Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 26Sd/281/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011201185 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011201185.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa T. N., nar. XX. T. XXXX bytom Z. O., U. XXXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. 3785-19/2011-BA z 8. decembra 2011 o zamietnutí nároku na zmenu sumy úrazovej renty takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. 3785-19/2011-BA z 8.decembra 2011 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty. V dôvodoch rozhodnutia poukázala na zákonné ustanovenie § 272 ods. 1-3, § 293o ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a uviedla, že od 1.januára 2004 prevzala od bývalého zamestnávateľa navrhovateľa Rudných baní š.p. Banská Bystrica, výplatu plnenia, vyplývajúceho z jeho zodpovednosti za škodu v dôsledku choroby z povolania, zistenej u navrhovateľa 12.novembra 1979, ktorej obsahom bola náhrada straty na jeho zárobku po skončení jeho práceneschopnosti v dôsledku tohto poškodenia zdravia a nárok na náhradu straty na zárobku od 1.januára 2004 v súlade so zákonom transformovala na úrazovú rentu. Jej sumu, určenú k 1.januáru 2004 vypočítala tak, že z priemerného zárobku navrhovateľa, ktorý dosahoval pred vznikom škody, tj. pred poškodením jeho zdravia zistenou chorobou z povolania valorizovaného do výšky 16 969,- Sk odpočítala čiastočný invalidný dôchodok, ktorý navrhovateľ k 31.decembru 2003 poberal vo výške 4 889,- Sk, priemerný hrubý zárobok, ktorý dosiahol naposledy pred jeho evidenciou na úrade práce vo výške 7 583,- Sk a príslušnú daň vo výške 450,- Sk. Náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti v netto vyjadrení určila k 31.decembru 2003 sumou 4 047,- Sk (134,34 €) a túto sumu považovala k 1.januáru 2004 za úrazovú rentu, ktorú zvyšovala priebežne podľa jednotlivých, v rozhodnutí citovaných zákonných valorizačných úprav, na konečnú sumu 205,20 € mesačne od 1.januára 2010. V tom čase bol navrhovateľ poberateľom úrazovej renty od 1.augusta 2006 len vo výške 50% jej sumy určenej ku dňu zániku na úrazovú rentu z dôvodu priznania starobného dôchodku, tj. k 1.januáru 2004. Žiadosťou z 15.februára 2010 sa navrhovateľ domáhal zmeny sumy úrazovej renty, ktorej výšku považoval od 1.januára 2004 za nesprávne určenú. Odporkyňa ju prepočítala a dospela k záveru, že nie je daný dôvod pre zmenu sumy úrazovej renty, pretože táto navrhovateľovi patrí naďalej v sume, ktorej základom bolo určenie úrazovej renty k 1.januáru 2004. Tvrdila, že pri výpočte sumy úrazovej renty k 1.januáru 2004 správne odpočítala od priemerného valorizovaného zárobku poberaný čiastočný invalidný dôchodok ale aj priemerný hrubý zárobok, ktorý dosiahol naposledy pred jeho nezamestnanosťou a evidenciou na úrade práce, tj. k 30.aprílu 2002, pretože v čase od 1.mája 2002 do 31.decembra 2003 bol navrhovateľ nezamestnaný zo všeobecných príčin, pre nedostatok pracovných miest v obvode primeranom jeho bydlisku. Pretože táto skutočnosť nie je v príčinnej súvislosti s utrpeným poškodením zdravia, nie je možné zníženie príjmu navrhovateľa kompenzovať úrazovou rentou. Vychádzala zo zistení, že navrhovateľ bol zamestnancom Rudných baní š.p. Banská Bystrica od 1. septembra 1964 do 31. mája 1991, po likvidácii tohto podniku sa od 1. júna 1991 do 31. apríla 2002 zamestnal ako mestský policajt v Banskej Štiavnici a tento pracovný pomer skončil dohodou. Následne bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 1. mája 2002 do 31. decembra 2003. K tomuto dňu bolo v okrese Banská Štiavnica evidovaných 1 628 uchádzačov o zamestnanie, celková miera nezamestnanosti bola 19,98 %. Uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím bolo 194. Voľných pracovných miest bolo 59, z toho 6 pre uchádzačov o zamestnanie so zdravotným postihnutím. Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože určenú a vyplácanú sumu úrazovej renty nepovažoval za správnu. Rozhodnutiu odporkyne vytýkal, že z priemerného valorizovaného zárobku pred vznikom škody nesprávne odpočítala zárobok, ktorý dosiahol naposledy pred 31.decembrom 2003 a to napriek tomu, že ho k uvedenému dňu už nepoberal, pretože bol nezamestnaný. Pracovný pomer na Mestskom úrade v Banskej Štiavnici ukončil k 30.aprílu 2002 z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu. Poukázal na to, že odporkyňa v konaní zisťovala len skutkové okolnosti v jeho neprospech a nezaoberala sa dôvodom jeho nezamestnanosti ani skutočnosťou, že mal záujem sa zamestnať, spolupracoval s úradom práce a uchádzal sa o miesta, ktoré mu boli ponúknuté. Žiadal, aby mu úrazová renta bola vyplácaná v sume, odvodenej od jej sumy určenej k 1.januáru 2004 bez odpočítania jeho zárobku, ktorý ako mestský policajt dosahoval, pretože k 31.decembru 2003 ho už nepoberal. Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Uviedol, že jeho bývalý zamestnávateľ, zodpovedný za jeho stratu na zárobku v dôsledku poškodenia jeho zdravia chorobou z povolania mu vyplácal náhradu straty na zárobku až do jeho priemerného valorizovaného zárobku, ktorý dosahoval pred vznikom škody, po odpočítaní čiastočného invalidného dôchodku i zárobku, ktorý dosahoval v pracovnom zaradení mestského policajta. Potom, ako o toto zamestnanie prišiel a bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, mu zamestnávateľ náhradu straty na zárobku vyplácal vo výške, ktorá bola výsledkom odpočítania len poberaného čiastočného invalidného dôchodku. Prepočítanie sumy úrazovej renty k 1. januáru 2004 odporkyňou považoval za nesprávne, pretože týmto postupom bol de facto poškodený tým, že aj po poškodení svojho zdravia sa snažil zamestnať a zamestnanie aj vykonával až do 30. apríla 2002. Považoval za nesprávne, že mu odporkyňa pri výpočte úrazovej renty odpočítala zárobok, ktorý takto dosiahol a to napriek tomu, že k 31. decembru 2003 ho už nepoberal. Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne s poukazom na dôvody napadnutého rozhodnutia i písomné vyjadrenie z 9. februára 2012. V ňom boli zopakované argumenty odporkyne, ktoré uviedla aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navyše uviedla, že pokiaľ navrhovateľ namieta výšku náhrady za stratu na zárobku, ktorú mu zamestnávateľ vyplácal k 31. decembru 2003 môže sa jej určenia domáhať len súdom, pretože ide o nárok vyplývajúci z pracovno-právneho vzťahu, o ktorom môže rozhodovať len súd. Poukázala tiež na to, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia postupovala pri zisťovaní skutkového stavu veci v súlade s inštrukciami krajského súdu, ktoré boli obsiahnuté v jeho predchádzajúcom rozhodnutí 26Sd 34/2011-18 zo 16. júna 2011. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o zmenu sumy úrazovej renty, s potvrdením Rudných baní š.p. o zárobku navrhovateľa pred vznikom škody a výške zákonných valorizácií k 31. decembru 2003, s potvrdením o evidovanej nezamestnanosti navrhovateľa, s hlásením jeho choroby z povolania, s oznámeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici ohľadom situácie na trhu práce v jej obvode k 31. decembru 2003 a dospel k presvedčeniu, že rozhodnutie odporkyne vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho podľa § 250j ods. 2, písm. a) Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že u navrhovateľa bola prvá choroba z povolania zistená 12. novembra 1979. Po skončení pracovnej neschopnosti súvisiacej s ňou mu jeho pôvodný zamestnávateľ, Rudné bane š.p., zodpovedný za poškodenie jeho zdravia chorobou z povolania, začal vyplácať náhradu straty na zárobku, spôsobenej znížením jeho pracovnej schopnosti oproti stavu pred zistenou chorobou z povolania. Kompenzoval ho až do výšky priemerného valorizovaného zárobku pred vznikom škody, ktorý predstavoval k 31. decembru 2003 sumu 16 969,- Sk, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Posledná valorizácia jeho zárobku bola zrealizovaná k 1. júlu 2003 a predstavovala celkom 194,4 % jeho pôvodného hrubého zárobku pred vznikom škody vo výške 5 764,- Sk. Náhrada straty na zárobku bola podľa potvrdenia Rudných baní š.p. Banská Bystrica z 18. decembra 2003 vyplatená navrhovateľovi za december 2003 vo výške 12 080,- Sk a bola určená odpočítaním sumy čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľa od priemerného valorizovaného zárobku pred vznikom škody, tj. zo sumy 16 969,- Sk. Rozhodnutiu odporkyne, preskúmavanému v tomto konaní, predchádzalo rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 26Sd /34/2011-18 zo 16.júna 2011, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie odporkyne č. 24630-2/2010-BA z 12.novembra 2010, že navrhovateľ nemá nárok na zvýšenie sumy úrazovej renty. Dôvodom zrušujúceho rozhodnutia súdu bolo nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu spočívajúce v tom, že odporkyňa bez zistenia relevantných skutkových okolností vypočítala sumu úrazovej renty navrhovateľa k 1. januáru 2004 tak, že od sumy priemerného valorizovaného zárobku dosahovaného navrhovateľom pred vznikom škody odpočítala okrem poberaného čiastočného invalidného dôchodku aj zárobok, ktorý dosiahol naposledy pred vznikom jeho nezamestnanosti, tj. k 30.aprílu 2003 a to napriek tomu, že tento príjem už k 31.decembru 2003 nepoberal a nezistila situáciu na trhu práce z ktorej by mohla vyvodiť, že v tejto výške mohol navrhovateľ poberať príjem aj k 31.decembru 2003. Krajský súd vtedy usmernil odporkyňu na doplnenie skutkového stavu veci a zistenie situácie na trhu práce tj., aké boli reálne možnosti navrhovateľa zamestnať sa s ohľadom na jeho zníženú pracovnú schopnosť v dôsledku poškodenia jeho zdravia chorobou z povolania. Podľa § 272 ods.3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhradu za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31.decembru 2003 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31.decembra 2003. Zo zisteného skutkového stavu veci vyplýva, že navrhovateľovi bola k 31.decembru 2003 vyplácaná náhrada straty na zárobku a nárok na jej výplatu trval aj po tomto dni. K 31.decembru 2003 mu bola náhrada za straty na zárobku jeho bývalým zodpovedným zamestnávateľom vyplatená vo výške 12 080,- Sk. Odporkyňa po prebratí výplaty náhrady straty na zárobku, ktorá patrila navrhovateľovi k 31.decembru 2003 od jeho bývalého zamestnávateľa Rudných baní, š.p. k 1.januáru 2004, sumu vyplácanej náhrady straty na zárobku k 31.decembru 2003 prepočítala, pretože poskytovanú výplatu nepovažovala za súladnú so zákonom. Od predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu sa ustálila rozhodovacia prax súdov vo veciach týkajúcich sa transformovanej úrazovej renty v tom zmysle, že zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva odporkyni oprávnenie určovať výšku náhrady straty na zárobku navrhovateľa, ktorá mu mala byť vyplácaná k 31.decembru 2003 a nie je oprávnená túto sumu ani žiadnym spôsobom upravovať. Naopak, odporkyňa musí rešpektovať výšku náhrady za straty na zárobku, ktorá bola navrhovateľovi vyplácaná k 31.decembru 2003 a ktorú bola povinná od 1.januára 2004 v rovnakej výške transformovať na úrazovú rentu a to bez ohľadu na to, či výška náhrady za stratu na zárobku bola určená dohodou (hoci aj konkludentnou) medzi pracovníkom a zamestnávateľom, alebo rozhodnutím súdu. Iný postup by bol v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Odporkyňa preto nebola v konaní oprávnená záväzným spôsobom prepočítavať výšku vyplácanej náhrady straty na zárobku, ale mala povinnosť túto výplatu prevziať vo výške, v akej bola vyplácaná k 31.decembru 2003. Uvedený ustálený právny názor bol dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci, pretože pokiaľ odporkyňa sumu vyplácanej náhrady za stratu na zárobku navrhovateľa k 31.decembru 2003 prepočítala, konala nad rámec svojich oprávnení, pretože rozhodovanie o výške nároku navrhovateľa na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti v dôsledku zistenej choroby z povolania odporkyni do 31.decembra 2003 zákonom zverené nebolo. Naopak, zákon jej uložil povinnosť prevziať len výplatu plnení, ktoré boli z tohto dôvodu k 31.decembru 2003 dotknutým zamestnancom poskytované. V ďalšom konaní odporkyňa určí sumu úrazovej renty navrhovateľa k 1. januáru 2004 vo výške totožnej s výškou poskytovanej náhrady za stratu na zárobku k 31.decembru 2003 jeho bývalým zamestnávateľom, tj. podnikom Rudné bane š.p.. Vzhľadom k tomu, že mu vyplácala úrazovú rentu v nižšej sume, než mu patrila, bude postupovať v súlade s ust. 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zvýšenú sumu úrazovej renty mu bude vyplácať tri roky spätne od podanej žiadosti o zmenu sumy úrazovej renty po jednotlivých valorizačných zvýšeniach a zmene jej sumy podľa § 293o ods. 2 citovaného zákona. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania, napriek jeho úspechu v konaní, pretože si žiadne trovy neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.