Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/371/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109219994 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6109219994.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa Spolok architektov Slovenska, so sídlom Bratislava, Panská č. 15, IČO: 00 178 471, v konaní zastúpeného JUDr. Zuzanou Falisovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Nám. Š. Moyzesa č. 2, proti odporkyni Z.. U. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., U. č. X, v konaní zastúpenej JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Advokátska kancelária Bratislava, Jesenského č. 2, P.O. Box č. 126, o zaplatenie finančnej náhrady za zhodnotenie nehnuteľnosti a protinávrh odporkyni voči navrhovateľovi na náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. 10. 2013 č.k. 13C 174/2009-238 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyslovil, že základ žalobného protinávrhu odporkyne proti navrhovateľovi na náhradu škody je opodstatnený. Vychádzal z toho, že odporkyňa sa až právoplatnosťou rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. 03. 2010, č. k. 16Co 382/2009-794, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 04. 2010 s konečnou platnosťou dozvedela, že jej vznikla škoda, za ktorú jej zodpovedá navrhovateľ. Podľa názoru okresného súdu nebola dôvodná vznesená námietka premlčania, pretože navrhovateľ si musel byť vedomý už v rámci postupu v reštitučnom konaní, že porušuje povinnosť vydať odporkyni nehnuteľnosť, ktorú si uplatnila v rámci reštitučného konania. Navrhovateľ porušil právnu povinnosť, ktorá mu bola neskôr uložená rozhodnutím okresného aj krajského súdu, a teda existovalo u neho vedomie o tom, že môže spôsobiť škodu oprávnenej osobe, teda odporkyňou uplatňovaného ušlého zisku. Protinávrh odporkyne na náhradu škody, preto považoval za daný. Proti medzitímnemu rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na ust. § 5 zák. č. 87/1991 Z.z. o mimosúdnych rehabilitáciách, ktoré výslovne predpokladá, že povinná osoba môže odmietnuť uzatvorenie dohody o vydanie veci a pre takýto prípad zákon umožňoval oprávnenej osobe domáhať sa reštitúcie vlastníckeho práva súdnou cestou. Možnosť daná zákonom pre konanie navrhovateľa vylučuje jeho protiprávnosť a rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru navrhovateľa odporkyňa si mohla uplatňovať len nároky uvedené v súlade so zákonom 87/1991 Z.z. a preto použitie všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody je v danom prípade vylúčené. V danom prípade by mohlo ísť len o náhradu škody, ktorú by spôsobila povinná osoba oprávnenej osobe porušením povinnosti nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, ako aj o porušenie povinnosti s vecou nenakladať v rozsahu scudzenia prenechania do užívania, všetko odo dňa účinnosti zákona až do vydania veci oprávnenej osobe. Ďalej poukázal na to, že v danej veci bol opomenutý celý priebeh konania vo veci vydania nehnuteľnosti. Až v tomto konaní sa definitívne vyriešilo, či prestavba nehnuteľnosti spôsobila to, že stavba stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter. V konaní sa vtedy vychádzalo aj z dostupnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ale aj Najvyššieho súdu ČR. Až v priebehu súdneho konania po vykonaní rozsiahleho dokazovania sa potom preukázalo, že boli dané predpoklady pre vydanie spoluvlastníckeho podielu pre odporkyňu. Okrem toho poukazoval v podanom odvolaní aj na okolnosti, ktoré viedli právneho predchodcu odporkyne pre odovzdanie nehnuteľnosti štátu. Aj uvedené okolnosti bolo potrebné skutkovo posudzovať v rámci konania o vydanie nehnuteľnosti. Okresný súd teda neskúmal všetky okolnosti aplikácie zákona 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Bol tiež toho názoru, že okresný súd sa nevyporiadal riadne ani s námietkou premlčania, ktorú vzniesol navrhovateľ vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody proti protinávrhu odporkyne. Bol toho názoru, že nie je možné posúvať premlčaciu lehotu spätne od právoplatného rozhodnutia o vydanie nehnuteľnosti oprávnenej osobe. Uplatnený nárok teda aspoň sčasti by bol premlčaný. Na odvolanie navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa, ktorá nepovažovala odvolanie za dôvodné a to z toho dôvodu, že nesporne v konaní o vydanie nehnuteľnosti bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že povinná osoba, teda navrhovateľ bola povinná vydať spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti odporkyni. Došlo teda k porušeniu povinnosti tým, že povinná osoba odmietla oprávnenej osobe vydať nehnuteľnosť a uzatvoriť s touto dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Ak povinná osoba, teda navrhovateľ túto povinnosť porušil tak je daná jej zodpovednosť a ide o protiprávne konanie, na základe ktorého môže odporkyňa ako oprávnená osoba uplatňovať náhradu škody. Bol toho názoru, že ustanovenia zák.č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách nevylučujú, to aby sa odporkyňa ako oprávnená osoba mohla domáhať náhrady škody vzniknutej porušením povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi aj na základe všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žiadal, preto medzitýmny rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z obsahu spisu vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 17 C 59/92 prebiehalo súdne konanie o vydanie nehnuteľnosti, v ktorom sa práve navrhovateľka Z.. U. U. proti odporcovi Spolok architektov Slovenska so sídlom Bratislava, Bánska 15 domáhala vydania nehnuteľnosti vo výške 2/3 ideálneho podielu pozemku s domom vedeného na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. KN XXXX zastavaná plocha o výmere XXX m2, dom súp. č. X postavené na parcele KN č. XXXX a parcele KN č. XXXX zastavaná plocha o výmere XXX m2. Okresný súd v Banskej Bystrici rozhodol o vydaní nehnuteľnosti rozsudkom zo dňa 10. 09. 2009 č.k. 17C 59/92-748 tak, že návrhu navrhovateľky vyhovel. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že až v tomto konaní sa skúmali podmienky zákona 87/1991 Zb. pre vydanie, či nevydanie spoluvlastníckeho podielu v prospech navrhovateľky. V danom konaní sa navrhovateľ v postavení odporcu bránil takým spôsobom, že ponuka daru zo strany právneho predchodcu odporkyne nebola vykonaná v tiesni, vzhľadom na poskytnuté listinné dôkazy, pričom poukazoval aj na to, že boli naplnené dôvody pre nevydanie nehnuteľnosti s ohľadom na ust. § 8 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb., pretože bola vykonaná jej zásadná prestavba, ktorou stavba stratila svoj pôvodný stavebno-technický charakter. Je teda nesporné, že až v rámci tohto konania o vydanie nehnuteľnosti sa vykonaným dokazovaním posudzovalo, či boli splnené predpoklady pre vydanie spoluvlastníckeho podielu pre odporkyňu. V danom konaní bolo preukázané, že odporkyňa mala postavenie oprávnenej osoby ( § 3 od. 2 písm. c), svoj nárok o vydanie nehnuteľnosti včas uplatnila ( § 5 ods. 4), pričom súd posudzoval, v súlade s § 6 ods. 1 písm. d/ zák. 87/1991 Zb., či právny predchodca navrhovateľky v danom prípade konal v tiesni, alebo nie. Až na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že takáto tieseň na strane právneho predchodcu navrhovateľky pri ponuke daru bola. Tieto závery potvrdil v danej veci aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý na ne poukázal sa v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 31. 01. 2002 pod č.k. 11Co 1036/01-398. V danom prípade však bola naďalej spornou stále otázka aplikácie ustanovenia § 8 ods. 1 zák. 87/1991 Zb. a to s ohľadom na to, či vydaniu veci nebráni prekážka podľa § 8 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. reštitučného zákona, teda to či stavba vykonanou prestavbou stratila svoj pôvodný stavebnotechnický charakter a preto ju nie je možné vydať. V tomto smere zrušujúce uznesenie krajského súdu vrátilo potom vec okresnému súdu na ďalšie konanie a v tomto konaní sa potom ďalej okresný súd zaoberal skúmaním tejto otázky aj prostredníctvom znaleckého dokazovania. Až na základe podrobného doplnenia dokazovania aj znaleckým posudkom, potom okresný súd dospel k záveru, že aj napriek tomu že bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia nehnuteľnosti nedošlo k takej prestavbe, tak ako to malo na mysli ust. § 8 ods. 1 zák. o mimosúdnych rehabilitáciách, pretože súd bol toho názoru, že na základe znaleckého posudku zásadná prestavba nehnuteľnosti na inú nehnuteľnosť nebola v priebehu rokov na stavbe realizovaná. Z toho možno vyvodiť, že okresný súd vo svojom rozsudku, ktorým rozhodol o vydaní nehnuteľnosti musel podrobne skúmať jednak podmienky, či právny predchodca odporkyne v tomto konaní bol v tiesni pri poskytovaní daru spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetnom vydania, ako aj ďalšie okolnosti v zmysle ust. § 8 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. Rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 09. 2009 č.k. 17C 59/92-748 bolo potvrdené až v odvolacom konaní rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 24. 03. 2010 č.k. 16Co/382/2009-794. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 04. 2010. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že až právoplatnosťou rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici mohol navrhovateľ vedieť o jeho povinnosti vydať odporkyni spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, ktorý bol uplatňovaný v rámci reštitučného konania. Z obsahu spisu vyplýva, že na č.l. 18 až 21 podala odporkyňa v tomto konaní vzájomný návrh proti navrhovateľovi, ktorým si uplatňovala nárok na škodu, ktorá jej vznikla z dôvodu protiprávneho užívania nehnuteľnosti zo strany navrhovateľa, ktorý napriek svojej povinnosti vydať nehnuteľnosť si túto svoju povinnosť nesplnil, nehnuteľnosť nevydal a dlhodobo ju užíval, prenajímal tretím osobám s tým, že od roku 1992 dosahoval zisk na úkor skutočnej vlastníčky nehnuteľnosti t.j. odporkyne. Vzájomným návrhom, tak ako z neho vyplýva si uplatnila celkom sumu 468 750 Eur ako predpokladaný výpočet zisku navrhovateľa z prenájmu nehnuteľnosti za obdobie od 01. 01. 2000 do podania vzájomného návrhu a to na základe odhadu odporkyne. Takto uplatnený nárok čiastočne vzala späť podaním na č.l. 141 až 145 spisu a obmedzila ho na sumu 365 375,44 Eur, pričom z neho nevyplýva, že by upravila obdobie , za ktoré náhradu škody vo vzťahu k navrhovateľovi uplatnila. Zostal teda nárok uplatnený za obdobie od 01. 01. 2000 do 26. 04. 2010. V tejto súvislosti však treba poukázať na to, že až dňom 26. 04. 2010 bolo v súdnom konaní definitívne rozhodnuté o povinnosti navrhovateľa vydať odporkyni spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. Až v rámci súdneho konania o vydanie nehnuteľnosti bolo preukázané, že boli splnené podmienky pre vydanie nehnuteľnosti jednak z dôvodu, že na strane právneho predchodcu odporkyne bola preukázaná tieseň pri poskytnutí daru ohľadom spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom súdneho konania o vydaní a tak isto aj pracne boli zisťované okolnosti ohľadom použitia § 8 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Teda až na základe skutkových okolností zistených jednak okresným, ako aj krajským súdom a nariadeným znaleckým dokazovaním boli definitívne vyriešené otázky majúce vplyv na posúdenie opodstatnenosti nároku odporkyne v danom konaní o vydanie nehnuteľnosti. Za daných okolností preto nemožno hovoriť o tom, že by na strane navrhovateľa išlo o formu úmyslu, alebo nepriameho úmyslu, kedy navrhovateľ mohol dopredu vedieť o tom, že jeho postup pri vydávaní nehnuteľnosti bude nesprávny. Ak sa navrhovateľ v danom súdnom konaní bránil vydaniu nehnuteľnosti z dôvodu, že existovali vzhľadom na písomné podklady vážne pochybnosti o tom, či sú dôvody pre vydanie nehnuteľnosti, alebo nie, tak nemožno hovoriť o tom, že by sa dopúšťal takého úmyselného konania, prípadne neúmyselného konania, ktorým by bránil vydaniu nehnuteľnosti odporkyne. Práve za týmto účelom zák. č. 87/1991 Zb. umožňoval oprávnenej osobe obrátiť sa na súd s návrhom, kde sa malo posúdiť, či sú dôvody na vydanie nehnuteľnosti, alebo nie . K záveru, že boli splnené podmienky pre vydanie nehnuteľnosti dospel súd až na základe posúdenia písomných podkladov, skutkových zistení, ako aj znaleckého dokazovania, teda za procesného stavu, ktorým sa muselo preukazovať, či boli splnené podmienky pre vydanie nehnuteľnosti, alebo nie. Nemožno tu teda hovoriť o takom porušení povinnosti zo strany navrhovateľa, ktoré by mohlo v danom prípade zakladať nárok na náhradu škody, pretože zákon povinnej osobe navrhovateľovi legálne umožňoval nevydať nehnuteľnosť, pokiaľ mal pochybnosti o tom, že sú splnené dôvody pre vydanie nehnuteľnosti. Zákon tak chránil nielen oprávnenú, ale aj povinnú osobu a stanovil podmienky pre súdne konanie, ktorým sa sporné otázky mali vyriešiť a v ktorom sa malo rozhodnúť o vydaní či nevydaní nehnuteľnosti. Okrem toho treba poukázať na ust. § 9 zák. č. 87/1991 Zb. podľa ktorého povinná osoba bola povinná s vecami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať starostlivosťou riadneho hospodára. Od účinnosti zákona nemohla tieto veci ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného ani ich prenechať inému do užívania s výnimkou dohôd o odovzdaní a prevzatí bytu uzavretých na podklade dohôd o výmene bytu. Takéto právne úkony by boli neplatné. Ak by došlo k porušeniu týchto povinností uvedených v § 9 ods. 1 zák. č, 87/1991 Zb. tak právo na náhradu škody, ktorú by povinná osoba spôsobila oprávnenej osobe porušením svojich povinností podľa § 9 ods. 1 zostáva nedotknuté ust. § 10 zák. č. 87/1991 Zb.. V § 10 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. sa totiž uvádza, že povinná osoba nemôže proti oprávnenej osobe uplatňovať žiadne finančné, alebo iné nároky súvisiace s vydávanými vecami. Takisto oprávnená osoba, ktorej bola vec vydaná, nemôže proti povinnej osobe uplatňovať iné nároky súvisiace s vydávanou vecou, než sú uvedené v tomto zákone. Zákon v ustanovení § 9 a 10 ods. 1 stanovil podmienky, pre uplatnenie náhrady škody. Tým chcel aj v súlade s § 1 zák. č. 87/1991 Zb. zabrániť ďalším krivdám, ktoré by mohli vzniknúť a preto náhradu škody obmedzil len na podmienku zákona č. 87/1991 Zb. , ktoré sú v ňom uvedené. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporkyňa by vzájomným návrhom proti navrhovateľovi teda mohla uplatňovať len také nároky, ktoré by súviseli s porušením jeho povinností ako povinnej osoby nakladať aj s vecami so starostlivosťou riadneho hospodára podľa § 9 ods. 1 zák. 87/1991 Zb. od účinnosti zákona do vydania veci. Krajský súd sa nestotožňuje so záverom okresného súdu o použití ust. § 106 ods. 2 OZ Na strane navrhovateľa totiž nemožno hovoriť o priamom, či nepriamom úmysle v súvislosti s porušením povinnosti na vydanie nehnuteľnosti, pretože až právoplatným súdnym konaním bolo jednoznačne ustálené to, že navrhovateľ ako povinná osoba má vydať vec odporkyni ako oprávnenej osobe. Len od tohto dňa pokiaľ by zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu povinnosti vo vzťahu k odporkyni, by sa táto mohla domáhať nároku na náhradu škody podľa § 420 OZ. Odporkyňa by sa totiž mohla domáhať nároku aj spätne od 26. 04. 2010 za predpokladu, že by tento nárok u nej vznikol na starne povinnej osoby, teda navrhovateľa podľa ust. § 9 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. avšak (s použitím § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda nárok by mohol byť prípadne dôvodný len čiastočne, pričom tento je obmedzený podaným vzájomným návrhom do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o vydanie nehnuteľnosti teda 26. 04. 2010. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné, aby okresný súd skúmal, či na strane odporkyne existujú dôvody pre uplatnenie nároku aj pred 26. 04. 2010 tak ako to bolo vyššie uvedené, vzhľadom na porušenie povinnosti povinnej osoby teda navrhovateľa vo vzťahu k § 9 ods. 1 zák. č. 87/1991 Zb. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozodnutie. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.