KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava21. 8. 2024plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7CoCsp/7/2024 z 21. 8. 2024

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 21. augusta 2024, sp. zn. 7CoCsp/7/2024, ECLI:SK:KSBA:2024:1117231165.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 7CoCsp/7/2024 1117231165 21. 08. 2024 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2024:1117231165.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: J. N., O..I.. C. X. Z., X.: XX XXX XXX, I. I. Š.V. X, D., zast.: S.. F. R., O., I. I. A.J. R. X/A, D., proti žalovanej: C. Č., R.. XX.XX.XXXX, T. N. R., o zaplatenie 96,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.05.2023, č.k. 3Csp/39/2017-58, v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21.02.2024, č.k. B1-3Csp/39/2017-63, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa výroku II. m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 86,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 86,25 eur od 05.10.2015 do zaplatenia, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku sa výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žalobca m á proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 9,58 eur od 05.01.2015 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 9 ods. 4, § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že z nesporných tvrdení žalobcu mal za preukázané, že žalobca so žalovanou uzatvorili poistnú zmluva č. XXXXXXXXXX dňa 04.01.2012 (ďalej len „ poistná zmluva“) na základe ktorej sa žalovaná zaviazala štvrťročne platiť poistné vo výške 28,75 eur. Zároveň mal preukázané, že žalobca listom zo dňa 07.04.2016 požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 96,15 eur titulom nezaplateného poistného do dňa 04.11.2015. Súd zároveň vychádzal so skutkového tvrdenia žalobcu, že žalovaná neuhradila poistné splatné dňa 04.01.2015. Túto skutočnosť žalobca nepreukázal, avšak vzhľadom na to, že žalovaná ju nerozporovala, súd ju pokladal za nespornú. Vychádzajúc zo znenia zákona č. 381/2001 Z.z. účinného ku dňu 04.01.2015, t.j. v čase splatnosti nezaplateného poistného, mal súd za to, že zo zákona zaniklo poistenie žalovanej jeden mesiac po dátume splatnosti nezaplateného poistného. Neskorší zánik poistenia by prichádzal do úvahy iba v prípade, ak by bola v poistnej zmluve pre zánik poistenia dohodnutá dlhšia lehota. Takúto skutočnosť však žalobca nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil. Žalobca v žalobe len uviedol, že v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti zanikne tiež nezaplatením poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote. Zo žalobcom predložených dôkazov žiadnym spôsobom

nevyplývalo, že by bola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota, a túto skutočnosť žalobca v žalobe ani netvrdil. Súd teda ustálil, že poistenie zodpovednosti žalovanej zaniklo jeden mesiac po splatnosti nezaplateného poistného, t.j. dňa 04.02.2015. Zo žaloby zároveň nebolo zrejmé, na základe čoho žalobca požadoval uhradenie poistného až do dňa 04.11.2015, resp. ako dospel k žalovanej sume 96,15 eur. V prípade, ak by žalobca vychádzal z toho, že na základe dohody strán sa nezaplatením poistného za jeden štvrťrok stáva splatným poistné na celé ročné poistné, súd uviedol, že takúto skutočnosť žalobca v žalobe opäť nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, pričom zároveň ani prípadná splatnosť ročného poistného nemá vplyv na zákonný zánik poistenia jeden mesiac po jeho nezaplatení v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.. V súvislosti s výkladom § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/48/2012 zo dňa 29.05.2014, v ktorom Najvyšší súd SR rovnako dospel k jednoznačnému záveru, že v prípade nezaplatenia poistného plateného v štvrťročne síce môže, ak sa na tom strany dohodli v zmluve, dôjsť k splatnosti poistného za celé poistné obdobie, táto skutočnosť ale nemá vplyv na zákonom stanovený okamih zániku poistenia, ktorým je uplynutie jedného mesiaca od splatnosti nezaplateného poistného. Keďže poistenie zaniklo mesiac po nezaplatení poistného, súd prvej inštancie ustálil, že žalobca má nárok na poistné za tento mesiac. Nakoľko ročné poistné bolo dohodnuté vo výške 115 eur, žalobcovi patrí jedna dvanástina tejto sumy, t.j. 9,58 eur a túto sumu súd žalobcovi prvým výrokom rozsudku priznal a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Ako dôvodné mal priznať žalobcovi z prisúdenej sumy aj úroky z omeškania, majúc na zreteli, že splatnosť poistného bola dňa 04.01.2015, preto uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi úroky z omeškania od nasledujúceho dňa, t.j. od 05.01.2015. Výšku úrokov z omeškania stanovil na základe § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.z. o päť percentuálnych bodov vyššiu ako základná sadzba Európskej centrálnej banky pre refinančné obchody platná k prvému dňu omeškania. Keďže táto sadzba bola ku dňu 05.01.2015 vo výške 0,05%, súd stanovil výšku úrokov z omeškania v súlade s návrhom žalobcu na 5,05% ročne. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaná mala vo veci väčšinový úspech, mala by v zmysle uvedeného ustanovenia nárok na pomernú časť trov konania. Keďže však žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol, že žiadna zo strán konania nemá na náhradu trov konania právo. 3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Upriamil pozornosť na to, že súd prvej inštancie už vo veci raz rozhodol platobným rozkazom, ktorým vyhovel žalobcom uplatnenému nároku v plnom rozsahu a jediným dôvodom na jeho zrušenie bola skutočnosť, že žalovanej ho nebolo možné doručiť. Považoval za nepochopiteľné, že za okolností, keď už raz vo veci rozhodol na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých nemal pochybnosti, a tieto následne neboli nijakým spôsobom zo strany žalovanej spochybnené, sa bez akejkoľvek zmeny v dôkaznej situácii pri vydaní rozsudku absolútne odchýlil od svojho pôvodného právneho názoru tým, že žalobu z veľkej časti zamietol. Uviedol, že z poistnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany si dojednali začiatok poistenia na deň 04.01.2012 s ročným poistným 115 eur platené štvrťročne (lehotné poistné vo výške 28,75 eur), žalovaná teda mala uhrádzať poistné v štvrťročných splátkach po 28,75 eur (splatných vždy 04.01., 04.04., 04.07., 04.10.), pričom žalovaná uhradila poistné do 03.01.2015, a to s omeškaním dňa 17.12.2014. Zánik poistenia tak nastal dňa 04.11.2015, o čom bola žalovaná upozornená prostredníctvom upomienky zo dňa 26.10.2015, čo vyplýva aj z podanej žaloby, výpisu z inkasného účtu, ako aj Oznámenia o zániku poistnej zmluvy. Poukázal na to, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, preto nespochybnila žiadne tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe (predovšetkým nespochybnila dátum zániku poistenia a s tým súvisiacu výšku dlžného poistného), z toho dôvodu mal súd považovať všetky tvrdenia žalobcu o existencii nároku za nesporné. Zároveň poukázal na § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia, z čoho vyplýva, že právo na poistné závisí od trvania poistenia, teda od dĺžky obdobia, počas ktorého poisťovňa poskytovala poistnú ochranu, a nie od preukázania zániku poistenia na súde. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie. K odvolaniu pripojil výpis inkasného účtu poistnej zmluvy, upomienku zo dňa 26.10.2015. 4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Z podaného odvolania vyplýva, že ním žalobca napadol zamietajúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie (výrok II.) a závislý výrok o trovách konania (výrok III.), preto predmetom odvolacieho prieskumu boli výrok II. a výrok III. rozhodnutia súdu prvej inštancie, výrok I. ako odvolaním nenapadnutý nadobudol právoplatnosť. 6. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 96,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 96,15 eur od 05.01.2015 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 04.01.2012 uzatvoril so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom na základe poistnej zmluvy si strany sporu dohodli spôsob platenia ročného poistného štvrťročne, avšak žalovaná porušila túto zmluvne dohodnutú povinnosť. Ďalej uviedol, že poistenie za ďalšie poistné obdobie sa stalo splatným dňa 04.01.2015. Následne citoval ust. § 9 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 381/2001 Z.z.. Na základe uvedeného žiadal v spojení s § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o zaplatenie nároku na poistné do 04.11.2015 vo výške 96,15 eur a úroku z omeškania odo dňa 05.01.2015 do zaplatenia. K žalobe žalobca pripojil potvrdenie o uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu a oznámenie o zániku poisteného rizika a upomienku zo dňa 07.04.2016 adresovanú žalovanej, v ktorom žalobca žalovanej oznámil, že poistná zmluva zanikla z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote dňa 04.11.2015 a vyzval ju k úhrade dlžného poistného vo výške 96,15 eur. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 13.03.2018, č.k. 3Csp/39/2017-10, ktorým vyhovel nároku žalobcu v plnom rozsahu, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk. Následne súd prvej inštancie doručil žalobný návrh žalovanej postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 7. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. 8. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z., ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. 9. Podľa § 150 ods.1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 10. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 11. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 12. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. 13. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu odvolateľ odôvodňoval tým, že súd prvej inštancie dospel pri aplikácii právnych predpisov k nesprávnym právnym záverom pri posudzovaní vecnej legitimácie strán v konaní a pri posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol v konaní pred súdom prvej inštancie. 14. Zákon č. 381/2001 Z.z. upravuje lex specialis spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu /§ 9 ods. 4 zákona/. V prípade, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty (ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti). Poistený ani nemusí byť zo strany poisťovne upozornený na to, že poistný vzťah zanikol. Dôkazné bremeno týkajúce sa zaplatenia poistného zaťažuje poisteného a pokiaľ ten nepreukáže zaplatenie poistného, mal za to, že poistné zaplatené nebolo. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (nie je možné preukázať, že sa niečo nestalo). 15. V prejednávanej veci je nesporným (vyplýva to i z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie), že žalovanej bola žaloba spolu s prílohami doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP dňa 28.03.2023 a žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Vzhľadom k uvedenému prichádzala do úvahy aplikácia ust. § 151 ods. 1 CSP, t.z. že skutkové tvrdenia strany (žalobcu), ktoré protistrana (žalovaná) výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Nespornosť tvrdení je dôležitou pre hodnotenie vykonaného dokazovania a skutkového zistenia stavu, nakoľko v sporovom konaní sa uplatňuje zásada, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Nesporné skutkové zistenia si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza pri rozhodnutí vo veci samej. V sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných tvrdení, pričom splnenie podmienky, že tvrdenia strán nie sú sporné celkom závisí od procesných úkonov žalovanej. 16. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, že žalovaná neuhradila poistné splatné dňa 04.01.2015 (t.z. splátku ročného poistného) ako i k správnemu záveru, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu dohody o strate výhody splátok (bod 8 odôvodnenia), čo žalobca v žalobe netvrdil ani nepreukázal. Vychádzajúc z uvedených správnym skutkových záverov však súd prvej inštancie na vec nesprávne aplikoval ust. § 9 ods. 4 a § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z., na základe čoho nesprávne ustálil splatnosť poistného, od ktorej splatnosti závisel zánik poistenia. V danom prípade bolo platenie poistného (ročného poistného v sume 115 eur) dohodnuté v splátkach (štvrťročne vo výške 28,75 eur k 04.01, 04.04., 04.07., 04.10.) a medzi stranami nebola dohoda o strate výhody splátok, preto splatnosť poistenia nastala až po nezaplatení poslednej splátky ročného poistného (t.z. splátky splatnej k 04.10.2015) a odvtedy sa počíta lehota jedného mesiaca podľa § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z.. 17. Pokiaľ súd prvej inštancie svoje právne závery odôvodňoval s odkazom na uznesenie NS SR z 29.05.2014, sp. zn. 6 M Cdo 48/2012, nutno zdôrazniť, že v danom prípade sa jednalo o iné skutkové okolnosti, kedy sa účastníci v poistnej zmluve uzavretej na dobu neurčitú dohodli, že ak sa poistník dostane do omeškania s platením ktorejkoľvek zo splátok, tak nasledujúcim dňom sa stáva splatným celé poistné, čo nie je prejednávaný prípad. V prejednávanej veci nebola medzi stranami uzavretá dohoda o strate výhody splátok (§ 565 Občianskeho zákonníka), preto poistenie zaniklo uplynutím jedného mesiaca od nezaplatenia poslednej štvrťročnej splátky ročného poistného splatnej k 04.10.2015, t.j. dňom 04.11.2015. 18. Na základe uvedeného bolo dôvodným priznať žalobcovi okrem už súdom priznanej sumy 9,58 eur (1/12 ročného poistného - poistného za obdobie jedného mesiaca) aj nárok na zaplatenie sumy 86,25 eur ( splátok splatných dňa 04.04.2015, 04.07.2015, 04.10.2015, t.j. 3x 28,75 eur).

19. Nezaplatením poistného riadne a včas sa žalovaná dostala do omeškania, preto odvolací súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 86,25 eur, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti ročného poistného, t.j. odo dňa 05.10.2015. Výška úroku z omeškania vychádza z ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení predpisov účinných do 31.01.2013, nakoľko právny vzťah vznikol pred týmto dátumom (04.01.2012), sadzba úrokov z omeškania v danom čase predstavovala 8,05% ročne. Odvolací súd súc viazaný žalobným návrhom priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.10.2015 do zaplatenia a vo zvyšku (v časti istiny 0,32 eur a úrokoch z omeškania zo sumy 86,25 eur od 05.01.2015 do 04.10.2015) bolo dôvodným žalobu zamietnuť (v súlade s výrokom II.). 20. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 21. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd v súlade s ust. § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 86,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 86,25 eur odo dňa 05.10.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 22. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanej plný nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, nakoľko možno konštatovať úspech žalobcu v konaní (neúspech len v nepomernej časti istiny a v časti úrokov z omeškania) s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 3Csp/39/2017

    zmenené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam