Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/151/2025 1425207947 30. 01. 2026 Mgr. Daniela Drnáková ECLI:SK:KSBA:2026:1425207947.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: L.. B. B., O.. X.X.XXXX, Z. V. U.. F. Z. XXXX/XX, V., proti odporcom: 1/ U.. W. E., O.. XX.X.XXXX, K.. XX.X.XXXX, 2/ Eliamed, s. r. o., Mýtna 5, Bratislava, IČO: 46 550 488, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k. 27C/23/2025-38, zo dňa 26.9.2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Odporcovi 2/ nepriznáva proti navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie súd konanie voči odporcovi 1/ zastavil (výrok I.), návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II.) a odporcovi 2/ náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznal (výrok III.). V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 27.8.2025, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v znení: 1/ Odporca v I. rade: U.. W. E., D., Z. P.: O. G. XX, XXX XX V., v rozhodnom období poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulancia v odbore oftomológia, Eliamed, s.r.o., IČO: 46 550 488, so sídlom poliklinika Mýtna č. 5, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, je povinný do 3 dní od doručenia tohto Uznesenia vydať navrhovateľke L.. B. B., O.. X.X.XXXX X. B. X., P., H.. U. F. Z. XXXX/ XX, XXX XX V., Slovenská E., všetky zdravotné záznamy od roku 2010 do roku 2018 v origináli aj ich kópie tak v listinnej, papierovej forme ako aj vymazať z elektronického systému. 2/ Odporca v I. rade U.. W. E., D., O. G.Č. XX, XXX XX V., je povinný do 3 dní od doručenia nahradiť navrhovateľke L.. B. B., O.. X.X.XXXX trovy konania vo výške 64 eur, pod následkom exekúcie. Alternatívne /alebo 3/ Odporca v II. rade: Eliamed, s.r.o., IČO: 46 550 488, zast. štatutárnym orgánom - konateľnom: G. R., H.. K. X, XXX XX V. - P., so sídlom U. Č.. X, XXX XX V. - F. U., je povinný do 3 dni od doručenia tohto Uznesenia vydať navrhovateľke L.. B. B., O.. X.X.XXXX X. B. X., P., H.. U. F. Z. XXXX/XX, XXX XX V., Slovenská E., všetky zdravotné záznamy od roku 2010 do roku 2018 v origináli aj ich kópie tak v listinnej, papierovej forme ako aj vymazať z elektronického systému, ktoré viedol bývalý konateľ, 4/ Odporca v II. rade Eliamed, s.r.o., IČO: 46 550 488, zast. štatutárnym orgánom - konateľnom: G. R., H.. K. X, XXX XX V. - P., F. F. U. Č.. X, XXX XX V. - F. U., je povinný do 3 dní od doručenia nahradiť navrhovateľke L.. B. B., O.. X.X.XXXX trovy konania vo výške 64 eur, pod následkom exekúcie.“ 2. Návrh odôvodnila tým, že najneskôr od roku 2010 bola v zdravotnej starostlivosti u odporcu 1/ ako oftamológa, poskytujúceho zdravotnú starostlivosť na P. U.Z. Č.. X, V.. V období od r. 2017 do apríla 2018 odporca 1/ hrubo zasiahol do jej ľudských práv spolu s ďalšími dvoma lekármi z iného odboru, čím došlo voči nej ku krutému a neľudskému ponižovaniu s následkom u jedného z nich, namiesto podozrenia lekára U.. C. H. - reumatológa, ktorý už ukončil poskytovanie zdravotnej starostlivosti, k podozreniu a asi aj začatiu alebo možno aj odsúdeniu navrhovateľky bez jej účasti, bez jej vedomia.
Podala trestné oznámenie na všetkých troch podozrivých lekárov, orgány činné v trestnom konaní cez väzby účelovo trestné oznámenie odmietli a vecou odporcu 1/ sa ani nezaoberali, pričom všetci traja mali úlohu získať si jej priazeň za účelom zistenia, či má duševnú chorobu sexuálneho pôvodu. Ich ponižovanie zapríčinilo u nej poškodenie zdravia, pre ich konanie dostala dyzartriu - poruchu reči. Doplnila, že Okresná prokurátorka (Okresnej prokuratúry Bratislava V - pozn. odvolacieho súdu) ju na základe ňou podaných trestných oznámení považovala za duševne chorú a aj keď nedisponovala žiadnymi zdravotnými záznamami, podala podnet na (vtedajší) Okresný súd Bratislava V, na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony. Na základe toho podala navrhovateľka návrh na prikázanie veci na iný súd z dôvodu vhodnosti, ktorému nadriadený súd vyhovel. Dňa 15.3.2019 podala na ústavný súd sťažnosť zo dňa 14.3.2019 podľa Čl. 127 Ústavy SR proti porušovateľom jej ľudského práva Okresnou prokuratúrou Bratislava V v spojení s uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V, obvodné oddelenie Bratislava-Rusovce, ktorá bola vedená na Ústavnom súde SR pod sp. zn. Rvp 485/2019. 3. Dodala, že odporca 1/ viedol zdravotné záznamy v listinnej podobe aj elektronicky. Podľa výpisu z obchodného registra, ale aj z osobného preverenia, odporca 1/ ukončil poskytovanie zdravotnej starostlivosti v odbore oftalmológia dňa 14.1.2020. Po zásahoch do ľudskej dôstojnosti účelovým ponižovaním ukončila poskytovanie zdravotnej starostlivosti u odporcu 1/. Po nadobudnutí účinnosti dňa 25.5.2018 neudelila odporcovi 1/ výslovný súhlas so spracovaním osobných údajov osobitnej kategórie vyžadovaný v čl. 9 ods. 2 písm. a) Nariadenia EÚ a preto je povinný vydať všetky jej záznamy. Uviedla tiež, že v súvislosti s konaním o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za súčasného platného právneho stavu nie je prípustné preferovať verejný záujem nad záujmom dotknutej osoby. Pre konanie o obmedzenie spôsobilosti alebo pozbavenie spôsobilosti nemôže súd vychádzať len zo znaleckého posudku. Dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže byť jedine ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie takéhoto dôvodu na obmedzenie spôsobilosti nestačí. Ďalším predpokladom je preukázanie skutočností, že zistený dôvod vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku nebude možné bez toho, aby súd v súlade s Civilným mimosporovým poriadkom zároveň nevykonal aj ďalšie (ex offo) dokazovanie a toto náležite vyhodnotil. Teda pri riešení súd vychádza zo skutkových zistení, nielen na základe posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka a sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti. 4. Zdôraznila, že neudelila informovaný súhlas podľa § 6 ods. 1 písm. a), ods. 2 až ods. 4 a ods. 6 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti k 21.8.2012 ani následne žiadnemu psychiatrovi, sexuológovi či gynekológovi. Taktiež neudelila výslovný súhlas so spracovaním osobných údajov týkajúcich sa osobitnej kategórie vrátane zdravia, sexuálneho života a pod. žiadnemu znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku, odborného posudku či vyjadrení v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. a) Nariadenia EÚ. Odmietla udeliť aj praktickej lekárke výslovný súhlas, nakoľko jej povedala, že je to len formalita. Vzhľadom k tomu, že Ministerstvo zdravotníctva SR daný problém so zdravotnými dokumentáciami v súvislosti s nadobudnutím účinnosti Nariadenia EÚ dlhodobo nerieši a nemá záujem osvojiť si čl. 9 ods. 1 Nariadenia EÚ, v súčasnosti je už v prípade navrhovateľky nielen dôvodom na zaplatenie nemajetkovej ujmy a náhrady škody pre neoprávnené zásahy do jej osobnostných práv, ale aj dôvodom na trestné stíhanie lekárov. Doplnila, že v prípade, že by dôvodil, že zdravotnú dokumentáciu odovzdal konateľovi alebo inému subjektu žiadala, aby predložil dôkaz, pričom povinnosť odovzdania zdravotných záznamov s poukazom na čl. 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) Nariadenia EÚ sa vzťahuje aj na odporcu 2/. 5. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), súd prvej inštancie konštatoval, že lustráciou v registri obyvateľov zistil, že odporca 1/ zomrel dňa 18.2.2025, teda pred podaním predmetného návrhu. Na základe uvedeného ozrejmil, že skutočnosť, že odporca 1/ zomrel ešte pred podaním žaloby spôsobuje, že odporca 1/ v postavení strany sporu nemá procesnú subjektivitu, pričom ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Dodal, že v tomto prípade nemožno pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie za použitia § 61, § 62 a § 161 ods. 2 C. s. p. predmetné konanie voči odporcovi 1/ zastavil.
6. Ďalej uviedol, že z dôvodu zastavenia konania voči odporcovi 1/ posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky voči odporcovi 2/. Na ozrejmenie právnej stránky veci uviedol, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v § 324 a nasl. C. s. p.. Na to, aby navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie bolo úspešné sa vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania (stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku) a neexistencia vážnejších pochybností o potrebe neodkladnej úpravy. 7. Súd prvej inštancie dodal, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Zdôraznil, že neodkladné opatrenie je výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním subjektu, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej a nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Ide o výnimočný prostriedok, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. 8. Navrhovateľ je povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Taktiež musí osvedčiť potrebu neodkladnej (okamžitej) úpravy pomerov strán. Pri rozhodovaní o takejto neodkladnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou neodkladnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán sporu, ktorý neznesie odklad. Pojem „treba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov by strane hrozila ťažko napraviteľná ujma. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje okrem iného aj to, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (tzv. princíp proporcionality). Dodal, že ustanovenie § 330 ods. 2 C. s. p výslovne umožňuje nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Kritériom pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa povaha veci. Súd preto musí vždy v každom jednotlivom prípade vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa totožnosť výrokov, pričom svoje závery musí zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia. 9. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby jej boli vydané zdravotné záznamy od roku 2010 do roku 2018 v origináloch aj ich kópie tak v listinnej, papierovej forme, ako aj povinnosti vymazať ich z elektronického systému. Alternatívne uvedené žiadala aj od odporcu 2/. V súvislosti s tým uviedla požiadavku, aby v prípade ak by zdravotná dokumentáciu bola odovzdaná konateľovi alebo inému subjektu, predložil dôkaz. 10. Ďalej uviedol, že zo samotného návrhu nie je zrejmá pasívna vecná legitimácia odporcu 2/, pričom zdôraznil, že navrhovateľka neosvedčila ani na základe akého právneho nároku toto neodkladné opatrenie podáva a aký právny záujem jeho podaním sleduje, k čomu má smerovať žiadaná ochrana a čo v danom prípade neznesie odklad. Navrhovateľka mala byť od roku 2010 v zdravotnej starostlivosti odporcu 1/, ktorý mal v období od roku 2017 hrubo zasahovať do jej ľudských práv, pričom nie je žiadnym spôsobom bližšie špecifikované o aké práva šlo. V podaní navrhovateľka všeobecne uviedla, že malo dochádzať k jej ponižovaniu zo strany lekárov, súdu, prokuratúry a ďalších orgánov v súvislosti s vedením
konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony jej osoby, avšak chýba bližšie opísanie súvislosti medzi uvedenými tvrdeniami, najmä v nadväznosti na navrhovaný petit. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je na navrhovateľke, aby riadne opísala všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých žiada nariadenie daného výnimočného prostriedku, a to také, ktoré osvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a ktoré zároveň osvedčujú danosť právneho nároku, ktorý je základom žiadaných povinností. 11. Dal do pozornosti, že samotný opis skutočností navrhovateľkou je zmätočný a nesústreďuje sa k navrhovanej povinnosti. V podanom návrhu poukazuje navrhovateľka na viacero vecí (ako napr. na konanie, v ktorom sa riešilo jej obmedzenie spôsobilosti, podanú ústavnú sťažnosť, postup lekárov, znalecké posudky,...) avšak tieto jednotlivé skutočnosti spolu nenadväzujú a nedávajú tak jednotný obraz o tom, prečo žiada upraviť pomery predmetným neodkladným opatrením. 12. Poukázal tiež na to, že osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané - niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to čo sa asi stalo vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné či neodkladné hmotnoprávne posúdenie) (nález Ústavného súdu SR, zo dňa 24.11.2022, sp. zn. III. ÚS 458/2022). 13. S ohľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola osvedčená danosť nároku žiadaného neodkladným opatrením. Nebolo osvedčené subjektívne právo, ktoré by si vyžadovalo bezodkladnú ochranu nariadením neodkladného opatrenia. Taktiež zdôraznil, že navrhovateľka uviedla, že odporca 1/ zasahoval do jej práv od roku 2017 do roku 2018, keď už tým nie je splnený ďalší vyžadovaný predpoklad nariadenia neodkladného patrenia - bezodkladnosť úpravy pomerov, keďže z uvedeného vyplýva, že tento zásah už pominul. Medzi tvrdeným (riadne nešpecifikovaným a neosvedčeným) zásahom a návrhom prešlo niekoľko rokov a nie je zrejmé a navrhovateľka to nevysvetľuje a už vôbec neosvedčuje, aká vážna nenapraviteľná ujma hrozí v prípade nevyhovenia jej návrhu. 14. V súvislosti s navrhovaným uložením povinnosti odporcovi 2/ uviedol, že navrhovateľka priamo nerozvíja žiadaný nárok voči nemu. Neuvádza na základe akého právneho vzťahu voči odporcovi 2/ podáva neodkladné opatrenie. Z výpisu z obchodnému registra, ktorý pripojila v rámci príloh vyplynulo, že odporca 1/ bol konateľom odporcu 2/ do 8.12.2017 a predmetom činnosti odporcu 2/ podľa výpisu z obchodného registra bolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulancia v odbore oftalmológia do 15.1.2020. 15. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť aj na skutočnosť, že v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti nie je možné úplné vydanie zdravotnej dokumentácie pacientovi. Spracúvanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie, jej zabezpečene a uchovávanie, jej odovzdanie upravujú najmä § 18 a nasl. uvedeného zákona. Odovzdanie zdravotnej dokumentácie je možné medzi jednotlivými poskytovateľmi pri ich zmene z dôvodu odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 23 ods. 3). Možno ďalej poukázať, že poskytovateľ je povinný poskytnúť pacientovi výpis zo zdravotnej dokumentácie, ale nie samotnú zdravotnú dokumentáciu, keďže poskytovateľ je za zdravotnú dokumentáciu plne zodpovedný. Ak by došlo k jej poškodeniu, strate alebo zneužitiu, nesie za to zodpovednosť. Na základe vyššie uvedeného vydanie zdravotnej dokumentácie navrhovateľke ako pacientke zo strany odporcu 1/ alternatívne odporcu 2/ nebolo na základe príslušného zákona možné. Navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila aktuálne uchovávanie jej zdravotnej dokumentácie odporcom 1/ alebo odporcom 2/ (ktorého bol odporca 1/ v minulosti konateľom), naopak uvádzala skutočnosti o ukončení poskytovania zdravotníckej starostlivosti u odporcu 1/.
16. Doplňujúc uviedol, že navrhovateľka v danom prípade neosvedčila ani základnú požiadavku bezodkladnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, t. j. že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Navrhovateľka neopísala žiadne významné skutočnosti, ktoré neznesú odklad, aby bolo nevyhnutné zo strany súdu zasahovať nariadením neodkladného opatrenia a neosvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov by jej hrozila ťažko napraviteľná, či vôbec nejaká zodpovedajúca ujma. 17. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie za použitia § 132 ods. 1 až ods. 3, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 2 C. s. p. dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie neodkladného opatrenia a návrh zamietol. Nakoľko v danej veci išlo o samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. aj o trovách konania, kedy v dôsledku zastavenia konania voči odporcovi 1/ (z dôvodu absencie procesnej subjektivity) a zamietnutiu návrhu voči zostávajúcemu odporcovi 2/, by nárok na náhradu trov konania prichádzal v zmysle zásady úspechu v konaní do úvahy pre odporcu 2/, keďže však odporcovi 2/ žiadne trovy konania nevznikli, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal (R 72/2018). 18. Proti uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na pribratie do konania účastníka: Bratislavský samosprávny kraj, Úrad Bratislavského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva, na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. V súvislosti so zastavením konania voči odporcovi 1/ namietala, že vzhľadom na špecifické povolanie odporcu 1/ ako lekára, prešla dňom úmrtia jeho zákonná povinnosť na Bratislavský samosprávny kraj a ide o univerzálnu sukcesiu, preto súd prvej inštancie mal po zistení úmrtia odporcu 1/ vydať (a doručiť stranám konania) uznesenie o pokračovaní v konaní s Bratislavským samosprávnym krajom. Právny vzťah s odporcom 1/ mala za osvedčený listom z jej účtu poistenca, z ktorého vyplýva, že odporca 1/ bol jej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v odbore oftalmológia. Dôvodila, že naplnila aj princíp opodstatnenosti odvolaním sa na zákaz spracovania informácií osobných údajov osobitnej kategórie - zdravia - ustanovený v čl. 9 ods. 1 Nariadenia EÚ, keď poukázala aj na Čl. 7 ods. 5 Ústavy SR o prednosti všeobecne záväzných aktov Európskej únie. Dodala, že nariadenie EÚ je účinné pre SR od 25.5.2018 a nie je potrebná ani implementácia do slovenského právneho poriadku. Zdôraznila, že na spracovanie osobitnej kategórie osobných údajov je vyžadovaný výslovný súhlas, ale po zásahoch do ľudskej dôstojnosti účelovým ponižovaním ukončila poskytovanie zdravotníckej starostlivosti u odporcu 1/ a po nadobudnutí účinnosti dňa 25.5.2018 neudelila odporcovi 1/ výslovný súhlas so spracovaním osobných údajov osobitnej kategórie vyžadovaný čl. 9 ods. 2 písm. a) Nariadenia EÚ a preto je odporca 1/ povinný vydať všetky záznamy navrhovateľky a nemôže ich ani uchovávať. 20. Poukázala na to, že v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. je zdravotná dokumentácia súborom údajov o zdravotnom stave osoby, o zdravotnej starostlivosti a o službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti tejto osobe, teda patrí do osobitnej kategórie osobných údajov ustanovených v čl. 9 ods. 1 Nariadenia. Mala za to, že nie je možné opomenúť aj princíp efektívnosti, keď nariadené neodkladné opatrenie zamedzí porušovaniu ľudských práv umožnením oboznamovania sa protizákonne iným osobám - teda naplní sa aj prevenčná povinnosť porušení odporcu či jeho právneho nástupcu. Právne účinky žiadaného neodkladného opatrenia zároveň neobmedzia povinnú osobu nad nevyhnutný rozsah, pričom sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dodala, že atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav, preto bola názoru, že daná podmienka nemôže byť vyhodnotená ako nesplnená len preto, že sa nedomáhala ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po úmrtí odporcu 1/, o ktorom nevedela, zistila to len z napadnutého rozhodnutia. Dôvodila tiež, že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať
aj po určité dlhšie obdobie. Odporca 1/ bol povinný aplikovať čl. 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) Nariadenia EÚ o GDPR už dňom 26.5.2018, teda za jeho života a vyžiadať si od navrhovateľky výslovný súhlas a keď to neurobil, bol povinný odovzdať žiadanú zdravotnú dokumentáciu navrhovateľke. Okrem tejto jeho povinnosti, vo vzťahu k odporcovi 1/ do jeho úmrtia mal aj Bratislavský samosprávny kraj. 21. Uviedla tiež, že predmetom konania vo veci samej je žaloba o ochranu osobnosti, nemajetková ujma aj v peniazoch, náhrada škody podľa § 16 Občianskeho zákonníka. Povolenie na výkon poskytovania zdravotnej starostlivosti odporcovi 1/ vydal Bratislavský samosprávny kraj a tento bolo povinný pri výkone poskytovateľa zdravotnej starostlivosti navrhovateľke vykonať kontrolu dodržiavania čl. 9 ods. 2 písm. a) Nariadenia EÚ. Keď odporca 1/ nemal udelený výslovný súhlas od navrhovateľky, bol povinný Bratislavský samosprávny kraj vydať žiadanú zdravotnú dokumentáciu od odporcu 1/ navrhovateľke a keď tak neurobil, nesie zodpovednosť za ujmu jej spôsobenú. Za porušenie práva na spravodlivý proces považovala aj relevantnú intenzitu nedostatku kvalifikovaného odôvodnenia uznesenia, a nevysporiadania sa s tým, prečo nepribral do konania po zistení úmrtia odporcu 1/ v zmysle univerzálnej sukcesie Bratislavský samosprávny kraj, pretože navrhovateľka nie je v žiadnom právnom vzťahu s konateľom spoločnosti, resp. so spoločnosťou odporcu 2/, s ktorou uzavrel odporca 1/ nejakú zmluvu alebo vstúpil do tejto spoločnosti. Rovnako mala za to, že výrok II. napadnutého uznesenia je nedostatočne konkretizovaný, teda zmätočný, keď ním súd prvej inštancie zamietol celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, hoci voči odporcovi 1/ zastavil konanie. Záverom s poukazom na odvolacie dôvody namietala ako nesprávne aj rozhodnutie o trovách konania, keď jej vznikli trovy konania pre nedodržanie ústavnej povinnosti podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 9 ods. 1 Nariadenia EÚ v sume 210 eur. K odvolaniu pripojila doklady o nákupe kancelárskych potrieb zo dňa 24.10.2025, o úhrade prístupu k PC a za tlač dokladov zo dňa 30.10.2025. 22. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.). 23. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 24. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 25. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 26. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 27. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 28. Primárne odvolací súd v súvislosti s odvolacou argumentáciou navrhovateľky o nesprávnosti zastavenia konania voči odporcovi 1/, v plnej zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie uvádza, že skutočnosť, že odporca 1/ zomrel ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spôsobila, že označený odporca 1/ nemal v čase podania návrhu procesnú subjektivitu, pričom ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania nevyhnutne rezultujúci do rozhodnutia o zastavení konania. 29. Pripustenie iného subjektu do konania ako právneho nástupcu subjektu, ktorý stratil právnu subjektivitu je možný za podmienok uvedených v § 63 a § 64 C. s. p. len v prípade, ak ide o nástupcu subjektu, ktorý právnu subjektivitu stratil až po začatí konania, teda označenie subjektu bez právnej subjektivity nie je možné zhojiť označením iného „nástupcu“. Z uvedeného dôvodu nie je možné pripustiť
vstup iného subjektu (navrhovateľkou označeného Bratislavského samosprávneho kraja) do konania miesto odporcu 1/, pričom argumentácia navrhovateľky, že o úmrtí odporcu 1/ nemala žiadnu vedomosť a dozvedela sa o nej až z napadnutého uznesenia, nemá na dané posúdenie žiaden vplyv. 30. Hodno uviesť, že nariadiť neodkladné opatrenie v civilnom sporovom konaní je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a zároveň dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 31. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje aj osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti osvedčujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. 32. Neodkladné opatrenie má teda vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, a preto zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia nároku podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobností a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 33. Aj keď v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom a dôvodnosť hmotnoprávneho nároku neskúma v rozsahu meritórneho posúdenia, nemôže úplne rezignovať na posúdenie hmotnoprávneho nároku, čo do elementárneho posúdenia právneho základu z toho hľadiska, či žalobca predložil dostatočné dôkazy, ktoré prima facie opodstatňujú záver o osvedčení hmotnoprávneho nároku, t. j. nároku, ktorý vyplýva, resp. je možné ho vyvodiť priamo z konkrétneho zákonného ustanovenia alebo má zmluvný základ. Z rozhodnutia vydanom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preto musí byť zrejmé, na základe akej predbežnej právnej úvahy v rovine osvedčenia možno predpokladať, že nárok je daný (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/2022). 34. Navrhovateľka sa v konaní domáhala uloženia povinnosti odporcovi 1/, alternatívne (alebo) aj odporcovi 2/ vydať navrhovateľke všetky zdravotné záznamy od roku 2010 do roku 2018 v origináli aj ich kópie tak v listinnej, papierovej forme, ako aj ich vymazať z elektronického systému. 35. Odvolací súd uvádza, že napriek tomu, že navrhovateľka v podanom odvolaní poukazovala na ochranu svojich práv v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich ochranu osobnosti, súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že spracovanie, poskytovanie a sprístupňovanie údajov zo zdravotnej dokumentácie upravuje § 18 a nasl. zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti [ktorý odkazuje aj na zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679, zo dňa 27.4.2016], pričom v zmysle uvedených ustanovení odovzdanie zdravotnej dokumentácie je možné len medzi jednotlivými poskytovateľmi pri ich zmene z dôvodu odstúpenia od dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a neumožňuje vydanie zdravotnej dokumentácie osobe oprávnenej udeliť súhlas na prístup k údajom zo svojej elektronickej zdravotnej knižky, teda fyzickej osobe -
pacientovi. Rovnako predmetný zákon v súvislosti s ukončením poskytovania zdravotnej starostlivosti, resp. s nedaním súhlasu na prístup k údajom neukladá povinnosť ani oprávnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na výmaz daných údajov z elektronického systému. 36. Navyše, nakoľko odporca 2/ ukončil poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ambulancia v odbore oftalmológia dňa 15.1.2020, v zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že navrhovateľka neuviedla na základe akého právneho vzťahu voči odporcovi 2/ podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené tak možno konštatovať, že navrhovateľka neosvedčila existenciu a dôvodnosť hmotnoprávneho nároku (práva), súd prvej inštancie preto správne odmietol navrhovateľke poskytnutie ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia. 37. Ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ je nutné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Účelom neodkladných opatrení nie je riešenie faktických pomerov medzi stranami sporu, ani riešenie ich vzájomných nezhôd či sporov, na riešenie ktorých slúži výlučne žaloba vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu za súčasnej hrozby nenapraviteľnej alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy. 38. Vo vzťahu k uvedenému predpokladu je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľka vo vzťahu k odporcovi 2/ ani netvrdila, že by z jeho strany došlo k zásahu do jej práv, ani predloženými dôkazmi nebola osvedčená existencia žiadnych takých konkrétnych skutočností, ktoré by odôvodňovali bezprostredný zásah súdu upravujúci pomery medzi stranami spôsobom, ktorého sa navrhovateľka domáhala, keď neosvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov by jej hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. 39. Záverom odvolací súd dodáva, že neobstojí ani námietka navrhovateľky o nedostatočnom konkretizovaní zamietajúceho výroku napadnutého uznesenia, nakoľko z podaného návrhu vyplynulo, že sa navrhovateľka domáha nariadenia neodkladného opatrenia rovnako voči odporcovi 1/ aj voči odporcovi 2/, pričom pokiaľ súd prvej inštancie výrokom I. konanie voči odporcovi 1/ zastavil a následným výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, je z nadväznosti výrokov vylúčené, aby sa výrok o zamietnutí neodkladného opatrenia týkal aj odporcu 1/, preto ďalšie konkretizovanie výroku II. nie je dôvodné. 40. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru o neodstrániteľnej procesnej podmienke konania v dôsledku nedostatku procesnej subjektivity navrhovateľkou označeného odporcu 1/ a o neosvedčení splnenia zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. C. s. p. vo vzťahu k odporcovi 2/ , a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p., pričom odporcovi 2/, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému by inak patrila náhrada trov odvolacieho konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázané trovy odvolacieho konania nevznikli (R 72/2018). 42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).