k vydaniu Potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu (s povolením ďalšej jazdy do 12.02.2016), ktoré žalobca prevzal a potvrdil vlastnoručným podpisom. Námietky žalobcu vyhodnotil preto ako účelové. Uloženú sankciu považoval prvostupňový orgán verejnej správy za súladnú s požiadavkou tak individuálnej ako aj generálnej prevencie. 5. Žalobca včas podaným odvolaním napadol prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.10.2017 tak, že výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil v časti opisu skutku, keď text „...hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici...“ vypustil a nahradil ho textom: „...hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru Banská Bystrica - západ...“ a súčasne zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia v časti „uložené sankcie“ tak, že žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch v spojení s § 12 ods. 2 cit. zákona uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia, pričom výrok vo vzťahu k výške uloženej pokuty 500,- € zostal v platnosti (nezmenený). Rovnako ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostali nedotknuté. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy a konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy vo výroku, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v časti opisu skutku nesprávne uviedol, že žalobca bol 27.07.2016 zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI OR PZ v Banskej Bystrici, pričom správne malo byť uvedené, že žalobca bol 27.07.2016 zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Banská Bystrica - Západ. Následne žalovaný poukázal na rozhodné skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnych spisoch orgánov verejnej správy a to Zápisníc z ústneho pojednávania o priestupku, z ktorých vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval podľa § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch a vykonal ústne pojednávanie za prítomnosti žalobcu dňa 11.07.2017 a 09.08.2017, pričom žalobca bol náležite poučený a bol oboznámený s obsahom spisového materiálu. Ďalej poukázal na výrok i odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a na Správu o výsledku objasňovania na úseku cestnej dopravy zo dňa 20.07.2016, z ktorej vyplýva, že žalobca dňa 20.07.2016 viedol ako vodič osobné motorové vozidlo BMW X5, ev. č. O po ul. Severnej v Prievidzi, v smere jazdy na ul. Cesta pod Banskou, kde pri výjazde na cestu 1. triedy č. 9 nerešpektoval zvislé dopravné značenie „C2“ - Prikázaný smer jazdy vpravo a následnou kontrolou bolo zistené, že žalobca má vodičský preukaz zadržaný. Z uvedeného listinného dôkazu ďalej vyplýva, že žalobca podal po poučení vysvetlenie, že si je vedomý nerešpektovania prikázaného smeru jazdy a aj toho, že si nebol pre svoj vodičský preukaz. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z listinného dôkazu - Úradného záznamu z 20.07.2016 vyhotoveného členmi hliadky. Ďalej poukázal na obsah Evidenčnej karty vodiča - žalobcu z 20.07.2016, 11.07.2017 a 09.08.2017, z ktorej o.i. vyplýva, že žalobcovi bola dňa 27.01.2016 pre porušenie § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. uložená v blokovom konaní pokuta 100,- €. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z predloženého Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. 13047974 z 27.01.2016, ktorý listinný dôkaz na znak súhlasu s jeho obsahom žalobca vlastnoručne podpísal. Z Potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu ev. č. U vyplýva, že žalobcovi bol dňa 27.01.2016 zadržaný vodičský preukaz z dôvodu podľa § 71 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. za nezaplatenie blokovej pokuty na mieste, pričom mu bola ďalšia jazda s motorovým vozidlom povolená do 12.02.2016, ktorý listinný dôkaz na znak súhlasu s jeho obsahom žalobca vlastnoručne podpísal. Z uvedených listinných dôkazov, ktoré žalovaný považoval za hodnoverné a dôveryhodné a ktoré na znak súhlasu žalobca vlastnoručne podpísal, mal žalovaný za jednoznačne preukázané, že žalobca dňa 20.07.2016 v čase o 13:27 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo továrenskej značky BMW X5, ev. č. O po ul. Severnej v Prievidzi, v smere jazdy na ul. Cesta pod Banskou, kde pri výjazde na cestu 1. triedy č. 9 nerešpektoval zvislé dopravné značenie, v dôsledku čoho bol následne zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI OR PZ Prievidza, pričom ku kontrole nepredložil vodičský preukaz, ale Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu č. U platné do 12.02.2016. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že žalobca viedol motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu, ktorý mu bol dňa 27.01.2016 zadržaný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. z dôvodu, že mu bola za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložená pokuta v blokovom konaní, ktorú bol ochotný zaplatiť, ale nemohol tak urobiť na mieste. Žalovaný poukázal na vyjadrenie žalobcu zaznamenané v Správe o výsledku objasňovania na úseku cestnej dopravy z 20.07.2016, v ktorom žalobca uviedol, že si je vedomý nerešpektovania prikázaného smeru jazdy a aj toho, že si nebol pre svoj vodičský preukaz, ktoré vyjadrenie na znak súhlasu s jeho obsahom vlastnoručne podpísal. Týmito dôkazmi bolo podľa žalovaného jednoznačne preukázané, že žalobca viedol motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu, pričom pri vedení motorového vozidla neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, l/ Zákona o priestupkoch, a preto uzavrel, že žalobca je vinný z naplnenia skutkových podstát priestupku v plnom rozsahu obvinenia. Odvolaciu námietku žalobcu, že si nie je vedomý spáchania uvedených priestupkov, žalovaný vyhodnotil ako účelovú. 6. Žalovaný ďalej poukázal na výrok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a na Správu o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa 27.07.2016, z ktorej vyplýva, že žalobca dňa 27.07.2016 o 11:15 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo továrenskej značky BMW X5, ev. č. O po ul. Švermova v Banskej Bystrici, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Banská Bystrica - Západ. Pri kontrole bolo zistené, že žalobca viedol motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu, nakoľko sa preukázal Potvrdením o zadržaní vodičského preukazu ev. č. AB121901 platným do 12.02.2016. Žalobca po poučení do predmetnej správy uviedol, že si zabudol vyzdvihnúť vodičský preukaz, pričom tento listinný dôkaz na znak súhlasu s jeho obsahom vlastnoručne podpísal. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z listinného dôkazu - Úradného záznamu z 27.07.2016 vyhotoveného členmi hliadky. Ďalej žalovaný poukázal na obsah listinného dôkazu - Výpisu z evidenčnej karty žalobcu z 20.07.2016, 11.07.2017 a 09.08.2017, ako aj na listinný dôkaz Blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydaný ODI OR PZ v Prievidzi č. 13047974 zo dňa 27.01.2016, z ktorých dôkazov vyplývajú skutočnosti uvedené v bode 4. tohto rozsudku. Obdobne poukázal na obsah listinného dôkazu - Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu ev. č. U z ktorého dôkazu vyplývajú skutočnosti uvedené v bode 4. tohto rozsudku. Uvedenými listinnými dôkazmi, ktoré žalovaný považoval za hodnoverné a dôveryhodné a ktoré na znak súhlasu žalobca vlastnoručne podpísal, mal žalovaný za jednoznačne preukázané, že žalobca viedol motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch, a preto dospel k záveru, že žalobca je vinný z naplnenia skutkovej podstaty priestupku v plnom rozsahu obvinenia. Žalovaný sa následne vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu. K námietke, že prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a k tvrdeniu, že nevedel o skutočnosti, že po uplynutí 15 dní od zadržania vodičského preukazu nemôže viesť motorové vozidlo, žalovaný poukázal na obsah listinných dôkazov „Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu ev. č. U a „Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 13047974 z 27.01.2016“, z ktorých vyplýva, že tieto listinné dôkazy žalobca na znak súhlasu s ich obsahom vlastnoručne podpísal, pričom je z nich zrejmé, že blokovú pokutu vo výške 100,- € uloženú na mieste dňa 27.01.2016 v súvislosti s porušením predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nezaplatil, a preto mu bol vodičský preukaz zadržaný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. (za nezaplatenie blokovej pokuty na mieste), pričom mu bola ďalšia jazda s motorovým vozidlom povolená do 12.02.2016. Samotný žalobca v odvolaní uviedol, že predmetnú pokutu uhradil až 27.07.2017, t.j. potom, ako bol zastavený policajnou hliadkou na ul. Švermovej v Banskej Bystrici a bolo zistené, že opätovne viedol motorové vozidlo v čase, keď mal vodičský preukaz zadržaný. Žalovaný s poukazom na ust. § 71 ods. 1, 2 a 4 zák. č. 8/2009 Z.z. argumentoval, že zadržanie vodičského preukazu sa na účely interpretácie ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. a § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch, rozumie už samotné zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste podľa § 71 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. až do jeho následného vrátenia, resp. do pominutia dôvodov, pre ktoré bol zadržaný. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu už len následne deklaruje skutočnosť, ktorá nastala v minulosti. Takéto rozhodnutie sa o merite veci iba záväzne vyslovuje a nezakladá jeho podstatu. Z predložených listinných dôkazov podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca vedel o tom, že mu bola za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložená pokuta v blokovom konaní, ktorú bol ochotný zaplatiť, ale nemohol tak urobiť na mieste, a preto mu bol dňa 27.01.2016 vodičský preukaz zadržaný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. Vedomosť o zmysle a obsahu Potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu potvrdil žalobca vlastnoručným podpisom a jeho prevzatím od hliadky Policajného zboru, pričom mohol vedieť aj to, že Potvrdením mu bola ďalšia jazda s motorovým vozidlom povolená do 12.02.2016. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu už len potvrdzuje skutočnosť, že vodičský preukaz bol zadržaný, nemení však nič na závažnosti konania žalobcu, ktorý viedol motorové vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu, či už pred alebo po právoplatnosti rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke o možnosti doručiť žalobcovi rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu spôsobom, akým bol predvolaný na ústne pojednávanie (prostredníctvom polície) žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že predvolanie žalobcu na ústne pojednávanie sa orgán verejnej správy snažil doručiť rôznymi spôsobmi (aj prostredníctvom orgánu Policajného zboru) a na rôznych adresách opakovane od augusta 2016 až do júna 2017, avšak neúspešne, pričom prvý úspešný pokus doručenia bol vykonaný až 07.06.2017. Uvedenú námietku preto žalovaný vyhodnotil ako bezpredmetnú. Zároveň konštatoval, že k vráteniu vodičského preukazu žalobcovi došlo 27.07.2016. Žalovaný ďalej argumentoval, že z ust. § 71 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. vyplýva, že ak páchateľ priestupku preukázateľne zaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa ods. 2, zadržaný vodičský preukaz sa mu bezodkladne vráti potom, čo sa orgán Policajného zboru o zaplatení pokuty dozvedel, pričom páchateľ priestupku je na účely prevzatia zadržaného vodičského preukazu povinný dostaviť sa na orgán Policajného zboru. Žalobca si túto povinnosť splnil až 27.07.2016 po spáchaní priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na ul. Švermovej v O. O., kedy následne uloženú pokutu zaplatil, o čom predložil doklad orgánu Policajného zboru a vodičský preukaz mu bol vrátený, čo vyplýva aj z vyjadrenia samotného žalobcu. Žalovaný mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, o.i. aj v súlade so zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), pričom pri jeho aplikácii vychádzal zo základných zásad konania, presne zistil skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Prvostupňový orgán sa nedopustil žiadnych procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný vyhodnotil predložené dôkazy v duchu zásady každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že žalobca je vinný z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, l/ Zákona o priestupkoch v plnom rozsahu obvinenia. K odvolacej námietke žalobcu, že jeho priestupok sa týka len nezaplatenej pokuty a má minimálnu, resp. takmer žiadnu spoločenskú nebezpečnosť, pričom žiadal, aby žalovaný odstránil neprimeranú tvrdosť zákona hlavne v časti uloženého zákazu činnosti, žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania a listinné dôkazy zadovážené prvostupňovým orgánom verejnej správy, z ktorých zistil, že v sledovanom období dvoch rokov sa žalobca dopustil 14 dopravných priestupkov, avšak ani jeden z týchto nebol priestupok za protiprávne konanie, ktoré mu bolo preukázané v tomto konaní, a preto v súlade s § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadol na túto skutočnosť a dospel k záveru, že na splnenie požiadavky individuálnej prevencie a požiadavky generálnej prevencie postačuje uložiť žalobcovi sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Pokutu vo výške 500,- € ponechal v platnosti stotožniac sa s odôvodnením uloženia jej výšky v dolnej polovici možnej sadzby za postihnuteľný priestupok, pretože prvostupňový orgán verejnej správy postupoval správne a v zmysle ust. § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch, pričom prihliadal na kritériá stanovené v cit. zákone tak, ako to vyplýva z odôvodnenia výšky uloženej pokuty uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej správy. Žalovaný uzavrel, že vyhodnotil listinné dôkazy podľa svojej úvahy a to každý listinný dôkaz jednotlivo a všetky listinné dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že žalobca svojím vyššie uvedeným konaním porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z., pretože neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky „C2 - Prikázaný smer jazdy vpravo“ a s motorovým vozidlom odbočil doľava, čím bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch, pretože iným konaním porušil všeobecne záväzný právny predpis, ďalej svojím konaním porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z., pretože viedol motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu, v dôsledku čoho bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch, pretože viedol motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu (dňa 20.07.2016) a rovnako svojím konaním porušil ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z., pretože viedol motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu, v dôsledku čoho bol uznaný vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch, pretože viedol motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu (dňa 27.07.2016). 7. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu 02.01.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Tvrdil, že napadnutým rozhodnutím žalovaného (v spojitosti s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy) bol ukrátený na svojich právach pri rozhodovaní orgánov verejnej správy o priestupku, výsledkom ktorého je opatrenie orgánu verejnej správy - pokuta vo výške 500,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BB-KDI2-32-002/2017 zo dňa 16.10.2017, ktorým žalovaný rozhodol o žalobcom podanom odvolaní proti rozhodnutiu ODI OR PZ v Banskej Bystrici (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) zo dňa 09.08.2017 č. ORPZ-BB-ODI2-460/2016-SK o uložení pokuty vo výške 500,- €, ako aj o zákaze činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 16 mesiacov tak, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu verejnej správy uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo zmenil na dobu 12 mesiacov, pričom de facto potvrdil správnosť a zákonnosť tohto rozhodnutia v časti týkajúcej sa uloženia pokuty vo výške 500,- €. Žalobca poukázal na to, že žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že z obstaraných listinných dôkazov vyplýva, že dňa 20.07.2016 v čase o 13:27 hod. žalobca viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky BMW X5, ev. č. O po ul. Severnej v Prievidzi, v smere jazdy na ul. Cesta pod Banskou, kde pri výjazde na cestu I. triedy č. 9 nerešpektoval zvislé dopravné značenie „C2 - Prikázaný smer jazdy vpravo“ a s uvedeným vozidlom odbočil doľava smerom na Handlovú. Následne bol žalobca zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI OR PZ Prievidza, pričom pri kontrole na výzvu k predloženiu dokladov potrebných na vedenie vozidla nepredložil vodičský preukaz, ale iba Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu č. AB121901 platné do 12.02.2016. Neskôr lustráciou cez operačné stredisko KR PZ v Trenčíne bolo zistené, že žalobca mal vodičský preukaz v stave „zadržaný“ zo dňa 27.01.2016 za nezaplatenie blokovej pokuty vo výške 100,- € na mieste za spáchanie dopravného priestupku - prekročenie rýchlosti jazdy. Uvedeným konaním žalobca podľa prvostupňového orgánu verejnej správy porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z., za čo bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/, l/ Zákona o priestupkoch. Následne dňa 27.07.2016 v čase o 11:15 hod. žalobca viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky BMW X5, ev. č. O po ul. Švermovej v O. O., kde bol na uvedenej ulici zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Banská Bystrica - západ. Pri kontrole bol vyzvaný k predloženiu dokladov potrebných na vedenie a prevádzku motorového vozidla, pričom ku kontrole predložil iba Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu č. AB121901, ktoré bolo platné do 12.02.2016. Na základe vyššie uvedeného konania žalobca porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z., za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch, pričom mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch uložená pokuta vo výške 500,- € a zakázaná činnosť viesť motorové vozidlo na dobu 16 mesiacov. Žalobca poukázal na to, že proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré považoval za nezákonné, nepreskúmané a bezdôvodné, podal odvolanie, pričom v žalobe poukázal na dôvody odvolania. Žalovaný o žalobcom podanom odvolaní rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v časti uloženej sankcie, pričom zákaz činnosti viesť motorové vozidlo zmenil z pôvodných 16 mesiacov na dobu 12 mesiacov, pričom pokuta vo výške 500,- € zostala zachovaná. Žalobca poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vyjadril k odvolacím námietkam, pričom jeho tvrdenie o tom, že si nie je vedomý spáchania uvedených skutkov, považoval za účelové a zavádzajúce, v snahe vyhnúť sa postihu za priestupok a tvrdenie, že žalobcovi nebolo doručené rozhodnutie za držanie vodičského preukazu, považoval za absolútne irelevantné. Žalovaný uzavrel, že spáchanie priestupku bolo dostatočne zdokumentované a spisový materiál obsahuje dôležité skutočnosti a dôkazy potvrdzujúce, že svojím konaním žalobca porušil § 3 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. Žalobca v bode IV. žaloby namietal, že žalovaný sa nedostatočne zaoberal otázkou doručovania, prevzal tvrdenie orgánu prvého stupňa o fikcii doručenia, hoci je povinný skúmať podmienky doručenia pre nastolenie fikcie doručenia v zmysle Správneho poriadku. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej nie je možné dospieť k záveru, že účinky fikcie doručenia nastali len na základe konštatovania správneho orgánu a zároveň poukázal na publikovaný Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/13/2004, v ktorom sa uvádza, že účinky fikcie doručenia nastávajú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosti v zákonom stanovenej lehote vyzdvihnúť, ale neurobil tak. Mal za to, že prvostupňový orgán verejnej správy svojím postupom žalobcovi odňal možnosť podať voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, čím porušil jeho základné ľudské práva a slobody vyplývajúce z Ústavy SR. Takýto postup považoval za rozporný s judikatúrou ESĽP, v zmysle ktorej nie je možné rozhodnúť len na základe predpokladu bez skutočného skúmania veci. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné a bezdôvodné a mal za to, že odvolací orgán nezistil pochybnosti o hodnovernosti a dôveryhodnosti predložených listinných dôkazov, a aj preto bol žalobca na svojich subjektívnych právach vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov rozhodnutím a postupom prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného ukráteným. Následne konkretizoval, že bol ukrátený na svojom práve vyplývajúcom z ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je orgán verejnej správy pri objasňovaní priestupku povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Poukázal na to, že bol orgánom verejnej správy obvinený z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch, pričom takýto priestupok sa prejednáva z úradnej povinnosti v zmysle § 67 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Následne žalobca odcitoval ust. § 71 ods. 1 a § 71 ods. 5 Zákona o cestnej premávke a ust. § 12 Zákona o priestupkoch. S poukazom na uvedené napadol rozhodnutie žalovaného v spojitosti s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy z dôvodu nesprávneho posúdenia právneho stavu veci. Vyslovil názor, že svojím konaním neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti chránený Zákonom o cestnej premávke a svojím konaním ani v jednom z uvedených skutkov závažným spôsobom neporušil pravidlá cestnej premávky a ani neohrozil záujem chránený zákonom. Výklad zákona zo strany orgánov verejnej správy považoval za „značne izolovaný, čo v konečnom dôsledku vedie k neprimeraným sankciám“. Zároveň poukázal na fakt, že mu príslušný orgán verejnej správy nedoručil rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, čím bolo žalobcovi zmarené právo podať voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok, resp. domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom protestu podaného prokurátorom. Žiadal, aby správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, spisový materiál, postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy. Žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ Správneho súdneho poriadku (zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), pretože podkladom napadnutého rozhodnutia bolo nedostačujúce zistenie skutkového stavu a riadne posúdenie veci orgánov verejnej správy, čo je v rozpore s § 71 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 8/2009 Z.z., § 3 ods. 1, 4, 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. Zároveň navrhol zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a žiadal, aby správny súd vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy považoval za zákonné, vydané po náležite zistenom skutkovom stave. Uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím o priestupku pre porušenie ust. § 3 ods. 2 písm. b/ a § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. uznal žalobcu vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, l/ Zákona o priestupkoch, za čo bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. a/ Zákona o priestupkoch s poukazom na § 12 ods. 2 cit. zákona uložená pokuta vo výške 500,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 16 mesiacov. Uvedené priestupky boli podľa § 57 ods. 1 Zákona o priestupkoch prejednané v spoločnom konaní. Žalovaný preskúmal na základe podaného odvolania žalobcu prvostupňové rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zmenil vo výroku v časti opisu skutku týkajúceho sa správneho označenia hliadky a rovnako zmenil výrok v časti uloženia sankcie vo vzťahu k zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, kedy bol uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 16 mesiacov zmenený na dobu 12 mesiacov. Ostatné časti rozhodnutia zostali nedotknuté. Žalovaný sa následne vyjadril k žalobným námietkam žalobcu uvedeným v žalobe. K námietke žalobcu ohľadne doručovania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu žalovaný uviedol, že sa vydaním rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, ako ani jeho doručovaním v napadnutom rozhodnutí nezaoberal, nakoľko predmetná skutočnosť nesúvisí s vedením motorového vozidla žalobcom po platnosti Potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu a následnou kvalifikáciou takéhoto protiprávneho konania ako naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch. Žalovaný argumentoval, že zadržaním vodičského preukazu sa na účely interpretácie § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. a § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch rozumie už samotné zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste podľa § 71 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. až do jeho následného vrátenia, resp. pominutia dôvodov, pre ktoré bol zadržaný. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu už len následne deklaruje skutočnosť, ktorá nastala v minulosti. Žalovaný aj napriek tomu, že predmetná skutočnosť nemá žiadny vplyv na vydanie meritórneho rozhodnutia o priestupku, na margo vydaného rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, ako aj jeho doručovania žalobcovi uviedol, že rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bolo vydané ODI OR PZ v Banskej Bystrici pod č. ORPZ-BB-ODI2-31/2016-VP dňa 11.03.2016. Následne opísal postup pri doručovaní predmetného rozhodnutia, kedy boli vykonané pokusy o opakované doručenie tohto rozhodnutia na adresu trvalého bydliska neúspešné, zásielky sa vracali späť ako neprevzaté s poznámkou, že adresát je neznámy. Zásielku sa nepodarilo doručiť napriek opakovaným pokusom a to ani prostredníctvom OO PZ Banská Bystrica - západ z dôvodu, že žalobca nebol v mieste trvalého bydliska zastihnutý a operatívnou činnosťou nebolo zistené, kde sa žalobca zdržuje. Keďže dňa 27.07.2016 bol žalobcovi zadržaný vodičský preukaz vrátený, potom, ako uloženú pokutu zo dňa 27.01.2016 preukázateľne zaplatil, ďalšie doručovanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu sa stalo bezpredmetné. Námietku žalobcu o tom, že orgán verejnej správy mal využiť všetky možnosti pre doručenie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, keďže predvolanie na ústne pojednávanie mu bolo doručené hneď, považoval žalovaný za nepravdivú a zavádzajúcu. Poukázal na to, že z administratívneho spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že predvolanie žalobcu na ústne pojednávanie sa orgán verejnej správy snažil doručiť rôznymi spôsobmi, aj prostredníctvom orgánu Policajného zboru a na rôznych adresách od augusta 2016 až do 2017, avšak neúspešne, pričom prvý úspešný pokus doručenia bol vykonaný až 07.06.2017. Žalovaný ďalej k žalobným námietkam uviedol, že ustanovenia zák. č. 8/2009 Z.z. rozlišujú zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste (bez vydania rozhodnutia) a zadržanie vodičského preukazu na základe rozhodnutia, pričom na účely posúdenia zodpovednosti žalobcu za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch je potrebné vychádzať už zo samotného zadržania vodičského preukazu policajtom na mieste. Takýmto zadržaním vodičského preukazu policajtom na mieste a vydaním povolenia jazdy na dobu 15 dní bola žalobcovi povolená jazda a zároveň mu bol poskytnutý časový priestor na úhradu blokovej pokuty. Tým, že žalobca viedol motorové vozidlo po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej v povolení policajta, pričom blokovú pokutu v tejto lehote neuhradil, je nutné takéto konanie posudzovať ako priestupok v zmysle § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa vedením motorového vozidla po skončení platnosti povolenia jazdy, aj napriek doručeniu rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu, že právo viesť motorové vozidlo bez hrozby postihu za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch zostáva v dispozičnej sfére obvineného z priestupku aj v prípade nezaplatenia blokovej pokuty v zákonnej 15 dňovej lehote a to až do okamihu vydania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, následného doručenia a nadobudnutia jeho právoplatnosti. Protiprávne konania spáchané žalobcom dňa 20.07.2016 a 27.07.2016 preto podľa žalovaného nemohli byť kvalifikované ako porušenia povinnosti vodiča mať pri sebe platné doklady predpísané zákonom, keďže vodičský preukaz žalobcu bol 27.01.2016 zadržaný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. z dôvodu, že mu bola za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložená pokuta v blokovom konaní, ktorú bol ochotný zaplatiť, ale nemohol tak urobiť na mieste, pričom v Potvrdení o zadržaní vodičského preukazu mal žalobca povolenú jazdu do 12.02.2016. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na Rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžo/161/2015. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že nevedel o tom, že po uplynutí 15 dňovej lehoty od zadržania vodičského preukazu nemôže viesť motorové vozidlo a mal sa to dozvedieť až od policajnej hliadky dňa 27.07.2016, žalovaný uviedol, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca vedel o tom, že mu bola za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložená pokuta v blokovom konaní, ktorú bol ochotný zaplatiť, ale nemohol tak urobiť na mieste, a preto mu bol dňa 27.01.2016 vodičský preukaz zadržaný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. Vedomosť o zmysle a obsahu Potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu žalobca potvrdil vlastnoručným podpisom a jeho prevzatím od hliadky Policajného zboru, pričom mohol vedieť aj to, že potvrdením mu bola ďalšia jazda s motorovým vozidlom povolená do 12.02.2016. Žalovaný zotrval na závere, že žalobca je vinný z naplnenia skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, l/ Zákona o priestupkoch v plnom rozsahu obvinenia. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP po zistení, že nebol naplnený žiaden z dôvodov na nariadenie pojednávania ustanovený v § 107 ods. 1 SSP, keď žalobca v žalobe výslovne uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania vo veci a žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe rovnako nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie, rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 20.09.2018 s tým, že rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.10.2018 postupom podľa § 137 ods. 3 SSP. 10. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 11. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 12. Podľa § 11 ods. 1, 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (1) Za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. (2) Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. 13. Podľa § 12 ods. 1, 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (1) Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. (2) Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. 14. Podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca 3ba) alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, 3bb) podrobuje sa skúške z odbornej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu. 15. Podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 16. Podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. 17. Podľa § 22 ods. 2 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur. 18. Podľa § 51 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 4) 19. Podľa § 57 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní; v jednom konaní však nemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88aa ods. 1 a súčasne iný priestupok. 20. Podľa § 74 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. 21. Podľa § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 22. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, 8a) podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla, preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2. 23. Podľa § 71 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 8/2009 Z.z. (1) Policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz okrem dôvodov podľa § 70 ods. 1 aj vtedy, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za priestupok spáchaný nezaplatením úhrady diaľničnej známky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, za priestupok spáchaný na úseku výberu mýta, 37a) za priestupok spáchaný na úseku cestnej dopravy 37b) alebo za priestupok spáchaný porušením predpisov na úseku organizácie pracovného času v doprave 37c) uložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste. (2) Policajt namieste vydá o zadržaní vodičského preukazu podľa odseku 1 potvrdenie, v ktorom povolí ďalšiu jazdu na 15 dní; povolenie platí len na území Slovenskej republiky. V potvrdení musí byť uvedený rozsah udeleného vodičského oprávnenia a spôsob vrátenia vodičského preukazu. Páchateľ priestupku môže požiadať policajta, ktorý vodičský preukaz zadržal, aby zadržaný vodičský preukaz postúpil orgánu Policajného zboru v mieste jeho pobytu alebo v mieste, kde sa zdržiava, na účely jeho vrátenia; policajt je povinný tejto žiadosti vyhovieť. (4) Ak páchateľ priestupku preukázateľne zaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa odseku 2, zadržaný vodičský preukaz sa mu bezodkladne vráti po tom, čo sa orgán Policajného zboru o zaplatení pokuty dozvedel. Páchateľ priestupku je na účely prevzatia zadržaného vodičského preukazu povinný dostaviť sa na orgán Policajného zboru; ak ide o cudzinca, ktorý nemá pobyt na území Slovenskej republiky, orgán Policajného zboru zašle vodičský preukaz štátu jeho pobytu. (5) Ak páchateľ priestupku nezaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa odseku 2, orgán Policajného zboru bez ďalšieho konania vydá do 30 dní od uplynutia tejto lehoty rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a postúpi vec na výkon rozhodnutia. Zadržaný vodičský preukaz sa vráti jeho držiteľovi až po výkone rozhodnutia. 24. Podľa § 3 ods. 1, 4, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 25. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 26. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 27. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým rozhodol o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobca uznaný vinným z priestupku/priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, l/ Zákona o priestupkoch, ktorého/ktorých sa dopustil porušením § 3 ods. 2 písm. b/ a § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z., za ktorý/ktoré mu bola uložená pokuta vo výške 500,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 16 mesiacov s poukazom na § 22 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zmenil v časti jeho výroku o uložení sankcie spočívajúcej v zákaze činnosti viesť motorové vozidlo zo 16 na 12 mesiacov, ako aj v časti označenia hliadky z „hliadka ODI OR PZ v Banskej Bystrici“ na „hliadka OO PZ Banská Bystrica - západ“. Ostatné časti rozhodnutia zostali nedotknuté. Orgány verejnej správy pri objasňovaní i prejednaní priestupku/priestupkov vykonali dôkazy tak, ako sú špecifikované v bodoch 4, 5 a 6 tohto rozsudku, na základe vykonaných dôkazov vyhodnotili dôkazné prostriedky každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a dospeli k záveru, že skutok/skutky sa stal/stali, ako bol/boli opísaný/opísané vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v znení výroku rozhodnutia žalovaného. 28. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že podkladom napadnutého rozhodnutia bolo nedostačujúce zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci a nesprávne právne posúdenie a žiadal napadnuté rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a e/ SSP. 29. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný (i prvostupňový orgán verejnej správy) vec nesprávne právne posúdili, pričom argumentoval, že svojím konaním neohrozil záujem spoločnosti chránený Zákonom o cestnej premávke a svojím konaním ani v jednom z uvedených skutkov závažným spôsobom neporušil pravidlá cestnej premávky a ani neohrozil záujem chránený zákonom, správny súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Predovšetkým je potrebné uviesť vo vzťahu k žalobcovej námietke, že neporušil ani neohrozil záujem chránený Zákonom o cestnej premávke, že táto námietka nie je právne relevantná, pretože priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin (§ 2 ods. 1 Zákona o priestupkoch). Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie (§ 3 Zákona o priestupkoch). V preskúmavanom prípade bol žalobca po objasnení priestupku/priestupkov a vykonanom dokazovaní v priestupkovom konaní, v ktorom boli uvedené priestupky prejednané v spoločnom konaní v zmysle § 57 ods. 1 Zákona o priestupkoch, uznaný vinným zo spáchania priestupku/priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ a l/ Zákona o priestupkoch. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna stránka, pričom tieto musia byť splnené kumulatívne. V prípade, ak by čo i len jeden znak skutkovej podstaty absentoval, nemožno hovoriť o priestupku. V ust. § 22 ods. 1 písm. c/ a l/ Zákona o priestupkoch sú zakotvené skutkové podstaty priestupku/priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Subjektom priestupku/ priestupkov podľa cit. ustanovenia môže byť každá fyzická osoba, páchateľ priestupku, pričom podmienkou je deliktuálna spôsobilosť fyzickej osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť), v tomto prípade žalobca, ktorý viedol osobné motorové vozidlo; subjektívnou stránkou priestupku je nedbanlivostné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje konaním uvedeným v cit. ust. § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch tým, že fyzická osoba (v tomto prípade žalobca) vedie motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu (okrem prípadu, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, podrobuje sa skúške z odbornej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla, alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu), resp. nedbanlivostné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje konaním uvedeným v cit. ust. § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch tým, že fyzická osoba (v tomto prípade žalobca) iným konaním, ako sa uvádza v písm. a/ až k/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (v tomto prípade § 3 ods. 2 písm. b/ Zákona o cestnej premávke); objektom je plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky, objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, porušenie alebo ohrozenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k porušeniu alebo ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 30. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v predmetnej veci bol presne a nadovšetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku/priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a jeho/ich skutkovej podstaty a konanie žalobcu bolo správne právne posúdené ako konanie, ktoré napĺňa skutkovú podstatu priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ a l/ Zákona o priestupkoch. V tejto súvislosti správny súd pre úplnosť uvádza, že vo vzťahu k spáchaniu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ Zákona o priestupkoch porušením ust. § 3 ods. 2 písm. d/ zák. č. 8/2009 Z.z. (nerešpektovanie pokynu vyplývajúceho žalobcovi ako účastníkovi cestnej premávky z dopravnej značky „C2 - Prikázaný smer jazdy vpravo“ na ul. Severnej v Prievidzi) žalobca v žalobe nevzniesol žiadnu žalobnú námietku, pričom spáchanie priestupku žalobcom bolo nesporne preukázané Správou o objasnení priestupku z 20.07.2016, fotodokumentáciou a prehlásením samotného žalobcu v administratívnom konaní, keď uviedol, že si je vedomý nerešpektovania predmetnej dopravnej značky. 31. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd nesporne za preukázané, že žalobca dňa 20.07.2016 a 27.07.2016 viedol motorové vozidlo továrenskej značky BMW X5, ev. č. O a tak hliadke ODI OR PZ v Prievidzi (dňa 20.07.2016 o 13:27 hod. v Prievidzi), ako aj hliadke OO PZ Banská Bystrica - západ (dňa 27.07.2016 o 11:15 hod. v Banskej Bystrici) sa nevedel preukázať platným vodičským preukazom, pričom preverovaním bolo zistené, že žalobca vozidlo viedol počas zadržania vodičského preukazu. Z administratívneho spisu nesporne vyplýva (a žalobca túto skutočnosť ani nerozporoval), že žalobcovi bol vodičský preukaz zadržaný dňa 27.01.2016 podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz (okrem dôvodov podľa § 70 ods. 1) aj vtedy, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za priestupok spáchaný nezaplatením úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy alebo za priestupok spáchaný poručením predpisov na úseku organizácie pracovného času v doprave, uložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste. Z listín obsiahnutých v administratívnom spise vyplýva, že žalobcovi bol vodičský preukaz zadržaný hliadkou ODI OR PZ Prievidza dňa 27.01.2016 o 17:45 hod., kedy bolo príslušnou hliadkou Policajného zboru zistené spáchanie dopravného priestupku žalobcu a to porušením § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. (prekročenie rýchlosti jazdy), za ktorý mu bola uložená v blokovom konaní pokuta vo výške 100,- €, ktorú nezaplatil (Blok na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. 13047974 zo dňa 27.01.2016). 32. Z predmetného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vyplýva, že žalobca ako páchateľ priestupku súhlasil s blokovým konaním a prebral si jeden výtlačok blokov na pokutu nezaplatenú na mieste a peňažný poštový poukaz. Súčasne bol poučený o tom, že pokutu je povinný zaplatiť v určenej lehote 15 dní pod následkom jej vymáhania. Predmetný blok na pokutu nezaplatenú na mieste žalobca prevzal, prevzatie i obsah uvedeného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste potvrdil vlastnoručným podpisom. Z administratívneho spisu súčasne vyplýva, že žalobcovi bolo súčasne vydané Potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu ev. č. AB121901, ktorého prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom a z ktorého o.i. vyplýva, že žalobcovi bola povolená ďalšia jazda s vozidlom do 12.02.2016, t.j. do uplynutia 15 dňovej lehoty na zaplatenie pokuty uloženej dňa 27.01.2016 vo výške 100,- €. Z uvedeného vyplýva, že príslušný policajt na mieste v súlade s § 71 ods. 2 veta prvá Zákona o cestnej premávke vydal žalobcovi potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu podľa § 71 ods. 1, v ktorom mu povolil ďalšiu jazdu na dobu 15 dní, t.j. žalobca sa po uplynutí tejto lehoty považuje za fyzickú osobu, ktorá vedie motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu (§ 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že okolnosti, resp. dôvody, pre ktoré žalobca nemohol dňa 27.01.2016 zaplatiť uloženú pokutu na mieste, sú irelevantné. Rovnako tvrdenie, že nevedel o skutočnosti, že po uplynutí 15 dní od zadržania vodičského preukazu nemôže viesť motorové vozidlo je bez právneho významu a správny súd ju vyhodnotil ako účelovú, keďže z predmetného potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu nesporne vyplýva, že žalobca mal povolenú jazdu s motorovým vozidlom len do 12.02.2016. 33. Pokiaľ žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia s poukazom na ust. § 71 ods. 5 Zákona o cestnej premávke a argumentoval, že mu v prípade nezaplatenia uloženej blokovej pokuty v zákonnej lehote mal orgán Policajného zboru vydať v lehote 30 dní rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, pričom súčasne namietal, že mu nebolo doručené rozhodnutie o tom, že mal zadržaný vodičský preukaz, resp. že žalovaný sa nedostatočne zaoberal otázkou doručenia tohto rozhodnutia a nesprávne aplikoval fikciu doručenia, správny súd uvádza: Tak ako bolo vyššie uvedené z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol vodičský preukaz zadržaný dňa 27.01.2016 podľa § 71 ods. 1 Zákona o cestnej premávke (keďže žalobca ako vodič motorového vozidla, ktorému bola v blokovom konaní za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložená pokuta, ktorú bol ochotný zaplatiť, ale nemohol tak urobiť na mieste) s povolením jazdy do 12.02.2016 (v súlade s § 71 ods. 2 veta prvá Zákona o cestnej premávke). Z administratívneho spisu nesporne vyplýva, že žalobca v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote uloženú pokutu vo výške 100,- €, ktorá mu bola uložená dňa 27.01.2016, t.j. do 12.02.2016 nezaplatil, táto nebola zaplatená ani dňa 20.07.2016, keď bol v čase o 13:27 hod. v dôsledku porušenia predpisov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zastavený hliadkou ODI OR PZ Prievidza a nebola zaplatená ani dňa 27.07.2016, keď bol v čase o 11:15 hod. zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ v Banskej Bystrici - západ na Švermovej ul. v O. O.. Táto pokuta bola zaplatená až potom, ako bol dňa 27.07.2016 kontrolovaný policajnou hliadkou v Banskej Bystrici, o čom svedčí fotokópia poštového poukazu zo dňa 27.07.2016, ako aj vyjadrenie samotného žalobcu a Potvrdenie OR PZ ODI v Banskej Bystrici zo dňa 28.07.2016, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol vodičský preukaz vrátený dňa 27.07.2016 po predložení zaplatenej poštovej poukážky na sumu 100,- € č. 13047974. Zadržaním vodičského preukazu sa na účely interpretácie ust. § 4 ods. 2 písm. b/ a § 137 ods. 2 písm. p/ Zákona o cestnej premávke a § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch rozumie už samotné zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste aj podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o cestnej premávke až do jeho následného vrátenia, resp. pominutia dôvodov, pre ktoré bol zadržaný. Tridsaťdňová lehota na vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu v zmysle § 71 ods. 5 Zákona o cestnej premávke je len procesnou lehotou, v ktorej má orgán verejnej správy povinnosť vydať rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu a táto nemá žiaden vplyv na skutočnosť, či vodičský preukaz je zadržaný alebo nie. Znamená to, že vodičský preukaz sa aj naďalej považuje za zadržaný, a to v prípade, ak páchateľ priestupku nezaplatil uloženú blokovú pokutu v lehote podľa § 71 ods. 2 Zákona o cestnej premávke, a teda v lehote 15 dní od vydania potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu podľa § 71 ods. 1 Zákona o cestnej premávke. Uvedené vyplýva aj z ust. § 70 ods. 5 veta in fine Zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého zadržaný vodičský preukaz sa vráti jeho držiteľovi až po výkone rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí NS SR č. 5Sžo/161/2015 zo dňa 29.11.2016, v ktorom najvyšší súd zaujal právny názor k otázke, či žalobca za obdobných skutkových okolností ako v preskúmavanom prípade viedol motorové vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu: „Bod 35. Ustanovenia zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke rozlišujú zadržanie vodičského preukazu policajtom na mieste (bez vydania rozhodnutia) a zadržanie vodičského preukazu na základe rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu na účely posúdenia zodpovednosti žalobcu za priestupok v zmysle § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je potrebné vychádzať už zo samotného zadržania vodičského preukazu policajtom na mieste. Zadržaním vodičského preukazu policajtom na mieste a vydaním povolenia jazdy na dobu 15 dní bola žalobcovi povolená jazda a zároveň mu bol poskytnutý časový priestor na úhradu blokovej pokuty. Tým, že žalobca viedol motorové vozidlo po uplynutí 15 dňovej lehoty stanovenej v povolení policajta, pričom blokovú pokutu v tejto lehote neuhradil, je nutné takéto konanie posudzovať ako priestupok v zmysle § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Samotná skutočnosť, že po skončení platnosti povolenia na jazdu nebolo v lehote 30 dní vydané rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za priestupok. Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a rovnako ani zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke neviaže zodpovednosť za priestupok v zmysle § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu. Rozhodnutím o zadržaní vodičského preukazu sa s konečnou platnosťou rozhoduje o tom, či účastník môže viesť motorové vozidlá do doby rozhodnutia o priestupku, pričom zmyslom zadržania vodičského preukazu je zamedziť osobe viesť motorové vozidlo, pokiaľ nebude o jej skutku rozhodnuté. Je potrebné zdôrazniť, že 30 dňovú lehotu ukladá zákon správnemu orgánu na vydanie rozhodnutie, ktoré má vo vzťahu k tzv. faktickému zadržaniu vodičského preukazu deklaratórnu povahu, pričom lehota 30 dní má charakter procesnej lehoty. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa vedením motorového vozidla po skončení platnosti povolenia jazdy aj napriek absencii rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch. Nemožno sa preto stotožniť s námietkou žalobcu, že právo viesť motorové vozidlo bez hrozby postihu za spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch zostáva v dispozičnej sfére obvineného z priestupku aj v prípade nezaplatenia blokovej pokuty v zákonnej 15 dňovej lehote podľa § 71 ods. 2 zák. č. 8/2009 Z.z. a to až do okamihu vydania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu a nadobudnutia jeho právoplatnosti. Priestupky spáchané žalobcom dňa 28.06.2013 a dňa 01.07.2013 preto nemohli byť kvalifikované ani ako porušenie povinnosti vodiča v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého je povinnosťou vodiča mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom, keďže vodičský preukaz žalobcu bol odo dňa 17.05.2013 zadržaný. Porušenie povinnosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by žalobca blokovú pokutu v stanovenej lehote zaplatil a motorové vozidlo by viedol bez vodičského preukazu“. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v dňoch 20.07.2016 a 27.07.2016 jednoznačne viedol motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu, resp. v čase, keď vodičský preukaz mal zadržaný v súlade s § 71 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, pričom súčasne bolo preukázané (a medzi účastníkmi konania nebolo sporné), že v čase spáchania skutku t.j. dňa 20.07.2016 v čase o 13:27 hod. a ani dňa 27.07.2016 - v čase o 11:15 hod. žalobca pokutu (uloženú za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dňa 27.01.2016) zaplatenú nemal, a teda vedel resp. mal vedieť, že vozidlo viesť nemôže, keďže potvrdenie vydané dňa 27.01.2016 mu umožňovalo jazdu len do 12.02.2016, resp. jazdu s motorovým vozidlom mal povolenú len do 12.02.2016. Správny súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy, keď konanie žalobcu ako účastníka cestnej premávky, ktorý viedol motorové vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu (aj pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu) správne právne posúdil ako porušenie ust. § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke s poukazom na § 137 ods. 2 písm. p/ Zákona o cestnej premávke, pretože dňa 20.07.2016 a dňa 27.07.2016 viedol vozidlo v čase, keď mal vodičský preukaz zadržaný. Takéto konanie preto žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy správne právne kvalifikovali ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o priestupkoch. 34. Vzhľadom na argumentáciu uvedenú v bode 33 tohto rozsudku správny súd uvádza, že žalobná námietka žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne zaoberal otázkou doručovania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu a prevzal tvrdenie prvostupňového orgánu verejnej správy o fikcii jeho doručenia, ako aj poukaz na judikatúru týkajúcu sa doručovania rozhodnutí orgánov verejnej správy, sú právne irelevantné. Žalobná námietka týkajúca sa nedostatočného riešenia otázky doručovania rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu teda nemá žiadny právny význam pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorými bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku/priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Predmetom tohto preskúmavacieho konania totiž nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o zadržaní vodičského preukazu (vrátane posúdenia zákonnosti jeho doručovania). 35. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nezistil pochybnosti o hodnovernosti a dôveryhodnosti predložených listinných dôkazov, a preto mal byť žalobca ukrátený na svojich subjektívnych právach, takáto námietka je všeobecná, pretože žalobca nekonkretizoval, ktoré konkrétne listinné dôkazy považuje za nehodnoverné, resp. nedôveryhodné a z akých dôvodov. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu nekonkrétne a všeobecné námietky konkretizovať, žalobné dôvody dopĺňať, resp. dôvody nezákonnosti vyhľadávať. Obdobne, pokiaľ žalobca len citáciou ust. § 32 ods. 1 a § 3 ods. 4 Správneho poriadku poukázal na povinnosť orgánu verejnej správy presne a úplne zistiť skutkový stav veci a povinnosť zaobstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie, avšak neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ani to, akým spôsobom orgány verejnej správy túto zákonom stanovenú povinnosť porušili a aký by to malo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, takúto námietku správny súd považoval za všeobecnú, nekonkrétnu, a teda za takú, v dôsledku ktorej nie je možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy). Rovnako je tomu tak aj vo vzťahu k poukazu žalobcu na ust. § 67 ods. 1 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupky prejednávajú z úradnej povinnosti. Žalobca nekonkretizoval, akým spôsobom orgány verejnej správy porušili cit. ustanovenie a neuviedol ani, aký by to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navyše z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že predmetné priestupky žalobcu boli riadne a v súlade so zákonom prejednané v spoločnom konaní (§ 57 ods. 1 Zákona o priestupkoch), žalobca bol v priestupkovom konaní riadne poučený o svojich právach a povinnostiach, bol v súlade so zákonom riadne a včas predvolaný na ústne pojednávanie o priestupkoch, mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým relevantným skutočnostiam a navrhnúť, resp. predložiť relevantné dôkazy. V postupe žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy správny súd nezistil žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tak, ako je uvedené o.i. aj v bode 30 tohto rozsudku, správny súd považuje skutkový stav za riadne, úplne a spoľahlivo zistený pre vyvodenie záveru, že konanie žalobcu napĺňa skutkovú podstatu priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ a l/ Zákona o priestupkoch. 36. Vo vzťahu k všeobecnej a nekonkrétnej námietke, v ktorej žalobca uviedol, že „...výklad zákona zo strany orgánu 1. aj 2. stupňa je mnohokrát značne izolovaný, čo v konečnom dôsledku vedie k neprimeraným sankciám“, pričom žalobca v žalobe uviedol citáciu ust. § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch, správny súd uvádza, že z takto uplatnenej námietky rovnako nie je možné vyvodiť záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy. Pre úplnosť však správny súd uvádza, že posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy aj v intenciách ust. § 195 písm. d/ a e/ SSP, pričom nezistil vady preskúmavaných rozhodnutí, ktoré by mohli mať za následok ich nezákonnosť, pretože boli dodržané zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie a uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Pri určení druhu sankcie a jej výmery za spáchané priestupky orgány verejnej správy správne prihliadli na všetky okolnosti spáchania skutkov, závažnosť priestupkov, spôsob ich spáchania, ich následky, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na skutočnosť, že žalobca sa za posledné dva roky dopustil 12 priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, avšak ani jeden z týchto priestupkov nebol protiprávnym konaním, ktoré mu bolo preukázané v tomto priestupkovom konaní. Orgány verejnej správy teda prihliadli pri určení druhu a výmery sankcie na zákonom stanovené kritériá (§ 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch), ako aj na ust. § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch, pričom za viac priestupkov žalobcovi uložili sankciu pokuty a sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo pri dolnej hranici možnej sankcie, čo správny súd považoval za dostatočné pre nápravu žalobcu a súladné s § 22 ods. 2 písm. a/, g/ v spojení s § 12 ods. 1 a 2 Zákona o priestupkoch. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, závery orgánu verejnej správy zodpovedajú zásadám logického uvažovania a podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym zákonným procesným postupom. Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti vyžadované zákonom pre riadne odôvodnenie rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Nesúhlas žalobcu s takýmto odôvodnením nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že tieto nie sú z dôvodov uvedených v žalobe nezákonné. Správny súd zároveň nezistil, že by boli dané vady uvedené v § 195 SSP. Správny súd preto dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP. Sťažovateľ má možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 SSP).