Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/134/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711210551 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711210551.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Márie Podhorovej v právnej veci navrhovateľky T.. Y. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX X., zastúpenej JUDr. Denisou Špeťkovou, advokátkou, so sídlom Sabinovská 14, 821 02 Bratislava proti odporkyni T.. H. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. V. XXXX/XX, XXX XX Z., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ulianko & Holčík, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 9.098 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/89/2011-70 zo dňa 23. 02. 2012, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Navrhovateľka je povinná nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 313,88 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne, Advokátskej kancelárie Ulianko & Holčík, s. r. o. so sídlom vo Zvolene, vedený v K. C.j X. a. s., pobočka Z. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celovom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.") tak, že zaviazal navrhovateľku nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 941,12 Eur na účet právnej zástupkyne odporkyne, advokátky JUDr. Denisy Špeťkovej do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a oboznámením sa so spisom Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 65D/303/2010. Z výpovede účastníčok konania mal preukázané, že medzi účastníčkami nie je sporné, že boli podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci I., zapísaných Správou katastra nehnuteľností B. Z. pre kat. úz. T. U., na LV č. XXX ako pozemok parcela C KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2, pozemok parcela C KN č. XXX/XX - záhrady o výmere 1 424 m2, domu súpisné č. XXX, postaveného na parcele C KN č. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, pričom navrhovateľka bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v podiele 1/3 k celku a odporkyňa v podiele 2/3 k celku a k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX bola navrhovateľka podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/6-ina k celku a odporkyňa spoluvlastníčkou v podiele 5/6-ín k celku. Zo spisu Okresného súdu Bratislava IV. č. k. 65D/303/2010 okresný súd zistil, že navrhovateľka sa stala podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe osvedčenia o dedičstve č. k. 65D/303/2010, Dnot 48/2010 zo dňa 06. 10. 2010 v dedičskej veci po nebohom P. T., synovi navrhovateľky. Medzi účastníčkami konania nebolo tiež sporné, že navrhovateľka splnomocnila odporkyňu písomným splnomocnením zo dňa 02. 11. 2010 na všetky právne úkony spojené s uzavretím kúpno-predajnej zmluvy na vyššie uvedené nehnuteľnosti, ďalej na všetky právne úkony spojené s podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na podpísanie záložnej zmluvy a na všetky právne úkony s tým spojené. Uvedené splnomocnenie odporkyňa vlastnoručne podpísala na Notárskom úrade notárky JUDr. Dagmar Ravlukovej so sídlom v Bratislave. Navrhovateľka v konaní argumentovala tým, že nepredpokladala, že odporkyňa uzatvorí kúpnu zmluvu tak, že bude mať z toho prospech len ona. Až po uplynutí určitej doby si uvedomila, že žiadnu zmluvu o predaji predmetných nehnuteľností nedostala a neboli jej vyplatené titulom kúpnej ceny žiadne peniaze. Následne sa dozvedela, že v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy mala dostať za predaj svojich spoluvlastníckych podielov na prevádzaných nehnuteľnostiach 1 euro. Zdôraznila, že otázku takto dohodnutej kúpnej ceny s odporkyňou vôbec neriešili. Odporkyňa sa v konaní bránila tým, že dňa 30. 09. 2010 navštívila navrhovateľku v jej ambulancii v Bratislave, pričom navrhovateľka sa vyjadrila tak, že „z predávaných nehnuteľností nechce ani korunu", načo odporkyňa zareagovala v tom zmysle, že navrhovateľke bude vyplatená symbolická kúpna cena 1 euro. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľka domáha, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke 9.098 Eur z dôvodu, že sa odporkyňa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatila tvrdiac najprv, že kúpna zmluva je absolútne neplatný právny úkon a v priebehu súdneho konania tvrdiac, že kúpna zmluva je neplatná len v časti IV. (ktorá sa týka dohody o výške kúpnej ceny, spôsobu zaplatenia kúpnej ceny, ako aj práva odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade, ak nebude zo strany kupujúceho zaplatená kúpna cena ani do 14 dní odo dňa splatnosti kúpnej ceny), okresný súd uviedol, že dohoda o kúpnej cene je podstatnou náležitosťou zmluvy a preto sa jedná o jej neoddeliteľnú časť. Zároveň zdôraznil, že sa prejudiciálne nemohol zaoberať otázkou neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. neplatnosti jej časti, pretože účastníkmi tohto konania neboli všetci účastníci kúpnej zmluvy, konkrétne kupujúci. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 16. 04. 2012 navrhovateľka odvolala a navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zaviaže odporkyňu zaplatiť navrhovateľke 9.098 Eur s prísl. ako aj nahradiť jej trovy konania. Uviedla, že s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí, pretože súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, z dôvodu, že nevykonal všetky navrhované dôkazy. Na základe vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Potvrdila, že odporkyni splnomocnenie udelila na vykonanie všetkých úkonov spojených s uzavretím kúpno-predajnej zmluvy, k podpísaniu záložnej zmluvy a ku všetkým právnym úkonom spojených s podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Namietala však, že by sa s odporkyňou dohodla na kúpnej cene 1 euro za predaj svojich spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach, pričom v tomto smere navrhla vykonať dokazovanie svedeckou výpoveďou zdravotnej sestry, ktorá mala byť pri jej rozhovore s odporkyňou prítomná, čo okresný súd nevykonal. V dôsledku uvedeného postupu okresný súd nezistil skutočnosti dôležité na posúdenie otázky, či odporkyňa konala pri podpísaní kúpnej zmluvy v rozsahu, na ktorom sa zmluvné strany dohodli. Uviedla, že splnomocnenie neudelila odporkyni na to, aby podľa neho konala inak ako je obvyklé. Formuláciu „udelenie splnomocnenia na všetky právne úkony ..." si podľa navrhovateľky v žiadnom prípade nemožno vysvetliť tak, že bude podpísaná absolútne nevyvážená kúpna zmluva obsahujúca veľmi neobvyklú dohodu o kúpnej cene. Obvykle sa podľa názoru navrhovateľky, kúpna cena dohodne vo výške zodpovedajúcej výške spoluvlastníckych podielov. Podpísanie kúpnej zmluvy v rozpore s touto zásadou, nemá podľa navrhovateľky oporu v splnomocnení. V danom prípade nebol žiadny právny ani zmluvný dôvod na iné rozdelenie kúpnej ceny, ako podľa výšky spoluvlastníckych podielov predávajúcich spoluvlastníčok predmetných nehnuteľností. Konanie odporkyne označila za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpísaním pre navrhovateľku nevýhodnej zmluvy zneužila svoje postavenie a výrazne ju finančne poškodila. Odporkyňa sa podľa navrhovateľky na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatila; získala na jej úkor majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu. Okresný súd uvedenú okolnosť podľa navrhovateľky vôbec neskúmal a neriešil prejudiciálne, čo odôvodnil tým, že na strane odporcu mal byť uvedený aj kupujúci, napriek tomu, že neoznačenie kupujúceho ako odporcu možno podľa názoru navrhovateľky považovať len za formálny nedostatok žaloby. Kupujúci by nebol zaviazaný na opätovné uhradenie kúpnej ceny navrhovateľke, keďže ju už v plnom rozsahu vyplatil odporkyni. Len odporkyňa by mohla byť zaviazaná na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške kúpnej ceny za spoluvlastnícky podiel navrhovateľky. K obsahu odvolania navrhovateľky sa v podaní zo dňa 04. 05. 2012 vyjadrila odporkyňa tak, že sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel prvostupňový súd, pretože plnomocenstvo, ktoré jej bolo udelené zo strany navrhovateľky, je z hľadiska rozsahu oprávnenia konať za navrhovateľku plnomocenstvom neobmedzeným, teda navrhovateľka jej v dohode o plnomocenstve dala možnosť konať voľne, neuviedla komu, prípadne za akú cenu sa majú nehnuteľnosti predať. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 313,88 Eur. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľky podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním navrhovateľky napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka si podanou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie sumy 9.098 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 07. 10. 2010 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, ktoré malo podľa tvrdení navrhovateľky na strane odporkyne vzniknúť tak, že odporkyňa dohodla pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 22. 11. 2010 kúpnu cenu v rozpore s obsahom a rozsahom plnej moci, výrazne v neprospech navrhovateľky, v dôsledku čoho je kúpna zmluva zo dňa 22. 11. 2010 v časti IV. obsahujúcej dohodu o kúpnej cene, neplatná. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie je vo svojej podstate záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho k bezdôvodnému obohateniu došlo. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 451 ods. 2 taxatívnym spôsobom vymedzuje spôsoby vzniku bezdôvodného obohatenia: a) plnením bez právneho dôvodu, b) plnením z neplatného právneho úkonu, c) plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d) majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho bezdôvodné obohatenie získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). V danom prípade navrhovateľka v odvolaní namietala, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že žaloba navrhovateľky na zaplatenie sumy 9.098 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 07. 10. 2010 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia, je nedôvodná. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať správnosť záverov rozsudku okresného súdu na základe odvolacích námietok navrhovateľky a zistiť, či záver okresného súdu o tom, že žaloba je nedôvodná, je správny. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd zamietol žalobu z dvoch dôvodov: že otázku platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2010, či už ako celku alebo časti IV., obsahujúcej dohodu o kúpnej cene, nemohol riešiť prejudiciálne, keďže navrhovateľka neoznačila v žalobe na strane odporcu všetkých účastníkov kúpnej zmluvy, teda aj kupujúceho a že aj v prípade ustálenia neplatnosti kúpnej zmluvy by navrhovateľke nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporkyne. Povinnosť vyplatiť kúpnu cenu podľa zmluvy mal kupujúci, nie odporkyňa. Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedená argumentácia okresného súdu vo vzťahu k riešeniu otázky platnosti kúpnej zmluvy, či už ako celku alebo časti IV. kúpnej zmluvy, obsahujúcej dohodu o kúpnej cene ako otázky prejudiciálnej, nie je správna. Podstatnou otázkou v tomto konaní bola otázka posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, preto kupujúci nemusel byť účastníkom konania. Prejudiciálna otázka by nebola riešená výrokom rozhodnutia, iba v dôvodoch vo vzťahu k predmetu konania (vydanie bezdôvodného obohatenia), preto kupujúci nemusel byť účastníkom konania. Pre neho by rozsudok v otázke riešenej iba v odôvodnení nebol v zmysle § 159 ods. 2 O. s. p. záväzný. Bez ohľadu na uvedené, odvolací súd považuje odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku a čiastočne v dôvodoch za vecne správny, pričom konštatuje, že odvolacie námietky navrhovateľky nemajú svoje opodstatnenie a to z nasledovných dôvodov: Podľa ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve (§ 23 Občianskeho zákonníka). Podľa ust. § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, iba že by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal. Podľa ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie chválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že z obsahu Dohody o plnomocenstve zo dňa 02. 11. 2010 (č. l. 55 spisu) nemožno ustáliť, že by odporkyňa prekročila rozsah oprávnenia vyplývajúceho z obsahu predmetnej dohody, tak ako to tvrdí navrhovateľka. Dohoda o plnomocenstve zo dňa 02. 11. 2010 neobsahuje výslovné a určité splnomocnenie na obsah kúpnej zmluvy (akú konkrétnu výšku kúpnej ceny a v akom pomere ku spoluvlastníckym podielom predávajúcich na predávaných nehnuteľnostiach komu má kupujúci vyplatiť). Zároveň odvolací súd uvádza, že zo spisu nevyplýva, že by navrhovateľka využila možnosť danú ust. § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ak napriek vyššie uvedeným skutočnostiam mala za to, že odporkyňa prekročila vo vzťahu k dohodnutej kúpnej cene rozsah splnomocnenia) oznámiť osobe, s ktorou splnomocnenec (odporkyňa) konal svoj nesúhlas s prekročením oprávnenia (rozsahom splnomocnenia) bez zbytočného odkladu potom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedela. Absencia nesúhlasu s prekročením oprávnenia konať v mene zastúpeného znamená, že platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že splnomocniteľ prekročenie oprávnenia splnomocnenca konať za splnomocniteľa schválil. V danom prípade však, tak ako bolo vyššie uvedené, z obsahu Dohody o plnomocenstve zo dňa 02. 11. 2010 nevyplýva, že by odporkyňa (splnomocnenec) pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2010 prekročila rozsah splnomocnenia. V nadväznosti na uvedené skutočnosti odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke navrhovateľky, že okresný súd nevykonal ňou navrhnutý dôkaz svedeckou výpoveďou zdravotnej sestry, ktorá bola prítomná pri jej rozhovore s odporkyňou dňa 30. 09. 2010 (kedy odporkyňa navštívila navrhovateľku v jej ordinácii v Bratislave), uvádza, že pre posúdenie rozhodujúcich skutočností je podstatný obsah Dohody o plnomocenstve zo dňa 02. 11. 2010 (č. l. 55), ktorú navrhovateľka podpísala, čím potvrdila, že sa stotožňuje s jej obsahom, preto okresný súd nepochybil, keď dôkaz uvedenou svedeckou výpoveďou nepovažoval z hľadiska zistenia rozhodujúcich skutočností vedúcich k objasneniu skutkového stavu za potrebný. Z uzavretej kúpnej zmluvy vznikli účastníkom práva a povinnosti tak, ako z nej vyplývajú. Pre vecnú správnosť rozsudku okresného súdu je podstatný jeho druhý záver, že „aj v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy by navrhovateľke nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporkyne", čím okresný súd vyjadril, že odporkyňa nie je v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia vecne pasívne legitimovaná. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V zmluvnom vzťahu na základe kúpnej zmluvy z 22. 11. 2010 navrhovateľka nebola s odporkyňou, ale kupujúcim, ktorý získal jej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach. Ak by aj bola zmluva neplatná, odporkyňa by nemala čo navrhovateľke vrátiť, pretože podľa zmluvy od nej nič nedostala. Záver okresného súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bol správny. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vo výroku vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní úspešnej odporkyne predstavuje odmena za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky) stanovená podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 253,94 Eur plus režijný paušál vo výške 7,63 Eur a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu spolu vo výške 52,31 eur; trovy právneho zastúpenia odporkyne v odvolacom konaní predstavujú celkom sumu 313,88 Eur. O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.