Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sa/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016201073 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6016201073.2 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou, v právnej veci žalobcu C. L., nar. XX. W. XXXX, bytom R. - G., V. O. XXXX/XX, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 55091-4/2016-BA zo 17. októbra 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 555091-4/2016-BA zo 17. októbra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ktoré je žalovaný žalobcovi povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. III. Výška trov konania bude určená samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako druhostupňový orgán verejnej správy svojím rozhodnutím č. 55091-4/2016-BA zo 17. októbra 2016 v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie č. 21085-8/2016-BA z 22. júla 2016 (prvostupňový orgán verejnej správy) vo veci priznania nároku na úrazovú rentu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe žiadosti žalobcu z 29. septembra 2015 o priznanie úrazovej renty podľa § 272 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZoSP) v dôsledku pracovného úrazu z 10. novembra 1975, vydala Sociálna poisťovňa - ústredie 22. júla 2016 rozhodnutie č. 21085-8/2016-BA (prvostupňové 2 6 S a / 7 0 / 2 0 1 6 - 2 - rozhodnutie orgánu verejnej správy), ktorým žalobcovi podľa § 272 ods. 1, 2, 3 a 5 ZoSP priznala nárok na úrazovú rentu od 1. januára 2004 vo výške 6,88 EUR mesačne, túto na základe jednotlivých, vo výroku prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy cit. valorizačných úprav zvýšila k 1. januáru 2012 na 11,30 EUR mesačne a zároveň konštatovala s poukazom na ust. § 114 ods. 1 ZoSP, že žalobca nemá nárok na výplatu úrazovej renty v období od 1. januára 2004 do 23. augusta 2012. Od 24. augusta 2012 do 31. augusta 2012 konštatovala jeho nárok na výplatu úrazovej renty v alikvotnej sume 3,- EUR, vypočítanej z mesačnej sumy úrazovej renty vo výške 11,30 EUR mesačne a od 1. septembra 2012 konštatovala jeho nárok na výplatu úrazovej renty vo výške 11,30 EUR mesačne, ktorú následne, na základe vo výroku rozhodnutia cit. valorizačných úprav zvýšila k 1. januáru 2016 až na sumu 12,30 EUR mesačne. Uviedla, že žalobca bude mať nárok na túto sumu úrazovej renty do zmeny podmienok rozhodujúcich pre jej priznanie, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa ZoSP. 3. Uviedol, že ako odvolací orgán zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu z 22. augusta 2016 nebolo dôvodné. V ňom namietal, že s ohľadom na vyššie zárobky jeho spolupracovníkov mal byť jemu vyplácaný starobný dôchodok vyšší. Žiadal, aby bolo prešetrené, či vyplácaný starobný dôchodok vo výške 6 992,- Sk bol vypočítaný z jeho priemerného mesačného zárobku za určené obdobie, vrátane dodatočne predložených príjmov za roky 1997 - 2000, zo sumy invalidného dôchodku, vyplácaného do vzniku nároku na starobný dôchodok a z vyplatených náhrad za straty na zárobku, ktoré mu boli poskytnuté do vzniku nároku na starobný dôchodok. Uzavrel, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval pri rozhodovaní o jeho nároku na úrazovú rentu plne v súlade s legislatívou Slovenskej republiky, upravujúcou predmetnú problematiku a zobral do úvahy všetky dostupné listinné dôkazy a jeho rozhodnutie vychádzalo z úplne zisteného skutkového stavu veci. 4. Vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca utrpel 10. novembra 1975 u zamestnávateľa - G. R. a.s. pracovný úraz s následkom straty zraku pravého oka. V máji 1977 mu bol priznaný invalidný dôchodok a od 17. februára 2003 mu bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie z 30. apríla 2003 v spojení s rozhodnutím z 13. októbra 2003 priznaný starobný dôchodok vo výške 6 596,- Sk, zvýšený od 14. júla 2003 na 6 992,- Sk mesačne. Voči rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodal. Listom z 24. augusta 2015 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie náhrady za stratu na dôchodku, následne požiadal o priznanie úrazovej renty podľa § 272 ZoSP (žiadosť doručená 29.09.2015) a čestne prehlásil, že poberal stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti do 31. decembra 2002. Od 1. januára 2003 mu nebola poukazovaná náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z toho 2 6 S a / 7 0 / 2 0 1 6 - 3 - dôvodu, že bol živnostník, čo bolo príčinou súdnych konaní žalobcu s jeho zamestnávateľom. Prvostupňový orgán verejnej správy vykonával dokazovanie za účelom preukázania nároku žalobcu na náhradu straty na dôchodku k 31. decembru 2003 a určenie jeho sumy. Z výsluchu žalobcu vyplynulo, že jeho zamestnávateľ, zodpovedný za vzniknutý pracovný úraz mu vyplácal náhradu straty na zárobku, avšak po ukončení jeho pracovného pomeru vyplácanie ukončil, preto sa pokračujúcej výplaty tohto plnenia domáhal voči zamestnávateľovi súdnou cestou. Na základe rozsudku súdu mu bola náhrada straty na zárobku vyplácaná do roku 2002. V súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu za stratu na dôchodku vykonal výpočet výšky pravdepodobného starobného dôchodku tak, že k získaným hrubým zárobkom (vymeriavacím základom) v rokoch 1997 - 2000 pripočítal náhradu za stratu na zárobku, ktorá bola žalobcovi poskytnutá podľa potvrdenia zamestnávateľa a dospel k sume fiktívneho starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku naň, tj. k 17. februáru 2003 vo výške 6 791,- Sk mesačne, po príslušnom zákonnom zvýšení od 14. júla 2003 vo výške 7 199,- Sk mesačne, na základe čoho uzavrel, že k 31. decembru 2003 bola suma fiktívneho starobného dôchodku žalobcu 7 199,- Sk mesačne. Porovnaním sumy fiktívneho starobného dôchodku, k 31. decembru 2003 vo výške 7 199,- Sk a vyplácaného starobného dôchodku k uvedenému dňu vo výške 6 992,- Sk zistil výšku straty na dôchodku vo výške 207,- Sk mesačne, tj. 6,88 EUR, čo bola suma priznanej úrazovej renty od 1. januára 2004. 5. Svoje rozhodnutie žalovaný oprel o zákonné ust. § 272 ods. 1, 2, 3, 5 ZoSP, § 190 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb.- Zákonník práce a ust. § 196 ods. 1, 6 a 7 ZoSP. 6. Dňa 13. decembra 2016 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu, ktorým žiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo 17. októbra 2016 vo veci výšky starobného dôchodku. Správny súd s prihliadnutím na § 55 ods. 3 SSP ( každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu) ako aj s prihliadnutím na § 199 ods. 2 SSP (v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie i jej procesných právach a povinnostiach), posúdil podanie ako správnu žalobu. Vychádzajúc z jej obsahu žalovaný žiadal, aby bolo žalobou napadnuté rozhodnutie zrušené a aby bola vec žalovanému vrátená na ďalšie konanie. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žalobcu z 22. januára 2018 žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) s tým, že suma priznaného starobného dôchodku, ktorá slúžila ako podklad pre výpočet sumy priznanej úrazovej renty bola určená správne z podkladov, ktoré žalovanému poskytla sekcia dôchodkového poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Uviedol, že pri výpočte úrazovej renty vychádzal „z obdobia trvania dôchodku odo dňa 14. júla 2003 2 6 S a / 7 0 / 2 0 1 6 - 4 - až do 31. decembra 2003, čo bolo pre žalobcu priaznivejšie v nadväznosti na prepočet pravdepodobnej náhrady za stratu na dôchodku na úrazovú rentu, pretože táto predstavovala za uvedené obdobie sumu 207,- Sk a za obdobie trvania dôchodku od 17. februára 2003 do 13. júla 2003 táto náhrada predstavuje sumu 195,- Sk“. Námietku žalobcu, že pri výpočte sumy starobného dôchodku neboli zobraté do úvahy príjmy, ktoré zarobil, nepovažoval za dôvodnú a zopakoval zistený skutkový stav veci. Zdôraznil, že od 1. januára 2004 sa náhrady vyplácané poškodeným v súvislosti s poškodením na zdraví v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania v zmysle § 272 ZoSP pretransformovali na úrazovú rentu. Vzhľadom k tomu, že k 31. decembru 2003 bol žalobcovi vyplácaný starobný dôchodok vo výške 6 992,- Sk mesačne, ústredie Sociálnej poisťovne za účelom výpočtu sumy úrazovej renty uskutočnilo výpočet pravdepodobného starobného dôchodku, ktorý by žalobca poberal, ak by neutrpel pracovný úraz a za tým účelom pripočítala k získaným hrubým zárobkom v rokoch 1997 - 2000 sumy náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z rozhodného obdobia z dôvodu, že sumy náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za roky 1993 - 1996 boli zahrnuté do výpočtu priznaného a reálne vyplácaného starobného dôchodku. Takto dospela k sume pravdepodobného starobného dôchodku k 31. decembru 2003 vo výške 7 199,- Sk mesačne. 8. Žalobca nevyužil svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku. 9. Správny súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP, preskúmal rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu z 22. augusta 2016, vrátane postupu orgánu verejnej správy, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a podľa ods. 4 vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 10. Na pojednávaní pred správnym súdom žalobca uviedol, že podanou žalobou chcel dosiahnuť nápravu stavu a síce správne určenie sumy jeho starobného dôchodku, vychádzajúc zo správne určeného priemerného mesačného zárobku. Potvrdil, že voči rozhodnutiu o priznaní starobného dôchodku sa neodvolal. 11. Žalovaný zotrval na obsahu písomného vyjadrenia z 22. januára 2018. Uviedol, že o žiadosti žalobcu o priznanie úrazovej renty v zmysle § 272 ZoSP bolo rozhodnuté na základe dostupných podkladov a bola vypočítaná fiktívna suma starobného dôchodku žalobcu, ktorá bola východiskom pre určenie sumy jeho úrazovej renty. Vychádzajúc zo zákonného textu „transformuje nárok na výplatu straty na zárobku, resp. straty na dôchodku, ktorý patril k 31. decembru 2003“ vyjadril názor, že Sociálna poisťovňa mala právomoc rozhodnúť o výške náhrady straty na dôchodku, na ktorú vznikol nárok do 31. decembra 2003. U žalobcu postupovala Sociálna poisťovňa uvedeným spôsobom z toho dôvodu, že 2 6 S a / 7 0 / 2 0 1 6 - 5 - žalobca nebol k 31. decembru 2003 poberateľom náhrady za stratu na zárobku, pretože jeho povinný zamestnávateľ už zanikol. 12. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca utrpel 10. novembra 1975 pracovný úraz s následným poškodením zdravia a za uvedenú škodu zodpovedal jeho zamestnávateľ, G. R. a.s. Bola mu vyplácaná náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti uvedeným zamestnávateľom aj na základe rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 8C 79/94-114, ktorý nadobudol právoplatnosť 17. apríla 1997. Táto mu nebola vyplácaná do vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. do dovŕšenia jeho dôchodkového veku dňom 17. februára 2003, ale podľa čestného vyhlásenia žalobcu bola ukončená v roku 2002. Starobný dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. 430217116 0 z 30. apríla 2003 od 17. februára 2003. K 31. decembru 2003 mu nebola vyplácaná náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ani náhrada straty na dôchodku. 13. Podľa § 202 ods. 1 a 2 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce v znení účinnom do 31. decembra 2003 škoda podľa tohto zákona je prípadná strata na dôchodku. Náhrada za stratu na dôchodku patrí poškodenému v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, keby nedošlo k zníženiu jeho zárobku následkom poškodenia zdravia pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. 14. Podľa § 260 ods. 1 ZoSP plnenia vyplývajúce z nárokov na náhradu škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za dávky podľa tohto zákona a to v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003; ak nárok na výplatu týchto plnení trval k 31. decembru 2003, plnenia sa vyplácajú aj po tomto dni za podmienok ustanovenými predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa § 272 ods. 1 ZoSP Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení, vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002, vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania. 16. Podľa § 272 ods. 2 ZoSP nároky na výplatu plnení uvedených v ods. 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto 2 6 S a / 7 0 / 2 0 1 6 - 6 - plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. 17. Podľa § 272 ods. 3 ZoSP náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane. 18. Podľa § 272 ods. 5 ZoSP- v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003 sa po tomto dni rozhodne za obdobia do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a za obdobie po 31. decembri 2003 ako o úrazovej rente podľa tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po 31. decembri 2003. 19. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že žalobcovi nebola po priznaní starobného dôchodku poskytovaná náhrada za stratu na dôchodku. Napriek tomu prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval u žalobcu nárok na úrazovú rentu v zmysle § 272 ods. 1, 2, 3 a 5 ZoSP od 1. januára 2004 vo výške 6,88 EUR mesačne, ktorá mala byť transformovaným a pokračujúcim nárokom na plnenie z titulu nároku na náhradu straty na dôchodku k 31. decembru 2003. 20. Z cit. zákonného ustanovenia § 202 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnancovi môže v dôsledku poškodenia jeho zdravia pracovným úrazom alebo chorobu z povolania vzniknúť škoda, spočívajúca v strate na dôchodku po priznaní starobného dôchodku, ktorá sa rovná rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, keby nedošlo k zníženiu jeho zárobku následkom poškodenia zdravia pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok dňom 17. februára 2003, kedy dovŕšil fyzický vek 60 rokov a od uvedeného dňa mu bol aj priznaný a je reálne vyplácaný. K 31. decembru 2003 mu nebola vyplácaná žiadna náhrada straty na dôchodku, nebola mu ani priznaná a ani sa jej voči zodpovednému zamestnávateľovi za vzniknutú škodu nedomáhal (prípadne u iného subjektu, na ktorého prešli práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov). Z ust. § 272 ods. 1, 2, 3, 5 ZoSP vyplýva, že Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 len preberá výplatu plnení, vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania s tým, že o tých náhradách za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, prípadne náhradách za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené 2 6 S a / 7 0 / 2 0 1 6 - 7 - do 31. decembra 2003, alebo žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná až po 31. decembri 2003, hoci nárok vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhoduje za obdobie do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a len za obdobie po 31. decembri 2003 ako o úrazovej rente. To znamená, že Sociálnej poisťovni zo zákona nevyplýva oprávnenie rozhodnutím určiť poškodenému zamestnancovi výšku náhrady za stratu na dôchodku, ktorá mu podľa cit. zák. ustanovení mala byť vyplácaná k 31. decembru 2003. Ak by jej výška bola k uvedenému dňu určená dohodou, prípadne rozhodnutím súdu, nemá oprávnenie ju ani žiadnym spôsobom upravovať, môže len prevziať výplatu tohto plnenia, ktoré sa od 1. januára 2004 považuje za úrazovú rentu. Otázkou právomoci rozhodovať o náhrade za stratu na zárobku alebo o náhrade za stratu na dôchodku sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal a keďže žiaden zákon neustanovil, že o nárokoch, ktoré vznikli do 31. decembra 2003 (ak o nich nebolo právoplatne rozhodnuté) má konať Sociálna poisťovňa dospel k záveru, že musí konať súd, prípadne začaté súdne konanie musí súd aj dokončiť ( stanovisko NS SR č. Cpj 9/06 o odškodňovaní pracovných úrazov a chorôb z povolania). 21. Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol k 31. decembru 2003 poberateľom žiadneho plnenia, vyplývajúceho zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze, pretože nárok na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti mu patril len do priznania starobného dôchodku, tj. do 17. februára 2003 a nepoberal ani náhradu za stratu na dôchodku, nemohla Sociálna poisťovňa sama rozhodnúť o existencii nároku žalobcu na náhradu za stratu na dôchodku ani určiť jeho výšku, pretože na to zo zákona nemala oprávnenie a keďže výplata takého plnenia k 31. decembru 2003 neexistovala, nemohla ho prevziať na výplatu ako úrazovú rentu. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako druhostupňový orgán verejnej správy rozhodol nesprávne, keď prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy považoval za súladné so zákonom. Hoci správne aplikoval cit. ustanovenia § 272 zákona o sociálnom poistení nesprávne ich interpretoval, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci, ktoré bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V ňom bude povinnosťou žalovaného na základe podaného odvolania žalobcu opätovne preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v celom rozsahu (aj z dôvodov, ktoré boli vyššie uvedené) a rozhodnúť v súlade s ust. § 218 ZoSP. O uplatnenom nároku na náhradu straty na dôchodku za obdobie do 31.12.2003, ktorý by sa po 01.01.2004 mohol transformovať na úrazovú rentu, môže konať a rozhodnúť len súd v rámci občiansko-právneho konania. 22. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žaloba žalobcu bola dôvodná len pokiaľ namietal výšku priznanej úrazovej renty, nebola však dôvodná, pokiaľ namietal výšku priznaného starobného dôchodku rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie z 30. apríla 2003. 2 6 S a / 7 0 / 2 0 1 6 - 8 - Predmet preskúmavacieho konania je vymedzený obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia, tzn., že správny súd mohol posudzovať len správnosť rozhodnutia o priznaní úrazovej renty a určení jej výšky. Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku z 30. apríla 2003 bolo možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom v zákonom stanovenej lehote 30 dní, ktorú žalobcu nevyužil a preto nadobudlo právoplatnosť. 23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).