Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/99/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200656 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200656.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: BUPPI, s.r.o., so sídlom Balkánska 80, 851 10 Bratislava, IČO: 36 655 457, zastúpeného: JUDr. Rastislavom Koutunom, advokátom, Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 144696/2019 zo dňa 14.03.2019 r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1. Mestská časť Bratislava - Ružinov ako príslušný správca miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len ako „správca poplatku" alebo aj ako „prvostupňový orgán") podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z. (ďalej len ako „zákon č. 447/2015 Z. z.") a ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení s ustanovením § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 563/2009 Z. z." alebo aj ako „Daňový poriadok") a podľa všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Ružinov č. 18/2017 zo dňa 07.02.2017 o miestnom poplatku za rozvoj na území mestskej časti Bratislava - Ružinov (ďalej len „VZN č. 18/2017") vydal rozhodnutie č. 2018/10612/1 zo dňa 03.12.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. vyrubil žalobcovi ako poplatníkovi (ďalej aj ako „poplatník" alebo aj ako „žalobca") miestny poplatok za rozvoj a to na základe stavebného povolenia č. SÚ/CS 4474/2018/7/AMR-24 zo dňa 25.04.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2018, v sume X XXX eur a to nasledovne: stavba podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. E - ostatná stavba (nebytová budova pre obchod a služby (nájomná; jednotka H1-30) - detské zábavné centrum), základ poplatku podľa ustanovenia § 6 zákona č. 447/2015 Z. z.: 231 m2, upravený základ poplatku podľa ustanovenia § 8 ods. 1 alebo 2 č. 447/2015 Z. z.: 171,00 m2, pri sadzbe poplatku: XX eur/m2. 2. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že dňa 23.05.2018, teda dňom nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia č. SÚ/CS 4474/2018/7/AMR-24 zo dňa 25.04.2018, vznikla žalobcovi ako poplatníkovi podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. poplatková povinnosť. Dôvodil, že základom poplatku podľa ustanovenia § 6 zákona č. 447/2015 Z. z. je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa ustanovenia § 3 zákona č. 447/2015 Z. z., pričom za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby sa považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. Výmeru podlahovej plochy realizovanej stavby, ktorá je základom poplatku, zistil správca poplatku z uvedeného stavebného povolenia č. SÚ/CS 4474/2018/7/AMR-24 zo dňa 25.04.2018. Sadzbu poplatku určil správca poplatku podľa ustanovenia § 2 VZN č. 18/2017 v členení podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z.. Sadzba poplatku pre realizovanú stavbu, ktorá je predmetom poplatku, je vo výške XX eur za každý aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. V zmysle uvedeného, na základe vydaného stavebného povolenia č. SÚ/CS 4474/2.018/7/AMR-24 zo dňa 25.04.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2018, a vzniku poplatkovej povinnosti poplatníka rozhodol správca poplatku podľa ustanovení § 3 až § 9 zákona č. 447/2015 Z. z. a ustanovenia § 2 VZN č. 18/2017. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava - Ružinov, podal žalobca odvolanie z dôvodu, že bolo vydané na základe nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci. Nestotožnil sa s odôvodnením rozhodnutia prvostup-ňového orgánu, podľa ktorého je úžitková plocha 1. NP 1260,26 m2 a úžitková plocha 2. NP 230,42 m2, a namietal, že prvostupňový orgán nesprávne zaradil 2.NP podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. ako „ostatné stavby" a preto mu vyrubil neoprávnene miestny poplatok za rozvoj. 4. Žalobca v podanom odvolaní ďalej uviedol, že v celej nájomnej jednotke Hl-30, na ktorú bolo vydané uvedené stavebné povolenie, sa nachádza detské zábavné centrum Buppi detský svet, ktoré je zamerané na pohyb detí od 10 mesiacov veku do 18 rokov, tzn., že celé centrum je športovo zamerané. V tejto nájomnej jednotke sa nachádza najväčšia detská hracia zostava na území N., ktorá podnecuje k pohybu, športovým aktivitám detí od útleho veku, ale aj deti trpiace rôznymi pohybovými, prípadne duševnými chorobami. Celá nájomná jednotka je založená na aktivovaní pohybu u detí, kaviareň slúži iba ako doplnok pre rodičov na oddych, pokiaľ sa ich deti venujú športovým aktivitám. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 3 písm. c) bod 3., bod 8. a bod 9, zákona č. 447/2015 Z. z. a uviedol, že na 2. NP o výmere 230,42 m2 sa nachádzajú tvorivé dielne určené pre deti na maľovanie, kreslenie, tvorenie, učenie angličtiny atď., galéria, kde sa deti prezentujú svojou tvorbou, čitáreň s oddychovou zónou, kde sa postupne dopĺňa knižnica, priestor pre organizovanie divadielok pre deti a sociálne zariadenia. Zároveň uviedol, že celá detská zostava je konštrukčne vybavená tak, že deti svojimi pohybovými aktivitami preliezajú z 1. NP na 2. NP rôznymi tunelmi, šmykľav-kami, lanami atď. V zmysle uvedeného, vytvoril 2. NP na vzdelávanie detí, na výstavy ich diel, na kultúru a šport a zdôraznil, že 2. NP vyhotovené z oceľovej rozoberateľnej konštrukcie, ktorú je podľa platnej nájomnej zmluvy povinný demontovať pri odovzdaní nájomnej jednotky po skončení nájmu, resp. odovzdať prenajímateľovi priestor nájomnej jednotky v rovnakom stave, ako ho prevzal pred stavebnými úpravami. Poplatník je toho názoru, že vytvoril zariadenie slúžiace na športové, kultúrne a vzdelávacie aktivity pre deti zo širokého okolia, ale aj pre deti mimo N., ktoré sa využívajú v plnej miere. Poukázal tiež na to, že správca miestneho poplatku si „zamenil" poplatníka s developerskými spoločnosťami, ktoré stavajú v obci viacpodlažné bytové domy, ktoré ďalej predávajú s vysokým ziskom. On však iba vytvoril 2. NP určené deťom na rozvoj ich športových, kultúrnych a vzdelávacích aktivít, ktoré využívajú aj školy, materské školy, detské domovy a ústavy s rôznymi poruchami detí. Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť v plnom rozsahu. 5. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán (ďalej aj ako „druhostupňový orgán"), rozhodnutím č. 144696/2019 zo dňa 14.03.2019 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie") podľa ustanovenia § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie mestskej časti Bratislava - Ružinov č. 2018/10612/1 zo dňa 03.12.2018 ktorým podľa ustanovenia § 12 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. a podľa VZN č. 18/2017, vyrubil žalobcovi ako poplatníkovi miestny poplatok za rozvoj na základe stavebného povolenia č. SU/CS 4474/2018/7/AMR-24 zo dňa 25.04.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2018, a to vo výške: X XXX eur. 6. Druhostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavebné povolenie vydané stavebníkovi: BUPPI, s. r. o., Balkánska 80, 851 10 Bratislava zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 41552/B, IČO: 36 655 457, príslušným stavebným úradom dňa 25.04.2018 pod číslom SÚ/CS 4474/2018/7/AMR - 24, na stavbu: OC AVION BRATISLAVA časť stavby: BUPPI - nájomná jednotka Hl-30 na 1. NP, druh stavby: zmena dokončenej stavby - spočívajúca zo vstavby druhého podlažia a nových základov, účel stavby: nebytová budova pre obchod a služby - nemení sa, účel nájomnej jednotky: služby - detské zábavné centrum, súčet plôch miestností nadzemných podlaží: 230,42 m2, nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2018. Poznamenal, že vstavbou druhého podlažia v časti existujúcej budovy (nájomnej jednotky PI 1-30) vznikne nové nadzemné podlažie, pričom účel stavby (nájomnej jednotky) - vrátane potrebného zázemia - reštaurácie s barom, sociálnym zázemím, zázemím pre zamestnancov, technickým zázemím. Na základe uvedeného, druhostupňový orgán dospel k záveru, že predmetná časť realizovanej stavby, za ktorú vyrubil prvostupňový orgán žalobcovi ako poplatníkovi , miestny poplatok za rozvoj, je plne v súlade so zákonom č. 447/2015 Z. z. a podľa platného VZN č. 18/2017. II. Žaloba 7. Žalobou doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd" alebo aj ako „správny súd") dňa 10.05.2019, sa žalobca domáhal v zákonnej lehote preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 144696/2019 zo dňa 14.03.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie"), ako aj prvostup-ňového rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. 2018/10612/1 zo dňa 03.12.2018, s návrhom na ich zrušenie a vrátenie žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca zároveň touto žalobou žiadal, aby správny súd priznal odkladný účinok tejto správnej žalobe podľa ustanovenia § 185 písm. a) Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP"), nakoľko žalobcovi by okamžitým vykonaním preskúmavaného napadnutého rozhodnutia hrozila značná finančná škoda spojená s prevádzkou, momentálnym finančným stavom a úverovým zaťažením žalobcu. Správny súd uznesením č. k. 1S/99/2019 - 46 zo dňa 28.06.2019 návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 8. Žalobca namietal nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Zastával názor, že zistenie skutkového stavu prvostupňovým orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Namietal, že prvostupňový orgán, ani žalovaný nevykonali ani riadnu ohliadku miesta, teda 2. NP, čím by sa zistilo, že ide jednoznačne o dočasnú stavbu, ktorá je vyhotovená z rozoberateľnej konštrukcie a ktorá slúži na nižšie uvedený účel. 9. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalobca v žalobe uviedol obsahovo totožné námietky ako v administratívnom konaní, a naviac zdôraznil, že vytvoril 2. NP na vzdelávanie detí, na výstavy ich diel, na relax, na kultúru a šport. Podľa jeho názoru, 2. NP nemožno považovať za ostatné stavby, tak ako to určil žalovaný a prvostupňový orgán. Zdôraznil, že 2. NP je vyhotovené z oceľovej rozoberateľnej konštrukcie, jedná sa teda o dočasnú stavbu, ktorú je podľa platnej nájomnej zmluvy žalobca povinný demontovať pri odovzdaní nájomnej jednotky po skončení nájmu, resp. odovzdať prenajímateľovi priestor nájomnej jednotky v rovnakom stave, ako ho žalobca prevzal ešte pred stavebnými úpravami. S poukazom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu bez vykonaného dokazovania. 10. Ďalej žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.02.2014, sp. zn. 5Sžo 11/2013 v zmysle ktorého, „Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi. skutkovým zistením a právnym posúdením (...)". Žalobca zastával názor, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí napriek uvedenému v podstate len odcitoval niektoré zákonné ustanovenia bez toho, aby vyložil obsah týchto právnych noriem a odôvodnil aplikáciu týchto ustanovení na konkrétne konanie. Dôvodil, že účastník konania z obsahu odôvodneného napadnutého rozhodnutia nemôže v žiadnom prípade pochopiť vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením, ktoré sa v danom rozhodnutí nenachádza. Poukázal na to, že v závere druhostupňového rozhodnutia, sa nachádza len strohá citácia ustanovení zákona č. 447/2015 Z.z. a VZN č. 18/2017 prvostupňového orgánu, na základe ktorých žalovaný rozhodol. Žalobca sa teda nemohol stotožniť s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. 11. Na základe uvedeného, žalobca mal za to, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovení § 191 ods.1, ods. 3 a ods. 4 SSP a na vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.06.2019, doručeného správnemu súdu dňa 19.06.2019, navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a nesúhlasil s tvrdeniami a dôvodmi uvedenými žalobcom v správnej žalobe. 13. Vo vzťahu k dátumu vzniku poplatkovej povinnosti žalovaný uviedol, že sa určujú všetky okolnosti rozhodujúce pre vyrubenie poplatku za rozvoj a určuje sa poplatník poplatku. Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., poplatníkom poplatku za rozvoj je fyzická alebo právnická osoba, ktorej bolo ako stavebníkovi vydané stavebné povolenie, pričom poplatková povinnosť vzniká ku dňu právoplatnosti stavebného povolenia. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon") a vyhlášky č. 453/2000 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, výmera podlahovej stavby nie je striktne náležitosťou stavebného povolenia, a preto sa tento údaj nemusí nachádzať v stavebnom povolení. Z uvedeného dôvodu správca poplatku pri určení výmery podlahovej plochy stavby vychádza z projektovej dokumentácie stavby priloženej k dokumentom tvoriacim podklad pre vydanie stavebného povolenia. Obec má k dispozícii projektovú dokumentáciu stavby, z ktorej určí výmeru podlahovej plochy stavby. Uvedené tvrdenie žalovaný odôvodnil v ustanovení § 67 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad po vydaní stavebného povolenia zašle projektovú dokumentáciu po jednom overenom vyhotovení stavebníkovi, obci, v ktorej územnom obvode sa stavba bude uskutočňovať, a vlastníkovi stavby, ak nie je stavebníkom. 14. K námietke žalobcu, že nebola uskutočnená obhliadka miesta, žalovaný uviedol s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 zákona Daňového poriadku, že inštitút miestneho zisťovania patrí medzi úkony správcu dane, v rámci ktorého vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. V rámci tohto ustanovenia nie je pre správcu dane daná povinnosť vykonať miestne zisťovanie. Keďže vedie dokazovanie, musí preukázať skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Zdôraznil, že správca dane nemusí preukazovať skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe, alebo ktoré sú známe správcovi dane z jeho činnosti. Vzhľadom na uvedené je žalovaný toho názoru, že správca dane mal k dispozícii všetky relevantné doklady k správnemu určeniu miestneho poplatku za rozvoj a nebolo potrebné ich preverovať osobne obhliadkou miesta. 15. Ďalej uviedol, že správca poplatku predtým ako vyrubí poplatok za rozvoj je povinný skúmať a preverovať, či stavba uvedená v právoplatnom stavebnom povolení, je predmetom poplatku. Žalovaný zdôraznil, že predmet poplatku negatívne vymedzuje ustanovenie § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona č. 447/2015 Z.z. v zmysle ktorého, nie sú predmetom poplatku tie stavby, ktoré slúžia materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne strediskám praktického vyučovania alebo špecializo-vanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy. Vzhľadom na uvedené, žalovaný zastával názor, že na zábavné detské centrum, ako stavbu, na ktoré má právoplatné stavebné povolenie žalobca, sa negatívne vymedzenie predmetu poplatku uvedené v ustanovení § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 zákona č. 447/2015 Z. z. nevzťahuje. 16. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový orgán rozhodnutím č. 2018/10612/1 zo dňa 03.12.2018 určil miestny poplatok za rozvoj na základe stavebného povolenia č. SU/CS 4474/2018/7/AMR-24 zo dňa 25.04.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2018 v súlade s platnými právnymi predpismi. 17. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu žalovaný zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú a zároveň, aby žalobcovi nepriznal trovy konania. IV. Právne posúdenie veci 18. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech. 19. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP dňa 03.12.2020, nakoľko žalobca a ani žalovaný nežiadali nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 2 SSP). 20. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 144696/2019 zo dňa 14.03.2019, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. 2018/10612/1 zo dňa 03.12.2018, ktorým bol žalobcovi podľa ustanovenia § 12 ods. 1 a ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. a podľa VZN č. 18/2017, a na základe stavebného povolenia č. SU/CS 4474/2018/7/AMR-24 zo dňa 25.04.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2018, vyrubený miestny poplatok za rozvoj vo výške X XXX eur. 21. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 22. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 23. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. 25. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti zákona SSP o správnych žalobách. 26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 27. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 28. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 31. Podľa § 190 ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 32. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, obec pri výkone samosprávy rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu. 33. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v N. mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. 34. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce uvedená v, a) právoplatnom stavebnom povolení, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie"), b) oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe, c) právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, d) právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. 35. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predmetom poplatku za rozvoj je stavba podľa odseku 1, ak jej uskutočnením vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby. Odstránením stavby sa podlahová plocha nadzemnej časti pôvodnej stavby odpočítava od novovzniknutej podlahovej plochy realizovanej stavby za predpokladu, že nadväzujúce stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť najneskôr do štyroch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby. 36. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predmetom poplatku za rozvoj nie je a) údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytového domu, pri ktorej sa nemení úhrn podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, b) údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia inej stavby, ako je bytový dom, pri ktorej sa nemení výmera podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania, c) stavba alebo časť stavby 1./ sociálneho bývania alebo slúžiaca na vykonávanie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately 2./ zdravotníckeho zariadenia, 3./ slúžiaca materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne dielňam a pracoviskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy, 4./ slúžiaca zariadeniu sociálnych služieb, 5./ slúžiaca na vykonávanie náboženských obradov cirkví a náboženských spoločností registrovaných štátom, 6./ slúžiaca na obranu štátu, 7./ slúžiaca na účely múzea, knižnice, galérie a kultúrneho strediska. 8./ slúžiaca na športové účely, 9./ s osvedčením o významnej investícii podľa osobitného predpisu v deň vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 d) stavba skleníka na pozemku evidovanom v katastri nehnuteľností ako orná pôda alebo záhrady s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m2 , e) stavba skleníka určeného na hydroponické pestovanie rastlín s výmerou podlahovej plochy do 1 000 m2, ak je skleník vykurovaný geotermálnou energiou, f) stavba na pôdohospodársku produkciu a stavba využívaná na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie s výmerou podlahovej plochy do 1 500 m2. 37. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia stavebného úradu k ohlásenej stavbe. 38. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v stavebnom povolení, právoplatnom rozhodnutí o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe. Postúpenie práv a povinností stavebníka a prevod vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka; to neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu. 39. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základom poplatku za rozvoj je výmera podlahovej plochy nadzemnej časti realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. 40. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne pre stavby v členení a) stavby na bývanie, b) stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky, stavby pre vodné hospodárstvo, stavby využívané na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, c) priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie vrátane stavieb na vlastnú administratívu, d) stavby na ostatné podnikanie a na zárobkovú činnosť, stavby využívané na skladovanie a administratívu súvisiacu s ostatným podnikaním a so zárobkovou činnosťou, e) ostatné stavby. 41. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku podľa § 6 znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 1 Ak sa predmet poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 realizuje v dvoch alebo viacerých katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, zníženie základu poplatku za rozvoj podľa prvej vety sa uplatní v každej obci v podiele vypočítanom podľa § 6 ods. 7. 42. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z.z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správu poplatku za rozvoj vykonáva obec, v Bratislave mestská časť, ktorá ho na svojom území uložila, pričom na účely tohto zákona má mestská časť postavenie obce. Správu poplatku za rozvoj vykonávajú v Košiciach mestské časti, ak tak ustanoví štatút mesta, pričom v takom prípade bude mať na účely tohto zákona mestská časť postavenie obce. 43. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 44. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 45. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že prvostupňový orgán - Mestská časť Bratislava - Ružinov, ako správca poplatku za miestny rozvoj, v súlade s uvedenými právnymi predpismi vyrubila žalobcovi ako poplatníkovi rozhodnutím č. 2018/10612/1 zo dňa 03.12.2018 miestny poplatok za rozvoj zo základu poplatku podľa ustanovenia § 6 zákona č. 447/2015 Z.z.: 231 m2, upravený základ poplatku podľa ustanovenia § 8 ods. 1 alebo § 2 zákona č. 447/2015 Z.z.: 171 m2, pri sadzbe poplatku: XX eur/m2, vo výške: X XXX eur a to na základe na základe stavebného povolenia č. SÚ/CS 4474/2018/7/AMR-24 zo dňa 25.04.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2018. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán, rozhodnutím č. 144696/2019 zo dňa 14.03.2019, a to tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 46. Úlohou súdu bolo primárne posúdiť, či orgány verejnej správy pri ustanovení sadzby poplatku za rozvoj správne právne posúdili stavbu - zábavné centrum Buppi detský svet v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 písm. zákona č. 447/2015 Z. z.. 47. V konaní bolo nesporné, že žalobcovi na základe rozhodnutia príslušného stavebného úradu (mestskej časti Bratislava - Ružinov) bolo vydané stavebné povolenie č. SÚ/CS 4474/2018/7/AMR-24 zo dňa 25.04.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2018. 48. K námietke žalobcu, že nebola uskutočnená obhliadka miesta, správny súd uvádza, že inštitút miestneho zisťovania patrí medzi úkony správcu dane, v rámci ktorého vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). V danom prípade, mal správca dane mal k dispozícii všetky relevantné doklady k správnemu určeniu miestneho poplatku za rozvoj, a preto nebolo potrebné ich preverovať osobne obhliadkou miesta. Správny súd poukazuje na to, že správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane (§ 24 ods. 3 Daňový poriadok) a nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Preto túto námietku žalobcu správny súd považuje za nedôvodnú. 49. K námietke žalobcu, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, keď zaradili 2. NP ako ostatné stavby v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 písm. e) zákona č. 447/2015 Z.z., správny súd uvádza, že podľa ustanovenia § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3., 8 zákona č. 447/2015 Z.z. (negatívne vymedzenie predmetu poplatku), sú predmetom poplatku tie stavby, ktoré slúžia materským školám, na základné vzdelávanie, na stredné vzdelávanie, na vyššie odborné vzdelávanie, na vysokoškolské vzdelávanie vo verejných vysokých školách, výlučne dielňam a pracoviskám praktického vyučovania alebo špecializovanému výučbovému zariadeniu verejnej vysokej školy a stavby slúžiace na športové účely. Vo vzťahu k uvedenému správny súd poukazuje na zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „školský zákon"), ktorý v ustanovení § 28 ods. 1 stanovuje, že materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno - emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpo-klady na ďalšie vzdelávanie a pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí a v ustanovení § 16 ods. 4 stanovuje, že základné vzdelanie sa člení na primáme vzdelanie a nižšie stredné vzdelanie, ktoré sa získava v základnej škole a v strednej škole. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno postupovať podľa ustanovenia § 3 ods. 3 písm. c) bodu 3 a bodu 8 zákona č. 447/2015 Z. z., pretože na predmetnú stavbu - detské zábavné detské centrum Buppi detský svet (ďalej aj ako „stavba"), na ktorú má právoplatné stavebné povolenie žalobca, sa negatívne vymedzenie predmetu poplatku uvedené v citovanom ustanovení zákona č. 447/2015 Z. z. nevzťahuje. Prvostupňový orgán preto postupoval správne a v súlade s platnými právnymi predpismi, keď vyrubil žalobcovi miestny poplatok za rozvoj podľa ustanovení § 4 ods. 1 a § 5 ods.1 zákona č. 447/2015 Z. z. na uvedenú stavbu a určil žalobcovi miestny poplatok za rozvoj, na ktorú mal právoplatné stavebné povolenie podľa ktorého, poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Orgány verejnej správy správne vychádzali z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2015 Z. z. v zmysle ktorého, predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba a z ustanovenia § 4 zákona č. 447/2015 Z. z. v zmysle ktorého, vzniká poplatková povinnosť poplatníkovi dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Správny súd konštatuje, že v danom prípade žalobcovi ako stavebníkovi vznikla poplatková povinnosť dňom 23.05.2018, t. j. dňom nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia č. SÚ/CS 4474/2018/7/ AMR-24 zo dňa 25.04.2018 na danú stavbu. Preto túto námietku žalobcu správny súd považuje za nedôvodnú. 50. Vo vzťahu k vyššie uvedenému, správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru v zmysle ktorej pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť činnosť, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je vtedy nesprávne, ak sa orgán verejnej správy pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). 51. Ďalej správny súd poukazuje na to, že aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť orgánov verejnej správy s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov, ktoré sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. 52. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom a v uvedenom smere upravuje princíp právneho štátu, t.j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje" (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98). 53. Vyššie citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 54. K námietke žalobcu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako aj prvostup-ňového rozhodnutia je nedostatočné a nespĺňa zákonom stanovené požiadavky (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku), a preto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumi-teľnosť, správny súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že základom miestneho poplatku podľa ustanovenia § 6 zákona č. 447/2015 Z. z. je výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa ustanovenia § 3 zákona č. 447/2015 Z. z., pričom za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby sa považuje súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby s tým, že základom poplatku je výmera podlahovej plochy realizovanej stavby. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že prvostupňový orgán správne zistil výmeru podlahovej plochy realizovanej stavby zo stavebného povolenia č. SÚ/CS 4474/2018/7/AMR-24 zo dňa 25.04.2018, vydaného žalobcovi ako stavebníkovi príslušným stavebným úradom dňa 25.04.2018 pod číslom SÚ/CS 4474/2018/7/AMR-24, na stavbu: OC AVION BRATISLAVA časť stavby: BUPPI - nájomná jednotka Hl-30 na 1. NP, druh stavby: zmena dokončenej stavby - spočívajúca zo vstavby druhého podlažia a nových základov, účel stavby: nebytová budova pre obchod a služby - nemení sa, účel nájomnej jednotky: služby - detské zábavné centrum, súčet plôch miestností nadzemných podlaží: 230,42 m 2 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2018. K názoru žalobcu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí len odcitoval niektoré zákonné ustanovenia bez toho, aby vyložil obsah týchto právnych noriem a odôvodnil aplikáciu týchto ustanovení na konkrétne konanie a že z obsahu odôvodneného napadnutého rozhodnutia nemôže pochopiť vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením, správny uvádza, že v danom prípade sa jednalo o právne posúdenie veci a to, či orgány verejnej správy rozhodli v súlade so zákonom č. 447/2015 Z. z. a VZN č. 18/2017 a či správne na daný prípad aplikovali zákonné citované ustanovenia na základe ktorých žalovaný, ako aj prvostupňový orgán rozhodli. Na základe uvedených skutočností a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom, správny súd dospel k záveru, že postup ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom a že sa s posudzovanou vecou dôsledne zaoberali a vyvodili správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnili, a s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje, že v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení zákona č. 447/2015 Z. z. ani iného právneho predpisu. Preto správny súd túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 55. Krajský súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru obsiahnutom vo výrokovej časti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10 Sžo/3/2012). 56. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, II. ÚS 9/2013). 57. Európsky súd pre ľudské práva v rámci svojej judikatúry vyslovil, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). 58. Správny súd zdôrazňuje, že nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva s tým, že úlohou súdov v správnom súdnictve je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu a nie vyhľadávanie dôkazov, ktoré mal účastník alebo orgán verejnej správy vykonať (uplatniť) v administratívnom konaní. 59. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, správny súd dospel k záveru, že v konaní boli vykonané potrebné dôkazy pre ustálenie skutkového stavu danej veci a jeho zistenie na právne posúdenie veci považuje za dostačujúce a za nesporné tak, ako ho v podrobnostiach opísali orgány verejnej správy v oboch inštanciách v ich rozhodnutiach. 60. Správny súd konštatuje, že žalovaný sa s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na správnom súde a vyhodnotil ich ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a považoval ich vydané v súlade so zákonom a v celom rozsahu sa stotožnil s ich odôvodnením. 61. Na základe uvedeného, správny súd má za to, že orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony za súčasného dodržiavania základných práv a slobôd a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostup-ňovým rozhodnutím bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto niet dôvodu na jeho zrušenie. 62. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s ustanovením § 190 SSP zamietol. 63. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 168 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil, a preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. 64. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.