Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/228/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201823 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1018201823.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: ALMITOUR, s.r.o., IČO: 44 893 523, ulica Slobody 43, Čadca, právne zastúpený: JUDr. Lenka Maďarová, advokátka, Sládkovičova 6, Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 128/2016, 24908/2016/D220-SLP/6458 zo dňa 25.10.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný konajúci v oboch stupňoch administratívneho konania vykonal dňa 01.04.2016 u žalobcu kontrolu so zameraním na overenie uzatvorenia zmlúv o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusových staníc podľa § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ zákon č. 56/2012 Z.z.“). 2. Kontrolou bolo zistené, že žalobca ako dopravca počas prevádzkovania pravidelnej autobusovej linky č. 000 155 Ostrava (CZ) - Čadca (SK) nemal uzavretú zmluvu o úhrade s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku, čím bolo porušené ust. § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z. 3. Žalobca predložil zmluvu o poskytnutí služieb na autobusovej stanici Žilina, Bytča a Čadca č. 008/ SIRS/A/2015 uzavretú medzi poskytovateľom SIRS -Development, a.s. a žalobcom. Prevádzkovanie medzinárodnej dopravy na kontrolovanej medzinárodnej autobusovej linke Ostrava - Čadca bolo udelené žalobcovi povolením Ministerstva dopravy Českej republiky č. 000 141 č.j.: 94/2015-110- SDOS/11 a č. 000 155, č.j.: 84/2015-110-SDOS/15 zo dňa 06.01.2016, pričom má žalobca ako dopravca povinnosť mať uzavretú zmluvu o úhrade s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc. 4. Z vlastného podnetu žalovaný začal konanie vo veci uloženia pokuty, o čom žalobcu informoval listom zo dňa 20.07.2016. Žalobca sa ku konaniu vyjadril dňa 09.08.2016, pričom uviedol, že povinnosť uzavrieť zmluvu neplatí absolútne, je potrebné predovšetkým mať vysporiadanú otázku, pod koho patria príslušné užívané nástupištia. V prípade žalobcu nástupište č. 9 a č. 10 nie sú spoplatnené, nakoľko nepatria pod správu autobusovej stanice spoločnosti SIRS - Development, nie sú autobusovou stanicou, ale len klasickou autobusovou zastávkou s názvom „Čadca aut. Stanica“ patriacou mestu Čadca takým istým spôsobom ako patria aj ostatné klasické zastávky mestám i obciam v ich katastri. Spoločnosť SIRS- Development a.s. nemá ani vlastnícke ani užívacie právo k týmto nástupištiam, resp. zastávkam, preto nebol dôvod mať na danej linke uzavretú zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice Čadca. 5. Rozhodnutím č. 20221/2016/C221-SCDPK/5292 zo dňa 22.08.20216 žalovaný v prvom stupni rozhodol tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 150,- eur podľa § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 56/2012 Z.z. zato, že porušil podľa § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z. povinnosť počas prevádzkovania pravidelnej dopravy na autobusovej linke mať uzavretú s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku, zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 128/2016, 24908/2016/D220-SLP/645806 zo dňa 25.10.2016 tak, že rozklad žalobcu zamietol a svoje prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný opísal zistený skutkový stav pri výkone kontroly vykonanej u žalobcu, opísal priebeh administratívneho konania, vyjadrenie a podklady predložené žalobcom a zhrnul argumenty žalobcu uvedené v rozklade. Žalovaný v rozhodnutí ďalej uviedol, že žalobcovi bolo rozhodnutím Ministerstva dopravy Českej republiky udelené povolenie k prevádzkovaniu medzinárodnej osobnej linkovej dopravy na linke 000 155 Ostrava (CZ) - Čadca (SK). V súlade s čl. 8 ods. 1 v spojení s čl. 9 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 zo dňa 21.10.2009 o spoločných pravidlách pre prístup na medzinárodný trh autocarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení Nariadenia (ES) č. 561/2006 požiadalo Ministerstvo dopravy Českej republiky povoľujúci orgán Slovenskej republiky o stanovisko k vydaniu povolanie na prevádzkovanie pravidelnej medzinárodnej autobusovej linky 000 155. Ministerstvo (žalovaný) podmienilo svoj súhlas k vydaniu povolenia splnením taxatívne vymenovaných podmienok zo strany žalobcu, pričom jednou z podmienok bola aj podmienka, aby si pred začatím prevádzky uzavrel dohodu o užívaní stanovených zastávok na území Slovenskej republiky s ich vlastníkmi (správcami) alebo zriaďovateľmi. Zastavovanie na iných miestach za účelom nástupu a výstupu cestujúcich nie je povolené. Túto podmienku uviedlo Ministerstvo dopravy Českej republiky v bode VI. ods. 4 predmetného povolenia. Tvrdenie žalobcu o tom, že povinnosť mať uzavretú zmluvu o úhrade s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc neplatí absolútne, je preto nepravdivé a v rozpore s podmienkami, za ktorých bolo povolenie účastníkovi konania vydané. V administratívnom konaní žalobca predložil zmluvu o poskytnutí služieb na autobusovej stanici Žilina a Čadca č. 008/SIRS/A/2015, ktorej predmetom bolo sprístupnenie priestorov a poskytovanie služieb aj na autobusovej stanici Čadca, avšak tieto priestory a služby boli podľa dodatku č. 1 predmetnej zmluvy poskytnuté len k linke č. 402502 Hokovce - Vysoká nad Kysucou, ktorú tiež žalobca prevádzkuje. Výkonom odborného dozoru bolo zistené, že predmetné nástupištia č. 9 a 10 nepatria do areálu autobusovej stanice, čím žalobca, ktorý túto informáciu potvrdil, porušil povinnosť dopravcu podľa § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z.. Rozhodnutie žalovaného v prvom stupni preto vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, na základe výkonu odborného dozoru a vypracovaného protokolu č. 9/2016 zo dňa 01.06.2016. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal, že by skutkový stav bol rozdielny od skutkového stavu zisteného pri výkone odborného dozoru. 7. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. II. Žaloba 8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj jeho rozhodnutia vydaného v prvom stupni, tieto žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Argumenty uvedené v žalobe sú totožné s tými, ktoré uvádzal žalobca vo svojom vyjadrení k začatiu konania o uložení pokuty ako aj tými, ktoré žalobca uvádzal v rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného. Poukázal na to, že nesprávnosť napadnutých rozhodnutí spočíva v nesprávnom pochopení skutkového stavu, v dôsledku čoho žalovaný následne nesprávne aplikoval zákon a vydal nesprávne rozhodnutie - uložil nezákonnú sankciu. Namietal, že autobusové nástupište č. 9 a č. 10, na ktorých má žalobca zastávku a ktoré boli predmetom kontroly, nie sú autobusovými zastávkami na autobusovej stanici, to znamená nie sú autobusovou stanicou, a preto nie je daná ani zákonná povinnosť uzavrieť zmluvu podľa § 1 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z.. Nástupište č. 9 a č. 10 sú len klasickou zastávkou patriacou Mestu Čadca, nenachádzajú sa na autobusovej stanici, ale popri ceste I/11 v Čadci. Tieto nástupištia nie sú spoplatnenými nástupišťami, preto nie je reálne možné uzavrieť k nim akúkoľvek zmluvu. Žalobca žalovanému predložil potvrdenie Mesta Čadca zo dňa 12.09.2016, z ktorého vyplýva, že predmetné zastávky patria do správy Mesta Čadca a nie sú v areáli autobusovej stanice, ale nachádzajú sa popri hlavnej ceste I/11 v Čadci. Mesto Čadca ich nespoplatňuje, to znamená ani neuzatvára so žiadnym dopravcom zmluvu. Dôkazom je, že na uvedených nástupištiach stoja aj iný dopravcovia a tí rovnako nemajú na uvedené miesta žiadnu zmluvu. III. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 22.02.2017, zotrval na svojom pôvodnom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal podobne ako vo svojom rozhodnutí o rozklade, že jednou z podmienok udelenia povolenia žalobcovi k prevádzkovaniu medzinárodnej osobnej linkovej dopravy bolo, že pred začatím prevádzky uzatvoriť dohodu o užívaní stanovených zastávok na území Slovenskej republiky s ich vlastníkmi (správcami) alebo zriaďovateľmi. Zastavovanie na iných miestach za účelom nástupu a výstupu cestujúcich nie je povolené. Žalobca nemôže z porušenia svojej zákonnej povinnosti podľa § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z., ktorá bola premietnutá aj do samotného povolenia, vyviniť tvrdením, že pochybil orgán odborného dozoru. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca predložil na výzvu orgánu odborného dozoru rámcovú zmluvu o poskytnutí služieb na autobusovej stanici Žilina a Čadca, ktorej predmetom bolo sprístupnenie priestorov a poskytovanie služieb aj na autobusovej stanici Čadca, avšak tieto priestory a služby boli podľa dodatku č. 1 predmetnej zmluvy poskytnuté len k linke č. 402502 Hokovce - Vysoká nad Kysucou, ktorú žalobca prevádzkuje. Taktiež bolo zistené, že predmetné nástupištia č. 9 a 10 nepatria do areálu autobusovej stanice, čím žalobca porušil povinnosť dopravcu podľa § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z. a to mať uzavretú s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku, zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania. Žalobca mal vo svojom povolení k prevádzkovaniu medzinárodnej osobnej linkovej dopravy priamo stanovenú ako jednu z podmienok prevádzkovania tejto linkovej dopravy podmienku uzavretie zmlúv o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku. Zároveň mal žalobca na základe schváleného cestovného poriadku, ktorý je súčasťou povolenia povinnosť zastaviť na zastávke Čadca, autobusová stanica. Ako sám žalobca uviedol v žalobe, zastavoval na nástupištiach č. 9 a 10, ktoré nie sú autobusovou stanicou, ale len klasickou autobusovou zastávkou patriacou Mestu Čadca, čím žalobca porušil schválený cestovný poriadok. IV. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. prevádzkovanie cestnej dopravy a prevádzkovanie taxislužby Prevádzkovanie cestnej dopravy a prevádzkovanie taxislužby je podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené (ďalej len „vozidlo“). 11. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 56/2012 Z.z. dopravnými službami sú v osobnej doprave preprava cestujúcich a ich batožiny a súvisiace služby, najmä informačné služby poskytované cestujúcim, systém rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek, služby poskytované cestujúcim pred začiatkom prepravy a počas nej 12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. dopravcom na účely tohto zákona je prevádzkovateľ cestnej dopravy a prevádzkovateľ taxislužby odo dňa právoplatnosti dopravnej licencie, koncesie alebo iného oprávnenia, ktoré ho oprávňuje na poskytovanie dopravných služieb verejnosti na základe prepravnej zmluvy, a to v osobnej doprave na základe zmluvy o preprave osôb <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2012/56/20200101> a v nákladnej doprave na základe zmluvy o preprave nákladu. 13. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. dopravnou licenciou sa zriaďuje autobusová linka a jej udelením vzniká prevádzkovateľovi cestnej dopravy oprávnenie prevádzkovať na nej pravidelnú vnútroštátnu dopravu. Na zriadenie medzinárodnej autobusovej linky a na vznik oprávnenia prevádzkovať na nej pravidelnú medzinárodnú dopravu je potrebné povolenie podľa osobitného predpisu alebo podľa medzinárodnej zmluvy. 14. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. Na každú autobusovú linku je potrebná samostatná dopravná licencia. Ak ide v prímestskej doprave o skupinu autobusových liniek jedného prevádzkovateľa pravidelnej dopravy, ktorými zabezpečuje dopravnú obslužnosť územia, možno na ich zriadenie a prevádzkovanie udeliť jednu dopravnú licenciu. Na prevádzkovanie autobusových liniek jedného prevádzkovateľa pravidelnej dopravy v mestskej doprave postačuje jedna dopravná licencia. 15. Podľa § 11 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. dopravca v pravidelnej doprave je povinný počas prevádzkovania pravidelnej dopravy na autobusovej linke mať uzavretú s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku, zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania, ak podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka boli zverejnené. V. Posúdenie veci správnym súdom 16. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané žalovaným v oboch stupňoch ako aj postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobu sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 21. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré mal zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 22. Účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu - priestupku, či inému správnemu deliktu, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. 23. Ak bol zistený skutkový stav v priebehu objasňovania správneho deliktu a dokazovania vykonaného správnym orgánom, úlohou správnych orgánov je vyhodnotiť dôkazy v prospech i neprospech obvineného a vyhodnotením vykonaných dôkazov na základe voľného hodnotenia dôkazov rozhodnúť, či vykonané dôkazy sú dostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt. Pre preukázanie spáchania správneho deliktu nezáleží na tom, či je preukázaný jedným alebo skupinou dôkazov, či vo forme výpovede alebo listiny, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu. 24. Z pripojeného administratívneho spisu, z dôkazov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného, jednoznačne vyplynulo, že opis skutku vyplynuvší z vykonaných dôkazov je totožný so skutkom, ako bol opísaný v napadnutých rozhodnutiach a súd nemal žiadny relevantný dôvod spochybňovať skutkové ani právne závery žalovaného o tom, že žalobca porušil § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z., keď počas prevádzkovania pravidelnej dopravy na autobusovej linke 000 155 Ostrava (CZ) - Čadca (SK) nemal uzavretú s vlastníkom, správcom alebo nájomcom autobusovej stanice, v danom prípade nástupište č. 9 a č. 10 v Čadci označenú s názvom „Čadca aut. stanica“, na ktorých mal podľa dopravnej licencie zastávku, zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania. 25. Za právne relevantnú skutočnosť súd považoval, že žalobca fakticky nesporoval skutočnosť zistenú pri výkone odborného dozoru pracovníkmi žalovaného uskutočnenom v období od 01.04.2016 do 01.06.2016 - že takúto § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z. požadovanú zmluvu uzavretú nemal. 26. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že povinnosť vyplývajúca z § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z. sa na neho nevzťahovala, a to z dôvodu, že nástupištia č. 9 a č.10 sú len klasickou zastávkou patriacou Mestu Čadca, nenachádzajú sa na autobusovej stanici, ale popri hlavnej ceste I/11 v Čadci. Tieto nástupištia nie sú spoplatnenými nástupišťami a preto nie je reálne uzavrieť k nim akúkoľvek zmluvu. 27. V súvislosti s výkladom posudzovaného ustanovenia súd poukazuje na znenie zákona č. 56/2012 Z.z., ktorý okrem iného upravuje aj pravidlá podnikania v cestnej doprave, zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia v pravidelnej doprave, práva a povinnosti dopravcov v autobusovej doprave a verejnú správu v cestnej doprave. 28. Prevádzkovanie cestnej dopravy je podnikaním, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené. Dopravnými službami sú v osobnej doprave preprava cestujúcich a ich batožiny a súvisiace služby, najmä informačné služby poskytované cestujúcim, systém rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek, služby poskytované cestujúcim pred začiatkom prepravy a počas nej. Dopravcom na účely zákona č. 56/2012 Z.z. je prevádzkovateľ cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti dopravnej licencie, koncesie alebo iného oprávnenia, ktorého oprávňuje na poskytovanie dopravných služieb verejnosti na základe prepravnej zmluvy. 29. Za účelom zabezpečenia dopravnej obslúžnosti územia pravidelnej dopravy a reguláciu podnikania v cestnej doprave zákonodarca v § 11 upravil základné povinnosti dopravcu v pravidelnej doprave. Podľa § 11 písm. d/ je dopravca v pravidelnej doprave povinný počas prevádzkovania pravidelnej dopravy na autobusovej linke mať uzavretú s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku, zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania, a podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka boli zverejnené. 30. Ako je zrejmé z administratívneho spisu a súd to už konštatoval vyššie, žalobca nesporoval, že na nástupištiach č. 9 a č. 10 v Čadci nemal uzavretú zmluvu s vlastníkom, resp. správcom či nájomcom uvedených nástupíšť. Uvedenú skutočnosť vysvetľoval tým, že sa nejedná o autobusovú stanicu ale len o zastávky popri hlavnej ceste. 31. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 71/2013-36 súd uvádza, že k výkladu právnych predpisov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Gramatický výklad predstavuje len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy a na overenie správnosti výkladu, resp. spresnenie slúžia ostatné interpretačné prístupy v danom prípade logický výklad obsahu príslušných ustanovení zákona ust. § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z.. 32. Zákon č. 56/2012 Z.z. nedefinuje pojem autobusová stanica a nedefinuje ani pojem zastávka, hoci oba tieto termíny používa. Je preto nevyhnutné pri posúdení veci vychádzať z významu týchto používaných pojmov a z dikcie a účelu zákona č. 56/2012 Z.z.. Podľa synonymického slovníka slovenčiny stanica je miestom, kde zastavuje vlak alebo iný hromadný dopravný prostriedok. Môže byť vnímaná aj ako budova na tomto mieste s potrebnými zariadeniami na dopravné úkony. Zastávka podľa synonymického slovníka slovenčiny je miestom, kde pravidelne zastavujú prostriedky hromadnej dopravy. 33. Podľa slovníka slovenského jazyka je stanica miesto, kde zastavuje vlak alebo iný hromadný dopravný prostriedok. Rovnakú definíciu používa aj slovník slovenského jazyka aj pre zastávku. 34. Podľa krátkeho slovníka slovenského jazyka stanica je miesto, kde zastavuje vlak, alebo kde sa vypravuje diaľkový autobus. Taktiež je stanica miestom s vybavením na rozličné služby verejnosti. 35. Možno teda zhrnúť, že pojmy stanica a zastávka treba z hľadiska výkladu zákona č. 56/2012 Z.z. považovať za synonymá. Je možné, že v hovorovej reči sa pojem stanica viac-menej využíva pre označenie budovy slúžiacej jednak na zastavovanie prostriedkov hromadnej dopravy, ktorá je vybavená na riadenie dopravy a poskytuje ďalšie potrebné a verejnosti slúžiace služby. Zároveň je však potrebné povedať, že oba neurčité právne pojmy je potrebné vykladať v duchu úmyslu zákonodarcu zabezpečiť možnosť a istotu občanov pri poskytovaní dopravnej prepravy ako služby verejnosti. 36. Vychádzajúc z premisy, že stanicou a aj zastávkou možno nazvať rovnaký obslužný priestor, stabilne lokalizovaný (určený) slúžiaci na nastupovanie a vystupovanie cestujúcich v hromadnej (osobnej) doprave v pravidelných intervaloch pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti konkrétneho územia. Pod pojmom stanica (rovnako ako aj zastávka) možno vnímať každý pre tento účel vyhradený priestor, ktorý je viditeľne označený informáciou o tam zastavujúcich a potrebné služby poskytujúcich prostriedkoch osobnej dopravy poskytujúcich dopravné služby verejnosti na základe prepravnej zmluvy s informáciami nevyhnutnými na realizáciu takejto prepravy. 37. Súd za nemenej významné považuje pripomenúť, že pod pojmom zastávka alebo stanica možno si vybaviť rôzne architektonicky, technicky, esteticky riešený priestor, takže vylučovať akékoľvek miesto opísané v predchádzajúcom odseku, ktoré spĺňa uvedené kritériá je v rozpore s logickým výkladom zákona. Tiež treba podotknúť, že každá obec, či iný zriaďovateľ zastávky alebo stanice má iné možnosti resp. predstavy o tom, ako má takáto stanica alebo zastávka vyzerať. Je preto pri výklade § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z. v kontexte s jeho celým obsahom potrebné vychádzať z účelu, ktorý je zrejmý z formulácie tohto zákonného ustanovenia, a tým je podľa názoru správneho súdu predovšetkým vôľa zákonodarcu zabezpečiť, aby pravidlá používania priestoru určeného na nastupovanie a vystupovanie osôb prepravovaných na základe zmluvy o preprave osôb boli jasne stanovené, a to zmluvami, ktoré je dopravca - prevádzkovateľ pravidelnej dopravy na autobusovej linke, povinný dohodnúť zmluvou zabezpečujúcou plnenie vzájomne dohodnutých práv a povinností s vlastníkom, správcom alebo nájomcom autobusových staníc. 38. Je právne irelevantné, či autobusová stanica pozostáva zo zastávok a budovy, ktorá na tomto mieste zabezpečuje riadenie dopravy, alebo ide len o viacej zastávok sústredených v jednom areáli alebo ide len o jednu zastávku s označením autobusová stanica. Ako už súd vyššie uviedol, charakter a dispozičné riešenie samotnej autobusovej stanice je z hľadiska posúdenia povinnosti uzavrieť zmluvu podľa § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z. právne bez významu. 39. Pokiaľ žalobca namietal, že z potvrdenia Mesta Čadca, ktoré predložil žalovanému počas administratívneho konania vyplýva, že na nástupištia č. 9 a č. 10 nemá Mesto Čadca uzavretú zmluvu podľa § 11 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z.z. so žiadnym prepravcom, táto skutočnosť nemôže exkulpovať žalobcu spod zodpovednosti za porušenie uvedeného ustanovenia. Dikcia zákona č. 56/2012 Z.z. totiž nedáva dopravcovi prevádzkujúcemu pravidelnú dopravu na autobusovej linke možnosť využívať zastávky mimo tých, ktoré sú povolené správnym orgánom v rozhodnutí povoľujúcom prevádzkovanie linkovej dopravy na konkrétnej trase, pričom pokiaľ dopravca má v úmysle využívať na základe dopravnej licencie konkrétnu zastávku, s týmto je spojená aj jeho povinnosť uzavrieť s vlastníkom, správcom alebo nájomcom autobusovej stanice zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania. 40. V konkrétnom súdom preskúmavanom prípade bola v povolení k prevádzkovaniu medzinárodnej osobnej linkovej dopravy na linke Ostrava (CZ) - Čadca (SK) priamo stanovená ako jedna z podmienok prevádzkovania tejto linkovej dopravy podmienka uzavretie zmlúv o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice. Táto povinnosť sa teda vzťahovala aj na používanie zastávok - nástupište č. 9 a č. 10 patriacej do areálu autobusovej stanice, ktorá bola za autobusovú stanicu označená priamo jej zriaďovateľom, keď na uvedených nástupištiach bol uvedený názov „Čadca aut. stanica“. 41. Správny súd dodáva, že dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v administratívnom konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, správny orgán nie je povinný hľadať dôkazy, ktoré vyvracajú ním tvrdené a na základe dôkazov preukázané skutočnosti. Naopak podľa názoru správneho súdu žalovaný správny orgán dostatočne preukázal skutočnosť, že žalobca využíval autobusovú stanicu v Čadci, konkrétne nástupištia č. 9 a č. 10, pričom však s vlastníkom, správcom alebo nájomcom tejto autobusovej stanice nemal uzavretú zmluvu o úhrade za služby s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania. 42. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, táto bola určená pri dolnej hranici zákonom vymedzenej sadzby. Žalobca jej výšku nenamietal z hľadiska porušenia zákonných ustanovení na jej určenie sa vzťahujúcich, namietal však, že jej zaplatením mu hrozí závažná ujma. V tejto súvislosti poukazuje súd na skutočnosť, že určenie druhu a výšky sankcie je diskrečnou právomocou správneho orgánu. Správne uváženie žalovaného o pokute nevybočuje z medzí hľadísk stanovených zákonom a zdôvodnenie rozhodnutia v tejto časti je možné považovať za dostačujúce pre jeho súdne preskúmanie z hľadiska kritérií, ktoré pre posúdenie primeranosti výšky uloženej sankcie stanovuje zákon. 43. Sankcia musí byť uložená v takej výške, aby jednak odrádzala od ďalšieho protiprávneho konania a bola dostatočne zreteľná v majetkovej sfére delikventa na to, aby ju vnímal ako trest za už spáchané protiprávne konanie, avšak nesmie byť zjavne neprimeraná povahe skutku a jeho dôsledkom. Pre určovanie výšky pokuty je rozhodujúca závažnosť porušenia zákona a jeho následky, t.j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. Bez ich zohľadnenia je totiž ťažko stanoviť sankciu proporcionálne a pre prípady jej stanovenia v nadmernej, či dokonca pre delikventa likvidačnej miere, by táto sankcia ťažko mohla naplniť preventívno-výchovnú funkciu. 44. Podľa § 48 ods. 3 písm. e/ zákona č. 56/2012 Z.z. dopravný správny orgán uloží pokutu od 100,- eur do 5.000,- eur dopravcovi, ktorý počas prevádzkovania pravidelnej dopravy na autobusovej linke nemá uzavretú s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, na ktorých má podľa dopravnej licencie zastávku, zmluvu o úhrade za služby súvisiace s užívaním autobusovej stanice s vymedzením podmienok užívania, ak podmienky využívania priestorov a poskytovania služieb vrátane cenníka boli zverejnené. 45. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca zveril správnemu orgánu príslušnému na rozhodovanie o pokute možnosť rozhodnúť sa medzi pomerne širokým rozmedzím od 100,- eur do 5.000,- eur, pričom v predmetnom prípade žalovaný žalobcovi uložil pokutu na hranici spodnej sadzby. Pokiaľ žalobca tvrdil, že uloženie pokuty v takejto výške mu hrozí závažná ujma, toto svoje tvrdenie nijako bližšie nešpecifikoval, neuniesol teda dôkazné bremeno svojich tvrdení. Naopak správnemu súdu sa javí pokuta uložená na spodnej hranici s ohľadom na závažnosť a trvanie porušenia právneho predpisu žalobcom uložená v primeranej výške a zároveň poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie pokuty na spodnej hranici nekladie na správny orgán odôvodňujúci výšku uloženej pokuty také nároky, ako keď ukladaná pokuta správnym orgánom je rádovo vyššia. Žalobca pri prevádzkovaní medzinárodnej pravidelnej autobusovej linky Ostrava - Čadca porušil len jednu povinnosť a žalovaný určenie výšky zdôvodnil skutočnosťou, že u žalobcu ide o dopravcu, ktorý má vymenovaného vedúceho dopravy, ktorému by povinnosti vyplývajúce zo zákona mali byť známe a jeho úmyslom bolo uložiť takú pokutu, ktorá bude plniť aj preventívnu funkciu, aby v budúcnosti k porušovaniu zákona zo strany žalobcu nedochádzalo. S takýmto odôvodnením aj vzhľadom na skutočnosť, že ide o takmer najnižšiu možnú výšku pokuty v zákonom stanovenej škále od 100,- eur do 5.000,- eur, správny súd súhlasil a nekonštatoval nezákonnosť uloženej pokuty, ktorú by bolo potrebné v rámci plnej sankčnej jurisdikcie správnym súdom upravovať. 46. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutia žalovaného, vecne príslušného správneho orgánu, boli vydané v medziach zákona, zákonný postupom a námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí. 47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP. Vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o ústredný orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).