Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/119/2024 1624202219 31. 01. 2025 Mgr. Daniela Drnáková ECLI:SK:KSBA:2025:1624202219.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v konaní o návrhu navrhovateľky: H. G., B.. XX.XX.XXXX, V. XXX/X, W. P., Č. G., zastúpenej splnomocneným zástupcom: G. G., B.. X.X.XXXX, V. XXX/XX, X., proti odporcovi: NAFTA, a.s., Votrubova 1, Bratislava, IČO: 36 286 192, zastúpenému advokátom JUDr. Emilom Molnárom, Záhradnícka 9, Bratislava, o vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 31C/138/2024-27, zo dňa 29.10.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Odporcovi priznáva proti navrhovateľke plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka doručila súdu dňa 30.9.2024 návrh označený ako návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti vypratať pozemok parcela č. XXXX/X, katastrálne územie I. a uviesť ho do pôvodného stavu a taktiež sa domáhala uloženia povinnosti zdržať sa ďalšieho používania daného pozemku bez právneho titulu. 2. V návrhu navrhovateľka uviedla, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vedenej ako pozemok parcela č. XXXX/X, katastrálne územie I., zapísanej v katastri nehnuteľností s podielom 9/16 k celku. Dňa 31.12.2023 skončila platnosť nájomnej zmluvy medzi predchádzajúcou majiteľkou pozemku a odporcom, ktorý pozemok využíval pre svoje podnikateľské účely - umiestnenie zariadenia zberného uzla J.. Táto zmluva nebola navrhovateľkou ako novou majiteľkou nijako predĺžená a napriek tomu odporca naďalej neoprávnene užíva jej pozemok. Bývalá majiteľka mala 86 rokov a v dobe podpisu zmluvy bola psychicky chorá, liečila sa na onkologické ochorenie, pričom bola neoprávnene obvinená z krádeže. Odporca na jej pozemku neťaží žiadne nerastné suroviny a neexistuje žiadna zákonná povinnosť umožniť vstup na jej pozemok. Ako nová majiteľka sa odporcovi ozvala, ale neprejavil žiadnu snahu riešiť situáciu a naďalej jej majetok užíva, preto žiadala vydať predbežné opatrenie, aby bolo zamedzené ďalšiemu neoprávnenému užívaniu pozemku. Tvrdila, že odporca využil k podpisu zmluvy bývalú majiteľku, ktorá nebola v mentálnom stave zmluvu pochopiť a za desať rokov užívania pozemku jej zaplatil 325 eur, čo je v porovnaní s jeho výnosmi smiešne. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že dňa 28.4.2014 bola medzi odporcom a H. G., B.. XX.XX.XXXX, uzatvorená nájomná zmluva (č. l. 7 spisu), ktorej predmetom bol nájom pozemku vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, parcela č. XXXX, podiel 9/16, druh pozemku: trvalé trávnaté porasty, o výmere 2.158 m2, pričom predmetom nájmu bola iba časť nehnuteľnosti o výmere 572 m2, výmera záberu k podielu
321,75 m2. Nájom mal trvať od 1.1.2014 do 31.12.2023, nájomné bolo stanovené na 321,75 eura, ktoré odporca aj uhradil poštovým poukazom zo dňa 28.5.2014. Prenajímateľka zmluvou udelila súhlas nájomcovi so zriaďovaním a umiestňovaním akýchkoľvek zariadení, stavieb, prípojok, potrebných, resp. súvisiacich s vykonávaním činnosti podľa Čl. II, bodu 2.3 zmluvy (na účel banskej činnosti a na účel iných podporných a s tým súvisiacich činností) na predmete nájmu a nájomcovi udelila súhlas aj so zriaďovaním a zápisom vecných bremien na takto zriadené zariadenia, stavby, prípojky na predmete nájmu do katastra nehnuteľností (Čl. V, bod 5.1 zmluvy). Z verejne dostupného registra katastra nehnuteľností súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou parcely č. XXXX/X, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území I., a to v podiele 9/16 k celku. 4. Z e-mailovej komunikácie medzi navrhovateľkou a odporcom vyplynulo, že dňa 5.8.2024 odporca na e-mailovú žiadosť navrhovateľky uviedol, že sonda J. XX je už podpovrchovo zlikvidovaná a na sonde nevykonáva žiadnu banskú a ani inú činnosť; v príprave je povrchová likvidácia nadzemnej časti objektu, ktorá bude zahŕňať technickú a následne biologickú rekultiváciu, po ukončení ktorej bude pozemok vrátený do pôvodného stavu (na poľnohospodárske využitie). Odporca taktiež oznámil, že súhlasí so spätným vyplatením nájmu odo dňa 1.1.2024 do času vrátenia pozemku do pôvodného stavu, pričom pre stanovenie objektívnej ceny nájmu pozemku sa zaviazal zadať na svoje náklady vypracovať znalecký posudok súdnemu znalcovi s tým, že po vzájomnom odsúhlasení objektívnej ceny nájmu pristúpia k uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Navrhovateľka v následnej odpovedi uviedla, že nesúhlasí, aby sa na jej pozemku nachádzali akékoľvek zariadenia odporcu a žiadala o ich odstránenie, deklarovala nezáujem o prenájom pôdy za cenu ako pri pestovaní kukurice a žiadala, aby odporca okamžite opustil jej pozemok, keďže vedel, že mu končí zmluva. Odporca v odpovedi na e-mail z dňa 23.8.2024 uviedol, že sonda už je podpovrchovo zlikvidovaná a má už pripravenú projektovú dokumentáciu na likvidáciu obslužnej plochy sondy s príslušenstvom. Informoval, že práce by mal ukončiť do 30.11.2024 a tiež že objednal znalecký posudok pre stanovenie ceny nájmu. Navrhovateľka v odpovedi na uvedené uviedla, že ako majiteľka má právo rozhodnúť komu a za akú cenu prenajme pozemok a s oznámeným riešením nesúhlasila. Odporca v odpovedi zo dňa 30.8.2024 dal na vedomie, že z dôvodu zákonom predpokladaného postupu vykonania zlikvidovania pozostatkov činnosti vie práce na likvidácii sondy ukončiť najneskôr do 30.11.2024, pričom znalecký posudok považuje za najobjektívnejšiu formu stanovenia ceny nájmu za obdobie odo dňa 1.1.2024 do konca likvidácie. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že návrh navrhovateľky označený ako návrh na nariadenie predbežného opatrenia posúdil ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p.. Konštatoval, že navrhovateľka sa domáha, aby odporca niečo konal (vypratal pozemok), pričom konkrétne nešpecifikovala, čo má odporca vypratať a tiež sa domáha, aby odporca niečo nekonal, konkrétne, aby sa zdržal ďalšieho užívania pozemku. Dodal, že aj keď navrhovateľka neuviedla či je štátnou občiankou Českej republiky ustálil, že má danú právomoc na prejednanie veci s poukazom na nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (čl. 2 ods. 1 a čl. 22 ods. 1), pričom dodal, že z tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné usúdiť, že by vo veci bola daná právomoc iného orgánu ako súdu. 6. Ozrejmil, že neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania sa strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. 7. Po posúdení tvrdených skutočností a predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a je potrebné ho zamietnuť. Argumentoval, že navrhovateľka predovšetkým neosvedčila bezodkladnú potrebu úpravy vzťahov s odporcom formou nariadenia neodkladného opatrenia, keď v návrhu opomenula uviesť skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Z tvrdení navrhovateľky vyplynulo, že s odporcom mal byť ukončený nájomný vzťah ku dňu 31.12.2023 uplynutím doby nájmu, teda pred pomerne dlhým obdobím desiatich mesiacov. Z navrhovateľkou predloženej e-mailovej komunikácie vyplynulo, že odporca už odstránil podzemnú časť sondy umiestnenej na pozemku navrhovateľky a následne vypracoval projekt rekultivácie pozemku, pričom navrhovateľka nijako nepoprela tieto tvrdenia uvedené v listinnom dôkaze, ktorý sama s návrhom predložila. Taktiež podľa následnej e-mailovej komunikácie zo dňa 23.8.2024 odporca oznámil navrhovateľke, že už má pripravenú konkrétnu projektovú dokumentáciu na likvidáciu obslužnej plochy sondy a jej príslušenstva, pričom podľa harmonogramu prác mali byť práce ukončené najneskôr dňa 30.11.2024, keď poukázal na nutnosť dodržania zákonom ustanoveného postupu. Odporca podľa emailovej komunikácie súhlasil s tým, že navrhovateľke vyplatí za obdobie od skončenia nájmu do ukončenia prác na rekultivácii, resp. likvidácii zariadení umiestnených na pozemku navrhovateľky finančnú náhradu vo forme priemerného nájmu. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že navrhovateľka nepreukázala, že by jej hrozila aktuálne akákoľvek ujma vrátane ujmy finančnej, teda nepreukázala potrebu zásahu formou okamžitej úpravy vzťahov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia. Dodal, že navrhovateľke samozrejme zostáva zachovaná možnosť podať žalobu, ktorou sa bude vo veci samej domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva, avšak predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia nemal za preukázané. 8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie za použitia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C. s. p. dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala bezodkladnosť a potrebu navrhovaného neodkladného opatrenia a preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. podľa zásady úspechu v konaní. Nakoľko bol návrh navrhovateľky zamietnutý, odporca mal v konaní plný úspech, preto by mal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke. V danom prípade však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade so zásadou hospodárnosti konania preto odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. 9. Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Dôvodila, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli uvedené dôvody, pretože sa domnievala, že ako majiteľka nemusí zdôvodňovať svoje rozhodnutie s pozemkom voľne nakladať, nakoľko odporca užíva jej pozemok bez právneho titulu a preto očakávala, že súd uzná jej právo a rozhodne automaticky o vyprataní pozemku. K záveru súdu prvej inštancie, že situácia nie je naliehavá, nakoľko od skončenia nájomnej zmluvy uplynulo už 10 mesiacov považovala za potrebné ozrejmiť, že pozemok pôvodne vlastnila matka jej manžela H. G., ktorá zomrela dňa 15.2.2024, pričom po jej úmrtí prebiehalo dedičské konanie trvajúce približne 6 mesiacov, po ktorých sa stala vlastníčkou predmetného pozemku, teda časové oneskorenie nie je dôkazom nízkej naliehavosti, ale dôsledkom procesu dedenia. Doplnila, že je invalidnou dôchodkyňou s minimálnym príjmom a jej manžel je dlhodobo nezamestnaný a vedený na úrade práce; ich finančná situácia je mimoriadne nepriaznivá a preto plánujú pozemok predať, čo však znemožňuje prítomnosť odporcu na pozemku. 10. Uviedla tiež, že pozemok sa nachádza v blízkosti vodnej nádrže S. a je vedený ako „ostatná plocha“, čo zvyšuje jeho hodnotu pre rekreačné účely, preto keby bol pozemok voľný, mohol by byť na predaj s vyššou trhovou hodnotou, prítomnosť zariadenia odporcu však bráni jeho využitiu aj pre tieto účely, čím sa výrazne znižuje jeho hodnota a možnosti predaja. Záverom zdôraznila, že odporca neoprávnene užíva jej pozemok od 1.1.2024, kedy skončila platnosť nájomnej zmluvy, čím zasahuje do jej vlastníckeho práva a bráni jej slobodne nakladať so svojim majetkom, čo jej spôsobuje priamu ujmu a ďalšie čakanie na konečné rozhodnutie by situáciu len zhoršilo a ohrozilo jej právo na pokojné užívanie majetku. K odvolaniu pripojila darovaciu zmluvu medzi T. G. a navrhovateľkou zo dňa 1.8.2024, rozhodnutie
Českej správy sociálneho zabezpečenia vo veci žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 24.11.2017, oznámenia o výške invalidného dôchodku navrhovateľky zo dňa 4.1.2021, 4.1.2022 a 11.3.2022, uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 4D/110/2024, Dnot 18/2024, v konaní o dedičstve po H. G. zo dňa 15.7.2024, potvrdenie Úradu práce ČR zo dňa 6.11.2024 o dobe vedenia G. G. v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie Ministerstva práce a sociálnych vecí ČR zo dňa 14.10.2022 o priznaní nároku navrhovateľke na preukaz osoby so zdravotným postihnutím „ZŤP“ a fotografiu pozemku. 11. Odporca vo vyjadrení sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nedôvodný, keďže navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Potvrdil, že vo vzťahu k predmetnému pozemku dňa 28.4.2014 s právnou predchodkyňou navrhovateľky uzatvoril nájomnú zmluvu, ktorá ho oprávňovala na pozemku vykonávať banskú činnosť a iné podporné a súvisiace činnosti, pričom podľa Čl. V bod 5.1 tejto zmluvy disponoval súhlasom prenajímateľky so zriaďovaním a umiestňovaním akýchkoľvek stavieb, zariadení a prípojok na predmete nájmu potrebných, resp. súvisiacich s činnosťou, na ktorú bol pozemok prenajatý. Odmietol tvrdenia navrhovateľky, že neprejavil žiadnu snahu situáciu riešiť dohodou, keď od počiatku komunikácie s navrhovateľkou zaujal k veci nanajvýš ústretový postoj v snahe urovnať vzniknutú záležitosť zmierlivou cestou, pričom navrhovateľku okrem iného informoval, že sonda J. XX je už podpovrchovo zlikvidovaná a na pozemku tak už nevykonáva žiadnu banskú či inú činnosť, že zabezpečí biologickú rekultiváciu pozemku v súlade s povinnosťou, ktorá mu vyplývala z nájomnej zmluvy, aby bolo možné pozemok opätovne užívať na poľnohospodárske účely a spätne vyplatí navrhovateľke nájomné za obdobie po zániku doby trvania nájmu podľa nájomnej zmluvy a nechá na svoje náklady vypracovať znalecký posudok na určenie výšky nájomného. V súlade s avizovaným postupom už dňa 19.8.2024 objednal znalecké určenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku a na základe tejto objednávky bol dňa 3.9.2024 súdnym znalcom N.. T. Q., L.. vypracovaný znalecký posudok č. 41/2024, teda svojím správaním nedal navrhovateľke žiadny dôvod na riešenie situácie súdnou cestou. 12. Dôrazne sa ohradil proti tvrdeniam navrhovateľky, že využil bývalú vlastníčku (jej údajnú nepriaznivú situáciu) k podpisu nájomnej zmluvy za nevýhodných podmienok. Zdôraznil, že z povahy svojej činnosti uzatvára desiatky až stovky nájomných a iných zmlúv s rôznymi subjektmi a neskúma majetkové, osobné, sociálne či iné pomery prenajímateľov a ani pohnútky, ktoré ich vedú k uzatvoreniu zmluvy. Podotkol, že totožné nájomné bolo dohodnuté pre všetky pozemky dotknuté realizáciou sondy J. XX a jeho výška v tom čase niekoľkonásobne prevyšovala nájomné, ktoré bolo bežne poskytované za prenájom poľnohospodárskej pôdy na poľnohospodárske účely. Dodal, že žiadny z dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľky neosvedčuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Dôvodil, že vyvodzovať si potenciálne využitie pozemku na rekreačné účely z druhu pozemku „ostatná plocha“ je nesprávne, keďže zmena účelu pozemku bola realizovaná v súvislosti s jeho činnosťou a podľa nájomnej zmluvy predošlá vlastníčka súhlasila s jeho spätnou kvalifikáciou na pôvodný účel po skončení nájomnej zmluvy (bod 5.3 zmluvy). Navyše navrhovateľka žiadnou listinou neosvedčila svoj údajný zámer pozemok predať, o to viac, že ide o pozemok v podielovom spoluvlastníctve, kde dispozícia s pozemkom je limitovaná právnou úpravou podielového spoluvlastníctva. 13. Záverom dodal, že pozemok už bol protokolárne odovzdaný jeho užívateľovi, ktorý na ňom hospodári a nenachádza sa tak v držbe ani v užívaní odporcu; na pozemku sa nenachádzajú žiadne podzemné inžinierske siete (potrubia ani káble), a nie je tak čo vypratávať. Poznamenal tiež, že odhliadnuc od skutočnosti, že neboli a nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, neodkladné opatrenie v navrhovateľkou uvedenom znení by bolo v súčasnosti nevykonateľné. Sumarizujúc uviedol, že navrhovateľka v návrhu neuviedla žiadne skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej a naliehavej úpravy pomerov a teda neosvedčila predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnom konaní. K vyjadreniu pripojil e-mailovú komunikáciu k prevereniu existencie podzemných inžinierskych sietí na pozemku navrhovateľky zo dňa 5.12.2024, prehľad nájomných zmlúv vrátane výšky dohodnutého nájmu na sonde J. XX, zápis o odovzdaní a prevzatí pozemkov po technickej rekultivácii zo dňa 27.11.2024 a znalecký posudok N.. T. Q. L.., č. 41/2024. 14. Navrhovateľka sa k vyjadreniu odporcu nevyjadrila. 15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie navrhovateľky bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.). 16. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 19. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 20. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 21. Na ozrejmenie odvolací súd uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C. s. p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa: je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 22. Odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie, ako už názov tohto procesného inštitútu napovedá, slúži na rýchle a pružné riešenie situácie, kedy je potrebný okamžitý (bezprostredný) zásah súdu. Niektoré životné situácie totiž vyvolávajú nutnosť v záujme právnej bezpečnosti fyzických alebo právnických osôb zaistiť okamžitú procesnú ochranu, ktorú by nebolo možné so zreteľom na bezprostredne hroziacu ujmu zaistiť v potrebnom čase obvyklým stanoveným spôsobom. 23. Nariadenie neodkladného opatrenia má teda svoje opodstatnenie v prípadoch, ak je obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia jeho navrhovateľa alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd teda nariadi neodkladné opatrenie spravidla v situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie reálnej škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 24. Odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu argumentáciu navrhovateľky poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka sa domáhala neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti odporcovi vypratať špecifikovaný pozemok navrhovateľky, tento uviesť do pôvodného stavu a zdržať sa jeho
ďalšieho užívania bez platného právneho titulu, pričom na navrhovateľke spočívalo bremeno osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy vo vzťahu k takto formulovanému petitu. 25. V nadväznosti na uvedené a v zhode s argumentáciou súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v jeho prílohách ničím neosvedčila potrebu naliehavej úpravy pomerov uložením navrhovaných povinností odporcovi, keď na osvedčenie daného predpokladu na vydanie neodkladného opatrenia nepostačuje samotné tvrdenie navrhovateľky o tom, že odporca užíva pozemok v jej spoluvlastníctve aj po skončení nájomnej zmluvy s jej právnou predchodkyňou. 26. Sama navrhovateľka predložila e-mailovú dokumentáciu, z ktorej vyplynulo, že odporca síce navrhovateľke, resp. jej právnej predchodkyni neodovzdal daný pozemok, avšak sonda J. XX je už podpovrchovo zlikvidovaná, na pozemku sa nevykonáva žiadna banská ani iná činnosť, odporca vykonáva kroky k rekultivácii pozemku, súhlasil so zaplatením sumy za užívanie pozemku od 1.1.2024 (teda za obdobie po skončení nájmu v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 28.4.2014) a zaviazal sa zabezpečiť znalecký posudok na určenie výšky tejto sumy; odporca tak už pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postupoval v súlade s povinnosťami, ktorých uloženia sa navrhovateľka domáhala. 27. Odvolací súd preto dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila, že by jej hrozila akákoľvek ujma vrátane ujmy finančnej, resp. že by sa zhoršila jej právna pozícia do takej miery, že by sa jej viac neoplatilo uchádzať sa o ochranu svojich práv v prípadnom súdnom konaní, navyše za stavu, že odporca už minimálne časť dotknutého pozemku po rekultivácii dňa 27.11.2024 odovzdal nájomcovi Pospo, s.r.o. ako osvedčil vo svojom vyjadrení, ktorú skutočnosť navrhovateľka ničím nespochybnila. 28. Je potrebné dodať, že hoci navrhovateľka v podanom odvolaní predložila viaceré listinné dôkazy a produkovala nové skutkové tvrdenia, pri posudzovaní naplnenia podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je odvolací súd viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C. s. p.), nemôže teda pri posúdení vychádzať z dodatočne doplnených a osvedčovaných podstatných tvrdení, na vyhodnotení ktorých súd prvej inštancie založil rozhodnutie o podanom návrhu. 29. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky navrhovateľky v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal proti navrhovateľke plný nárok náhradu trov odvolacieho konania. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).