Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/60/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200268 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6012200268.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ivanou L. v právnej veci navrhovateľa P. Z., nar. XX. júla XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX B. Štiavnica proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX z XX. januára XXXX o priznaní starobného dôchodku takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo 17. januára 2012 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Z. rozhodnutím odporkyňa priznala navrhovateľovi s počiatkom od 14. júla 2010 starobný dôchodok vo výške 504,20 EUR mesačne, ktorý od 1. januára XXXX zvýšila na sumu 530,30 EUR mesačne v rámci príslušnej zákonnej valorizácie. V odôvodnení uviedla, že navrhovateľ nadobudol nárok na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov 14. júla XXXX. K uvedenému dňu získal XX rokov a 169 dní dôchodkového poistenia. Sumu jeho starobného dôchodku určila jednak podľa Zákona o sociálnom poistení ale aj podľa Zákona o sociálnom zabezpečení s odkazom na ust. § 274 Zákona o sociálnom poistení tak, aby boli zohľadnené jeho nároky, vyplývajúce z jeho zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. X. mu starobný dôchodok určený postupom podľa I. o sociálnom poistení, pretože ten k XX. júlu XXXX predstavoval sumu 489,20 EUR mesačne, t.j. bol vyšší než suma starobného dôchodku vypočítaná postupom podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý činil ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok 295,90 EUR mesačne. Podrobne rozpísala postup pri výpočte sumy starobného dôchodku podľa obidvoch právnych noriem s poukazom na aplikované zákonné ustanovenia. Navrhovateľ podal návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne súdom, pretože s určením sumy jeho starobného dôchodku sa nestotožnil. Poukázal na to, že v dôsledku zistenej choroby z povolania mal obmedzenú možnosť získať zamestnanie a tým aj možnosť dosiahnuť výšku mzdy zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, čo sa odrazilo aj na výške priznaného starobného dôchodku. Namietal, že odporkyňa žiadnym spôsobom nezohľadnila nemožnosť získať vyšší zárobok v dôsledku poškodenia zdravia chorobou z povolania. Žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Predložil listinné dôkazy svedčiace o jeho zdravotných ťažkostiach, o zistenej chorobe z povolania a nemožnosti nájsť si zamestnanie zodpovedajúce jeho kvalifikácii. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na svojom odvolaní i jeho dôvodoch. Poukázal na to, že sa vyučil ako mechanik-opravár hydraulických strojov a okrem toho vykonal aj zváračské a tavičské skúšky, preto bola jeho odbornosť pomerne široká a bez poškodenia zdravia chorobou z povolania mal početné možnosti pracovného uplatnenia. Poukázal na to, že pokiaľ by bol mohol vykonávať prácu podľa svojej odbornosti bol by dosahoval aj vyšší zárobok, čo by sa odzrkadlilo aj na výške jeho starobného dôchodku. Pre zistenú chorobu z povolania a čiastočne aj zo všeobecných príčin bol však uznaný za osobu invalidnú. Je poberateľom úrazovej renty. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na obsah písomného vyjadrenia z 28. marca 2012. V ňom podrobne vysvetlila, akým spôsobom mohlo podľa platnej právnej úpravy resp. nemohlo dôjsť k započítaniu zárobkov navrhovateľa, prípadne jeho možných zárobkov pre výpočet sumy starobného dôchodku. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami adresovanými súdu, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s prvotnými podkladmi relevantnými pre výpočet dôchodkovej dávky s dôkazmi svedčiacimi o priznanej chorobe z povolania, o nemožnosti nájsť si adekvátne zamestnanie, o preraďovaní na inú prácu s vylúčením rizika poškodenia zdravia, s rozhodnutiami o priznaní invalidného a čiastočného invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudzujúcimi zdravotný stav navrhovateľa pre účely rozhodnutia o jeho invalidizácii, s ostatným relevantným obsahom spisu a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty /§ 66 ods. 1 citovaného zákona/. Určenie obdobia dôchodkového poistenia priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60 - 64 citovaného zákona. Podľa § 274 ods. 1 citovaného zákona nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Suma starobného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa ods. 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu /ods. 2/. Podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok i určenie výšky starobného dôchodku vyplývajú z ust. § 20 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa vyplácala k 31. decembru 2003 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, sa považuje od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrila do 31. decembra 2003. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že u navrhovateľa bola prvýkrát zistená choroba z povolania a to eczema contactum crurum 16. novembra 1986, pre ktorú bol na základe žiadosti o priznanie invalidného dôchodku zo 6. marca 1989 uznaný za čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 1. novembra 1988. V neskoršom období od 30. novembra 1991 do 6. augusta 1995 bol uznaný za invalidného podľa kritérií daných Zákonom o sociálnom zabezpečení s tým, že jeho invaliditu dovŕšilo iné neprofesionálne ochorenie. V súčasnosti je stále zachovaná jeho čiastočná invalidita dôsledkom choroby z povolania pri zohľadnení ďalších zdravotný ťažkostí, ktoré sa podieľajú na znížení jeho pracovného potenciálu. Prvotnými podkladmi t.j. evidenčnými listami dôchodkového zabezpečenia bolo preukázané, že navrhovateľ pracoval u zamestnávateľa Banské stavby n.p. Prievidza závod Banská Štiavnica v rokoch 1977 až do zistenia choroby z povolania ako baník, razič - priekopár, banský údržbách, resp. banský zámočník. Po zistení choroby z povolania bol preradený na povrch a zamestnávateľ mu doplácal stratu na zárobku. Pracovné činnosti realizované v tomto období zodpovedali práci I. pracovnej kategórie, so vznikom nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Po zistení choroby z povolania a uznaní za čiastočne invalidného dôchodcu bol navrhovateľ popri poberaní čiastočného invalidného dôchodku striedavo nezamestnaný, evidovaný alebo neevidovaný na úrade práce, prípadne i zamestnaný, tak ako to vyplynulo z prvotných podkladov, ktorých obsah bol zhrnutý v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvoril prílohu napadnutého rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. O starobný dôchodok navrhovateľ požiadal žiadosťou z 26. apríla 2011 a žiadal ho priznať od 14. júla 2010, t.j. ku dňu, kedy dovŕšil 55 rokov. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok až doposiaľ je navrhovateľ poberateľom úrazovej renty prekvalifikovanej v zmysle § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení z náhrady straty na zárobku po uznaní čiastočnej invalidity. Pri výpočte starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení bolo navrhovateľovi zohľadnených 36 rokov a 169 dní dôchodkového poistenia s tým, že v rozhodujúcom období rokov 1984 až 2009 navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov obdobia dôchodkového poistenia, z ktorých by bolo možné zistiť priemerný osobný mzdový bod, preto sa uvedené rozhodujúce obdobie postupne rozšírilo pred 1. január 1984. Osobné mzdové body v jednotlivých kalendárnych rokoch boli zistené osobitne za každý kalendárny rok ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu určeného príslušnými opatreniami Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia bol uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou napadnutého rozhodnutia a zodpovedal prvotným podkladom, t.j. evidenčným listom dôchodkového poistenia, z ktorých odporkyňa vychádzala a ktoré sú súčasťou jej administratívneho spisu. V rozhodujúcom období navrhovateľ získal priemerný osobný mzdový bod vo výške 1,0024, ktorý bol určený aj so započítaním pomernej časti osobného mzdového bodu v rokoch 1983 až 1991, v rokoch 1995 až 1997 a v roku 1999 v ktorých navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 Zákona o sociálnom zabezpečení. Pre výpočet dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení bol však použitý priemerný osobný mzdový bod vo výške 1,4543, z ktorého bol navrhovateľovi vypočítaný jeho invalidný dôchodok, pretože presiahol sumu aktuálne určeného osobného mzdového bodu. Sumu starobného dôchodku určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu /1,4543/, obdobia dôchodkového poistenia /36,4631/ a aktuálnej dôchodkovej hodnoty pre rok 2010 /9,2246 EUR/. Sumu starobného dôchodku podľa predpisov určených do 31. decembra 2003, t.j. podľa Zákona o sociálnom zabezpečení č. 100/1988 Zb. určila tak, že vychádzala z priemerného mesačného zárobku 132,95 EUR za roky 2004, 2005, 2006, 2007 a 2009 pri započítaní doby zamestnania v rozsahu 33 rokov. Po zohľadnení výkonu práce v I. pracovnej kategórii určila sumu starobného dôchodku ako 84 % priemerného mesačného zárobku t.j. 111,70 EUR mesačne, ktorú následne upravila podľa v rozhodnutí citovanej zákonnej úpravy č. 306/2002 a nasl. na 295,90 EUR mesačne. Porovnaním prvotných podkladov, t.j. evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia z ktorých vyplynulo obdobie jeho dôchodkového zabezpečenia /poistenia/, charakter vykonávanej práce i dosiahnuté zárobky, rozhodnutí o poberaní čiastočného invalidného dôchodku potvrdení o evidovanej nezamestnanosti navrhovateľa, ktoré boli zhrnuté v osobnom liste dôchodkového poistenia a výpočtu sumy starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení i podľa Zákona o sociálnom zabezpečení, dospel krajský súd k presvedčeniu, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím navrhovateľovi priznala správne starobný dôchodok odo dňa, keď dosiahol 55 rokov svojho veku t.j. od 14. júla 2010 vo výške 504,20 EUR mesačne. Takto určenú sumu starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení priznala navrhovateľovi v súlade s ust. § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože jeho suma presiahla sumu starobného dôchodku vypočítanú postupom podľa Zákona o sociálnom zabezpečení. Postup pri výpočte dôchodkovej dávky podľa obidvoch právnych noriem bol podrobne uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a bol realizovaný v súlade s aplikovanou právnou úpravou, preto krajský súd naň v podrobnostiach ako na vecne správny poukazuje. Krajský súd nezistil žiadne pochybenia pri výpočte starobného dôchodku, či už išlo o zistenú započítateľnú dobu zamestnania, rozhodujúce obdobie dôchodkového poistenia, zistený priemerný mesačný zárobok, či priemerný osobný mzdový bod, zohľadnenie výkonu práce v I. pracovnej kategórii, použitie vyššieho priemerného osobného mzdového bodu pri výpočte starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení /vyššie už bolo uvedené/ či pri konečnom priznaní vyššieho starobného dôchodku, preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné a vecne správne potvrdil. Námietky navrhovateľa, obsiahnuté v jeho odvolaní, ktoré sa týkali nemožnosti dosiahnutia vyšších zárobkov v dôsledku zistenej choroby z povolania a to napriek širokej kvalifikácii a možnostiam pracovného uplatnenia s následkom zistenia nižšieho priemerného mesačného zárobku, či priemerného osobného mzdového bodu pre výpočet sumy starobného dôchodku nemohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, navrhovateľ bol po zistení choroby z povolania v roku 1986 poberateľom čiastočného invalidného dôchodku a tiež poberateľom náhrady za stratu na zárobku. Strata na zárobku mu bola vyplácaná aj k 31. decembru 2003 zamestnávateľom zodpovedným za zistenú chorobu z povolania a náhrada straty na zárobku bola od 1. januára 2004, po nadobudnutí účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení prekvalifikovaná na úrazovú rentu v zmysle § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, rovnako ani skutočnosť, že navrhovateľ bol poberateľom úrazovej renty naďalej aj ku dňu priznania starobného dôchodku a rozhodovania o ňom. To znamená, že pre stratu na zárobku v dôsledku zistenej choroby z povolania a následnej čiastočnej invalidity bol navrhovateľ odškodnený náhradou straty na zárobku, a je ňou naďalej odškodňovaný doposiaľ, napriek vzniku a priznaniu nároku na starobný dôchodok tzv. „prekvalifikovanou“ úrazovou rentou, t.j. pôvodne náhradou straty na zárobku. Všetky prípadné právne nároky navrhovateľa súvisiace s nemožnosťou nájsť si vhodné zamestnanie a tým dosiahnuť zárobok zodpovedajúci jeho vzdelaniu a kvalifikácii boli a mohli byť zohľadnené vo výške náhrady za straty na zárobku, teraz vo výške úrazovej renty, ktorej poberateľom je navrhovateľ doposiaľ a ktorá je zákonným inštitútom na zohľadnenie poklesu príjmu poistenca v dôsledku poškodenia zdravia pracovným úrazom či chorobu z povolania. Z uvedených dôvodov nepovažoval krajský súd podané odvolanie za dôvodné. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní úspešný nebol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz- sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.